Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6C/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E. F. XXX, štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Lukášom Holodňákom, advokátom, so sídlom Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, IČO: 53 024 940 proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 13 558,82 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 3 558,82 eura do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.12.2021 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 13 558,82 eura a trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že uznesením povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce, zo dňa 11.12.2015, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015, bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa ust. § 212 Tr. zákona v súbehu s prečinom porušovania ochrany stromov a krov podľa ust. § 306 Tr. zákona. Voči predmetnému uzneseniu o vznesení obvinenia podala žalobkyňa ako obvinená písomnú sťažnosť zo dňa 18.12.2015, na základe ktorej prokurátor OP Svidník uznesením zo dňa 11.1.2016, č. -14, rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie povereného SK-6C/35/2021 -2-

príslušníka PZ a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Uznesením povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce, zo dňa 9.2.2016, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015, bolo žalobkyni v procesnom postavení obvinenej opätovne vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa ust. § 212 Tr. zákona a pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa ust. § 306 Tr. zákona. Aj voči tomuto uzneseniu povereného príslušníka PZ podala žalobkyňa ako obvinená písomnú sťažnosť zo dňa 15.2.2016, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením OP Svidník, zo dňa 23.2.2016, č. G. XXX/XX/XXXX-XX, a to tak, že prokurátor OP Svidník sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Dňa 19.4.2017 bola

v predmetnej trestnej veci zo strany OP Svidník podaná na OS Svidník obžaloba zo dňa 18.4.2017, ktorou bola žalobkyňa v procesnom postavení obvinenej obžalovaná za spáchanie vyššie uvedených skutkov. Predmetné trestné veci boli na OS Svidník vedené pod sp. zn. s tým, že rozsudkom OS Svidník zo dňa 16.5.2019, č. k. -576 bola žalobkyňa ako obžalovaná podľa ust. oslobodená spod obžaloby s tým, že dňa 17.5.2019 bolo voči predmetnému rozsudku zo strany prokurátora OP Svidník podané odvolanie zo dňa 16.5.2019, ktoré bolo o dôvody odvolania doplnené písomným podaním zo dňa 15.7.2019. Odvolacie konanie bolo vedené na KS v Prešove pod sp. zn. , pričom uznesením zo dňa 5.3.2020, č. k. -625, odvolací súd zamietol odvolanie OP Svidník a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2020, čím došlo ku dňu 5.3.2020 k právoplatnému skončeniu predmetného trestného konania oslobodením žalobkyne ako obžalovanej spod obžaloby. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobkyňa týmto prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy špecifikovaných nižšie, je uznesenie povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce zo dňa 9.2.2016, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015, voči ktorému podala žalobkyňa v procesnom postavení obvinenej písomnú sťažnosť zo dňa 15.2.2016, a teda splnila zákonom stanovené predpoklady podľa ust. ZoZzŠ s tým, že toto rozhodnutie bolo, podľa názoru žalobkyne, de iure zrušené pre jeho nezákonnosť rozsudkom OS Svidník zo dňa 16.5.2019, č. k. -576 v spojení s uznesením KS Prešov zo dňa 5.3.2020, č. k. -625, a teda došlo podľa názoru žalobkyne aj k splneniu zákonného predpokladu podľa ust. ZoZzŠ. Vo vzťahu k nezákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia - uznesenia povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce zo dňa 9.2.2016, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015, poukazuje žalobkyňa na právny názor vyjadrený v Náleze ÚS SR zo dňa 13.12.2016, sp. zn. -33, v zmysle ktorého „....25. Ústavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou SK-6C/35/2021 -3-

judikatúrou v čase platnosti sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „“) sp. zn. ] a svojou rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad , , a iné)...... (str. 14 predmetného nálezu, bod 25) ... Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. (str. 15 predmetného nálezu, bod 26).... Ústavný súd zhodne so svojou judikatúrou pripomína, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo (v danom prípade táto situácia nastala z dôvodu, že prokurátor ustúpil od obžaloby podľa ), uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca (str. 16 predmetného nálezu, bod 27)...“ Z dôvodu oslobodenia žalobkyne ako obžalovanej spod obžaloby na základe rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 16.5.2019, č. k. -576 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.3.2020, č. k. -625,

ktorým KS Prešov zamietol odvolanie prokurátora, žalobkyňa považuje uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 9.2.2016, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015 za trestný čin krádeže podľa ust. § 212 Tr. zákona a trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa ust. § 306 Tr. zákona, za rozhodnutie nezákonné, pričom je toho názoru, že sú splnené podmienky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy špecifikovaných nižšie, v zmysle ZoZzŠ. V rámci predmetného trestného konania, ktoré bolo pred OS Svidník ako príslušným súdom prvého stupňa vedené pod sp. zn. a na KS Prešov pod sp. zn. ako príslušným odvolacím súdom bola žalobkyňa ako obžalovaná za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov zastúpená obhajcom JUDr. Jánom Kizivatom, AK Michalovce, a to od 16.6.2017 do právoplatného skončenia predmetnej trestnej veci, za poskytovanie ktorých právnych služieb/obhajoby bola zo strany žalobkyne poskytnutá úhrada za vykonané právne služby v celkovej výške 3 558,82 eura s DPH, a to na základe listu obhajcu žalobkyne - JUDr. Jána Kizivata zo dňa 25.1.2021 označeného ako Vyčíslenie trov obhajoby. K úhrade vyúčtovaných trov obhajoby v celkovej výške 3 558,82 eura došlo zo strany žalobkyne tak, že dňa 10.7.2017 poskytla žalobkyňa v prospech obhajcu preddavok na výdavky v sume 500 eur, dňa 5.3.2020 uhradila žalobkyňa v prospech obhajcu preddavok na výdavky v sume 1 000 eur, ktoré boli po skončení poskytovania právnych služieb v prospech žalobkyne ako obžalovanej zúčtované na trovy obhajoby s tým, že dňa 12.3.2021 došlo k úhrade zvyšnej časti sumy trov obhajoby žalobkyne v sume 2 058,82 eura, na základe čoho bol žalobkyni vystavený dňa 12.3.2021 pokladničný doklad č. 0001 zo dňa 12.3.2021 na sumu 3 558,82 eura. Celková výška trov, ktoré vznikli žalobkyni v rámci predmetného trestného konania (v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 9.2.2016) vedeného pred OS Svidník ako príslušným prvostupňovým súdom

-4-

pod sp. zn. , resp. v konaní pred KS Prešov ako príslušným odvolacím súdom pod sp. zn. , a to vo forme trov obhajoby predstavuje sumu 3 558,82 eura s DPH. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a s poukazom na ust. § 18 ods. 1, ZoZzŠ si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 3 558,82 eura s DPH, ktoré žalobkyňa uhradila svojmu obhajcovi na základe riadneho vyúčtovania tarifnej odmeny v zmysle ust. , ods. 3, písm. a) vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu jej spôsobenej nemajetkovej ujmy žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že do času, kedy bolo žalobkyni vznesené obvinenie uznesením povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia zo dňa 9.2.2016, viedla žalobkyňa riadny život, bola a v súčasnosti aj je osobou bezúhonnou, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisu z registra trestov žalobkyne. Nepriaznivý dopad vedeného trestného stíhania a k tomu nadväzujúceho trestného konania voči osobe žalobkyne je umocnený aj tou skutočnosťou, že žalobkyňa žije v obci Úbrež, ktorá je obcou malou s tým, že v tejto obci k 1.1.2020 bolo evidovaných 857 obyvateľov. Ako je to v takýchto menších obciach obvyklé, takéto informácie o prebiehajúcich súdnych, resp. trestných konaniach sa šíria medzi jednotlivými obyvateľmi obce, keďže „sa tu každý s každým pozná“, a teda celá obec Úbrež, resp. jej obyvatelia, mali vedomosť o prebiehajúcom trestnom konaní voči žalobkyni. Zároveň je možné podľa názoru žalobkyne konštatovať, že u bežných ľudí - obyvateľov obce, nie je princíp prezumpcie neviny rešpektovaný tak, ako je to tomu v prípade štátnych orgánov, a teda zo strany mnohých spoluobyvateľov obce E. bola žalobkyňa za spáchanie vyššie uvedených prečinov odsúdená už v čase, kedy sa dozvedeli o existencii tohto trestného konania. Takéto morálne odsúdenie žalobkyne jednotlivými obyvateľmi obce E. sa odzrkadlilo na ich následnom správaní voči žalobkyni, kedy sa jej začali obyvatelia obce vyhýbať a konečným dôsledkom všetkých týchto okolností bolo to, že žalobkyňa sa začala strániť spoločenského života v obci a taktiež tieto okolnosti mali samé o sebe nepriaznivý dopad na psychiku a psychickú pohodu žalobkyne. Zhoršenie psychického stavu a vnútorný nepokoj u žalobkyne boli umocňované aj jednotlivými úkonmi trestného konania vykonávanými v predmetnej trestnej veci. Niektorí príbuzní žalobkyne, ako aj jej známi, sa jej v rozhodnom období, kedy bolo voči nej vedené trestné stíhanie, začali vyhýbať a ignorovať ju, pričom na takéto správanie im žalobkyňa nedala žiaden dôvod, či podnet, a teda podľa názoru žalobkyne bol spúšťačom tohto správania práve fakt o existencii trestného konania vedeného voči žalobkyni v procesnom postavení obvinenej, resp. obžalovanej. Zároveň žalobkyňa zdôrazňuje, že trestné konanie vedené voči žalobkyni trvalo od momentu vznesenia obvinenia nezákonným rozhodnutím, t. j. od 9.2.2016 (pričom žalobkyňa nezohľadňuje prvotné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 11.12.2015, ktoré bolo uznesením OP Svidník zrušené) až do právoplatného skončenia trestného konania, ktoré bolo skončené dňa 5.3.2020, a teda predmetné trestné konanie bolo voči žalobkyni

vedené po dobu viac ako 4 rokov s tým, že žalobkyňa bola vystavená nepriaznivým vplyvom tohto trestného konania na jej osobu (zdravotný stav, ako aj ochranu osobnosti) po dobu viac ako 4 rokov. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami platných právnych predpisov si žalobkyňa týmto uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 10 000 eur. Žalobkyňa je toho názoru, že momentom vzniku škody, a teda momentom začiatku plynutia premlčacích lehôt žalobkyne na uplatnenie jej nároku podľa ustanovení ZoZzŠ je deň právoplatnosti rozsudku OS Svidník zo dňa 16.5.2019, č. k. -576 v spojení s uznesením KS Prešov zo dňa 5.3.2020, č. k. -625, a teda deň 5.3.2020, t. j. deň, kedy bolo Krajským súdom Prešov vyhlásené uznesenie č. k. -625, ktorým

-5-

KS Prešov ako odvolací súd zamietol odvolanie okresného prokurátora smerujúce proti rozsudku OS Svidník zo dňa 16.5.2019, č. k. -576, ktorým rozsudkom OS Svidník oslobodil žalobkyňu spod obžaloby. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami je zrejmé, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci uplynie dňa 5.3.2023. S ohľadom na tú skutočnosť, že nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia, bolo vydané dňa 9.2.2016, k uplynutiu objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty dôjde najskôr až dňa 9.2.2026. Rešpektujúc ustanovenie § 15 ods. 1 ZoZzŠ pristúpila žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu listom zo dňa 17.3.2021 k uplatneniu nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, a to písomnou žiadosťou žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ustanovenia § 15 ZoZzŠ. Dňa 7.6.2021 bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená odpoveď Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2021, č. VI/4 Gc 35/21/1000-5, ktorou Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako orgán konajúci v mene žalovaného nevyhovel žiadosti žalobkyne, a k uspokojeniu nároku žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepristúpil. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa mala záujem o urovnanie vzniknutej záležitosti mimosúdne, pričom rešpektujúc ustanovenia platných právnych predpisov pristúpila k uplatneniu tohto nároku formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktorá žiadosť však bola zo strany príslušného orgánu konajúceho v mene žalovaného zamietnutá. Žalobkyňa je v zmysle vyššie uvedených skutočností toho názoru, že k uplatneniu jej nároku formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku došlo v zákonom stanovenej lehote. Žalobkyňa má zároveň za to, že k podaniu tejto žaloby na vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie pristupuje žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas, a teda nárok uplatnený touto žalobou nie je podľa názoru žalobkyne premlčaný.

