Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-111-2018.pdf
PDF · 120.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/111/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: J. SK trade, s.r.o., W.: XX XXX XXX, so sídlom J. pod J., L. gen. M. R. E. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. K. J., s.r.o., so sídlom P., G. 46, IČO: XX XXX XXX, proti povinným: 1/ Ing. I. E., o vymoženie úroku z úveru do 28.06.2000 vo výške 2.422,11 Eur a úroku z úveru vo výške 16,75% ročne zo sumy 25.728,61 Eur od 01.07.2000 do zaplatenia a sankčného úroku z omeškania vo výške 30% ročne zo sumy 25.728,61 Eur od 01.07.2000 do zaplatenia, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. júna 2018, č.k. 6Er/46/2019-264, v spojení s opravným uznesením zo dňa 03. júla 2018, č.k. 6Er/46/2009-269, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením výrokom I. súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Výrokom II. exekúciu zastavil. V rozhodnutí konštatoval, že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinným na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N XXX/XX, Nz XX/XX zo dňa 08.02.1999 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. W. C. so sídlom v J.. K. XX.XX.XXXX bolo súdom prvej inštancie vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na vymoženie úroku z úveru do 28.06.2000 vo výške 2.422,11 eur, úroku z úveru vo výške 16,75% ročne zo sumy 25.728,61 eur od 01.07.2000 do zaplatenia a sankčného úroku z omeškania vo výške 30% ročne zo sumy 25.728,61 eur od 01.07.2000 do zaplatenia a trov exekúcie. Dňa 03.07.2013 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinných na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na zastavenie exekúcie, podaný opätovne dňa 15.02.2018, v ktorom povinní uviedli, že zo znenia notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre vykonanie exekúcie vyplýva, že ani jedno z nárokovaných a v exekúcii vymáhaných plnení nemá svoj základ v exekučnom titule. Úroky, sankčné úroky a poplatok za overenie listín, a to tak ich výška, ako aj splatnosť, zo znenia notárskej zápisnice ani z ručiteľských listín, ktoré tvoria jej prílohy a sú neoddeliteľnou súčasťou, priamo nevyplývajú a povinní vo vzťahu k nim relevantným spôsobom nedali súhlas s vykonateľnosťou. Notárska zápisnica je v uvedenom rozsahu neurčitá a nezrozumiteľná a podľa povinných takto nešpecifikované nároky nemôžu byť predmetom exekúcie vedenej na základe tejto notárskej zápisnice. Zastávali názor, že návrh na vykonanie exekúcie a v nadväznosti naňho ani poverenie na vykonanie exekúcie nie sú v súlade s exekučným titulom a preto je exekúcia vedená na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku neprípustná. Vzniesli tiež námietku premlčania. Súd po preskúmaní exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a návrhov povinných na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Citoval ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, § 41 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku a konštatoval, že v posudzovanej veci nedostatkom notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX spísanej notárom JUDr. W. C., so sídlom Notárskeho úradu v J., ktorá obsahuje vyhlásenie o súhlase dlžníka a ručiteľov s exekúciou podľa § 274 e/ O.s.p. a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, nie je sama o sebe takou notárskou
zápisnicou, ktorá v sebe zahŕňa aj samotný hmotnoprávny úkon, ktorým je úverová zmluva č. 28/98 zo dňa 10.08.1998. V predmetnej notárskej zápisnici je úverová zmluva len opísaná ako právny dôvod vzniku záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom, a to na základe dohodnutých splátok uvedených v článku 2 notárskej zápisnice. Súd mal za to, že notárska zápisnica nie je perfektná, neobsahuje výslovne uznanie záväzku, a teda nie je možné objektívne zistiť výšku záväzku, ktorý by mal byť povinnými v rámci notárskej zápisnice v čase jej spísania uznaný. Z predmetnej notárskej zápisnice vyplýva iba opis skutočností, že medzi oprávnenou osobou: G., ako veriteľom a osobou povinnou: G., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, T. 8, XXX XX J. J. ako dlžníkom, došlo dňa 10.08.1998 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XX/XX, na základe ktorej bolo dohodnuté poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 3.500.000,- Sk splatného v dohodnutých termínoch špecifikovaných v článku 2 tejto notárskej zápisnice, ale predmetná notárska zápisnica neobsahuje žiadny hmotnoprávny úkon, preto môže byť posudzovaná len ako