Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/57/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: NÁŠ DOM spol. s r.o., Mozartova 17, 811 02 Bratislava, IČO: 35 697 067, o zaplatenie 212,83 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -52 zo dňa 18. januára 2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -52 zo dňa 18. januára 2022 v časti I. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 212,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

- 27,36 eur od 21. augusta 2018 do zaplatenia,

- 37,99 eur od 19. septembra 2018 do zaplatenia,

- 57,79 eur od 19. októbra 2018 do zaplatenia,

- 37,99 eur od 20. novembra 2018 do zaplatenia,

- 51,70 eur od 19. decembra 2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 18.06.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 502,80 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. V zmluve sa dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Žalovaný si voči obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nesplnil svoje dohodnuté záväzky tým, že jej neuhradil vystavené faktúry. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 03.12.2020 postúpila obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 19.07.2021, sp. zn. navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný v odpore uviedol, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je neplatná z dôvodu absencie vážnosti podľa a z dôvodu podľa ; nie je pasívne vecne legitimovaný; zmluva o poskytovaní verejných služieb nebola nikdy naplnená, žalovaný verejnú službu nikdy neaktivoval a nevyžíval; nebola mu doručená žiadna z písomností priložených k návrhu; žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže nie je naplnená podmienka postúpenia pohľadávky podľa ; nie je naplnená

podmienka omeškania pre uplatnenie paušálnych nákladov a nedošlo k porušeniu záväzku viazanosti, a teda nie je naplnená podmienka pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom výška zmluvnej pokuty je neprimeraná. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporné, že medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb a že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila na žalobcu žalobou uplatnený nárok. V konaní bolo sporné, či uzavretá zmluva predstavuje platný právny úkon, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný a či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: Žalovaný uzavrel dňa 11.07.2018 s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby: Mobilný hlas s dobou viazanosti 24 mesiacov. Za žalovaného uzatváral zmluvu L. Ď. ako konateľ spoločnosti. Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavila žalovanému faktúru č. 8214047877 so splatnosťou 20.08.2018 na sumu 27,36 eur, faktúru č. 8216013454 so splatnosťou 18.09.0918 na sumu 37,99 eur, faktúru č. 8217994082 so splatnosťou 18.10.2018 na sumu 57,79 eur, faktúru č. 8219988702 so splatnosťou 19.11.2018 na sumu 37,99 eur, faktúru č. 8222000556 so splatnosťou 18.12.2018 na sumu 51,70 eur, ktorými fakturovala žalovanému poplatky za telekomunikačné služby. Žalovaný predmetné faktúry obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradil. Následne faktúrou č. 8234353971 z 01.06.2019 obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 289,97 eur. Dňa 19.06.2019 obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. odstúpila od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s odkazom na ustanovenie a a následne Oznámením o postúpení pohľadávky zo 16.12.2020 oznámila obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému, že postúpila pohľadávky z faktúr č. 8214047877, 8216013454, 8217994082, 8219988702, 8222000556 a 8234353971 v celkovej výške 502,80 eur na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. (žalobcu) ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávky z 03.12.2020. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), , , , , , , , (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“), , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , , (ďalej len „“). Súd konštatoval, že v rozhodovanom spore je žalobca aktívne vecne legitimovaný. K predmetnému záveru uviedol, že v danej veci boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa , keďže pôvodný veriteľ (obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) už v odstúpení od zmluvy z 19.06.2019 písomne vyzval žalovaného na splnenie záväzku, a preto v čase postúpenia (t.j. k 03.12.2020) bol žalovaný v omeškaní so splnením svojho záväzku viac ako 90 dní. Zároveň postupca (obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) písomným oznámením zo 16.12.2020 oznámil žalovanému ako dlžníkovi v súlade s a postúpenie pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v rozhodovanom spore súd poukázal aj na judikát č. R 119/2003. Citovaný judikát Najvyššieho súdu SR bol následne čiastočne modifikovaný neskoršími judikátmi č. R 46/2009 a R 60/2018, ktoré podľa názoru súdu nepredstavujú odklon od judikátu R 119/2003, avšak vylučujú jeho použitie, ak ide o prípady uvedené v a . Pokiaľ však nejde o prípady, kedy je postúpenie pohľadávky vylúčené zákonom, alebo dohodou veriteľa s dlžníkom, je judikát R 119/2003 naďalej plne aplikovateľný. V rozhodovanom spore nejde o žiadny z prípadov predpokladaných v ustanovení , ktorý by vylučoval postúpenie pohľadávky, keďže v rozhodovanom spore boli dodržané podmienky stanovené v ustanovení pre postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom (obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.) voči žalovanému na žalobcu. Zároveň súd mal preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keďže ide o zmluvnú stranu, ktorej pôvodný veriteľ (obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) poskytoval telekomunikačné služby, a ktorá bola povinná v zmysle vystavených (a žalobcom predložených) faktúr uhradiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že L. Ď.D., ktorý v mene žalovaného podpisoval zmluvu, nebol v rozhodnom období konateľom žalovaného, súd uviedol, že predmetné tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže nedoložil zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo 06.02.2012, hoci bol súdom poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Navyše súd poukázal na to, že z aktuálneho výpisu