2. Prokurátor v rámci trestného konania vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v štádiu pred začatím trestného stíhania ako aj v rámci prípravného konania, pričom výlučne prokurátor je oprávnený podať voči obvinenému obžalobu na príslušný súd (oprávnenia prokurátora vyplývajú napr. z ust. , , , ). Vo vzťahu k pasívnej legitimácii Generálnej prokuratúry SR ako orgánu konajúceho v mene SR ako žalovaného, čo do zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci poukazuje žalobkyňa na právny názor obsiahnutý v Zbierke stanovísk NS SR č. 1/2016 pod por. č. 6, v zmysle ktorého „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti.“ Z vyššie uvedeného je podľa názoru žalobkyne nepochybne zrejmé, že príslušným orgánom, ktorý má konať v mene SR ako žalovaného, je v danom prípade Generálna prokuratúra SR.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.2.2022 uviedla, že primárnym predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,

-6-

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je kumulatívne splnenie troch kritérií a to 1/ preukázanie skutočností, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo došlo k nesprávnemu úradnému postupu, 2/ vznik škody, prípadne nemajetkovej ujmy a 3/ kauzálny nexus medzi nezákonnosťou a vznikom škody. V predmetnej veci považuje uplatnený nárok žalobkyne za nedôvodný, s poukazom na skutočnosť, že neboli naplnené vyššie uvedené podmienky. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že v rozhodnutí, ktoré podľa nej má byť nezákonné, teda uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Svidník ČVS: ORP-215/GE-SK-2015 zo dňa 9.2.2016, ktorým bolo A. B. vznesené podľa obvinenie pre prečin podľa , v súbehu s prečinom podľa , spáchaných formou spolupáchateľstva podľa , nebola zákonným postupom konštatovaná nezákonnosť a ani nesprávny úradný postup. Je síce pravdou, že Okresný súd Svidník svojim rozsudkom č. k. -576 zo dňa 16.5.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -625 zo dňa 5.3.2020 oslobodil obžalovanú A. B. spod obžaloby podľa , avšak týmto rozhodnutím nebola a ani nemohla byť konštatovaná nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné len z dôvodu, že obvinený nebol právoplatne odsúdený. V predmetnej trestnej veci je vzhľadom na skutkové okolnosti zrejmé, že základné zásady trestného konania boli dodržané, zistené skutočnosti dostatočne odôvodňovali záver, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností tento trestný čin bol spáchaný určitou osobou, pričom preukázanie viny obžalovanému je až vecou dokazovania, pred súdom. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je nezákonným z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca vysoká pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu, plne odôvodňujúca podanie obžaloby, neskôr počas jednotlivých štádií trestného konania z rôznych dôvodov sa nepotvrdila. Podľa , o zákonnosti alebo nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré vydá policajt, môže rozhodnúť iba prokurátor a to buď postupom podľa , alebo postupom podľa . Okrem uvedeného môže v mimoriadnych prípadoch právoplatné rozhodnutie policajta zrušiť ešte generálny prokurátor v rámci postupu podľa . V danom prípade boli sťažnosti žalobkyne dozorovým prokurátorom zamietnuté a zároveň podnet obvinenej na postup podľa odložený. Navyše, ako to konštatovala Generálna prokuratúra SR pri predbežnom prerokovaní, obžaloba bola Okresným súdom Svidník prijatá a bolo nariadenie hlavné pojednávanie, pričom súd má podľa povinnosť obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi, ak dospeje k záveru, že došlo k porušeniu zákona v prípravnom konaní, resp. nie je postavenie obvineného pred súdom dostatočne odôvodené. Iba v takomto prípade by bolo možné akceptovať výklad, s prihliadnutím na vyššie uvedené, že vznesenie obvinenia bolo nezákonné. Ako je už vyššie uvedené, uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, ak pre jeho vydanie boli splnené podmienky uvedené v , ba naopak, ide o povinnosť orgánov činných v trestnom konaní takto postupovať vždy, keď sú splnené podmienky uvedené v .

-7-

Samotný Ústavný súd v svojej rozhodovacej činnosti v tejto súvislosti v náleze -50 zo dňa 13.11.2013, konštatoval, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania, v ktorom sa vedie trestné stíhanie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti a trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo vyvrátenie tohto obvinenia a je predpokladom tohto šetrenia a na vydanie ktorého boli v danom čase splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené a to ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, preto ho nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, či odporujúce zákonu len z dôvodu, že v čase jeho vydania existovala pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu konkrétnou osobu. Niektoré zásahy do osobnosti fyzickej osoby sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, avšak nemožno ich považovať za neoprávnené ak sú dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Realizácie zákonnej povinností orgánov činných v trestnom konaní môže byť predmetom odškodnenia len z dôvodu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, čo v danom prípade nebolo konštatované. Uvedené nachádza oporu nielen vo

vyššie citovanom náleze Ústavného súdu, ale aj rozhodovacej činnosti EĽSP vo veci Lavrechov proti ČR. Pri osvedčení nároku na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaný buď nesprávny úradný postup alebo rozhodnutie ktoré je pre svoju nezákonnosť zrušené príslušným orgánom a musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. Taktiež nie je možné sa stotožniť ani so sumou, ktorej náhradu žiada žalovaná priznať. Uplatnenú nemajetkovú ujmu žalobkyňa vôbec nepreukázala a vôbec nie je zjavné, ako sa dopracovala k požadovanej výške. Taktiež čo sa týka trov obhajoby, tieto vznikli až v konaní pred súdom a nie v rámci prípravného konania, z dôvodu čoho za ne prokuratúra nezodpovedá. Navyše najmä cestovné náhrady vôbec nie sú špecifikované a nie je zjavné, ako boli vypočítané a čo je v nich zahrnuté. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na vyjadrenie Generálnej prokuratúry ohľadne predbežného prerokovania nároku na náhradu škody VI/4 Gc 35/21/1000-5 zo dňa 31.5.2021, na ktoré poukazuje a na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, má za to, že trestné stíhanie bolo v mene štátu vedené legitímne a neexistuje žiadny , keďže v predmetnej trestnej veci jednoznačne nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Rovnako tak žalobkyni nebola postupom alebo rozhodnutím prokuratúry spôsobená žiadna preukázateľná škoda, keďže prípravné konanie bolo vedené v súlade so zákonom a obžaloba bola podaná v súlade s . Preto navrhuje uplatnený nárok žalobkyne zamietnuť v plnom rozsahu. Súčasne trvá na nariadení pojednávania a navrhuje okrem výsluchu žalobkyne A. B., vykonať dokazovanie vo vzťahu k údajnej ujme, ktorá mala žalobkyni vzniknúť predmetným trestným stíhaním a z dôvodu ktorej si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy.

4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej zo dňa 14.3.2022 uviedla, že s vyššie uvedenými tvrdeniami žalovanej, ktoré žalovaná uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa 3.2.2022, žalobkyňa nesúhlasí, tieto považuje za nedôvodné, v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci. Podľa ust. „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

-8-

spravodlivo.“ Žalobkyňa konštatuje, že rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít dospela k záveru, že v prípade, ak je osobe vznesené obvinenie za ten ktorý trestný čin a v priebehu trestného konania je toto trestné konanie zastavené, je vec postúpená alebo po podaní obžaloby je obžalovaná osoba oslobodená spod obžaloby, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za ne (viď citovaný Nález ÚS SR zo dňa 13.12.2016, sp. zn. -33). Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.11.2013, sp. zn. -50, na ktorý poukazuje žalovaná, bol prekonaný práve vyššie uvedeným nálezom ÚS SR zo dňa 13.12.2016, sp. zn. -33. S ohľadom na tieto vyššie uvedené skutočnosti je žalobkyňa toho názoru, že akákoľvek polemika o tom, či uznesenie o vznesení obvinenia, a to konkrétne uznesenie povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce zo dňa 9.2.2016, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015, je alebo nie je nezákonným rozhodnutím, je právne bezvýznamná, nakoľko v zmysle princípu právnej istoty a v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je potrebné považovať toto uznesenie o vznesení obvinenia za rozhodnutie nezákonné, a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobkyňa bola v predmetnej trestnej veci v procesnom postavení obžalovanej právoplatne oslobodená spod obžaloby rozsudkom OS Svidník zo dňa 16.5.2019, č. k. -576 v spojení s uznesením KS Prešov zo dňa 5.3.2020, č. k. -625. Vo vzťahu ku výške nemajetkovej ujmy poukazuje žalobkyňa na to, že suma 10 000 eur uplatnená ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je podľa názoru žalobkyne suma primeraná dĺžke trvania predmetného trestného konania, ako aj spôsobu a rozsahu, ktorým toto trestné konanie zasiahlo do sféry žalobkyne. Žalobkyňa zdôrazňuje, že bola a aj je bezúhonnou osobou, o čo väčšmi nepriaznivo znášala žalobkyňa vedenie trestného konania voči svojej osobe. V tejto súvislosti považuje žalobkyňa za potrebné taktiež uviesť, že maximálna výška nemajetkovej ujmy, ktorú je možné v danej právnej veci uplatniť, je upravená priamo v , a to konkrétne v ust. , podľa ktorého „Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi

podľa osobitného predpisu“ v spojení s ust. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého „Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.“ a je stanovená na 50- násobok minimálnej mzdy, čo v roku 2022 predstavuje sumu 32 300 eur (50 x 646 eur = 32 300 eur). Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa si v predmetnej právnej veci neuplatnila ani 1/3 z maximálnej výšky nemajetkovej ujmy, ktorú je možné v zmysle platných právnych predpisov nárokovať v rámci zodpovednosti štátu za škodu. Taktiež čo do dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poukazuje žalobkyňa na lekárske správy žalobkyne z rozhodného obdobia, z ktorých je podľa názoru žalobkyne zrejmý nepriaznivý dopad predmetného trestného konania na zdravotný stav žalobkyne. | 5. Žalovaná v duplike zo dňa 28.3.2022 zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 3.2.2022. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o tom, že predloží lekárske správy preukazujúce SK-6C/35/2021 -9-

„zrejmý nepriaznivý dopad“ predmetného trestného stíhania na zdravotný stav žalobkyne uvádza, že v danom prípade nepovažuje za správne, aby žalobkyňa uvádzala nové dôkazy až v rámci repliky, ktorých existencia jej musela byť dobre známa už pred podaním samotnej žaloby a navyše uvádzala, že tieto predloží až pred samotným pojednávaním, čím jej objektívne znemožňuje na ne reagovať. Aj napriek tomu z opatrnosti spochybňuje predmetné dôkazy a navrhuje, aby bol zdravotný stav žalobkyne preskúmaný v rámci znaleckého dokazovania. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov právneho zastúpenia v rámci žaloby o náhradu škody opätovne poukazuje na to, že ide o trovy, ktoré nevznikli v prípravnom konaní a teda za ktoré objektívne nemôže prokuratúra niesť zodpovednosť. Navyše poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobkyne, resp. jej obhajcu v rámci trestného stíhania, neboli preukázané tvrdenia o motorovom vozidle obhajcu, keďže nebol predložený tzv. veľký technický preukaz, z ktorého by bolo zrejmé najmä to, kto je držiteľom predmetného motorového vozidla a teda či išlo o motorové vozidlo súkromné alebo zaradené do obchodného majetku advokáta. Uvedené je dôležité inter alia aj z pohľadu oprávnenosti nárokovať si náhradu tzv. „základnej náhrady“ vo výške 0,183 eura za km jazdy, keďže v prípade, ak by išlo o vozidlo zaradené do obchodného majetku advokáta, takáto náhrada by mu nepatrila. Dôvodom je skutočnosť, že náhrada cestovných výdavkov titulom základnej náhrady podľa o cestových náhradách patrí vlastníkovi motorového vozidla, ktorý používa súkromné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku (t. j. za ktoré si cestovné náhrady podnikateľský subjekt nemôže uplatňovať ako odpis hnuteľného majetku v rámci daňových výdavkov v zmysle ). V prípade, ak je držiteľ motorového vozidla platiteľom dane z pridanej hodnoty, uvedená základná náhrada za použitie súkromného vozidla na služobné cesty subsumuje daňové výdavky uvedené v a o dani z príjmov, teda tzv. odpis motorového vozidla, ako aj výdavky slúžiace na opravu a údržbu vozidla, ktoré je zaradené do obchodného majetku a ktoré si môže uplatňovať v rámci daňových výdavkov daňovník. Naproti tomu základné náhrady podľa o cestových náhradách si môže uplatniť iba vlastník motorového vozidla, ktorý dané vozidlo nemá zaradené do obchodného majetku a teda si nemôže v rámci daňových výdavkov uplatňovať odpisy ako aj výdavky slúžiace na opravu a údržbu vozidla. Ďalej poukazuje na to, že je neprípustné, aby si obhajca v rámci trov obhajoby uplatňoval 20 % DPH z celkovej sumy cestovných náhrad, a to okrem náhrady za stratu času aj zo sumy základných náhrad (s poukazom na vyššie uvedený odsek) a zároveň zo sumy predstavujúce náklady na pohonné hmoty, ktoré zakúpil, keďže tie už boli zdanené pri ich kúpe a je neprípustné de facto aj toto zdanenie opätovne zdaňovať a toto navýšenie si uplatňovať ako náhradu trov obhajoby. Napokon poukazuje na skutočnosť, že podľa vyhlášky č. účinnej do 14.6.2019, teda v čase poskytovania časti právnych služieb zo strany obhajcu žalobkyne, konkrétne úkonov označených pod bodmi 1. až 16. vyúčtovania zo dňa 25.1.2021, ktoré bolo prílohou žaloby, výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3, pričom podľa ods. 3 citovanej vyhlášky, výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“). Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že tarifná odmena pri vyššie uvedených úkonoch

-10-

vychádzala z výpočtových základov za predchádzajúcich päť rokov (teda predchádzajúci rok + štyri roky predchádzajúce tomuto roku). To znamená, že pre úkony vykonávané v roku 2017 je smerodajná priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za rok 2012, za úkony vykonávané v roku 2018 je to za rok 2013 a za úkony vykonávané v roku 2016 (do 14.6.2019) je to rok 2014. Podotýka, že v rámci novely vyhlášky č. nebolo prijaté žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by menilo charakter výpočtov spôsobom, ako si to uplatňuje žalobkyňa v žalobe (resp. ako jej to účtoval obhajca). Vyššie uvedené nedostatky zásadne spochybňujú výšku náhrady trov právneho zastúpenia (obhajoby), ktorých náhradu si žalobkyňa v konaní uplatňuje. Zároveň, ako je už vyššie uvedené, má za to, že aj uplatnená výška náhrady nemajetkovej ujmy je nereálna a neodráža skutočný stav veci, pričom ňou uvádzané nové dôkazy, ktoré doposiaľ neboli predložené do spisu, bude potrebné podrobiť prieskumu nezávislým a nestranným znalcom z príslušného odboru.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to uznesením OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce zo dňa 11.12.2015, sťažnosťami žalobkyne zo dňa 18.12.2015, uznesením OP Svidník zo dňa 11.01.2016, uznesením OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce zo dňa 9.2.2016, sťažnosťami žalobkyne zo dňa 15.2.2016, uznesením OP Svidník zo dňa 23.2.2016, obžalobou OP Svidník zo dňa 18.4.2017, rozsudkom OS Svidník zo dňa 16.5.2019, č. k. -576, odvolaním OP Svidník zo dňa 16.5.2019, doplnením dôvodov odvolania zo dňa 15.7.2019, uznesením KS Prešov zo dňa 5.3.2020, č. k. -625 s doložkou právoplatnosti, internetovou verziou Nálezu ÚS SR zo dňa 13.12.2016, sp. zn. -33, vyčíslením trov obhajoby zo dňa 25.1.2021, pokladničným dokladom č. 0001 zo dňa 12.3.2021, žiadosťou o predbežné prejednanie nároku zo dňa 17.3.2021, odpoveďou GP SR zo dňa 31.5.2021, lekárskymi správami žalobkyne, čestnými prehláseniami, výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav:

7. Z uznesenia povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce, zo dňa 11.12.2015, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015 súd zistil, že žalobkyni bolo vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa ust. § 212 Tr. zákona v súbehu s prečinom porušovania ochrany stromov a krov podľa ust. § 306 Tr. zákona. Voči predmetnému uzneseniu o vznesení obvinenia podala žalobkyňa ako obvinená písomnú sťažnosť zo dňa 18.12.2015, na základe ktorej prokurátor OP Svidník uznesením zo dňa 11.1.2016, č. -14, rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie povereného príslušníka PZ a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

8. Z uznesenia povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce, zo dňa 9.2.2016, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015 súd zistil, že žalobkyni bolo opätovne vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa ust. § 212 Tr. zákona a pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa ust. § 306 Tr. zákona. Aj voči tomuto uzneseniu povereného príslušníka PZ podala žalobkyňa ako obvinená písomnú sťažnosť zo dňa 15.2.2016, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením OP Svidník, zo dňa 23.2.2016, č. G. XXX/XX/ XXXX-XX, a to tak, že prokurátor OP Svidník sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

9. Z obžaloby OP Svidník zo dňa 18.4.2017 súd zistil, že žalobkyňa bola obžalovaná zo skutkov uvedených v uznesení o vznesení obvinenia.

-11-

10. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. -576 zo dňa 16.5.2019 súd zistil, že žalobkyňa (v danej veci obžalovaná) bola v zmysle oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že jej konanie nie je možné kvalifikovať ako trestný čin. Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor dňa 16.5.2019 odvolanie.

11. Z uznesenia KS Prešov č. k. -625 zo dňa 5.3.2020, súd zistil, že odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku bolo zamietnuté. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2020.

12. Z vyčíslenia trov obhajoby zo dňa 25.1.2021 súd zistil, že obhajca žalobkyne v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. vyúčtoval trovy obhajoby, ktoré zahŕňajú odmenu za zastupovanie advokátom, účelne vynaložené hotové výdavky a náhradu za stratu času v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov spolu vo výške 3 558,82 eura. Z pokladničného dokladu obhajcu č. 0001 je zrejmé, že žalobkyňa tieto trovy obhajoby uhradila.

13. Zo žiadosti o predbežné prejednanie nároku zo dňa 17.3.2021 súd zistil, že žalobkyňa si prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uplatnila voči žalovanej nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Dňa 7.6.2021 bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená odpoveď Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2021, č. VI/4 Gc 35/21/1000-5, ktorou Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako orgán konajúci v mene žalovanej nevyhovel žiadosti žalobkyne a k uspokojeniu nároku žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepristúpil.

14. Z lekárskych správ žalobkyne za obdobie rokov 2016 až 2023 súd zistil, že u žalobkyne vplyvom stresu a negatívneho dopadu, ktoré malo vedené trestné stíhanie na žalobkyňu, došlo k značnému zhoršeniu zdravotného stavu, z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice L. Pastera Košice zo dňa 14.7.2023 súd zistil, že žalobkyňa utrpela dňa 1.7.2023 mozgovo-cievnu príhodu (tzv. porážku), posledná prepúšťacia správa je z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 6.12.2023.

15. Z čestného prehlásenia H. D., rod. I., matky žalobkyne, zo dňa 17.3.2023 súd zistil, že menovaná vnímala negatívny dopad trestného stíhania, ktoré bolo vedené voči jej dcére, a to ako negatívny dopad na jej psychicky, tak aj na zdravotný stav a vzťahy s okolím. Vplyvom trestného stíhania pôsobila jej dcéra po celú dobu jeho trvania veľmi psychicky vyčerpane a vystresovane, pričom u nej podľa jej vyjadrenia došlo k značnému zhoršeniu jej zdravotného stavu. V tomto období jej dcéra obmedzila kontakt s okolím a svojimi blízkymi, nakoľko sa za prebiehajúce trestné stíhanie hanbila, vplyvom čoho došlo u žalobkyne aj ku značnému obmedzeniu jej spoločenského života i spoločenských aktivít. V čestnom prehlásení je uvedené, že zároveň bol badateľný aj odsudzujúci postoj okolia - obyvateľov obce Giraltovce a obce J. ako jej bydliska, ktorí ju a jej dcéru poznajú a ktorí mali vedomosť o vedenom trestnom stíhaní.

16. Z čestného prehlásenia K. B. B., dcéry žalobkyne, zo dňa 20.3.2023 súd zistil, že menovaná vnímala negatívny dopad trestného stíhania, ktoré bolo vedené voči jej matke, a to ako negatívny dopad na jej psychicky, tak aj na zdravotný stav -12-

a vzťahy s okolím. Vplyvom trestného stíhania pôsobila jej matka po celú dobu jeho trvania veľmi psychicky vyčerpane a vystresovane, pričom u nej podľa jej vyjadrenia došlo k značnému zhoršeniu jej zdravotného stavu. V tomto období jej matka obmedzila kontakt s okolím a svojimi blízkymi, nakoľko sa za prebiehajúce trestné stíhanie hanbila, vplyvom čoho došlo u žalobkyne aj ku značnému obmedzeniu jej spoločenského života i spoločenských aktivít. V čestnom prehlásení je uvedené, že zároveň bol badateľný aj odsudzujúci postoj okolia - obyvateľov obce E. a okolitých obcí, ktorí jej matku poznajú a ktorí mali vedomosť o vedenom trestnom stíhaní, k osobe jej matky, a to napriek existencii zásady prezumpcie neviny.

17. Z čestného prehlásenia spol. s r.o. Alfa Medical, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zo dňa 31.3.2023 súd zistil, že ich ambulancia v odbore všeobecné lekárstvo poskytuje žalobkyni zdravotnú starostlivosť. V prehlásení je uvedené, že u pacientky bolo možné vnímať negatívny dopad trestného stíhania vedeného na tunajšom súde a na OR PZ Svidník a že toto trestné stíhanie malo negatívny dopad na jej psychický a aj zdravotný stav. Vplyvom trestného stíhania pôsobila pacientka po celú dobu jeho trvania veľmi psychicky vyčerpane a vystresovane, pričom u nej podľa jej vyjadrenia došlo k značnému zhoršeniu jej zdravotného stavu. U pacientky sa zhoršilo ochorenie tetánia a najmä ochorenie psoriázy, ktoré bolo u pacientky zistené. Poskytovateľ ZS potvrdil, že stresové situácie a životné udalosti, aj vo forme súdnych, či iných konaní, môžu značným spôsobom prispieť ku zhoršeniu zdravotného stavu pacienta trpiaceho psoriázou.

file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

18. Žalobkyňa pri výsluchu na dožiadanom súde uviedla, že sa domáha toho nároku preto, lebo bolo všade pozverejňované v novinách aj televízii, že pokradla drevo. Ona to osobne nevidela, ale volali jej známi a jej mame hádzali do schránky výstrižky file_10.jpg

file_11.wmf

z novín, od rána do večera mala tú hanbu. Ona nič nepokradla, ťahalo sa to roky, viacerí ľudia sa od nej aj odvrátili, bola to hanba aj na dcéru aj na sestru, lebo obidve sú advokátky. Najhoršie na tom bola jej mama, lebo ona býva v tej dedine, kde sa to stalo. Mama to prežívala strašne a aj sestra jej hovorila, že keď sa mame niečo stane, tak do smrti jej to neodpustia. Ona sa sama trápila s tým všetkým, keď išla vonku na ulicu, každý sa jej posmieval, hoci nie priamo, niekedy jej prišli ľudia povedať. Bolo jej stále zle, brali ju záchranky, až jedného dňa odpadla, buchla s hlavou o betónovú dlažbu, susedia jej okamžite volali záchranku, museli ju oživovať, vrtuľníkom ju brali na operáciu hlavy. Štyri mesiace bola ležiaci pacient, potom musela absolvovať rehabilitácie, manžel musel odísť pracovať do Belgicka, pretože bolo treba všetky rehabilitácie platiť, lieky si musí sama platiť. Ona 25 rokov pracovala vo firme, z ktorej odišla, keď sa to stalo a potom si už nemohla nájsť prácu.

19. Z krimisprávy tasr (ústrižok z bližšie neurčených novín) predloženej žalobkyňou súd zistil, že táto trestná vec bola aj medializovaná, žalobkyňa bola identifikovaná ako 45 - ročná žena z obce E., okres L..

20. Žalobkyňa sa náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“).

-13-

21. Podľa , tento upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

22. Podľa , , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho , pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na , ktorým sa mení a dopĺňa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1.1.2013, ktorým došlo k zmene , ktorý určoval orgán konajúci v mene štátu.

25. Podľa , vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

26. Podľa , vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušného Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušného súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

27. Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

28. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

29. Podľa , ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

-14-

30. Podľa , ak tento neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

31. Podľa , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

32. V zmysle , právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

33. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa a 11.

34. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

35. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

36. Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

37. Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

-15-

38. Podľa , výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

39. Ako vyplýva z , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

40. Podľa , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

41. Podľa , súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

42. Podľa (ďalej len ,“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

43. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

44. Podľa a , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

45. Podľa článku 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (publikovaná pod č. ako ústavný , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd), každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.

46. Podľa článku 2 ods. 2 (Ústavný v znení neskorších ústavných predpisov, ďalej len ), štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví .

-16-

47. Podľa článku 46 ods. 3 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

48. Súd v danom prípade dospel k záveru, že žaloba žalobkyne proti žalovanej je dôvodná. Podľa vo veci náhrady škody v tomto prípade koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, pričom túto skutočnosť žalovaná ani nerozporovala.

49. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nezákonným rozhodnutím je uznesenie povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce zo dňa 9.2.2016, ČVS: ORP-215/ GE-SK-2015, na základe ktorého bolo žalobkyni v procesnom postavení obvinenej opätovne vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa ust. Tr. a pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa ust. Tr. . Bolo preukázané, že aj voči tomuto uzneseniu povereného príslušníka PZ podala žalobkyňa ako obvinená písomnú sťažnosť zo dňa 15.2.2016, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením OP Svidník, zo dňa 23.2.2016, č. G. XXX/XX/XXXX-XX a to tak, že prokurátor OP Svidník sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Dňa 19.4.2017 bola v predmetnej trestnej veci zo strany OP Svidník podaná na OS Svidník obžaloba zo dňa 18.4.2017, ktorou bola žalobkyňa v procesnom postavení obvinenej obžalovaná za spáchanie vyššie uvedených skutkov. Predmetné trestné veci boli na OS Svidník vedené pod sp. zn. s tým, že rozsudkom OS Svidník zo dňa 16.5.2019, č. k. -576 bola žalobkyňa ako obžalovaná podľa ust. oslobodená spod obžaloby s tým, že dňa 17.5.2019 bolo voči predmetnému rozsudku zo strany prokurátora OP Svidník podané odvolanie zo dňa 16.5.2019, ktoré bolo o dôvody odvolania doplnené písomným podaním zo dňa 15.7.2019. Odvolacie konanie bolo vedené na KS v Prešove pod sp. zn. , pričom uznesením zo dňa 5.3.2020, č. k. -625, odvolací súd zamietol odvolanie OP Svidník a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2020, čím došlo ku dňu 5.3.2020 k právoplatnému skončeniu predmetného trestného konania oslobodením žalobkyne ako obžalovanej spod obžaloby. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, je uznesenie povereného príslušníka OR PZ Svidník, OO PZ Giraltovce zo dňa 9.2.2016, ČVS: ORP-215/GE-SK-2015.

50. Z citovaných zákonných ustanovení je jednoznačné, že zodpovednosť za škodu spôsobená nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so , vynaložil náklady na trovy obhajoby. Súd pri rozhodnutí vychádzal z ustálenej judikatúry súdov v tejto otázke a nemal dôvod sa od tejto judikatúry v prejednávanej veci odchýliť. Oslobodenie spod obžaloby má taký istý význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, pretože iný výklad by odporoval zmyslu právnej úpravy o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa Vo veci bolo bez akýchkoľvek pochybností

-17-

preukázané, že žalobkyňa bola právoplatne oslobodená spod obžaloby a aj keď orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie tak, že jeho výsledkom bolo uznesenie o vznesení obvinenia, ich podozrenie sa v trestnom konaní nepotvrdilo, čoho dôsledkom je existencia nezákonného rozhodnutia. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom sa toto uznesenie stalo nezákonným zasahujúcim do práv žalobkyne (viď Nález ÚS SR zo dňa 13.12.2016, sp. zn. ). Podmienkou priznania nároku zo zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie je 1/ vznik škody, 2/ existencia nezákonného rozhodnutia a 3/ príčinná súvislosť, t. j., že škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť, zavinenie nie je predpokladom priznania náhrady škody a nie je ho potrebné preukazovať. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím z titulu vyplatenej odmeny advokátovi za úkony právnej služby pri obhajobe, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 3 558,82 eura, súd preskúmal dôvodnosť a účelnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci. Súd má za to, že nárok je dôvodný, pretože odmena za poskytovanie právnej pomoci - za obhajobu v trestnom konaní predstavuje výdavok žalobkyne, teda zmenšenie jej majetku a tým škodu, ktorá bola spôsobená priamo a bezprostredne vznesením obvinenia a následným postupom v trestnom konaní až do právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby. Vznik trov konania bol nevyhnutne vyvolaný vznesením obvinenia, existenciou trestného stíhania a obhajobou, ktorá bola úspešná, teda súd konštatuje, že uplatňovaný nárok je v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Treba vychádzať z toho, že obvinená osoba trestný čin nespáchala a že teda nemalo byť proti nej vznesené obvinenie, pričom je irelevantné, či spod obžaloby bola oslobodená s poukazom na zásadu in dubio pro reo alebo nie. Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na nesprávnosť, resp. správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

51. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako obžalovaná bola v trestnom konaní zastúpená obhajcom JUDr. Jánom Kizivatom, AK Michalovce, a to od 16.6.2017 do právoplatného skončenia predmetnej trestnej veci, za poskytovanie ktorých právnych služieb/obhajoby bola zo strany žalobkyne poskytnutá úhrada za vykonané právne služby v celkovej výške 3 558,82 eura s DPH, a to na základe listu obhajcu žalobkyne JUDr. Jána Kizivata zo dňa 25.1.2021 označeného ako Vyčíslenie trov obhajoby. K úhrade vyúčtovaných trov obhajoby v celkovej výške 3 558,82 eura došlo zo strany žalobkyne tak, že dňa 10.7.2017 poskytla žalobkyňa v prospech obhajcu preddavok na výdavky v sume 500 eur, dňa 5.3.2020 uhradila žalobkyňa v prospech obhajcu preddavok na výdavky v sume 1 000 eur, ktoré boli po skončení poskytovania právnych služieb v prospech žalobkyne ako obžalovanej zúčtované na trovy obhajoby s tým, že dňa 12.3.2021 došlo k úhrade zvyšnej časti sumy trov obhajoby žalobkyne v sume 2 058,82 eura, na základe čoho bol žalobkyni vystavený dňa 12.3.2021 pokladničný doklad č. 0001 zo dňa 12.3.2021 na sumu 3 558,82 eura. Celková výška trov, ktoré vznikli žalobkyni v rámci predmetného trestného konania predstavuje sumu 3 558,82 eura. Žalobkyňa v súlade s vopred prerokovala svoj

nárok s príslušným orgánom, a to listom zo dňa 17.3.2021 adresovaným na Generálnu prokuratúru Slovenskej

-18-

republiky, ktorá v spore koná v mene Slovenskej republiky. Podaním zo dňa 31.5.2021 žalovaná odmietla uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu a oznámila, že jej nárok neuspokojí. Žalobkyňa tak svoj nárok na náhradu škody spočívajúcej v trovách obhajoby voči štátu uplatnila podaním žaloby na súd, ktorej súd vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

52. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené už uvádzané základné predpoklady. V prípade nemajetkovej ujmy musí byť, navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. Podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná. Existenciu týchto predpokladov v súdnom konaní musí preukázať žalobkyňa.

53. Z dôvodovej správy k vyplýva, že bolo potrebné rozšíriť súčasné chápanie práva na náhradu škody ako práva na náhradu skutočnej majetkovej škody aj na chápanie náhrady škody ako "spravodlivého zadosťučinenia". Tým sa rozšírili možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nielen na náhradu skutočnej majetkovej škody, ale aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Náhrada škody by mala predstavovať spravodlivé zadosťučinenie a zahŕňať napríklad peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako aj iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Tá by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu.

54. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné; ide o zodpovednosť absolútne objektívnu a za výsledok trestného konania vo veci samej. Každé trestné stíhanie je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostnej sféry jednotlivca. Pokiaľ ide o prístup k dôkaznému bremenu, zo súdnej praxe vyplynulo, že v týchto prípadoch sa musí zohľadňovať, že porušenými sú najvnútornejšie hodnoty osobnosti jednotlivca, jeho súkromie, rodinné väzby a satisfakcia má zmierniť prežitý stres, pocit bezmocnosti, narušenie viery v spravodlivosť, neistotu, úzkosť. Preto je súd toho názoru, že len samotné konštatovanie porušenia práv žalobkyne by v tomto prípade nebolo dostatočným zadosťučinením a tak je potrebné žalobkyni priznať aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. Nárok žalobkyne na nemajetkovú ujmu je podľa názoru súdu čo do základu daný. Vo všeobecnosti pod nemajetkovou ujmou je možné s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov rozumieť psychické útrapy, poníženie alebo inú citovú ujmu, ktorú poškodená osoba utrpela v dôsledku trestného stíhania. Právo domáhať sa takejto náhrady sa priznáva každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo ako

-19-

dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere

znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti alebo do práva na súkromie, pričom tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach. (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 28.11.2017). Každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti. Je potrebné zdôrazniť, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ukážu ich predpoklady ako mylné a nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný sa takýmto úkonom vôbec podrobiť, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený (v súvislosti s uvedeným porovnaj ÚS ČR, nález sp. zn. z 31.3.2005).

55. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu jej spôsobenej nemajetkovej ujmy mal súd za preukázané, že žalobkyňa do času, kedy jej bolo vznesené obvinenie uznesením povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia zo dňa 9.2.2016, viedla riadny život, bola a v súčasnosti aj je osobou bezúhonnou, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisu z registra trestov žalobkyne. Je pravdou konštatovanie žalobkyne, že nepriaznivý dopad vedeného trestného stíhania a k tomu nadväzujúceho trestného konania voči osobe žalobkyne je umocnený aj tou skutočnosťou, že žalobkyňa žije v obci E., ktorá je malou obcou s tým, že v tejto obci k 1.1.2020 bolo evidovaných 857 obyvateľov. Ako je to v takýchto menších obciach obvyklé, takéto informácie o prebiehajúcich súdnych, resp. trestných konaniach sa šíria medzi jednotlivými obyvateľmi obce, keďže „sa tu každý s každým pozná“, a teda celá obec Úbrež, resp. jej obyvatelia, mali vedomosť o prebiehajúcom trestnom konaní voči žalobkyni. Zároveň je možné prisvedčiť názoru žalobkyne, že u bežných ľudí, obyvateľov obce, nie je princíp prezumpcie neviny rešpektovaný tak, ako je to tomu v prípade štátnych orgánov, a teda zo strany mnohých spoluobyvateľov obce E. bola žalobkyňa za spáchanie vyššie uvedených prečinov odsúdená už v čase, kedy sa dozvedeli o existencii tohto trestného konania. Z výsluchu žalobkyne a čestných prehlásení matky a dcéry žalobkyne bolo preukázané, že takéto morálne odsúdenie žalobkyne jednotlivými obyvateľmi obce E. sa odzrkadlilo na ich následnom správaní voči žalobkyni, kedy sa jej začali obyvatelia obce vyhýbať a konečným dôsledkom všetkých týchto okolností bolo to, že žalobkyňa sa začala strániť spoločenského života v obci a taktiež tieto okolnosti mali samé o sebe nepriaznivý dopad na psychiku a psychickú pohodu žalobkyne. Zhoršenie psychického stavu a vnútorný

-20-

nepokoj u žalobkyne boli umocňované aj jednotlivými úkonmi trestného konania vykonávanými v predmetnej trestnej veci. Niektorí príbuzní žalobkyne, ako aj jej známi sa jej v rozhodnom období, kedy bolo voči nej vedené trestné stíhanie, začali vyhýbať a ignorovať ju, pričom na takéto správanie im žalobkyňa nedala žiaden dôvod, či podnet, a teda podľa názoru žalobkyne bol spúšťačom tohto správania práve fakt o existencii trestného konania vedeného voči žalobkyni v procesnom postavení obvinenej, resp. obžalovanej. Z trestného spisu bolo preukázané, že trestné konanie vedené voči žalobkyni trvalo od momentu vznesenia obvinenia nezákonným rozhodnutím, t. j. od 9.2.2016 (pričom prvé uznesenie o vznesení obvinenia je zo dňa 11.12.2015, ktoré bolo uznesením OP Svidník zrušené) až do právoplatného skončenia trestného konania, ktoré bolo skončené dňa 5.3.2020, a teda predmetné trestné konanie bolo voči žalobkyni vedené po dobu viac ako 4 rokov s tým, že žalobkyňa bola vystavená nepriaznivým vplyvom tohto trestného konania na jej osobu (zdravotný stav, ako aj ochranu osobnosti) po dobu viac ako 4 rokov. Všetky tieto aspekty, t. z. dopad na spoločenské postavenie žalobkyne, ovplyvnenie jej spoločenského života, dopad na jej psychiku, na jej zdravotný stav, zhoršenie ochorení psoriáza a tetánia, dopad na najbližšiu rodinu žalobkyne, ako aj dopad na pracovné príležitosti žalobkyne boli preukázané výpoveďou žalobkyne na dožiadanom súde OS v Michalovciach dňa 23.5.2024, tak aj ďalšími listinnými dôkazmi vo forme čestných prehlásení K. B. B., ktorá je dcérou žalobkyne, pani H. D., ktorá je matkou žalobkyne, obchodnej spoločnosti Alpha medical, spol. s.r.o., ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti u žalobkyne, ako aj výpismi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na článok z tasr, v ktorom síce nie je výslovne uvedené meno žalobkyne, ale je uvedený vek, obec, z ktorej žalobkyňa pochádza a miesto, kde malo dôjsť ku spáchaniu daného trestného činu, čo dostatočne identifikuje, že sa jedná o osobu

žalobkyne a tento článok preukazuje to, že kauza bola medializovaná, bola teda dostupná verejnosti, čo malo taktiež podľa názoru žalobkyne vplyv na to, ako verejnosť a blízke okolie žalobkyne začalo vnímať žalobkyňu. Pri konštatovaní existencie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je rozhodovanie o výške a primeranosti tohto nároku vecou voľnej úvahy súdu, limitované ustanovením Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami platných právnych predpisov súd priznal žalobkyni vo výroku II. rozsudku náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 5 000 eur, vo zvyšku nárokovanej sumy vo výroku III. žalobu zamietol. Súd je toho názoru, že priznaná suma je primeraná a proporcionálna.

56. Podľa až 3 , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

57. Súd vyhovel žiadosti žalovanej a určil lehotu na plnenie tridsať dní od právoplatnosti rozsudku.

58. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

-21-

59. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O trovách konania súd vo výroku IV. rozhodol podľa citovaného ustanovenia tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu a to napriek zamietnutiu žaloby vo zvyšku, pretože výška náhrady nemajetkovej ujmy záležala od úvahy súdu. Podstatná je v tomto prípade danosť základu nároku žalobkyne, pričom výška priznanej relutárnej náhrady vo vzťahu k trovám nezohráva žiadnu úlohu. Tomu napokon zodpovedá aj ustanovenie Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.5.2022 č. k. -18). V takomto prípade má úspešná strana sporu nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

-22-

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .