Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/185/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcu P. – E.,

spol. s r.o., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. I. J., advokátom v P., proti žalovaným

1/ Katastrálnemu úradu v Prešove, so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 6 a 2/ Úradu

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Chlumeckého č. 2, o zaplatenie 3 898 089,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 14. mája 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 20. júna 2005 č.k. -128 v spojení

s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Prešov z 1. februára 2007 č.k. -173

uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 422 152,-- Sk

s 12,5 % úrokom z omeškania, počítaným od 31. októbra 2003 do zaplatenia. V časti

týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 475 937,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania, počítaným

od 30. októbra 2003 do zaplatenia konanie zastavil a žalobu čo do zvyšku zamietol.

Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania

vo výške 110 656,-- Sk. Takto rozhodol, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že

žalobca 28. marca 1996 uzavrel so spoločnosťou P. štátny podnik kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. kat.úz. P.. Na základe uvedeného právneho

úkonu žalobca požiadal o vklad svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra P. jeho žiadosti vyhovel a 18. apríla 1996

rozhodol o povolení vkladu. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

vyhovel protestu prokurátora a rozhodol o výmaze žalobcu z listu vlastníctva č. X.

kat.úz. P. pričom za vlastníka nehnuteľnosti bol zapísaný pôvodný vlastník. Najvyšší súd

Slovenskej republiky v dôsledku žaloby podanej žalobcom zrušil rozhodnutie Úradu

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky spolu s rozhodnutím predsedu Úradu

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd

prvého stupňa mal za to, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky nebol

oprávnený zrušiť zápis žalobcu na LV č. X. kat.úz. P. ako vlastníka nehnuteľnosti, súčasne

s rozhodnutím o proteste prokurátora, nakoľko konanie o proteste sa realizuje na základe

Správneho poriadku, ktorý zmenu vlastníckych práv neumožňuje. Uskutočniť zápis alebo

výmaz vlastníckeho práva je možné iba v rámci konania o vklade v zmysle katastrálneho

zákona. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky túto skutočnosť

nerešpektoval, čím zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Nezapísaním žalobcu za vlastníka

nehnuteľnosti v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote sa žalovaný 1/ dopustil nesprávneho

úradného postupu, z ktorého žalobcovi vznikla škoda. Žalobca totiž nemohol dostatočným

spôsobom preukázať vlastnícke právo k nebytovým priestorom, nadobudnutým kúpnou

zmluvou. Za takejto situácie nemohol uzatvárať s inými podnikateľskými subjektmi, resp.

inštitúciami nájomné zmluvy, vzťahujúce sa na nájom časti nebytových priestorov, hoci to

bolo predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu. Výška škody bola ustálená na 2 422 151,--

Sk, ktorá čiastka zodpovedá cene nájomného dojednaného s inými podnikateľskými

subjektmi v období od 1. októbra 2001 do 30. septembra 2003. Čo sa týka pasívnej

legitimácie žalovaných, súd prvého stupňa mal za to, že v prípade žalovaného 2/ táto

vyplýva priamo zo Ustanovenia tohto právneho predpisu nevylučujú

možnosť existencie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti tak žalovaného 1/, ktorý

nezákonný postup realizoval, ako aj žalovaného 2/ majúceho postavenie ústredného orgánu

štátu. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobe čiastočne vyhovel.

Uznesením z 24. novembra 2006 č.k. -167 súd prvého stupňa zamietol

návrh žalobcu na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalovaného 2/ s poukazom na to, že

žalovaný 2/ nesúhlasil s vystúpením z konania ( ).

Okresný súd Prešov doplňujúcim rozsudkom z 1. februára 2007 č.k. 12 C 191/2003-

173 konanie v časti o zaplatenie 1 475 937,-- Sk so 17,6 % úrokom počítaným od 30. októbra

2003 do zaplatenia v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 14. mája 2007 sp.zn. ,

na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov

z 20. júna 2005 č.k. -128 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu

Prešov z 1. februára 2007 č.k. -173 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov z 24. novembra 2006 č.k. -167 rozhodol tak, že

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s doplňujúcim rozsudkom vo výroku o uložení

povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2 422 151,-- Sk

s 12,5 % úrokom z omeškania počítaným od 31. októbra 2003 do zaplatenia zmenil tak, že

v tejto časti žalobu zamietol. Potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie a žalovaným nepriznal

náhradu trov konania a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu.

Odvolací súd zamietnutie návrhu žalobcu zo 16. júna 2005 na pripustenie zámeny

účastníkov na strane žalovaného 2/ považoval za vecne správne. Vychádzajúc z obsahového

hľadiska ( ) aj odvolací súd považoval toto podanie za návrh na zámenu

účastníkov a nie za spresnenie označenia inak nepochybného účastníka, nakoľko žalovaný 2/

bol v žalobe označený správne. Keďže žalovaný 2/ so zámenou nesúhlasil, správne súd

prvého stupňa vychádzajúc z zámenu účastníkov na strane žalovaného 2/

nepripustil, preto odvolací súd podľa uznesenie potvrdil.

Vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne sumu 2 422 152,-- Sk s príslušným úrokom z omeškania, považoval odvolací

súd za správne aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a to i napriek

tomu, že tento predpis bol s účinnosťou od 1. júla 2004 zrušený

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to z toho dôvodu, že

uplatnený nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku (od 1. októbra 2001

do 30. septembra 20003) sa vzťahuje na dobu účinnosti Poukázal na to,

že vo svojich ustanoveniach presne určoval, kto zodpovedá za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nositeľom

tejto povinnosti bol výlučne štát, tak pri zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím, ako

aj pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 1 a § 18 zák.

č. ). Pasívnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa

ktorého účastník je subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Žalovaný 1/ ako

miestny orgán štátnej správy na úseku katastra a ani žalovaný 2/ ako ústredný orgán štátnej

správy na úseku katastra za škodu podľa citovaného zákona nezodpovedajú, nakoľko nie sú

nositeľmi povinnosti z tohto právneho predpisu vyplývajúcej. Žalovanému 2/ z titulu jeho

postavenia ústredného orgánu štátnej správy na úseku katastra ustanovenie § 25 ods. 2 zákona

č. umožňovalo iba vystupovať v mene štátu. Oprávnenie vystupovať v mene

štátu neznamená, aby žalobca si svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom mohol uplatniť priamo proti ústrednému

orgánu štátnej správy na úseku katastra. Keďže nikto zo žalovaných nie je nositeľom

povinnosti vyplývajúcej z ustanovení odvolací súd v dôsledku

nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných postupom vyplývajúcim z

rozsudok v spojení s doplňujúcim rozsudkom vo výroku o uložení povinnosti žalovaným

zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2 422 152,-- Sk s 12,5 % úrokom z omeškania

počítaným od 31. októbra 2003 do zaplatenia zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. O trovách

konania rozhodol v súlade s ustanovením O.s.pl. v spojení s ,

nakoľko v konaní úspešní žalovaní náhradu trov nežiadali priznať.

Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Vyčítal

odvolaciemu súdu, že vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyvodil

nesprávny právny záver ak žalobu zamietol, a to i napriek tomu, že na strane žalovaných 1/, 2/

bol preukázaný nesprávny úradný postup a následná škoda, ktorá bola spôsobená týmto

postupom a taktiež na strane žalovaných bol dostatok pasívnej legitimácie byť účastníkom

konania. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľný, nakoľko

z neho nie je jasné, ktorý rozsudok spojený s doplňujúcim rozsudkom je zmenený a aké

uznesenie je potvrdené. Mal za to, že katastrálne úrady sú v zmysle katastrálneho zákona

právnickými osobami a sú rozpočtovými organizáciami. Z toho dôvodu nie je možné súhlasiť

s názorom odvolacieho súdu, že nemajú dostatok pasívnej legitimácie, nakoľko tento názor je

prekonaný tým, že obaja žalovaní majú finančné prostriedky i pre prípad zodpovednosti

za škodu. Keďže predmetná škoda je výsledkom rozhodovania z nesprávneho úradného

postupu, ktorý majú dostatok pasívnej legitimácie zodpovedať za túto škodu ako štátny orgán

je preukázateľné, že u oboch žalovaných ide o výkon štátnej moci právnickými osobami,

ktoré sú rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vlastnú právomoc

úradne konať a rozhodovať pri výkone štátnej moci, v dôsledku čoho ide o ich vlastné

správanie, za ktoré majú sami zodpovedať. Tiež poukázal na svoje právo ako účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Nakoľko napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu neobsahuje dôvody, ktorým sa nedá rozumieť, a teda objektívne nemá

možnosť posúdiť správnosť resp. nesprávnosť rozhodnutia, poťažne postup odvolacieho súdu

a teda kvalifikovane rozhodnúť, ktorým dovolacím dôvodom má dovolanie odôvodniť, aby

bol v dovolacom konaní úspešný. Žiadal preto rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ navrhol dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), po zistení, že tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie

odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie

žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením,

pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písm.a/ až g/ tohto

ustanovenia. Na vady konania vymenované v je dovolací súd povinný

prihliadnuť z úradnej povinnosti, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta, alebo nie

( veta druhá ).

Dovolateľ vyčíta odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko

z neho nie je jasné, ktorý rozsudok spojený s doplňujúcim rozsudkom je zmenený a aké

uznesenie potvrdené, a tiež odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné, nepresvedčivé

a nezaoberá sa príčinami sporu. Z uvedeného možno vyvodiť, že namieta vadu podľa § 237

písm.f/ , t.j. že postupom súdu mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia je však bez akýchkoľvek

pochybností zrejmé, ktoré rozhodnutia súdu prvého stupňa boli predmetom prieskumu

v rámci odvolacieho konania (viď úvodnú časť rozsudku odvolacieho súdu) a odôvodnenie

rozsudku zodpovedá požiadavkám uvedeným v Odvolací súd náležitým

spôsobom zdôvodnil svoje závery v otázke posúdenia pasívnej legitimácie žalobcom

označených žalovaných. Z uvedeného preto nemožno uzavrieť, že by konanie pred odvolacím

súdom bolo postihnuté vadou uvedenou v

Dovolanie žalobcu smeruje proti výroku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba bola zamietnutá.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

a preto je prípustné.

Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci

dovolacím súdom v otázke pasívnej legitimácie žalovaných 1/, 2/ (§ 241 ods. 2 písm.c/

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy,

ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia alebo

nesprávneho úradného postupu označuje štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone je tak

založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým je štát,

ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej exekutívnej funkcie (§ 1 ods. 1, § 18,

). Štát je teda subjektom zodpovednosti za škodu a zákon

vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla zodpovednosť štátu

vzniknúť.

Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba ale za subjekt, ktorý škodu či

nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie,

na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami

nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu voči iným subjektom

(žalovaným 1/, 2/) než štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi právnych povinností

vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného rozhodnutia alebo

nesprávneho úradného postupu podľa , teda nemajú pasívnu legitimáciu

v tomto konaní. Odvolací súd rozhodol preto správne, keď zmenil rozhodnutie súdu prvého

stupňa a žalobu voči žalovaným 1/, 2/ zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

dovolanie žalobcu podľa zamietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a Žalovaní 1/, / boli v dovolacom konaní

úspešní, avšak v dovolacom konaní im žiadne trovy nevznikli, preto im náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová