Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: K.. Y. F., T.., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 1, F., zast.: advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: HRIADEĽ, spol. s r.o., IČO: 31 444 334, so sídlom Cabajská 28/A, Nitra, zast. Advokátska kancelária, Mgr. Beáta Kartíková s.r.o., so sídlom Šamorín, Gazdovský rad 2, o náhradu mzdy takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 13.08.2015 do 21.10.2015 a od 22.10.2015 do 17.08.2017 vo výške 51,981,11 eur netto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.149,61 eur za obdobie od 26.09.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.154,31 eur za obdobie od 26.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.01.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.02.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.03.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.07.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.08.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.12.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.01.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.02.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.03.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.05.2017 do zaplatenia, úrok omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.07.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.154,31 eur za obdobie od 26.08.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.282,37 eur za obdobie od 26.09.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 75 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Trovy štátu znáša štát.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 14.09.2015 domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru a to okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku za obdobie od 13.8.2015 ku dňu vydania rozsudku. Žalobca dňa 4.2.2016 podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX a náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, pričom spor sa viedol pod sp. zn.XXCpr/X/XXXX. G. č.k.XXCpr/X/XXXX-XXX, zo dňa 6.10.2016, súd v zmysle spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX a pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX, ktoré sú vedené pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX.

2.Súd rozhodol rozsudkom č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX, zo dňa 06.06.2019 tak, že súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 5.8.2015 je neplatné, výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 15.10.2015 je neplatná. Súd žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá zamietol a určil, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával. Zároveň súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 3.071,15 eur v hrubom mesačne za obdobie od 13.08.2015 do 31.7.2016 a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania a trovách štátu. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a výpovede potvrdil. V napadnutých častiach o určení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy, v časti zamietnutia žaloby a v časti náhrady trov konania strán sporu a štátu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá (súd žalobu v tejto časti zamietol), a v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával, nebolo podané odvolanie a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. 3.Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, súd podľa pojednal v jeho neprítomnosti.

4.Žalobca na pojednávaní uviedol, že v rozhodnom období nebol práceneschopný, nevykonával inú prácu pre iného zamestnávateľa, bol evidovaný na úrade práce od 19.08.2015 do 23.10.2017. Spĺňal podmienky pre to, aby bol evidovaný na úrade práce a potom ako bola ukončená evidencia na úrade práce, tak sa zamestnal. Uzatvoril novú pracovnú zmluvu. Počas rozhodného obdobia sa snažil nájsť si prácu. Úrad práce má vedomosť o danom spore, ony to sledujú a ako náhle sa v danej veci rozhodne, bude musieť vrátiť dávku. Poberal dávku taká aká mu prináleží, túto dávku poberal 2,3 mesiace, jej presnú výšku si nepamätal, ale nepoberal žiaden iný príjem z iného pracovného pomeru. Príjem ako taký nemal, je vlastníkom bytu, kde bývali jeho známi, ktorí mu platili nájom 200 eur, ale ako uviedol, príjem z pracovného pomeru nemal. V tomto období ani nepodnikal. 5.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že s poukazom i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre súdu predložil asi 120 žiadostí, prostredníctvom ktorých si žalobca hľadal prácu. Približne je to 5 žiadostí za mesiac. Žalobca vyvíjal úsilie na hľadanie práce, pričom túto prácu hľadal napr. i telefonicky. Tieto podklady však súdu nepredložil, bolo by obtiažne ich zabezpečiť, to čo súdu predložil sú iba doklady, ktoré sa podarilo vyhľadať, žalobca si intenzívne hľadal prácu, prácu si hľadal i cez zahraničné portály. Žalobca je živiteľom rodiny, mal v tom období zložitú finančnú situáciu, nebolo jeho zámerom, aby si prácu nehľadal, pretože nevedel kedy skončí súdny spor. Táto situácia bola extrémne frustrujúca nielen pre samotného žalobcu, ale aj pre jeho rodinu. V danom období mal žalobca 51 rokov, teda aj toto ovplyvňovalo jeho ďalšie pracovné zaradenie a keď aj žiadal o prácu, tak buď prišla negatívna odpoveď, alebo žiadna. Žalobca vzhľadom k tomu, že bol evidovaný na úrade práce, musel každý mesiac preukazovať úradu práce, že si prácu hľadá. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sa vyjadrili k rozhodnej dobe, stanovili netto sumu, pričom považovali za rozhodné obdobie od 13.08.2015 je to čas, keď žalobca trval na pokračovaní v zamestnaní a posledným dňom je deň právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nitra a to z dôvodu, že bolo ustálené týmto dňom, že žalobcu nie je možné ďalej zamestnávať. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vyčíslili aj úrok z omeškania, ktorý žiadali priznať. Žalovaný mal k dispozícii ich vyjadrenie zo dňa 23.09.2019, na pojednávaní dňa 07.11.2019 sa vyjadril, že nemá výhrady voči výške mzdy. O 4 mesiace neskôr predložil dôkazy, ktoré mali byť známe z verejných zdrojov.

