Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-31Cb-40-2021.pdf
PDF · 100.76 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-31Cb/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnoská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: NÁŠ DOM spol. s r.o., so sídlom Mozartova 17, 811 02 Bratislava, IČO: 35 697 067, o zaplatenie 212,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 502,80 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Žalovaný si voči obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nesplnil svoje dohodnuté záväzky tým, že jej neuhradil vystavené faktúry. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 3. decembra 2020 postúpila obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. 2.1. K žalobe žalobca pripojil faktúry č. 8214047877, 8222000556, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, odstúpenie obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. od zmluvy z 19. júna 2019, oznámenie o postúpení pohľadávky zo 16. decembra 2020, predžalobnú výzvu zo 7. apríla 2021 a zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 11. júla 2018.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 19. júla 2021, sp. zn. 12Up/1061/2021 navrhol žalobu zamietnuť. 3.1. Žalovaný v odpore uviedol, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je neplatná z dôvodu absencie vážnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z dôvodu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka; že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný; že zmluva o poskytovaní verejných služieb nebola nikdy naplnená, žalovaný verejnú službu nikdy neaktivoval a nevyžíval; že mu nebola doručená žiadna z písomností priložených k návrhu; že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže nie je naplnená podmienka postúpenia pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. a že nie je naplnená podmienka omeškania pre uplatnenie paušálnych nákladov.
4. Žalobca v replike uviedol, že odpor žalovaného je nedôvodný a účelový. Žalovaný absenciu vážnosti žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, pričom je nepochybné, že zmluva bola uzavretá a na jej základe
boli žalovanému vystavené právnym predchodcom žalobcu poskytované dohodnuté služby. Právny predchodca žalobcu doručoval žalovanému faktúry v zmysle uzatvorenej zmluvy na adresu uvedenú v zmluve ako adresu na doručovanie písomností. Vo vzťahu k námietke o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobca poukázal na § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. a na odstúpenie od zmluvy, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a upozornil ho na možnosť postúpenia pohľadávky. 4.1. K replike žalobca priložil odstúpenie od zmluvy z 19. júna 2019 spolu s podacím hárkom.
5. Rozsudkom z 18. januára 2022, č. k. 31Cb/40/2021-52 Okresný súd Bratislava I výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 212,83 eur s príslušenstvom, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 5.1. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. augusta 2023, č. k. 4Cob/57/2022-79 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 26. októbra 2023 o 12:30 hod., na ktoré sa nedostavili strany sporu. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania podaním zo 17. októbra 2023. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil dňa 6. októbra 2023 a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B4-40C/47/2022. Žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovel z dôvodu, že žalovaný nepreukázal existenciu vážneho dôvodu, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, o čom informoval žalovaného dňa 9. októbra 2023. Dňa 10. októbra 2023 žalovaný opakovane požiadal o odročenie pojednávania z totožného dôvodu, ktorý uviedol už dňa 6. októbra 2023, pričom súd dňa 11. októbra 2023 oznámil žalovanému, že o jeho žiadosti o odročenie pojednávania už bolo rozhodnuté, a preto sa pojednávanie uskutoční v pôvodne nariadenom termíne.
7. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 7.1. Žalovaný uzavrel dňa 11. júla 2018 s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby: Mobilný hlas s dobou viazanosti 24 mesiacov. Za žalovaného uzatváral zmluvu L. T. ako konateľ spoločnosti. 7.2. Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavila žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 20. augusta 2018 na sumu 27,36 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18. septembra 2918 na sumu 37,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18. októbra 2018 na sumu 57,79 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 19. novembra 2018 na sumu 37,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18. decembra 2018 na sumu 51,70 eur, ktorými fakturovala žalovanému poplatky za telekomunikačné služby. Žalovaný predmetné faktúry obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradil. 7.3. Dňa 19. júna 2019 obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. odstúpila od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 11 písm. b/ a ods. 15 zákona č. 351/2011 Z. z. a následne oznámením o postúpení pohľadávky zo 16. decembra 2020 oznámila obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému, že postúpila pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX v celkovej výške 502,80 eur na žalobcu ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávky z 3. decembra 2020.
8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 8.1. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry (ods. 12 písm. b/). 8.2. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka (ods. 13). 8.3. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. 8.4. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a/ opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b/ nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c/ pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d/ opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e/ opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ods. 11). 8.5. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany (ods. 15). 8.6. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8.7. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2). 8.8. Podľa ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 8.9. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (ods. 2).
9. Predmetnom rozhodovania súdu je už len nárok žalobcu na zaplatenie sumy 212,83 eur s príslušenstvom, keďže nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 289,97 eur bol už právoplatne zamietnutý výrokom II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. januára 2022, č. k. 31Cb/40/2021-52.
10. V časti, ktorá je predmetom rozhodovania, sa súd musel nanovo prednostne zaoberať otázkou, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný, osobitne s prihliadnutím na to, že žalovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore výslovne namietal. 10.1. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípad, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (k tomu viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. 10.2. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 10.3. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby.
11. Podľa názoru súdu žalobca nie je v rozhodovanom spore aktívne vecne legitimovaný. K predmetnému záveru uvádza súd v podrobnostiach nasledovné:
12. Žalovaný v konaní namietal nesplnenie podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., pričom mu nemali byť nikdy zo strany pôvodného veriteľa doručené žiadne písomnosti, vrátane k žalobe pripojených faktúr. 12.1. Vo svojom skoršom rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že nemôže ani tvrdenie žalovaného, že mu nebola zo strany pôvodného veriteľa doručená žiadna listina, ktorá bola predložená žalobcom v spore. Súd poukazuje na to, že v zmluve o poskytovaní verejných služieb bola určená ako adresa na doručovanie písomných listín žalovanému - Mozartova 4174/17, 811 02 Bratislava. Predmetná adresa bola uvedená na všetkých faktúrach, na odstúpení od zmluvy, ako aj na oznámení o postúpení pohľadávky. Preto má súd za to, že všetky listiny boli pôvodným veriteľom (obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.) doručované na zmluvne dohodnutú adresu. Predmetné listiny sa tak podľa názoru súdu museli dostať do dispozičnej sféry žalovaného, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše zo zmluvy a ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť dodávateľa služby doručovať faktúry ako doporučenú zásielku, prípadne doporučenú zásielku do vlastných rúk. Samotnú požiadavku žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že všetky
faktúry boli reálne doručené a v prípade nepreukázania tejto skutočnosti, je potrebné považovať žalobu za nedôvodnú, je potrebné vnímať ako neprijateľnú. Žalovaný vyžaduje od žalobcu preukázanie niečoho, čo mu neukladá zákon a ani zmluva. Napokon samotný žalovaný nespochybnil, že by došlo k zmene zmluvne dohodnutej adresy na doručovanie faktúr a iných písomností, a preto v súvislosti s doručovaním jednotlivých listín obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému na adresu Mozartova 4174/17, 811 02 Bratislava je potrebné spájať to, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného, a že je potrebné ich považovať za doručené žalovanému. 12.2. S predmetným právnym názorom sa odvolací súd nestotožnil, keď vo svojom kasačnom uznesení uviedol, že skutočnosť, že na faktúrach a ďalších písomnostiach bola uvedená adresa žalovaného, automaticky neznamená, že žalovanému boli predmetné písomnosti aj doručované a v konečnom dôsledku doručené. Odvolací súd poukazuje na to, že v súdnom konaní je žalobca nositeľom dôkazného bremena a pre úspech v spore je jeho povinnosťou svoj nárok preukázať, čo zahŕňa okrem iného aj povinnosť preukázať doručenie faktúr, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha. I keď nie je zákonnou, či zmluvnou povinnosťou žalobcu doručovať faktúry ako doporučenú zásielku, vzhľadom na to, že žalovaný v konaní ich doručenie rozporoval, v prípade absencie predloženia dokladu preukazujúceho doručovanie predmetných faktúr žalovanému, sa žalobca dostáva do dôkaznej núdze.
13. Pri zohľadnení vyššie citovaného názoru súd musel skúmať, či bola obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. oprávnená postúpiť pohľadávku na žalobcu podľa ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. V kontexte námietok žalovaného o nedoručení faktúr žalovanému by bol meritórny záver súdu odlišný v prípade, kedy by na strane žalobcu vystupoval pôvodný veriteľ, obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., keď táto námietka by mala právnu relevanciu len vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu pohľadávky (za deň doručenia faktúr žalovanému by sa považoval deň doručenia žaloby žalovanému), ako v prípade, keď na strane žalobcu vystupuje subjekt, na ktorý mala byť daná pohľadávka zo strany obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. postúpená. 13.1. Súd poukazuje na to, že zákon č. 351/2011 Z. z. v ustanovení § 43 ods. 13 upravuje právo podniku postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi, ak je napriek písomnej výzve podniku dlžník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku. V okolnostiach rozhodovanej veci mohla obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. platne postúpiť pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ak by bol žalovaný napriek písomnej výzve obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nepretržite v omeškaní s plnením záväzku dlhšie ako 90 dní. 13.2. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalobcu preukázať doručovanie faktúr obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému na adresu Mozartova 4174/17, Bratislava (t. j. bolo jeho povinnosťou preukázať, že sa predmetné faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného). Až po tom, ako sa mohli jednotlivé faktúry dostať do dispozičnej sféry žalovaného, mohla nastať ich splatnosť a následne prípadné omeškanie žalovaného ako dlžníka. Pre splatnosť faktúr nepostačuje jednostranné uvedenie dátumu splatnosti obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. na faktúrach, ale reálne sa museli faktúry dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Dôkazné bremeno - tu aj s odkazom na bod 11. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 24. augusta 2023, č. k. 4Cob/57/2022-79 - na preukázaní, že sa jednotlivé faktúry vystavené obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dostali do dispozičnej sféry žalovaného, bolo na žalobcovi, ktorý z tejto skutočnosti pre seba vyvodzoval v spore priaznivé dôsledky (predovšetkým svoju aktívnu vecnú legitimáciu). Žalobca však ani po doručení uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 24. augusta 2023, č. k. 4Cob/57/2022-79 spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci nenavrhol žiadne dôkazy, a teda ani dôkazy na preukázanie doručovania jednotlivých faktúr žalovanému. 13.3. Keďže žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému zo strany obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., nevznikla mu povinnosť fakturované sumy obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. uhradiť, a rovnako tak sa nemohol dostať ani do omeškania s ich úhradou.
14. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému, sa žalovaný nemohol dostať do omeškania, nemohla obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 19. júna 2019 platne odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, keďže neboli naplnené zákonné podmienky pre odstúpenie od zmluvy stanovené v ustanovení § 44 ods. 11 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. 14.1. Z tohto dôvodu ani upozornenie žalovaného obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt nemožno považovať za splnenie povinnosti upravenej v ustanovení § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., v podobe písomnej výzvy na splnenie záväzku, keďže
k 19. júnu 2019 nebolo v rozhodovanom spore zo strany žalobcu preukázané omeškanie žalovaného so splnením záväzku voči obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
15. Pre možnosť platného postúpenia pohľadávky zo strany obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu museli byť splnené dve kumulatívne podmienky, a to omeškanie žalovaného so splnením záväzku nepretržite po dobu viac ako 90 dní a existencia predchádzajúcej kvalifikovanej písomnej výzvy zo strany obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. 15.1. V posudzovanom prípade nebolo k 3. decembru 2020 (kedy malo dôjsť v zmysle oznámenia o postúpení pohľadávky zo 16. decembra 2020 k postúpeniu pohľadávky obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému na žalobcu - pozn. súdu) zo strany žalobcu preukázané splnenie ani jednej z predmetných podmienok. Keďže žalobca nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o doručovaní faktúr žalovanému (dôkaz o tom, že sa tieto faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného), nemohlo na strane žalovaného vzniknúť žiadne omeškanie s úhradou jednotlivých faktúr, a preto na strane žalovaného ako dlžníka nebola splnená zákonná podmienka v podobe existencie jeho omeškania po dobu dlhšiu ako 90 dní. Rovnako tak vo vzťahu k existencii predchádzajúcej písomnej výzvy konštatuje súd nesplnenie zákonných podmienok aj s odkazom na závery vyslovené v bode 14.1. odôvodnenia rozsudku vyššie. 15.2. Pre postúpenie pohľadávky obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vyplývajúcej z faktúr č. 8214047877, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX v celkovej sume 212,83 eur voči žalovanému na žalobcu tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Z tohto dôvodu postúpenie pohľadávky v sume 212,83 eur voči žalovanému z obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu odporuje zákonu. Preto vyhodnotil súd zmluvu o postúpení pohľadávky z 3. decembra 2020 (v zmysle obsahu predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky zo 16. decembra 2020) uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom ako absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 v spojení s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v spojení s ustanovením § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. (k tomu obdobne viď aj R 60/2018, ktorý sa týka ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý má podobné znenie ako v rozhodovanom spore aplikované ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. - pozn. súdu).
16. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalobca nestal veriteľom žalovaného a nositeľom žalobou uplatneného práva. Nárok na zaplatenie sumy 212,83 eur z tohto dôvodu patrí obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktorá je veriteľom žalovaného a jediným subjektom, ktorý si voči žalovanému mohol uplatniť v súdnom konaní nárok na zaplatenie sumy 212,83 eur s príslušenstvom. Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. však nevystupuje v rozhodovanom spore v postavení žalobcu. 16.1. Keďže žalobca sa nestal veriteľom žalovaného a nositeľom žalobou uplatneného práva, nie je v rozhodovanom spore aktívne vecne legitimovaný. Preto námietku žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zakladajúcu dôvod pre zamietnutie podanej žaloby uplatnenú v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní vyhodnotil súd ako dôvodnú.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.).
18. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C. s. p. tak, že v konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).