Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: E. Q., narodený X.XX.XXXX, bytom M. R. U. XXX/XX, U., zastúpený advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, so sídlom Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom, proti žalovanej: Ing. L. J., narodená XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, U., zastúpená advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného Galanta č. k. -145 zo dňa 15.11.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/3 pomeru k celku k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, ktorý je vedený Okresným úradom Šaľa - katastrálny odbor, pre katastrálne územie U. ako stavba - rodinný dom so s.č. XXX, postavený na parc. reg. „C" č. 365/2 a na parc. reg. „C" č. 366, stavba - garáž bez súpisného čísla postavená na parc. reg. „C" č. 365/3, pozemok parc. reg. „C" č. 65/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 300 m2, pozemok parc. reg. „C" č. 365/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2, pozemok parc. reg. „C" č. 365/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2, parc. reg. „C" č. 366 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, pozemok parc. reg. „C" č. 367 - záhrady o výmere 326 m2 patrí do dedičstva po poručiteľke I. Q., rod. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom U., M. R. U. XXX/XX, druhým výrokom žalobcovi priznal právo náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaná nadobudli smrťou poručiteľa - svojho otca Ing. E. Q., zomr. dňa XX.XX.XXXX, spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, pre kat. úz. U., a to každý vo výške1/6 pomeru k celku, treťou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností bola ich matka I. Q., a to v pomere 2/3 k celku. Dňa 17.12.2014 došlo k podpisu Darovacej zmluvy, ktorou neb. I. Q. previedla na žalovanú svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v pomere 2/3 k celku, pričom na základe tejto zmluvy bol katastrálnym odborom Okresného úradu Šaľa, pod č. V 2554/14 povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej, ktorá sa tak stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v pomere 5/6 k celku. Zo Znaleckého posudku č. 38/2018, ktorý v spore vypracoval MUDr. Mário Straka - znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, súd zistil, že znalec podľa rekonštrukcie psychiatrického zdravotného stavu I. Q., ktorú vykonal z dostupnej psychiatrickej a neurologickej dokumentácie dospel k názoru, že z psychiatrického hľadiska je vysoko pravdepodobné, že zdravotný stav I. Q. vylučoval, aby bola v čase podpisu Darovacej zmluvy dňa 17.12.2014 schopná posúdiť následky svojho konania. Podľa záverov znalca neb. poručiteľka I. Q. trpela cievno, kôrovo-podkôrovou demenciou stredne ťažkého stupňa, pričom v deň podpisu darovacej zmluvy bola táto porucha dekompenzovaná psychoticky (halucinatórne), čo bolo zdokumentované nálezom ambulantného psychiatra zo dňa 17.12.2014. Takýto stav nebohej poručiteľky preto podľa znalca vylučoval, aby bola v čase úkonu schopná posúdiť následky akéhokoľvek svojho konania. Z výpovede E. Q., ktorá je manželkou žalobcu, súd prvej inštancie zistil, že deň pred podpisom darovacej zmluvy dňa 16.12.2014 jej volal syn, že neb. I. Q., s ktorou žili na jednom dvore, je agresívna, na základe čoho navštívila MUDr. F., ktorý bol v tom čase jej ošetrujúcim psychiatrom, ktorý jej dal lieky pre poručiteľku. Dňa 17.12.2014 zobrala žalovaná neb. I. Q. za účelom návštevy psychiatra. Z výpovede svedka E. Q. súd prvej inštancie zistil, že je synom žalobcu a vnukom neb. I. Q., s ktorou žili v spoločnej domácnosti, pred jej hospitalizáciou vo Veľkom Záluží mu pripadala celkom normálna, svedok potvrdil, že dňa 16.12.2014 niekedy poobede, keď sa vrátil zo školy, telefonicky kontaktoval svoju matku E. Q. s tým, že neb. I. Q. má halucinácie, blúzni a vykrikuje z okna. Z výpovede svedka MUDr. K. F. súd prvej inštancie zistil, že svedok bol ošetrujúcim lekárom neb. I. Q., dňa 16.12.2014 ho navštívila E. Q. s tým, že s neb. I. Q. majú problémy, že sa správa neprimerane, je extrémne nedôverčivá, tvrdí, že ju obťažujú dobré červené a zlé čierne postavy a odmieta jedlo, pričom svedok odporučil ústavnú liečbu a predpísal neb. I. Q. liek Olanzapin. Svedok MUDr. K. F. osobne nebohú I. Q. videl dňa 17.12.2014, kedy sa k nemu dostavila v sprievode žalovanej, pričom až neskôr sa dozvedel, že k nemu prišli priamo od notára, neb. I. Q. sa pri osobnej návšteve prejavovala tak, že bola rozrušená a ustrašená, mala zvýšený krvný tlak a prejavovala nedôveru k rodine žalobcu, verbálne sa prejavovala tak, že hovorila o trpaslíkoch, ktorí ju znepokojujú a majú ju troviť, tvrdila, že nespáva a že jej nechutí jesť. Z písomného vyjadrenia MUDr. W. U. - psychiatričky súd prvej inštancie zistil, že prvýkrát prišla do styku s neb. I. Q. dňa 31.5.2015, vtedy bola nebohá poručiteľka úzkostná, depresívna, vystrašená po konflikte medzi jej deťmi, mala strach z liekov, ktoré odmietala, bola plačlivá, orientovaná osobou presne, časovými udalosťami nepresne, afektívne bola labilná, bez bludov a porúch vnímania.