Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/72/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci žalobcu M. L., bývajúceho v D., zastúpeného JUDr. R. M., advokátkou

so sídlom v Z., proti žalovanému S., a.s., D., IČO: X., o určenie, že ide o pracovný úraz,

vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra 2006 sp. zn.

t a k t o :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra 2006 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene rozsudkom z 23. marca 2006 č.k. -74 zamietol

žalobu, ktorou sa domáhal žalobca určenia, že úraz, ktorý sa stal dňa 27.12.2004 je

pracovným úrazom. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uzavrel, že úraz, ktorý

sa stal žalobcovi dňa 27.12.2004 nie je pracovným úrazom, pretože sa jedná o úraz, ktorý

žalobca utrpel na ceste do zamestnania. Cestou do zamestnania je cesta, ktorú vykonáva

žalobca až do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa, čo je objekt haly 10 C. Pokiaľ teda

žalobca utrpel úraz ešte pred vstupom do haly 10 C, nemožno jeho úraz vyhodnotiť ako úraz

pracovný.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. novembra 2006

č.k. -115 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s odôvodnením v súlade

so súdom prvého stupňa, že predmetný úraz, ktorý sa žalobcovi stal v areáli P. nie je možné

hodnotiť ako pracovný úraz, ale je ho potrebné hodnotiť len ako cestu do zamestnania

nesúvisiacu s plnením pracovných úloh. Zároveň pripustil dovolanie voči predmetnému

rozsudku, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Vymedzil

dovolaciu otázku „či vstup do areálu, v ktorom sa nachádza viacero zamestnávateľov

(obchodných spoločností) je možné považovať za miesto vstupu do objektu zamestnávateľa

alebo za miesto určené na plnenie pracovných úloh podľa ,

alebo či úsek od vstupu do areálu po vstup do konkrétneho objektu zamestnávateľa

treba považovať za cestu do zamestnania a to za situácie, že trasa bola zamestnancovi

zamestnávateľom určená“.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu žalobca napadol dovolaním, ktorého prípustnosť

odôvodnil ustanovením s tým, že nesúhlasí s právnym posúdením veci

odvolacím súdom vo vymedzenej dovolacej otázke. Poukázal na skutočnosť, že žalobca mal

v pracovnej zmluve vymedzené miesto výkonu práce areál P. a nie halu č. 10,

v ktorej skutočne vykonával prácu. Skončenie cesty do zamestnania by sa malo vymedziť

individuálne podľa podmienok konkrétneho zamestnávateľa. Keďže túto skutočnosť

zamestnávateľ žalobcu nemal v čase úrazu žalobcu bližšie upravenú v pracovnom poriadku

a ani v žiadnom inom vnútornom dokumente, vychádzajúc z ustanovenia § 221 ods. 1

skončenie cesty do zamestnania ohraničil vstupom do objektu

zamestnávateľa, čo v tomto prípade predstavuje prechod zamestnanca cez vrátnicu do areálu

P.. Pokiaľ sa teda stal úraz žalobcovi v areáli P., považujú tento úraz

za pracovný, nakoľko jeho cesta do zamestnania už bola skončená a trasa, ktorou prechádzal

do haly č. 10 je hodnotená z ich strany ako úkon potrebný na výkon práce v priamej súvislosti

s plnením pracovných úloh. Navrhuje aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu žiadal dovolanie

v celom rozsahu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberal procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmal dovolací

súd, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia je takouto

vadou, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konaniam, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal

a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. a/ preto nie je daný.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že je dovolanie

prípustné a vymedzil aj dovolaciu otázku „či vstup do areálu, v ktorom sa nachádza viacero

zamestnávateľov (obchodných spoločností), je možné považovať za miesto vstupu do objektu

zamestnávateľa alebo za miesto určené na plnenie pracovných úloh podľa § 221 ods. 1

alebo či úsek od vstupu do areálu po vstup do konkrétneho objektu

zamestnávateľa treba považovať za cestu do zamestnania a to za situácie, že trasa bola

zamestnancovi zamestnávateľom určená“. Odvolací súd túto otázku posúdil zhodne so súdom

prvého stupňa, že v danej situácii aj keď sa predmetný úraz žalobcovi stal v areáli P., ktorý je

zároveň sídlom jeho zamestnávateľa, nejde o pracovný úraz, pretože miesto úrazu bolo

koľajisko, teda komunikácia vlastnícky patriaca inému subjektu. Miesto úrazu bolo pred

vstupom do objektu zamestnávateľa a toto miesto nie je možné považovať ani za iné miesto

určené na plnenie pracovných úloh, pretože v tomto mieste ešte žalobca žiadne pracovné

úlohy neplnil ani plniť nemal, tieto plnil iba v objekte zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu

treba miesto úrazu považovať ešte za cestu do zamestnania a to aj napriek zistenej

skutočnosti, že takáto trasa od vstupu do areálu P. po príchod na pracovisko zamestnanca bola

výslovne určená zamestnávateľom.

Dovolateľ namieta, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ( v znení platnom v čase,

kedy došlo k úrazu žalobcu), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz)

zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase

pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 195 ods. 2 hore citovaného zákona pracovný úraz je poškodenie zdravia,

ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a následným pôsobením vonkajších

vplyvov.

Podľa § 195 ods. 3 hore citovaného zákona pracovný úraz nie je úraz, ktorý

zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Podľa plnenie pracovných úloh je výkon pracovných

povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz

zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

Podľa priame súvislosti s plnením pracovných úloh

sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred

začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť,

stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť.

Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie

pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných

úloh.

Podľa ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý

zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Podľa cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska

(ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto

určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve,

lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť.

Podľa cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko

alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, a nie je súčasne

obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom

práce alebo po jej skončení.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci zistené, že žalobcovi ako

zamestnancovi právneho predchodcu žalovaného sa dňa 27.12.2004 stal úraz na koľajisku

v areáli P.. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a zamestnávateľom

P. T. , a.s., IČO: X. dňa 1.6.2002 je miesto výkonu práce určené sídlo zamestnávateľa P. T.,

a.s., areál P. X.. Dňa 30.11.2002 zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorili dohodu o zmene

pracovnej zmluvy, kde sa ako miesto výkonu práce uvádza P. T., a.s. Ako vyplýva z údajov

v obchodnom registri zamestnávateľ žalobcu P. T., a.s., vystupujúci pod týmto obchodným

menom od 23.4.2002 do 18.8.2004, od 19.8.2004 do 3.2.2005 pod obchodným menom S.

a v súčasnosti vystupuje pod obchodným menom S., s.r.o. V čase úrazu zamestnávateľom

žalobcu bola obchodná spoločnosť S., a.s., ktorá časť podniku aj s obchodným menom

predala obchodnej spoločnosti S., a.s. Ako sídlo týchto spoločností sa stále uvádza areál P..

Samotný areál P. patril do vlastníctva P. G., a.s., s výnimkou haly 10, ktorá patrí obchodnej

spoločnosti S., s.r.o. Žalovaný mal uvedenú halu 10 v prenájme. Okrem žalovaného

v uvedenej hale sa nachádzajú aj zamestnanci ďalšej obchodnej spoločnosti.

Z uvedeného je nesporné, že predmetný úraz sa žalobcovi v tom čase zamestnancovi

obchodnej spoločnosti s obchodným menom S., a.s., (predtým P. T., a.s.,) stal v areáli P.,

kde mala sídlo aj obchodná spoločnosť S., a to konkrétne v hale č. 10. Predmetný úraz sa stal

pred halou č. 4 na trase, ktorú zamestnávateľ žalobcovi určil pri školení o bezpečnosti

a hygiene práce tak, ako je to zaznačené aj v citovanej knihe o BHP. Z dohody o zmene

pracovnej zmluvy je zrejmé, že miesto výkonu práce je P. T., a.s., rozdiel je však v tom, že

uvedený tzv. doterajší údaj nezodpovedá zneniu pôvodnej pracovnej zmluvy z 1.6.2002, kde

miesto výkonu práce bolo sídlo zamestnávateľa P. T., a.s., a to areál P.. V dohode o zmene

pracovnej zmluvy sa ako miesto výkonu práce uvádza už len P. T., a.s. V knihe OBHP S.,

a.s., na str. 409 – prehľad registrovaných úrazov vzniknutých na stredisku je pod č. 3/2004

zapísané L. M. 27.12.2004 o 5.40, druh zranenia vyvrtnutie pravej nohy v členku, príčina

a opatrenia – pri prechádzaní cez koľajisko pred H 4 sa mu šmyklo a vyvrtla sa mu pravá

noha, zápis je podpísaný majsterkou K. a žalobcom M. L. ako poškodeným. Na str. 448

v predmetnej knihe je zápis z 20.2.2004 o oboznámení pracovníkov s cestou, ktorú majú

používať na odchod z práce. Zároveň s týmto zápisom sa tam nachádza aj náčrtok, pričom

žalobca poukázal na to, že úraz sa mu stal práve na tejto trase určenej zamestnávateľom.

Takto určenú trasu dodržal aj v deň, kedy sa mu predmetný úraz stal.

Odvolací súd považuje za správny právny názor prvostupňového súdu v tom, že

predmetný úraz, ktorý sa žalobcovi stav v areáli P. nie je možné hodnotiť ako úraz pracovný,

ale je ho potrebné hodnotiť len ako cestu do zamestnania nesúvisiacu s plnením pracovných

úloh. S takýmto názorom nemožno súhlasiť.

Skutočnosť, že v jednom areáli je umiestnených niekoľko právnických osôb,

zamestnávateľov, sama o sebe ešte neumožňuje posúdiť, kde končí zamestnancova cesta

do zamestnania. Súdna prax vychádzajúca zo skutkového stavu, ktorý bol vtedy pre posúdenie

určujúci dospela k záveru, že v prípade, ak je zamestnancovi určený vchod do areálu, končí

cesta do zamestnania u tohto vchodu a to bez ohľadu na to, kde sa vyznačuje príchod. Ak nie

je vchod do areálu takto určený, je pracoviskom budova, v ktorej má zamestnanec plniť svoje

pracovné úlohy, prípadne kde je umiestnený zamestnávateľ u ktorého je zamestnanec

v pracovnom pomere a že cesta areálom je v tomto prípade ešte cestou do zamestnania.

Vykonaným dokazovaním pred súdmi oboch stupňov bolo preukázané, že žalovaná

pôsobila na základe zmluvy o nájme nehnuteľností v areáli P. v hale č. 10, kde žalobca

vyznačoval príchod do zamestnania a vykonával práce podľa pracovnej zmluvy.

V knihe OBHP S. na str. 448 je zápis 20.2.2004 o oboznámení pracovníkov s cestou, ktorú

majú používať na odchod z práce. Zároveň s týmto zápisom sa tam nachádza aj náčrtok trasy,

ktorú majú zamestnanci používať pri odchode z práce. Žalobcovi sa úraz stal práve na tejto

trase určenej zamestnávateľom (pred halou č. 4). Žalobca pri vstupe do areálu P. prechádzal

vrátnicou a následne určenou trasou do haly č. 10, kde mal pracovisko. Vstup zamestnancov

a ich pohyb v rámci areálu P. bol teda na rozdiel od ich pohybu vonku na ktorý zamestnávateľ

nemal (nemohol mať) žiadny vplyv, usmerňovaný pokynmi zamestnávateľa, ktoré

zamestnanci boli povinní rešpektovať. Za tohto stavu je na mieste záver, že žalobca začal

cestu do zamestnania okamihom, keď vstúpil do areálu P. cez vrátnicu, kedy bol povinný

dbať na pokyny svojho zamestnávateľa. Cesta areálom je z pohľadu zamestnanca úkonom

nutným pred začiatkom práce a teda úkonom, ktorý je v zmysle ustanovenia § 220 ods. 1, 2

v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Z uvedeného súčasne vyplýva, že v prospech opačného názoru nemožno dôvodne

namietať, že žalobca nemal určené iné miesto k plneniu pracovných úloh než práve v budove

(hala č. 10), lebo zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovných úrazom

v zmysle ustanovenia , nie je obmedzená len na prípady,

ak utrpí zamestnanec poškodenie zdravia náhlym násilným a krátkodobým pôsobením

vonkajších vplyvov (úraz) pri plnení pracovných úloh, ale sa týka taktiež pracovných úrazov,

ktoré sa prihodili v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Z tohto hľadiska nie je

pre posúdenie priamej súvislosti s plnením pracovných úloh taktiež významné, či k úrazu

dôjde pri „chôdzi po komunikácii na pozemku niekoho iného než zamestnávateľa“, alebo

okolnosť, kde (na ktorom mieste) dochádza k vyznačovaniu príchodu do zamestnania, pretože

miesto inštalácie príslušného zariadenia môže byť závislé na organizačnom rozhodnutí

zamestnávateľa, na možnosti umiestnenia z technického hľadiska a pod. bez toho, aby mohlo

byť v daných podmienkach vždy stotožnené so skutočným vstupom do zamestnania. Pre

posúdenie miesta ukončenia cesty do zamestnania v areáli, ktorý zamestnávateľ užíval

s viacerými fyzickými, či právnickými osobami, nemôže byť samo o sebe – bez prihliadnutia

k ďalším okolnostiam – podstatné, že zamestnávateľ nezaisťuje ochranu objektu, v ktorom

pôsobí, sám priamo v tomto objekte, ale spoločne s ostatnými subjektmi spôsobom, ktorý sa

mu z hľadiska sledovaného účelu javí najviac efektívny. Rozhodujúce je, že zamestnanec

je už povinný podrobiť sa (priamo alebo sprostredkovane) pokynom svojho zamestnávateľa.

Okolnosť, či zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise označí miesto vstupu do

zamestnania nie je právne významná lebo zákon s takýmto označením zamestnávateľa záver,

kedy končí cesta zamestnanca zo zamestnania (prípadne kedy začína cesta zo zamestnania)

nespája. Takáto deklarácia má povahu len skutkovej okolnosti, ktorá spoločne s ďalšími

skutočnosťami môže takýto záver umožniť.

A preto, ak je v jednom areáli umiestnených niekoľko fyzických či právnických

osôb – zamestnávateľov, je pre posúdenie, kedy končí cesta zamestnanca do zamestnania

v zmysle ustanovenia až 3 rozhodujúci záver,

od ktorého okamihu po vstupe do areálu začal byť zamestnanec povinný podrobiť sa

pokynom zamestnávateľa usmerňujúcim jeho konanie; z tohto hľadiska nie je významné, či

sa jedná o pokyny udeľované priamo zamestnávateľom alebo sprostredkovane subjektom,

ktorý v rámci areálu zaisťuje ochranu spoločnú pre všetky umiestnené podnikateľské

subjekty.

Vzhľadom na to, že dovolaním napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), dovolací súd napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil podľa a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: