Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)9ba/373985.0591a9.pdf
PDF · 114.68 KB
No categories available
4Cdo/185/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy
Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcu P. – E.,
spol. s r.o., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. I. J., advokátom v P., proti žalovaným
1/ Katastrálnemu úradu v Prešove, so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 6 a 2/ Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Chlumeckého č. 2, o zaplatenie 3 898 089,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 12 C 191/2003, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo 14. mája 2007 sp.zn. 7 Co 58/2007, 7 Co 65/2007 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 20. júna 2005 č.k. 12 C 191/2003-128 v spojení
s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Prešov z 1. februára 2007 č.k. 12 C 191/2003-173
uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 422 152,-- Sk
s 12,5 % úrokom z omeškania, počítaným od 31. októbra 2003 do zaplatenia. V časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 475 937,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania, počítaným
od 30. októbra 2003 do zaplatenia konanie zastavil a žalobu čo do zvyšku zamietol.
Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania
vo výške 110 656,-- Sk. Takto rozhodol, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
žalobca 28. marca 1996 uzavrel so spoločnosťou P. štátny podnik kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. kat.úz. P.. Na základe uvedeného právneho
úkonu žalobca požiadal o vklad svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra P. jeho žiadosti vyhovel a 18. apríla 1996
rozhodol o povolení vkladu. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
vyhovel protestu prokurátora a rozhodol o výmaze žalobcu z listu vlastníctva č. X.
kat.úz. P. pričom za vlastníka nehnuteľnosti bol zapísaný pôvodný vlastník. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v dôsledku žaloby podanej žalobcom zrušil rozhodnutie Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky spolu s rozhodnutím predsedu Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd
prvého stupňa mal za to, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky nebol
oprávnený zrušiť zápis žalobcu na LV č. X. kat.úz. P. ako vlastníka nehnuteľnosti, súčasne
s rozhodnutím o proteste prokurátora, nakoľko konanie o proteste sa realizuje na základe
Správneho poriadku, ktorý zmenu vlastníckych práv neumožňuje. Uskutočniť zápis alebo
výmaz vlastníckeho práva je možné iba v rámci konania o vklade v zmysle katastrálneho
zákona. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky túto skutočnosť
nerešpektoval, čím zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Nezapísaním žalobcu za vlastníka
nehnuteľnosti v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote sa žalovaný 1/ dopustil nesprávneho
úradného postupu, z ktorého žalobcovi vznikla škoda. Žalobca totiž nemohol dostatočným
spôsobom preukázať vlastnícke právo k nebytovým priestorom, nadobudnutým kúpnou
zmluvou. Za takejto situácie nemohol uzatvárať s inými podnikateľskými subjektmi, resp.
inštitúciami nájomné zmluvy, vzťahujúce sa na nájom časti nebytových priestorov, hoci to
bolo predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu. Výška škody bola ustálená na 2 422 151,--
Sk, ktorá čiastka zodpovedá cene nájomného dojednaného s inými podnikateľskými
subjektmi v období od 1. októbra 2001 do 30. septembra 2003. Čo sa týka pasívnej
legitimácie žalovaných, súd prvého stupňa mal za to, že v prípade žalovaného 2/ táto
vyplýva priamo zo zákona č. 58/1969 Zb. Ustanovenia tohto právneho predpisu nevylučujú
možnosť existencie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti tak žalovaného 1/, ktorý
nezákonný postup realizoval, ako aj žalovaného 2/ majúceho postavenie ústredného orgánu
štátu. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobe čiastočne vyhovel.
Uznesením z 24. novembra 2006 č.k. 12 C 191/2003-167 súd prvého stupňa zamietol
návrh žalobcu na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalovaného 2/ s poukazom na to, že
žalovaný 2/ nesúhlasil s vystúpením z konania (§ 92 ods. 4 O.s.p.).
