Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/6/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu BC REALITY SERVIS s.r.o., IČO: 50 946 978, so sídlom Štefana Závodníka 510/49, Prievidza, zastúpený JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava, IČO: 42 175 381, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, zastúpený BADUCCI legal s.r.o., IČO: 35 872 900, so sídlom Mostová 2, Bratislava, 2/ A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, F., 3/ RIKU, s.r.o., IČO: 44 372 205, so sídlom Clementisa 24, Prievidza, za účasti intervenienta na strane žalovaného 1/ Mesto Prievidza, IČO: 00 318 442, so sídlom Námestie slobody 14, Prievidza, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu, žalovaného 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -479 zo dňa 20. júla 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., vo výroku II. čo do zamietnutia žaloby voči žalovaným 1/, 2/ v časti o zaplatenie 7.200,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.200,- Eur od 12.10.2019 do zaplatenia, vo výroku III. a IV. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovaným 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 16.288,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.288,19 Eur od 12.10.2019 do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. určil, že žalobca má proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu 100 % trov konania. Výrokom IV. žalovanému 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného dokazovania. Vec právne posúdil podľa , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, , , , , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) a konštatoval na základe záverov vykonaného dokazovania, že bola zbúraná časť stavby vo vlastníctve žalobcu a to v rozpore s vôľou žalobcu. Aj napriek tomu, že žalobca vedel od pôvodného vlastníka, že tento mal v úmysle zbúrať časť budovy, žalobca nechcel búrať budovu až v takom rozsahu. Búranie realizovala osoba, ktorú tým žalobca nepoveril. Pred začatím búrania žalobca s búraním nevyjadril predchádzajúci súhlas. Ani v jeho priebehu, hneď ako sa o búraní dozvedel, s týmto búraním nesúhlasil a dostupnými prostriedkami žiadal o jeho okamžité zastavenie. Podľa názoru súdu, zbúraním časti budovy vo vlastníctve žalobcu tak nastal úbytok v majetkovej sfére žalobcu.

Budova ako celok mala určitú hodnotu a zbúraním časti tejto budovy žalobca časť tejto majetkovej hodnoty stratil. Zo strany súdu teda nie sú pochybnosti o tom, že škoda žalobcovi vznikla. Túto škodu si nespôsobil sám a to ani prípadnou nedbanlivosťou. Nemožno hovoriť ani o jeho prípadnej pasivite v stavebnom konaní, keďže nebol účastníkom stavebného konania. Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 08.12.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2017. Žalobca však nemal o tomto stavebnom konaní vedomosť. Nemožno ani hovoriť o tom, že by bolo búracie povolenie pre žalobcu ako právneho nástupcu predchádzajúceho vlastníka a účastníka stavebného konania, spoločnosti Petrochémia, a.s. záväzné v tom, že by bol musel odstrániť časť budovy v rozsahu búracieho povolenia alebo, že by nebodaj musel strpieť odstránenie stavby v jeho vlastníctve treťou osobou. Nie je správny ani ten názor, že žalovaný už kupoval budovu s tým, že jej časť sa bude búrať a že teda preto musel toto búranie aj strpieť. Nikto okrem vlastníka stavby nemal právo účinne prejaviť vôľu na zbúranie časti stavby v súlade s povolením na odstránenie stavby. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných o tom, že žalobca mal byť uzrozumený s tým, že sa budova bude búrať; že žalobca vstúpil do záväzku inej osoby, ktorá sa predtým voči predchádzajúcemu vlastníkovi budovy, spoločnosti Petrochémia, a.s. zaviazala časť budovy zbúrať a že búranie preto žalobca musel akceptovať. Žalobca kúpou budovy vstúpil do práv a povinností spoločnosti Petrochémia, a.s., vždy sa však mohol sám rozhodnúť, či stavbu (jej časť) naozaj zbúra alebo nie. Žiaden zmluvný záväzok o zbúraní časti budovy ani neexistoval. Súd zdôraznil, že stavbu je možné odstrániť buď na základe vôle vlastníka alebo na základe nariadenia správneho orgánu, z dôvodov presne vymedzených v zákone. V tomto prípade bolo rozhodnutie stavebného úradu rozhodnutím o povolení odstránenia stavby podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona a nie rozhodnutím, ktorým sa nariaďuje (aj proti vôli vlastníka stavby) odstránenie stavby v zmysle § 88 ods. 1 Stavebného zákona (tu ide o stavby, ktoré ohrozujú život alebo zdravie alebo nepovolené stavby). Uvedené dva typy rozhodnutí stavebného úradu je potrebné dôrazne rozlišovať. V prípade budovy patriacej žalobcovi išlo o povolenie odstránenia časti stavby, t.j. o rozhodnutie, ktoré umožňuje vlastníkovi dispozíciu s jeho stavbou (podľa vôle vlastníka) a nie mu autoritatívne nariaďuje stavbu odstrániť. Súd nesúhlasil ani s tvrdeniami žalovaných, že by žalobca mal mať nejaký úžitok, zisk, či výhodu z toho, že búranie za neho uskutočnila iná osoba, t.j. ako keby za žalobcu splnila niečo, čo mal v zmysle rozhodnutia stavebného úradu splniť sám. Súd prvej inštancie sa u každého zo žalovaných musel zaoberať, či sa svojim konaním alebo opomenutím konať na vzniknutej škode nejakým spôsobom podieľal, či je preto daná jeho zodpovednosť za škodu a či je zároveň aj povinný žalobcovi škodu nahradiť. Porušenie právnej povinnosti nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody. Stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny. Rozhodujúce je, že či by ku škode nedošlo nebyť tejto skutočnosti, alebo naopak, či by škodlivý následok nastal aj bez tejto skutočnosti. Ak existuje viac príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok inú príčinu a tá postupne prípadne ďalšiu príčinu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Príčinou vzniku tej istej škody môže byť viac skutočností. Môže to byť najbližšia alebo vedľajšia príčina. V takom prípade je potrebné zisťovať dôležitosť týchto príčin na samotný vznik škody u poškodeného. Z dokazovania vyplynulo, že všetci traja žalovaní sa nejakým spôsobom zúčastnili na skutkovom deji v dôsledku ktorého bola zbúraná časť budovy patriacej žalobcovi. Išlo o komplexný skutkový dej. Niet pochýb o tom, že prvotnou príčinou bolo rozhodnutie vydané stavebným úradom - búracie povolenie. Po jeho vydaní a nadobudnutí právoplatnosti toto rozhodnutie spôsobilo ďalší reťazec rôznych udalostí, ktoré boli navzájom v príčinnej súvislosti a tento reťazec vyvrcholil konečným následkom, ktorým bolo zbúranie časti budovy vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný 1/ sa na spomínanom skutkovom deji podieľal tým, že vydal rozhodnutie v stavebnom konaní, ktorým povolil zbúranie časti budovy patriacej žalobcovi. Žalovaný 2/ na základe tohto rozhodnutia, avšak bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu ako vlastníka budovy búranie realizoval, teda vykonával úkony, ktorými prejavoval vôľu aby bola časť budovy zbúraná a na búranie „použil“ žalovaného 3/ ako právnickú osobu (obchodnú spoločnosť vykonávajúcu stavebné práce), ktorej pracovníci na popud žalovaného 2/ vykonali samotné búranie.

1.2. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvej inštancie uviedol, že Slovenská republika je žalovaná preto, že Mesto Prievidza ako stavebný úrad v stavebnom konaní nevystupovalo ako subjekt územnej samosprávy, ale vykonávalo prenesený výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku v zmysle zákona (§ 117 Stavebného zákona). Podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nezákonným úradným postupom orgánu

verejnej moci podľa sú: 1. vydanie nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu alebo nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody ako majetkovej ujmy a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie skúmal i formálne podmienky uplatnenia náhrady škody a uzavrel, že boli splnené a žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému 1/ na súde v zmysle ustanovenia Žalobca zároveň v žalobe označil správny ústredný orgán štátnej správy, ktorý v spore vystupuje v mene štátu. Žalobca ako nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda označil Rozhodnutie Mesta Prievidza Č.sp.2.4.2-06-7048-2017 zo dňa 08.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2017, ktoré povoľuje vlastníkovi stavby odstrániť časť stavby - Prevádzková budova s.č. XXXX na pozemku p.č. XXXX/X v k.ú. F., podľa projektovej dokumentácie. Zároveň rozhodnutie vymedzuje podmienky, ktoré má vlastník pri odstraňovaní stavby rešpektovať. V zmysle ustanovenia Stavebného zákona o povolenie na odstránenie stavby môže požiadať vlastník stavby a povolenie sa aj vlastníkovi (ako adresátovi rozhodnutia) udeľuje. Niet teda žiadnych pochybností o tom, že vlastník stavby je v zmysle Stavebného zákona účastníkom konania o povolenie odstránenia stavby. Keďže stavebný úrad nekonal so žalobcom ako vlastníkom predmetnej prevádzkovej budovy, hoci s ním konať mal, rozhodnutie stavebného úradu z 08.12.2017 je v zmysle ustanovenia nezákonným rozhodnutím. Tu súd len na okraj pripomína materiálnu publicitu katastra nehnuteľností v zmysle katastrálneho zákona s tým, že bolo povinnosťou stavebného úradu si v priebehu konania z katastra zistiť, kto je vlastníkom stavby a konať s ním ako s účastníkom konania. Toto nezákonné rozhodnutie stavebného úradu bolo zrušené na základe protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 21.08.2018. Vo vzťahu k , ktorý na vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vyžaduje aj to, aby poškodený podal proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok súd uviedol, že žalobcovi bolo znemožnené podávať riadne opravné prostriedky tým, že s ním nebolo konané ako s účastníkom konania a neboli mu doručované rozhodnutia prvostupňového orgánu. Preto možno konštatovať, že tu ide o prípad hodný osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli druhá veta citovaného ustanovenia. Prvotnou príčinou celého škodového deja bolo rozhodnutie stavebného úradu. Keďže súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie je nezákonné a že bolo príčinou škody, ktorá vznikla žalobcovi, možno konštatovať, že žalobca má proti žalovanému 1/ právo na náhradu škody.

1.3. Čo sa týka žalovaného 2/, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že tento sa tiež podieľal na škodovom deji, t.j. na reťazci udalostí, ktoré viedli ku škode, ktorá vznikla žalobcovi. Najprv si ale musel vyriešiť otázku, či vôbec prichádza do úvahy, aby popri Slovenskej republike, ktorá zodpovedá za škodu v zmysle bol za škodu spoločne zodpovedný ešte nejaký iný subjekt v zmysle ustanovenia , pričom na uvedenú otázku neexistuje v právnej teórii či judikatúre jednotný názor. Názory sú jednotné v tom, že štát nemôže zodpovedať za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom spolu so subjektom, voči ktorému má poškodený nárok z titulu porušenia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 23.02.2005 sp.zn. ). Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom teda môže byť úspešne uplatnený voči štátu iba vtedy, ak poškodený nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť, pokiaľ nárok poškodeného vyplýva zo zmluvného záväzku alebo z bezdôvodného obohatenia. Na druhej strane, za dlžníka však nemožno považovať iného škodcu v situácii, keď okrem štátu, ktorý by mohol byť uznaný zodpovedným za vzniknutú škodu, existujú ďalší škodcovia, ktorí sa rôznou mierou podieľali na vzniku tejto škody, avšak žiadny z nich nezodpovedá žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia ani nejde v danom prípade o plnenie vyplývajúce zo zmluvy. V takom prípade je potrebné aplikovať aj ustanovenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 04.04.2013 sp.zn. ). Žalovaný 2/ v rámci svojej argumentácie predložil súdu názor uznávaného slovenského ústavného právnika A. A. G., ktorý okrem iného konštatuje, že povinnosť nahradiť škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nezaťažuje subjekt súkromného práva. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je právomoc. Kto ju nemá, nemôže znášať zodpovednosť za jej zneužitie vydaním nezákonného rozhodnutia. V materiálnom právnom štáte musí byť neprijateľné, aby sa nad rámec platného právneho poriadku konštruovala povinnosť oprávnenej osoby preskúmať, či je rozhodnutie zakladajúce jej právo vydal orgán verejnej moci v medziach zverenej právomoci a spôsobom súladným so zákonom. Subjekt súkromného práva svoje právne postavenie vyvodzuje z domnienky súladu rozhodnutia orgánu verejnej moci s platným právnym poriadkom.

V príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou pri výkone verejnej moci môže iná nadväzujúca právna zodpovednosť vzniknúť len celkom výnimočne a ojedinele, v neštandardných situáciách, akú by mohla na seba prevziať aj súkromná osoba. Najčastejšie by mohlo ísť o trestnoprávnu zodpovednosť, ak by bolo bez pochybnosti zrejmé, že zákonným rozhodnutím ukladá orgán verejnej moci adresátovi rozhodnutia povinnosť spáchať zločin. Súd prvej inštancie sa priklonil k právnemu názoru, že v ojedinelých prípadoch je možné uplatniť ustanovenie a popri štáte môže byť celkom výnimočne, vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, zaviazaný na náhradu škody aj iný subjekt. Prejednávaný spor je podľa jeho názoru takýmto výnimočným prípadom. V prvom rade poukázal na charakter rozhodnutia stavebného úradu: nejednalo sa o rozhodnutie, ktorým by sa autoritatívne niekomu ukladala povinnosť odstrániť stavbu resp. jej časť, teda nekonštatovalo sa, že stavba nespĺňa určité zákonom stanovené kritéria, resp. že nebola povolená alebo, že ohrozuje život alebo zdravie osôb. V takomto prípade niet pochýb o tom, že stavba odstránená byť musí. Preto by mohla nastať situácia, že aj iný subjekt, odlišný od vlastníka stavby, by v dobrej viere a v úprimnom presvedčení, že sa rozhodnutia štátnych orgánov musia za každých okolností dodržiavať, takúto stavbu zbúral. Osoba konajúca týmto spôsobom by vlastne transformovala vôľu štátneho orgánu prejavenú v rozhodnutí. V prejednávanom prípade však nešlo o príkaz štátneho orgánu, že sa niečo musí vykonať. Išlo o iný druh rozhodnutia, o vyjadrenie súhlasu, t.j. „privolenie“ štátneho orgánu k tomu, že niekto niečo urobiť môže, pokiaľ chce, čo vyplýva zo samotného výroku rozhodnutia, kde je uvedené, že sa vlastníkovi „povoľuje odstránenie časti stavby“. K vôli štátneho orgánu prejavenej v rozhodnutí mohol ale nemusel pristúpiť ďalší právne relevantný prejav vôle vlastníka nehnuteľnosti. Nebolo bezprostredne nevyhnutné postupovať v súlade s týmto rozhodnutím, nevyhovenie rozhodnutiu nebolo sankcionované a neprichádzal do úvahy ani nútený výkon takéhoto rozhodnutia. Napokon iba vlastník nehnuteľnosti sa mohol rozhodnúť, či takýto súhlas využije. A podľa tohto rozhodnutia mohol postupovať v súlade s právom iba vlastník stavby, ktorý jediný má do tejto stavby legálny prístup. Stavebný úrad v danom prípade vydal nesprávne rozhodnutie, pretože v ňom neuviedol skutočného vlastníka stavby, ktorej zbúranie sa povoľuje. Za normálnych okolností by takéto rozhodnutie bolo nulitné, pretože aj keby určitá fyzická či právnická osoba odlišná od vlastníka stavby (nie štátny orgán) disponovala právom búrať cudziu stavbu, pokiaľ by sa riadila platným právom búranie by nemohla uskutočniť, pretože by bez súhlasu vlastníka nemohla do tejto stavby vstúpiť. Pokiaľ by žalovaný 2/ bol konal, ako sám uvádzal dobromyseľne, nemohlo ku škode dôjsť, pretože by nebol vstúpil do stavby žalobcu. Bez súhlasu žalobcu totiž do stavby nemohol vstúpiť a ani sa tam zdržiavať. Nebolo pochýb o tom, že žalovaný 2/- hoci mohol byť presvedčený, že má právo časť budovy v súlade s búracím povolením zbúrať-, od počiatku vedel, že nie je vlastníkom budovy. Pokiaľ teda chcel vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá mala nejako súvisieť s budovou vo vlastníctve žalobcu, musel si na to od žalobcu vypýtať súhlas. Súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie , v zmysle ktorého stavba nie je súčasťou pozemku. Vlastník pozemku (pozemku pod časťou tejto stavby) teda nemá zároveň vlastnícke právo k stavbe postavenej na tomto pozemku. Žalovaný 2/ nepostupoval v súlade so zákonom, pokiaľ vstúpil na pozemok vo vlastníctve žalobcu a do budovy vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu žalobcu. Možno teda konštatovať, že ak by bol žalovaný 2/ dodržal svoje povinnosti a rešpektoval vlastnícke právo žalobcu k budove, nebolo by, aj napriek existencii nezákonného rozhodnutia došlo ku škode na budove žalovaného. Žalovaný 2/ teda svojou činnosťou aktívne vstúpil do škodového deja a jeho konanie prispelo k reťazcu príčin a následkov, ktoré viedli ku škode, ktorá vznikla žalobcovi. Podľa názoru súdu prvej inštancie je teda aj žalovaný 2/ zodpovedný za škodu a to podľa , v zmysle ktorého predpokladmi zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia sú: 1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2. vznik škody ako majetkovej ujmy, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Žalovaný 2/ porušil svoju právnu povinnosť tým, že zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Už vstupom do budovy, ktorá je vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu vlastníka konal v rozpore s právom. Žalovaný 2/ porušil právnu povinnosť aj tým, že v budove vo vlastníctve žalobcu vykonával činnosť - búracie práce bez súhlasu žalobcu, resp. na vykonanie týchto búracích prác použil žalovaného 3/. Žalovaný 2/ svojim správaním škodu zapríčinil, resp. že popri nezákonnom rozhodnutí, ktoré vydal stavebný úrad bolo ďalšou udalosťou z reťazca udalostí vedúcich ku škode ako jedna z čiastkových príčin aj konanie žalovaného 2/. Pokiaľ ide o zavinenie, žalovanému 2/ sa nepodarilo preukázať, že by škodu nezavinil a podľa názoru súdu prvej inštancie má zavinenie žalovaného 2/ minimálne formu

