Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CPr/2/2015

Potvrdené rozhodnutím 6CoPr/7/2019
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : K. G., J.. XX.XX.XXXX, G. A., J. Y. XX, zastúpený JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, so sídlom v Bardejove, Slovenská 5, proti žalovaným : X. N. S., N.. N. V..Q.., N. N. I. N. J. I.F., Š. J.. X, F.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13, 2. Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO : 30 807 484, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, o určenie pracovného úrazu, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4. júna 2019 sp. zn. 16CPr/2/2015 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.6.2019 č.k. 16CPr/2/2015-281 vo výroku III. o nepriznaní trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcovi. Žalobca a žalovaný v 1. rade majú proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu K. G., J.. XX.XX.XXXX, G. A., J. Y. XX, právne zastúpeného JUDr. Janka Martonová, advokátka, Bardejov, Slovenská 5 proti žalovaným X) N. S., N.. N. V..Q.., N.Š. J. I., Š. J.. X, F.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 19, Košice a X) N. K. G., K. N. J. I., D. XX, o určenie pracovného úrazu, takto

rozhodol:

I. Z a m i e t a sa žaloba žalobcu zo dňa 18.11.2015.

II. Nepriznávajú sa trovy konania žalovanému v 1. rade voči žalobcovi.

III. Nepriznávajú sa trovy konania žalovanému v 2. rade voči žalobcovi.

IV. Nepriznávajú sa trovy konania spočívajúce v trovách štátu Slovenskej republike voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2015 domáhal, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel dňa 14.09.2014 pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného v 1. rade, je pracovným úrazom a že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom v plnom rozsahu.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade dňa 04.04.2014 uzatvoril Pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal vykonávať prácu ako robotník v potravinárskej výrobe pri spracovaní mäsa. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s miestom výkonu práce Spišská Nová Ves - Šafárikovo námestie. V nadväznosti na Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 04.04.2014, si žalovaný vyhradil právo vyslať žalobcu na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, ako aj na územie iného členského štátu Európskej únie. Žalobca s dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve súhlasil a uvedený dodatok aj podpísal. Žalovaný v 1. rade vyslal žalobcu v dobe od 21.08.2015 (správne mal byť uvedený r. 2014 - poznámka súdu) do 26.09.2014 na pracovnú cestu do Nemecka, do mesta Wittlich. Žalobca pracoval na smeny. Dňa 14.09.2015 (správne malo byť 2014 - poznámka súdu) žalobca počas práce podľahol mozgovej mŕtvici v pravej časti tela a došlo aj k poškodeniu rečového centra, čo vyplýva z prekladu lekárskej správy z nemeckého jazyka. Zo správy ďalej vyplýva, že krátko pred 17.00 hod. sa u žalobcu náhle vyvinula afázia a bol privolaný lekár. Žalobca bol z uvedených dôvodov hospitalizovaný v nemocnici vo Wittlichu a to od 14.09.2014 do 26.09.2014. Podľa lekárskej dokumentácie bol žalobca odo dňa úrazu práceneschopným. Pracovná smena žalobcu v deň, v ktorom utrpel úraz, mala trvať od 08.00 hod. do 17.00 hod. Podľa vyjadrenia žalobcu v ten deň bol veľmi vyčerpaný a unavený, z dôvodu sústavného presúvania z pracovnej pozície na pracovnú pozíciu - išlo o prácu na bitúnku, vykosťovanie hláv a podobne a vysokého pracovného tempa. Tesne pred koncom smeny pri upratovaní pracoviska pocítil žalobca necitlivosť v pravej nohe a začal mať zdravotné problémy, ktoré vyústili do privolania

rýchlej zdravotnej pomoci, jeho hospitalizáciu v nemocnici s následnou práceneschopnosťou. Žalobca dňa 20.05.2015 požiadal žalovaného v 2. rade o výplatu úrazového príplatku k pracovnému úrazu zo dňa 14.09.2014, ktorý mu vznikol v Nemecku počas výkonu práce u žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 22.05.2015 vyzval žalovaného v 1. rade na predloženie dokladov a to oznámenia poistnej udalosti a záznamu o registrovanom pracovnom úraze v prípade, že daný úraz považuje za pracovný. Žalovaný v 1. rade oznámil žalovanému v 2. rade, že sa nejedná o pracovný úraz, nakoľko k nevoľnosti nedošlo pri výkone pracovnej povinnosti. Žalovaný v 1. rade svojim podaním zo dňa 20.07.2015 oznámil žalobcovi, že podľa vyjadrenia jeho zamestnancov a popise priebehu udalosti, pri tejto náhlej príhode sa nejedná o pracovný úraz, keďže k poškodeniu zdravia nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalovaný v 1. rade poukazuje na to, že zamestnanci dňa 14.09.2014 pracovali na obvyklom pracovisku na úprave bravčových hláv od 08.30 hod. do 18.00 hod. s viacerými pracovnými prestávkami vo firme Simon-Fleisch GmbH, mesto Wittlich, Gutenbergstr. Po skončení práce na pracovisku, hygiene a prezlečení sa, prechádzali zamestnanci cca 18.10 hod. cez nádvorie k vrátnici smerom k motorovému vozidlu, ktoré ich malo odviesť z práce na ubytovňu, v ktorej sú ubytovaní. Žalobca oznámil spolupracovníkom, že mu je zle a stráca citlivosť v pravej ruke. Ihneď privolali záchranku, ktorá ho previezla do nemocnice, kde bol hospitalizovaný a kde mu bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť. T.č. je žalobca invalidný s mierom poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Žalovaný v 1. rade na svojom stanovisku zotrval aj svojim podaním zo dňa 29.07.2015, v ktorom obdobne oznámil žalobcovi, že sa nejedná o pracovný úraz a že jeho vyjadrenie vychádza z charakteru udalostí, ktoré ho postihli a ktoré nesúvisia s výkonom pracovnej činnosti, ktorú vykonával. Žalobca má za to, že úraz, ktorý sa mu stal dňa 14.09.2014 je pracovný úraz. Žalobca svojim podaním zo dňa 26.08.2015 požiadal žalovaného v 2. rade o vyrozumenie a zaslanie právneho stanoviska s ohľadom na Nález ÚS SR sp.zn. zo dňa 10.09.2014. Žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi listom zo dňa 30.09.2015, že nie je schopný posúdiť, či úraz, ktorý žalobca utrpel je alebo nie je pracovným a vyzval ho na podanie určovacej žaloby. Žalobca v žalobe poukázal aj na Judikatúru Najvyššieho súdu SR č. 48/1996 a č. 28/1980. Vzhľadom k tomu, že žalobca má za to, že úraz, ktorý trpel počas pracovnej smeny je pracovným úrazom a nebol zamestnávateľom uznaný za pracovný úraz a žalovaný v 2. rade uviedol, že nie je kompetentný riešiť otázku úrazu v rámci tzv. posudzovania predbežných otázok, podal žalobca túto žalobu.

3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 05.04.2016, v ktorom uviedol, že žalovaný v 1. rade si so súhlasom žalobcu vyhradil právo vyslať žalobcu na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, ako aj na územie iného členského štátu EÚ. Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 04.04.2014 upravuje ďalšie podmienky pracovnej zmluvy, ktoré sa vzťahujú na dobu výkonu práce v EÚ. V zmysle lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce zo dňa 07.04.2014 bol žalobca pri vstupnej lekárskej prehliadke S.. S. Š., všeobecným lekárom, uznaný spôsobilým bez akéhokoľvek obmedzenia na prácu s faktormi pracovného prostredia fyzická záťaž, záťaž chladom a na prácu vo viacsmennej prevádzke. Žalovaný v 1. rade v období 21.08.2014 - 26.09.2014 vyslal žalobcu spolu s ďalšími zamestnancami na výkon práce do Nemecka. Dňa 14.09.2014 všetci zamestnanci pracovali na obvyklom pracovisku na úprave bravčových hláv od 08.30 hod. do 18.00 hod. s viacerými prestávkami v spoločnosti Simon-Fleisch GmbH, so sídlom Gutenbergstr12, Wittlich, Nemecko. Žalovaný má za to, že pri tejto náhlej cievnej mozgovej príhode nešlo o pracovný úraz, keďže k poškodeniu zdravia zamestnanca nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, čo sa uvádza aj v potvrdení ošetrujúceho lekára. Žalovaný v 1. rade ďalej vo svojom vyjadrení citoval ust. , , , , o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že pracovná smena na úprave bravčových hláv trvá od 20,30 hod. do 5.00 hod. až 6.00 hod. v dňoch pondelok až piatok, v nedeľu od 08.30 hod. do 17.00 hod., až do 18.00 hod. ,podľa náročnosti úprav bravčových hláv. Pracovná smena na úprave bravčového mäsa na porážke je pondelok až piatok od 07.00 hod. do 13.00 hod., resp. 17.00 hod. až 18.00 hod., piatok a sobota od 05.00 hod. do 15.00 hod. Počas pracovnej smeny majú zamestnanci dve až štyri polhodinové prestávky v práci, podľa rozhodnutia povereného pracovníka resp. časovej náročnosti úpravy. Jednotlivé pracovné pozície sú primerane náročné. Žalobca bol spôsobilý bez akéhokoľvek obmedzenia na prácu s faktormi pracovného prostredia: fyzická záťaž, záťaž chladom a na prácu vo viacsmennej prevádzke, najmä v súvislosti s nočnou prácou v zmysle . Žalobca nikdy nevzniesol námietku na druh, náročnosť práce, nadmernú fyzickú alebo psychickú záťaž. Žalobca bol na tento druh práce zvyknutý, tento bol primeraný jeho možnostiam. Výkonnostné normy sú primerané a prispôsobené bežnému pracovnému tempu. Síce nie sú striktne určené, ale zamestnanec by mal vykostiť 800-900 kg bravčových hláv za pracovnú

smenu. V mesiaci september 2014 boli priemerné výkony jedného zamestnanca od 480 - 770 kg. Aj dňa 14.09.2014 boli náročnosť a tempo prác na pracovisku primerané, nevychyľovali sa od priemeru. Zamestnanci využili viaceré prestávky v práci. Pracovnú smenu ukončili podľa plánu cca o 18.00 hod. V danom prípade nie je jednoznačný a zjavný úrazový dej, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom. Náhlu cievnu mozgovú príhodu nemožno paušálne považovať za pracovný úraz. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný v 1. rade nestotožňuje so stanoviskom žalobcu, ktorý vehementne trvá na tom, že v danom prípade je potrebné náhlu cievnu mozgovú príhodu posudzovať ako pracovný úraz, nakoľko k poškodeniu zdravia nedošlo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, ktoré musel zamestnanec vynaložiť, pracovný výkon nepresahoval hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce, práca nebola vykonávaná za nepriaznivých okolností a nešlo o prácu, pre ktorú organizmus zamestnanca nebol prispôsobený alebo na ktorú zamestnanec svojimi schopnosťami nestačil. K poškodeniu zdravia musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. takýmito úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť. Súvislosť poškodenia zdravia s výkon práce nie je splnená, ak k poškodeniu zdravia došlo v nepriamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Nie je pravdou tvrdenie, žeby sa žalovaný v 1. rade o zdravotný stav žalobcu nezaujímal.

4. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade a to písomným podaním zo dňa 14.03.2016, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, žeby žalovaný v 2. rade si mal takéto záležitosti, ako sú posudzovanie úrazov a iných skutočností, posudzovať sám v rámci tzv. posudzovania predbežných otázok, v tom-ktorom nárokovom konaní. Vo veci žalobcu vykonal dokazovanie, na základe ktorého žalovaný v 1. rade zastáva stanovisko, že ujma na zdraví (mozgová príhoda), ku ktorej došlo 14.09.2014 nebola pracovným úrazom, keďže nebola naplnená definícia pracovného úrazu, ako to definuje zákon o sociálnom poistení, ako ujme na zdraví, nedošlo pri plnením pracovných úloh vyplývajúcich z výkonu pracovnej činnosti uvedenej v pracovnej zmluve žalobcu. Na základe písomného stanoviska žalobcu - popisu vzniku ujmy na zdraví zo dňa 12.06.2015, žalovaný v 2. rade v rámci dokazovania vyzval žalobcu, aj žalovaného v 1. rade, aby objasnili skutkový dej ujmy na zdraví tak, ako to žalovaný v 2. rade uviedol v liste zo dňa 16.06.2015. Žalovaný v 1. rade s uznaním zodpovednosti, že ujma na zdraví zo dňa 14.09.2014 je pracovným úrazom nesúhlasí, o čom žalobcu informoval. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 27.07.2015, doručeným žalovanému v 2. rade dňa 30.07.2015 doplnil podanie, v ktorom okrem iného uviedol, že si žalobca nárok na uznanie zodpovednosti za pracovný úraz uplatní súdnou cestou. Žalovaný v 2. rade navrhol vo veci znalecké dokazovanie a tiež navrhol preskúmať pracovné podmienky a okolnosti, ktoré mali mať vplyv na vznik ujmy na zdraví žalobcu.