prejav vôle smerujúci k uznaniu záväzku. Tento prejav vôle nie je perfektný, keďže nie je určitý. Rozhodujúca je výška záväzku, ktorú povinné osoby uznávajú v čase spísania notárskej zápisnice a čas plnenia uvedený v notárskej zápisnici, ktorý je rozhodujúci vo vzťahu k nadobudnutiu jej vykonateľnosti. Tieto skutočnosti nemožno z notárskej zápisnice žiadnym spôsobom určiť. Konštatoval, že platným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného v čase spísania notárskej zápisnice je len taká notárska zápisnica, ktorá v sebe zahŕňa uznanie dlhu alebo uznanie záväzku vychádzajúce z hmotnoprávneho vzťahu, spolu so súhlasom povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. V posudzovanej veci notárska zápisnica L. zo dňa 08.02.1999 je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom, čo má za následok neprípustnosť exekúcie. Na základe uvedeného súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Dodal, že otázkou premlčania, ktorú vzniesli povinní v návrhu na zastavenie exekúcie sa potom súd z hľadiska procesnej ekonómie už nezaoberal. O trovách exekúcie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je neurčitý, nakoľko ak sú súčasťou notárskej zápisnice listiny identifikujúce právny záväzok a tento záväzok je zosumarizovaný aj vo vlastnom texte notárskej zápisnice, nie je možné považovať vyjadrenie záväzku v notárskej zápisnici, ktorý povinní uznali, za neurčité. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2009 a ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorých zákonnými náležitosťami notárskej zápisnice, ako exekučného titulu sú len právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Bol toho názoru, že viazanie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice na uznanie záväzku nemá oporu v zákone, pretože uznanie záväzku je samostatným právnym úkonom s odlišnými právnymi účinkami, ktoré nemajú priamy vzťah k vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Uznanie záväzku teda nepatrí k nutným predpokladom, podmienkam, ani prvkom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. Ďalej poukázal na to, že notárska zápisnica bola spísaná pred notárom, kde sa osobne dostavili aj povinní, ktorí priamo pred notárom prejavili vôľu o vykonaných právnych úkonoch a následne notár obsah týchto úkonov zahrnul do notárskej zápisnice. V čase, keď povinní uznali svoj záväzok voči nemu ako veriteľovi, tento už existoval a v notárskej zápisnici sa len deklaroval obsah dohodnutých právnych úkonom medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi. Poukázal aj na to, že rozhodnutie o vzniku notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo ponechané práve na vôli povinných; notárska zápisnica obsahuje všetky formálne i materiálne predpoklady vyžadované zákonom. Poukázal tiež na to, že aj keď teraz súd prvej inštancie tvrdí, že notárska zápisnica je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom, samotný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom mal už v čase vydávania poverenia posúdiť notársku zápisnicu z hľadiska jej materiálnej a formálnej vykonateľnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/191/2011 z 15.12.2011, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.05.2011 č.k. III. ÚS 41/2011-31, z ktorých vyplýva, že v štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu, t.j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný súd je teda oprávnený pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice skúmať iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2009 sp. zn. 3Cdo/63/2009, pričom súdu prvej inštancie vyčítal, že hoci tento vo svojom uznesení v bode 8 tvrdil, že pri
svojom rozhodovaní vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov, nešpecifikoval ani jedno konkrétne rozhodnutie nadriadených súdov, aby ozrejmil oprávnenému na základe akej rozhodovacej činnosti dospel k predmetnému rozhodnutiu, a preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za svojvoľné, nemajúce oporu v zákone ani v rozhodovacej činnosti nadriadených súdov a taktiež považuje napadnuté uznesenie v rozpore s vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. V doplnení odvolania poukázal na to, že podanie povinných zo dňa 12.02.2018 označené ako žiadosť rozhodnutia o návrhu na zastavenie konania a o návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nebolo oprávnenému doručené, aby sa s týmto podaním mohol oboznámiť, čím mu súd prvej inštancie znemožnil ako jednej zo sporových strán v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia.
3. Povinní prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní argumentuje tým, že súčasťou notárskej zápisnice sú aj listiny identifikujúce právny záväzok a tento právny záväzok je zosumarizovaný vo vlastnom texte zápisnice, čiže nie je podľa jeho názoru možné považovať vyjadrenie záväzku v notárskej zápisnici za neurčité, s týmto tvrdením oprávneného nesúhlasia, nakoľko (poukazujúc na bod 7 notárskej zápisnice), sú jej neoddeliteľnou súčasťou výlučne ručiteľské listiny č. 2, 3, 4/98 zo dňa 26.01.1999 a nie aj samotná úverová zmluva č. 2X/XX zo dňa 10.08.1998, ktorá má predstavovať právny dôvod vzniku záväzku. Bod 1 a 2 notárskej zápisnice obsahuje len stručne opis právnych skutočností, na základe ktorých došlo dňa 10.08.1998 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XX/XX, taktiež ručiteľské listiny opätovne v čl. II. opisujú len záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 3.500.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 22,5 p.a., ktorý je splatný v tam uvedených splátkach, avšak výška úrokov z omeškania, nákladov z omeškania a úrokov nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná a ani určiteľná. Exekučný súd teda správne posúdil samotnú notársku zápisnicu a túto vyhodnotil tak, že ako exekučný titul nie je spôsobilá v dôsledku jej nedostatkov, čo spôsobuje jej materiálnu nevykonateľnosť, pričom oprávnený absolútne opomenul, resp. úplne zmätočne interpretuje právne posúdenie exekučného súdu, v zmysle ktorého je notársku zápisnicu možné posúdiť len ako prejav vôle smerujúci k uznaniu záväzku, pričom práve tento prejav vôle nie je perfektný pre jeho neurčitosť. Vyslovili názor, že v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je právnym záväzkom uznanie dlhu alebo záväzku, z ktorého plynú oprávnenému a povinnému konkrétne práva a povinností, pričom ak má ísť o exekučný titul, musí byť tento právny záväzok spísaný v kvalifikovanej forme - vo forme notárskej zápisnice obsahujúcej aj súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou pre prípad nesplnenia tohto záväzku. Pokiaľ oprávnený vyčíta exekučnému súdu, že vec nesprávne právne posúdil, vychádzal z názoru, že podmienkou materiálnej vykonateľnosti je aj uznanie záväzku, potom je jeho názor absolútne nesprávny, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 5/00 zo dňa 18.07.2000, ako aj na oprávneným citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2009, či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CoE/78/2013, kde vo všetkých prípadoch sa jedná o posudzovanie notárskych zápisníc ako exekučných titulov, ktoré zároveň obsahujú uznanie dlhu, alebo uznanie záväzku. Ďalej poukázali na to, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, pričom v danej veci z notárskej zápisnice nie určiteľný ani čas plnenia - povinnosť vrátiť úrok, úroky z omeškania a pod., pričom ich výška nebola ani vyjadrená nielen v samotnom texte notárskej zápisnice, ale ani v ručiteľských listinách. Pokiaľ oprávnený argumentuje tým, že v spise sa nachádza list D. a.s. zo dňa 15.02.2000, z ktorého má vyplývať ním uplatnená výška úrokov a úrokov z omeškania, podotkli, že záväzok vyplývajúci z tohto listu nebol nikdy premietnutý do exekučného titulu a táto listina nebola nikdy súčasťou notárskej zápisnice, preto sa na jej podklade oprávnený ani nemôže dovolávať plnenia vyplývajúceho z predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takýto záväzok povinní nikdy neuznali a neudelili súhlas s vykonateľnosťou k tomuto záväzku. K doplneniu odvolania oprávneného uviedli, že doplnenie odvolania bolo podané až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pričom dôvody v ňom uvedené, nie sú dôvodmi, pre ktoré by bolo možné odpustiť zmeškanie lehoty, preto odvolací súd nemôže na takto oneskorené doplnenie odvolania ani prihliadať, pričom nejde o nové skutočnosti, ale o skutočnosti, ktoré mohol oprávnený uviesť riadne a včas v už podanom odvolaní.