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu dospel k názoru, že je daný, keď poukázal na to, že účelom súdneho konania má byť odstránenie porušenia práv dotknutej osoby a odstránenie právnej neistoty, pričom určovacia žaloba tak, ako ju formuloval žalobca je efektívnym prostriedkom na odstránenie takéhoto stavu. Na základe vykonaných dôkazov, a to najmä znaleckého posudku a svedeckej výpovede MUDr. K. F., súd prvej inštancie zistil, že nebohá I. Q. trpela dňa 17.12.2014 duševnou poruchou, ktorá nebola prechodného rázu a ktorá jej znemožňovala posúdiť následky akéhokoľvek svojho konania. Znalec vo svojom Znaleckom posudku č. 38/2018 dospel k jednoznačne formulovanému stanovisku na základe rekonštrukcie jej zdravotného stavu, pričom jeho závery plne korešpondujú s hodnotením zdravotného stavu neb. I. Q., ktoré prezentoval svedok MUDr. K. F., ktorý sa s neb. I. Q. videl tesne po tom, čo dňa 17.12.2014 došlo k podpísaniu darovacej zmluvy. Svedecká výpoveď MUDr. K. F. a závery znaleckého dokazovania korešpondujú a potvrdzujú aj popis správania sa neb. I. Q. v deň pred podpisom zmluvy, ktoré vo svojich svedeckých výpovediach prezentovali E. Q. a E. Q.. Na základe týchto skutočností preto súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť, pretože Darovacia zmluva zo dňa 17.12.2014 uzatvorená medzi I. Q. ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou nemôže byť platným právnym úkonom, keďže I. Q. nebola v deň 17.12.2014, vzhľadom na svoj duševný stav preukázaný vykonaným dokazovaním, na taký úkon spôsobilá. V dôsledku neplatnosti darovacej zmluvy je nutné skonštatovať, že I. Q. bola ku dňu smrti naďalej vlastníčkou sporného spoluvlastníckeho podielu a po jej smrti tento spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po jej osobe.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania v plnej výške, keďže jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná podľa ustanovenia a . Čo sa týka vyšetrenia poručiteľky I. Q. svedkom MUDr. K. F. žalovaná poukázala na priebeh stanovenia diagnózy poručiteľky, a to najmä na skutočnosť, že svedok mal stanoviť diagnózu svojej pacientky bez toho, aby ju fyzicky videl a mal možnosť vyšetriť. Diagnóza bola stanovená na základe ústnej reprodukcie jej stavu partnerkou žalobcu v deň, kedy mala poručiteľka preukázateľne psychickú epizódu v podobe halucinácií, čo vyšetrovaná pri svojom skutočnom vyšetrení v deň podpisu darovacej zmluvy potvrdila, avšak sám svedok MUDr. F. konštatoval, že v deň skutočného vyšetrenia poručiteľka netrpela žiadnymi psychotickými príznakmi. Poukázala tiež na výpoveď svedka E. Q., ktorý uviedol, že poručiteľka mala skutočne dňa 16.12.2014 psychotický stav, avšak v deň nasledujúci žiadny takýto stav u nej nepozoroval, pričom sa s poručiteľkou stretával každý deň. K výpovedi svedkyne E. Q. a žalobcu uviedla, že tieto výpovede sú účelové, ich tvrdenia sa nezakladajú na pravde, a to najmä z dôvodu ich absolútneho rozporu so závermi Znaleckého posudku vyhotoveného MUDr. Máriom Strakom č. 38/2018. Svedkyňa ako aj žalobca sa evidentne snažia navodiť ilúziu, že poručiteľka bola duševne nespôsobilá na uzatvorenie darovacej zmluvy so žalovanou, avšak vo svojich výpovediach uvádzajú zlepšenie jej stavu v neskoršom čase s evidentným cieľom, ktorým je zmocnenie sa celého dedičstva po poručiteľke. Tiež uviedla, že výpoveď svedka MUDr. F., ktorý potvrdil, že v deň podpisu darovacej zmluvy a skutočnej návštevy poručiteľky v jeho ordinácii táto netrpela žiadnymi psychotickými príznakmi, pričom mu popísala akými príznakmi trpela v iný deň a to deň predchádzajúci jej skutočnému vyšetreniu. Žalovaná má za to, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka v deň podpisu darovacej zmluvy netrpela žiadnymi psychotickými príznakmi, v dôsledku ktorých by nebola spôsobilá vnímať dôsledky svojho konania a jej spôsobilosť k právnym úkonom nebola nijakým spôsobom obmedzená. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, ktorý žalovaná nepovažuje za daný. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. , pričom žalobu zobral späť a súd konanie zastavil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáhal totožného výsledku vo veci hmotnoprávneho stavu v inom konaní, v ktorom dobrovoľne nepokračoval a tým stratil možnosť osvedčiť svoj naliehavý právny záujem na výsledku sporu, čo súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, riadne vecne odôvodnené, ktoré vychádza zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Vychádzajúc zo zápisov v zdravotnej dokumentácii poručiteľky vykonaných MUDr. K. F. je zrejmé, že dňa 16.12.2014 sa do jeho ambulancie dostavila svedkyňa E. Q., ktorá subjektívne popísala stav poručiteľky, na základe čoho ošetrujúci lekár stanovil diagnózu a predpísal lieky. Následne dňa 17.12.2014 sa do ambulancie dostavila poručiteľka v sprievode žalovanej, ktorá