5. Písomným podaním zo dňa 11.04.2018 doručeným súdu dňa 12.04.2018 žalovaný v 2. rade vzniesol námietku svojej pasívnej legitimácie, nakoľko nedisponuje v spore procesnou subjektivitou (t.j. byť označenou stranou v spore). Poukázal na ustanovenie , v ktorom je explicitne uvedené, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. V danej veci ide o takýto nárok, nakoľko z povahy veci vyplýva, že ide o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V tejto súvislosti citoval . Ďalej poukázal na skutočnosť, že ani z jedného ustanovenia o sociálnom poistení nevyplýva, že by žalovaný v 2. rade bol nositeľom objektívnej zodpovednosti za poškodenie zdravia. Citovaný zákon je normou verejného práva, ktorá upravuje vzťahy medzi poisteným, t.j. zamestnávateľom a verejnoprávnym subjektom. Žalovaný v 2. rade je podľa citovaného zákona platiteľom náhrad jednotlivých úrazových dávok, na ktoré má poškodený nárok po uznaní objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a znamená stav, že niekto je nositeľom práva vyplývajúceho z právneho predpisu (aktívny legitimácia) alebo je nositeľom povinností (pasívna legitimácia). V danej veci žalovaný v 2. rade nie je nositeľom povinnosti, t.j. nie je pasívne legitimovaný.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade cestou účastníckych výpovedi jeho štatutárnych zástupcov, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:

7. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 04.04.2014 medzi žalobcom, ako zamestnancom, a žalovaným v 1. rade, ako zamestnávateľom, bol žalobca zamestnaný u žalovaného v 1. rade ako robotník v potravinárskej výrobe pri spracovaní mäsa, s charakteristikou práce: úprava bravčového mäsa podľa požiadaviek zamestnávateľa so stupňom náročnosti: 1, a s dňom nástupu od 09.04.2014.

8. Ako miesto výkonu práce bolo určené miesto Spišská Nová Ves, Šafárikovo námestie 1, s tým, že v prípade potreby žalobca, ako zamestnanec, súhlasil s vyslaním na pracovnú cestu v Slovenskej republike aj do iného členského štátu EÚ na nevyhnutne potrebné obdobie, k čomu udelil svoj výslovný a bezvýhradný súhlas.

9. Pracovný čas žalobcu, ako zamestnanca, podľa uvedenej zmluvy bol určený ako 40 hodinový týždenný pracovný čas, s tým že jeho začiatok, koniec a rozvrhnutie je určené konateľmi zamestnávateľa.

10. Podľa čl. VI uvedenej zmluvy žalobcovi, ako zamestnancovi, prináležala za vykonanú prácu mesačná zákonná minimálna mzda, splatná mesačne najneskôr posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, s tým, že mzdové podmienky práce vykonávanej v zahraničí sa budú riadiť osobitnými dojednaniami.

11. Podľa čl. IX uvedenej zmluvy sa žalobca so žalovaným v 1. rade tiež dohodli, že žalobca ako zamestnanec môže byť vyslaný na pracovnú cestu na nevyhnutne potrebné obdobie, pričom pracovný čas a prestávky počas vyslania budú dohodnuté osobitne.

12. Zároveň toho istého dňa vyššie uvedené sporové strany uzavreli aj Dodatok č. 1 k uvedenej pracovnej zmluve, z ktorého vyplynulo, že jeho ustanovenia sa vzťahujú na úpravu vzťahu medzi sporovými stranami len na dobu výkonu práce žalobcu v EÚ, podľa článku 3 uvedeného Dodatku, žalovaný v 1. rade na jeho základe zamestnal žalobcu, ako zamestnanca v záujme plnenia zmluvných záväzkov vyplývajúcich z obchodnej zmluvy, uzatvorenej so zahraničným partnerom v EÚ na pracovných miestach a v pracovnom zaradení podľa potrieb zamestnávateľa. Pracovné úlohy, konkrétne miesto výkonu práce, výrobné požiadavky v zahraničnej prevádzke zamestnávateľa, resp. jeho zmluvného partnera mal určiť konateľ spoločnosti, príp. ním poverená osoba. Uvedeným dodatkom sa zamestnávateľ zaviazal žalobcovi, ako zamestnancovi, počas výkonu práce v zahraničných prevádzkach zabezpečiť mzdu a náhrady v zmysle platných predpisov, zároveň sa zaviazal zabezpečiť mu v zahraniční pracovné predmety, ochranné prostriedky potrebné pre výkon práce, dopravu do miesta ubytovania, prepravu na pracovisko a späť, ako aj ubytovanie počas celej doby vyslania. Na základe uvedeného dodatku sa žalobca, ako zamestnanec, zaviazal odpracovať na pracovisku v zahraničí pracovnú dobu podľa dohody, pričom zároveň súhlasil s odpracovaním prípadných nadčasových pracovných hodín, ktoré určí zástupca zamestnávateľa a tieto mali byť zohľadnené v dohodnutej mzde.

13. Podľa lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce pre zamestnávateľa, vystaveného dňa 07.04.2014 S.. S. Š., všeobecným lekárom pre žalobcu, bol žalobca uznaný za spôsobilého na výkon práce pre pracovné zaradenie: robotník v potravinárskej výrobe - porážka a rozrábka, s faktorom pracovného prostredia: fyzická záťaž a záťaž chladom, pre kategóriu práce zamestnanca: 2, a to bez obmedzenia so záverom, že u menovaného nie sú prítomné známky poškodenia zdravia v súvislosti s výkonom práce u doterajšieho zamestnávateľa. Z posudku vyplynulo, že žalobca je zdravotne spôsobilý na prácu s faktormi pracovného prostredia, ako aj na prácu vo viacsmennej prevádzke - nočná práca v zmysle .

14. Dňa 14.09.2014 došlo u žalobcu k poškodeniu zdravia. Podľa záverov znaleckého posudku č. 4 súdneho znalca S.. S. I., K..O.., S. - znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: kardiológia, prvoradým zdrojom vzniku ujmy na zdraví u žalobcu uvedeného dňa bolo mozgové krvácanie.

15. Z písomného podania žalobcu doručeného žalovanému v 2. rade dňa 12.06.2015 (č.l. 40-41 súdneho spisu), realizovaného na základe jeho výzvy, vyplynulo, že podľa tohto vyjadrenia žalobcu u tohto sa dňa 14.09.2014 približne o 17:00 hod., krátko pred skončením pracovnej doby začala prejavovať necitlivosť nohy, pričom si myslel, že ide len o krátkodobú nevoľnosť a tak sa snažil dokončiť práce spojené so záverečným upratovaním. Pri presune na šatňu sa stav postupne zhoršoval, pričom na to upozornil aj kolegov. Pri odchode zo šatne sa stav natoľko zhoršil, že zlyhávala komunikácia a necitlivosť

nohy sa zintenzívnila. Z recepcie areálu bola privolaná kolegom záchranná služba, ktorá mu poskytla prvú pomoc a následne ho previezla do nemocnice-Wittlich, kde bol hospitalizovaný v kritickom stave.

16. Svedok V. H. vo svojej výpovedi uvádzal, že v ten deň so žalobcom pracovali na spoločnom pracovisku vedľa seba. V priebehu uvedeného dňa sa žalobca svedkovi nijakým spôsobom nesťažoval, že má nejaké problémy. Po práci odchádzali spoločne do šatne, avšak prezliekanie a ostatné činnosti už nevykonávali vedľa seba. Následne keď smerovali von a svedok V. H. spoločne so žalobcom a svedkom O. S. šli medzi poslednými, keď kráčali po schodoch dole, žalobca slabo došľapoval a potom, čo otvorili dvere, tak mu začala tŕpnuť aj ruka. Uvedené tŕpnutie v nohe žalobcu svedok V. H. teda zaznamenal až po odchode zo šatne a bolo to na schodoch medzi 1. poschodím a prízemím smerom od šatne, keď sa už išlo von. Svedok V. H. sa domnieval, že u žalobcu ide o infarkt a preto to šiel nahlásiť na vrátnicu. Za ten čas so žalobcom ostal O. S.. Kým svedok V. H. odchádzal na vrátnicu zavolať sanitku, tak komunikácia so žalobcom ešte bola dobrá, ale keď sa už vrátili aj so sanitkou, nebola žiadna komunikácia, videl ako má žalobca vytočené ústa.

17. Aj svedok O. S. uvádzal, že v ten deň so žalobcom pracovali na tom istom pracovisku v blízkosti seba, pričom ani jemu sa žalobca nesťažoval, že sa zle cíti a ani nemal žiadne problémy. Uvedený svedok uvádzal, že po tom, čo sa prezliekli a odchádzali spoločne so svedkom V. H. a žalobcom ako poslední, pri odchode sa žalobca začal sťažovať, že mu tŕpne noha. Vtedy ho oni opreli o auto a dali sa mu napiť. Menovaný sa však začal sťažovať, že mu začína tŕpnuť aj ruka a preto svedok V. H. odišiel zavolať sanitku, ktorá prišla asi do 5-6 minút. V tom čase však už žalobca bol na pol tela ochrnutý, nedokázal rozprávať, už len mrmlal a nepovedal ani plynulé slovo.

18. Z výpovede štatutára žalovaného v 1. rade - S.. Z. O. vyplynulo, že podľa informácie, ktoré mal od zamestnanca V. H., žalobca po ukončení prác na pracovisku, vykonaní hygieny a prezlečení sa začal mať dole na dvore problémy s pravou rukou, ktorá mu začala tŕpnuť. Menovaný zamestnanec H. usúdil, že sa jedná o niečo vážne, lebo utekal k vrátnici, odkiaľ vrátnik následne volal rýchlu zdravotnú pomoc, pričom so žalobcom za ten čas zostal ďalší zamestnanec a to O. S., ktorý sa žalobcu snažil oprieť o auto, ktoré stálo na dvore. Následne sa k ním vrátil aj zamestnanec H. s vodou, pričom po celý čas bol žalobca pri vedomý a sťažoval sa na pravú ruku. Následne rýchla zdravotná pomoc žalobcu odviezla do nemocnice a títo zamestnanci, ktorí s ním pracovali, odišli na ubytovňu a neskôr zamestnanec H. sa odišiel spýtať na žalobcu do nemocnice, kde bol umiestnený a získať kontakt na túto nemocnicu. Podľa vyjadrenia tohto štatutára sa teda uvedená zdravotná príhoda žalobcovi stala na dvore dole, mimo pracoviska, ktoré bolo zároveň pracoviskom aj vykosťovacej linky žalovaného v 1. rade a teda nedošlo k nej na pracovisku na 2. poschodí budovy, odkiaľ by bolo žalobcu aj obtiažne znášať dolu. K uvedenej udalosti došlo ešte pred prechodom cez objekt vrátnice.

19. V prepúšťacej správe Neurológie Wittlich, Spojenej nemocnice sv. Alžbety, Wittlich (preklad č. 374/2019) sú zaznamenané výsledky EKG žalobcu v pokoji zo dňa 14.09.2014, pri ktorých sa ako časť ich zaznamenania uvádza dátum 14.09.2014 o 17.33 hod. Tiež sa v uvedenej správe pri anamnéze žalobcu konštatovalo, že táto bola nahlásená zo strany cudzej osoby a síce, že krátko pred 17.00 hod. sa zrazu vytvorila hemyplégia s afáziou a bol zavolaný pohotovostný lekár.

20. Podľa lekárskeho potvrdenia Neurológie Wittlich, Spojenej nemocnice sv. Alžbety, Wittlich zo dňa 23.06.2015 (preklad z nemeckého jazyka č. 376/2019 v súdnom spise) žalobca v období od 14.09. do 26.09.2015 (zrejme sa jedná o preklep a správne má byť r. 2014 - poznámka súdu) sa nachádzal v nemocničnom ošetrení uvedenej inštitúcie pre intracerebrálne masívne krvácanie, kedy išlo o hypertenzné krvácanie pri akcelerovanom vysokom krvnom tlaku a nie o pracovný úraz.

