Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Ing. Y. F., T.., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 1, F., zast.: advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., IČO: 35 929 049, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: HRIADEĽ, spol. s r.o., IČO: 31 444 334, so sídlom Cabajská 28/A, Nitra, zast. Advokátska kancelária, Mgr. Beáta Kartíková s.r.o., IČO: 48 214 337, so sídlom Šamorín, Gazdovský rad 2, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaniach oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -334 zo dňa 31. júla 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a výpovede p o t v r d z u j e .

V napadnutých častiach o určení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy, o zamietnutí žaloby vo zvyšku a výrokov o náhrade trov konania strán sporu a štátu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 14.09.2015 domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku za obdobie od 13.08.2015 ku dňu vydania rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pôsobil ako vedúci oddelenia veľkoobchodu, pričom jeho úlohou bola podpora predaja štyroch nosných priemyselných produktov: chladiče, chladiace systémy, sklá a akumulátory. Dňa 04.08.2015 mu oznámila pani M., že s ním chce skončiť pracovný pomer dohodou, ako dôvod uviedla, že nezabránil krádeži, za ktorú bol zodpovedný jeden zo zamestnancov spoločnosti. Dňa 05.08.2015 mu pani M. odovzdala oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, kde ako dôvod uviedla závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca dňa 4.2.2016 podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 15.10.2015 a náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn.25Cpr1/2016. Uznesením č.k.18Cpr/2/2015-133 zo dňa 6.10.2016 súd (v zmysle ), spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX a pod sp. zn. , ktoré bude vedené pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej nosným produktom jeho podnikateľskej činnosti sú traktory, značky FENDT. Do augusta 2015 pôsobil žalobca u žalovaného ako vedúci oddelenia veľkoobchodu. Žalobcu v marci v roku 2015 oslovil pán P., ktorý sa zaoberal čistiacimi a upratovacími službami s tým, že chce založiť novú spoločnosť. Túto skutočnosť žalobca oznámil bývalej konateľke X. s tým, že chcel pôsobiť ako štatutár v novozaloženej spoločnosti. Bývalá konateľka sa však k tomu nevyjadrila. Žalobca bol na dovolenke do 02.08.2015, 03.08.2015 nastúpil do práce a bolo mu dané

okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 05.08.2015. Keď sa žalovaný dozvedel o tom, že bola podaná žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zrušil jeho pracovné miesto a žalobcovi bola daná výpoveď z organizačných dôvodov. V danej veci je potrebné sa zaoberať tým, či obe spoločnosti sa môžu uplatniť na rovnakom trhu, či majú rovnakých zákazníkov. Má však za to, že tieto pôsobia na rozličných trhoch, pričom žalovaný sa zaoberá predovšetkým traktormi značky FENDT a spoločnosť Property Care čistí administratívne budovy. Z týchto dôvodov naďalej tvrdí, že žalobca nebol povinný žiadať súhlas od žalovaného s poukazom na § 83 zák. práce. O skutočnosti, že má zámer pôsobiť ako štatutár novozaloženej spoločnosti informoval predchádzajúcu konateľku ako aj súčasnú, v tomto smere konal čestne a otvorene a preto neboli dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je pravdou, že by žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. V zmysle Českej právnej úpravy sa posudzuje zhodnosť predmetov podnikania, ktorá sa posudzuje podľa údajov zapísaných v obchodnom registri, zatiaľ čo platná úprava v SR hovorí o konkurenčnom charaktere činnosti. Preto na túto situáciu nemožno použiť judikatúru českých súdov, nakoľko právna úprave je úplne iná. Zamestnanec nenesie ekonomické riziko za zamestnávateľa. Negatívne výsledky nie sú dôvodom na skončenie pracovného pomeru zamestnanca. Dôvodom skončenia pracovného pomeru a to okamžitým spôsobom bol výkon konkurenčnej činnosti. Čo sa týka výkonu konkurenčnej činnosti poukázala na § 83 zák. práce, v ktorom sa neustanovujú formálne predpoklady oznámenia, či tam má byť uvedené IČO a pod. a z ustanovenia ani nevyplýva, že takéto oznámenie by malo byť prezentované zamestnávateľovi aj po založení spoločnosti. Poukázala na tú skutočnosť, že skončenia pracovného pomeru neboli v súlade so . Namietla výpoveď pána Q., pretože jeho výpoveď považuje za absolútne irelevantný a nehospodárny úkon v konaní. Pán Q. je spoločníkom spoločnosti HRIADEĽ a ako spoločníkovi mu nevyplýva zo zákona žiadne oprávnenie konať v mene spoločnosti ako zamestnávateľ. V zmysle zák. práce v mene zamestnávateľa vykonáva právne úkony štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci organizačných útvarov a iní zamestnanci poverení zamestnávateľom. Spoločník nie je vôbec oprávnený vykonávať úkony v pracovnoprávnych vzťahoch a už vôbec nie doručovať upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny aj keby také boli. Žalobca bol vedúcim veľkoobchodného oddelenia a prácu vykonával v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa. To znamená, že jediná osoba, ktorá mohla z pozície nadriadeného doručiť žalobcovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je konateľ spoločnosti. Žalobcovi žiadne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny doručené nebolo, a to počas celého trvania pracovného pomeru. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že vôbec k nejakému porušeniu pracovnej disciplíny prišlo. Žalovaný vôbec nerozlišuje medzi závažným porušením pracovnej disciplíny a neuspokojivým plnením pracovných úloh. To, čo žalovaný opisuje vo svojom podaní (aj keby to bola pravda) by bolo možné kvalifikovať ako neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Žalovaný v ňom totiž obviňuje žalobcu z nesplnenia plánu predaja, nedostatočnej kontroly skladových zásob, alebo nedodržiavanie cenových stratégií. V takýchto prípadoch má však zamestnávateľ zamestnanca písomne vyzvať na odstránenie nedostatkov v plnení pracovných úloh a poskytnúť mu lehotu minimálne 6 mesiacov na odstránenie nedostatkov. Len potom ako zamestnanec v danej lehote neuspokojivé výsledky v práci nezlepší, možno uplatniť výpoveď. Ide totiž o nesplnenie subjektívnych očakávaní zamestnávateľa ako aj nesplnenie plánu predaja, ktorý závisí od množstva faktorov. Žalovaný uplatnil okamžité skončenie pracovného pomeru, v zmysle judikatúry by sa malo uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnanca zamestnával sa počas výpovednej doby. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť presne skutkovo vymedzený a nemožno ho zamieňať s inými dôvodmi. Musí ísť o zavinené porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ musí preukázať zavinenie zamestnanca aspoň z nedbanlivosti. Jediný dôvod, ktorý bol v okamžitom skončení uvedený ako akceptovateľný dôvod na okamžité skončenie je výkon konkurenčnej činnosti. Aktivita tejto spoločnosti a spoločnosti Property Care nie je konkurenčná. Okrem toho zákon ustanovuje dvojmesačnú subjektívnu lehotu na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa Zák. práce presne ustanovuje, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer zo zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Všetky obvinenia, ktoré žalovaný uvádza vo svojom podaní sú teda nielen irelevantné, ale aj právo zamestnávateľa skončiť pracovný pomer z týchto dôvodov je prekludované. Je zbytočné predstierať, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobcu nebolo niečo iné ako personálna zmena vo vedení spoločnosti. Jednoducho namiesto bývalej konateľky nastúpila pani M. a namiesto žalobcu nastúpil nový obchodný riaditeľ. To, akým spôsobom bola táto personálna zmena uskutočnená, skutočnosť, že žalobcu sa snažili niekoľko hodín donútiť podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, potom mu doručili okamžité skončenie pracovného pomeru a keď im bola doručená žaloba, tak ešte aj výpoveď z organizačných dôvodov je nielen v rozpore zo , ale aj s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej zahmlieva túto situáciu, predkladá