z obchodného registra žalovaného k 18.01.2022 mal za preukázané, že N.. L. Ď. je v obchodnom registri žalovaného zapísaný ako konateľ spoločnosti od 09.08.1996. Je tak zrejmé, že L. Ď. bol v čase uzavretia zmluvy oprávnený konať v mene žalovaného a zmluvne zaväzovať žalovaného. Z tohto dôvodu nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že pasívne vecne legitimovaným mal byť L. Ď. ako fyzická osoba a nie obchodná spoločnosť NÁŠ DOM spol. s r.o.. Pokiaľ ide o námietku neplatnosti zmluvy, súd uviedol, že tvrdenie žalovaného o neplatnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb je tak všeobecné, že - okrem tvrdenia, že L. Ď. nebol oprávnený v čase uzavretia zmluvy konať v mene žalovaného [hoci súd má za to, že L. Ď. bol v rozhodnom období konateľom žalovaného (k tomu viď bod 12.1. odôvodnenia rozsudku vyššie)] - nie je možné zistiť, z akých skutočných dôvodov by mala byť daná neplatnosť zmluvy. Tu súd poukázal na to, že strany majú v zmysle povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalovaný si predmetnú povinnosť v spore vo včas uplatnených prostriedkoch procesnej obrany nesplnil. Navyše súd uviesol, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (podľa ), pričom zo strany žalovaného sa nejedná ani o účinné popretie skutkových tvrdení strany. Odkaz na zákonné ustanovenia preto nie je postačujúci, pričom prípadná neplatnosť zmluvy zo žiadneho listinného dôkazu predloženého stranami sporu nevyplýva. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného vo vzťahu k istine (k nároku žalobcu na zaplatenie ceny za poskytovanie telekomunikačných služieb) tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nedošlo k naplneniu zmluvy, a že si žalobcom poskytovanú službu neaktivoval a ani nevyužíval. Navyše súd zastával názor, že predmetné tvrdenie žalovaného je v rozpore so zmluvou, ktorú uzavrel s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., keďže, ak by službu nevyužíval, neuzavrel by zmluvu a z obsahu zmluvy (z tabuľky č. 1) mal súd za preukázané, že služba v prospech žalovaného (ktorého kontaktnou osobou bol konateľ spoločnosti L. Ď.) bola pri uzavretí zmluvy žalobcom aktivovaná. Podľa názoru súdu, by pritom bolo absolútne nelogické, ak by žalovaný na jednej strane uzavrel s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní služieb, a na druhej strane by žalovaný objednané služby nevyužíval. Súd poukázal aj na to, že tak žalovaný, ako aj obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sú podnikateľské subjekty, a preto ak sa obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala poskytovať žalovanému dohodnuté služby, a žalovaný sa zaviazal za ich poskytovanie platiť v dohodnutom období, platí zásada pacta sunt servanda. Preto, ak sa žalovaný zaviazal za obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. poskytované služby platiť, je povinný zmluvne dojednanú povinnosť aj splniť. Ak by aj žalovaný nevyužíval právnym predchodcom žalobcu poskytované služby, jedná sa o „podnikateľské“ rozhodnutie žalovaného, ktorý je však povinný s takýmto rozhodnutím znášať ekonomické dôsledky, a teda predmetné rozhodnutie žalovaného nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, ktorú uzavrel s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. Taktiež súd nemohol vziať za relevantné pre svoje rozhodnutie tvrdenie žalovaného, že chcel odstúpiť od zmluvy, keď mal odstúpenie od zmluvy doručiť obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v predajni nachádzajúcej sa v OC POLUS, keďže odstúpenie od zmluvy ako jednostranný adresný písomný právny úkon, žalovaný súdu nepredložil. Podľa názoru súdu obstáť nemôže ani tvrdenie žalovaného, že mu nebola zo strany pôvodného veriteľa doručená žiadna listina, ktorá bola predložená žalobcom v spore. Súd poukázal na to, že v zmluve o poskytovaní verejných služieb bola určená ako adresa na doručovanie písomných listín žalovanému