21. Podľa prepúšťacej správy Neurológie Wittlich , Spojenej nemocnice sv. Alžbety, Wittlich (preklad č. 374/2019) sa žalobca nachádzal v nemocničnej starostlivosti uvedenej nemocnice na oddelení mozgových príhod v období od 14.09.2014 do 26.09.2014. Diagnostikované mu bolo krvácanie v bazálnych gangliách vľavo s ťažkou hemiparézou vpravo, dysfagiou a čiastočnou afáziou. Konštatovalo sa zavedenie sondy PEG pri pretrvávajúcom sklone k tichej aspirácii dňa 23.09.2014 a tiež sa konštatovala v rámci diagnózy prípadne mierna arteriálna hypertenzia. Z epikrízy tejto správy vyplynulo, že k príjmu žalobcu do uvedenej nemocnice viedla akútne sa dostavivšia hemiparéza vpravo. Žalobca vykazoval ako príčinu krvácanie v bazálnych gangliách vľavo s lokálnym endémom, pri príjme bola hypertenzia akcelerovaná, v priebehu za uvoľňujúcej medikácie však vykazovala ďaleko normotenzné

hodnoty. Odkazy na alternatívnu príčinu krvácania (základný iný zdroj krvácania) sa po zobrazení dovtedy nepreukázali. V rámci vegetatívnej anamnézy sa konštatovalo, že ide o nefajčiara požívajúceho alkohol sem-tam, nebola známa žiadna alergia.

22. Podľa nálezu pri príjme (preklad č. 375/2019) bol žalobca hospitalizovaný v príslušnom zariadení v období od 26.09.2014 a prepustený dňa 16.10.2014, pričom podľa anamnézy mal počas práce dňa 14.09.2014 utrpieť akútne sa dostavivšiu slabosť v pravej polovici tela, ako aj poruchu reči. Nasledoval pohotovostný príjem do nemocnice Wittlich, kde sa uskutočnilo ďalšie diagnostické šetrenie. Pri príjme do nemocnice bola hypertenzia u žalobcu akcelerovaná. Diagnosticky bolo ako príčina pre akútne sa dostavivšiu symptomatiku zistené krvácanie v bazálnych gangliách na ľavej strane. Endoskopická diagnostika prehĺtania potvrdila podozrenie na sklon k aspirácii, takže sa uskutočňovala dočasná umelá výživa cez nazogastrálnu sondu. Z uvedeného nálezu tiež vyplynulo, že z predchádzajúcich ochorení a rizikových faktorov bola u žalobcu známa arteriálna hypertenzia a podľa výpovede dcéry bral žalobca pravidelne lieky. Podľa rodinnej anamnézy zaznamenanej v tomto náleze obaja rodičia žalobcu majú cukrovku a vysoký krvný tlak a matka dostala porážku.

23. Podľa potvrdenia o pracovnej neschopnosti (preklad č. 377/2019) žalobca mal Všeobecnou miestnou zdravotnou poisťovňou vo Wittlichu vystavenú práceneschopnosť od 14.09.2014 do 24.09.2014 s diagnózou krvácanie v bazálnych gangliách a s poznámkou o jeho hospitalizácii.

24. Z písomného podania žalobcu doručeného žalovanému v 2. rade dňa 12.06.2015 (č.l. 40-41 súdneho spisu), realizovaného na základe jeho výzvy, vyplynulo, že zatiaľ čo bol žalobca päť týždňov hospitalizovaný bol v Nemecku, pretože nebol schopný prevozu na Slovensko, medzitým jeho syn K. vyzval telefonicky žalovaného v 1. rade, ako zamestnávateľa, aby spísal záznam o registrovanom pracovnom úraze, avšak táto výzva ostala bez odpovede. Rodina sa so zamestnávateľom stretla, ale k žiadnej dohode nedošlo. Zamestnávateľ sa ohradzoval tým, že cievna mozgová príhoda nie je pracovný úraz a preto žalobcovi nevznikajú žiadne nároky.

25. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj účastnícka výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade

- F.. W., podľa ktorej udalosť, ktorá sa stala žalobcovi nebola evidovaná ako pracovný úraz, nakoľko povinnosťou žalovaného je evidovať len pracovné úrazy a teda všetky úrazy, ktoré sa stanú a nie sú pracovnými, nemá povinnosť evidovať. Podľa jeho vedomostí sa úraz žalobcovi stal po ceste smerom k vrátnici a to po opustení pracoviska, po vykonaní hygieny a prezlečení do civilu, pričom pokiaľ ide o miesto, kde malo dôjsť k uvedenej udalosti, podľa jeho vyjadrenia nie je pracoviskom žalovaného v 1. rade a toto miesto žalovaný ani nemá prenajaté.

26. Vyplneným tlačivom zo dňa 20.05.2015 označeným ako „Žiadosť o úrazový príplatok“ (č.l. 16 súdneho spisu) žalobca požiadal žalovaného v 2. rade o vyplatenie úrazového príplatku za pracovný úraz zo dňa 14.09.2014, ktorý mu vznikol v Nemecku počas výkonu prác u zodpovedného zamestnávateľa

- žalovaného v 1. rade.

27. Prípisom zo dňa 27.05.2015 žalovaný v 1. rade oznámil žalovanému v 2. rade, že v prípade poškodenia zdravia žalobcu, ku ktorému došlo dňa 14.09.2014 sa nejednalo o pracovný úraz. V tejto súvislosti poukázal na vypísanú práceneschopnosť s diagnózou stanovenou ošetrujúcim lekárom v Nemecku, na ktorej nie je vyznačený pracovný úraz.

28. Prípisom zo dňa 02.06.2015 žalovaný v 1. rade oznámil žalovanému v 2. rade, že jeho zamestnanci dňa 14.09.2014 pracovali na obvyklom pracovisku na úprave bravčových hláv od 08.30 hod. do 18.00 hod. s viacerými pracovnými prestávkami. Po skončení práce na pracovisku, hygiene a prezlečení sa prichádzali cca o 18.10 hod. k motorovému vozidlu, ktoré ich malo odviesť z práce na ubytovňu, v ktorej boli ubytovaní. Žalobca oznámil spolupracovníkom, že mu je zle a stráca citlivosť v pravej ruke. Ihneď privolali záchranku, ktorá ho previezla do nemocnice, kde bol hospitalizovaný a bola mu poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť.

29. Prípisom zo dňa 26.06.2015 žalovaný v 1. rade oznámil žalovanému v 2. rade, že evidenciu príchodu na predmetné pracovisko a odchodu z neho zaznamenáva poverený zamestnanec, ktorý zapisuje potrebné údaje celého pracovného dňa. Pracovná smena na úprave bravčových hláv trvá od 20.30 hod. do 05.00 hod. až 06.00 hod. v dňoch pondelok až piatok, v nedeľu od 08.30 hod. do 17.00 hod. až 18.00

hod., podľa náročnosti úprav bravčových hláv. Pracovná smena na úprave bravčového mäsa na porážke je pondelok až štvrtok od 07.00 hod. do 13.00 hod., resp. 17.00 hod. až 18.00 hod., v piatok a v sobotu od 05.00 hod. do 15.00 hod. Počas pracovnej smeny majú zamestnanci 2-4 polhodinové prestávky v práci, podľa rozhodnutia povereného pracovníka, resp. časovej náročnosti úpravy. Jednotlivé pracovné pozície sú primerane náročné a žalobca, ako zamestnanec, nikdy nevzniesol námietku na druh a náročnosť práce alebo nadmernú fyzickú alebo psychickú záťaž. Normy sú primerané a sú prispôsobené bežnému pracovnému tempu. Nie sú striktne určené, ale zamestnanec by mal vykostiť 800 kg až 900 kg bravčových hláv za pracovnú smenu. V mesiaci september boli výkony od 480 kg do 770 kg na jednu osobu. Záchranná služba k žalobcovi bola privolaná telefonicky 14.09.2014 o cca 18.10 hod. a menovaný bol okamžite prevezený do nemocnice. Žalovaný v tomto vyjadrení opäť zdôraznil, že pri tejto náhlej mozgovej príhode sa nejedná o pracovný úrad, keďže k poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, čo potvrdzuje aj doklad vystavený ošetrujúcim lekárom a aj lekárska správa.

30. Prípisom zo dňa 20.07.2015 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi popis priebehu udalostí zo dňa 14.09.2014 tak, ako ho zaznamenal podľa vyjadrenia svojich zamestnancov, zároveň mu oznámil, že pri tejto jeho náhlej príhode sa nejedná o pracovný úraz, keďže k poškodeniu jeho zdravia nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením, čo potvrdzuje aj lekárska správa. Žiadal zároveň žalobcu o vyjadrenie súhlasu, resp. nesúhlasu s pripomienkami k tomuto priebehu udalostí a o predloženie dokladov a lekárskych správ, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť jeho nárokov.

31. Prípisom zo dňa 29.07.2015 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že jeho vyjadrenie o tom, že sa v danom prípade nejedná o pracovný úraz vychádza z charakteru udalostí, ktorá žalobcu postihla a ktorá nesúvisí s výkonom pracovnej činnosti, ktorú vykonával. Poukázal na to, že pracovným úrazom podľa platných zákonov je poškodenie zdravia fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je úkon potrebný na výkon práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takýmto úkonom nie je cesta do zamestnania a späť, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a ani cesta tam a späť a podobne. Poukázal na to, že po privolaní lekárskej záchrannej služby a následnej hospitalizácii sa ešte v ten deň jeho zodpovedný zamestnanec bol v nemocnici informovať o zdravotnom stave žalobcu, aby mohol žalovaný čo najpresnejšie informovať blízkych príbuzných žalobcu, taktiež aj v rehabilitačnom zariadení žalobcu niektorí zamestnanci žalovaného viackrát navštívili, aby ho psychicky podporili počas liečby a rehabilitácie.

32. Prípisom zo dňa 15.07.2015 žalovaný v 2. rade oznámil žalovanému v 1. rade, že akceptuje jeho doterajšie stanovisko k neuznaniu pracovného úrazu.

33. V súvislosti s negatívnym stanoviskom žalovaného v 1. rade k akceptácii názoru žalobcu, že poškodenie zdravia, ktoré u neho nastalo dňa 14.09.2014, je pracovným úrazom, boli skúmané okolnosti, za akých k tomuto poškodeniu zdravia žalobcu došlo a aké skutočnosti tomuto poškodeniu jeho zdravia predchádzali.

34. Pokiaľ ide o presný popis miesta, na ktorom došlo u žalobcu k poškodeniu jeho zdravia, k tomu svedok V. H. vypovedal, že už na schodoch medzi 1. poschodím a prízemím smerom od šatne, keď sa už išlo von, zaznamenal, že žalobca slabo došľapoval a potom, čo otvorili dvere, tak mu začala tŕpnuť aj ruka. Svedok O. S. uvádzal, že akonáhle sa im žalobca začal sťažovať, že mu tŕpne noha vtedy ho oni opreli o auto a dali sa mu napiť. Menovaný sa však začal sťažovať, že mu začína tŕpnuť aj ruka.

35. Svedok V. H. uviedol, že šatňa, kde sa prezliekali, ako aj pracovisko, kde pracovali sa nachádzali v jednej budove, pričom zo šatne sa išlo po schodoch na 1. poschodie a potom kľukatými cestičkami na druhé poschodie, kde bolo pracovisko. Tiež uviedol, že nejaký plán presunu pre zamestnancov od vrátnice až na samotné miesto výkonu práce na to nebol, pričom to takto bolo od prvého dňa, keď tam prišli pracovať. Potvrdil, že v uvedenom areáli okrem tejto slovenskej firmy bolo viacero firiem, keďže tam bola aj nejaká maďarská, rumunská firma a aj nejaká nemecká firma.

36. Podľa účastníckej výpovede štatutára žalovaného v 1. rade F.. W., podľa jeho vedomostí sa úraz žalobcovi stal po ceste smerom k vrátnici a to po opustení pracoviska, po vykonaní hygieny a prezlečení do civilu, pričom pokiaľ ide o miesto, kde malo dôjsť k uvedenej udalosti, podľa jeho vyjadrenia nie je pracoviskom žalovaného v 1. rade a toto miesto žalovaný ani nemá prenajaté. Udalosť, ktorá sa stala žalobcovi nebola evidovaná ako pracovný úraz, nakoľko povinnosťou žalovaného je evidovať len pracovné úrazy a teda všetky úrazy, ktoré sa stanú a nie sú pracovnými, nemá povinnosť evidovať.

37. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalobcu, svedkyňa S. G. - dcéra žalobcu, uvádzala, že jej otec nebol fajčiar a ani alkoholik, bral síce tabletky od tlaku, ale len preventívne a ešte v apríli s ním bola na ročnej prehliadke, v čase, kedy mal nastúpiť do zamestnania a mal výborný cholesterol a aj tlak.

38. Z nemeckého nálezu pri príjme žalobcu do príslušného zdravotníckeho zariadenia (preklad č. 375/2019) však vyplynulo, že z predchádzajúcich ochorení a rizikových faktorov bola u žalobcu známa arteriálna hypertenzia a podľa výpovede dcéry bral žalobca pravidelne lieky. Podľa rodinnej anamnézy zaznamenanej v tomto náleze obaja rodičia žalobcu majú cukrovku a vysoký krvný tlak a matka dostala porážku.

39. Štatutár žalovaného v 1. rade uvádzal, že firma nemala vedomosť o tom, že žalobca trpel na vysoký krvný tlak, resp. žeby sa na to bol liečil, poukázal na to, že v zdravotnom posudku nebolo nič také zaznamenané.

40. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce pre zamestnávateľa, vystaveného dňa 07.04.2014 S.. S. Š., všeobecným lekárom pre žalobcu vyplynulo, že žalobca je zdravotne spôsobilý na prácu s faktormi pracovného prostredia, ako aj na prácu vo viacsmennej prevádzke - nočná práca v zmysle a bol uznaný za spôsobilého na výkon práce pre pracovné zaradenie: robotník v potravinárskej výrobe - porážka a rozrábka, s faktorom pracovného prostredia: fyzická záťaž a záťaž chladom pre kategóriu práce zamestnanca: 2. Poznámka o vysokom krvnom tlaku sa tam nenachádza.

41. Podľa záverov znaleckého posudku č. 4 súdneho znalca S.. S. I., K..O.., S. - znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: kardiológia, u žalobcu bolo možné klasifikovať arteriálnu hypertenziu stupňom číslo 2 s prítomnosťou dvoch rizikových faktorov a to mužské pohlavie a BMI > 30 kg/m2. Znalec uviedol, že vzhľadom k vyššie uvedenému sa teda jedná o pacienta v pásme stredne vysokého až vysokého kardiovaskulárneho rizika (5-14 %). U pacientov s týmto rizikových profilom nie je vhodná izometrická záťaž spojená s namáhavou fyzickou prácou, nakoľko pri nej dochádza k výraznému vzostupu krvného tlaku. Hypertenzia bola u žalobcu prvý krát zistená v r. 2003, pričom zdravotné ťažkosti súvisiace s hypertenziou (vysokým krvným tlakom) žalobca neudával. Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobca neabsolvoval odborné lekárske vyšetrenie. Zdravotné ťažkosti, pre ktoré sa podrobil vyšetreniu v r. 2003, pri ktorom bola u neho zistená hypertenzia, znalec označil za nezávažné a nesúvisiace s hypertenziou (rezná rana na ruke a zápal hrdla) a hypertenzia sa konštatovala len ako vedľajší nález. Podľa zistená znalca žalobca mal nariadené pravidelné lekárske kontroly, ktoré aj pravidelne absolvoval a mal indikovanú antihypertenzívnu liečbu. Za obdobie od zistenia ťažkostí (hypertenzie) až do 14.09.2014, kedy u žalobcu došlo k ujme na zdraví, z kardiologického hľadiska bol zdravotný stav menovaného stabilizovaný a hodnoty krvného tlaku sa pri doporučenej liečbe pohybovali v uvedenom období v pásme normotenzie s ojedinelými výstupmi maximálne do 160/100 mmHg.

42. Za faktory, ktoré nepriaznivo pôsobia na vývoj hypertenzie znalec označil nadváhu, nedostatok pohybu, stres, nadmerné požívanie alkoholu, fajčenie, zvýšenú hladinu tukov v krvi, diabetes (cukrovka), ochorenie obličiek, sklon k vysokému krvnému tlaku v rodine, nadmerný príjem sodíka a iné. Pri liečbe hypertenzie sa podľa znalca vyžadujú režimové a diétne opatrenia, za účelom modifikácie vyššie uvedených rizikových faktorov a pri pretrvávaní vysokého tlaku aj napriek úprave životosprávy je indikovaná farmakoterapia. Žalobca podľa zistení znalca okrem nadváhy netrpel inými všeobecnými ochoreniami, ktoré mohli mať vplyv na zhoršenie hypertenzie. Podľa znalca prvoradým zdrojom vzniku ujmy na zdraví u žalobcu dňa 14.09.2014 bolo mozgové krvácanie. Podľa znalca k mozgovému krvácaniu môže u rizikových pacientov dôjsť pri akejkoľvek fyzickej alebo psychickej záťaži, ktorá má za následok prudký vzostup tlaku a nemusí súvisieť s výkonom pracovnej činnosti alebo pracovným zaradením. Tak tomu bolo aj u žalobcu. Z faktorov, ktoré majú vplyv na vznik náhlej cievnej mozgovej príhody mal žalobca v zdravotnej dokumentácii uvedenú hypertenziu. Znalec na základe zdravotnej

dokumentácie a výkazu uhradenej zdravotnej starostlivosti poisťovňou Dôvera dospel k záveru, že sa žalobca liečil na hypertenziu, nakoľko mu lieky na ňu boli pravidelne predpisované obvodným lekárom. Či k pravidelnému užívaniu liekov aj dochádzalo sa znalec na základe tejto zdravotnej dokumentácie nevedel vyjadriť. Znalec tiež uviedol, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie do septembra 2014 žalobca nebol cielene vyšetrený pre hypertenziu internistom, ani žiadnym iným špecialistom a v súvislosti s hypertenziou neboli u žalobcu realizované žiadne ďalšie vyšetrenia (EKG, očné pozadie, obličkové funkcie).

43. Z obsahu znaleckého posudku a to jeho teoretickej časti vyplynulo, že mozgové krvácanie je definované ako spontánny výron krvi do mozgového tkaniva a je príčinou asi 8-15 % všetkých cievnych mozgových príhod. Medzi rizikové faktory mozgového krvácania, okrem iného patria arteriálna hypertenzia ako najpodstatnejší rizikový faktor, vek, mužské pohlavie, ťažká fyzická práca, zlé pracovné podmienky a dlhá pracovná doba. Arteriová hyperzenzia je opakované zvyšovanie tlaku krvi nad 140/90 mmHg nameraného minimálne pri dvoch rôznych vyšetreniach. Arteriová hypertenzia sa klasifikuje na primárnu (esenciálnu) hypertenziu, sekundárnu hypertenziu, hypertenziu bieleho plášťa a akútne hypertenzné stavy. Sekundárna hypertenzia je zvýšenie tlaku krvi v dôsledku iného presne deb- novaného patologického stavu.

44. Podľa vyjadrenia štatutára žalovaného v 1. rade, tento mal mať vedomosť o tom, že žalobca v sobotu, teda v deň pred úrazom, ktorý sa mu stal, mal požiť zopár pohárov vína, z tohto pohľadu preto uvedenú skutočnosť považoval za porušenie životosprávy u menovaného.

45. Svedok V. H. sa nevedel vyjadriť, či v sobotu, t.j. deň predtým, ako sa stal úraz žalobcovi, bola nejaká oslava alebo posedenie na ubytovni, ktorej sa prípadne mal žalobca zúčastniť, keďže tento so žalobcom spoločne nebýval.

46. Žalobca vo svojom písomnom podaní doručeného žalovanému v 2. rade dňa 12.06.2015 (č.l. 40-41 súdneho spisu), ktoré realizoval na základe jeho výzvy v súvislosti s uplatňovanými dávkami, uvádzal, že bol v tomto zamestnaní pod psychickým tlakom, kde boli ticho stanovené normy práce a to 900 kg hláv vykostiť na zamestnanca počas pracovnej smeny. V písomnom podaní doručenom žalovanému v 2. rade dňa 01.07.2015 a doplňujúcom vyššie uvedené písomné vyjadrenie žalobca uviedol, že s touto tzv. „tichou dohodou“ súhlasil, avšak „duševne“ určite nie, keďže roky pracoval v Spojenom kráľovstve a pracovná zmluva je tam dodržiavaná, ako aj zákony uvedenej krajiny, ale po príchode na Slovensko bol nútený, ak sa chcel zamestnať, súhlasiť aj s týmto typom tzv. čudnej tichej dohody. Pri podpise zmluvy mu bolo oznámené, že je to úplne bežnou praxou.

47. V písomnom prípise zo dňa 26.06.2015 adresovanom žalovanému v 2. rade (č.l. 45 súdneho spisu), žalovaný v 1. rade uvádzal, že normy sú primerané a sú prispôsobené bežnému pracovnému tempu. Nie sú striktne určené, ale zamestnanec by mal vykostiť 800 kg až 900 kg bravčových hláv za pracovnú smenu.

48. Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade - S.. Z. O. vo výpovedi uviedol, že nebola stanovená tichá norma o tom, že pri vykosťovaní hláv bolo potrebné za pracovnú smenu vykostiť 900 kg hláv a ani takéto normy všeobecne neboli stanovené. Uviedol len, že podľa jeho vedomostí a skúseností vie, že lepší mäsiar, resp. pracovník dokáže urobiť 900 kg hláv za pracovnú smenu, no závisí to od charakteru spracovania a úpravy samotného mäsa, teda, či ide o jednoduché vykosťovanie alebo niečo iné. Uviedol, že niekedy boli zamestnanci vykostiť len 470 kg hláv a to v prípade, keď bolo potrebné odstraňovať viacero častí na spracovávanom diele mäsa.

49. Podľa výpovede štatutára žalovaného v 1. rade F.. W., pokiaľ ide o normovanie, je bežnou normou, že zručný kostič vykostí počas smeny 900 kg hláv a pokiaľ to iný zručný človek nedokáže splniť, jednoducho za uvedené množstvo, ktoré vykostí, dostáva menšiu odmenu.

50. Aj podľa vyjadrenia svedka V. H., od samotného zamestnávateľa neexistovala nijaká písomná norma, ktorá by im ukladala, koľko kg do dňa majú vyrobiť. Normy si stanovili samotní zamestnanci medzi sebou tak, aby mali robotu rozloženú na každý deň. Určenie týchto noriem prebiehalo tak, že majster, ktorý tam bol, im povedal, že je potrebné napr. urobiť 600 ton ôsmimi zamestnancami, avšak pokiaľ sa spravilo o nejaké kilá menej alebo viacej, nebol s tým problém.

51. Rovnako tak sa vyjadril aj svedok O. S., kedy potvrdil, že zo strany žalovaného v 1. rade neexistovala písomná norma ohľadne množstva vykostených hláv, ktoré by bolo potrebné za deň uskutočniť. Uviedol, že oni nemali určené normy, ale si kilá spravili toľko, koľko chceli, aby si mohli zarobiť. Aj on potvrdil, že boli platený od výkonu a keď spravili menej, tak aj menej zarobili. Zároveň uviedol, že ich nikto do toho netlačil a ani nenútil, aby takto pracovali.

52. Podľa svedka V. H. priemerná norma na jeden deň na jedného človeka bola stanovená na nejakých 800 kg. Uvedený svedok túto normu spĺňal, a pokiaľ ide o ostatných zamestnancov niektorí ju spĺňali a niektorí nie. Podľa tohto svedka žalobca uvedenú normu nespĺňal, a tento svedok odhadoval že žalobcov výkon bol okolo 600 kg na deň. Podľa jeho názoru žalobca zrejme nestačil na uvedenú prácu, avšak potvrdil, že mal snahu dobehnúť túto výkonostnú normu, a snažil prispôsobiť ostatným. Svedok však nepotvrdil, že by viaczruční zamestnanci nejakým spôsobom tlačili na menej zručných zamestnancov, aby zvýšili svoj pracovný výkon, uviedol len , že išlo o viac-menej nejaké športové povzbudzovanie ak aj niečo bolo. Z jeho strany nič také však nevzišlo. Podľa uvedeného svedka ak zamestnanec nesplnil uvedenú výkonostnú normu teda 800 kg na deň, tak tí noví, ktorí prišli, týmto dávali menej percent uvedenej odmeny, pričom si to určovali oni sami - zamestnanci

53. Uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok O. S., podľa ktorého pokiaľ šlo o samotný výkon skupiny, v ktorej tento svedok pracoval, z hľadiska dňa v priemere vychádzal výkon na jednu osobu okolo 800 kg. Niekto robil slabšie, niekto v priemere. V prípade, ak v partii boli menej zruční zamestnanci, ktorí nestíhali alebo nestačili, tak sa jednoducho v skupine urobilo menej a zároveň sa aj menej zarobilo. Aj tento svedok žalobcu označil z hľadiska jeho zručnosti za slabšieho, avšak potvrdil, že sa snažil držať krok s ostatnými, ale podľa svedka nemal na to a nebola to jeho robota. Podľa názoru svedka, nejavil snahu, žeby žalobca vyvíjal väčšie úsilie, ako ostatní zamestnanci, aby týchto dobehol. V prípade, ak v skupine boli zručnejší zamestnanci, svedok nepotvrdil, žeby títo vyvíjali nátlak na ostatných, menej zručných, teda aj žalobcu. Naopak, podľa svedka, tí, čo boli na tom silnejšie to dotiahli aj za týchto slabších. Podľa uvedeného svedka rozsah prác závisel aj od úpravy, vo vzťahu ku ktorej mali objednávku. Keď bolo potrebné vykonať menej úprav, tak sa menej spravilo, naopak, keď bolo viac úprav, tak sa dalo aj viacej zarobiť.

