Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoPr-7-2019.pdf
PDF · 83.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/7/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : K. G., J.. XX.XX.XXXX, G. A., J. Y. XX, zastúpený JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, so sídlom v Bardejove, Slovenská 5, proti žalovaným : X. N. S., N.. N. V..Q.., N. N. I. N. J. I.F., Š. J.. X, F.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13, 2. Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO : 30 807 484, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, o určenie pracovného úrazu, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4. júna 2019 sp. zn. 16CPr/2/2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.6.2019 č.k. 16CPr/2/2015-281 vo výroku III. o nepriznaní trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcovi.
Žalobca a žalovaný v 1. rade majú proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 4.6.2019 č.k. 16CPr/2/2015-281 zamietol žalobu (výrok I.), nepriznal trovy konania žalovanému v 1. rade voči žalobcovi (výrok II.)., nepriznal trovy konania žalovanému v 2. rade voči žalobcovi (výrok III.) a nepriznal trovy konania Slovenskej republike voči žalobcovi (výrok IV.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 14.9.2014 pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného v 1. rade, je pracovným úrazom a že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom v plnom rozsahu.
3. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a voči žalovanému v 1. rade z dôvodu, že náhla mozgová príhoda, ku ktorej došlo dňa 14.9.2014, nebola pracovným úrazom.
4. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP. Nepriznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v pomeroch žalobcu, najmä vzhľadom na jeho zdravotný stav a majetkové pomery. Zohľadnil, že žalobca je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na 75 %, je odkázaný na sprievodcu a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 301,70 € mesačne. Jeho manželka je tiež poberateľkou invalidného dôchodku a peňažného príspevku na opatrovanie žalobcu.
5. Z rovnakých dôvodov nepriznal ani štátu náhradu trov konania ním vynaložených na odmenu znalca, ktorá nebola pokrytá zloženým preddavkom zo strany žalovaného v 2. rade.
6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2. rade proti žalobcovi v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného v 1. rade nahradiť mu trovy konania vo výške 200 €, ktoré vznikli zaplatením preddavku na znalečné v celkovej výške 400 €, pričom podľa názoru žalovaného v 2. rade sa na týchto nákladoch má podieľať aj žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ žalobcu. Poukázal na to, že vôbec nemal byť stranou sporu, keďže išlo o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov a z tohto dôvodu vzniesol aj námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Nemal žiaden záujem na prejednaní pracovnoprávneho sporu, keďže je iba vykonávateľom poukazovania dávok sociálneho zabezpečenia. Nemá ani právny záujem na úspešnosti sporu. Súd ho mal vylúčiť zo sporového konania ihneď po doručení námietky pasívnej legitimácie. Pokiaľ teda vynaložil trovy na náklady znaleckého dokazovania, ktoré nebolo vykonané v jeho záujme, na týchto by sa mal podieľať zamestnávateľ žalobcu, t.j. žalovaný v 1. rade v rozsahu 1 , t.j. 200 €.
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý výrok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že v priebehu konania ani raz nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie, na rozdiel od žalovaného v 2. rade, ktorý znalecké dokazovanie navrhol v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaniach dňa 9.5.2016 a 29.11.2016. Žalovaný v 2. rade námietku nedostatku pasívnej legitimácie vzniesol prvýkrát až dňa 18.4.2018, teda dva týždne potom, ako mu bola zo strany súdu uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400 € uznesením zo dňa 4.4.2018. Po doručení námietky nedostatku vecnej legitimácie už teda bola povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania uložená uznesením, voči ktorému nebolo prípustné odvolanie. Súd pritom postupoval podľa § 253 ods. 1 CSP a žalovanému v 2. rade, ktorý navrhol vykonať znalecké dokazovanie, uložil povinnosť zložiť preddavok na výdavky s tým spojené. Postup súdu teda bol zákonný. Žalobcovi nebolo možné uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy dokazovania z dôvodu, že bol oslobodený od súdnych poplatkov.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý výrok rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s vyjadrením žalovaného v 1. rade k odvolaniu.
9. Žalovaný v 2. rade v replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 2. rade nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je vo výroku III. o nepriznaní trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcovi vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z plného úspechu žalovaných v 1. a 2. rade v spore, avšak náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi im nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP, t.j. nepriznanie náhrady trov konania.
14. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods.1 CSP).
15. Ustanovenie § 255 ods.1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady úspechu v spore.
16. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251 CSP, tzn. trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne
vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Úspešná strana má teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu svojho úspechu (čiastočného alebo plného) v spore.
17. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).
19. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
20. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
21. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
22. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
24. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
25. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a rozhodoval o trovách konania podľa zásady úspechu vo veci, v zmysle ktorej povinnosť hradiť trovy konania vzniká iba neúspešnej strane sporu proti strane úspešnej, okrem výnimočných prípadov v zmysle § 257 CSP.
26. Spôsob, akým navrhuje žalovaný v 2. rade rozhodnúť o jeho trovách konania, keď sa ich náhrady domáha voči žalovanému v 1. rade, ktorý bol taktiež v spore úspešný, je v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami.
27. Žalovaný v 1. rade bol v spore úspešný, nemohla mu preto vzniknúť povinnosť nahradiť trovy konania rovnako úspešnému žalovanému v 2. rade.
28. Žalovaný v 2. rade mal ako úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania iba voči neúspešnému žalobcovi, avšak tieto mu nebolo možné priznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu, čo žalovaný v 2. rade v odvolaní ani nenamietal. Táto skutočnosť však neznamená, že mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči inej úspešnej strane sporu.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku III. o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcovi ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný v 2. rade neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi
a žalovanému v 1. rade. Odvolací súd preto priznal žalobcovi a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 2. rade, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).