Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/16/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej v právnej veci

žalobcu: 1/ V.S., nar. X., S.B., žalobcu 2/ Mgr. Š.S., nar.X., V. a žalobcu 3/ Ing. Ľ.K.,

nar.X., H., B., všetci zastúpení advokátkou JUDr. M.G., A., B. proti žalovanému Z., n.o.,

N.S., IČO: X., o zaplatenie 1 500 000,-- Sk, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod

spisovou značkou , na dovolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo 6. novembra 2007, č.k. -179, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 6. novembra 2007,

č.k. -179 sa z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Topoľčany rozhodnutím z 30. apríla 2007 uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1/ istinu 490 000,-- Sk, žalobcovi 2/ istinu 535 000,-- Sk a žalobcovi 3/

istinu 475 000,-- Sk každému spolu so 14,5% ročným úrokom z omeškania od 28. júla 2006

do zaplatenia a na účet ich právnej zástupkyni 172 233,-- Sk náhradu trov konania.

Rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Žalobcovia sa pôvodne samostatnými

návrhmi podanými proti žalovanému domáhali zaplatenia sumy v celkovej výške 1 500 000,--

Sk spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný im nevrátil

zálohové splátky, ako to bolo dojednané v zmluve o vklade z 22. marca 2004. Súd na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia na základe zmluvy o vklade

poskytli žalovanému peňažné prostriedky ako zálohové splátky na kúpu nehnuteľnosti v obci

T.. Skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky boli poukázané, bolo preukázané výpismi

z účtov, podľa ktorých na účet žalovaného bol dňa 22. marca 2004 vykonaný vklad v sume

1 500 000,-- Sk. Následne táto suma bola poukázaná ako časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť

v T. dňa 29. marca 2004 na účet označený predávajúcim. V zmysle zmluvy o vklade mali byť

zálohové splátky vrátené hneď po poukázaní finančnej splátky zo schváleného úveru zo S.

pobočky v N.. K prevodu nehnuteľnosti došlo na základe kúpnej zmluvy z 29. marca 2004

uzavretej medzi J.K. ako predávajúcim a neziskovou organizáciou S. ako kupujúcim. Kúpna

cena za nehnuteľnosť bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 4 124 500,-- Sk,

zaplatená bola len vo výške 2 124 500,-- Sk a ešte mala byť doplatená kúpna cena vo výške

2 000 000,-- Sk, čo však právny nástupca S.,n.o., Z., n.o. nebola schopná doplatiť. Preto sa

žalovaný s predávajúcim dohodli, že nehnuteľnosť bude predávajúcemu vrátená a predávajúci

vráti doteraz zaplatenú kúpnu cenu. Nakoľko však predmetnú nehnuteľnosť žalovaný zaťažil

zriadením záložného práva, nebolo možné, aby žalovaný vrátil žalobcom peniaze. Žalobcovia

žalovaného vyzvali na vrátenie finančných prostriedkov, na čo žalovaný ich pohľadávku

uznal s tým, že nedisponuje voľnými finančnými prostriedkami. Tvrdenie žalovaného, že

malo ísť o vklad do neziskovej organizácie nebol preukázané. Skutočnosť, že išlo

o poskytnutie finančných prostriedkov žalobcami potvrdili aj svedkovia. Súd vzhľadom k

uvedeným skutočnostiam podanému návrhu ako dôvodnému vyhovel keďže dospel k záveru,

že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vrátiť zálohové splátky riadne a včas. Tým porušil

povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o vklade z 22. marca 2004 a žalobcovia tak dôvodne

požadovali vrátenie nimi vložených finančných prostriedkov vrátane úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. Namietal, že zmluvu o vklade z 22. marca

2004 pokladá za zmluvu o vklade do neziskovej spoločnosti napriek tomu, že zvýšenie vkladu

nebolo oznámené príslušnému registru. Tejto spoločnosti úver nebol poskytnutý, ani zrejme

nebol žiadaný. Neexistuje právny titul na vrátenie sumy 1 500 000,-- Sk a nie je možné ani

nárokovať príslušenstvo - úrok z omeškania, nakoľko ešte neuplynula dohodnutá doba na

vrátenie finančných prostriedkov.

Na základe odvolania žalovaného (č.l. 133) Krajský súd v Nitre ako súd odvolací

( ) zmenil podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu

zamietol. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Z obsahu zmluvy o vklade z 22. marca

2004 vyplýva, že žalobcovia vložili neziskovej organizácii S. ako zálohovú splátku celkom

sumu 1 500 000,-- Sk. Nejde o zmluvu ako dvojstranný právny úkon, keďže na druhej strane

absentuje druhý účastník tohto právneho vzťahu. Zo strany žalobcov teda ide o jednostranný

právny úkon, od ktorého nemožno v zmysle ustanovenia § 489 a § 494 Občianskeho

zákonníka vyvodiť vznik platného záväzku žalovaného plniť žalobcom. Naviac samotní

žalobcovia podmieňovali vrátenie splátky až po poukázaní finančnej splátky

zo schváleného úveru v S. pobočke v N., k čomu však nedošlo. Doposiaľ teda ani nenastala

eventuálna splatnosť „pohľadávky“ žalobcov voči žalovanému. Uznať je možné len

existujúcu pohľadávku. V tomto prípade teda pohľadávka žalobcov musela reálne existovať

v čase rozhodnutia správnej rady neziskovej organizácie S. z 27. mája 2004, ktorým bolo

rozhodnuté o zrušení tohto subjektu bez likvidácie s tým, že majetok, práva, povinnosti

a záväzky v súlade so schválenou zmluvou o zlúčení z 27. mája 2004 prechádzajú na

žalovaného ako právneho nástupcu. Toto však zo strany žalobcov v konaní nebolo preukázané

a ostatne to ani nevyplýva z osobitného právneho predpisu zák. č. 213/97 Z.z. o neziskových

organizáciách. Podľa § 16 ods. 1,2 tohto zákona správna rada môže rozhodnúť o zlúčení alebo

splynutí neziskovej organizácie s inou neziskovou organizáciou alebo nadáciou. Pri zlúčení

prechádza majetok zrušenej neziskovej organizácie na neziskovú organizáciu alebo nadáciu,

s ktorou sa nezisková organizácia zlúčila. Pojem majetok neziskovej organizácie je potom

obsahovo vymedzený v ustanovení § 29 ods. 2 citovaného zákona. Toto ustanovenie však

eventuálne záväzky neziskových organizácií nezaraďuje do ich majetku. Z obsahu spisu

nevyplýva, že by v danom prípade došlo k postupu podľa - 534

(prevzatie dlhu, pristúpenie záväzku), ani k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného

obohatenia žalovaného podľa a nasl. . Žalobcovia v konaní

neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žiadnu zmluvu o vklade ako

dvojstranný právny úkon s právnym predchodcom žalovaného neuzavreli. Nepreukázali, že

z ich jednostranného právneho úkonu vznikol záväzok žalovanému zaplatiť im uplatnenú

pohľadávku. Nepreukázali, že právnemu predchodcovi žalovaného poskytli zálohu

v uplatnenej výške 490 000,-- Sk, 535 000,-- Sk a 475 000,-- Sk. Z vyjadrení účastníkov len

vyplýva, že dňa 22. marca 2004 vložil žalobca 2/ ako štatutárny zástupca na bežný účet S.,

n.o. sumu 1 501 000,-- Sk bez uvedenia účelu (nie teda požadovanú sumu 1 500 000,-- Sk,

čo vyplýva i z dokladu na č.l. 117 spisu). Preto podľa napadnutý rozsudok zmenil

tak, že žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2

a V konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože

žalovaný si trovy nevyčíslil (, ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ dovolanie (č.l. 182).

Namietali, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil ( ).