tiež subjektívne popísala svoje ťažkosti, ako aj stav, že ju neustále obťažujú čierne a červené postavy. Ošetrujúci lekár v správe popísal diagnózu, aj objektívne posúdenie, t. j. že poručiteľka je znepokojená, neisto orientovaná v čase, má vizuálne halucinácie a bludné paranoidné myslenie. Poukázal na zápis zo dňa 16.4.2015, kedy ošetrujúci lekár konštatoval, že dňa 17.12.2014 pri osobnej návšteve bola poručiteľka zjavne psychotická. Z týchto zápisov vychádzal aj znalec pri vyhotovení Znaleckého posudku č. 38/2018, ktorého závery nie sú v rozpore so zisteniami ošetrujúceho lekára, ani s jeho výpoveďou zo dňa 18.10.2018, kedy svedok potvrdil, že poručiteľka bola pri návšteve dňa 17.12.2014 psychotická, halucinózna a nedôverčivá, pričom stav, že nie je spôsobilá na právny úkon bol evidentný, verbálne sa prejavovala tak, že hovorila o trpaslíkoch, že ju trovia a znepokojujú. O tom, že dňa 17.12.2014 nebol stav poručiteľky priaznivý, svedčí aj samotné konanie žalovanej, ktorá s poručiteľkou navštívila ošetrujúceho lekára MUDr. F. i napriek tomu, že tento na základe predchádzajúcich zápisu zo dňa 16.12.2014 potrebu osobnej návštevy nevyžadoval a lieky mala poručiteľka k dispozícii. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka E. Q., poukázal na to, že svedok uviedol, že si nespomína, či poručiteľka mala aj v nasledujúci deň (t. j. 17.12.2014) nejaké halucinácie, čo je vzhľadom k jeho veku primerané (v decembri 2014 mal 14 rokov), pričom z jeho výpovede nevyplýva opak, t. j. že by poručiteľka dňa 17.12.2014 netrpela žiadnym psychotickým stavom. Je pravdou, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy už žalobou, na základe ktorej bolo vedené konanie pod sp. zn. , pričom toto konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, avšak nie pre to, že by žalobca stratil právny záujem na rozhodnutí vo veci. V pôvodnom konaní na strane žalovanej vystupovala aj poručiteľka, ktorá však po zlepšení stavu a zistení situácie, že vlastne už nič nevlastní, sama iniciovala súdne konanie o určenie, že darovacia zmluva zo dňa 17.12.2014 je neplatná, ktoré bolo až do jej smrti vedené pod sp. zn. . Žalobca nemal záujem pokračovať v súdnom spore proti svojej matke. Naviac v zmysle zaužívanej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem daný vždy, ak je rozhodnutie súdu nevyhnutné pre dosiahnutie zmeny zápisu vlastníckych práv v operáte katastra nehnuteľností v prospech osoby, ktorá sa určenia domáha. Naliehavý právny záujem na strane žalobcu je teda nepopierateľný. Z vykonaného dokazovania vyplynul jasný záver o tom, že poručiteľka dňa 17.12.2014 nebola spôsobilá právneho úkonu, t. j. uzavretia darovacej zmluvy. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie, že do dedičstva po poručiteľke I. Q., rod. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom U., M. R. U. XXX/XX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/3 pomeru k celku k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie U. ako stavba - rodinný dom s. č. XXX na parc. reg. „C" č. 365/2 a na parc. reg. „C" č. 366, stavba - garáž bez súpisného čísla na parc. reg. „C" č. 365/3, pozemok parc. reg. „C" č. 65/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 300 m2, pozemok parc. reg. „C" č. 365/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2, pozemok parc. reg. „C" č. 365/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2, pozemok parc. reg. „C" č. 366 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, pozemok parc. reg. „C" č. 367 - záhrady o výmere 326 m2. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore bola preukázaná absolútna neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 17.12.2014 uzavretej medzi poručiteľkou ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, ktorou poručiteľka previedla sporné nehnuteľnosti na žalovanú, keďže poručiteľka v čase podpisu darovacej zmluvy nebola spôsobilá k právnym úkonom, nakoľko trpela stredne ťažkým stupňom vasculárnej kortikálnej - subkortikálnej demencie, v dôsledku ktorej nebola schopná pochopiť zmysel, význam a dôsledky právnych úkonov. Žalovaná nesúhlasila s rozsudkom súdu prvej inštancie, v odvolaní poukazovala, že poručiteľka v deň podpisu darovacej zmluvy netrpela žiadnymi psychotickými príznakmi, v dôsledku ktorých by nebola spôsobilá vnímať dôsledky svojho konania a jej spôsobilosť k právnym úkonom nebola nijakým spôsobom obmedzená. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil žalobcov nárok.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Žalovaná v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobcu, keďže žalobca sa domáhal neplatnosti darovacej zmluvy v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. , pričom žalobu zobral späť a konanie bolo zastavené, z čoho je zrejmé, že žalobca sa domáhal totožného výsledku vo veci hmotnoprávneho stavu v inom konaní, v ktorom dobrovoľne nepokračoval a tým stratil možnosť osvedčiť svoj naliehavý právny záujem na výsledku sporu.

12. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania, ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

14. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Ak súd vyhovie takejto žalobe požadujúcej uvedené určenie, vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa. Žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, predstavuje prípustnú formu žaloby sledujúcu ochranu vlastníckeho práva a ako taká je prostriedkom odstránenia spornosti vo vzťahu medzi stranami sporu (vo vzťahu k otázke, čo patrí do dedičstva), keďže práve meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobcu v konaní o jeho žalobe, mu umožní uplatnenie svojich prípadných nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných nehnuteľností. Takouto určovacou žalobou možno docieliť nielen odstránenie spornosti vo vzťahu medzi stranami sporu, ale i predchádzať vzniku ďalších sporov. Práve takáto žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý spor medzi stranami rieši a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (i z hľadiska následného prejednania dedičstva o ňom). S ohľadom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že žalobca preukázal, že v čase rozhodovania súdu mal naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení v súlade s ustanovením . Preto správne súd prvej inštancie konštatoval (odsek 15. rozsudku súdu prvej inštancie) v prípade uplatneného nároku na určenie sporných nehnuteľností do dedičstva splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolacia argumentácia žalovanej v tomto smere je nenáležitá a jej poukazovanie na zastavenie konania vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. s odlišným predmetom konania je bez relevancie k prejednávanému sporu.

