Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ca/14/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, 813 48 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 310 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: JP SK s. r. o., so sídlom Levárska 729, 908 71 Moravský Svätý Ján, IČO: 46 538 976, zastúpenému advokátkou Mgr. et. Mgr. Jarmilou Koubekovou, so sídlom Hodálova 10, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 51,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 51,60 eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Žalovaný má podľa tvrdenia žalobcu prevádzkovať reštauráciu s názvom Starosloviensky pivovar na adrese Vysoká 15, 811 06 Bratislava. Z kontrolnej činnosti mal žalobca zistiť, že v priestoroch svojej prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, pričom žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu. Výzvou z 21. apríla 2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu primeranej odmeny vo výške 51,60 eur.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 10. januára 2022, sp. zn. navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že v rozhodnom období od 1. januára 2019 do 31. januára 2019 prevádzku na adrese Vysoká 15, 811 06 Bratislava neprevádzkoval. Žalovaný poukázal na to, že ukončil prevádzkovanie dotknutej prevádzky na adrese Vysoká 15, 811 06 Bratislava pre verejnosť k 31. marcu 2014, t. j. bezmála 5 rokov pred rozhodným obdobím, za ktoré mal údajne vzniknúť peňažný nárok uplatňovaný žalobcom. 4.1. K odporu žalovaný predložil potvrdenie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto z 23. júla 2020 a oznámenie o zrušení prevádzkarne zo 6. februára 2011.

5. Žalobca v replike uviedol, že podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaného bola daná prevádzka žalovaného zrušená až k 8. októbru 2019 a nie v roku 2014, ako to tvrdil žalovaný. Z verejne dostupných zdrojov z finančnej správy je zrejmé, že žalovaný je aj v súčasnosti držiteľom povolenia na predaj liehu konečnému spotrebiteľovi, čo by pre neho nemalo praktický význam, pokiaľ by bola jeho prevádzka zrušená už v roku 2014.

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 9. apríla 2024 o 13:30 hod., ktorého sa zúčastnili žalovaný a právni zástupcovia strán sporu.

7. Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 7.1. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2). 7.2. Podľa ustanovenia Autorského zákona, kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. 7.3. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona (ods. 2). 7.4. Podľa ustanovenia Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa (ďalej len "používateľ") rokovania o uzavretí a/ licenčnej zmluvy, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy, d/ zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem alebo e/ zmluvy o náhrade odmeny. 7.5. Podľa ustanovenia Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a/ vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne. 7.6. Podľa ustanovenia Autorského zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. 7.7. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela (ods. 2). 7.8. Podľa ustanovenia Autorského zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. 7.9. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a/ zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b/ zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c/ nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním (ods. 2). 7.10. Podľa ustanovenia Autorského zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a/ technickým predvedením, b/ verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti. 7.11. Podľa ustanovenia Autorského zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

8. V rozhodovanom spore si žalobca ako organizácia kolektívnej správy uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 56,10 eur za to, že v ním prevádzkovanej prevádzke malo dochádzať k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia bez toho, aby žalovaný uhradil výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu. 8.1. Žalobou uplatnený nárok predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý žalobca uplatňuje ako organizácia kolektívnej správy zastupujúca výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, keďže medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená hromadná licenčná zmluva.

9. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd uvádza, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2008, sp. zn. ). 9.1. V ďalšom z rozhodnutí dovolací súd uviedol, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú neoprávnené získanie majetkových hodnôt na strane určitej osoby (obohateného) a to na úkor iného subjektu, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne prejaví (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Existencia majetkovej ujmy je jedným z esenciálnych predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia a bez naplnenia tohto predpokladu nie je možné konštatovať, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Samotná majetková ujma je predpokladom bezdôvodného obohatenia (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2020, sp. zn. ).

10. Vychádzajúc z vyššie citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že je povinnosťou subjektu, ktorý v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (t. j. povinnosťou žalobcu), v konaní preukázať, že druhá strana (žalovaný) získal na jeho úkor majetkové hodnoty bez existencie právneho základu, s tým, že tento negatívny stav sa prejavil v majetkovej sfére žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca musí v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia preukázať, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, t. j. že získal majetkový prospech na jeho úkor. V prípade, ak žalobca predmetné skutočnosti nepreukáže, musí súd podanú žalobu zamietnuť.

11. V rozhodovanom spore si žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe tvrdenia, že žalovaný v roku 2019 prevádzkoval reštauráciu Starosloviensky pivovar na adrese Vysoká 15, 811 06 Bratislava, a že v tejto prevádzke sa malo nachádzať technické zariadenie na verejný prenos zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. 11.1. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalobcu - ak chcel byť v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný - preukázať, že žalovaný bol v roku 2019 prevádzkovateľom reštaurácie Starosloviensky pivovar na adrese Vysoká 15, 811 06 Bratislava a zároveň, že sa v tejto prevádzke nachádzalo technické zariadenie na verejný prenos zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.