Predovšetkým namietali nesprávne právne posúdenie zmluvy o vklade, lebo účastník konania

podpísaný na zmluve Mgr. Š.S., bol v čase jej podpisu štatutárnym zástupcom právneho

predchodcu žalovaného. Ten požiadal ostatých účastníkov aby na preklenutie finančnej tiesne

organizácie požičali prostriedky na zakúpenie nehnuteľnosti, nakoľko sa jednalo o výhodnú

kúpu. Mal za to, že existencia pohľadávky ako aj jej výška bola prvostupňovým súdom

preukázaná, preto uznanie pohľadávky zo strany žalovaného je riadnym uznaním. Potom sa

predpokladá, že dlh v čase uznania trval. Existencia pohľadávky bola žalobcami pred

prvostupňovým súdom jednoznačne preukázaná. Podľa vyjadrenia T. v N. bolo vložené na

účet S. n.o. za účelom zálohovej platby na kúpu nehnuteľnosti T., suma 1 500 000,-- Sk, dňa

29. marca 2004. Sumu vkladal Mgr. S., ktorý bol v tom čase štatutárnym zástupcom

.Žalovaný nemal v čase, keď sa splatila splátka 1 500 000,-- Sk na nákup predmetnej

nehnuteľnosti žiadne finančné prostriedky len tie, ktoré mu požičali žalobcovia. Žiadali, aby

dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť. Mal za to, že listina

nazvaná ako zmluva o vklade je len jednostranný právny akt, ktorý nie je možný kvalifikovať

za zmluvu ako dvojstranný právny úkon. Tvrdenie žalobcu, že Mgr. Š.S.

ako zakladateľ vystupoval pri tomto úkone súčasne ako štatutárny zástupca spoločnosti S.,

n.o., sa zakladá len na domnienke žalobcu. Chýbajú identifikačné údaje o spoločnosti ako aj

o štatutárnom zástupcovi. Ďalej poukázal na vyjadrenie T. v N. , na ktoré sa odvoláva žalobca

s tým, že toto vyjadrenie sa netýka predmetu veci a zároveň sa nezakladá na skutočnosti, lebo

dňa 29. marca 2004 na účet S., n.o. neboli vložené žiadne finančné prostriedky. Zákonnou

podmienkou bezdôvodného obohatenia je získanie majetkového prospechu plnením bez

právneho dôvodu. Táto zákonná podmienka v tomto prípade nie je naplnená, a preto namietal

žalobcove tvrdenia o získaní bezdôvodného obohatenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie je prípustné ( ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu stanovenom a dospel k záveru, že dovolanie

žalobcov je opodstatnené.

Žalobcovia právo na zaplatenie (vrátenie) istín spolu v sume 1 500 000,-- Sk odvodili

z písomnosti z 22. marca 2004 označenej ako zmluva o vklade (č.l. 3). Dovolací súd sa

stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že z tejto písomnosti nevyplýva prejav vôle

zúčastnených subjektov, žalobcov, uzavrieť s inou osobou (fyzickou príp. právnickou)

zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov (zmluvu o pôžičke) ako dvojstranný právny

úkon. Ide však o dohodu medzi týmito subjektmi poskytnúť neziskovej spoločnosti S.

peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti. Vyplýva to zo záhlavia tohto dokumentu

v znení: „...na odkúpenie nehnuteľnosti T. - na využívanie služieb neziskovej organizácie S.,“.

Je tiež uvedené, že táto záloha bude vrátená hneď po poukázaní finančnej splátky zo

schváleného úveru zo S.. Z tejto dohody nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť zálohovú

splátku. Teda z tejto dohody nemožno priamo odvodiť právo žalobcov voči žalovanému na

vrátenie uplatnených peňažných pohľadávok.

Z obsahu žaloby a písomných podaní žalobcov vyplýva, že sa svojho nároku

domáhajú z titulu bezdôvodného plnenia. Z vyššie uvedenej dohody je zrejmé, že požadovanú

istinu sa dohodli poskytnúť právnemu predchodcovi S., neziskovej organizácii

na kúpu nehnuteľnosti T. (zapísanej na liste vlastníctva č. X. k.ú. T.) od predávajúceho M.K..

Žalobca 2/ Mgr. Š.S. v čase uzavretia tejto dohody bol štatutárnym zástupcom S., n.o. so

sídlom T. a žalobcovia 1/ a 3/ boli členmi správnej rady tejto organizácie. Z uvedeného

možno vyvodiť ich záujem poskytnúť zálohu ako pôžičku tejto organizácie na kúpu

nehnuteľnosti, v ktorej mala svoje sídlo.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že na účet S., n.o.

(č.l. 117) bola 23. marca 2004 vložená suma 1 501 000,-- Sk. Z listu štatutárneho zástupcu

tejto organizácie zo 14. augusta 2006 adresovaného žalobcom je nepochybné, že túto istinu

poskytli žalobcovia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že odosielateľom vloženej istiny

bol niekto iný.

Ďalej bolo preukázané, že 29. marca 2004 bola na účet, ktorý oznámil vlastník

a predávajúci nehnuteľnosti T. J.K., bytom T. kupujúcemu S., n.o. v kúpnej zmluve z 29.

marca 2004 (č.l. 104) pripísaná suma 1 500 000,-- Sk z účtu S., n.o.

Je nepochybné že ku kúpe nehnuteľnosti nedošlo. Kupujúci nemal k dispozícii

peňažné prostriedky dohodnuté v kúpnej zmluve, pretože úver im nebol poskytnutý.

Podľa názoru odvolacieho súdu odpadnutím účelu, na ktorý žalobcovia S., n.o.

poskytli peňažné prostriedky, teda ak sa nestali časťou kúpnej ceny nehnuteľnosti T., tak

žalobcovia boli oprávnení, aby táto organizácia im poskytnuté prostriedky vrátila.

Nesplnením účelu, na ktorý boli poskytnuté, ich držala bez právneho dôvodu, teda

bezdôvodne sa obohatila na úkor žalobcov.

Na základe požiadavky žalobcov, adresovanej žalovanému na vrátenie zálohových

platieb, žalovaný (štatutárny zástupca) listami zo 14. augusta 2006 žalobcom oznámil, že ich

pohľadávku uznáva. Súčasne im oznámil, že z dôvodu zlúčenia S., n.o. T. s ich organizáciou

prevzal aj peňažnú pohľadávku zo zmluvy o vklade, na základe ktorej vložili peňažné čiastky

žalovanému na odkúpenie nehnuteľnosti v T. č. X. Uvedeným listom došlo k uznaniu dlhu

podľa . Tým bola založená právna domnienka o existencii

dlhu v čase uznania.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového

prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia

znáša postihnutý. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nezisková organizácia S. prijatím istiny od

žalobcov a ich nevrátením, získala bezdôvodné plnenie, ktoré musí vydať. Teda tejto

organizácie vznikol voči žalobcom peňažný záväzok.

Žalovaný tvrdil, že záväzok z uznania dlhu jeho právneho predchodcu S., n.o. T.

neprevzal. Toto tvrdenie si odvolací súd osvojil s poukazom na zákon o neziskových

organizáciách.

Podľa obsahu spisu správna rada S., nezisková organizácia, T.

č. 550 podľa o neziskových organizáciách poskytujúcich

všeobecne prospešné služby, prijala 27. mája 2004 uznesenie o zlúčení s inou neziskovou

organizáciu Z., N.S. (č.l. 70). Tieto organizácie 27. mája 2004 uzavreli dohodu o zlúčení k

tomuto dňu (č.l. 54). V článku III. bod. 2. dohodli, že nezisková organizácia Z., N.S. preberá

všetky záväzky neziskovej organizácie S., vrátane hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Zmluvu podpísali zástupcovia S., n.o. a okrem iných tiež žalobcovia.

Právoplatnosťou rozhodnutia Krajského úradu v Nitre z 25. júna 2004 č. 2004/04769

došlo k výmazu S., n.o. T. z registra neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne

prospešné služby vedenom Krajským úradom v Nitre.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že okrem toho, že pri zlúčení prešiel majetok

zrušenej neziskovej organizácie S. na neziskovú organizáciu Z., s ktorou sa nezisková

organizácia zlúčila ( ), prešiel na túto organizáciu aj

záväzok, ktorý je predmetom sporu.

Dovolací súd vo veci samej o zaplatenie istiny 1 500 000,-- Sk dospel k inému

právnemu záveru ako súd odvolací v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd keďže uplatnený

nárok o zaplatenie istiny nepokladal za odôvodnený, neposúdil v konaní dôvodnosť

uplatneného príslušenstva k týmto peňažným pohľadávkam. V tejto napadnutej časti nebol

zistený skutkový stav.

Preto podľa v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd odvolací aj o trovách dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.