dokumenty o tom, ako spoločnosti nedarilo z ekonomického hľadiska a týmto ekonomickými dôvodmi sa snažil ospravedlniť svoj nemorálny postup. Poukázala na dodatok číslo 2 k pracovnej zmluve žalobcu, v ktorej sa uvádza: "že zamestnanec má nárok na pevnú zložku mzdy a osobný príplatok." Na tento osobný príplatok má zamestnanec nárok v zmysle dodatku len v prípade, ak nedôjde k porušeniu pracovnej disciplíny a v prípade splnenia všetkých povinností a úloh, ktorým je zamestnanec poverený. Žalobcovi bol osobný príplatok vyplácaný počas celého trvania pracovného pomeru, čo svedčí o tom, že si svoje povinnosti riadne plnil. Žalobca sa ocitol bez príjmu zo dňa na deň, zobrali mu služobné auto, odstavili telefón aj počítač, len preto, že žalovaný sa rozhodol uskutočniť personálnu zmenu. Táto personálna zmena nebola uskutočnená v súlade zo zákonom a preto žiadala, aby súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, nakoľko obe skončenia pracovného pomeru boli neplatné. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dňa 24.07.2015 si ich zavolal majiteľ firmy na poradu, na ktorej bolo oznámené, že bude odvolaná konateľka žalovaného. Následne prišlo aj k odvolaniu tejto konateľky a bola menovaná nová konateľka pani Ing. M.. Hneď ako sa vrátil z dovolenky a vystúpil z auta, išiel za novou konateľkou, odovzdal jej ten istý list, ktorý odovzdal v marci 2015 konateľke, ktorá tento list zobrala, prečítala a nekomentovala. Išlo o oznámenie jeho zámeru pôsobiť ako štatutár v novozaloženej spoločnosti. Dňa 04.08.2015 si ho zavolala nová konateľka i za prítomnosti pána Šrola a boli mu dané na podpis papiere, ktoré sa týkali ukončenia pracovného pomeru dohodou. Rokovanie sa viedlo 6 hodín, k dohode neprišlo, pretože požadoval, že keď má prísť ku skončeniu pracovného pomeru, hoci nevedel hlavnú príčinu a dôvod, tak žiadal zaplatenie odstupného. Keďže pracuje už niekoľko rokov na manažérskych postoch, vie čo sa patrí, preto napísal obchodným partnerom ako aj advokátskej kancelárie žalovaného, poďakoval za spoluprácu. Keď prišiel do práce dňa 05.08.2015 opätovne išiel za novou konateľkou, ktorej uviedol, že sa nedohodli, chcel, aby našli nejaký kompromis, nová konateľka to odmietala, o 14.00 hod zistil, že mu bol odstavený počítač. O pol hodinu mu bol blokovaný telefón a následne mu bolo predložené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odmietol prevziať. Boli privolaní dvaja kolegovia, pred ktorými odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Žiadala od neho nová konateľka, aby vrátil auto, telefón, bol ochotný to vrátiť, ale s tým, že do práce príde, avšak o 15 minút dostal nariadenie, že od 05.08.2015 nemá chodiť do práce. Následne poštou dostal výpoveď z organizačných dôvodov po tom, čo namietol neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalovaného nebol nikdy upozorňovaný. Žalovaný vedel, že je členom v správnej rady i v inej spoločnosti ako i členom Francúzskej obchodnej komory. Dal sa vymazať ako štatutár zo spoločnosti Property Care a tiež by poukázal na to, že bývalí zamestnanci žalovaného si založili novú spoločnosť s rovnakým predmetom podnikania ako má žalovaný a týmto zobrali klientov ako aj projekty. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 28.4.2014 s tým, že bývalej konateľke oznámil žalobca budúci zámer pôsobiť ako štatutár v inej spoločnosti. Konkrétne údaje týkajúce sa tejto novej spoločnosti však oznámené neboli, tie tu chýbali a o tom, že aj bola založená nová spoločnosť žalobca konateľku žalovaného žiadnym spôsobom neinformoval. Bola založená spoločnosť Property Care, pričom žalovaný s poukazom na výpis z OR tejto spoločnosti zistil, že táto spoločnosť má zhodný predmet podnikania ako žalovaný, a že jediným štatutárom tejto spoločnosti je žalobca. Preto dňa 4.8.2015 bolo navrhnuté žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou vzhľadom k strate dôvery zo strany žalovaného. Čo sa týka konkurenčnej činnosti v novozaloženej spoločnosti Property Care, táto má zhodný predmet podnikania ako žalovaný a to predmet podnikania maloobchod a veľkoobchod so špecializovanou technikou, s poľnohospodárskymi strojmi a príslušenstvom a nástrojmi vrátane traktorov a poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a v záhradníctve. Z týchto dôvodov bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo doručované za prítomnosti dvoch svedkov. Dokonca ani v dňoch doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca neinformoval žalovaného, že vykonáva štatutára v inej spoločnosti. Má za to, že oznámenia, na ktoré poukazuje žalobca tieto nespĺňajú žiadosť o súhlas s poukazom na , ale ide iba o zámer ohľadom novovzniknutej spoločnosti, žalobca nesplnil ustanovenia s poukazom na zák. práce. Keďže žalovanému bol doručený návrh na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, bola žalobcovi daná i výpoveď. Zámer na reorganizáciu celej spoločnosti bol prezentovaný na porade dňa 27.04.2015 a k zrušeniu miesta žalobcu prišlo dňa 10.8.2015. Z dôvodu organizačných zmien bola daná výpoveď žalobcovi, ktorý bol upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny ústne ako aj na porade dňa 27.04.2015 pánom Q. ako i písomne. Riziko podnikania nie je možné stotožňovať so zabezpečovaním skladových zásob s poukazom na náplň práce žalobcu. Práve porušovanie pracovnej disciplíny na strane žalobcu primälo žalovaného k rozhodnutiu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s poukazom na intenzitu porušovania pracovnej disciplíny žalobcu. Oznámenie, ktoré bolo adresované bývalej konateľke žalovaného sa týkalo oznámenia o výkone funkcie

a má za to, že nespĺňalo žiadosť, tak ako to má na mysli ust. § 83 zák. práce a v tomto oznámení sa žalobca vyjadril, že novo vzniknutá spoločnosť sa bude zameriavať výlučne na upratovacie a čistiace služby, čo však je v rozpore s výpisom obchodného registra novej spoločnosti. Čo sa týka namietnutia prekludovanej lehoty k tomu by sa vyjadrila, že na prelome mesiacov júl, august 2015 nová konateľka Ing. M. zistila, že žalobca je predsedom predstavenstva inej spoločnosti a jediným, a keďže kontinuálne prešla do právomoci predchádzajúcej konateľky má za to, že lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru bola dodržaná. V konaní bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalobcovi dôvodne, bola preukázaná intenzita porušenia pracovnej disciplíny a výpoveď nebola daná účelovo. Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť. Od júla 2015 prišlo u žalovaného k resocializačným opatreniam, zrušili sa viaceré miesta a poukázala na rozhodnutie o organizačnej zmene. Čo sa týka inzercií uverejnenej na stránke profesia funguje to tak, že sa tam predpláca nejaký kredit. Na tejto stránke to zostáva bez ohľadu na to, či už máte uchádzača, alebo nie. To, že to tam bolo zverejnené neznamená, že je to pracovné miesto stále voľné. Žalovaný takýmto spôsobom vyhľadáva uchádzačov, ktorých zoskupuje do databázy potencionálnych uchádzačov o pracovné pozície. Aj keď dali žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, považovali ho za platné, avšak z dôvodu procesnej opatrnosti žalobcovi dali i výpoveď. Zákonník prace neobmedzuje zamestnávateľa v tom smere, akým spôsobom môže prísť ku skončeniu pracovného pomeru. Vzhľadom k tej skutočnosti teda organizačná zmena, ktorá nastala a ktorá sa netýkala len žalobcu, ale celej organizačnej štruktúry žalovaného došlo k zániku pracovného miesta. Žalovaný doručil výpoveď vzhľadom k tej skutočnosti, že prebiehalo konanie o okamžitom skončení pracovného pomeru. V tomto prípade nejde o pretrhnutie nárokov žalobcu, pretože žalovaný objektívne zrušil toto pracovné miesto. Na toto miesto nebol prijatý iný subjekt, iná osoba, pretože ako uviedla bolo zrušené. Konateľka žalovaného na pojednávaní uviedla, že pracuje u žalovaného už piaty rok. Bola zamestnaná ako ekonómka, pričom 24.07.2015 bola vymenovaná za novú konateľku. O skutočnosti, že bude odvolaná bývalá konateľka bolo oznamované na porade vedenia dňa 24.07.2015. Zároveň na tejto porade sa vyhodnocovali pol ročné výsledky spoločnosti za rok 2015, pričom pán Y. sa štvrťročne sťažoval na celkový chod úseku vo veľkoobchode a na porade dňa 24.07.2015 to bol i pán majiteľ, pán Q.. Sťažoval sa na činnosť veľkoobchodu, ktorej šéfoval žalobca, ktorý to odôvodňoval tým, že zamestnanci, ktorý pod neho patrili zle objednávali tovar, proste prenášal zodpovednosť na svojich podriadených zamestnancov. Bolo zistené, že bol objednaný zle tovar, nehospodárne sa nakladalo so skladovými zásobami, ktoré sa navýšili až na 5 násobok priemerných mesačných tržieb, predtým to bol 2 násobok. Dokonca aj zamestnanec, ktorý patril pod žalobcu spreneveril skladové zásoby, nebolo podané trestné oznámenie, ale bola uzatvorená dohoda o vine a o zaplatení škody s týmto zamestnaním. Na valnej hromade 24.07.2015 bola vyzvaná majiteľom spoločnosti, aby reorganizovala spoločnosť a preto dňom 10.08.2015 prišlo i k organizačnej zmene. Po uvedení do funkcie konateľky dňa 28.07.2015 kontrolovala vedúcich zamestnancov a vtedy podľa výpisu z OR zistila, že žalobca je jediným štatutárom spoločnosti Property Care, pričom o tejto skutočnosti dovtedy nemala žiadnu vedomosť. Je pravdou, že po návrate z dovolenky bol žalobca za ňou, ale iba ju informoval o liste, ktorý odovzdal bývalej konateľke. Neinformoval o akú spoločnosť sa jedná, môže povedať, že žalobca si neplnil svoje povinnosti. Jeho úsek stagnoval a po zistení týchto skutočností bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru, žalobca disponoval informáciami týkajúceho sa obchodného tajomstva. Na sedení bolo žalobcovi vysvetlené, že je nedôvera voči nemu ako aj nedôvera majiteľa z dôvodu, že sa nevenoval pracovným povinnostiam. Na sedení sa žalobca správal arogantne, zvyšoval hlas, povedal že môžu zavolať aj políciu a tiež uviedol, že aj tak mu to nebudú vedieť dokázať. Žalobca bol upozorňovaný na neplnenie pracovných povinnosti i zo strany bývalej konateľky ako aj majiteľa. Bol upozorňovaný ústnym spôsobom ako aj písomne.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 5.8.2015 je neplatné (1.). Súd určuje, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 15.10.2015 je neplatná. (2.) Súd žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá zamieta a určuje, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával. (3.).

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 3.071,15.-eur v hrubom mesačne za obdobie od 13.08.2015 do 31.7.2016 a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. (4.). Vo zvyšku súd žalobu zamieta. (6.) Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Štát má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania štátu v rozsahu 50%. (7.). Štát má právo voči žalovanému na náhradu trov konania štát v rozsahu 50%. (8.).

3. Súd prvej inštancie s poukazom na označené vykonané dokazovanie zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 28.04.2014 žalobca uzatvoril Pracovnú zmluvu so žalovaným, na základe ktorej vykonával pre žalovaného prácu na pozícii "vedúci veľkoobchodného oddelenia". Žalovaný sa zaoberá predajom a prenájmom poľnohospodárskych strojov, okrem toho poskytuje zákazníkom aj servisné služby a predáva náhradné diely pre poľnohospodárske stroje. Žalobca u žalovaného pôsobil ako vedúci oddelenia veľkoobchodu, pričom jeho úlohou bola podpora predaja štyroch nosných priemyselných produktov: chladiče, chladiace systémy, sklá a akumulátory. V marci 2015 žalobcu oslovil pán P. zo spoločnosti Comfort Clean s.r.o., ktorý sa zaoberá upratovacími a čistiacimi prácami s tým, že plánuje založiť novú spoločnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca v minulosti pôsobil v oblasti správy nehnuteľností a v tejto oblasti má značné skúsenosti bola mu ponúknutá v novej spoločnosti pozícia štatutára. Žalobca písomne oznámil bývalej konateľke žalovaného dňa 9.3.2015, že má zámer pôsobiť v novej spoločnosti ako štatutár. Odpoveď nedostal. Dňa 13.6.2015 bola založená spoločnosť Property Care a.s., kde bol žalobca vymenovaný do funkcie predsedu predstavenstva. Dňa 01.08.2015 bola v spoločnosti žalovaného odvolaná konateľka Ing. S. X. a novou konateľkou sa stala Ing. T. M.. Žalobca následne osobne informoval novú konateľku o svojom pôsobení v spoločnosti Property Care a.s.. Na toto oznámenie konateľka nereagovala a ani sa nevyjadrila, či s ním súhlasí alebo nesúhlasí. Nasledujúci deň 4.8.2015 oznámila pani T. M. žalobcovi, že s ním chce skončiť pracovný pomer dohodou. Ako dôvod uviedla, že žalobca nezabránil krádeži, za ktorú bol zodpovedný jeden zo zamestnancov spoločnosti. Na základe toho konateľka navrhla žalobcovi podpis dohody o skončení pracovného pomeru bez nároku na odstupné. Žalobca návrh odmietol. Dňa 5.8.2015 bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1, písm.b) zák. práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v tom, že žalobca vykonával činnosť štatutára v konkurenčnej spoločnosti bez súhlasu zamestnávateľa, pričom tento podnikateľský subjekt má zhodné predmety podnikania vo viacerých oblastiach a preto je vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu v konkurenčnom postavení. Týka sa to predmetov podnikania žalovaného a to kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb podľa platných všeobecne záväzných právnych predpisov, služby pre rastlinnú a živočíšnu výrobu bez veterinárnych služieb, podnikateľské poradenstvo, výskum trhu a verejnej mienky, vydavateľská činnosť, ktoré sú takmer totožné s predmetmi spoločnosti Property Care a.s. Žalobca preto dňa 13.08.2015 žalovanému doručil oznámenie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Žalovaný na tento list nereagoval. Žalobca požiadal o odvolanie z funkcie v spoločnosti Property Care a.s., následne bol z tejto funkcie odvolaný s poukazom na notársku zápisnicu zo dňa 19.08.2015. Dňa 15.10.2015 bola žalobcovi daná výpoveď z organizačných dôvodov.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia ( v znení neskorších predpisov - , , , a , a ), citované ustanovenia (CSP - - a ) a všeobecné úvahy ohľadom dodržiavania pracovnej disciplíny, okamžitého skončenia pracovného pomeru (OSPP) a výpovedi pre nadbytočnosť, odôvodnil nasledovne:

6. Predmetom konania bolo určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. , ktorým sa novelizoval , s účinnosťou od 01.09.2011, sa upravil spôsob ochrany hospodárskej súťaže prostredníctvom pracovnoprávnych vzťahov, keď sa novelizoval upravujúci zákaz konkurencie počas trvania pracovného pomeru a zaviedol sa nový inštitút ochrany zamestnávateľa aj po skončení pracovného pomeru za podmienok stanovených v . Osobitná právna úprava chráni zamestnávateľa pred neoprávneným zneužitím informácií (nekalosúťažným konaním, zneužitím obchodného tajomstva), o ktorých sa zamestnanec pri výkone svojho povolania dozvedel a ktoré majú pre zamestnávateľa podstatný význam a zároveň dôverný charakter. Konkurenčná činnosť v pracovnoprávnych vzťahoch je diferencovaná na činnosť

vykonávanú počas trvania pracovnoprávneho vzťahu (zákaz konkurenčnej činnosti vyplýva priamo zo zákona) a na činnosť po jeho skončení (vyplývajúci z dohody zmluvných strán). Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zamestnanec by mal o povolenie vykonávať predmetnú zárobkovú činnosť požiadať ešte pred začatím jej výkonu. Nie je pritom rozhodujúce, či sa jedná o činnosť vykonávanú v pracovnom pomere, činnosť vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, živnosť alebo podnikateľskú činnosť podľa (prípadne záväzkový vzťah uzatvorený na základe Občianskeho či ). Inými slovami, pod pojmom konkurenčná činnosť v pracovnoprávnych vzťahoch sa rozumie taká zárobková činnosť zamestnanca, ktorú vykonáva samostatne, ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo pre iného zamestnávateľa, ako závislú prácu, ktorá je priamo zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, alebo má k jeho činnosti konkurenčnú povahu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa predovšetkým venuje predaju poľnohospodárskych strojov najmä traktorov, poskytuje servis a predaj náhradných dielov na poľnohospodárske stroje. Spoločnosť Property Care a.s. poskytuje svojim zákazníkom predovšetkým upratovacie a čistiace služby, čo bolo preukázané i výpoveďou svedka Y. T.. Súd mal za to, že obe spoločnosti podnikajú na úplne odlišných trhoch, sú zamerané na rôznych potenciálnych zákazníkov a teda spoločnosť Property Care a.s. nevykonávala takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá konkurovať žalovanému, a preto nemá činnosť tejto spoločnosti konkurenčný charakter. Súd poukazuje na výpoveď svedkyne Ing. X., ktorá v marci v roku 2015 bola konateľkou žalovaného, ktorej žalobca oznámil, že bude vykonávať pozíciu štatutára v inej spoločnosti, keďže však sa žalovaný ako zamestnávateľ do 15 dní od doručenia žiadosti nevyjadril platí, že súhlas udelil (vyššie citované zákonné ustanovenie). Právo žalovaného na skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením bolo prekludované s poukazom na ustanovenie zák. práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže skončiť okamžite pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Súd mal za to, že táto lehota žalovanému ako zamestnávateľovi žalobcovi začala plynúť od 6.3.2015 a skončila 6.5.2015, pričom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru prišlo 5.8.2015. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nevykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný charakter, žalobcovi nebolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, právo žalovaného skončiť pracovný pomer bolo prekludované. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch a keďže nebola v konaní preukázaná taká intenzita porušovania pracovnej disciplíny žalobcom, ktorá by oprávňovala žalovaného, aby s ním okamžite skončil pracovný pomer podľa Zák. práce, súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 5.8.2015 je neplatné. V konaní bolo preukázané, že následne ako bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie v konaní o neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, bola žalobcovi daná výpoveď podľa Zák. práce (žalovaný na pojednávaní prehlásil, že výpoveď bola doručená vzhľadom k tej skutočnosti, že prebiehalo konanie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru). K organizačnej zmene malo prísť dňa 10.8.2015 s tým, že bolo zrušené u žalovaného pracovné miesto vedúci veľkoobchodného oddelenia. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k takej organizačnej zmene, ktorá by bola plánovaná, bývala konateľka Ing. S. C. na pojednávaní vyhlásila, že nemala vedomosť o žiadnej organizačnej zmene a zároveň súd poukazuje, že v deň výpovede žalobcu bolo na pracovnom portáli zverejnená pracovná ponuka na pozíciu predajca náhradných dielov, teda v čase keď bola dávaná žalobcovi výpoveď nebola splnená ponuková povinnosť. Pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ust. platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú, pre neho vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať). Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. V tomto smere však neboli žalovaným preukázané hmotnoprávne podmienky výpovede, konkrétne nepreukázal splnenie tzv. ponukovej povinnosti a ani skutočnosť, že nemal pre žalobcu iné vhodné pracovné miesto. Z uvedeného vyplýva, že hmotnoprávne podmienky výpovede splnené neboli a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že jeho pracovný pomer trvá. Súd vzhľadom vzťahu žalobcu k výkonu práce, predovšetkým k jeho osobe, k jeho doterajším