4. K odvolaniu oprávneného sa samostatne vyjadril aj povinný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že v texte notárskej zápisnice je opísaná úverová zmluva, ručiteľské vyhlásenie ako dôvod vzniku záväzku, tieto hmotnoprávne úkony ako také ale v nej obsiahnuté nie sú, notárska zápisnica teda obsahuje dôvod vzniku záväzku, ale neobsahuje samotný právny záväzok, ako ďalšiu náležitosť v zmysle ust. 41 ods. 2 Exekučného poriadku. K absencii právneho záväzku ako povinnej zákonnej náležitosti
notárskej zápisnice poukázal na to, že súd prvej inštancie nikde v napadanom uznesení neuvádza, že uznanie záväzku je zákonným predpokladom vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale uvádza v ňom iba toľko, že ak by mala byť v danom prípade notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom, musela by v sebe zahŕňať uznanie dlhu alebo uznanie záväzku vychádzajúce z hmotnoprávneho vzťahu, ktorý uvádza ako dôvod vzniku záväzku. K absencii času plnenia ako povinnej zákonnej náležitosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu uviedol, že v prípade, ak notárska zápisnica obsahuje všetky zákonné náležitosti exekučného titulu, vykonateľnosť by mohla nastať definovaným uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie alebo dňom, na ktorom sa účastníci dohodli. Takéto uplynutie času však v notárskej zápisnici jednoducho definované nie sú nijakým spôsobom. K posúdeniu otázky hmotnoprávneho prieskumu notárskej zápisnice exekučným súdom uviedol, že z napádaného uznesenia nijako nevyplýva, že by súd prvej inštancie spochybňoval alebo vyvracal akékoľvek skutočnosti prezumované v notárskej zápisnici, posudzoval akýmkoľvek spôsobom hmotnoprávny vzťah medzi stranami a ich právnymi predchodcami, alebo žeby posudzoval danú vec na základe iných predpisov ako je Exekučný poriadok, preto odvolacie námietky oprávneného v tomto smere vôbec nesmerujú voči odôvodneniu napádaného uznesenia. K namietanému porušeniu procesných práv oprávneného uviedol, že podanie povinného z 22.01.2018 bola iba urgencia, ktorá nadväzovala na návrh na zastavenie konania a návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, podaného ešte 03.07.2013, za žiadnych okolnosti teda nie je možné prihliadať na námietku porušenia procesných zásad „rovností zbraní“ zo strany oprávneného.
5. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu a následnej replike k vyjadreniu povinného 1/ a povinných 1/ až 3/ zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach, pričom zotrval na svojom stanovisku, že notárska zápisnica spĺňa všetky podmienky kladené na vykonateľný exekučný titul. Opätovne poukázal na skutočnosť, že platnosť exekučného titulu už bola exekučným súdom posudzovaná pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie pre exekútora, preto je nepochopiteľné, že ten istý exekučný súd raz posúdi exekučný titul ako platný a vydaný v súlade so zákonom a druhý raz vysloví jeho absolútnu neplatnosť, čím sa narúša princíp právnej istoty a dehonestuje význam notárskej zápisnice ako zabezpečovacieho a uhradzovacieho inštitútu právneho poriadku SR.
6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
7. Pretože povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a vyhlásenie exekúcie za neprípustnú vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal a odvolací súd bol toho názoru, že posúdenie tejto otázky je (okrem iného) pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP upovedomil strany sporu o tom, že vec bude posudzovať aj podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka o premlčaní, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a vyzval strany sporu, aby sa možnému použitiu týchto ustanovení vyjadrili, pokiaľ to považujú za potrebné.
8. Oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k možnému použitiu citovaného ustanovenia uviedol, že podľa jeho názoru má odvolací súd posudzovať vec podľa § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože povinný uzatvoril ručiteľské zmluvy ako fyzické osoby, a preto aj záväzky, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo zmlúv o úvere sa podľa jeho názoru majú spravovať Občianskym zákonníkom, a to vrátane otázky premlčania, a to aj s poukazom na znenie § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ (oprávnený) so spotrebiteľom (povinným). Vyslovil názor, že ručiteľské listiny č. 2/99, 3/99, 4/99 je potrebné kvalifikovať ako zmluvy o ručení podľa § 546 Občianskeho zákonníka, teda ako dvojstranný právny úkon obsahujúci vlastnoručné podpisy tak oprávneného ako aj povinných, a nie ako jednostranný právny úkon podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. V doplnení vyjadrenia zo dňa 06.05.2019 oprávnený ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že na Okresnom súde Banská Bystrica bolo vedené exekučné konanie pod sp.zn. 3Er/1077-2004, kde predmetom konania bol totožný nárok ako sa vymáha v tomto exekučnom konaní, pričom exekučné konanie bolo uznesením zo dňa 06.10.2008 zastavené okrem iných z dôvodov, že Notárska zápisnica N XXX/XX, NZ XXX/XX z XX.XX.XXXX., ktorá bola v uvedenom konaní exekučným titulom, neobsahovala právny záväzok povinných, ale tento záväzok vyplýva práve z Notárskej zápisnice zo dňa 08.02.1999, ktorou notár osvedčil vyhlásenie o súhlase dlžníka a ručiteľov s exekúciou, ktorá bola exekučným titulom
v tomto konaní. V súvislosti s tým uviedol, že nemohol podať návrh na vykonanie exekúcie skôr, ako rozhodol Okresný súd v Banskej Bystrici, pretože by tomu bránila prekážka litispendencie.
9. Povinní 1/ - 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k možnému použitiu ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka o premlčaní uviedli, že aj naďalej zotrvávajú na svojej právnej argumentácii ohľadne materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice, pre ktorú súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Pretože súd prvej inštancie neposudzoval aj nimi vznesenú námietku premlčania, k tejto uviedli, že už vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 03.07.2013 a rovnako aj v podaní zo dňa 12.02.2018 vzniesli námietku premlčania, na ktorej v celom rozsahu zotrvávajú s tým, že právo na peňažné plnenie z obchodných vzťahov je potrebné uplatniť vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe notárska zápisnica nejudikuje právo, jej spísaním nedochádza k priznaniu práva ani k právoplatnému rozhodnutiu súdu alebo iného orgánu, preto spísanie notárskej zápisnice nemá na plynutie premlčacej doby účinky predpokladané v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v obchodnoprávnych vzťahoch ide nanajvýš o uznanie záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2009 z 25.11.2010. Ďalej uviedli, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, má povahu procesného úkonu, tzn. Že v nej musí byť obsiahnutý súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, notárska zápisnica ako exekučný titul však žiadnym spôsobom nezakladá premlčanie záväzku v nej obsiahnutého v desaťročnej premlčacej lehote v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tiež vyslovili názor, že aj záväzok alebo dlh obsiahnutý v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, podlieha premlčaniu, pričom je potrebné rozlišovať, či ide o občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah. Zotrvávajú na tom, že vyhlásenie povinných 1/ - 3/malo smerovať k uznaniu záväzku veriteľa, preto potom v zmysle § 323 v spojení s § 407 Obchodného zákonníka došlo len k plynutiu novej štvorročnej premlčacej doby, a to odo dňa písomného uznania záväzku. Dlžník splnil svoj záväzok uvedený v notárskej zápisnici dňa 20.09.2004, preto ak by začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba od tohto dátumu, potom by uplynula najneskôr dňa 20.09.2008. Poukázali tiež na to, že na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu, za splnenia predpokladu, že nastali podmienky pre jej vykonateľnosť, vzniká oprávnenému právo podať návrh na súd na vykonanie exekúcie. Toto právo sa podľa ich názoru rovnako premlčuje v zákonnom stanovenej štvorročnej lehote. Rovnako tak poukázali na to, že čas plnenia jednotlivých splátok je v notárskej zápisnici obsiahnutý, preto podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pre každú splátku plynie premlčacia doba samostatne. Je tak evidentné, že pokiaľ splatnosť poslednej splátky úveru bola dohodnutá na 30.06.1999, k jej premlčaniu došlo 05.06.2003. Ďalej uviedli, že oprávnený sa domáha vymoženia úroku z úveru do 28.06.2000 vo výške 2.422,11 eur a úroku z úveru vo výške 16,75% ročne zo sumy 25.728,61 eur od 01.07.2000 do zaplatenia a sankčného úroku z omeškania vo výške 30% ročne zo sumy 25.728,61 eur od 01.07.2000; je tak zrejmé, že návrh na exekúciu bol oprávnený podať už pred dátumom 01.07.2000, keďže zo strany dlžníka došlo k porušeniu povinnosti. Naviac, ak sa vychádzalo z toho, že povinní uhradili istinu a časť úrokov v roku 2004, potom oprávnenému nič nebránilo v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie vo vzťahu k príslušenstvu podal v štvorročnej lehote po uhradení istiny, t. j. do roku 2008. Celý nárok ako taký je tak premlčaný. 10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekúcie, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo zaväzujúce k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
12. Notárska zápisnice uvedená v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je síce verejná listina (viď § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), nemá však pre účastníkov účinky právoplatnosti a záväznosti, ktoré má napríklad rozhodnutie súdu v občianskom súdnom konaní. Takáto notárska zápisnice nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ňou nezakladá domnienka existencie dlhu v čase jej spísania. Skutočnosť, že dôvodom spísania notárskej zápisnice uvedenej v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je dosiahnutie toho, aby na jej podklade bolo možné v exekučnom konaní vynútiť splnenie záväzku vyplývajúceho z nejakého právneho úkonu, nemení nič na tom, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku je tento právny úkon, nie notárska zápisnica. Ak notárska zápisnice obsahuje vyhlásenie povinnej osoby v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, je exekučným titulom, i keď záväzok povinnej osoby v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval (nevznikol alebo zanikol)... Pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je - rovnako ako v prípade iných exekučných
titulov - podstatné či obsahuje všetky náležitosti stanovené pre jej vykonateľnosť. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná v ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Notárska zápisnica, ktorá nemá tieto náležitosti, nie je spôsobilá byť vykonateľným exekučným titulom (uznesenie NS SR, sp. zn. 3 ECdo/154/2013 z 26.05.2015).
13. Z materiálneho hľadiska je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom len za predpokladu, že obsahuje presnú individualizáciu oprávneného, povinného, presné vymedzenie práv a povinnosti na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovený čas plnenia. Pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia, musí obsahovať presné, konkrétne určenie aké plnenie a v akom množstve má povinná osoba poskytnúť oprávnenému. Čas plnenia musí zasa presne a konkrétne stanoviť dátum, do ktorého musí povinná osoba poskytnúť plnenie oprávnenému, čím sa zároveň určuje dátum, ktorého márnym uplynutím môže oprávnený podať žiadosť o vykonanie exekúcie na základe danej notárskej zápisnice.
14. V predmetnej veci exekučným titulom, na základe ktorého sa oprávnený domáhal výkonu rozhodnutia bola notárska zápisnica napísaná dňa 08.02.1999, ktorá obsahovala vyhlásenie o súhlase dlžníka a ručiteľov s exekúciou podľa § 274e O.s.p. a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V citovanej notárskej zápisnici sa v bode 1. uvádza, že dňa 10.08.1998 bola medzi povinnou osobou spoločnosť G. ako dlžníkom a oprávneným G. v bode 2. je uvedené, že podľa tejto zmluvy bolo dohodnuté poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 3.500.000,- SK, splatného v termínoch uvedených v notárskej zápisnici, s úrokovou sadzbou 22,50% p.a. V bode 3. notárskej zápisnice dlžník vyhlásil, že výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia, prípadne neplnenia záväzku vrátiť úver s úrokom za podmienok uvedených v predmetnej zmluve o úvere sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia na celý jej majetok ako povinnej osoby. V bode 4. sa konštatuje, že dňa 26.01.1999 boli uzavreté ručiteľské listiny č. 2, 3 a 4/98 medzi oprávnenou osobou a Ing. I. E., Ing. W. A. a Dr. C. A. za účelom zabezpečenia úveru v článku 1. tejto notárskej zápisnice, podľa ktorých ručitelia zobrali na seba povinnosť, že uspokoja pohľadávku banky vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút, nákladov spojených s vymáhaním úveru a ďalších nákladov spojených s úverom, ak by boli dlžníkovi vyúčtované veriteľom a zároveň ručia aj za včasné vrátenie peňažného dlhu a príslušenstva, t. j. úrokov a úrokov z omeškania dlžníkom, ak veriteľ odstúpi od úverovej zmluvy. V bode 5. W.. I. E., Ing. W. A. a Dr. C. A. vyhlásili, že ako ručitelia súhlasia s tým, že v prípade, že nedôjde k splneniu, resp. plneniu záväzku zo zmluvy o úvere dlžníkom, stane sa táto notárska zápisnica vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo exekúciu § 41 ods. 2, a to na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok. V bode 6. notárskej zápisnice je uvedené, že táto notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, ktorým je presne označená osoba oprávnená, osoby povinné, právny dôvod, predmet aj čas plnenia a dlžník a ručitelia ako osoby povinné v notárskej zápisnici s jej vykonateľnosťou súhlasili. V bode 7. je uvedené, že nedeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice sú overené fotokópie ručiteľských listín č. 2, 3, 4/98 zo dňa 26.01.1999.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v časti uplatnených sankčných úrokov z omeškania a uplatnených poplatkov nebol v notárskej zápisnici dostatočne jasne, zrozumiteľne a určito stanovený rozsah a obsah plnenia, keď ručiteľské vyhlásenie, že „ručitelia uspokoja pohľadávku banky vrátane úrokov z omeškania, zmluvných pokút, nákladov spojených s vymáhaním úveru a ďaľších nákladov spojených s úverom“ je neurčité, nakoľko z neho nie je zrejmé, na aké konkrétne záväzky ručiteľov voči veriteľovi sa vzťahuje. V prípade úroku z omeškania nie je zrejmé, ani od ktorého dňa by mal oprávnenému patriť úrok z omeškania, ani z akej sumy (či z jednotlivých splátok alebo z celej istiny), pričom povinnosť uhradiť konkrétny úrok z omeškania vo výške 30 % p.a. zo sumy 25.064,73 eur od 1.7.2000 do zaplatenia, ktorý oprávnený v exekúcii požaduje, povinný výslovne neuznali a nevyjadrili súhlas s tým, aby bola notárska zápisnica v tejto časti exekučným titulom; to isté platí vo vzťahu k uplatneným poplatkom. Neurčitosť uznaného zväzku potom spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu v danej časti, pričom naviac v notárskej zápisnici nie je uvedený ani čas plnenia (lehota plnenia), ktorá je ďaľšou z náležitostí, ktoré musí mať exekučný titul, aby spĺňal predpoklady materiálnej vykonateľnosti. S poukazom na skutočnosť, že notárska zápisnica neobsahuje v tejto časti dostatočne identifikovaný právny záväzok povinných ako ručiteľov, ani lehotu na plnenie ich záväzku, odvolací súd konštatuje, že nespĺňa potrebné obsahové náležitosti a z tohto dôvodu je v uvedenej časti materiálne nevykonateľná.
16. Pokiaľ ide o nárok oprávneného na vymoženie zmluvných úrokov, odvolací súd dospel k záveru, že nárok oprávneného v tejto časti je premlčaný.
17. Vzhľadom k námietke oprávneného ohľadne charakteru posudzovaného vzťahu odvolací súd predovšetkým uvádza, že na daný vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, a to tak na otázku ručenia v obchodno-záväzkovom vzťahu, ako aj na úpravu premlčania, pretože v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Nepochybne totiž vyplýva z predloženej úverovej zmluvy č. 28/98 zo dňa 10.08.1988, že na strane veriteľa vystupovala G. ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného aj poskytovanie úverov a na strane dlžníka právnická osoba - spoločnosť POLYchema, s.r.o. , pričom predmetom hlavného záväzku bolo poskytnutie úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý je absolútnym záväzkovým vzťahom. Potom, ak na zmluvu, opravujúcu úverový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom sa budú aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, je nevyhnutné posudzovať aj právny vzťah zo zmluvy o ručení podľa § 303 Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o ustanovenia kogentné, ktorého aplikáciu zmluvné strany nemohli ani dohodou vylúčiť. Nebola teda dôvodná námietka oprávneného, že na daný vzťah je potrebné k otázke premlčania aplikovať ust. § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale bolo potrebné aplikovať ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka o premlčaní.
18. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby počas doby ustanovenej zákonom.
19. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
20. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
21. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strane nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
22. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
23. Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany účastníkov exekučného konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh, ale aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (t. j., ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať). Súdna prax i odborná ekonomická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t. j. premlčanie judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá (viď R 21/1981, obdobne napr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, Eurounion, 1995, Krajčo, J.: Komentár Exekučný poriadok, Eurounion 2009, strana 207). Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jeho uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (uznesenie NS SR 5 Cdo/149/2010 z 11.04.2011).
24. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasí s vykonaním exekúcie.
25. V preskúmavanej veci z obsahu notárskej zápisnice, jej bodu 5. vyplýva, že povinní súhlasili s vykonaním exekúcie v prípade, ak nedôjde k splneniu, resp. k plneniu záväzku zo zmluvy o úvere dlžníkom tak, ako sa zaviazal v zmluve o úvere, a to v termínoch uvedených v bode 2/, písm. a/- e/ ručiteľských listín, ktoré v zmysle bodu 7. notárskej zápisnice tvoria nedeliteľnú súčasť notárskej zápisnice zo dňa 8.2.1999. Z bodu 2. predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vo výške 3.500.000,- Sk zaplatiť v splátkach, pričom posledná splátka bola dohodnutá
na deň 20.06.1999, kedy sa stal splatným celý dlh a kedy najneskôr v zmysle dohody uvedenej v bode 2/ ručiteľských listín začala oprávnenému plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva domáhať sa plnenia na základe predmetnej notárskej zápisnice voči ručiteľom. Predmetná notárska zápisnica neobsahuje uznanie dlhu, ale iba súhlas s jeho vykonateľnosťou, preto sa pri otázke premlčania bude aplikovať všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka, ktorá tak v zmysle uvedeného začala plynúť najneskôr dňom 21.06.1999 (po splatnosti celého dlhu) a uplynula dňom 21.06.2003. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal u súdneho exekútora dňa 06.02.2009, nárok oprávneného domáhať sa výkonu rozhodnutia na základe predloženej notárskej zápisnice v časti zmluvných úrokov tak je premlčaný.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vo výroku správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože exekúciu treba považovať z vyššie uvedených dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie za neprípustnú a je nutné ju zastaviť.
27. Pre úplnosť k odvolacej námietke oprávneného, že mu nebol doručený návrh povinných na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.02.2018, čím mu bola odňatá realizovať svoje procesné oprávnenia, ktorú námietku uplatnil oprávnený v doplnení odvolania zo dňa 16.07.2018, odvolací súd uvádza, že k tejto odvolacej námietke oprávneného už odvolací súd nemohol prihliadať, nakoľko išlo o odvolací dôvod uplatnený oprávneným až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pričom v zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutie lehoty na podanie odvolania.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.