6.Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť nároku. Doklady, ktoré boli predložené žalobcom považujú za irelevantné, ktoré nepreukazujú reálny skutkový stav. Poukázala na to, že žalobca bol členom Francúzskej správnej komory, uvedené je preukázateľné z verejných zdrojov. Žalobca predložil ponuky v počte 119 kusov. Tieto považovali za neúplné, vytrhnuté z kontextu, vystrihnuté úryvky z komunikácie, vôbec nie je zrejmé aký je výsledok komunikácií a nie je ani možné relevantne zistiť jednotlivý proces. Mala za to, že išlo iba o formálne žiadosti a ponuky a preto žalovaný dôvodne pochybuje o hodnovernosti týchto predložených dokladov. Poukázala predovšetkým na to, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa stal žalobca konateľom v 11 spoločnostiach, je to zrejmé z obchodného registra, žalobca bol jediným členom predsedom predstavenstva v spoločnosti akciovej, ktorej základné imanie bolo 25.000 eur a mala i pochybnosť v tom smere, keďže bol jediným členom, že bol vymenovaný do čestnej funkcie. Žalobca nespĺňal podmienky statusu osoby zaradenej do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože v určitom období bol i samostatne zárobkovo činnou osobou. Poukázala na mieru nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, ktorá bola v roku 2015 vo výške 5,3%, v roku 2016 vo výške 4,51%, v roku 2017 vo výške 3,05% a v roku 2018 vo výške 2,62%. Čiže je zrejmé že ide o klesajúcu tendenciu a podľa ich názoru žalobca mal možnosť sa zamestnať, ktorý sa aj prezentoval, že mal dlhoročné pracovné skúsenosti. Žiadala, aby súd žalobcovi náhradu mzdy nepriznal. Úrad práce a Sociálna poisťovňa nemohli vydať potvrdenie o evidencii žalobcu dňa 19.08.2015, že je evidovaný ako nezamestnaný, nakoľko v danom období bol žalobca členom predstavenstva v spoločnosti Property Care. 7.Súd okrem výsluchu strán sporu, svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 28.4.2014, s dodatkom k pracovnej Zmluve zo dňa 29.7.2014, výpisom z OR žalovaného, s informáciami uverejnenými na internetovej stránke žalovaného, oznámením o výkone funkcie konateľa zo dňa 6.3.2015, zo dňa 23.3.2015, s informáciami uverejnenými na internetovej stránke spoločnosti Property Care a.s., okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 5.8.2015, listom žalobcu zo dňa 11.8.2015, podacím lístkom, notárskou zápisnicou zo dňa 19.8.2015, rozsudkom ČR XXCdo/XXXX/XXXX, vyjadrením zo dňa 1.12.2015, žalobou zo dňa 4.2.2016, výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 15.10.2015, ponukou práce, listom žalobcu zo dňa 21.10.2015, výsledok reklamačného konania, výplatnou páskou žalobcu, rozsudkom ČR , doplnením žaloby zo dňa 23.2.2016, 24.2.2016, vyjadrením zo dňa 18.3.2016, vybranými ustanoveniami, zákonov, návrhom na doplnenie dokazovania zo dňa 6.6.2016, organizačnou štruktúrou spoločnosti žalovaného od 24.7.2015, podrobným prehľadom analýz predaja a nákupu, návrhom na spojenie vecí zo dňa 31.8.2016, s vyjadreniami strán sporu, s prehľadom podaných žiadostí o zamestnanie, so životopisom žalobcu, výpismi z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav: 8.Dňa 28.4.2014 žalobca uzatvoril Pracovnú zmluvu so žalovaným, na základe ktorej vykonával pre žalovaného prácu na pozícii "vedúci veľkoobchodného oddelenia". Žalovaný sa zaoberá predajom a prenájmom poľnohospodárskych strojov, okrem toho poskytuje zákazníkom aj servisné služby a predáva náhradné diely pre poľnohospodárske stroje. Žalobca u žalovaného pôsobil ako vedúci oddelenia veľkoobchodu, pričom jeho úlohou bola podpora predaja štyroch nosných priemyselných produktov: chladiče, chladiace systémy, sklá a akumulátory. V marci 2015 žalobcu oslovil pán Martin Peško zo spoločnosti Comfort Clean s.r.o., ktorý sa zaoberá upratovacími a čistiacimi prácami s tým, že plánuje založiť novú spoločnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca v minulosti pôsobil v oblasti správy nehnuteľností a v tejto oblasti má značné skúsenosti bola mu ponúknutá v novej spoločnosti pozícia štatutára. Žalobca písomne oznámil bývalej konateľke žalovaného dňa 9.3.2015, že má zámer pôsobiť v novej spoločnosti ako štatutár. Odpoveď nedostal. Dňa 13.6.2015 bola založená spoločnosť Property Care a.s., kde bol žalobca vymenovaný do funkcie predsedu predstavenstva. Dňa 1.8.2015 bola v spoločnosti žalovaného odvolaná konateľka Ing. E. C. a novou konateľkou sa stala Ing. K. M.. Žalobca následne osobne informoval novú konateľku o svojom pôsobení v spoločnosti T. Z. a.s.. Na toto oznámenie konateľka nereagovala a ani sa nevyjadrila, či s ním súhlasí alebo nesúhlasí. Nasledujúci deň 4.8.2015 oznámila pani Ildikó Tok žalobcovi, že s ním chce skončiť pracovný pomer dohodou. Ako dôvod uviedla, že žalobca nezabránil krádeži, za ktorú bol zodpovedný jeden zo zamestnancov spoločnosti. Na základe toho konateľka navrhla žalobcovi podpis dohody o skončení pracovného pomeru bez nároku na odstupné. Žalobca návrh odmietol. Žalobca požiadal o odvolanie z funkcie v spoločnosti Property Care a.s., následne bol z tejto funkcie odvolaný s poukazom na notársku zápisnicu zo dňa 19.8.2015. Dňa 5.8.2015 bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1, písm. b) zák. práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v tom, že žalobca vykonával činnosť štatutára v konkurenčnej spoločnosti bez súhlasu zamestnávateľa. Žalobca dňa 13.8.2015 žalovanému doručil oznámenie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trval na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Žalovaný zobral späť okamžité skončenie pracovného pomeru

zo dňa 05.08.2015 a dňa 15.10.2015 bola žalobcovi daná výpoveď z organizačných dôvodov, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 20.10.2015. Žalobca trval na ďalšom zamestnávaní zo dňa 21.10.2015, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 22.10.2015. 9.Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 10.Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. 11.V danom spore po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a výpovede a keďže odvolaním nebol napadnutý výrok súdu prvej inštancie o určení, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá (žaloba zamietnutá) a určením, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával, bol predmetom konania nárok na náhradu mzdy, úroky z omeškania, trovy konania a trovy štátu. 12.Súd sa zaoberal tým, či žalobca mohol skutočne vykonávať prácu pre žalovaného, t.j. či mu v práci pre žalovaného nebránila práceneschopnosť alebo práca pre iného zamestnávateľa. Zároveň sa súd zaoberal rozhodným obdobím s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, keď bolo potrebné rozlíšiť obdobie týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru a obdobie týkajúce sa výpovede.

13.Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov žalobcovi nepriznal. O znížení, resp. nepriznaní náhrady môže súd rozhodnúť len na základe žiadosti zamestnávateľa a žalovaný ako zamestnávateľ má dôkazné bremeno preukázať podmienky pre takéto prípadné rozhodnutie. Podľa ustálenej judikatúry základným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o tom, že na žiadosť zamestnávateľa zníži, poprípade neprizná zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu dvanásť mesiacov ( ), je skutočnosť, či zamestnanec bol po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru zamestnaný u iného zamestnávateľa, poprípade či sa do práce nezapojil z vážneho dôvodu. Významné pri tom je predovšetkým to, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce v mieste dojednanom pracovnou zmluvou, ktoré je z hľadiska daného účelu možno považovať za rovnocenné miestu dohodnutému pre výkon práce alebo v mieste, ktoré je možné z hľadiska daného účelu považovať pre zamestnanca za výhodnejšie. Rovnako musí byť brané do úvahy aj to či sa aktívne i sám podieľal na hľadaní si zamestnania. 14.Žalobca predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že sa snažil nájsť si prácu, nepracoval pre iného zamestnávateľa a vo výkone práce mu nebránila závažná prekážka. Súdu okrem iného predložil i potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.11.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca bol evidovaný na Úrade práce od 19.08.2015 do 23.10.2017, žalobca teda spĺňal podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a v prípade ak by bol zamestnaný, alebo by pracoval na prípadnú dohodu, tak by nemohol byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nemohol byť ani súčasne práceneschopný. Žalobca musel preukazovať i úradu práce, keďže bol evidovaný, že si prácu hľadá. Zároveň predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2019, z ktorého vyplýva, že žalobca nebol v dňoch od 19.08.2015 do 23.10.2017 evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného Dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou. Súd mal za to, že predmetné listiny boli vydané príslušnými orgánmi, súd ich považoval za dostatočné a relevantné, nebola preukázaná vážna pochybnosť o ich pravosti tak ako tvrdil žalovaný a preto nebolo dôvodné vykonávať opätovný dopyt na dané orgány.

15.Žalovaný v spore nepreukázal, že boli splnené podmienky pre zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy, neboli tvrdené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali prekážku vo výkone práce žalobcu pre žalovaného v rozhodnom období a žiadne takéto prekážky počas konania nevyšli najavo. Žalovaný nerozporoval, že by žalobca nemohol pre žalovaného vykonávať prácu v rozhodnom období a doklady, ktoré boli predložené následne právnym zástupcom žalovaného sú údajmi, ktoré vyplývajú

z verejných zdrojov a nič nebránilo právnemu zástupcovi žalovaného, aby tieto podklady predložil skôr. Žalovaný ohľadom neaktivity žalobcu pri hľadaní si práce neprodukoval žiadne iné dôkazy. V spore nebolo preukázané, že by žalobca mal príjem z iného pracovného pomeru, že by v rozhodnom období podnikal. Skutočnosť, že časť rozhodného obdobia od 13.08.2015 do 19.08.2015 bol žalobca na pozícii predsedu predstavenstva spoločnosti Property Care a.s. nemožno považovať za prekážku vo výkone práce pre žalovaného. Žalobca bol za predsedu predstavenstva Property Care a.s. zvolený 13.06.2015, t.j. ešte počas výkonu práce pre žalovaného a voľba za čestného predsedu spoločnosti Property Care a.s. neobmedzila žalobcovi vo výkone práce pre žalovaného ( potvrdené i svedkom Martinom Peškom). V konaní nebolo preukázané, že by žalobca vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si (zamestnať sa) a tak aspoň sčasti nahradiť ušlý príjem, aby neutrpel ujmu. Žalobca ako súd uviedol dopytoval prípadných potencionálnych zamestnávateľov, sledoval ponuky na prácu, na ktoré i reagoval, a súd mal za to, že to neboli žiadosti a ponuky iba o formálneho charakteru, nakoľko išlo podľa názoru súdu aj o pozície, ktoré zodpovedali kvalifikácii žalobcu na trhu práce. Ak by žalobca vykonával inú samostatne zárobkovú činnosť, musel by byť zaradený do registra poistencov a sporiteľov starobného Dôchodkového sporenia, čo preukázané nebolo. Súd poukazuje, že dôvodom na zníženie, príp. nepriznanie náhrady mzdy nie je teda ani skutočnosť, že po určitú dobu žalobca poberal podporu v nezamestnanosti, príp. dávku v hmotnej núdzi, pretože ide o dávky sociálneho charakteru, ktoré nemožno považovať za náhradu mzdy.

16.Po doplnenom dokazovaní mal súd za to, že nebolo dôvodné znížiť náhradu mzdy pre žalobcu, na ktorú žalobcovi vznikol nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd rozlíšil obdobie týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru a obdobie týkajúce sa výpovede. Súd určil, že žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy za obdobie od 13.08.2015, keď bolo preukázané, že žalobca dňa 13.08.2015 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Dňa 20.10.2015 bola žalobcovi doručená výpoveď, bolo rozhodnuté, že je neplatná, a preto nespôsobila platné skončenie pracovného pomeru žalobcu. Doba pre náhradu mzdy začatá dňa 13.08.2015 neprerušene plynula ďalej až do 17.08.2017. Žalobcovi teda patrí náhrada mzdy za obdobie od 13.08.2015 do 21.10.2015. Po doručení výpovede z pracovného pomeru žalobcovi, na ktorú žalobca reagoval námietkou neplatnosti a oznámením, že trvá na ďalšom pokračovaní v zamestnávaní (bolo doručené žalovanému dňa 22.10.2015), súd určil ďalšie rozhodné obdobie od 22.10.2015 do 17.08.2017 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v časti určenia, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával, keď bolo medzi stranami nesporné, že pracovný pomer skončil týmto dňom).

17.S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre súd žalobcovi priznal náhradu mzdy "v netto" výške ako bola vyčíslená žalobcom, pričom žalovaný výpočet žalobcom nenamietol. Súd v tomto smere poukazuje na výpočet mzdy žalobcom s ktorým sa stotožnil. Výška náhrady mzdy za mesiac brutto nebola medzi stranami sporu sporná, a preto celková suma náhrady mzdy brutto za rozhodné obdobie od 13.08.2015 do 21.10.2015 a od 22.10.2015 do 17.08.2017 je 1.783,25 eur (13.08. 2015-31.08.2015) + 3.071,15 eur (01.09.2015 - 30.09.2015) + 2.080,45 eur (1.10.2015 -01.10.2015) + 990,70 eur (22.10.2015 - 31.10.2015) + 6.142,30 eur (1.11.2015 - 31.12.2015) + 36.853,80 eur (01.01.2016 - 31.12.2016) + 21.498,05 eur (01.01. 2017 - 31.7.2017) + 1.684,17 eur (01.08. 2017 - 17.08.2017) predstavuje sumu 74.103,87 eur. Pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie žalobca vychádzal zo znenia o zdravotnom poistení v platnom znení. Pri zúčtovaní náhrady mzdy bol vymeriavací základ v celkovej výške 74.103,87 eur a vymeriavací základ pre preddavok na zdravotné poistenie vo výške 74.103,87 eur. Pri výpočte odvodov do Sociálnej poisťovne žalobca vychádzal zo znenia v spojení s o sociálnom poistení v platnom znení.V poslednom roku trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, t.j. v roku 2015, bol žalobca vedený v registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne od januára 2015 do augusta 2015 (vrátane). Vymeriavacím základom pre odvody do Sociálnej poisťovne za uvedené obdobie trvania poistenia od januára 2015 do augusta 2015 (vrátane) bola suma 9.262,98 eur mesačne. Teda z výpočtu žalobcu vyplýva, že "brutto" suma náhrady mzdy za rozhodné obdobie predstavuje sumu 74.103,87 eur, z ktorej bude žalovaný povinný odviesť dane a odvody a "netto" suma náhrady mzdy predstavuje sumu 51.981,11 eur. Mesačná netto suma náhrady mzdy je vo výške 3.071,15 eur - 122,87 eur ( 4% na zdravotné poistenie - 42,99 eur) - 42,99 eur ( 1,4% na nemocenské poistenie) - 122,84 eur ( 4% na starobné poistenie) - 92,13 eur ( 3% na invalidné poistenie) - 30,71 eur ( 1% poistenie v nezamestnanosti) - 505,33 eur ( 19% daň z príjmu) a potom výška mzdy mesačne predstavuje sumu 2.154,31 eur, ktorú súd žalobcovi priznal za obdobie od 13.08.2015 do 17.08.2017.

18.Žalobca sa domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania, súd s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre žalobcovi priznal i úroky z omeškania a to odo dňa splatnosti mzdy za jednotlivé mesiace tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. , zo dňa 04.07.2017).

19.Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v spore úspešný v časti určenia, že okamžité skončenia pracovného pomeru dané žalovaným je neplatné, v časti určenia, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 15.10.2015 je neplatná a v časti nároku na náhradu mzdy a bol neúspešný v časti určenia, že pracovný pomer u žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Súd má za to, že žalobca nebol úspešný v plnom rozsahu a s poukazom na uplatnené nároky bol žalobca úspešný v rozsahu 75%. O výške trov konania súd rozhodne podľa , podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.Podľa každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

21.V predmetnom spore vznikli štátu trovy spočívajúce vo vyplatenom tlmočnom, keďže bolo potrebné vykonať výsluch svedka, ktorý je maďarskej národnosti a preto súd v súlade s ust. súd rozhodol, že tieto trovy znáša štát ( súd aplikoval dané ustanovenie analogicky i v prípade výsluchu svedka).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie/sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( ), ktorá lehota podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 27.marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.