nevedomej nedbanlivosti. Žalovaný 2/ mal vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť, že môže žalobcovi škodu spôsobiť. Súd teda konštatuje, že je daná aj zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu spôsobenú žalobcovi. Zároveň je daná aj spoločná zodpovednosť žalovaných 1/, 2/ podľa ; je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného 1/, následným protiprávnym konaním žalovaného 2/ a škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Jednoducho možno konštatovať, že ak by niektorý zo žalovaných 1/, 2/ bol býval dodržal svoje povinnosti, nemuselo dôjsť ku škode na majetku žalobcu.

1.4. V prípade žalovaného 3/ súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nie je zodpovedný (spoluzodpovedný) za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Búracie práce bezprostredne vykonávali pracovníci žalovaného 3/, ale nebola preukázaná existencia právne účinnej vôle zo strany žalovaného 3/, ktorá by smerovala k vzniku škody. V prípade žalovaného 3/ ide o situáciu, ktorú upravuje ustanovenie . Žalovaný 3/ ako osoba, ktorá bola na predmetnú činnosť (búranie) použitá za škodu nezodpovedá. Zodpovedá ten, kto žalovaného 3/ na túto činnosť použil, t.j. žalovaný 2/. Z tohto dôvodu bola žaloba v časti, v ktorej smerovala proti žalovanému 3/ nedôvodná.

1.5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal výškou škody. Žalobca v žalobe žiadal priznať náhradu škody vo výške 26.430,35 Eur. Uplatnená škoda pozostávala zo škody spôsobenej odstránením časti budovy patriacej žalobcovi, z nákladov vynaložených na nevyhnutné zabezpečenie (stabilizovanie) zvyšnej časti stavby, z nákladov na vypracovanie znaleckého posudku a z nákladov na vypracovanie rozpočtu stavby. Žalovaní okrem toho, že nepripúšťali svoju zodpovednosť za škodu namietali aj výšku uplatnenej škody. Žalovaný 3/ predložil vlastný súkromný znalecký posudok, podľa záverov ktorého bola všeobecná hodnota prevádzkovej budovy s.č. 1850, časť kotolňa vo výške 4.900 Eur. Súd na návrh žalobcu naradil znalecké dokazovanie na kontrolné znalecké posúdenie výšky škody. Vypracovaním znaleckého posudku bol poverený znalecký ústav: Slovenská technická univerzita v Bratislave. Zo záverov znaleckého posudku, z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, vyplynulo, že: všeobecná hodnota znehodnotenia stavby k termínu ukončenia búracích prác 05.06.2018 je 13.000 Eur. Všeobecná hodnota znehodnotenia stavby k termínu ukončenia stavebných prác žalobcom (opravné práce) k termínu 28.10.2019 je 5.800 Eur. Búracie práce na predmetnej časti objektu (prevádzkovej budove) sa nerealizovali vo väčšom rozsahu ako bolo uvedené v projekte pre búracie povolenie, vypracovanom B. G. H.. Všeobecná hodnota vykonaných stavebných prác vrátane zabudovaného materiálu na predmetnej časti stavby kotolne, budovy s.č. XXXX v k.ú. F. je spolu 10.048,19 Eur bez DPH. Stenová konštrukcia, priečka vybudovaná žalovaným 2/ ešte pred zbúraním časti budovy nebola vybudovaná v súlade s projektovou dokumentáciou k búraciemu povoleniu, keďže nebola vybudovaná na betónovom základe. Znalecký ústav sa zaoberal aj porovnaním súhrnného listu stavby vypracovaného B. D. so skutočne vynaloženými nákladmi zo strany žalobcu, potrebnými na odstránenie havarijného stavu po odporúčaní statika. Dospel k záveru, že celkový rozdiel medzi fakturovanou cenou 11.005,50 Eur v porovnaní s celkovou kalkulovanou cenou z vypracovaného rozpočtu 12.927,84 Eur je 1.922,34 Eur. Celková fakturovaná cena bola teda oproti celkovej cene uvedenej v rozpočte nižšia o 14,87 %. Celkový rozdiel medzi sumárom jednotlivých cien stavebných prác v objednávkach (faktúrach), ktoré sú porovnávané s prácami podľa rozpočtu (9.395 Eur) v porovnaní so sumárom jednotlivých cien stavebných prác v rozpočte, ktorú sú porovnávané s prácami podľa objednávok (11.702 Eur) je -2.307 Eur. Fakturovaná cena oproti cene uvedenej v rozpočte je nižšia o 19,71 %. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobcovi je ako náhradu škody dôvodné priznať sumu 16.288,19 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 5.800 Eur, čo je znaleckým zistená všeobecná hodnota znehodnotenia stavby k termínu ukončenia stavebných prác žalobcom. O toľko je aktuálne nižšia hodnota prevádzkovej budovy oproti stavu, ak by budova nebola poškodená a o toľko teda bol žalobca ukrátený na svojom majetku v dôsledku vzniknutej škody. Ďalej náhrada škody pozostáva zo sumy 10.048,19 Eur, čo je znaleckým zistená hodnota zabudovaného materiálu a vykonaných prác, ktoré bolo potrebné vykonať na odstránenie havarijného stavu, ktorý nastal po zbúraní časti budovy. Túto sumu teda musel žalobca vynaložiť na zmiernenie následkov vzniknutej škody. Napokon pozostáva náhrada škody aj zo sumy 440 Eur, t.j. z nákladov žalobcu vynaložených na vypracovanie súkromného znaleckého posudku znalcom B. I. F.. Tieto náklady považoval súd za oprávnené, pretože znalecký ústav nevyjadril k tomto posudku žiadne zásadné odborné výhrady. Súd prvej inštancie do náhrady škody nezahrnul náklady žalobcu vynaložené na rozpočet stavby vypracovaný B. J. D. vo výške 200 Eur, pretože zo záverov znaleckého posudku

vyplynulo, že rozpočet sa v podstatnej miere odlišoval od konečnej fakturovanej ceny stavebných prác a aj od celkovej fakturovanej ceny v porovnaní s cenami kalkulovanými v rozpočte. Súd preto nepovažoval za dôvodné priznať náhradu za takýto neodborne vypracovaný rozpočet. V zmysle ustanovenia sa v prípade spoločnej zodpovednosti za škodu zodpovedné subjekty zásadne zaväzujú, aby poškodenému nahradili škodu spoločne a nerozdielne. V prejednávanej veci nebolo možné určiť, ktorý zo subjektov zodpovedných za škodu mal akú percentuálnu zodpovednosť na vzniku škody a nebolo tak možné uvažovať o tzv. delenej zodpovednosti podľa . Ich pochybenia boli navzájom podmienené a žiaden z nich neprispel ku vzniku škody viac alebo menej. Z tohto dôvodu zaviazal žalovaných 1/, 2/, aby žalobcovi nahradili škodu spoločne a nerozdielne. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania proti žalovaným 1/, 2/ vo výške 5 % z priznanej sumy náhrady škody od 12.10.2019 až do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po tom, čo boli žalobcom vyzvaní na dobrovoľnú náhradu škody. U žalovaného 1/ je zároveň zohľadnené ustanovenie , v zmysle ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy: výsluch B. K. L., ktorý navrhol žalobca, v jeho prípade sa súd uspokojil s čestným vyhlásením; výsluchy svedkov B. G. H. a pána C. D. K., pretože ich žalovaní 2/, 3/ navrhovali vypočuť ku skutočnostiam, ktoré medzi stranami neboli sporné. Súd nevykonal ani výsluch deviatich osôb, ktoré žalovaný 2/ navrhol vypočuť ako svedkov vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2020, ktorí sa mali vyjadriť k morálnemu nastaveniu žalovaného 2/, pretože vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za hospodárne, s tým, že si súd robí úsudok o morálnom nastavení strán sám v priebehu konania.

