Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-433-2015.pdf
PDF · 197.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/433/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu 1/: AERO Vodochody AEROSPACE a.s., IČO: 241 94 204, so sídlom U Letiště 374, 250 70 Odolena Voda - Dolínek, Česká republika, žalobcu 2/: PENTA INVESTMENTS GROUP LIMITED, 47th Esplanade, St. Helier, Jersey, Normandské ostrovy JE1 0BD, registračné číslo 112251 a žalobcu 3/ : PENTA INVESTMENT LIMITED, 47th Esplanade, St. Helier, Jersey, Normandské ostrovy JE1 0BD, registračné číslo 109645, všetci žalobcovia zastúpení advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému v 1/: MAFRA Slovakia, a.s., so sídlom Nobelova 34, 936 05 Bratislava, IČO: 31 333 524 zastúpeného advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 a žalovanému 2/ : F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.Y. XX, XXX XX A., o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ súd priznáva v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.06.2015 žalobcovi a 1/ až 3/ voči žalovaným 1/ a 2/ domáhali ochrany dobrej povesti právnickej osoby a to každý zo žalobcov 1/, 2/ a 3/ osobitne samostatným výrokom voči každému zo žalovaných 1/ a 2/: ad (i) určenia, že každý zo žalovaných 1/ a 2/ článkom zverejneným dňa 03.05.2015 na internetovej stránke denníka Hospodárske noviny <http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn-152/dag-danis-ako- sudruh-glvac-potesil-americanov-a-pentu-750120> pod názvom „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu“, resp. v ňom obsiahnutými výrokmi : I. „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu /.../ II: Po štvrté: na tomto pochybnom obchode nebude profitovať len americký výrobca ale aj finančná skupina Penta. Dodávateľom kokpitov pre Black Hawky je totiž česká Aero Vodochody, ktorú vlastní Penta Investments, V roku 2010 podpísala Aero s americkým výrobcom kontrakt v objeme štyroch miliárd českých korún. Aero sa zrejme bude podieľať aj na servise nových vrtuľníkov. /.../ III. Záver. Nakupujeme vrtuľníky, hoci nevieme na čo (pre bojové nasadenie a obranu Slovenska sú nepoužiteľné). A nevieme za čo (v rozpočte sa s tým vôbec neráta). Vieme len to, že musíme zohnať stovky miliónov dolárov, lebo niekto (Black Hawk, Penta) potrebuje vyrábať a predávať... A zarábať.“, neoprávnene zasiahol do povesti žalobcu; ad (ii) uloženia povinnosti žalovanému 1/ v lehote troch pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť z uvedenej internetovej stránky predmetný článok zo dňa 03.05.2015;
ad (iii) uloženia povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa v Hospodárskych novinách alebo v akomkoľvek inom médiu, vrátene internetu, ktoré patrí do jeho portfólia zverejňovania článku s názvom „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu“, pôvodne zverejneného dňa 03.05.2015 na uvedenej internetovej stránke; ad (iv) uloženia povinnosti každému zo žalovaných 1/ a 2/ osobitne, do pätnásť dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku doručiť písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku, vrátene súhlasu s jeho zverejnením, osobitne každému zo žalobcov 1/, 2/ a 3/, v nasledovnom znení: „Ospravedlnenie investičnej skupine Penta a spoločnosti Aero Vodochody AEROSPACE a.s. Dňa 3.5.2015 sme na našej internetovej stránke (www.hnonline.sk) uverejnili článok pod názvom „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu“, v ktorom sme naznačili, že nákup deviatich vrtuľníkov Black Hawk UH-60M zo strany Slovenskej republiky sa realizuje kvôli ekonomickým záujmom obchodnej spoločnosti Aero Vodochody AEROSPACE a.s. a investičnej skupiny Penta, ktoré za týmto účelom mohli korumpovať členov Vlády Slovenskej republiky, resp. iné osoby. Uverejnené tvrdenia sú nepravdivé a významne sme nimi zasiahli do dobrej povesti spoločnosti Aero Vodochody AEROSPACE a.s. a investičnej skupiny Penta. Za tieto tvrdenia sa spoločnosti Aero Vodochody AEROSPACE a.s. a investičnej skupiny Penta touto cestou ospravedlňujeme.“ (ďalej len „predmetné ospravedlnenie“) ad (v) uloženia povinnosti každému zo žalovaných 1/ a 2/ osobitne, v lehote do pätnásť dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 5.500 eur, osobitne každému zo žalobcov 1/, 2/ a 3/, a to na uvedený účet právneho zástupcu vedený v Privatbanka a.s. (ďalej v len „predmet sporu“ „predmetné ospravedlnenie“ alebo „predmetný článok„). Zároveň žalobcovia žiadali priznať náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
2. Skutkovým základom žaloby bolo, že dňa 03.05.2015 bol na internetovej stránke denníka Hospodárske noviny (špecifikovanej v odseku 1 ad (i) ), v rubrike „Komentáre“ uverejnený článok autora Daga Daniša (žalovaný 2/), v ktorom autor kritizuje nákup deviatich bojových vrtuľníkov Black Hawk UH-60M Vládou SR od Vlády USA a uvádza, že zákazka je pre Slovenskú republiku absolútne nevýhodná a zo skutočnosti, že sa má na nej subdodávateľsky podieľať žalobca 1/ vyvodzuje, že dôvod pre jej uzavretie vládou SR spočíval v ekonomických záujmoch žalobcov 1/ až 3/, ktorí majú na tejto zákazke neoprávnene zarábať z verejných zdrojov. Všetci žalobcovia boli dotknutý neprimeranými hodnotiacimi úsudkami autora. Konkrétne v článku autor popisuje údajnú netransparentnosť, nevýhodnosť a hlavne „pochybné motívy“ nákupu vrtuľníkov, z ktorých má ekonomicky profitovať žalobca 1/. Žalobcovia 2/ a 3/ patria do štruktúry podnikateľských subjektov označovaných ako investičná skupina „Penta“, na ktorej vrchole je žalobca 2/, ktorá svoju hlavnú investičnú činnosť (vrátane leteckej) uskutočňuje prostredníctvom žalobcu 3/, ktorý je z tohto dôvodu vo verejnosti vnímaný ako materská spoločnosť. Investičná skupina Penta žalobcu 1/ nepriamo vlastní; žalobcovia 2/ a 3/ sú jeho nepriami akcionári. Vzhľadom k tomu, že autor v článku bez akéhokoľvek dôkazu tvrdí, že k uzavretiu obchodu došlo kvôli ekonomickým záujmom „Penty“, nepochybne zasahuje do dobrej povesti aj žalobcov 2/ a 3/ (aktívna legitimácia žalobcov). Ohľadom pasívnej legitimácie žalovaných, žalobcovia s poukazom na judikatúru súdov (Z III 1964 - 1969. s.185) uviedli, že článok bol uverejnený na spravodajskom serveri denníka Hospodárske noviny, ktorý patrí do portfólia žalovaného 1/ (internetová stránka žalovaného 1/), avšak nebol publikovaný v tlačenej verzii Hospodárskych novín (tzn. bez dozoru šéfredaktora), preto je zodpovednosť za zásah do dobrej povesti žalobcov daná tak u vydavateľa (žalovaný 1/) ako aj u autora článku (žalovaný 2/). Podľa žalobcov, z kontextu článku možno vyvodiť, že podľa mienky autora, mohli byť žalobcovia v danej súvislosti účastníkom závažného protispoločenského (pravdepodobne korupčného) konania spočívajúceho v tom, že člen vlády mal pre nich zariadiť nevýhodnú zákazku, aby mohli zarábať, čím mal žalobcov „potešiť“, ktorý záver je absolútne neprípustný a nepravdivý. Navyše mali autorovi článku ako skutkový podklad pre tieto závery slúžiť „zistenia“ Martina Kuglu (neskôr boli predmetom článku aj tlačovej verzie Hospodárskych novín „Ako zlikvidovať vlastnú armádu“ z 07.-10.05.2015), z ktorých opäť vyplýva, že k uzavretiu tohto netransparentného obchodu malo dôjsť práve v dôsledku korupčného ovplyvňovania členov vlády SR zo strany žalobcov. Odkaz na tento zdroj žalovaný 2/ po zverejnení článku M. Kuglu vymazal.