15. S poukazom na dôvody podanej žaloby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie platnosti darovacej zmluvy, bolo rozhodujúcim zistenie, či poručiteľka vzhľadom na svoj duševný stav bola schopná posúdiť následky svojho konania (uzavretie darovacej zmluvy k sporným nehnuteľnostiam). Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti k právnym úkonom. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

16. Podľa ustanovenia je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Dôkazné bremeno o tom, či konajúca osoba konala v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy, majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby dovolávajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takou osobou. Neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, je vylúčené robiť záver v konaní o duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle ustanovenia neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie . To, či v danom prípade konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládnuť, musí posúdiť znalec z odboru psychiatrie. Súd musí tiež prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré súviseli s napadnutým úkonom.

17. Žalovaná v odvolaní namietala, že MUDr. K. F. stanovil diagnózu poručiteľky bez toho, aby ju fyzicky videl a mal možnosť ju vyšetriť a sám MUDr. K. F. vo svojej svedeckej výpovedi konštatoval, že v deň skutočného vyšetrenia poručiteľka netrpela žiadnymi psychotickými príznakmi.

18. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že poručiteľka osobne navštívila v sprievode žalovanej MUDr. K. F. dňa 17.12.2014 (v deň uzatvorenia darovacej zmluvy), kedy MUDr. K. F. vykonal jej vyšetrenie, konštatoval, že poručiteľka je znepokojená, neisto orientovaná v čase, má vizuálne halucinácie a bludné paranoidné myslenie a stanovil jej diagnózu - organická paranoidne halucinatórna psychóza, trvalá porucha s bludmi a nastavil ju na medikamentóznu liečbu. Vo svojej výpovedi svedka MUDr. K. F. uviedol, že počas návštevy u neho bola poručiteľka rozrušená, ustrašená, psychotická, halucinózna a nedôverčivá, sám jej odporučil ústavnú liečbu a podľa jeho názoru vzhľadom na stav poručiteľky nebola spôsobilá k právnemu úkonu. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia tak námietky žalovanej o stanovení diagnózy MUDr. K. F. bez vyšetrenia poručiteľky nie sú opodstatnené, keďže dňa 17.12.2014 vykonal MUDr. K. F. jej vyšetrenie a v tento deň aj stanovil diagnózu. Rovnako nie sú opodstatnené námietky, že MUDr. K. F. konštatoval neexistenciu psychotických príznakov u poručiteľky v uvedený deň, keď MUDr. K. F. vo svojej svedeckej výpovedi sám zdôraznil, že vzhľadom na jej stav sa čudoval, že poručiteľka spísala darovaciu zmluvu, keďže podľa jeho názoru nebola spôsobilá k takémuto úkonu.

19. Ďalej žalovaná namietala účelovosť výpovedí žalobcu a svedkyne E. Q. (žalovanou označovanú ako partnerka žalobcu), keďže ich tvrdenia sa nezakladajú na pravde, sú v absolútnom rozpore so závermi znaleckého posudku a žalobca so svedkyňou zmanipulovali poručiteľku k spísaniu listiny o vydedení žalovanej. Predovšetkým odvolací súd poukazuje, že táto odvolacia argumentácia žalovanej je značne neurčitá, keď sama v odvolaní nešpecifikuje, v čom konkrétne sú výpovede žalobcu a svedkyne E. Q. v rozpore so závermi znaleckého dokazovania. Žalobca od začatia konania na súde prvej inštancie tvrdil, že poručiteľka v čase uzatvorenia darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou (sprevádzanou preludmi, zhováraním sa s neexistujúcimi osobami) a jej duševný stav ju robil neschopnou na právny úkon darovania. Svedkyňa E. Q. vo svojej výpovedi popisovala zlý psychický stav poručiteľky, priebeh jej liečby vrátane hospitalizácie a starostlivosť ich rodiny o poručiteľku. Zo Znaleckého posudku č. 38/2018 zo dňa 15.3.2018 vypracovaného znalcom MUDr. Máriom Strakom vyplýva, že poručiteľka trpela cievnou, kôrovo - podkôrovou demenciou stredne ťažkého stupňa, pričom tento stav vylučoval, aby bola poručiteľka schopná posúdiť následky svojho konania. Z porovnania skutkových tvrdení žalobcu, obsahu svedeckej výpovede E. Q. a z obsahu znaleckého posudku nevyplývajú žiadne zjavné rozpory, na ktoré žalovaná v odvolaní poukazuje. Výpoveď svedkyne E. Q. potvrdzuje tvrdenia žalobcu o zlom psychickom stave poručiteľky v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, rovnako závery znaleckého dokazovania potvrdzujú fakt, že poručiteľka trpela v čase uzatvorenia darovacej zmluvy duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.

20. V súvislosti s hodnotením svedeckej výpovede E. Q., ktorej vierohodnosť, resp. účelovosť, namieta žalovaná v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, že svedok vypovedá v civilnom sporovom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal, o skutočnostiach tvoriacich predmet výsluchu, teda čo bezprostredne vnímal. Pri dôkaze výpovede svedka súd hodnotí vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade, či sa vzájomne doplňujú. Odvolací súd v zmysle odvolacích dôvodov žalovanej nevidel postup pre záver o nevierohodnosti výpovede svedkyne E. Q., keď sama okolnosť, že svedkyňa E. Q. je manželkou žalobcu a priori nevylučuje vierohodnosť jej výpovede, keďže táto bola súladná s ďalšími prostriedkami, a to najmä s výpoveďou samotného žalobcu, s výpoveďou svedka MUDr. K. F., so závermi znaleckého dokazovania. Odvolací súd konštatuje, že hodnotenie tejto svedeckej výpovede vykonané súdom prvej inštancie bolo primerané a samotná skutočnosť, že ide o osobu, ktorá je vo vzťahu so žalobcom, nemôže mať za následok hodnotenie jej výpovede ako nevierohodnej, resp. účelovej. Je potrebné odvolacím súdom konštatovať, že súd prvej inštancie pri hodnotení tejto výpovede kládol dôraz na okolnosť, ako bola svedkyňa zúčastnená skutočností, o ktorých vypovedala, vo väzbe na vzájomnú súvislosť udalostí, na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov, a to listinných dôkazov a znaleckého dokazovania a ich obsahu, teda do akej miery je výpoveď tejto svedkyne súladná s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú a až po celkovom posúdení vyslovil záver o jej pravdivosti vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam, pričom súd prvej inštancie túto svedeckú výpoveď nevyhodnocoval izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v prejednávanej sporovej veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol k námietke žalovanej o účelovosti svedeckej výpovede E. Q., ktorá bez pochybností potvrdzovala skutkové tvrdenia žalobcu.

21. Pokiaľ žalovaná poukazuje na svedeckú výpoveď svedka E. Q., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že po dni 16.12.2014 už nepozoroval u poručiteľky správanie ním popísané dňa 16.12.2014 (halucinácie, blúznenie a vykrikovanie z okna) a nespomína si, či poručiteľka mala po tomto dni nejaké halucinácie, z čoho žalovaná (mimo iného) vyvodzuje záver, že v deň podpisu darovacej zmluvy poručiteľka netrpela žiadnymi psychotickými príznakmi, je jej odvolacia argumentácia taktiež nenáležitá. Z výpovede svedka E. Q. totiž nevyplýva opak, teda že by poručiteľka po tomto dni netrpela duševnou poruchou a neprejavovali sa u nej žiadne príznaky jej duševnej poruchy, svedok len uviedol, že si na to nespomína, resp. že správanie obdobné dňu 16.12.2014 už nepozoroval.

22. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa ) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami. Znalec v prejednávanej veci musel vychádzať z odbornej verifikácie relevantných skutkových okolností, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť, či podpísanie darovacej zmluvy bolo urobené v duševnej poruche (alebo nie) a či tento chorobný stav robil poručiteľku neschopnou na právne úkony. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom odvolací súd konštatuje, že znalec ustanovený vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a zistené informácie (výpis zo zdravotnej dokumentácie z doby predchádzajúcej posudzovanému právnemu úkonu), prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jemu zadanej odbornej otázky postupoval. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak v súdenom spore považoval za esenciálny dôkazný prostriedok práve znalecký posudok potvrdzujúci skutočnosti uvádzané žalobcom.

23. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

25. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

26. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

27. Žalovaná v odvolaní namietala, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poručiteľka v deň podpisu darovacej zmluvy netrpela žiadnymi psychotickými príznakmi, v dôsledku ktorých by nebola spôsobilá vnímať dôsledky svojho konania. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na obsah odseku 17. preskúmavaného rozsudku, v ktorom sú zhodnotené výsledky rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a konštatované skutkové zistenia z nich plynúce. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poručiteľka v čase uzatvorenia darovacej zmluvy trpela závažným ochorením - cievnou, kôrovo - podkôrovou demenciou stredne ťažkého stupňa, čo bez akýchkoľvek pochybností viedlo k strate jej ovládacích a rozpoznávacích schopností, v dôsledku čoho poručiteľka nebola schopná pochopiť zmysel a následky uzatvorenia darovacej zmluvy. K týmto záverom súdu prvej inštancie nemá odvolací súd viac čo dodať a plne sa s nimi stotožňuje.

28. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že poručiteľka uzatvorila darovaciu zmluvu v čase, keď trpela duševnou poruchou, v dôsledku ktorej duševnej poruchy nebola spôsobilá posúdiť následky tohto svojho konania. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v súdenom spore, že predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená poručiteľkou v stave, ktorá ju mala na tento právny úkon diskvalifikovať, resp. bola preukázaná nespôsobilosť poručiteľky na tento právny úkon. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovanej vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za dostatočnú.

29. K odvolaciemu dôvodu žalovanej podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

30. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že poručiteľka v čase uzatvorenia darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou (cievna, kôrovo - podkôrová demenciou stredne ťažkého stupňa), ktorá duševná porucha ju robila nespôsobilou na uzatvorenie darovacej zmluvy so žalovanou, predmetom ktorej bol prevod sporných nehnuteľností. Preto je darovacia zmluva v zmysle ustanovenia absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, resp. odstrániť. Vzhľadom na to boli sporné nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky (darkyne) v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

31. V súvislosti so žalovanej prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobcu na určenie sporných nehnuteľností do dedičstva po poručiteľke. Odvolacie námietky žalovanej ohľadne nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

32. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú naplnené.

33. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku za vecne správny, keď žalovaná žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jej odvolacia námietka opodstatnená.

35. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).