pracovným výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a nakoľko záujmy žalobcu sú v rozpore so záujmami žalovaného, treba mať zato, že žalobca nemôže nezaujate vykonávať práce pre žalovaného i s poukazom na výpovede svedkov (K.. A., Y.. V., Ing. Q.). Súd mal za to, že rovnako vzťah dôvery medzi stranami sporu bol vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ narušený, je vzájomná nedôvera medzi stranami sporu, ktorá tak narúša potrebnú vzájomnú spoluprácu v rámci ich pracovnoprávneho vzťahu. Súd preto rozhodol, že nemožno od zamestnávateľa, žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával a žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá zamietol. Žalobca si v konaní uplatňoval aj nárok na náhradu mzdy. Právny zástupca žalovaného žiadal v prípade, ak súd dospeje k záveru, že náhrada mzdy zo strany žalobcu je dôvodná, žiadal, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov žalobcovi nepriznal. Podľa ustálenej judikatúry základným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o tom, že na žiadosť zamestnávateľa zníži, poprípade neprizná zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu dvanásť mesiacov ( ), je skutočnosť, či zamestnanec bol po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru zamestnaný u iného zamestnávateľa, poprípade či sa do práce nezapojil z vážneho dôvodu. Významné pri tom je predovšetkým to, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce v mieste dojednanom pracovnou zmluvou, ktoré je z hľadiska daného účelu možno považovať za rovnocenné miestu dohodnutému pre výkon práce alebo v mieste, ktoré je možné z hľadiska daného účelu považovať pre zamestnanca za výhodnejšie. Je potrebné prihliadnuť, či zamestnanec vykonával, alebo mohol vykonávať takú prácu, ktorá zodpovedá druhu práce dohodnutej v pracovnej zmluve, ktorá je dohodnutému druhu práce rovnocenná alebo práci, ktorej výkon je pre zamestnanca výhodnejší, než v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce a akú mzdu za vykonanú prácu obdržal. Rovnako musí byť brané do úvahy aj to či sa aktívne i sám podieľal na hľadaní si zamestnania. Súd pri rozhodovaní o náhrade mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov prihliadol, že žalobca nepreukázal, že mal záujem hľadať si prácu, že vynaložil primeranú snahu nájsť si zamestnanie, a teda žalobca vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si a tak si aspoň čiastočne nahradiť ušlý príjem, ale naopak, žiadal iba, aby súd rozhodol, nakoľko je bez príjmu. Za daného stavu potom súd považoval za rozpor s dobrými mravmi priznať žalobcovi plnú náhradu mzdy. Termín "dobré mravy" nevymedzuje, avšak sa s ním v rámci zásad, z ktorých vychádza, sú formulované v . Pojem dobré mravy úzko súvisí s pojmom "morálka" a "mravnosť". S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. možno dospieť k záveru, že dobré mravy patria medzi zásady súkromného práva. Používajú sa ako kritérium, ktoré obmedzuje subjektívne práva v ich obsahu, resp. častejšie ako kritérium, ktoré obmedzuje výkon subjektívnych práv. Obsah pojmu "dobré mravy" spočíva vo všeobecne platných morálnych normách, resp. normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Základným zmyslom príkazu konať v súlade s dobrými mravmi je vylúčiť pri výkone práva hrubé porušenie morálky, zaistiť základnú slušnosť pri výkone subjektívnych práv, resp. zachovať isté etické minimum pri výkone subjektívnych práv. Výkon práva uplatniť si náhradu mzdy z neplatného ukončenia pracovného pomeru spôsobom vyplývajúcim priamo zo zákona, pri rešpektovaní zákonom predpokladaného postupu formulovaného v ust. , nemôže v žiadnom prípade byť zneužitím práva. Avšak na druhej strane, kedy nad priznanú náhradu mzdy za dvanásť mesiacov, nastupuje už len jej sociálna funkcia, je potrebné poukázať, že vzhľadom na už konštatované, v konaní nebola preukázaná jednak korektná snaha žalobcu aspoň čiastočne nahradiť si ušlý príjem a vzhľadom na výšku priznanej náhrady mzdy za dvanásť mesiacov, táto predstavuje pre žalobcu jednak dostatočnú satisfakciu ako aj sociálnu ochranu, a je zároveň i dostatočnou sankciou pre žalovaného za postup, ktorý zvolil pri skončení pracovného pomeru. Ďalšia priznaná náhrada by tak už sociálnu funkciu prestala plniť. Súd preto priznal žalobcovi náhradu mzdy za 12 mesiacov. Žalobca sa domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania, súd však žalobcovi úrok z omeškania nepriznal, nakoľko priznanie úrokov z omeškania neumožňuje a ustanovenie o zakotvení subsidiárnej pôsobnosti nemožno vykladať extenzívne, t.j. občianskoprávna úprava úrokov z omeškania by sa nemala vzťahovať na pracovnoprávne vzťahy (čo potvrdil napr. aj Krajský súd Bratislava v rozhodnutí sp. zn. , Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. ) Z týchto dôvodov preto súd žalobu vo zvyšku zamietol. Vzhľadom k rozhodnutiu v danej veci súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle vyššie cit. zák. ust. a keďže pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V priebehu konania vznikli trovy konania v súvislosti s vyplatením tlmočného. V nadväznosti na rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo, rozhodol súd tak, že tieto trovy konania pomerne rozdelil medzi strany sporu.

7. Uvedený rozsudok napadli v čas podanými odvolaniami obe strany sporu.

8. Žalobca podal odvolanie proti výrokom 4. až 8. z dôvodov uvedených v , , a a požadoval zmenu napadnutého rozsudku tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 3.071,15 eur v hrubom mesačne za obdobie od 13.08.2015 do dňa vyhlásenia rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z náhrady mzdy za jednotlivé mesiace od ich splatnosti 26. dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia a s plnou náhradou jeho trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, keď trovy štátu by mal znášať žalovaný. Čo sa týka nepriznania mu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov poukázal na to, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa , nakoľko mu náhradu mzdy nepriznal za celých 12 mesiacov, ale len za obdobie 11 a pol mesiacov od 13.08.2015 do 31.07.2016 (namiesto do 12.08.2016), keď predpokladá, že zo strany súdu ide len o chybu v písaní; nesúhlasí so záverom súdu o tom, že nepreukázal, že mal záujem hľadať si prácu, nakoľko toto tvrdenie je v absolútnom rozpore s realitou a s výsledkami dokazovania. Prácu si od okamihu neplatného skončenia pracovného pomeru usilovne hľadal, bol a je vedený na úrade práce a prácu si aj aktívne hľadá, keď v prílohe k odvolaniu uvádza niekoľko ponúk, ktoré toto potvrdzujú. Žalovaný jeho snahu o nájdenie si iného zamestnania počas konania nijako nespochybňoval, svoj návrh na zníženie náhrady mzdy odôvodnil tým, že mohol pôsobiť v spoločnosti Property Care u svojho priateľa pána Pešku, preto sa on vo svojom vyjadrení obmedzil len na vyvrátenie tohto konkrétneho tvrdenia žalovaného, keďže tento nikdy netvrdil, že si prácu nehľadá. V spoločnosti Property Care vykonával len čestnú funkciu bez nároku na odmenu a argument žalovaného bol preto scestný, on počas svojho výsluchu potvrdil, že si prácu hľadá a súd sa ho nepýtal na túto skutočnosť a preto on dôkazy k tomu nepredpokladal z dôvodu, že táto skutočnosť v konaní sporná nebola. Súd postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní mu náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov na premise, že si prácu nehľadá bez toho, že by sa touto skutočnosťou až do vyhlásenia rozsudku nejakým spôsobom zaoberal. Navyše poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. , podľa ktorého takáto povinnosť neexistuje a možnosť zníženia náhrady mzdy je len výnimočná a jej použitie musí zodpovedať hodnote spravodlivosti. Mala mu byť preto priznaná náhrada mzdy v plnej výške odo dňa jeho oznámenia žalovanému, že trvá na ďalšom svojom zamestnávaní až do dňa právoplatnosti rozhodnutia, keď priznanie mu náhrady mzdy v plnej výške nie je a ani nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčia aj okolnosti, za ktorých žalovaný s ním pracovný pomer neplatne skončil či už okamžitým skončením alebo výpoveďou, keď na nástup do práce ho nevyzýval a po zaplatení daní, odvodov a trov konania mu z priznanej sumy by zostala len nepatrná čiastka. Nesúhlasí ani so záverom súdu o tom, že priznanie náhrady mzdy za dlhšie obdobie ako 12 mesiacov prestáva plniť sociálnu funkciu; je otcom dvoch maloletých detí a u žalovaného mal stabilné zamestnanie a bez svojho zavinenia sa nečakane ocitol bez práce. Nesúhlasí tiež s nepriznaním mu úrokov z omeškania z náhrady mzdy, keď v kontexte ust. a nevyplýva, že by sa mali na pracovnoprávne vzťahy aplikovať subsidiárne len všeobecné ustanovenia prvej hlavy , teda sa majú subsidiárne aplikovať všetky všeobecné ustanovenia , vrátane , keď poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , z ktorých rozhodnutí vyplýva, že nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti ma za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy a že inštitút úrokov z omeškania aj v pracovnom práve plní charakter zabezpečovací, sankčný a kompenzačný, pričom nepriznanie úrokov z omeškania by sa rovnalo podľa jeho názoru poskytnutiu bezúročného úveru zamestnávateľovi zamestnancom a teda je v rozpore so všeobecnými princípmi súkromného práva ako takého. Čo sa týka výroku o trovách strán sporu, tento považuje za zjavne nespravodlivý, keďže súd mu v prevažnej časti žaloby vyhovel a preto nepriznanie mu náhrady trov konania predstavuje popretie jeho úspechu v konaní (v spore), keď čo sa týka náhrady trov konania štátu poukazuje na to, že tieto vznikli výsluchom svedka pána Haršániho, na výsluchu ktorého trval výlučne žalovaný a on nehospodárnosť a irelevantnosť jeho výsluchu namietal. Žalobca k podanému odvolaniu pripojil mailovú komunikáciu s viacerými subjektmi, u ktorých si priamo on hľadal prácu.