Okresný súd Prešov doplňujúcim rozsudkom z 1. februára 2007 č.k. 12 C 191/2003-
173 konanie v časti o zaplatenie 1 475 937,-- Sk so 17,6 % úrokom počítaným od 30. októbra
2003 do zaplatenia v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil.
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 14. mája 2007 sp.zn. 7 Co 58/2007,
7 Co 65/2007 na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov
z 20. júna 2005 č.k. 12 C 191/2003-128 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu
Prešov z 1. februára 2007 č.k. 12 C 191/2003-173 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov z 24. novembra 2006 č.k. 12 C 191/2003-167 rozhodol tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s doplňujúcim rozsudkom vo výroku o uložení
povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2 422 151,-- Sk
s 12,5 % úrokom z omeškania počítaným od 31. októbra 2003 do zaplatenia zmenil tak, že
v tejto časti žalobu zamietol. Potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie a žalovaným nepriznal
náhradu trov konania a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu.
Odvolací súd zamietnutie návrhu žalobcu zo 16. júna 2005 na pripustenie zámeny
účastníkov na strane žalovaného 2/ považoval za vecne správne. Vychádzajúc z obsahového
hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) aj odvolací súd považoval toto podanie za návrh na zámenu
účastníkov a nie za spresnenie označenia inak nepochybného účastníka, nakoľko žalovaný 2/
bol v žalobe označený správne. Keďže žalovaný 2/ so zámenou nesúhlasil, správne súd
prvého stupňa vychádzajúc z § 92 ods. 4 O.s.p. zámenu účastníkov na strane žalovaného 2/
nepripustil, preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. uznesenie potvrdil.
Vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu 2 422 152,-- Sk s príslušným úrokom z omeškania, považoval odvolací
súd za správne aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a to i napriek
tomu, že tento predpis bol s účinnosťou od 1. júla 2004 zrušený zákonom č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to z toho dôvodu, že
uplatnený nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku (od 1. októbra 2001
do 30. septembra 20003) sa vzťahuje na dobu účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. Poukázal na to,
že zákon č. 58/1969 Zb. vo svojich ustanoveniach presne určoval, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nositeľom
tejto povinnosti bol výlučne štát, tak pri zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím, ako
aj pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 1 a § 18 zák.
č. 58/1969 Zb.). Pasívnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Žalovaný 1/ ako
miestny orgán štátnej správy na úseku katastra a ani žalovaný 2/ ako ústredný orgán štátnej
správy na úseku katastra za škodu podľa citovaného zákona nezodpovedajú, nakoľko nie sú
nositeľmi povinnosti z tohto právneho predpisu vyplývajúcej. Žalovanému 2/ z titulu jeho
postavenia ústredného orgánu štátnej správy na úseku katastra ustanovenie § 25 ods. 2 zákona
č. 58/1969 Zb. umožňovalo iba vystupovať v mene štátu. Oprávnenie vystupovať v mene
štátu neznamená, aby žalobca si svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom mohol uplatniť priamo proti ústrednému
orgánu štátnej správy na úseku katastra. Keďže nikto zo žalovaných nie je nositeľom
povinnosti vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. odvolací súd v dôsledku
nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných postupom vyplývajúcim z § 220 O.s.p.
rozsudok v spojení s doplňujúcim rozsudkom vo výroku o uložení povinnosti žalovaným
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2 422 152,-- Sk s 12,5 % úrokom z omeškania
počítaným od 31. októbra 2003 do zaplatenia zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. O trovách
konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 2 O.s.pl. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
nakoľko v konaní úspešní žalovaní náhradu trov nežiadali priznať.
Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Vyčítal
odvolaciemu súdu, že vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyvodil
nesprávny právny záver ak žalobu zamietol, a to i napriek tomu, že na strane žalovaných 1/, 2/
bol preukázaný nesprávny úradný postup a následná škoda, ktorá bola spôsobená týmto
postupom a taktiež na strane žalovaných bol dostatok pasívnej legitimácie byť účastníkom
konania. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľný, nakoľko
z neho nie je jasné, ktorý rozsudok spojený s doplňujúcim rozsudkom je zmenený a aké
uznesenie je potvrdené. Mal za to, že katastrálne úrady sú v zmysle katastrálneho zákona
právnickými osobami a sú rozpočtovými organizáciami. Z toho dôvodu nie je možné súhlasiť
s názorom odvolacieho súdu, že nemajú dostatok pasívnej legitimácie, nakoľko tento názor je
prekonaný tým, že obaja žalovaní majú finančné prostriedky i pre prípad zodpovednosti
za škodu. Keďže predmetná škoda je výsledkom rozhodovania z nesprávneho úradného
postupu, ktorý majú dostatok pasívnej legitimácie zodpovedať za túto škodu ako štátny orgán
je preukázateľné, že u oboch žalovaných ide o výkon štátnej moci právnickými osobami,
ktoré sú rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vlastnú právomoc
úradne konať a rozhodovať pri výkone štátnej moci, v dôsledku čoho ide o ich vlastné
správanie, za ktoré majú sami zodpovedať. Tiež poukázal na svoje právo ako účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Nakoľko napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu neobsahuje dôvody, ktorým sa nedá rozumieť, a teda objektívne nemá
možnosť posúdiť správnosť resp. nesprávnosť rozhodnutia, poťažne postup odvolacieho súdu
a teda kvalifikovane rozhodnúť, ktorým dovolacím dôvodom má dovolanie odôvodniť, aby
bol v dovolacom konaní úspešný. Žiadal preto rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
Žalovaný 1/ navrhol dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 238 ods. 3 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie
odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, § 237 O.s.p.
pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písm.a/ až g/ tohto
ustanovenia. Na vady konania vymenované v § 237 O.s.p. je dovolací súd povinný
prihliadnuť z úradnej povinnosti, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta, alebo nie
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Dovolateľ vyčíta odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko
z neho nie je jasné, ktorý rozsudok spojený s doplňujúcim rozsudkom je zmenený a aké
uznesenie potvrdené, a tiež odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné, nepresvedčivé
a nezaoberá sa príčinami sporu. Z uvedeného možno vyvodiť, že namieta vadu podľa § 237
písm.f/ O.s.p., t.j. že postupom súdu mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia je však bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, ktoré rozhodnutia súdu prvého stupňa boli predmetom prieskumu
v rámci odvolacieho konania (viď úvodnú časť rozsudku odvolacieho súdu) a odôvodnenie
rozsudku zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd náležitým
spôsobom zdôvodnil svoje závery v otázke posúdenia pasívnej legitimácie žalobcom
označených žalovaných. Z uvedeného preto nemožno uzavrieť, že by konanie pred odvolacím
súdom bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p.
Dovolanie žalobcu smeruje proti výroku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba bola zamietnutá.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,
a preto je prípustné.
Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci
dovolacím súdom v otázke pasívnej legitimácie žalovaných 1/, 2/ (§ 241 ods. 2 písm.c/
O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy,
ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Zákon č. 58/1969 Zb. za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu označuje štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone je tak
založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým je štát,
ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej exekutívnej funkcie (§ 1 ods. 1, § 18,
§ 25 zákona č. 58/1969 Zb.). Štát je teda subjektom zodpovednosti za škodu a zákon
vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla zodpovednosť štátu
vzniknúť.
Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba ale za subjekt, ktorý škodu či
nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie,
na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami
nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu voči iným subjektom
(žalovaným 1/, 2/) než štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi právnych povinností
vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb., teda nemajú pasívnu legitimáciu
v tomto konaní. Odvolací súd rozhodol preto správne, keď zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a žalobu voči žalovaným 1/, 2/ zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní 1/, 2/ boli v dovolacom konaní
úspešní, avšak v dovolacom konaní im žiadne trovy nevznikli, preto im náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová