Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/89/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: AUTO ADAM s.r.o., so sídlom Duklianska 18, 080 01 Prešov, IČO: 36 486 582, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie 443,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. -342 z 20. januára 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. -342 z 20. januára 2023 vo výroku I. a III.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 213,19 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 443,87 eur odo dňa 22.7.2016 do 22.7.2020 a zo sumy 213,19 eur odo dňa 23.7.2020 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie v prevyšujúcej časti zastavil (výrok II.), žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok III.) a uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 443,87 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia poistného plnenia zo škodovej udalosti, ku ktorej došlo na motorovom vozidle A. B., EČV: C. XXX D. vo vlastníctve E. F. G.. Suma fakturovaná servisom za opravu poškodeného vozidla z poistnej udalosti č. 8012394728 predstavovala 1.304,87 eur, pričom suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- eur bola 711,- eur. Celková nepriznaná suma poistného plnenia predstavovala 443,87 eur, ktorú poškodený E. F. G. postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2018.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 13.07.2018 platobný rozkaz č. k. -46, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V tomto namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukázaním na skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti nebol vlastníkom dotknutého motorového vozidla E. F. G. ako označený poškodený, ale spoločnosť H. G., B.. Tiež namietal, že tak žalobca ako postupník, ako ani postupca E. F. G., nepreukázali reálny vznik pohľadávky zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2018, keďže samotná existencia

pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku poškodeného dôjde až v momente jej úhrady. V uvedenom prípade k zníženiu majetku postupcu nedošlo, a preto nemohla na jeho strane vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanému, ktorá by mohla byť riadne postúpená na postupníka. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť.

4. V priebehu konania po vydaní platobného rozkazu a pred prvým pojednávaním žalobca vzal podanú žalobu v časti späť a trval na žalobe čo do nároku na zaplatenie sumy 213,19 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 443,87 eur od 22.7.2016 do 22.7.2020 a zo sumy 213,19 eur od 23.7.2020 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 06.05.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle A. B., EČV: C. XXX D., ktoré v tom čase patrilo poškodenému E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX. Táto škodová udalosť bola poisteným nasledujúci deň riadne ohlásená u žalovaného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého mal poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8012394728. Vzhľadom na vzniknutú situáciu E. F. G. nechal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise AUTO ADAM s.r.o., teda u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali 1.304,87 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 22016006. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.07.2016 oznámené, že dňa 06.07.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012394728 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla predstavovala sumu 1.304,87 eur, suma priznaná a uhradená žalovaným (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- eur) však bola vo výške 711,- eur. Celková nepriznaná suma bola vo výške 443,87 eur. Táto neuznaná suma bola vlastníkom motorového vozidla E. F. G. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 23.01.2018.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a (ďalej aj „“) upravujúceho skutočnú škodu a ušlý zisk, podľa a definujúceho poistnú udalosť a vyšetrenie poistnej udalosti, podľa upravujúceho povinnosti poisteného a podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. K namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že z emailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a leasingovou spoločnosťou H. G., B. zistil, že v čase vzniku škodovej udalosti dňa 06.05.2015 bol poistený E. F. G. vlastníkom motorového vozidla A. B. a bol ním aj v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom. Poškodený E. F. G. bol oprávnený svoj nárok voči žalovanému postúpiť na žalobcu, a to v súlade s aj bez súhlasu dlžníka, teda žalovaného. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené, čo je predmetom postúpenia, kto je dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky - nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené, akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti, preto neexistujú pochybnosti, o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody a nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou, preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Odmena za postúpenie pohľadávky bola predmetom osobitnej dohody, čo je postup v právnej praxi bežný. Pre úplnosť súd prvej inštancie tiež uviedol, že v konaní bola predložená aj druhá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.9.2022, z ktorej je nepochybné, že postupca a postupník opätovne prejavili svoju vôľu postúpiť spornú pohľadávku. S ohľadom na princíp preferencie platnosti právnych úkonov a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný napriek vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uhradil žalobcovi dňa 22.7.2020 sumu 230,68 eur, súd prvej inštancie považoval predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú a účinnú, ktorá riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

8. K primeranosti nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla súd prvej inštancie uviedol, že rozlišovanie medzi zmluvnými a nezazmluvnenými autoservismi je v rozpore s platnou právnou úpravou a európskou legislatívou. Žalobca ako servis vykonávajúci opravu poškodených vozidiel riadne disponuje oprávnením na vykonávanie opráv, ako aj príslušnou technológiou a odbornosťou. Nie je možné akceptovať postup, ktorým by bol poškodený nútený opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto akceptovať stanovisko žalovaného, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške, iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný určí. Každý servis si vytvára svoj cenník podľa vlastných kritérií, pričom výška normohodiny sa odvíja aj od použitej technológie opravy, ktorou bola v tomto prípade metóda PDR spočívajúca v ručnom vyrovnaní poškodených častí z interiérovej strany plechu vytlačovaním a vyťahovaním. Uvedená metóda bola v rozhodnom čase používaná malým počtom servisov, preto cenník na daný typ opravy nebolo možné objektívne zabezpečiť. Vo VPP a vo vyjadrení žalovaného bolo uvedené, že po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady a opravu alebo znovuzrodenie motorového vozidla, pričom v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, teda ide o určité rozpätie súm od najnižšej hodinovej sadzby po najvyššiu a nie aritmetický priemer umelo vytvorených cien normohodín ako to žiadal žalovaný.

9. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok, keďže nijako nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia istiny 213,19 eur považoval za dôvodnú a žalobcovi tiež podľa priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 443,87 eur od 22.7.2016 do 22.7.2020 a zo sumy 213,19 eur od 23.7.2020 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti konanie podľa (ďalej len „“) zastavil, pretože žalobca vzal za konania žalobu sčasti späť. Podľa priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

10. Proti výroku I. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( písmeno b/ ), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 23.01.2018 medzi E. F. G. a žalobcom, v ktorej napriek tomu, že bola dohodnutá ako odplatná, chýbala dohoda o odplate za postupovanú pohľadávku a žalobca uvedenú dohodu nepredložil počas celého konania, v dôsledku čoho sa takéto postúpenie vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. považuje za absolútne neplatné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto skutočnosťou riadne nevyporiadal a rovnako nezohľadnil námietky žalovaného vznesené voči v poradí druhej Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2022. Predmetom novej zmluvy bolo opätovné postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 8012394728 vo výške 443,87 eur, ktorá však v danom čase už v uvedenej výške neexistovala, keďže žalovaný dňa 22.07.2020 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 230,68 eur. Zároveň prílohou novej Zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť list poisťovne o ukončení šetrenia, kde bol identifikovaný postupovaný nárok, ktorý však žalobca k zmluve nepredložil, preto žalovaný aj túto zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú pre jej neurčitosť a zjavné nevymedzenie postupovanej pohľadávky. Na ozrejmenie postupu pri uzatváraní pôvodnej Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný navrhol vypočuť ako svedka E. F. G., čo však súd prvej inštancie zamietol a tým porušil právo žalovaného na súdnu ochranu.

12. V ďalšom uviedol, že v prípade havarijného poistenia mal poistený E. F. G. nárok na poistné v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok KAS – 3, a to podľa čl. 12 ods. 5 týchto podmienok vo výške primeraných nákladov na opravu, ktoré poisťovňa vypočítala na základe zápisov o obhliadke. Žalovaný zdôraznil, že faktúra vystavená servisom ako jeho jednostranný právny úkon je