9. Žalovaný podal odvolanie proti výrokom o určení neplatnosti OSPP a výpovede (1. a 2.) ako aj výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy (4.) z dôvodov podľa ust. , , a a nepriamo (aj s ohľadom na záverečný návrh) napadol aj výroky (6.-8.) o náhrade trov konania strán sporu a štátu, keď sa domáhal zmeny rozsudku tak, aby žaloba žalobcu bola v plnom rozsahu zamietnutá (a to či už rozhodnutím odvolacieho súdu o zmene napadnutého rozsudku alebo v následnom konaní po zrušení rozsudku v napadnutých častiach a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie). Má za to, že nastal v konaní nesprávny procesný postup v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a k existencii inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa na jednej strane stotožnil s názorom, že písomnosti žalobcu o budúcom zámere vykonávať funkciu štatutára v novo založenej spoločnosti spĺňajú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na výkon inej zárobkovej činnosti majúcej konkurenčný charakter, na druhej strane mal za preukázané, že on a spoločnosť Property Care a.s. podnikajú na úplne odlišných trhoch a teda nevykonávajú činnosť majúcu konkurenčný charakter; uvedené tvrdenia si vzájomne odporujú, existuje tu nesúlad medzi právnymi ako aj skutkovými závermi súdu. Má za to, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný a zmätočný, lebo pokiaľ spoločnosti údajne nevykonávajú konkurenčnú činnosť, nie je možné sa stotožniť so záverom, že právo zamestnávateľa na udelenie predchádzajúceho súhlasu s výkonom zárobkovej činnosti majúcej konkurenčný charakter bolo prekludované, nakoľko z dôvodu údajnej neexistencie konkurenčného charakteru činnosti tým pádom ani nemohlo vzniknúť. Okrem toho súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, neuviedol jasne a presvedčivo, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, resp. z ktorých dôkazov mal za preukázané skutkové ako aj právne tvrdenia a z akých dôvodov tieto tvrdenia z iných dôkazov navrhnutých odporcom za preukázané nemal. Vady konania vymedzené v ustanoveniach vyššie sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, teda práva zaručovaného nielen vnútroštátnym právnym poriadkom Slovenskej republiky (článok 46 a nasl. ), ale i právom medzinárodným (najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov podľa neho spočívajú v tom, že napriek skutočnosti, že na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok výpovede predložil všetky dôkazy, vrátane novej organizačnej štruktúry (z ktorej bolo evidentné, že ako zamestnávateľ v čase dania výpovede voľným pracovným miestom nedisponoval), súd sa s týmito dôkazmi dostatočne nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi, práve naopak, existenciu voľného pracovného miesta mal za preukázanú z inzercie profesie, ktorú si žiadnym spôsobom neoveril v rozsahu potrebnom na dostatočné potvrdenie skutkového stavu. Aj keď predmetná inzercia mohla byť umiestnená na stránke, podľa organizačnej štruktúry ako zamestnávateľ nemal možnosť ponúknuť žalobcovi voľné pracovné miesto, nakoľko voľným pracovným miestom nedisponoval. Má za to, že súd sa s dôkazmi ním predloženými k organizačnej zmene absolútne nevysporiadal, najmä s organizačnou štruktúrou, túto žiadnym spôsobom nevyhodnotil a týmto dospel k nesprávnym zisteniam a mylnému záveru o tom, že voľným pracovným miestom disponoval. Ohľadom záveru súdu, že obidve spoločnosti podnikajú na úplne odlišných trhoch a teda spoločnosť Property Care a.s., nevykonáva takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá jemu konkurovať, má za to, že v tomto prípade súd nesprávne zistil reálny stav z vykonaných dôkazov, nakoľko nie je od neho možné spravodlivo požadovať, aby skúmal reálnu činnosť spoločností pôsobiacich na konkurujúcich trhoch do tej miery, ako to vyhodnotil súd. Jediným reálnym hodnoverným prostriedkom na preverenie tejto skutočnosti je overenie výpisu z obchodného registra, z výpisu ktorého vyplýva, že táto spoločnosť má predmet činnosti z časti totožný s jeho predmetom podnikania. Pokiaľ by každý zamestnávateľ musel na základe neurčitých žiadostí zamestnanca preverovať reálny výkon činnosti konkurenčných spoločností, nikdy by nemohla byť naplnená podmienka udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa . Je preto nepochybné, že súd prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania postupoval nesprávne, nakoľko zobral dol úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, resp. neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, t.j. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s tým názorom, že písomnosti žalobcu o budúcom zámere vykonávať funkciu štatutára novo založenej spoločnosti spĺňajú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na výkon inej zárobkovej činnosti majúcej konkurenčný charakter, ako aj v tom, že predchádzajúca konateľka konkludentne súhlasila s vykonávaním inej zárobkovej činnosti žalobcu a že jeho právo na skončenie pracovného pomeru formou OSPP bolo prekludované. Súd si tiež prisvojil názor, že žalobca nevykonával inú zárobkovú činnosť konkurenčného charakteru, že mu upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nebolo doručené a že intenzita porušovania pracovnej disciplíny žalobcom nebola preukázaná tak, aby jeho oprávňovala na skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžite. Má za to, že žiadosť zamestnanca musí byť dostatočne určitá a teda obsahovať také údaje, na základe ktorých si zamestnávateľ vie objektívne overiť reálnosť výkonu činnosti zamestnanca a profil spoločnosti tak, aby vedel konkurenčnú činnosť tejto spoločnosti vyhodnotiť, nakoľko objektívne zamestnávateľ nemá inú možnosť, len sa spoliehať na vyjadrenia zamestnanca. Z písomnosti žalobcu splnenie náležitosti určitosti takejto žiadosti vyvodiť nemožno a z dôvodu absencie dostatočnej určitosti týchto písomností si ich on nemohol vyhodnotiť vo vzťahu k , teda nie je možné považovať písomnosti žalobcu za žiadosť v zmysle uvedeného paragrafu; nemal sa preto k čomu vyjadrovať a preto nenastala ani zákonná domnienka udeleného súhlasu a tým pádom nemohlo dôjsť

ani k preklúzii práva. Ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav, resp. použitie právnej normy na skutkový stav, ktorú na skutkový stav nemožno použiť.