54. Podľa účastníckej výpovede (štatutára žalovaného v 1. rade - S.. Z. O.) a svedeckej výpovede ( výpoveď svedka V. H.) pracovná činnosť označovaná ako „vykosťovanie hláv“ spočívala vo vykosťovaní bravčových hláv, ktoré boli prepolené. Zamestnanci tam mali svoju plochu so stolom na vykosťovanie a zhruba 20 metrov od toho boli v chladničke umiestnené hlavy v kontajneroch. Pri premiestňovaní hláv s kontajnerom z chladničky tam bol určitý chlad. Teplotu však svedok H. uviesť nevedel, avšak ako sa vyjadril, zamestnanec sa tam zdržiaval veľmi krátko, možno ani nie pol minúty. V samotnom mieste pri vykosťovacom stole, kde pracovali, nebolo extrémne chladno a podľa odhadu tohto svedka tam mohlo byť okolo 10 až 12 stupňov. Zamestnanci mali k dispozícii ochranné rukavice, ochrannú vestu, čapicu, bavlnené oblečenie, protišmykové topánky . Hlavy v kontajneroch v chladničke už boli naložené, takže zamestnanci len prišli a odtiaľ ich na vozíku vyťahovali. Prísun materiálu podľa vyjadrenia štatutára žalovaného v 1. rade pre zamestnancov zabezpečovala firma, pre ktorú pracovali a to elektrickými nízkozdvižnými vozíkmi v kadiach, v ktorých bolo v jednej okolo 200 - 250 kg hláv. Samotný vozík, ktorým vozili zamestnanci žalovaného v 1. rade tieto hlavy, bol tiež pritom elektrický. Tieto hlavy si zamestnanci na svoje vykosťovacie pracovisko vozili vozíkom, vozili ich takto k vykosťovaciemu stroju po jednom kontajneri. Kontajner vždy pritlačil jeden zo zamestnancov, pričom sa zamestnanci tam prítomní pri tejto činnosti striedali. Prázdny kontajner bol ľahký, avšak s naplnenými bravčovými hlavami vážil cca 350 kg. Zamestnanci hlavy z tohto vozíka vysypávali prostredníctvom tohto vozíka, ktorý ich vyklopil na spracovateľský stôl. Hlavy sa tak vysypali na kraj stola, odkiaľ potom prví traja zamestnanci, pričom celkovo ich bolo okolo stola deväť, urobili prvé úkony na hlave. Či takýto počet zamestnancov okolo stola bol aj v deň, kedy došlo u žalobcu k úrazu sa uvedený svedok H. nevedel vyjadriť. Pri prvom úkone s hlavou sa vyťahovala sánka, tá sa nadrezala nožom a následne sa vyťahovala rukou. Každá z týchto funkcií, ktorá sa vykonávala, bola rovnaká. Po vytiahnutí sánky sa hlava posúvala ďalej k ďalšiemu zamestnancovi. Ďalší dvaja zamestnanci vyrezávali nožom podlície a nadrezávali masku. Tiež záviselo od toho ako bol nôž nabrúsený, čím viac bol nabrúsený, tým menej sa človek narobil. Následne pri ďalšom úkone už odrezávali masky z hlavy a dočisťovali kosť. Aj toto dočisťovanie sa robilo nožom. Ani pri tomto nebol nejaký namáhavý úkon, všetky úkony mali ten istý charakter. Ďalší zamestnanec robil následne úpravy masky, keď ju hádzal cez jednu mašinu, kde sa

oddeľovala koža od tuku. Zamestnanec, ktorý pracoval pri tomto stroji, túto masku len hádzal do tohto stroja a na tejto funkcii sa prítomní zamestnanci striedali. Tým pádom bola celá hlava vykostená. Po vykostení sa mäso hádzalo do bedničiek a kosti následne do toho istého kontajnera, ktorým sa priviezli uvedené hlavy, ktorý v tom čase už bol prázdny. Svedok H. nezaznamenal zvýšené riziko úrazu na tomto pracovisku, uviedol len, že mäsiar mal vždy riziko, že sa poreže, ale inak nebolo žiadne.

55. Svedok V. H. hodnotil uvedenú prácu ako priemerne namáhavú prácu.

56. Aj svedok O. S. z hľadiska namáhavosti predmetnú prácu, ktorú vykonával a síce na vykosťovaní, hodnotil ako normálnu prácu, ktorú však posudzoval z hľadiska svojej profesie mäsiara. Uvedené činnosti nehodnotil ako náročné, pretože, pokiaľ si človek na to zvykne, nejaví sa mu to takéto.

57. Podľa výpovede štatutára žalovaného v 1. rade - S.. Z. O., uvedená práca mala charakter bežnej práce pri úprave časti ošípanej, kedy išlo o bežnú prácu s nožom pri odstraňovaní mäsa z kostí, vyberanie drobných kostičiek, odstraňovanie masky alebo kože. Určitú námahu pri vykonávaní týchto činností zamestnanec do toho musí vložiť, nakoľko nôž musí viesť tak, aby odstránil určitú časť, či už kožu alebo šľachy, príp. drobné kostičky, takže každý úkon má určitú svoju námahu, avšak nie extrémnu. Podľa jeho názoru táto práca nebola namáhavá a podľa jeho názoru bol aj organizmus žalobcu na túto prácu, ktorú vykonával prispôsobený, pretože aj iní zamestnanci, ktorí prišli na výkon tejto činnosti, teda aj noví zamestnanci si zvykli na túto prácu a prispôsobili sa jej a to ani neboli vyučení mäsiari. Poukázal tiež na to, že žalobca bol prijatý na pozíciu robotník v potravinárskej výrobe pri spracovaní mäsa, kedy táto funkcia obnáša rôzne činnosti. V súčasnej dobe sa už tento odbor nevyučuje a preto prijímajú praktikov, ktorí sa vedia prispôsobiť práci a na jej výkon nie je potrebné osobitné vzdelanie. Vyžadujú sa len zručnosti a šikovné ruky a v priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov sa zamestnanci zaučia na túto prácu.

58. Podľa vyjadrení žalobcu obsiahnutých v jeho písomných podaniach zo dňa 12.06.2015 a 26.06.2015 adresovaných žalovanému v 2. rade vo všeobecnosti pracovná doba trvala v pondelok až piatok počas nočných smien zo začiatkom o 20:00 hod. do 05:30 hod., prípadne aj dlhšie podľa potreby, v sobotu bolo voľno a v nedeľu bola jedine denná smena v týždni od 08:00 hod. do 17:00 hod. orientačne. Pokiaľ šlo o pracovnú dobu v čase turnusu, kedy mu vzniklo poškodenie zdravia, tento turnus bol naplánovaný od 21.08.2014 do 26.09.2014, pričom podľa žalobcu na tento turnus odchádzal dňa 20.08.2014 o 20:00 hod. z miesta bydliska s príchodom na ubytovanie vo Wittlichu okolo 18:00 hod. nasledujúceho dňa. Nástup do zamestnania bol podľa žalobcu v tomto turnuse mierne pozmenený, lebo zvyčajne nastupovali po príchode na nočnú smenu, ale kvôli zmene jeho pracovného zaradenia t.j. bitúnok začínal a to dňa 22.08. od 06:00 hod. do 20:00 hod., kedy pracoval na bitúnku, dňa 23.08. od 06:00 hod. do 16:00 hod., kedy opäť pracoval na bitúnku, dňa 24.08. bola nedeľa a to bol voľný deň. V dňoch od 25.08. do 30.08. pracoval denne od 06:00 hod. do 20:00 hod., resp. 21:00 hod. podľa potreby a to na bitúnku, dňa 31.08. bol voľný deň, v dňoch od 01.09. do 06.09. pracoval denne od 06:00 hod. do 20:00 resp. 21:00 hod. podľa potreby a to na bitúnku, dňa 07.09. bol voľný deň, v dňoch od 08.09. do 10.09. pracoval denne od 06:00 hod. do 21:00 hod. podľa potreby a to na bitúnku, dňa 11.09. mal nočnú smenu od 20:00 hod. do 12.09. do 05:00 resp. 06:00 hod. ráno, kedy nastala zmena pracovného zaradenia na vykosťovanie hláv, kde na nočnej smene bola norma cca 800 - 900 kg vykosteného mäsa na jedného pracovníka. Dňa 12.09. mal opäť voľný deň kvôli opätovnej zmene pracovného zaradenia, kde bol k 13.09. presunutý späť na bitúnok. Dňa 13.09. od 06:00 hod. do 16:00 hod. pracoval na bitúnku a nasledujúci deň bol opätovne presunutý na vykosťovanie hláv, ktoré bolo zvyčajne v noci, ale keďže v nedeľu 14.09. sa robila na tejto pozícii denná smena, tak začínal od 08:00 hod. ráno do 17:00 hod. večera.

59. V prípise zo dňa 26.06.2015 adresovanom žalovanému v 2. rade, žalovaný v 1. rade uvádzal , že evidenciu príchodu na predmetné pracovisko a odchodu z neho zaznamenáva poverený zamestnanec, ktorý zapisuje potrebné údaje celého pracovného dňa. Pracovná smena na úprave bravčových hláv trvá od 20.30 hod. do 05.00 hod. až 06.00 hod. v dňoch pondelok až piatok, v nedeľu od 08.30 hod. do 17.00 hod. až 18.00 hod., podľa náročnosti úprav bravčových hláv. Pracovná smena na úprave bravčového mäsa na porážke je pondelok až štvrtok od 07.00 hod. do 13.00 hod., resp. 17.00 hod. až 18.00 hod., v piatok a v sobotu od 05.00 hod. do 15.00 hod. Počas pracovnej smeny majú zamestnanci 2-4 polhodinové prestávky v práci, podľa rozhodnutia povereného pracovníka, resp. časovej náročnosti úpravy

60. Podľa vyjadrenia svedka V. H. zaznamenávanie príchodu a odchodu z pracoviska mal to na starosti vždy jeden človek z ich partie, ktorý to zaznamenal na papiere, a následne sa to odovzdávalo dole majstrovi. Tieto skutočnosti si zaznamenávali na pracovisku pri prvom vážení hláv a následne odchod pri sčítaní hláv, keď si vyhodnocovali, koľko sa v uvedený deň spravilo. Ten papier bol následne hneď odovzdaný do kancelárie.

61. Podľa záznamových hárkov označených „Evidencie hodín -bitúnok“ a nemeckých záznamov denného pracovného času (preklady č. 386/2019 a 387/2019) vykonával žalobca pracovnú činnosť na pracovnej smene na úprave bravčového mäsa na porážke (t.j. na bitúnku) v mesiaci august 2014 tiež vykonával pracovnú činnosť dňa 15.08. od 06.20 hod. do 14.20 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 6 hodín, dňa 16.08. od 04.20 hod. do 13.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 6,40, dňa 18.08. od 06.50 hod. do 13.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 4,10 hod., dňa 19.08. od 06.50 hod. do 14.10 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 5,20 hod., dňa 20.08. od 06.50 hod. do 14.00 hod. s prestávkou dve hodiny a dobou trvania 5,10 hod., dňa 21.08. od 05.50 hod. do 14.30 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 6,40 hod., dňa 22.08. od 05.50 hod. do 13.30 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 5,40 hod., dňa 23.08. od 04.20 hod. do 13.30 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 7,10 hod., dňa 25.08. od 06.20 hod. do 13.30 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 5,10 hod., dňa 26.08. od 07.20 hod. do 14.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 4,40 hod., dňa 27.08. od 06.20 hod. do 13.30 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 5,10 hod. a v mesiaci september 2014 vykonával pracovnú činnosť na uvedenej pracovnej smene dňa 08.09. so začiatkom 07.20 hod. a koncom 15.30 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 6 hodín, dňa 09.09. od 07.20 hod. do 15.30 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 6,10 hod., dňa 10.09. od 06.20 hod. do 16.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 7,40 hod. a dňa 11.09. od 07.20 hod. do 16.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 7,40 hod.

62. Podľa záznamových hárkov označených „Evidencie hodín -Hlavy“ a nemeckých záznamov denného pracovného času (preklady č. 384/2019 a 385/2019) žalobca vykonával pracovnú činnosť na pracovnej smene na úprave bravčových hláv v mesiaci august 2014 dňa 29.08. od 19.30 hod. do 06.00 hod. ďalšieho dňa s dvojhodinovou prestávkou a celkovou dobou trvania 8,30 hod., dňa 31.08. so začiatkom od 07.30 hod. do 18.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou s dobou trvania 8,30 hod., v mesiaci september 2014 vykonával pracovnú činnosť na uvedenej pracovnej smene v dňoch od 01.09. do 05.09. uvedeného mesiaca a to každý z týchto dní od 23.30 do 06.00 hod. nasledujúceho dňa s dvojhodinovou prestávkou a celkovou dobou trvania počas dňa 7,30 hod., dňa 07.09. od 08.30 hod. do 18.00 hod. s prestávkou dve hodiny a dobou trvania 7,30 hod., dňa 12.09. od 23.30 hod. do 06.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou a dobou trvania 7,30 hod. a dňa 14.09. od 08.30 hod. do 18.00 hod s prestávkou dve hodiny a dobou trvania 7,30 hod.

63. Obaja svedkovia, teda ako svedok V. H., Y. M. O. S. sa nevedeli vyjadriť, kedy začínali a kedy končili prácu dňa 14.09.2014, kedy u žalobcu nastalo poškodenie zdravia.

XX. V. H. však uviedol, že vo všeobecnosti pokiaľ šlo o pracovnú dobu, zvyklo sa pracovať od ôsmej do pol šiestej. Niekedy sa pracovalo aj dlhšie, ako bola stanovená doba od ôsmej do pol šiestej, keďže mali svoje normy. V takýchto prípadoch sa pracovalo nad tento stanovený čas maximálne pol hodinku. Tiaž sa ale mohlo stať, že skončili svoju prácu niekedy aj skôr, ako o 17.30 hod.

65. To zodpovedá zrejme aj situácii zo dňa 14.09.2014, kedy došlo u žalobcu k poškodeniu zdravia, pretože podľa záznamového hárku označeného „Evidencie hodín - Hlavy“ pre mesiac september 2014, ako nemeckého záznamu denného pracovného času pre uvedený mesiac (preklad č. 385/2019) sa síce uvádza, že žalobca v ten deň ukončil pracovný výkon o 18,00 hod, avšak v prepúšťacej správe Neurológie Wittlich, Spojenej nemocnice sv. Alžbety, Wittlich (preklad č. 374/2019) sú zaznamenané výsledky EKG žalobcu v pokoji zo dňa 14.09.2014 s časom 17.33 hod., a zároveň tiež v uvedenej správe pri anamnéze žalobcu sa konštatovalo, že táto bola nahlásená zo strany cudzej osoby a síce, že krátko pred 17.00 hod. sa zrazu vytvorila hemyplégia s afáziou a bol zavolaný pohotovostný lekár.

66. Tomuto záveru nasvedčuje aj výpoveď svedka O. S., ktorý uviedol, že v uvedený deň bolo dokonca ešte menej roboty ako obvykle, nakoľko v ten deň prišla objednávka na celé hlavy a preto sa menej robilo, keďže bolo potrebné menej vykosťovať. V ten deň bola objednávka len na určité množstvo hláv vcelku,

bez očí, takže len pri určitom množstve sa oči vyrezávali a ďalej sa uvedené hlavy už nespracovali. Ani svedok V. H. nezaznamenal v uvedeným deň nejaký nápor v práci.

67. Pokiaľ ide o pracovné a ubytovacie podmienky, podľa vyjadrení žalobcu obsiahnutých v jeho písomných podaniach zo dňa 12.06.2015 a 26.06.2015, adresovaných žalovanému v 2. rade, posledný turnus bol presúvaný z pozície do pozície, kde sa striedali nočné smeny a nepravidelný pracovný čas. Uvádzal, že preukázať zvýšený výkon práce nad bežný pracovný režim v deň udalosti uvádzal, že nemôže preukázať zvýšený výkon práce nad bežný pracovný režim v deň, kedy u neho došlo k poškodeniu zdravia, avšak posledné dni pred úrazom bol vystavený nadmernému psychickému, ale aj fyzickému vyťaženiu, keďže bol premiestňovaný z bitúnku na vykosťovanie. Nebol priestor na vznesenie námietky voči tomu, keďže bol živiteľ rodiny a v spoločnosti, v ktorej pracoval bolo vyjadrenie názoru, ako predčasná výpoveď a vedeniu tejto spoločnosti podľa žalobcu nezáleží na zamestnancovi a jeho dobrej psychickej a fyzickej kondícii. Tiež uvádzal, že neboli vhodné ubytovacie podmienky, kde ako nový zamestnanec nemal stále miesto na odpočinok. Každé dva týždne sa sťahoval na inú posteľ, ktorá sa uvoľnila pri odchode nejakého kolegu. Poukázal tiež na to, že pri dennej smene bola prestávka na obed polhodinová a nebola v určenú hodinu, keďže ešte aj obed musel byť podriadený práci a nie záujmu pracovníka na prestávku v určitú hodinu (najprv spracuj, potom jedz, nech to trvá akokoľvek dlho). Mali ešte nárok na dve 15-minútové prestávky, ktoré však boli čudné, keďže v plnej prevádzke linky mohol odísť jeden, nanajvýš dvaja ľudia sa napiť alebo na toaletu.

68. Podľa písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 27.05.2015, adresovaného žalovanému v 2. Rade, jednotlivé pracovné pozície sú primerane náročné, zamestnanec (žalobca - poznámka súdu) nikdy nevzniesol námietku na druh a náročnosť práce alebo nadmernú fyzickú alebo psychickú záťaž.

69. Svedkyňa S. G. - dcéra žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi uvádzala, že sa postupne dozvedela o tom, že jej otca, teda žalobcu, premiestňovali so smeny na smenu, z pracoviska na pracovisko a že nemal ani dobré ubytovanie. O týchto skutočnostiach sa dozvedela o zamestnancov, nakoľko otec (žalobca) pre porážku nemohol komunikovať. Uvádzala, že jej bolo povedané, že bol vyvíjaný psychický tlak na zvyšovanie noriem v súvislosti s prácou, ktorú žalobca vykonával. Podľa jej vyjadrenia tieto informácie mala od zamestnancov, ktorých poznala len krstné mená, ako V. M. O..

70. Podľa výpovede svedka V. H., sa však tento svedok dcére žalobcu vo vzájomných rozhovoroch nevyjadroval o podmienkach, za akých pracujú u žalovaného v 1. rade a uviedol, že si ani nepamätá to, žeby sa mal menovanej vyjadrovať o tom, ako sa žalobcovi darilo v práci, príp. sa vyjadrovať o jeho smenách v práci.

71. Svedkyňa S. G. - dcéra žalobcu tiež uvádzala, že sa so žalobcom telefonicky rozprávala už aj pred tým, pričom pri týchto telefonátoch sa jej žalobca sťažoval, okrem iného aj na to, že nebolo dobré ubytovanie, že sa stávalo, že spal jeden deň na jednej posteli a následne, keď niekto prišiel nový, musel ísť spať inde. Tvrdila, že sa jej otec sťažoval na pracovné podmienky už od začiatku, že tá práca je pre neho náročná, že si musí na ňu zvyknúť, lebo je začiatočník.

72. Svedok K. G. - syn žalobcu, vo výpovedi uviedol, že pri návšteve ubytovne, v ktorej prebýval žalobca, videl, že je tam neporiadok a tiež zistil, že otec tam nemal ani vlastnú posteľ a prespával na posteli niekoho, kto bol akurát doma, mimo ubytovne a následne, keď sa dotyčný vrátil bol presúvaný na prespanie zase niekde inde.

73. Podľa účastníckej výpovede štatutára žalovaného v 1. rade, zamestnanci boli ubytovaní v 2-3 izbových bytoch štandardného až nadštandardného charakteru, zároveň však uviedol, že oni, ako zamestnávateľ, nezodpovedajú za to, ako títo zamestnanci dodržiavajú poriadok v týchto zariadeniach a je na samotných zamestnancoch, aké návyky si prinesú zo svojho domova.

74. Štatutár žalovaného v 1. rade tiež uviedol, že sa mu žalobca nikdy nevyjadril v tom zmysle, že práca, ktorú vykonáva, je pre neho náročná alebo, že podmienky práce sú pre neho neprípustné. Taktiež nikdy nevzniesol výhrady voči ubytovaniu, či ústne alebo písomne.

75. Podľa vyjadrenia svedka V. H. ich pracovné podmienky, ako aj podmienky týkajúce sa ubytovania neboli nejaké katastrofálne podmienky a on osobne si nesťažoval. Finančné odmeňovanie za prácu, ako

to bolo dohodnuté, tak sa aj platilo, ani raz nemeškala výplata. Podľa vyjadrenia tohto svedka dochádzalo k premiestňovaniu zamestnancov na ubytovaniach a to bolo z dôvodu, že počas turnusu sa stalo, že človeka premiestnili iba raz, keď prišiel z dovolenky. Aj tomu svedkovi sa stalo, že bol premiestnený v rámci ubytovania a to bolo v prípade, keď ľudia vo veľkom počte odchádzali na dovolenky, tým sa uvoľňovalo miesto na ubytovni a tak sa to riešilo s ubytovaním, že na uvedené miesto došli druhí. Každý zo zamestnancov počas pracovného voľna však mal pri ubytovaní vyčlenené vlastné miesto, kam si mohol ukladať vlastné veci, hygienické potreby. Keď sa menili ľudia, tak si dotyčná osoba zbalila veci zo stolíka, stolík sa uvoľnil a keď prišiel niekto po ňom, mohol ho používať. So skriňou to bolo to isté. Pokiaľ ide o počty osôb na izbách, vo väčšine prípadoch to boli dvaja na izbe a pri väčších izbách to boli traja. V každej izbe boli dve skrine a záviselo to na človeku, či ich využije. K dispozícii mali aj kuchyňu, a tá bola v každom byte.

76. Svedok O. S. uvádzal, že on osobne bol s ubytovaním spokojný. Posledné štyri dni pred úrazom so samotným žalobcom dokonca býval na jednej izbe, pričom počas dvoch týždňov pred uvedeným úrazom žalobca bol ubytovaný v tom istom byte, ale na inej izbe. Tak isto uvádzal, že sa mu žalobca nikdy nesťažoval na pracovné podmienky.

77. Podľa výpovede svedka V. H. prestávky počas pracovného dňa, boli dvakrát polhodinové, ale mohli si spraviť aj tri. Bolo viac menej na nich, ako zamestnancov, ako si ich urobia, keďže boli platený úkolovo, takže pre nich bol dôležitý úkol, niekedy si dali aj tri prestávky.

78. Podľa vyúčtovaní miezd predložených žalovaným v 1. rade (preklady č. 378/2019, 379/2019, 380/2019, 381/2019, 382/2019, 383/2019) žalobcovi bola za mesiac apríl 2014 vyplatená na mzdu čistá suma vo výške 483,99 Eur, za mesiac máj 2014 vo výške 1.030,74 Eur, za mesiac jún 2014 vo výške 569,74 Eur, za mesiac júl 2014 vo výške 1.233,45 Eur, za mesiac august 2014 vo výške 905,88 Eur a za mesiac september 2014 vo výške 753,45 Eur.

79. Podľa , , (ďalej len ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

80. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a./ splnení povinnosti,

b./ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c./ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d./ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

81. Podľa , občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

82. Podľa , , v znení platnom v čase, kedy došlo k úrazu žalobcu (ďalej len ako „“), spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

83. Podľa , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz) zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

84. Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a následným pôsobením vonkajších vplyvov.

85. Podľa , pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

86. Podľa , plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

87. Podľa , priame súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

88. Podľa , ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

89. Podľa , cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť.

90. Podľa , cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, a nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

91. Žalobca sa prvou časťou petitu svojej žaloby domáha, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel dňa 14.09.2014 pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného v 1. rade, je pracovným úrazom.