1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , , , . Súd vyhovel žalobcovi v časti, v ktorej sa domáhal náhrady škody proti žalovaným 1/, 2/, teda v tomto rozsahu žalobného nároku bol žalobca úspešný. Je pravdou, že súd priznal žalobcovi nižšiu sumu, než akej sa domáhal v žalobe. V základe nároku však bol žalobca úspešný a pri určení výšky škody súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania. V nie je ustanovenie, ktoré by svojou povahou zodpovedalo ustanoveniu účinného do 30.06.2015. S poukazom na Čl. II. ods. 2 poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. a na nález sp.zn. , v ktorých ústavný súd dospel k zhodnému záveru, že aj naďalej je možné strane, ktorej bola priznaná náhrada škody priznať plnú náhradu trov konania, pokiaľ výška priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Prejednávaná vec je práve takýmto prípadom, a preto v súlade s citovanou rozhodovacou praxou priznal žalobcovi proti žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník. Žalovanému 3/, hoci bol v spore úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný 3/ si náhradu trov neuplatnil a vynaloženie žiadnych trov žalovaným 3/ nevyplýva ani zo súdneho spisu.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie všetky strany sporu.

2.1. Žalobca v odvolaní, ktoré smerovalo proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie 7.200,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.200,- Eur od 12.10.2019 do zaplatenia, namietal odvolací dôvod podľa a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu prizná i sumu 7.200,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.200,- Eur od 12.10.2019 do zaplatenia. Uviedol, že súd pri určení výšky náhrady škody vychádzal zo znaleckého posudku znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity, Stavebnej fakulty č. 8/2023, ktorého závery súd prevzal a o ktorého správnosti nevznikli žiadne pochybnosti. Podľa bodu 88. rozsudku súd stanovil výšku škody na sumu 5.800 Eur ako znaleckým stanovenú všeobecnú hodnotu znehodnotenia stavby k termínu dokončenia stavebných prác žalobcom a sumu 10.048,19 Eur ako nákladov vynaložených žalobcom na odstránenie havarijného stavu (aby sa škoda ešte nezväčšovala) a napokon sumu 440 Eur ako nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie však vec nesprávne právne posúdil, keď opomenul aplikovať , podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase

poškodenia. Znalecký ústav vyčíslil výšku znehodnotenia stavby žalobcu ku dňu ukončenia búracích prác žalovaného dňa 05.06.2018 na sumu 13.000 Eur, pričom práve táto suma mala byť podľa tou sumou, ktorá je rozhodujúca pre určenie výšky náhrady škody na veci. Správne teda malo byť žalobcovi oproti rozsudku priznané o 7.200 Eur viac. Zdôraznil, že do 28.10.2019, teda do času, ku ktorému určil súd výšku škody v rozsudku, žalobca neuviedol predmetnú stavbu do pôvodného stavu, ale investoval iba za účelom odstránenia havarijného stavu, ktorý vznikol na jeho majetku zásahom žalovaného 2/, aby nedošlo k ešte väčším škodám. V ostatných sumách, ktoré súd zarátal do výšky škody, právne posúdenie nenamietal.

2.2. Žalovaný 1/ v odvolaní, ktoré z hľadiska obsahu ( ) smeroval len proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol spoločne so žalovaným 2/ zaviazaný plniť žalobcovi 16.288,19 Eur s úrokom z omeškania a proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (a nie aj proti výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, ako deklaruje v odvolaní) namietal odvolacie dôvody podľa a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietne alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že prvotnou príčinou vzniku škody bolo rozhodnutie vydané stavebným úradom - búracie povolenie. Poukázal na stavebného zákona, v zmysle ktorého o povolenie na odstránenie stavby môže žiadať vlastník stavby. Príslušnému stavebnému úradu bol návrh na vydanie povolenia na odstránenie časti stavby doručený 19.09.2017, navrhovateľmi bola spoločnosť Petrochémia, a s. – v tom čase nesporný vlastník predmetnej stavby a žalovaný 2/. Dňa 08.12.2017 vydal príslušný stavebný úrad rozhodnutie, ktorým povolil odstránenie časti budovy, pričom v rozhodnutí označil ako vlastníkov budovy spoločnosť Petrochémia, a.s. a žalovaného 2/. Z okruhu účastníkov tohto sporu bol žalovaný 2/ jediný, kto mal na búraní stavby eminentný záujem, pretože predstavovala prekážku realizácie jeho stavebných zámerov. Prvotnou príčinou vzniku škody žalobcu nebolo vydanie búracieho povolenia, ale konanie žalovaného 2/, ktorý aj napriek absencii titulu na podanie žiadosti na odstránení stavby vystupoval v danom konaní ako vlastník stavby, na nezrovnalosť neupozornil príslušný stavebný úrad ani v čase vydania búracieho povolenia ani v čase vzdania sa práva podať odvolanie proti rozhodnutiu. Príčinná súvislosť vzniku škody nebola začatá momentom vydania rozhodnutia o povolení odstránenia stavby zo strany stavebného úradu, ale už podaním samotnej žiadosti o vydanie povolenia zo strany žalovaného 2/ ako neoprávneného subjektu, majúceho záujem na jej odstránení. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 29.03.2007. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností veci je zrejmé, že vydanie rozhodnutia o povolenie odstránenia stavby bolo významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale z tohto sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že vznik škody na majetku žalobcu nebol spôsobený priamo vydaním nezákonného rozhodnutia, ale konaním žalovaného 2/ pred jeho vydaním a následne sa samotnou realizáciou búrania predmetnej stavby žalovaným 2/ prostredníctvom žalovaného 3/. Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nezákonného rozhodnutia má žalovaný 1/ za to, že nebola daná príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a zmenšením majetku žalobcu. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná zodpovednosť, má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal vo vzťahu k priamej príčinnej súvislosti medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody z nesprávnych skutkových zistení a vo veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca ako vlastník predmetnej stavby sa o existencii rozhodnutia o povolení odstránenia stavby dozvedel najneskôr 26.02.2018, teda 2 mesiace pred začatím búracích prác a v tomto období nevyužil žiadnu zo zákonných možností na napadnutie uvedeného rozhodnutia riadnym opravným prostriedkom - odvolaním podľa Správneho poriadku alebo v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Preto sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nebol uzrozumený s tým, že sa budova bude búrať. Žalobca napriek tomu, že mal vedomosť o existencii rozhodnutia o odstránení stavby a mal možnosť voči jeho vydaniu podniknúť právne kroky, tak to neurobil, nakoľko ho považoval v tom čase za správne, zákonné a reflektujúce jeho vôľu odstrániť predmetnú časť stavby. Toto potvrdzujú aj rokovania so žalovaným 2/, v rámci ktorých nevznikol rozpor o samotnom búraní časti stavby, ale o spôsobe jeho vykonania. To vyplýva z písomných návrhov dohôd, predložených v konaní a z existencie zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 29.09.2017. Ak by žalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy nebol býval mal vedomosť o potrebe alebo zámere búrať časť stavby, nebolo by zo strany spoločnosti Petrochémia,

a.s. ako pôvodného vlastníka uzavretie kúpnej zmluvy podmieňované uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena, aby mala spoločnosť Petrochémia, a.s. aj naďalej zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam. Konateľ žalobcu v rámci rokovaní so žalovaným 2/ podľa žaloby pripustil, že z dôvodu zachovania dobrých susedských vzťahov by jednou z alternatív riešenia mohlo byť zbúranie budovy, ale za iných podmienok, ako si to búracím povolením vymáhal žalovaný 2/.

2.3. Žalovaný 2/ v odvolaní, ktoré z hľadiska obsahu ( ) smeroval len proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol spoločne so žalovaným 1/ zaviazaný plniť žalobcovi 16.288,19 Eur s úrokom z omeškania a proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania namietal odvolací dôvod podľa a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietne zrušil alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v konaní vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, po vznesení ktorej súd prvej inštancie vyslovil predbežné právne posúdenie veci a stotožnil sa s obsahom jeho námietky. Rozsudok súdu prvej inštancie je však v absolútnom rozpore s týmto predbežným právnym posúdením. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 08.12.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.08.2008. Podľa rozsudku najvyššieho súdu štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, oni sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti iným subjektom štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z ne, a teda nemajú pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Na podporu tvrdení požiadal o stanovisko ústavného právnika A. A. G., G., ktorý okrem iného konštatuje, že povinnosť nahradiť škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nezaťažuje subjekt súkromného práva. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je právomoc. Kto ju nemá, nemôže znášať zodpovednosť za jej zneužitie vydaním nezákonného rozhodnutia. V materiálnom právnom štáte musí byť neprijateľné, aby sa nad rámec platného právneho poriadku konštruovala povinnosť oprávnenej osoby preskúmať, či rozhodnutie zakladajúce právo vydal orgán verejnej moci v medziach zverenej právomoci a spôsobom súladným so zákonom. Subjekt súkromného práva svoje právne postavenie vyvodzuje z domnienky súladu rozhodnutia orgánu verejnej moci s platným právnym poriadkom. V príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou pri výkone verejnej moci môže iná nadväzujúca právna zodpovednosť vzniknúť len celkom výnimočne a ojedinele, v neštandardných situáciách, akú by mohla na seba prevziať aj súkromná osoba. Najčastejšie by mohlo ísť o trestnoprávnu zodpovednosť, ak by bolo bez pochybností zrejmé, že zákonným rozhodnutím ukladá orgán verejnej moci adresátovi rozhodnutia povinnosť spáchať zločin. Súd prvej inštancie v bode 65. odôvodnenia sám spochybnil svoje rozhodnutie tým, že uviedol, že na otázku či popri Slovenskej republike, ktorá zodpovedá za škodu podľa bol za škodu spoločne zodpovedný ešte nejaký iný subjekt podľa , neexistuje v právnej teórii či judikatúre jednotný názor. Opomenutie žalovaným 2/ uvádzanej judikatúry v odôvodnení rozsudku považuje za porušenie princípu právnej istoty a práva účastníka na súdnu ochranu. Žalobca si bol vedomý existencie právoplatného búracieho povolenia a následkov, ktoré z takéhoto povolenia plynú a napriek tomu nevyvinul žiadne úsilie na odstránení neželaného stavu. Až po zbúraní predmetnej budovy začal oficiálne kontaktovať kompetentné úrady, čím svojou nečinnosťou zapríčinil vznik škody sám, s poukazom na .

2.4. Žalovaný 3/ v odvolaní proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Uviedol, že dokazovanie vo veci bolo vykonané aj prostredníctvom znaleckého posudku B. M. N. č. 216/2021, ktorý si dal vypracovať žalovaný 3/ na vlastné náklady a je súčasťou spisu. Zdôraznil, že trovy konania nie je nevyhnutné vyčísliť ihneď pri každom procesnom úkone. Pokiaľ strana v priebehu sporu neuplatnila svoje trovy alebo ich nepreukázala, pri určení výšky súd prihliada na údaje známe z konania; dodatočné účtovanie nie je prípustné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 25.02.2021).

3. Strany sporu podali v odvolacom konaní nasledovné vyjadrenia:

3.1. Žalobca sa k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ a 3/ vyjadril písomne podaním zo dňa 09.10.2023. K odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že je zodpovednosťou stavebného úradu preveriť skutkový stav vydávaných povolení a nie je mysliteľné, aby sa spoľahol na tvrdenia účastníkov konania bez toho, aby zisťoval skutočný stav veci. V konaní pred súdom nebolo sporné, že stavebný úrad vydal nezákonné búracie povolenie, ktoré bolo zrušené na základe protestu prokurátora. Mal za to, že medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a škodou existuje príčinná súvislosť, ktorá je zložená z viacerých čiastkových skutkov, ktoré by však jeden bez druhého nenastali. Vydaním nezákonného rozhodnutia stavebným úradom sa pochopiteľne stavba žalobcu sama nezbúrala, prikročil k tomu ďalší zodpovednostný subjekt

- žalovaný 2/, ktorý nezákonné rozhodnutie sám realizoval. Bez podielu žalovaného 2/ by zrejme nezákonné rozhodnutie stavebného úradu nespôsobilo žiadnu škodu. Na druhú stranu však treba povedať, že z dokazovania je zrejmé, že bez vydania nezákonného rozhodnutia stavebným úradom by žalovaný 2/ neprikročil k búraniu stavby žalobcu, pretože by buď nemal na búranie zámienku alebo by žalovaného 2/ zastavila žalobcom privolaná policajná hliadka. Pokiaľ žalovaný 1/ vyčíta žalobcovi, že nevyužil právne prostriedky na odvrátenie škody, zdôraznil, že opakovane dôrazne upozorňoval žalovaného 2/ pred začatím búrania, že ide o jeho stavbu a že so zbúraním nesúhlasí. Dňa 17.04.2018, teda pred začatím búrania, žalobca upozornil stavebný úrad na nezákonné búracie povolenie a uviedol, že ako vlastník s búraním nesúhlasí. Stavebný úrad však nekonal. Aj po začatí búrania žalobca aktívne bránil búraniu, na miesto samé opakovane privolal políciu, ktorá však v konečnom dôsledku pri prvom výjazde odmietla búranie zastaviť s odkazom na búracie povolenie. Pri druhom výjazde žalobca zdôrazňoval, že žalovaný 2/ chodí po pozemku so stavebnými strojmi, voči čomu sa žalovaný 2/ bránil tvrdením, že síce nie je vlastník pozemku, ale právoplatné búracie povolenie ho oprávňuje užívať týmto spôsobom majetok žalobcu, čo polícia akceptovala. Nič z uvedeného však neprinieslo efekt a žalovaného 2/ v búraní nezastavilo. Žalobca sa však snažil nepochybne škodu odvrátiť a rozhodne nemal vôľu nechať stavbu zbúrať. K odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.08.2018 nie je skutkovo ani právne totožný s prejednávanou vecou a citát z rozsudku, ktorý je základom odvolania žalovaného 2/, je vytrhnutý z kontextu. V citovanom spore išlo o spor, keď náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci žalobca nevymáhal od štátu, ale priamo od dvoch orgánov verejnej moci, ktorých činnosťou mala škoda vzniknúť. Je preto pochopiteľné, že dovolací súd zdôraznil, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môže byť pasívne legitimovaný jedine štát. V súdenom prípade však k vydaniu nezákonného rozhodnutia pristúpil ďalší nezákonný čiastkový skutok - zbúranie stavby osobou, ktorá vedela, že ide o cudzí majetok. Teda išlo súbežne o škodu spôsobenú v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Čo sa týka odvolania žalovaného 3/, znalecký posudok č. 216/2021 považuje v celom rozsahu za skreslený a nepravdivý, znalecký ústav v posudku č. 8/23 konštatoval, že znalec použil nevhodnú oceňovaciu metódu a jeho závery boli v celom rozsahu vyvrátené. Tento dôkaz neviedol k zlepšeniu či zhoršeniu procesného postavenia žalovaného 3/, išlo o zavádzajúci a nadbytočný dôkaz. Trovy takéhoto dôkazu, nech si znáša žalovaný 3/ sám. Odvolania žalovaných 1/ a 2/ sú čiastočne subjektívne neprípustné, pretože smerujú aj voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie, kde boli žalovaní 1/ a 2/ procesne úspešní. Vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje vecne správne a presvedčivé odôvodnenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I, II. a IV. potvrdil a vo výroku II. zmenil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi aj sumu 7.200 Eur a úrok z omeškania. Uplatnil si voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.2. Žalovaný 1/ sa k odvolaniam žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ vyjadril písomne podaním zo dňa 10.10.2023. Uviedol, že čo sa týka odvolania žalobcu, stotožňuje sa s právnym záverom súdu, ktorý žalobcovi priznal v zmysle znaleckého posudku všeobecnú hodnotu znehodnotenia stavby do termínu ukončenia stavebných prác žalobcom, 28.10.2019, vo výške 5800 Eur, predstavujúcu sumu, o ktorú bol žalobca ukrátený na svojom majetku v dôsledku vzniknutej škody. Žalobcom požadované zvýšenie sumy náhrady škody nie je dôvodné. K odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že svoje odvolanie odôvodňuje okolnosťami, ktoré už boli predmetom súdneho konania, a s ktorými sa súd riadne vyporiadal. K odvolaniu žalovaného 3/ uviedol, že v konaní boli predložené 2 súkromné znalecké posudky - znalecký posudok č. 15/2018 vypracovaný B. F., predložený žalobcom a znalecký posudok č. 216/2021, vypracovaný B. N., predložený žalovaným 3/, a preto súd nariadil vypracovanie tretieho znaleckého posudku – č. 8/2023 znaleckým

Slovenskou technickou univerzitou. Znalecký posudok č. 216/2021 vykazoval závažné chyby, a preto súd postupoval správne, keď predmetný znalecký posudok nevykonal a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže nešlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby odvolaniu žalovaného 1/ v celom rozsahu vyhovel a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamietne.