10. Žalobca sa vyjadroval k odvolaniu žalovaného, ktoré vzhliadol nedôvodným a zotrval na svojom odvolacom návrhu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol o neplatnosti OSPP z viacerých dôvodov, a to, že spoločnosť Property Care a.s., nevykonáva činnosť spôsobilú žalovanému konkurovať a preto on nebol povinný vyžiadať si predchádzajúci súhlas žalovaného so svojim pôsobením v tejto spoločnosti, že aj keby sa súhlas žalovaného vyžadoval, platila by zákonná domnienka, že mu súhlas udelený bol a že právo žalobcu skončiť s ním pracovný pomer formou OSPP z dôvodu jeho pôsobenia v spoločnosti Property Care a.s. bolo prekludované, keď každý z uvedených dôvodov je sám o sebe dostačujúcim dôvodom na určenie neplatnosti OSPP žalovaného. Argumenty žalovaného nemôže akceptovať, rozsudok považuje za správny a riadne odôvodnený. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že súd sa nevysporiadal s jeho dôkazmi predloženými k organizačnej zmene spoločnosti má za to, že existuje absencia príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a jeho nadbytočnosťou, že žalovaný si ponukovú povinnosť vo vzťahu k nemu nesplnil a že konanie žalovaného bolo účelové. Nestotožňuje sa ani s názorom žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci z hľadiska aplikácie ust. , keď skutočný konkurenčný charakter vyplýva zo skutkových okolností prípadu, ktoré si zamestnávateľ musí overiť predtým, ako dá zamestnancovi OSPP z tohto dôvodu, keď z internetovej stránky spoločnosti Property Care a.s., jednoznačne vyplýva charakter reálnej činnosti tejto spoločnosti, teda žalovaný jeho pôsobenie v tejto spoločnosti využil len ako zámienku a v rozpore s dobrými mravmi sa ho pokúšal vydierať a prinútiť ho k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru bez nároku na odstupné.

11. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a zaujal aj stanovisko k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu. Ohľadom vyjadrenia žalobcu k jeho odvolaniu v podstate zotrval na svojich vyjadreniach z odvolania, vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že s ohľadom na ust. , a neobstojí jeho argumentácia o tom, že doterajšie výsledky dokazovania preukazujú jeho snahu nájsť si zamestnanie; súd v bode 11. odôvodnenia rozsudku taxatívne vymenúva dôkazy, s ktorými sa v rámci dokazovania oboznámil, pričom dokumenty preukazujúce ponuky a uchádzanie sa žalobcu ako zamestnanca o prácu v iných spoločnostiach absentujú, nakoľko takéto dokumenty v rámci dokazovania žalobcom predložené neboli, keď tiež nie je možné tieto dokumenty predložené až v rámci odvolacieho konania pripísať k novotám odvolacieho konania, keďže je zrejmé, že žalobca ich mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak tak neurobil. V zmysle Zákona o sociálnom poistení on ako zamestnávateľ nie je oprávnený vyžiadať si zo Sociálnej poisťovne údaje týkajúce sa statusu zamestnanca, z ktorého dôvodu sa súd mal pri určení výšky náhrady mzdy vysporiadať so skutočnosťou, či žalobca v období, za ktoré mu bola priznaná náhrada mzdy, poberal dávky v nezamestnanosti, resp. iné dávky a pokiaľ takéto dávky poberal, mohol si vyžiadať od Sociálnej poisťovne potvrdenie o rozsahu a výške vyplatených dávok a o tieto dávky mal znížiť priznanú náhradu mzdy, keďže podstatou inštitútu náhrady mzdy je poskytnutie satisfakcie zamestnancovi, teda náhrada mzdy môže byť priznaná iba za obdobie, v ktorom zamestnanec bol schopný a ochotný pracovať u zamestnávateľa, ktorý s ním neplatne skončil pracovný pomer. Má za to, že žalobca nepreukázal snahu a ochotu sa zamestnať. Čo sa týka úrokov z omeškania z náhrady mzdy sa nestotožňuje s názorom žalobcu vo vzťahu k ich opodstatnenosti, nakoľko novelou došlo od 01.01.2009 k zúženiu možnosti aplikácie na právne vzťahy podľa prvej časti a nakoľko ust. nepatrí medzi všeobecné ustanovenia , nie je možné ho subsidiárne použiť na pracovnoprávne vzťahy. Čo sa týka rozhodnutia súdu o trovách konania má za to, že o týchto súd prvej inštancie rozhodol správne.

12. Žalobca sa vyjadril k obom podaniam žalovaného učineným po samotnom odvolaní, keď k svojmu vyjadreniu pripojil z internetovej stránky žalovaného stiahnuté kontakty na pracovníkov veľkoobchodu a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo 4. júla 2017 (R 64/2017) o závere Ústavného súdu SR k nároku na úroky z omeškania s peňažným plnením zamestnávateľa voči zamestnancovi. Uvedené vyjadrenie v podstate zhrňuje jeho argumenty z podaného odvolania ako aj z jeho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného.

13. K tomuto vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadroval.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia verejného pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní oboch sporových strán a dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď výrok napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá a určení, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával (3.), ostal odvolaním nenapadnutý a teda právoplatný, s dôsledkom zániku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a s dôsledkom na nárok žalobcu na náhradu mzdy v kontexte ustanovenia do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Čo sa týka výrokov (1. a 2.) o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (dané žalovaným žalobcovi dňa 05.08.2015) a určení neplatnosti výpovede (danej žalovaným žalobcovi dňa 15.10.2015) napádaných žalovaných mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v týchto výrokoch v zmysle ustanovenia potvrdiť ako rozhodnutie vecne správne. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vzťahujúcim sa k týmto výrokom (so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie), v zmysle ustanovenia sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k týmto výrokom napadnutého rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v tejto časti aj s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje na to, že

- z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva to, že jediným dôvodom jeho použitia žalovaným = jediným skutkovým vymedzením porušenia pracovnej disciplíny žalobcom je to, že vykonáva funkciu štatutára pre obchodnú spoločnosť Property Care a.s. vo vzťahu k zamestnávateľovi (žalovanému) v konkurenčnom postavení protiprávne bez predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa, ktoré konanie vidí v rozpore s povinnosťami vedúceho zamestnanca nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a ktoré protiprávne konanie má i dôsledky (prejavy) v nedôslednom plnení pracovných povinností,

- v prípade konkurenčnej činnosti výslovne vyžaduje, že musí ísť o skutočnú činnosť, ktorá má (nie môže mať) konkurenčný charakter, keď vymedzenie pojmu inej zárobkovej činnosti je také, že ide o akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa, táto by mala byť spojená s aktívnou činnosťou zamestnanca a teda nezáleží na tom, či iná zárobková činnosť zamestnanca, ktorú chce zamestnanec vykonávať, je (len) zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, teda konkurenčný charakter nemá tá skutočnosť, že zamestnanec je vlastníkom akcií v obchodnej spoločnosti, resp. jej spoločníkom, pokiaľ jeho vlastníctvo nie je spojené s výkonom práce v tejto obchodnej spoločnosti,

- pokiaľ žalovaný konkurenčný charakter činnosti spoločnosti Property Care a.s. vyvodzoval výlučne len z čiastočnej totožnosti predmetov činnosti zapísaných v Obchodnom registri, a (napriek tvrdeniu žalobcu) nepreukazoval a nepreukázal, v ktorej konkrétnej oblasti má podnikanie tejto spoločnosti vo vzťahu k nemu konkurenčný charakter, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa jeho skutkového vymedzenia (žalovaným) v spore preukázaný nebol, čo robí okamžité skončenie pracovného pomeru neplatným,

- súd (ani odvolací) nie je povinný sa argumentačne vysporiadať s každým argumentom sporovej strany, ale len s tým argumentom, ktorý je pre rozhodnutie vo veci podstatným, čo vo vzťahu k odôvodneniu neplatnosti výpovede bolo naplnené, teda odvolací súd nevzhliadol odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti neplatnosti výpovede nepreskúmateľným,

- naviac z organizačnej zmeny zo dňa 10.08.2015 nevyplýva rozhodnutie zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov, keď tejto organizačnej zmene predchádzalo prijatie R. L. na pozíciu obchodného riaditeľa v čase pred tvrdenou vopred plánovanou organizačnou zmenou,

- pri plánovanosti organizačnej zmeny bolo pracovné miesto pani Machajovej spadajúce pod úsek veľkoobchodu prakticky ihneď a tesne pred organizačnou zmenou (a výpoveďou žalobcovi) obsadené, čo nesvedčí zániku potreby zamestnancov tohto úseku, a teda aj súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, naviac ak bezprostredne po zmene žalovaný na tomto úseku prijal ďalšieho zamestnanca, a že

- žalovaný v spore, napriek popieraniu jeho argumentácie žalobcom, neprodukoval dôkazné prostriedky k svojmu tvrdeniu o tom, prečo bolo zverejnenie pracovného miesta na internete v deň dania výpovede len náhodné a nezodpovedajúce skutočnosti.

16. Čo sa týka žalovanou napadnutého výroku (4.) o určení povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 3.071,15 Eur v hrubom mesačne za obdobie od 13.08.2015 do 31.07.2016 (všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia) mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v tomto výroku zrušiť v zmysle ustanovenia (a vec mu v tejto časti podľa ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že

- súd prvej inštancie priznanú náhradu mzdy za ohraničené obdobie od 13.08.2015 do 31.07.2016 neurčil jednou sumou, resp. neurčil ani výšku náhrady mzdy za mesiac august 2015, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia dátum 31.07.2016 nijak nezdôvodnil, keď od 13.08.2015 do tohto dátumu 12 mesiacov neuplynulo,

- dátum 31.07.2016 netotožný s vyhlásením rozsudku nemožno bez ďalšieho jeho odôvodnenia považovať za zrejmú nesprávnosť v písaní, s dôsledkom potreby vydania opravného rozhodnutia,

- napriek počítaniu priemerného zárobku ako hrubého (brutto) zárobku a nespornosti výpočtu mesačnej náhrady mzdy vo výške 3.071,15 Eur (podľa výpočtu žalobcu, žalovaným nesporovanom) nebolo možné náhradu mzdy priznať „v hrubom“, nakoľko z požiadavky na určitosť a vykonateľnosť súdneho rozhodnutia vyplýva nevyhnutnosť uvádzania priznanej náhrady mzdy zamestnancovi „v netto“ podobe, po splnení si odvodových a daňových povinností zamestnávateľa (R 28/1983), teda suma netto náhrady mzdy - jej ustálenie nemôže byť predmetom ďalšieho konania medzi stranami sporu (a prípadných sporov) a teda nemôže byť ani ustálená až v prípadnom exekučnom konaní, keď aj úroku z omeškania podlieha (vo vzťahu k zamestnancovi) len to, čo má byť jemu vyplatené, t. j. netto náhrada mzdy,

- súd prvej inštancie nezdôvodnil (a zrejme neskúmal) naplnenie zákonných podmienok pre náhradu mzdy s ohľadom na to, či prípadne žalobca v predmetnom období nebol práceneschopným, resp. či prácu reálne (i pre iného zamestnávateľa) vykonávať mohol, teda či mu vo výkone práce pre žalovaného v tomto období nebránila jeho prípadná činnosť pre iného zamestnávateľa, a že

- súd prvej inštancie nerozlišoval obdobia náhrady mzdy s ohľadom na dva právne úkony žalovaného ako zamestnávateľa smerujúce ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu.

17. Čo sa týka žalobcom napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo zvyšku, teda zamietnutí požadovanej náhrady mzdy až do dňa vyhlásenia rozsudku a nepriznaní požadovaného úroku z omeškania z náhrad mzdy za jednotlivé mesiace podľa ich splatnosti až do zaplatenia (vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením tejto náhrady mzdy), mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je ohľadom tohto výroku sčasti nesprávne (ohľadom úroku z omeškania) a sčasti nepreskúmateľné (ohľadom nepriznania náhrady mzdy za obdobie po 31.07.2016), z ktorého dôvodu je potrebné toto rozhodnutie v tejto časti v zmysle ustanovenia zrušiť (a vec v tejto časti podľa vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie), keď ohľadom úroku z omeškania nebolo možné rozhodovať bez poznania základu t. j. sumy, z ktorej tento úrok žalobcovi podľa názoru odvolacieho súdu prináleží, keď sa odvolací súd ohľadom tohto nároku v plnom rozsahu stotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktoré zodpovedajú aj ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, t. j. označeným rozhodnutiam Najvyššieho súdu a predovšetkým zhora v texte označenému rozhodnutiu Ústavného súdu SR sp. zn. zo 04.07.2017, ktoré rozhodnutie bolo publikované aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 64/2017, od ktorého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvod sa odchýliť, keď odvolací súd poukazuje na to, že

- pre rozhodnutie o náhrade mzdy (koniec obdobia nároku žalobcu) platí dôsledok právoplatnosti tretieho odvolaním nenapadnutého výroku napadnutého rozhodnutia a to isté, čo aj ohľadom náhrady mzdy za obdobie do 31.07.2016 uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia k štvrtému výroku rozsudku,

- dáva za pravdu žalobcovi, že tento dôvodne v spore vyvracal obranu žalovaného len vo vzťahu k možnej činnosti pre spoločnosť Property Care a.s., teda že žalovaný obranu ohľadom neaktivity žalobcu pri hľadaní si práce neprodukoval a teda v zásade nerozporoval,

- pri absencii obrany a dôkazov k nej produkovaných neobstojí riadne nezdôvodnený záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal vynaloženie primeranej snahy k nájdeniu si zamestnania, a teda aj že by priznanie tejto náhrady bolo možné považovať za rozporné s dobrými mravmi a že náhrada mzdy len za obdobie 12 mesiacov je pre neho dostatočná satisfakcia.

18. Čo sa týka oboma stranami sporu napádaných výrokov o náhrade trov konania strán sporu voči sebe navzájom, resp. ohľadom práva štátu na náhradu trov konania voči obom stranám sporu mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v týchto častiach zrušiť (a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) jednak z dôvodov nutnosti ďalšieho konania a rozhodnutia vo veci, ako aj z dôvodu žalobcom dôvodne namietanej nesprávnosti týchto výrokov, keď

aj podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti vecne nesprávnym a vo vzťahu ku žalobcovi aj nespravodlivým, keď záver o tom, že pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, neobstojí a je tiež pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že bol proti výsluchu svedka Q., s ktorým vznikli trovy štátu a že tento výsluch nebol pre rozhodnutie v tejto veci zásadne potrebný, vzhľadom k tomu, že je mimo štruktúru zamestnancov žalovaného. O trovách strán sporu a o trovách štátu preto súd prvej inštancie rozhodne novým rozhodnutím aj s ohľadom na rozhodnutie vo zvyšnej časti predmetu konania, keď svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní.

19. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie odstráni zhora uvedené nedostatky, vysporiada sa s podstatnými (pre rozhodnutie veci) stanoviskami strán sporu (v ďalšom priebehu sporu i riadnom odôvodnení nového rozhodnutia) a rozhodne aj o trovách strán sporu a štátu v celom konaní, konajúc vo veci bez zbytočných prieťahov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).