vo vzťahu k žalovanému bez akejkoľvek právnej relevancie, keďže žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so servisom a nemôže byť ani viazaný jednostranným právnym úkonom tohto servisu. Výška sumy uvedená vo faktúre vystavenej servisom nepredstavuje automaticky výšku nároku na poistné plnenie, ktoré sa určuje výlučne len v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok. Žalovaný nevyplatil poistenému len nadmerne, neúčelne a neoprávnene požadovaný rozdiel medzi žalobcom svojvoľne určenou výškou ceny opravy vo faktúre č. 22016006 a certifikovaným výpočtom žalovaného podľa programu AUDATEX pre neautorizované servisy. Z porovnania kalkulácie opravy vyplýva, že nie sú sporné diely poškodené krupobitím, ani počet preliačin. Rozdiel v kalkulácii je daný veľkosťou preliačin a umiestnením opravovaného dielu. Navyše si žalobca v triede 5 účtoval aj dokončovacie práce a prípravný čas, ktoré neboli potrebné, keďže v triede 1, 2 a 3 boli účtované odstrojovacie práce. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal výlučne z faktúry predloženej žalobcom, pričom žiadnym spôsobom nevyhodnotil kalkulácie predložené žalovaným a nevyhodnotil ani dopyt k cene práce za 1 NH pre príslušný región predložený žalovaným, podľa ktorého cena za 1 NH predstavovala sumu 46,- eur. Žalobca si fakturoval cenu práce za 1 NH vo výške 55,45 eur, čo žalovaný považoval za zjavne neprimerané.

13. Záverom žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je nedostatočné a nejasné a ako také arbitrárne. Súd prvej inštancie nevykonal návrh žalovaného na vykonanie dôkazov spočívajúci vo výsluchu postupcu a zároveň absentujú akékoľvek úvahy súdu, týkajúce sa primeranosti ceny práce vykonanej žalobcom.

14. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.03.2023 a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2018 je platná a účinná, nakoľko spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a takýto záver je v súlade s ustálenou súdnou praxou, napr. s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 62/2020, sp. zn. alebo s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.12.2022, sp. zn. , či rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.02.2023, sp. zn. . Rovnako za platnú žalobca považoval aj Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2022 a zdôraznil, že po podaní žaloby, žalovaný plnil na základe pôvodnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda uznal nárok žalobcu čo do dôvodu. Posúdenie platnosti a určitosti právneho úkonu, v tomto prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky, je otázkou právnou, nie skutkovou, preto je vylúčené nariaďovať dokazovanie v časti právneho posúdenia. K výške poistného plnenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.05.2020, sp. zn. a uviedol, že faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže ide o konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Ku kalkulácii nákladov na opravu predloženou žalovaným žalobca uviedol, že nejde o objektívny nástroj na výpočet plnenia, ktorý by mal záväzný charakter. Výstup kalkulačného programu je možné využiť ako pomôcku na odhadnutie výšky vzniknutej škody, cenu normohodiny však určuje trh. Žalobca zdôraznil, že pri technológii PDR závisí cena práce od veľkosti, ostrosti, miesta preliačin či materiálu karosérie, t. j. je individuálne určená, pričom región, resp. miesto opravy nemá na danú skutočnosť zásadný vplyv. Ako na smerodajné nemožno prihliadať ani na cenníky servisov, ktoré sú zmluvnými partnermi žalovaného. Zdôraznil, že nárok uplatnený v konaní vychádza z havarijného poistenia, kde poistený ako spotrebiteľ pri podpise poistnej zmluvy očakával, že v prípade vzniku poistnej udalosti mu budú uhradené náklady, ktoré mu v súvislosti s poistnou udalosťou vzniknú, a to v súlade so zmyslom poistenia, ktorým je prenos negatívnych finančných dôsledkov poistnej udalosti na poistiteľa.

16. Žalovaný v replike odvolania zo dňa 12.04.2023 a žalobca v duplike svojho vyjadrenia zo dňa 16.05.2023 zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach vo veci.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie

ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , a . Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy; či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, nesprávne určenie výšky poistného plnenia, ktoré vzniklo z vyššie opísanej poistnej udalosti a arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Odvolací súd z obsahu spisu a vykonaných dôkazov zistil, že dňa 06.05.2015 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle A. B., EČV: C. XXX D., ktoré v tom čase patrilo poškodenému E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX. Táto škodová udalosť bola poisteným nasledujúci deň riadne ohlásená u žalovaného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého mal poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8012394728. Vzhľadom na vzniknutú situáciu E. F. G. nechal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise AUTO ADAM s.r.o., teda u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali 1.304,87 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 22016006.

Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.07.2016 oznámené, že dňa 06.07.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012394728 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, kde priznaná suma poistného plnenia po odpočítaní spoluúčasti 150,- eur predstavovala 711,- eur. Suma neuznaná žalovaným vo výške 443,87 eur bola vlastníkom motorového vozidla E. F. G. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 23.01.2018. V priebehu konania žalovaný na základe vykonaného dokazovania uhradil žalobcovi sumu 230,68 eur. Naďalej však spochybňoval platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2018, preto poškodený a žalobca uzavreli dňa 20.09.2022 novú Zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmetom konania je nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia.

27. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Odvolací súd za nesprávne považuje tvrdenie žalovaného, že obe Zmluvy o postúpení pohľadávky sú neplatné pre rozpor s a nasl. . Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu daných Zmlúv o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný čiastočne plnil) a následného správania strán. Toto všetko z pohľadu odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z ustanovenia .

29. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne, vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

30. Navyše, ak žalovaný namietal platnosť samotných zmlúv o postúpení pohľadávky uzavretých medzi poisteným a žalobcom z dôvodu absencie dohody o odplate, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní platnosti postúpenia je v zásade relevantné len to, či je takýto úkon nesporný medzi samotnými účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok a z ustálenej judikatúry vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 11.06.2003). Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.01.2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 03.07.2012).

31. V uznesení zo dňa 22.10.2019, sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11.09.2014, ktorý odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t. j. zmene veriteľa podľa ; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky,

ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

32. Oznámenie o postúpení pohľadávky je povinný realizovať postupca. S rovnakými právnymi účinkami môže dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukázať aj postupník. Keďže postupník je pre dlžníka novým a vnúteným účastníkom záväzkového vzťahu, je nevyhnutné, aby postupník cesiu preukázal. Preukázanie cesie postupníkom vyžaduje predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému dlžníkovi s rovnakými účinkami, ako v prípade oznámenia postúpenia zo strany postupcu, ktoré sa môže realizovať formou súdneho doručenia zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou, ako tomu bolo najneskôr v posudzovanom prípade. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. pritom ustálil, že postupník nie je povinný zoznámiť dlžníka s úplným znením zmluvy o postúpené pohľadávky (s dodatkom k tejto zmluve).

33. Nemožno ani opomenúť, že žalovaný po začatí konania čiastočne plnil pohľadávku uplatnenú žalobou, a to priamo žalobcovi, čím de facto uznal jeho vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a vyššie citované rozhodnutia, odvolací súd považoval námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú. Preto neobstojí ani odvolací dôvod podľa , ktorým žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to konkrétne výsluch poisteného, resp. poškodeného E. F. G. ohľadom okolností, za ktorých boli uzavreté zmluvy o postúpení pohľadávky.

34. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

35. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

36. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

37. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 , ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia , a to na krátenie poistného plnenia. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a rozdiely v cene práce v porovnaní s kontrolnou kalkuláciou žalovaného. K uvedeným dôvodom odvolací súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. To, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací súd zároveň udáva, že žalovaným uvádzaná kontrolná kalkulácia nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy. Žalovaný v spore ani nepreukázal, na základe akého zmluvného základu vychádzal pri krátení poistného plnenia, poukazujúc na kontrolnú kalkuláciu.

38. Odvolací súd preto konštatuje, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie správne posúdil uplatnenú pohľadávku v celkovej výške 213,19 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, ako primeranú.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 213,19 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 443,87 eur odo dňa 22.7.2016 do 22.7.2020 a zo sumy 213,19 eur odo dňa 23.7.2020 až do zaplatenia - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení.

40. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia , vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa . Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený (poistený) právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, a to z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.07.2016, že dňa 06.07.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012394728, preto o 15 dní sa dňa 22.07.2016 žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 443,87 eur a od 23.7.2020 po čiastočnom plnení s úhradou sumy 213,19 eur, preto má žalobca nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca v tomto spore.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku I. a III. ako vecne správny.

42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).