3.3. Žalovaný 1/ sa ďalej písomne vyjadril podaním zo dňa 07.11.2023 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 09.10.2023 tak, že zdôraznil, že zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že žalobca ako vlastník predmetných častí stavby sa o existencii rozhodnutia o odstránení časti stavby dozvedel najneskôr 2 mesiace pred začatím búracích prác a v uvedenom období neoznámil stavebnému úradu zmenu vo vlastníctve predmetnej budovy a nevyužil žiadnu zo zákonných možností na napadnutie uvedeného rozhodnutia mimoriadnym opravným prostriedkom, prípadne žalobou opomenutého účastníka konania. Žalobca bezprostredne po oboznámení sa s existenciou rozhodnutia nepodnikol žiadne opatrenie ani právne kroky vo vzťahu k stavebnému úradu a iným štátnym orgánom alebo súdu. Má za to, že žalobca bol uzrozumený so zbúraním časti stavby, ale až v dôsledku nezhôd medzi ním a žalovaným 2/ upozornil stavebný úrad na nezrovnalosti v búracom povolení a podal podnet na podanie protestu prokurátora. Opätovne zdôraznil, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zrušeným rozhodnutím o odstránení časti stavby a vzniknutou škodou, pretože príčinou vzniknutej škody bolo konanie iných osôb než Slovenskej republiky.

3.4. Žalovaný 2/ sa písomne vyjadril podaním zo dňa 14.11.2023, s tvrdeniami žalobcu a žalovaného 1/ nesúhlasil a zotrval na doterajších vyjadreniach a na podanom odvolaní. Ďalšiu argumentáciu považoval za duplicitnú, v spise sú dostatočne zistené skutkové okolnosti veci.

3.5. Žalobca podaním zo dňa 13.12.2023 poukázal na všetky svoje doterajšie tvrdenia s tým, že reakcia na doručené vyjadrenia by bola len opakovaním už predneseného.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaných odvolaní a jeho dôvodov.

5. Predmetom odvolacieho konania bol výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boli žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť žalobcovi 16.288,19 Eur s úrokom z omeškania, a ktorý odvolaním napadli žalovaní 1/ a 2/. Žalobca napadol odvolaním výrok II., ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá čo do sumy 7.200,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 12.10.2019 do zaplatenia. Odvolaním žalobcu i žalovaných 1/, 2/ bol dotknutý i výrok III. o trovách konania. Žalovaný 3/ napadol odvolaním výrok IV., ktorým mu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

6. Odvolaním nedotknutý a právoplatný ostal výrok II. súdu prvej inštancie, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá čo do sumy 2.942,16 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 12.10.2019 do zaplatenia.

7. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolaní nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

10. Strany sporu v odvolaniach zhodne namietali odvolacie dôvody podľa a .

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý strany sporu v odvolaniach nerozporovali: Mestu Prievidza ako stavebnému úrad bol dňa 19.9.2017 doručený návrh na vydanie povolenia na odstránenie časti stavby (ďalej aj „stavebné konanie“) s.č. XXXX, postavenej na pozemkoch v k.ú. F. parc. č. KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/XX. Navrhovateľmi boli žalovaný 2/ a spoločnosť Petrochémia, a.s. Dňa 29.09.2017 uzatvoril žalobca kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena so spoločnosťou Petrochémia, a.s., na základe ktorej žalobca ako kupujúci nadobudol do svojho výlučného vlastníctva (okrem iného) aj uvedené nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol povolený rozhodnutím katastrálneho úradu dňa 31.10.2017. Predchádzajúci vlastník neupovedomil žalobcu o stavebnom konaní, ktoré sa ohľadom predanej budovy viedlo. Mesto Prievidza vydalo dňa 02.11.2017 oznámenie o začatí stavebného konania, s ktorým žalobca ako vlastník budovy nebol oboznámený. Stavebný úrad nariadil a vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktoré sa uskutočnilo bez prizvania a účasti žalobcu a dňa 08.12.2017 vydal rozhodnutie pod číslom 2.4.2-06-7048-2017, právoplatné 11.12.2017, ktorým povolil odstránenie časti budovy s.č. XXXX podľa pripojenej projektovej dokumentácie. V rozhodnutí Stavebný úrad označil ako vlastníkov budovy žalovaného 2/ a spoločnosť Petrochémia, a.s. Toto rozhodnutie nebolo doručené žalobcovi. Žalovaný 2/ a spoločnosť Petrochémia, a.s. sa dňa 11.12.2017 vzdali práva podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca sa o existencii povolenia na odstránenie časti budovy dozvedel v januári 2018. Žalobca nesúhlasil s búraním časti budovy a so žalovaným 2/ komunikoval v mesiacoch marec a apríl 2018. Listom zo dňa 17.04.2018 podal na stavebnom úrade žiadosť o obnovu konania o povolení odstránenia stavby. Žalovaný 2/ prostredníctvom žalovaného 3/ začal dňa 23.04.2018 búrať časť budovy s.č. XXXX, pričom začatie búracích prác žalobcovi neoznámil. Žalobca sa hneď po tom, čo sa o búraní dozvedel, obrátil na stavebný úrad, požiadal o okamžité vykonanie štátneho stavebného dohľadu, a privolal policajnú hliadku. Po príchode policajnej hliadky boli búracie práce prerušené. Žalovaní 2/, 3/ oboznámili hliadku s právoplatným búracím povolením, načo hliadka z miesta odišla. Na miesto sa dostavili aj pracovníci stavebného úradu. Žalobca pracovníkom stavebného úradu uviedol, že nesúhlasí s búracími prácami. Stavebný úrad poučil žalovaného 2/ do zápisnice, aby sa zdržal akejkoľvek činnosti, ktorá by viedla ku škodám. Žalovaný 2/ napriek tomu búracie práce dokončil prostredníctvom žalovaného 3/. Žalobca podal dňa 18.05.2018 na Okresnej prokuratúre Prievidza podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu o povolení odstránenia stavby. Okresná prokuratúra Prievidza v rozhodnutí číslo Pd 68/18/3307 - 12 zo dňa 18.07.2018 vyhovela podnetu žalobcu a protestom prokurátora napadla rozhodnutie stavebného úradu číslo 2.4.2-06-7048-2017, zo dňa 18.07.2018, ktorým povolil zbúranie budovy. Rozhodnutím zo dňa 21.08.2018, právoplatným dňa 10.09.2018, stavebný úrad protestu prokurátora v celom rozsahu vyhovel a napadnuté búracie povolenie zrušil. Žalobca vykonal následne na prevádzkovej budove stavebné práce s cieľom odstrániť havarijný stav a zabezpečiť budovu. Začatie prác oznámil stavebnému úradu listom zo dňa 09.10.2018. Žalobca v rámci stavebných prác zbúral priečku, ktorú dal počas búrania postaviť žalovaný 2/, keďže táto priečka nespĺňala požadované technické parametre a postavil novú priečku s betónovým základom. Stavebné práce

boli dokončené dňa 28.10.2019. V časti pozemku, kde pôvodne stála zbúraná časť budovy, sa v súčasnosti nachádza spevnená plocha. Žalobca listom zo dňa 21.02.2019 požiadal žalovaného 1/ prostredníctvom Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody; žalovaný 1/ listom zo dňa 08.07.2019 nárok žalobcu odmietol. Listami zo dňa 23.09.2019, doručenými žalovaným 2/, 3/ vyzval žalobca týchto žalovaných na náhradu škody do 15 dní od doručenia výzvy; žalovaní 2/, 3/ nárok žalobcu písomne odmietli.

15. Na základe takto dokazovaním zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ nárok žalobcu správne právne posúdil podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“) a vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa ust. (ďalej len „“) o zodpovednosti za škodu.

K odvolaniu žalovaného 1/:

16. Vo vzťahu k žalovanému 1/ treba uviesť, že zodpovednosť štátu v zmysle má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát za škodu zodpovedá vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky zodpovednosti: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Z uvedeného možno vyvodiť, že samotné nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup nemusí vždy a za každých okolností viesť k zodpovednosti štátu za ujmu na majetku fyzickej či právnickej osoby.

17. V súdenej veci súd prvej inštancie správne ustálil existenciu nezákonného rozhodnutia tak, ako ho predpokladá - rozhodnutie Mesta Prievidza Č.sp.2.4.2-06-7048-2017 zo dňa 08.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2017 (ďalej aj „“), a ktoré bolo na základe protestu prokurátora rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 21.08.2018, právoplatným dňa 10.09.2018, v celom rozsahu zrušené. Taktiež správne v ods. 55 až 62 konštatoval splnenie formálnych zákonných predpokladov pre podanie žaloby na súd a následne sa správne zaoberal dôvodnosťou žaloby.

18. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, a tak treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy , podľa ktorej škodu treba vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

19. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobcovi preukázateľne vznikla škoda, t.j. úbytok v jeho majetkovej sfére, keď bola treťou osobou zbúraná časť stavby v jeho vlastníctve. Túto škodu si preukázateľne nespôsobil sám a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v prípade žalobcu nemožno hovoriť ani o nedbanlivosti, či pasivite a rovnako správne vyhodnotil, že argumentácia žalovaných o tom, že žalobca mal vedomosť od pôvodného vlastníka, že tento mal v úmysle zbúrať časť budovy, resp. že mal vedomosť o existencii rozhodnutia o odstránení stavby a mal možnosť voči jeho vydaniu podniknúť právne kroky, a neurobil to, nakoľko ho považoval v tom čase za zákonné a reflektujúce jeho vôľu odstrániť predmetnú časť stavby, nebola v konaní preukázaná. Naopak, v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že žalobca, hoci vlastník stavby, nebol účastníkom stavebného konania, rozhodnutie zo dňa 08.12.2017 Mesta Prievidza Č.sp.2.4.2-06-7048-2017 zo dňa 08.12.2017 mu doručované nebolo. Búranie realizovala osoba, ktorú tým žalobca nepoveril, s búraním nevyjadril predchádzajúci súhlas a v jeho priebehu opakovane vyjadril svoj nesúhlas s búracími prácami a za týmto účelom komunikoval so žalovaným 2/ a opakovane sa obrátil i na štátne orgány (polícia, stavebný úrad), avšak bezúspešne.

20. Treťou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

21. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne

konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto je nevyhnutné riešiť vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody teda môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola.

22. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v súdenej veci bola škoda spôsobená viacerými škodcami (žalovaným 1/, 2/), reťazcom udalostí, ktoré vyvolali v konečnom dôsledku následok- vznik škody na strane žalobcu. Žalovaný 1/ vydal rozhodnutie v stavebnom konaní, ktorým povolil zbúranie časti budovy, patriacej žalobcovi. Žalovaný 2/ na základe tohto rozhodnutia, avšak bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu ako vlastníka budovy, búranie realizoval.

23. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že ak sa na vzniku škody podieľa viacero príčin, súdna prax stanovuje, že príčinnú súvislosť ako vzťah príčiny a následku je potrebné v prípade pôsobenia viacerých príčin (a z nich vyplývajúcich následkov) chápať ako reťazenie príčin a následkov v postupnosti vecnej a časovej. Je pritom podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je príčin vzniku škody viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne, pričom sa časove neprekrývajú. V takomto prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. publikované pod R 31/2013). Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.07.2012).

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím stavebného úradu bude daná len vtedy, ak nezákonné rozhodnutie je podstatnou a rozhodujúcou príčinou, pre ktorú žalobca utrpel majetkovú ujmu, z čoho však nemožno vyvodiť absolútnu zodpovednosť štátu za akékoľvek porušenie povinností. Náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou, sa zisťuje príčinná súvislosť. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím tak môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Zodpovednosť totiž nemožno robiť neobmedzene závislou na kauzalite, pretože to by mohlo viestˇ k bezbrehému ukladaniu povinnosti nahradiť škodu (viď napr. DULAK, Anton. [Zodpovednosť za zavinenie]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1453, marg. č. 5.)

25. S poukazom na popísané závery právnej teórie a súdnej praxe, odvolací súd po preskúmaní veci mal za to, že súd prvej inštancie - na základe skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania-, rozporne a teda nepreskúmateľne vyhodnotil otázku existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného 1/, a vznikom škody na strane žalobcu (spočívajúcej v majetkovej ujme v súvislosti so zbúraním časti budovy).

26. V ods. 63 súd prvej inštancie konštatuje, že zo dňa 08.12.2017 bolo prvotnou príčinou vzniku škody, pretože stavebný úrad konal so žalovaným 2/ a pôvodným vlastníkom budovy, hoci po začatí stavebného konania bolo vlastnícke právo k predmetnej budove prevedené na žalobcu. V rozhodnutí dokonca okrem tejto spoločnosti označil za vlastníka prevádzkovej budovy aj žalovaného 2/, čo bola evidentne zrejmá nesprávnosť.

27. V tejto súvislosti treba uviesť, že súd prvej inštancie sa v ods. 70-71 rozsudku správne zaoberal charakterom rozhodnutia stavebného úradu v tom zmysle, že nešlo o rozhodnutie, ktorým by sa

autoritatívne niekomu ukladala povinnosť odstrániť stavbu resp. jej časť, ale išlo o iný druh rozhodnutia, o vyjadrenie súhlasu, „privolenia“ štátneho orgánu k tomu, že niekto niečo urobiť môže, pokiaľ chce. K vôli štátneho orgánu, prejavenej v rozhodnutí, tak i podľa názoru odvolacieho súdu mohla ale nemusela pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, v tomto prípade ďalší právne relevantný prejav vôle vlastníka nehnuteľnosti. Sú správne úvahy súdu prvej inštancie, že nevyhovenie spornému rozhodnutiu nebolo sankcionované, jeho nútený výkon nebol možný. V ods. 72 súd prvej inštancie, v súlade s vyššie popísanou teóriou adekvátnej príčinnej súvislosti dokonca uzavrel, že za normálnych okolností by takéto rozhodnutie bolo nulitné (podľa názoru odvolacieho súdu obsolétne), pretože aj keby určitá fyzická či právnická osoba odlišná od vlastníka stavby (nie štátny orgán) disponovala právom búrať cudziu stavbu, pokiaľ by sa riadila platným právom, búranie by nemohla uskutočniť a bez súhlasu vlastníka by nemohla do tejto stavby ani vstúpiť.

28. V súlade s týmito predchádzajúcimi úvahami, v ods. 74-75 súd prvej inštancie ďalej uvádza, že ak by žalovaný 2/ konal dobromyseľne, v súlade so zákonom, nemohlo ku škode dôjsť, pretože žalovaný 2/ od počiatku vedel, že nie je vlastníkom budovy, bez súhlasu žalobcu ako vlastníka do budovy nemohol vstúpiť, ani sa tam zdržiavať a ak by bol žalovaný 2/ dodržal svoje povinnosti a rešpektoval vlastnícke právo žalobcu k budove, nebolo by - aj napriek existencii nezákonného rozhodnutia - došlo ku škode na budove žalovaného.

29. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie však absentuje jasné vyhodnotenie následnej relevantnej otázky, či – vzhľadom na tieto popísané úvahy súdu prvej inštancie - nezákonné bolo alebo nebolo podstatnou a rozhodujúcou príčinou, pre ktorú podľa názoru súdu žalobca utrpel majetkovú ujmu a či šlo alebo nešlo o rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. V tomto kontexte vyznieva rozporuplne, že napriek úvahám súdu prvej inštancie o tom, že za normálnych okolností by takéto nezákonné rozhodnutie bolo nulitné a ak by žalovaný 2/ konal zákonným spôsobom, nemohlo ku škode dôjsť, je nezákonné súdom prvej inštancie označované za prvotnú príčinu škody, ktorá vznikla žalobcovi (ods. 51, 63 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V prejednávanej veci otázka existencie príčinnej súvislosti medzi zrušeným nezákonným rozhodnutím a nárokom na náhradu žalobcom špecifikovanej náhrady škody vyžaduje porovnať výsledok vyplývajúci pre žalobcu ako vlastníka stavby zo (zrušeného) nezákonného rozhodnutia s výsledkom, ktorý by nastal bez existencie takéhoto rozhodnutia za súčasného ustálenia si, či konanie žalovaného 2/ možno alebo nemožno vnímať ako novú skutočnosť, ktorá by (bez ohľadu na pôvodnú právnu skutočnosť, nezákonné ) mohla samostatne pôsobiť ako príčina škody alebo nie.

30. Keďže súd prvej inštancie nevyhodnotil otázku existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím stavebného úradu v dostatočnom rozsahu a svoje rozhodnutie v tejto časti nedostatočne odôvodnil, založil tým dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti podľa .

K odvolaniu žalovaného 2/:

31. Odvolacia námietka žalovaného 2/ smerovala výlučne voči právnemu názoru súdu prvej inštancie o tom, že v ojedinelých prípadoch je možné uplatniť ustanovenie a popri štáte môže byť výnimočne, vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, zaviazaný na náhradu škody aj iný subjekt. Žalovaný 2/ mal za to, že ak žalobca podal žalobu proti štátu, nemôžu byť iné subjekty nositeľmi právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z ne, a teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.

32. Odvolací súd má za to, že na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ nárok žalobcu správne právne posúdil podľa ust. a vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa ust. o zodpovednosti za škodu, ako je uvedené vyššie. Odvolací súd sa pritom stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podporeným napokon i argumentáciou samotného žalovaného 2/, že v ojedinelých, špecifických prípadoch môže byť popri štáte, celkom výnimočne a len vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, zaviazaný na náhradu škody aj iný subjekt (zodpovedajúci podľa ust. o škode).

33. Vzhľadom na to, ako i na skutočnosť, že bol daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/, tak ako odvolací súd konštatoval v ods. 31 tohto uznesenia, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len bez ďalšieho zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie i čo do uloženia povinnosti plniť žalovanému 2/. Len po jasnom a jednoznačnom zodpovedaní otázky existencie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu u oboch žalovaných subjektoch (vo vzťahu k žalovanému 3/ bola žaloba právoplatne zamietnutá – pozn.) možno ustáliť, či za škodu, vzniknutú celkom nepochybne žalobcovi, zodpovedá len štát (žalobca 1/), len fyzická osoba (žalovaný 2/) alebo ide o ojedinelý výnimočný prípad spoločnej zodpovednosti oboch subjektov (i keď podľa odlišných právnym noriem).

K odvolaniu žalobcu:

34. Odvolacia námietka žalobcu smerovala voči zamietavému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 7.200,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.200,- Eur od 12.10.2019 do zaplatenia a spočívala v tom, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie nesprávne určil výšku škody, ktorú žalobca utrpel.

35. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

36. Podľa pri urcˇení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v cˇase poškodenia.

37. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu.

38. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 26.430,35 Eur, pozostávajúcej zo škody, spôsobenej odstránením časti budovy patriacej žalobcovi (hodnota zbúranej časti budovy podľa znaleckého posudku znalca B. F. č. 150/2018 ku dňu 23.04.2018), z nákladov vynaložených na nevyhnutné zabezpečenie (stabilizovanie) zvyšnej časti stavby, z nákladov na vypracovanie znaleckého posudku a z nákladov na vypracovanie rozpočtu stavby. V priebehu súdneho konania znalecký ústav, ustanovený v konaní súdom, vypracoval znalecký posudok, podľa ktorého všeobecná hodnota znehodnotenia stavby žalobcu k termínu ukončenia búracích prác dňa 05.06.2018 je 13.000 Eur; všeobecná hodnota znehodnotenia stavby k termínu ukončenia stavebných prác žalobcom (opravné práce) k termínu 28.10.2019 je 5.800 Eur. Všeobecná hodnota vykonaných stavebných prác, vrátane zabudovaného materiálu na predmetnej časti stavby kotolne, budovy s.č. XXXX v k.ú. F. je spolu 10.048,19 Eur bez DPH. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že žalobcovi je ako náhradu škody dôvodné priznať sumu 16.288,19 Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 5.800 Eur, čo je znaleckým zistená všeobecná hodnota znehodnotenia stavby k termínu ukončenia stavebných prác žalobcom (teda suma, o ktorú je aktuálne nižšia hodnota prevádzkovej budovy oproti stavu ,ak by budova nebola poškodená); zo sumy 10.048,19 Eur, čo je znaleckým zistená hodnota zabudovaného materiálu a vykonaných prác, ktoré bolo potrebné vykonať na odstránenie havarijného stavu, ktorý nastal po zbúraní časti budovy (teda ktorú sumu musel žalobca vynaložiť na zmiernenie následkov vzniknutej škody) a zo sumy 440 Eur, t.j. z nákladov žalobcu vynaložených na vypracovanie súkromného znaleckého posudku znalcom B. I. F.. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi sumu 200,- Eur titulom nákladov žalobcu vynaložených na rozpočet stavby vypracovaný B. J. D., pretože zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že rozpočet sa v podstatnej miere odlišoval od konečnej fakturovanej ceny stavebných prác a aj od celkovej fakturovanej ceny v porovnaní s cenami kalkulovanými v rozpočte a šlo teda o neodborne vypracovaný rozpočet.

39. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodôvodnil, prečo žalobcovi ako náhradu škody nepriznal hodnotu znehodnotenia stavby žalobcu ku dňu vzniku škody, t.j. k termínu ukončenia búracích prác dňa 05.06.2018, vyčíslenú znaleckým na sumu 13.000 Eur, ale vychádzal z hodnoty znehodnotenia stavby žalobcu až ku dňu ukončenia následných

stavebných prác, ktoré bolo potrebné vykonať na odstránenie havarijného stavu, ktorý nastal po zbúraní časti budovy, t.j. ku dňu 28.10.2019, nevysvetlil, či a z akého dôvodu predmetné stavebné práce považoval za práce, smerujúce k (čiastočnému) uvedeniu stavby žalobcu do pôvodného stavu a ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu o tom, že stavebné práce len odstránili havarijný stav stavby a neviedli k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Nevysporiadal sa tak so zásadnou námietkou žalobcu vznesenou v konaní a jeho rozhodnutie je i v tomto smere minimálne predčasné a odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku i v tejto časti podľa .

K odvolaniu žalovaného 3/:

40. Napokon sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného 3/, ktoré smerovalo proti výroku IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi s odôvodnením, že žalovaný 3/, hoci bol v spore úspešný, si náhradu trov neuplatnil a vynaloženie žiadnych trov žalovaným 3/ nevyplýva ani zo súdneho spisu.

41. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). Súdna prax prijala názor, že ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. z 28.02.20218).

43. Keďže žaloba bola proti žalovanému 3/ v plnom rozsahu zamietnutá, je zrejmé, že bol v konaní plne úspešný a patrila by mu náhrada trov konania voči žalobcovi. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaný 3/ v priebehu konania predložil súdu súkromný znalecký posudok znalca B. N. č. 216/2021 zo dňa 14.07.2021, týkajúci sa hodnoty zbúranej stavby, teda výšky škody, uplatňovanej v konaní žalobcom i proti žalovanému 3/ (č.l. 184-190). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie i oboznámením tohto znaleckého posudku (ods. 18 napadnutého rozsudku). Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania úspešnému žalovanému 3/ voči žalobcovi s odôvodnením, že mu z obsahu spisu vynaloženie žiadnych trov konania nevyplýva, nie je vecne správne a bolo potrebné ho taktiež zrušiť podľa .

44. Z popísaných dôvodov odvolací súd zrušil podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., vo výroku II. čo do zamietnutia žaloby voči žalovaným 1/, 2/ v časti o zaplatenie 7.200,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.200,- Eur od 12.10.2019 do zaplatenia, vo výroku III. a IV. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu (, ).

45. V ďalšom konaní súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu opätovne posúdi splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu u žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v zmysle popísaných záverov odvolacieho súdu, vo veci rozhodne, a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkami , pričom sa vysporiada komplexne s argumentáciou strán v konaní.

46. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).