12. V žalobe žalobca nepripojil (a ani neoznačil) žiadny dôkaz, ktorý by slúžil na preukázanie toho, že žalovaný bol v rozhodnom období prevádzkovateľom reštaurácie Starosloviensky pivovar a súčasne existenciu technického zariadenia na verejný prenos zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v ňom. Žalobca sa v žalobe obmedzil výlučne na tvrdenie, že vykonal bližšie nešpecifikovanú kontrolnú činnosť. 12.1. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný spochybnil ničím nepreukázané vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobcu tým, že v danom období reštauráciu Starosloviensky pivovar na adrese Vysoká 15, 811 06 Bratislava, čo samo o sebe postačovalo na povinnosť žalobcu preukázať ním tvrdené skutočnosti. 12.2. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný už k odporu proti platobnému rozkazu priložil oznámenie o zrušení prevádzkarne s názvom Starosloviensky pivovar na adrese Vysoká 15, Bratislava,

zo 6. februára 2014 adresované Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, k 31. marcu 2014. Samotná Mestská časť Bratislava - Staré Mesto v liste z 23. júla 2020 (pred začatím predmetného konania - pozn.) potvrdila, že žalovaný ako prevádzkovateľ prevádzkarne Starosloviensky pivovar na adrese Vysoká 15, Bratislava oznámil jej zrušenie k 31. marcu 2014, daná prevádzka bola pritom evidovaná v evidenčnom systéme Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto do 31. marca 2014. Podľa názoru súdu tieto žalovaným predložené listinné dôkazy dostatočne preukazujú, že žalovaný prevádzkoval prevádzku Starosloviensky pivovar na adrese Vysoká 15, Bratislava v období do 31. marca 2014, z čoho vyplýva jednoznačný záver, že predmetnú prevádzku v žalobcom tvrdenom období roku 2019 neprevádzkoval, osobitne v situácii, keď žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplýval opak. 12.3. Dňa 4. apríla 2024 žalovaný predložil súdu doklad potvrdený Daňovým úradom Trnava, ktorý preukazuje, že žalovaný v súvislosti s prevádzkou Starosloviensky pivovar, Vysoká 15, 811 06 Bratislava, zrušil v marci 2014 daňový kód elektronickej registračnej pokladnice. Predmetný doklad tak podľa názoru súdu potvrdzuje skutočnosti preukázané už listinami predloženými žalovaným v rámci odporu proti platobnému rozkazu, a to že žalovaný predmetnú prevádzku v období roku 2019 neprevádzkoval.

13. V tejto situácii bolo povinnosťou žalobcu preukázať ním tvrdené skutočnosti, od ktorých odvodzoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (prevádzkovanie reštaurácie Starosloviensky pivovar, Vysoká 15, 811 06 Bratislava žalovaným v roku 2019 a existenciu technického zariadenia na verejný prenos v nej). Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní znáša dôkazné bremeno tá strana sporu, v ktorej záujme je, aby súd určitú skutočnosť uznal za pravdivú. Preto dokazovať skutočnosti právo zakladajúce musí tá strana, ktorá právo uplatňuje, dokazovať skutočnosti právo zrušujúce musí tá, ktorá mu odporuje. 13.1. Vyslovené právne závery vyplývajú aj z konštantnej rozhodovacej praxe súd, v zmysle ktorej platí, že

- Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2010, sp. zn. ).

- V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí ( k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2015, sp. zn. ).

- Odvolací súd poukazuje na to, že v súdnom konaní je žalobca nositeľom dôkazného bremena a pre úspech v spore je jeho povinnosťou svoj nárok preukázať (k tomu viď aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. augusta 2023, č. k. -79). 13.2. Predmetné závery sú v plnej miere aplikovateľné aj na rozhodovaný spor a na posúdenie nároku žalobcu.

14. Napriek predmetnej procesnej povinnosti a účinnému popretiu žalobnej argumentácie žalovaným v jeho odpore proti platobnému rozkazu, žalobca v spore hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by žalovaný v rozhodnom čase skutočne danú prevádzku prevádzkoval, a že sa v tejto prevádzke nachádzalo technické zariadenie určené na verejný prenos zaznamenávaných výkonov a záznamov. 14.1. Súd poukazuje na to, že žalobca (hoci bol v spore kvalifikovane zastúpený advokátskou kanceláriou) sa v replike obmedzil na odkaz na výpis žalovaného zo živnostenského registra, podľa ktorého mala byť prevádzka žalovaného zrušená až k 8. októbru 2019. Predmetný odkaz žalobcu na živnostenský register v okolnostiach rozhodovaného sporu nemôže obstáť, osobitne pri predložení listín žalovaným, ktoré boli vystavené v úradnom styku s príslušnými orgánmi. Z tohto dôvodu nemôže súd pri svojom rozhodovaní vychádzať z odkazu žalobcu na výpis žalovaného zo živnostenského registra.

14.2. Rovnako ani zo skutočnosti, že žalovaný je držiteľom povolenia na predaj liehu konečnému spotrebiteľovi, nie je možné vyvodiť, že by žalovaný prevádzkoval v roku 2019 žalobcom označenú prevádzku, aj v tomto smere sa jedná o ničím nepodložené domnienky žalobcu, z ktorých nemôže súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. 14.3. Ak žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 9. apríla 2024 argumentoval článkom vytlačeným z webovej stránky opive.sk, tak z tohto článku z 30. decembra 2020 nevyplýva, ktorý podnikateľský subjekt je prevádzkovateľom reštaurácie Starosloviensky pivovar, na adrese Vysoká 15, Bratislava, a kto ním bol v roku 2019. Navyše takýto odkaz na článok z 30. decembra 2020 pôsobí zmätočne pri posúdení časových súvislostí s tvrdením žalobcu, že prevádzka žalovaného mala byť zrušená k 8. októbru 2019.

15. Súd poukazuje na to, že žalobca v konaní argumentoval kontrolnou činnosťou, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom bola kontrolná činnosť vykonaná, kto a kedy mal vykonať kontrolu. Pre unesenie dôkazného bremena bolo povinnosťou žalobcu uviesť, ktorá konkrétna osoba (s uvedením mena a priezviska), kedy (s uvedením dátumu) a akým spôsobom mala urobiť kontrolu v danej prevádzke, napríklad v podobe spísania záznamu o kontrolnej činnosti a predloženia pokladničného bloku za zakúpenie tovaru v prevádzke, na ktorom by bol uvedený prevádzkovateľ reštaurácie. Nič z toho žalobca však v konaní nieže nepredložil, ale ani len netvrdil. 15.1. Žalobca v konaní ani len nešpecifikoval, aké konkrétne technické zariadenie sa malo v roku 2019 nachádzať v danej prevádzke. Na pojednávaní dňa 9. apríla 2024 síce právny zástupca žalobcu tvrdil, že sa malo jednať o televízor, čo však v rámci odôvodnenia nároku netvrdil, odkaz na položku sadzobníka v texte žaloby zahŕňajúcu TV v tomto smere nepostačuje. Okrem toho žalobca nepredložil v konaní žiadny dôkaz preukazujúci, že by sa v roku 2019 nachádzal v ním označenej prevádzke televízor, prípadne iné technické zariadenie na verejný prenos zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, čo tiež bez ďalšieho znamená, že žalobca nepreukázal existenciu ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

16. Pokiaľ ide o dôkazný návrh žalobcu obsiahnutý v jeho replike, aby si súd vyžiadal od žalovaného, prípadne od SOZA, hromadnú licenčnú zmluvu na rok 2019, prípadne faktúry SOZA za rok 2019, tak súd tomuto dôkaznému návrhu nevyhovel, keďže žalobca nepreukázal, že by takéto dokumenty vôbec existovali, a ani neuviedol, že ak tieto dokumenty existujú, aká konkrétna objektívna prekážka mu bránila, aby ich v súdnom konaní predložil sám. Súd uvádza, že nepostačuje argumentácia žalobcu na uskutočnenom pojednávaní, že SOZA nemá žiadnu právnu povinnosť predložiť akékoľvek dokumenty žalobcovi. V prvom rade sa mal samotný žalobca obrátiť na SOZA, aby mu potvrdila, či mala so žalovaným na konkrétnu prevádzku uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu v roku 2019, prípadne sa mal obrátiť na SOZA o poskytnutie predmetnej hromadnej licenčnej zmluvy. Až v prípade, keby sa žalobca na SOZA obrátil a SOZA by jeho požiadavke (z akéhokoľvek dôvodu) nevyhovela, a žalobca by nemal objektívne možnosť ním označené listiny predložiť, by mohol súd uvažovať o uložení edičnej povinnosti tretej osobe (SOZA). Predmetné podmienky pre uloženie edičnej povinnosti však v rozhodovanom spore splnené neboli. 16.1. Navyše súd má za to, že týmto spôsobom by sa nepreukázali tvrdenia žalobcu, keďže je z jeho argumentácie zjavné, že žiadnu kontrolnú činnosť nevykonal a nedisponoval žiadnymi dôkazmi na preukázanie uplatneného nároku o tom, že sa mal žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Pri zohľadnení všeobecných (a ničím nepodložených) tvrdení produkovaných žalobcom v spore pri skutočnom nevykonaní kontrolnej činnosti (ktorú nevedel konkretizovať ani na uskutočnenom pojednávaní) má súd za to, že žalobcom navrhované vyžiadanie si listín od tretej osoby predstavuje neprípustnú fishing expedition, kedy žalobca ako žiadajúca strana de facto ukazuje, že nemá jasnú predstavu o (konkrétnom) existujúcom dôkaze, ale proste skúša, či sa náhodou niečo nechytí do jej rybárskej siete, aby mohol vybudovať vlastnú žalobnú argumentáciu. 16.2. Žalobca (resp. jeho právny zástupca) si zjavne neuvedomil, že uloženie edičnej povinnosti tretej osobe je na mieste vtedy, kedy sa strana sporu zaťažená dôkazným bremenom ocitla bez svojho zavinenia v tzv. informačnom deficite, čo však nie je prípad rozhodovaného sporu, kedy žalobcovi nič nebránilo, aby uskutočnil kontrolnú činnosť a v konaní predložil dôkazy preukazujúce výsledky tejto kontroly, ktoré by mohli nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia hodnoverne preukazovať. V dôkaznej núdzi sa tak žalobca ocitol v dôsledku vlastného konania (resp. vlastnej nečinnosti, keď v skutočnosti nevykonal kontrolnú činnosť v danej prevádzke), a nie bez vlastného zavinenia, a takto vzniknutú dôkaznú núdzu z dôvodov, za ktoré zodpovedá samotný žalobca, nie je možné preklenúť súdnym aktivizmom pri postupe podľa ustanovenia

17. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že prístup žalobcu k preukazovaniu nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia mu bol vytknutý už v iných súdnych konaniach, napriek tomu rovnakým spôsobom postupoval aj v rozhodovanom spore. 17.1. V rámci svojho rozhodnutia súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2022, sp. zn. , v ktorom uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu v konaní preukázať ním tvrdené skutočnosti, t. j. že v prevádzke žalovaného sa v rozhodnom období skutočne nachádzalo technické zariadenie určené na verejný prenos. Žalobca na podporu ním tvrdených, avšak sporných skutočností, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, a teda svoje tvrdenia v konaní nepreukázal. Nepreukázal pritom ani výkon kontrolnej činnosti v prevádzke žalovaného, ktorej existenciu rovnako použil na podporu svojich skutkových tvrdení o prítomnosti technického zariadenia určeného na verejný prenos zaznamenaných výkonov a záznamov. V tomto smere možno dokonca konštatovať, že žalobca ani neuviedol dostatočné skutkové tvrdenia, keďže nešpecifikoval kedy, kto (len všeobecne - externí zamestnanci), za akých okolností a s akými výsledkami vykonal kontrolu. Táto síce nie je podmienkou uplatnenia nároku na primeranú odmenu, avšak pre úspech v súdnom spore, v ktorom práve za jej pomoci žalobca mienil preukazovať uskutočňovaný verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových a zvukovoobrazových záznamov, žalobcu zaťažovalo bremeno jej preukázania. Možno teda uzavrieť, že žalobca z procesnej stránky neuniesol bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že by sa v prevádzke žalovaného v roku 2019 nachádzalo technické zariadenie určené na verejný prenos, za ktorého prenos mu ako osobe yykonávajúcej oprávnenia podľa Autorského práva svedčí oprávnenie domáhať sa zaplatenia sumy 24 eur s príslušenstvom. 17.2. Rovnako tak dáva súd do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorý potvrdil zamietajúci rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, v ktorom žalobcovi vytkol, že žalobca svoje tvrdenia ohľadne vykonania kontrolnej činnosti u žalovaného, umiestnenia zvukovo-obrazového zariadenia (TV), ktorým malo dôjsť k verejnému prenosu v prevádzke žalovaného v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 v spore žiadnym vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal.

18. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nepreukázal prevádzkovanie reštaurácie Starosloviensky pivovar, na adrese Vysoká 15, Bratislava žalovaným v roku 2019 a súčasne nepreukázal, že by sa zároveň v tejto prevádzke nachádzalo v roku 2019 technické zariadenie určené na verejný prenos zaznamenávaných výkonov a záznamov. Preto vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

19. Záverom si súd kladie otázku nad zmyslom vedenia predmetného sporu žalobcom v situácii, keď bolo uznesením Okresného súdu Trnava z 13. februára 2024, č. k. -7 právoplatným dňa 2. marca 2024 rozhodnuté o zrušení spoločnosti žalovaného podľa ustanovenia , čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra žalovaného.

20. Na základe dôvodov uvedených vyššie súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.).

21. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 21.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).