92. Pôvodná právna úprava zakotvená v neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 505).

93. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti, preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný.

94. Pôvodne teda v prípade žalôb o určenie právnej skutočnosti sa tieto subsumovali pod konania spadajúce pod právnu úpravu ./ . V ich prípade sa preto vyžadovalo preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na vedení takéhoto konania.

95. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. ). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 06.12.2012).

96. V danom spore žalobca naliehavosť právneho záujmu na určení ním požadovanej právnej skutočnosti a síce, že úraz, ktorý utrpel dňa 14.09.2014 pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného v 1. rade, je pracovným úrazom vzhliadal v tom, že došlo k poškodeniu jeho, bol vyradený po psychickej i spoločenskej stránke z bežného života, pričom k poškodeniu zdravia došlo v dôsledku vypätia na pracovisku.

97. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bod 22 odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. -43 zo dňa 10.09.2014, v ktorom uvedený súd vyslovil právny názor, že „predmetom určenia podľa , môže byť len právo alebo právny vzťah, ale nie právna skutočnosť, za predpokladu, ak nie je možné uplatniť nárok na plnenie, ktorý v predmetnej veci bol správne uplatnený.“

98. Podľa novej právne úpravy a to ./ , žalobou síce možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti (napr. neplatnosti zmluvy), avšak podmienkou tohto rozhodovania je, aby možnosť určenia takejto skutočnosti vyplývala z osobitného predpisu.

99. Podľa , platí táto jeho nová právna úprava aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

100. Žalobca v prípade časti petitu svojej žaloby, ktorým sa domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 14.09.2014 pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného v 1. rade, je pracovným úrazom, neuviedol príslušný zákon, z ktorého by mu možnosť určenia takejto skutočnosti vyplývala.

101. V tejto súvislosti však súd poukazuje na dosiaľ platnú judikatúru najvyššieho súdu, v zmysle ktorej „Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom (chorobou z povolania), na základe zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť pod ustanovenie . Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení.“ (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Ako sa ďalej uvádza v odôvodnení uvedeného rozhodnutia „výpočet prípadov začatia konania na návrh uvedený v je len demonštratívny, o čom svedčí slovo „najmä“ uvedené na začiatku tohto ustanovenia. Nemožno preto vylúčiť ani podanie žaloby v tomto zákonnom ustanovení výslovne neupravenej (tzv. žalobu svojho druhu). Za takúto žalobu treba považovať aj žalobu o určenie právnej skutočnosti (nie právneho vzťahu, resp. práva), ktorá je prejudiciálne významná pre rozhodnutie v inom konaní, ak zákon takúto žalobu výslovne pripúšťa, resp. podanie takejto žaloby výslovne predpokladá.“.

102. Súd preto žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 14.09.2014 pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného v 1. rade, je pracovným úrazom, považoval za opodstatnenú a nevidel dôvod na jej prípadné zamietnutie postupom podľa ./ .

103. Žalobca v konaní nepreukázal, na základe akej právnej skutočnosti sa domáha v žalobnom petite ním formulovaných nárokov vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

104. Ustanovenie uvádza, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy, pričom podľa v znení platnom v čase, kedy došlo k úrazu žalobcu, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz) zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

105. Z takto formulovanej právnej úpravy nevyplýva žiaden zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a súd sa stotožňuje s argumentom žalovaného v 2. rade, že žalovaný v 2. rade je podľa o sociálnom poistení len platiteľom náhrad jednotlivých úrazových dávok, na ktoré má prípadne žalobca, ako poškodený nárok, avšak až po uznaní objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa (v danom prípade teda žalovaného v 1. rade) za pracovný úraz.

106. Predmetom tohto konania nie je priame rozhodovanie o výplate žiadnej dávky, ktorú by mal prípadne žalobcovi vyplácať žalovaný v 2. rade.

107. Na strane žalovaného v 2. rade tak nie je daná pasívna vecná legitimácia a preto súd musel žalobu vo vzťahu k tomuto žalovanému už len z tohto dôvodu v plnom rozsahu zamietnuť.

108. Pokiaľ ide o žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, súd po vykonanom dokazované dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.

109. Žalovaný v 1. rade namietal, že v danom sporovom prípade súvislosť poškodenia zdravia s výkon práce nie je splnená, nakoľko k poškodeniu zdravia došlo v nepriamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Poukázal na to, že k poškodeniu zdravia musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, pričom plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takýmito úkonmi však nie je cesta do zamestnania a späť.

110. Podľa účastníckej výpovede štatutára žalovaného v 1. rade F.. W., miesto, kde malo dôjsť k uvedenej zdravotnej udalosti žalobcu, nie je pracoviskom žalovaného v 1. rade a toto miesto žalovaný ani nemá prenajaté.

111. Podľa výpovede svedka V. H. tŕpnutie v nohe žalobcu z časového hľadiska bolo zaznamenané už po práci až po odchode zo šatne, teda po tom, čo žalobca spoločne s oboma svedkami sa po práci prezliekli a smerovali k autu na odvoz do ubytovne.

112. Pokiaľ ide o presný popis miesta, na ktorom došlo u žalobcu k poškodeniu jeho zdravia, k tomu svedok V. H. vypovedal, že to bolo na schodoch medzi 1. poschodím a prízemím smerom od šatne, keď sa už išlo von, nakoľko už tam zaznamenal, že žalobca slabo došľapoval a potom, čo otvorili dvere, tak mu začala tŕpnuť aj ruka. Svedok O. S. uvádzal, že akonáhle sa im žalobca začal sťažovať, že mu tŕpne noha vtedy ho oni opreli o auto a dali sa mu napiť. Menovaný sa však začal sťažovať, že mu začína tŕpnuť aj ruka. Miesto kde sa začali prejavovať prvé potiaže žalobcu (tŕpnutie nohy) bolo svedkom lokalizované na schodoch medzi 1. poschodím a prízemím smerom od šatne, inými slovami v tej istej budove, ako boli šatne (1. poschodie) a aj samotné pracovisko, na ktorom žalobca pracoval (druhé poschodie).

113. Podľa vyjadrenia tohto štatutára sa teda uvedená zdravotná príhoda žalobcovi stala na dvore dole, mimo pracoviska, ktoré bolo zároveň pracoviskom aj vykosťovacej linky žalovaného v 1. rade a teda nedošlo k nej na pracovisku na 2. poschodí budovy, odkiaľ by bolo žalobcu aj obtiažne znášať dolu. K uvedenej udalosti došlo ešte pred prechodom cez objekt vrátnice.

114. Vyvstáva otázka, či k uvedenej cievnej príhode žalobcu nedošlo pri jeho ceste späť zo zamestnania, čo v spojení s , má zásadný význam pri posudzovaní pracovného úrazu.

115. Podľa , cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť.

116. V tejto súvislosti súd uvádza, že skutočnosť, že v jednom areáli je umiestnených niekoľko právnických osôb, zamestnávateľov, sama o sebe ešte neumožňuje posúdiť, kde končí zamestnancova cesta do zamestnania. Súdna prax dospela k záveru, že v prípade, ak je zamestnancovi určený vchod do areálu, končí cesta do zamestnania u tohto vchodu a to bez ohľadu na to, kde sa vyznačuje príchod.

Ak nie je vchod do areálu takto určený, je pracoviskom budova, v ktorej má zamestnanec plniť svoje pracovné úlohy, prípadne kde je umiestnený zamestnávateľ u ktorého je zamestnanec v pracovnom pomere a že cesta areálom je v tomto prípade ešte cestou do zamestnania. (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 27.05.2008).

117. Svedok V. H. uviedol, že šatňa, kde sa prezliekali, ako aj pracovisko, kde pracovali sa nachádzali v jednej budove, pričom zo šatne sa išlo po schodoch na 1. poschodie a potom kľukatými cestičkami na druhé poschodie, kde bolo pracovisko. Tiež uviedol, že nejaký plán presunu pre zamestnancov od vrátnice až na samotné miesto výkonu práce na to nebol, pričom to takto bolo od prvého dňa, keď tam prišli pracovať. Potvrdil, že v uvedenom areáli okrem tejto slovenskej firmy bolo viacero firiem, keďže tam bola aj nejaká maďarská, rumunská firma a aj nejaká nemecká firma.

118. Podľa účastníckej výpovede štatutára žalovaného v 1. rade F.. W., podľa jeho vedomostí sa úraz žalobcovi stal po ceste smerom k vrátnici a to po opustení pracoviska, po vykonaní hygieny a prezlečení do civilu, pričom pokiaľ ide o miesto, kde malo dôjsť k uvedenej udalosti, podľa jeho vyjadrenia nie je pracoviskom žalovaného v 1. rade a toto miesto žalovaný ani nemá prenajaté.

119. V konaní nebolo preukázané, že by zamestnanci žalovaného v 1. rade boli nejako osobitne oboznamovaní s cestou, ktorú majú používať na príchod do práce ako aj odchod z práce vo forme nejakého zápisu (napr. v rámci školenia bezpečnosti a ochrany pri práci). Nebolo ani preukázané, aby v súvislosti s takýmto odchodom a príchodom na pracovisko existoval nejaký náčrtok trasy, ktorú majú zamestnanci používať pri odchode z práce.

120. Samotný odchod na pracovisko a príchod z neho sa podľa výpovede svedka V. H. sa uskutočňoval až na samotnom pracovisku pri prvom vážení hláv (príchod), resp. pri sčítaní hláv, keď si vyhodnocovali, koľko sa v uvedený deň spravilo (odchod). Ten papier bol následne hneď odovzdaný do kancelárie.

121. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 27.05.2008, podľa ktorého „ak je v jednom areáli umiestnených niekoľko fyzických, či právnických osôb - zamestnávateľov, je pre posúdenie, kedy končí cesta zamestnanca do zamestnania v zmysle ustanovenia až 3 rozhodujúci záver, od ktorého okamihu po vstupe do areálu začal byť zamestnanec povinný podrobiť sa pokynom zamestnávateľa usmerňujúcim jeho konanie; z tohto hľadiska nie je významné, či sa jedná o pokyny udeľované priamo zamestnávateľom alebo sprostredkovane subjektom, ktorý v rámci areálu zaisťuje ochranu spoločnú pre všetky umiestnené podnikateľské subjekty.“

122. Súd vychádzajúc z právneho názoru tejto najvyššej súdnej autority, berúc do úvahy popis miesta, na ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, ktoré bolo preukázané svedeckými výpoveďami ustálil, že úraz, ktorý žalobca, ako zamestnanec, utrpel, sa mu stal na spiatočnej ceste zo zamestnania, a preto podľa , ho nemožno považovať za pracovný úraz a teda už len z toho dôvodu nemohla zaň nastúpiť pracovnoprávna zodpovednosť žalovaného v 1. rade.

123. Okrem toho, súd sa stotožnil s názorom žalovaného v 1. rade, že v danom prípade nie je jednoznačný a zjavný úrazový dej, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom, aj v prípade, pokiaľ by súd nevzal v úvahu vyššie uvedený záver, že k úrazu žalovaného došlo na ceste späť zo zamestnania (a teda, že úraz sa de facto by stal na pracovisku).

124. Súdna prax dospela k záveru, že za pracovný úraz sa výnimočne uznáva aj infarkt pracovníka za predpokladu, že došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, keď pracovný výkon presahoval hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce alebo ak práca bola vykonávaná v hraniciach obvyklej ťažkej práce, ale za nepriaznivých okolností alebo šlo síce o obvykle namáhavú prácu, pre ktorú však organizmus nebol prispôsobený alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačil.

125. Bezprostrednou príčinou vyvolávajúcou infarkt myokardu je totiž psychická trauma pri jednorazovom preťažení v rámci plnenia pracovných úloh alebo fyzická trauma ako neobvykle bežnému zaťaženiu zodpovedajúce jednorazové vypätie. Môže teda ísť tak o námahu telesnú, ako aj duševnú.

126. I keď v prípade žalobcovho poškodenia zdravia nešlo o infarkt, ale o inú náhlu cievnu mozgovú príhodu, možno definičné predpoklady, ktoré sú uvedené pri infarkte vzťahovať aj na túto inú cievnu mozgovú príhodu. (porovnaj „Ze zhodnocení rozhodování soudů České socialistické republiky o odškodňování pracovních úrazů a nemocí z povolání, projednaného a schváleného občanskoprávním kolegiem Nejvyššího soud ČSR 27.1.1975, “, Zošit č. 2-3, str. 93, vedené v systéme ASPI aj ako rozhodnutie Č. 11/1976).

127. Aj pri inej cievnej príhode teda môže ísť o úrazový dej spadajúci pod definíciu pracovného úrazu, ak sa preukáže niektorá z troch alternatív, a síce 1./ ak došlo k náhlemu poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, keď pracovný výkon presahoval hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce alebo 2./ ak došlo k náhlemu poškodeniu zdravia , ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, kedy pracovný výkon je síce vykonávaný v hraniciach obvykle ťažkej práce, ale za nepriaznivých okolností, alebo 3./ ak došlo k náhlemu poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, kedy pracovný výkon sa síce pohybuje v hranici obvyklej namáhavej práce, pre ktorú však organizmus pracovníka nie je prispôsobený alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačí.

128. Zjednocujúcim znakom všetkých troch alternatív teda je náhle vypätie síl, veľká námaha, či nezvyklé úsilie, ktoré poškodený musí vynaložiť pri ním realizovanom pracovnom výkone, v čase, kedy došlo k náhlemu poškodeniu jeho zdravia.

129. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by dňa 14.09.2014, kedy došlo u žalobcu k poškodeniu zdravia náhlou mozgovou príhodou tento musel vyvinúť nejakú veľkú námahu, či nezvyklé úsilie, resp. že u neho došlo k náhlemu vypätiu síl, ktoré by u neho predstavovali pracovný výkon nad hranicu obvyklej každodennej práce.

130. Z výpovedí svedkov V. H. M. O. S. vyplynulo, že u žalobcu sa tŕpnutie v nohe prejavilo po odchode zo šatne, kedy všetci traja spoločne kráčali po schodoch dole. Teda v tom okamihu žalobca realizoval bežnú činnosť - chôdzu. To znamená, že v tú chvíľu nevykonával žiaden pracovný výkon, ktorý by bol nad hranicou jeho obvyklej každodennej práce. Nebolo preukázané, že by žalobca v tú chvíľu, resp. bezprostredne predchádzajúci časový okamih pred touto udalosťou, bol nútený okamžitým, usilovným vzopätím síl prekonávať vonkajší odpor a zvýšiť tak náhle, nezvyčajne a nadmerne svoju námahu. (porovnaj Rozhodnutí Krajského soudu v Plzni z 30. 6.1961, , resp. v systéme JASPI: vedené ako rozhodnutie č.27/1962 ).

131. Podľa žalobcu u neho došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri veľkej námahe, nezvyklom úsilí a práca bola vykonávaná v hraniciach obvykle ťažkej práce, pričom u neho išlo o obvykle namáhavú prácu, pre ktorú však jeho organizmus nebol prispôsobený a na túto prácu žalobca svojimi schopnosťami nestačil. Poukázal v tejto súvislosti na to že výsluchom svedkov bolo preukázané, že práca, ktorú vykonával žalobca, bola práca vykonávaná v hraniciach obvykle ťažkej práce a išlo o obvykle namáhavú prácu a, že ako zamestnanec by mal vykostiť 800 až 900 kg bravčových hláv za pracovnú smenu.

132. Žalobca teda naznačuje, že u neho nastal tretia alternatíva úrazového deja definujúceho infarkt myokradu, resp. inú cievnu príhodu ako pracovný úraz a síce, že u neho došlo k náhlemu poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, kedy pracovný výkon sa síce pohyboval v hranici obvyklej namáhavej práce, pre ktorú však organizmus nebol prispôsobený, resp. na ktorú svojimi schopnosťami nestačil.

133. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že dňa 14.09.2014, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, bola vôbec navodená takáto situácia.

134. Z výpovede svedka O. S. totiž vyplynulo, že v uvedený deň bolo na ich pracovisko dokonca ešte menej roboty ako obvykle, nakoľko v ten deň prišla objednávka na tzv. celé hlavy a preto sa jednak menej robilo a jednak nebolo potrebné vykonávať plné spracovanie týchto hláv. Dokonca podľa listinných dôkazov (prepúšťacej správy Neurológie Wittlich, Spojenej nemocnice sv. Alžbety) je zrejmé, že, pracovisko opúšťali skôr (o cca 17:00 hod.), než toto bolo zaznamenané v ich evidencii dochádzky. Deň predtým, t.j. 13.09.2014 mal žalobca voľno.

135. Za takéhoto stavu veci sa rozhodne nedá tvrdiť, že v uvedený deň žalobcov pracovný výkon sa síce pohyboval v hranici obvyklej namáhavej práce, keďže práce bolo v porovnaní s iným dňami menej a nebolo potrebné vyvíjať nezvyklé úsilie, či väčšiu námahu, keďže aj samotné opracovanie bravčových hláv sa vykonávalo v oveľa menšom množstve.

136. Nebolo ani preukázané, že by v uvedený deň žalobca realizoval pracovný výkon síce v hraniciach obvykle ťažkej práce, ale za prípadných nepriaznivých okolností.

137. Takéto nepriaznivé okolnosti na pracovisku v uvedený deň neboli tvrdené a ani preukazované.

138. Pracovnú dobu v uvedený deň začínali o 08:30 hod. a tak, ako už bolo vyššie uvedené, končili ju skôr. Na regeneráciu z predchádzajúcej smeny mal žalobca podľa evidenčných záznamom o pracovnom čase 26 a pol hodín.

139. Súdna prax zdôrazňuje, že k mimoriadnemu psychickému vypätiu musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s ním. Z tohto dôvodu dospela k záveru, že nemôže ísť o pracovný úraz spočívajúci v náhlej cievnej príhode, ktorá bola vyvolaná tým, že nadriadený zamestnanec nepriaznivo hodnotil zamestnanca a následne ho odvolal z funkcie. K poškodeniu zdravia totiž v tomto prípade nedošlo v dôsledku vypätia vyvolaného nadmerným pracovným zaťažením, ale bolo dôsledkom iných skutočností (pozri R 11/1976).

140. Za takýchto okolnosti je preto potrebné hodnotiť aj žalobcom uvádzané podľa neho nedostatky v ubytovaní, ktoré podľa neho mali u neho vyvolať psychické a fyzické potiaže. Tieto totiž nespadali pod pojem „plnenie pracovných úloh alebo v súvislosti s ním“.

141. Z dokazovania vyplynulo, že pokiaľ ide o ubytovanie, tak podľa výpovede svedka O. S. žalobca počas dvoch týždňov pred uvedeným úrazom bol ubytovaný v tom istom byte, ale na inej izbe ako tento svedok, pričom posledné štyri dni pred úrazom s týmto svedkom žalobca býval na jednej izbe. Teda sťahovanie v dvojtýždňových intervaloch sa síce potvrdilo, avšak ako uviedol svedok V. H. k premiestňovaniu zamestnanca na ubytovaniach v rámci turnusu dochádzalo len raz a to práve po uvedených dvoch týždňoch, keď sa zamestnanci vracali z dovoleniek. Každý zo zamestnancov však mal pri ubytovaní vyčlenené vlastné miesto, kam si mohol ukladať vlastné veci, hygienické potreby a mal k dispozícii vlastnú skriňu. To, ako si zamestnanci upravili (upratali) priestor, v ktorom boli ubytovaný bolo na nich a súd jeho toho názoru, že žalovaný v 1. Rade, ako zamestnávateľ, do toho nemal ako zasahovať a v danom prípade tým skôr zo strany samotného žalobcu ani neboli vznesené žiadne výhrady k otázkam ubytovania.

142. Podľa názoru súdu, nie nezanedbateľný vplyv na poškodenie zdravia, ktoré u žalobcu v uvedenom dni nastalo, mali už samotné predispozície, ktoré súdny znalec u neho konštatoval.

143. Ako uvádzal súdny znalec, u žalobcu bolo možné klasifikovať arteriálnu hypertenziu stupňom číslo 2 s prítomnosťou dvoch rizikových faktorov a to mužské pohlavie a BMI > 30 kg/m2., teda nadváhu. Podľa znalca k mozgovému krvácaniu môže u rizikových pacientov dôjsť pri akejkoľvek fyzickej alebo psychickej záťaži, ktorá má za následok prudký vzostup tlaku a nemusí súvisieť s výkonom pracovnej činnosti alebo pracovným zaradením. Tak tomu bolo aj u žalobcu. Z faktorov, ktoré majú vplyv na vznik náhlej cievnej mozgovej príhody mal žalobca v zdravotnej dokumentácii uvedenú hypertenziu, ktorú však pred žalovaným v 1. rade, ako jeho zamestnávateľom zamlčal, a táto sa neobjavila ani v lekárskom posudku o jeho zdravotnej spôsobilosti na výkon práce pre zamestnávateľa, vystavenom dňa 07.04.2014 S.. S. Š., všeobecným lekárom pre žalobcu, kde sa dokonca konštatovalo, že žalobca je zdravotne spôsobilý na prácu s faktormi pracovného prostredia, ako aj na prácu vo viacsmennej prevádzke - nočná práca v zmysle a bol uznaný za spôsobilého na výkon práce pre pracovné zaradenie: robotník v potravinárskej výrobe - porážka a rozrábka, s faktorom pracovného prostredia: fyzická záťaž a záťaž chladom pre kategóriu práce zamestnanca: 2.

144. To bolo konštatované v uvedenom zdravotnom posudku napriek tomu, že podľa znaleckého posudku súdneho znalca, u žalobcu, ako pacienta, v pásme stredne vysokého až vysokého kardiovaskulárneho rizika, nie je vhodná izometrická záťaž spojená s namáhavou fyzickou prácou, nakoľko pri nej dochádza k výraznému vzostupu krvného tlaku.

145. Navyše z ďalších dôkazov (nemecký nález pri príjme žalobcu do príslušného zdravotníckeho zariadenia -preklad č. 375/2019) vyplynulo, že podľa rodinnej anamnézy obaja rodičia žalobcu majú cukrovku a vysoký krvný tlak a dokonca matka dostala porážku, teda predispozície na náhlu cievnu mozgovú príhodu už boli dané v samotnej rodine žalobcu.

146. Na základe uvedeného preto súd predmetnú žalobu zamietol, aj čo do vzťahu k žalovanému v 1. rade.

147. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

148. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

149. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

150. Podľa , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

151. Podľa , ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

152. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

153. Súd nepriznal úspešným stranám sporu, teda žalovaným, nárok na náhradu trov tohto konania voči neúspešnému žalobcovi a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa postupujúc v zmysle .

154. Tieto dôvody vzhliadal vo vzájomnom porovnaní osobných a sociálnych, resp. majetkových pomeroch strán sporu.

155. Súd považoval na strane žalobcu za takéto dôvody jednak jeho súčasný zdravotný stav, ktorý bol prezentovaný v súvislosti s jeho žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a jednak jeho príjmové pomery, ako vlastné, tak aj jeho partnera tvoriaceho s ním spoločnú domácnosť.

156. Súd bral na zreteľ, že žalobca je toho času invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na 75%. Je odkázaný na sprievodcu a jeho príjem tvorí jedine invalidný dôchodok, ktorý v roku 2016 bol stanovený vo výške 301,70 EUR mesačne. Jeho manželka je tak isto poberateľkou invalidného dôchodku a tiež peňažného príspevku na opatrovanie žalobcu.

157. Naproti tomu žalovaný v 1. rade je obchodnou spoločnosťou - podnikateľom, u ktorého vzhľadom na pokračujúci výkon podnikateľskej činnosti je predpoklad, že prípadne nepreplatenie nákladových položiek spočívajúcich v trovách tohto konania nebude mať zreteľne nepriaznivý vplyv.

158. V prípade žalovaného v 2. rade zase ide o verejnoprávnu inštitúciu, u ktorej takisto nie je predpoklad, že prípadne nepriznanie nároku na náhradu trov konania v tomto spore malo mať nejaký výrazný dopad na existenciu, či fungovanie tejto inštitúcie.

159. Pri zohľadnený vyššie uvedených aspektov je možné konštatovať, že prípadné priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaných voči žalobcu, by znamenalo neprimeranú tvrdosť.

160. Z tých istých vyššie uvedených dôvodov na strane žalobcu súd pristupoval aj pri rozhodovaní o trovách štátu, ktoré vznikli jednak v súvislosti s nariadeným a vykonaným znaleckým dokazovaním, pri ktorom odmena znalca (znalečné) nebola v plnej miere pokrytá zloženým preddavkom zo strany žalovaného v 2. rade, a jednak v súvislosti s vyhotovením prekladov listín z jazyka nemeckého do jazyka slovenského, ktoré v tomto spore boli predložené stranami sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. ( , /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.