- Mozartova 4174/17, 811 02 Bratislava. Predmetná adresa bola uvedená na všetkých faktúrach, na odstúpení od zmluvy, ako aj na oznámení o postúpení pohľadávky. Preto mal súd za to, že všetky listiny boli pôvodným veriteľom (obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.) doručované na zmluvne dohodnutú adresu. Predmetné listiny sa tak podľa názoru súdu museli dostať do dispozičnej sféry žalovaného, ako to predpokladá zákon v ustanovení . Navyše zo zmluvy a ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť dodávateľa služby doručovať faktúry ako doporučenú zásielku, prípadne doporučenú zásielku do vlastných rúk. Samotnú požiadavku žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že všetky faktúry boli reálne doručené a v prípade nepreukázania tejto skutočnosti, je potrebné považovať žalobu za nedôvodnú, je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné vnímať ako neprijateľnú. Žalovaný vyžaduje od žalobcu preukázanie niečoho, čo mu neukladá zákon a ani zmluva. Napokon samotný žalovaný nespochybnil, že by došlo k zmene zmluvne dohodnutej adresy na doručovanie faktúr a iných písomností, a preto v súvislosti s doručovaním jednotlivých listín obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému na adresu Mozartova 4174/17, 811 02 Bratislava je potrebné spájať to, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného, a že je potrebné ich považovať za doručené žalovanému. Osobitne súd zvýraznil, že žalobca predložil aj poštový podací hárok, z ktorého vyplýva doručovanie odstúpenia od zmluvy žalovanému. Z dôvodov uvedených vyššie súd

konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytovanie telekomunikačných služieb v sume 212,83 eur (fakturovaný faktúrami 8214047877, 8216013454, 8217994082, 8219988702, 8222000556) je dôvodný. Zároveň má žalobca nárok na uplatnený úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr vo výške podľa predpisov obchodného práva, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky má žalobca z dôvodu, že žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s plnením záväzku vzniknutého z obchodného záväzkového vzťahu podľa , ktorý bol uzavretý po 01.02.2013 (zmluvou z 11.07.2018). Preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu, že nie je naplnená podmienka pre priznanie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu špecifikovanú vo výroku I. rozsudku. Odlišná situácia je, pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu. V tejto časti súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný a nepreukázaný, a preto ho nie je možné v súdnom konaní priznať. Súd teda v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 289,97 eur, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca aj žalovaný mali v spore len čiastočný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti I. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal, že súd prvej inštancie na žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na podanie dupliky a na doručenie príloh, ktoré sa žalobca v jeho replike odvolával, nereagoval. Súd síce spolu s predvolaním na pojednávanie opätovne zaslal žalovanému repliku žalobcu, avšak opätovne bez jednej z príloh (bez podacieho hárku) a bez rozhodnutia o žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na podanie dupliky. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaný nepodal dupliku, nepovažoval za spravodlivé a férové nedostatky v postupe súdu pričítavať na vrub žalovaného. Mal za to, že súd prvej inštancie vyššie popísaným postupom, odňal žalovanému možnosť riadne a včas uplatniť si podanie dupliky ako prostriedku procesnej obrany; takýmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k tvrdeniu, že „Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nedošlo k naplneniu zmluvy, a že si žalobcom poskytovanú službu neaktivoval a ani nevyužíval.“ mal za to, že súd prvej inštancie zaťažil žalovaného neprimeraným dôkazným bremenom majúc za to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby preukazoval skutočnosti, ktoré nenastali. Ak žalobca poprel, že tvrdenia žalovaného, že z jeho strany, t.j. zo strany žalovaného nedošlo k naplneniu zmluvy, že si žalobcom poskytovanú službu nikdy neaktivoval (nevložil SIM-kartu do akéhokoľvek mobilného zariadenia) a ani túto službu nikdy nevyužíval, bol povinný v zmysle uviesť vlastné tvrdenia o týchto skutkových okolnostiach. Pokiaľ tak žalobca neučinil, je jeho popretie tvrdení žalovaného neúčinné, a teda vyššie uvedený právny záver súdu nielenže zaťažuje žalovaného excesívnym dôkazným bremenom, ale ani nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v priamom rozpore s . Namietal, že bod 14.1 odôvodnenia napadnutého rozsudku je založený na neprimeraných špekulatívnych úvahách súdu prvej inštancie, bez opory vo vykonanom dokazovaní. V konaní nebolo preukázané, že služba bola žalobcom aktivovaná pri uzavretí zmluvy. Samotné konštatovanie tejto domnelej skutočnosti v zmluve neznamená, že zo strany žalobcu aj došlo k aktivovaniu služby. Okrem toho žalobca účinne nepoprel tvrdenie žalobcu o tom, že službu z jeho strany nikdy neaktivoval (nevložil SIM-kartu do mobilného zariadenia) - a logicky - ani nikdy nevyužíval. Žalovaný súhlasil so súdom prvej inštancie, že „žalovaný sa zaviazal za ich poskytovanie platiť“. Pokiaľ však nedošlo k aktivovaniu služby žalovaným vložením SIM-karty do mobilného zariadenia, nedošlo k naplneniu zmluvy a žalovanému nikdy nebola žalobcom poskytnutá ani jedna sekunda hovoru či ani jeden bajt informácie, a teda žalovanému nevznikla povinnosť platiť, nakoľko mu žalobcom neboli nikdy poskytnuté na dotknutú zmluvu žiadne služby. Ohľadne časti odôvodnenia, ktorá sa týka doručovania faktúr, považoval žalovaný odôvodnenie súdu za neprimerané; mal za to, že súd v tejto časti porušil jeho povinnosť v zmysle , a to dbať, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nielenže nepreukázal, že žalovanému dotknuté faktúry doručil, ale žalobca ani nepreukázal, že tieto faktúry na adresu v zmluve uvedenú vôbec odoslal. Žalobca v rozpore s

účinne nepoprel tvrdenie žalovaného, že mu neboli dotknuté faktúry doručené, nakoľko neuviedol žiadne jeho tvrdenia o týchto skutočnostiach, ktoré by aj v konaní akýmkoľvek spôsobom preukázal. Žalovaný netvrdí, že žalobca bol povinný doručovať faktúry doporučene, prípadne akýmkoľvek iným spôsobom; žalovaný však tvrdí, že žalobca bol povinný uvedené faktúry žalovanému doručiť (v zmysle teórie dôjdenia) a túto skutočnosť akýmkoľvek presvedčivým a objektívnym spôsobom preukázať, napr. tým, že preukáže ich odoslanie na zmluvne dohodnutú adresu. Čo sa týka oznámenia o postúpení pohľadávky, mal žalovaný za to, že žalobca aj v tomto prípade účinne nepoprel tvrdenie žalovaného o jeho nedoručení (v zmysle teórie dôjdenia); žalobca opätovne žiadnym presvedčivým a objektívnym spôsobom nepreukázal ani jeho odoslanie a už vôbec nie jeho doručenie. Bolo pritom v záujme žalobcu, aby odoslanie oznámenia o postúpení pohľadávky na adresu žalovaného vedel preukázať, nakoľko s týmto právnym úkonom je spojená zásadná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, žalobca údajne priložil k jeho replike podací hárok preukazujúci jeho odoslanie na adresu žalovaného. Žalovaný dodal, že pokiaľ žalobca odoslal odstúpenie od zmluvy doporučeným listom, nemalo by byť žiadnym problémom preukázať jeho riadne doručenie žalovanému (včítane prípadného náhradného doručenia). Napriek tomu, že žalovaný poprel doručenie aj tejto písomnosti, žalobca nevyužil, hoci mohol a mal využiť, reklamačné konanie na preukázanie doručenia doporučeného listu o odstúpením od zmluvy žalovanému. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.03.2022. Podané odvolanie žalovaného považoval za účelové a bez relevantného právneho zdôvodnenia, na základe ktorého by mal byť zmenený, resp. zrušený napadnutý rozsudok, nakoľko tento je riadne zdôvodnený a obsahuje všetky náležitosti. Podané odvolanie považoval za nedôvodné aj z dôvodu, že žalobca v spore jednoznačne preukázal opodstatnenie podanej žaloby, nakoľko žalovaný porušil jednotlivé ustanovenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Uplatnený nárok, s ktorým sa stotožnil aj súd, považoval za právne relevantný a dôvodný. Žalobca preukázal výšku uplatneného nároku listinnými dôkazmi, ktoré priložil k podanej žalobe, a ktoré mal súd za nesporné. Priznaná suma pozostávala z vystavených faktúr za poskytnuté služby, nakoľko žalovaný zaplatenie tejto sumy žiadnym spôsobom nepreukázal, čo žalobca skutkovo a právne zdôvodnil. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tú skutočnosť, že by nárok žalobcu nebol dôvodný, práve naopak žalobca dostatočným spôsobom preukázal nárok na žalovanú sumu, ktorú podložil relevantnými dôkazmi. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na skutkové a právne dôvody uvedené v podanej žalobe žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spis a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 212,83 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 289,97 eur. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 212,83 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a III. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 212,83 eur s príslušenstvom vyhovel, namietajúc odvolacie dôvody podľa , .

9. Z vyjadrení sporových strán počas súdneho sporu bolo nesporné, že žalovaný uzavrel dňa 11.07.2018 s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby: Mobilný hlas s dobou viazanosti 24 mesiacov. Za žalovaného uzatváral zmluvu L. Ď. ako konateľ spoločnosti. Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavila žalovanému faktúru č. 8214047877 so splatnosťou 20.08.2018 na sumu 27,36 eur, faktúru č. 8216013454 so splatnosťou 18.09.2918 na sumu 37,99 eur, faktúru č. 8217994082 so splatnosťou 18.10.2018 na sumu 57,79 eur, faktúru č. 8219988702 so splatnosťou 19.11.2018 na sumu 37,99 eur, faktúru č. 8222000556 so splatnosťou 18.12.2018 na sumu 51,70 eur, ktorými fakturovala žalovanému poplatky za telekomunikačné služby. Žalovaný predmetné faktúry obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradil. V súdnom spise sa na č. l. 14 nachádza Oznámenie o postúpení pohľadávky zo 16.12.2020 adresované žalovanému, ktorým obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. oznamuje, že postúpila pohľadávky z faktúr č. 8214047877, 8216013454, 8217994082, 8219988702, 8222000556 a 8234353971 v celkovej výške 502,80 eur na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávky. V konaní bolo sporné, či uzavretá zmluva predstavuje platný právny úkon, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný a či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

10. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že si žalobcom poskytnutú službu nikdy neaktivoval (nevložil SIM kartu do akéhokoľvek mobilného zariadenia) a ani túto službu nikdy nevyužíval, a teda mu nevznikla povinnosť platiť, túto odvolací súd považoval za irelevantnú. Medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným NÁŠ DOM spol. s r.o. bola dňa 11.07.2018 uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, s tým, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sa zaviazala poskytovať žalovanému dohodnuté služby, a žalovaný sa zaviazal za ich poskytovanie platiť v dohodnutom období, preto tak, ako uviedol konajúci súd, platí zásada pacta sunt servanda. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že ak by aj žalovaný nevyužíval právnym predchodcom žalobcu poskytované služby, jedná sa o „podnikateľské“ rozhodnutie žalovaného, ktorý je však povinný s takýmto rozhodnutím znášať ekonomické dôsledky, a teda predmetné rozhodnutie žalovaného nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, ktorú uzavrel s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s..

11. Žalovaný však v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní tvrdil, že mu neboli doručené listiny priložené k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Odvolateľ v tomto smere dôvodne namietal, že v časti odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa týka doručovania predmetných faktúr, je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepresvedčivé. Súd prvej inštancie v bode 15.1 napadnutého rozsudku uviedol „Súd poukazuje na to, že v zmluve o poskytovaní verejných služieb bola určená ako adresa na doručovanie písomných listín žalovanému - Mozartova 4174/17, 811 02 Bratislava. Predmetná adresa bola uvedená na všetkých faktúrach, na odstúpení od zmluvy, ako aj na oznámení o postúpení pohľadávky. Preto má súd za to, že všetky listiny boli pôvodným veriteľom (obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.) doručované na zmluvne dohodnutú adresu. Predmetné listiny sa tak podľa názoru súdu museli dostať do dispozičnej sféry žalovaného, ako to predpokladá zákon v ustanovení .“ Odvolací súd sa s uvedeným konštatovaním súdu nestotožnil. Skutočnosť, že na faktúrach a ďalších písomnostiach bola uvedená adresa žalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu, automaticky neznamená, že žalovanému boli predmetné písomnosti aj doručované a v konečnom dôsledku doručené. Hoci konajúci súd uviedol, že zo zmluvy a ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť dodávateľa služby doručovať faktúry ako doporučenú zásielku, prípadne doporučenú zásielku do vlastných rúk, odvolací súd poukazuje na to, že v súdnom konaní je žalobca nositeľom dôkazného bremena a pre úspech v spore je jeho povinnosťou svoj nárok preukázať, čo zahŕňa okrem iného aj povinnosť preukázať doručenie faktúr, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha. I keď nie je zákonnou či zmluvnou povinnosťou žalobcu doručovať faktúry ako doporučenú zásielku, vzhľadom na to, že žalovaný v konaní ich doručenie rozporoval, v prípade absencie predloženia dokladu preukazujúceho doručovanie predmetných faktúr žalovanému, sa žalobca dostáva do dôkaznej núdze. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého „samotný žalovaný nespochybnil, že by došlo k zmene zmluvne dohodnutej adresy na doručovanie faktúr a iných písomností, a preto v súvislosti s doručovaním jednotlivých listín obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému na adresu Mozartova 4174/17, 811 02 Bratislava je potrebné spájať to, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného, a že je potrebné ich považovať za doručené žalovanému“, považuje odvolací súd za nepodložný a nepreskúmateľný. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd neuviedol žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že sa sporné faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného a boli žalovanému doručené.

Rovnako ani vo vzťahu k doručovaniu Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2020, súd prvej inštancie nevysvetlil ako dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému zo strany postupcu oznámené. Aj v tejto časti považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

12. Ak súd prvej inštancie v tejto súvislosti osobitne zvýraznil (bod 15.2 rozsudku), že žalobca predložil aj poštový podací hárok, z ktorého má vyplývať doručovanie odstúpenia od zmluvy žalovanému, odvolací súd podotýka, že uvedené nemá vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu, keďže nepreukazuje rozhodujúcu skutočnosť, a to doručovanie faktúr a oznámenia o postúpení pohľadávky. Zároveň, žalovaný v tomto smere dôvodne poukazoval na skutočnosť, že mu nebola doručená príloha k replike žalobcu, a to poštový podací hárok (č.l. 31 súdneho spisu). Žalovaný pritom emailom zo dňa 03.12.2021 súdu oznámil, že mu neboli doručené prílohy k podaniu žalobcu v zmysle výzvy súdu zo dňa 03.11.2021 a súd mu následne doručoval predmetné podanie žalobcu opätovne (č.l. 42 súdneho spisu), kde však znovu chýbala jedna z príloh podania žalobcu - poštový podací hárok. Uvedené je o to podstatnejšie, že súd na tento listinný dôkaz poukazuje v odôvodnení rozsudku. Tento nedostatok je v ďalšom konaní potrebné odstrániť.

13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (, ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie nespĺňa, v dôsledku čoho je v nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom.

14. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

15. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -52 zo dňa 18. januára 2022 v napadnutej časti I. výroku a v závislom III. výroku podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná vo vyššie naznačenom smere a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).