3. Žalobcovia tvrdili, že aj keď autor článku ho napísal tak, že uvedený záver v ňom výslovne neformuloval, takýto záver z obsahu článku plynie, pretože ho spracoval tak, že každému priemernému čitateľovi musí byť jasné, že takýto „absurdný obchod“, ktorým mal minister obrany SR „potešiť“ žalobcov, je tak závažne protispoločenský, že „by mal byť minister Glváč okamžite odvolaný“, a že by minister žalobcom takúto „neoprávnenú výhodu“ nedal, ak by to nebolo za odplatu, tzn. v dôsledku pravdepodobne korupčného správania tých, ktorý z obchodu mali profitovať (žalobcovia, resp. američania), pričom komentáre a reakcie na článok potvrdzujú, že verejnosť takto konanie žalobcov vníma. Takéto ničím nepodložené úvahy autora sú podľa žalobcov absolútne nevhodné, nepravdivé a výrazne poškodzujú ich dobrú povesť. Preto žalobcovia dňa 07.05.2015 emailom označeným ako „Reakcia na články k nákupu vrtuľníkov Black Hawk pre ozbrojené sily SR“ upozornili šéfredaktorku Hospodárskych novín, že článkom zasahujú do dobrej povesti žalobcov a vyzvali ich aby od tohto konania upustili, na ktorú žalovaní nereagovali. Žalovaného 2/ ako autora článku žalobcovia osobitne nekontaktovali, nakoľko predovšetkým žalovaný 1/ je spôsobilý zabezpečiť upustenie od tohto konania, tzn. upustením od publikovania ďalších článkov zasahujúcich do dobrej povesti žalobcov a stiahnutím predmetného článku aspoň z internetovej stránky Hospodárskych novín. Žalobcovia k namietaným výrokom žalovaných v článku ďalej uviedli, že uvedený nepodložený záver o ekonomickom profite žalobcov ako skutočnej motivácie pre uzavretie obchodu, predložený čitateľom vyplýva len z tej skutočnosti, že v dodávateľskom reťazci vrtuľníkov Black Hawk figurujú žalobcovia, ktorý však nie je dostatočný pre tak závažný záver. Autor v článku naznačuje podľa žalobcov korupčné pozadie transakcie, avšak nepredložil ani jedno skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že minister obrany SR Glváč, uskutočňuje nákup vrtuľníkov kvôli ekonomickým záujmom žalobcov a američanov. Žalobcovia poukázali, že obchody tohto druhu podliehajú prísnemu utajeniu a preto pokiaľ autor v článku koncipuje nejaké závery, ide len o špekulácie, nepodložené domnienky, založené skôr na pocitoch ako na analytickom vyhodnotení faktov. V súvislosti s napadnutými výrokmi žalobcovia uviedli, že nie sú účastníkmi medzinárodnej dohody medzi vládami SR a USA a nemajú žiadny vplyv na uzatvorenie akejkoľvek medzivládnej dohody, pričom predaj vrtuľníkov Black Hawk UH-60M sa realizuje prostredníctvom vládneho programu USA. Nie je ani možné ustáliť, či sa na dodávke objednaných deviatich vrtuľníkov bude žalobca 1/ podieľať alebo nie. Žalobca 1/ má od roku 2010, s americkým dodávateľom vrtuľníkov pre americkú vládu, spoločnosťou Sikorsky, uzatvorený rámcový kontrakt na dodávku niekoľko stoviek kokpitov, avšak žalobcovia sú len jedným zo subdodávateľov, bez vplyvu na obchodné aktivity uvedenej spoločnosti, tzn. nie sú výhradným dodávateľom tejto spoločnosti. Je množstvo iných subjektov, ktoré majú dodávať vrtuľníky Black Hawk UH-60M a preto nie je možné zistiť, kto a koľko ich dodá a či vôbec budú na takejto výrobe participovať, a teda z nej profitovať. Spoločnosť Sikorsky určuje množstvo objednávok, to u ktorého z dodávateľov sa objednávky zrealizujú a ako sa bude ďalej s vrtuľníkmi nakladať a žalobcovia nevstupujú priamo a ani nepriamo do rokovaní a vzťahov so zákazníkmi tejto spoločnosti. Uvedené by autor článku zistil priamo od žalobcov, ak by ich vopred kontaktoval a nemusel by svoje mylné závery o príčinnej súvislosti medzi kúpou vrtuľníkov, vládou SR a žalobcami šíriť medzi čitateľmi. Žalobcovia nepostupovali tak ako to podsúva v článku autor a navyše ani neexistuje motív, pre ktorý by mali participovať na nákupe 9 vrtuľníkov zo strany SR, nakoľko ak by aj došlo k reálnemu navýšeniu počtu objednaných kokpitov nadrámec objednávok podľa zmluvy z roku 2010, ročné tržby žalobcu by mohli vzrásť len o niekoľko jednotiek percent. Ďalej žalobcovia k druhému výroku, z ktorého má pre čitateľa vyplývať záver, že sa žalobcovia na uvedenom obchode majú obohatiť aj dodatočne realizáciou servisných prác, keď podľa autora, bude žalobca „zrejme“ majiteľovi dodaných vrtuľníkov poskytovať aj ďalšie služby uviedli, že pre takýto záver neexistuje dostatočný skutkový podklad. Aj v článku Martina Kuglu sa len nekonkrétne uvádza, že žalobca 1/ má byť „najväčším favoritom“ na poskytovanie servisných služieb, logistického zabezpečenia, príp. výcviku, pričom žalobca 1/ nemal a ani nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu na poskytovanie logistického zabezpečenia, výcviku a servisu k dodaným vrtuľníkom pre americkú alebo slovenskú vládu. Žalobca 1/ obdobné služby poskytuje iným klientom a k iným lietadlám a akákoľvek analógia vo vzťahu k vrtuľníkom je nepravdivá a zavádzajúca a úvahy autora článku sú v tomto smere len jeho nepodloženými domnienkami. Ostatné okolnosti nákupu, spôsobilosť, resp. nepoužiteľnosť vrtuľníkov plniť bojové úlohy, ktoré autor v článku kritizuje, dotvárajú celkový jeho kontext, ktorý vyznieva v neprospech žalobcov a preto je evidentný skutočný zámer autora článku a to podporiť konšpiračnú teóriu, že nákup uvedených vrtuľníkov je zbytočný a bol dohodnutý len kvôli ekonomickému profitu žalobcov. Autor pri posmešných vyhláseniach v článku ignoruje iné informačné zdroje a účelovo prezentuje transakciu a aj spôsob obstarania predmetných vrtuľníkov ministrom obrany SR ako netransparentné.
4. Po právnej stránke žalobcovia odôvodnili nárok ustanovením § 19b ods. 2 a 3 OZ, predpokladajúcim splnenie podmienky existencie (i) dobrej povesti právnickej osoby, (ii) zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození dobrej povesti a (iii) neoprávnenosť (protiprávnosť) takéhoto zásahu v (iv) príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.
5. K existencii dobrej povesti právnickej osoby - žalobcov 1/ až 3/, títo poukázali na niektoré fakty ich podnikateľskej činnosti a to, že žalobca 1/ je najväčším výrobcom vojenskej a civilnej leteckej techniky v Českej republike, partnerom viacerých armádnych letectiev, pričom finančná skupina Penta ho vlastní od roku 2007. Žalobcovia 2/ a 3/ nadobudli za obdobie svojho pôsobenia popredné miesto vo viacerých sektoroch - mäsovýroba, médiá, hlinikáreň, zdravotníctvo, developerské projekty a aj letecký priemysel, pričom investičná skupina Penta zamestnáva viac ako 35.000 osôb. Okrem toho podporuje aj filantropické projekty (Nadácia Penta, súťaž Smart Deal) prostredníctvom ktorých rozvíja aktivity v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, športu, kultúry a vedy. Ohľadom existencie zásahu do dobrej povesti žalobcovia s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR a ESĽP namietali, že „vyznenie“ informácie - troch výrokov obsiahnutých v predmetnom článku nezodpovedá pravde, pričom prvý výrok je neprimeraný bez ohľadu na to, či išlo o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, pokiaľ sa nepreukáže pravdivosť ďalších dvoch výrokov. Druhý výrok je skutkovým tvrdením, pripúšťajúcim dôkaz pravdy a preto budú žalovaní povinní preukázať jeho pravdivosť a tretí výrok je záverom, zhodnotením a zjavne skutkovým tvrdením, ktorého pravdivosť budú rovnako povinní preukázať žalovaní. Ohľadom neoprávnenosti namietaného zásahu, žalobcovia 1/ až 3/ aj pri akceptovaní skutočnosti, že žalovaní 1/ a 2/ ako predstavitelia slobodnej tlače, ktorá je „strážnym psom demokracie“, požívajú zvýšenú mieru ochrany, zdôrazňovali ich súčasnú povinnosť a zodpovednosť pri realizácii slobody prejavu. Poukazovali na to, že zameranie denníka HN, resp. aj jeho internetovej verzie je prevažne ekonomické spravodajstvo (nie napr. bulvár) a preto čitatelia majú väčšiu tendenciu informáciám v ňom dôverovať. Napriek tomu, že vynakladanie výdavkov Slovenskou republikou je otázkou verejného záujmu a má byť podrobená verejnej kritike, ničím nepodložené a neoprávnené zaťahovanie žalobcov do takejto kritiky, ktoré bolo obsahom dotknutých výrokov článku, prekračuje slobodu prejavu, pretože ide o nepravdivé výroky bez skutkového základu. Pritom webový portál, na ktorom bol uverejnený článok má vysokú návštevnosť (600.000 návštevníkov mesačne) a predmetný článok si ku dňu podania žaloby prečítalo takmer 22.000 ľudí. Tým sa zásah do dobrej povesti žalobcov zväčšuje. Príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmou na právach žalobcov, resp. hrozbou vzniku tejto ujmy (zhoršenie dobrej povesti žalobcov 1/ až 3/), žalobcovia odvodzovali od difamačných tvrdení autora článku uverejnenom a webovej stránke HN, v ktorých obviňoval žalobcov z možnej participácie na páchaní trestnej činnosti (korupcie), čo mohlo spôsobiť v očiach zákazníkov, dodávateľov a širokej verejnosti, ujmu na dobrej povesti žalobcov, pričom reálnu ujmu možno odvodiť aj od desiatok reakcií na internete pod článkom. Nakoľko článok nebol zverejnený v tlačovej verzii HN, žalobcovia nemohli požadovať právnu ochranu prostredníctvom žiadosti o opravu/odpoveď podľa § 7 a § 8 Tlačového zákona č. 167/2008 Z.z., a preto jediným prostriedkom nápravy je požadovanie, aby sa subjekt neoprávneného zásahu zdržal takéhoto konania/zásahu, odstránil závadný stav a dal primerané zadosťučinenie (morálne alebo peňažné, príp. oboje) v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ ( podobne ako u fyzickej osoby podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ). Vzhľadom na to, že pre primerané zadosťučinenie, či už peňažné alebo nepeňažné sa v prípade ochrany dobrej povesti právnickej osoby nevyžaduje existencia reálnej ujmy a postačuje len objektívna spôsobilosť neoprávneným zásahom vyvolať ujmu, výšku požadovaného peňažného zadosťučinenia žalobcovia odôvodnili odkazom na slovenskú rozhodovaciu prax, uplatňujúcej preventívno-sankčné pôsobenie zadosťučinenia, ktorého výška nemá byť pre porušiteľa likvidačná a pre dotknutú osobu bezdôvodným obohatením, a vzhľadom na intenzitu zásahu, okolnosti prípadu a príjmy žalovaného 1/ (ročný obrat v roku 2014 vo výške 6.095.875 € ), požadovali v súhrne 33.000 € (od každého žalovaného v prospech každého žalobcu 5.500 €).
6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili listinné dôkazy, a to : informácie o spoločnosti žalovaného 1/ z jeho internetovej stránky z 21.05.2015, profesijné informácie o žalovanom 2/ z 11.06.2015, prepis článku zverejneného dňa 03.05.2015 na internetovej stránke denníka Hospodárske noviny pod názvom „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu“ a následné komentáre čitateľov z 04.05.2015, článok autora Martina Kuglu, politológa z 07. - 10. 05. 2015 uverejnený v denníku Hospodárske noviny, názory a analýzy, email advokáta žalobcov 1/ až 3/ z 07.05.2015 adresovaný šéfredaktorke HN, tlačovú správu Úradu pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu MO USA uverejnenú na webovej stránke (htpp://www.dsca.mil) z 19.02.2015, tlačovú správu MO SR z 29.04.2015 uverejnenú na webovej stránke (htpp://www.mosr.sk), článok analytika J. Naďa z CEPI uverejnený dňa 13.01.2015 na spravodajskom portáli TASR (htpp://www.teraz.sk), komentár bývalého ministra obrany M. Glváča 04.05.2015 k dotknutému článku, vybrané články uverejnené v denníku HN („Gorila a kladivo Penty“ z 19.03.2015, „Procházka ako kôň Penty“ z 28.10.2014, „Made in Penta“ z 151.10.2014, „Fico verzus Penta“ z 13.10.2015, „Ako Procházka zarobil Pente 26 miliónov“ z 20.09.2014), účtovnú závierku žalovaného 1/ k 31.12.2014.
7. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril prostredníctvom advokáta písomne dňa 23.09.2015 a 21.03.2016, kde namietal, že v žalovanom prípade ide o komentár, v ktorom autor kritizuje zámer vlády SR, resp. MO SR zakúpiť vojenskú techniku (vrtuľníky Black Hawk UH-60M) z prostriedkov štátneho rozpočtu, tzn. z verejných financií, čo nie je možné považovať za kritiku žalobcov a v tomto článku nie je uvedený žiadny výrok, podľa ktorého ku kúpe amerických vrtuľníkov došlo v dôsledku korupčného ovplyvňovania členov vlády SR zo strany žalobcov. Žalovaný 1/ nesúhlasil s konkrétnymi tvrdeniami žalobcov o tom, že článok obsahuje obvinenie (skutkové tvrdenie), že žalobcovia v snahe získania výhody ponúkli, resp. sľúbili úplatok členom/-vi vlády SR, aby zabezpečili uzavretie dohody na dodávku vrtuľníkov, čím sa mali dopustiť trestného činu podplácania. Naopak namietal, že článok žiadne skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok o tom, že by žalobcovia korupčným spôsobom ovplyvnili vládu SR alebo jej členov, príp. iné osoby pri rozhodovaní o kúpe vrtuľníkov neobsahuje. Uviedol, že autor článku vyslovil názor (hodnotiaci úsudok) na rozhodnutie MO SR, zakúpiť do výzbroje Ozbrojených síl SR uvedené vrtuľníky, najmä vyslovil nesúhlasný názor s tvrdením ministra obrany SR, že tento nákup je mimoriadne výhodný. S poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 107/2010 žalovaný 1/ uviedol, že obsahom článku je kritika nakladania s verejnými financiami, založená na skutočnosti, že k rozhodnutiu o nákupe prišlo náhle, po návšteve ministra obrany v USA, bez toho že by s tým počítalo vo verejnom rozpočte. Ďalej sa kritika týkala skutočnosti, že sa vrtuľníky kupovali bez výbavy, tzn. v stave neumožňujúcom ich bojové nasadenie a toho, že na nákup nebol vyhlásený medzinárodný tender. Žalovaný 1/ konštatoval, že rozhodnutia ministra a nakladanie s verejnými financiami sú vecami verejného záujmu, pričom informovanie o záležitostiach verejného záujmu, vrátane kritiky je v právnom štáte nielenže prípustné ale žiaduce. Zdôraznil, že nemožno zamieňať kritiku činnosti subjektov verejnej správy vo veciach verejných zákaziek, s kritikou podnikateľského subjektu, ktorý na základe verejnej zákazky ako dodávateľ plní dodávku a preto kritika MO SR pri nakladaní s verejnými financiami, nie je kritikou žalobcov 1/ až 3/. Z tohto dôvodu potom kritika MO SR a kritika nakladania s verejnými finančnými prostriedkami v danom prípade, nemôže predstavovať neoprávnený zásah do povesti žalobcov. Tú skutočnosť, že sa kritika v článku týkala činnosti MO SR pri nakladaní s verejnými financiami potvrdzuje aj fakt, že sami žalobcovia v žalobe rozsiahlo obhajujú rozhodnutie ministra obrany SR a vládneho programu USA (ktorý pritom ani nie je v článku spomenutý), spochybňujú názor autora, že na nákup neboli vyčlenené finančné zdroje v štátnom rozpočte, vyzdvihujú technické parametre uvedených vrtuľníkov oproti inému typu vrtuľníkov a poukazujú na neplnenie záväzku SR vynakladať na obranu najmenej 2% HDP. Žalovaný 1/ ďalej nesúhlasil ani s konkrétnymi tvrdeniami žalobcov o tom, že autor v článku zavádza svojimi názormi, že SR v minulosti nemala záujem o kúpu uvedených vrtuľníkov a preto nevyčlenila v rozpočte finančné prostriedky na ich nákup resp. splátky a v tomto smere poukázal na vyhlásenie premiéra SR zo dňa 10.04.2014 a na bezpečnostnej konferencii Globsec dňa 15.05.2015 o tom, že vláda SR nezvýši finančné prostriedky na modernizáciu výzbroje Ozbrojených síl SR. Uvedené potvrdzuje, že autor komentára správne poukazoval na zámer kúpiť vrtuľníky až po návšteve ministra obrany SR v USA. Za rovnako legitímnu žalovaný 1/ považoval kritiku autora článku o tom, že vrtuľníky neboli zakúpené bez príslušnej bojovej výbavy a v tej súvislosti, kritiku absencie jasnej koncepcie výzbroje, na ktorú poukazujú aj ďalší odborníci na bezpečnostnú problematiku (napr. Mgr. Y.. T.), ako aj to, že nebola vyhlásená otvorená medzinárodná súťaž na kúpu vrtuľníkov, keďže záujem predložiť ponuku prejavil aj iný konkurenčný výrobca. Ohľadom tvrdenia žalobcov, že len spoločnosť Sikorsky, s ktorou má žalobca 1/ uzatvorený rámcový kontrakt, určuje množstvo objednávok a konkrétneho subdodávateľa žalovaný 1/ namietal, že v tejto časti článku autor uviedol len všeobecne známu skutočnosť, že ak sa obchodne darí výrobcovi, tak na tom logicky profitujú aj jeho subdodávatelia a preto nie je zrejmé, v čom by mal spočívať difamačný charakter konštatovania autora komentára, že obchodný úspech dodávateľa je dobrou správou aj pre jeho subdodávateľov. Poukázal na to, že obdobné vyjadrenie uviedol redakciu HN v júli 2015 aj predseda predstavenstva žalobcu 1/, v súvislosti akvizíciou spoločnosti Lockheed Martin, ktorá prevzala výrobu vrtuľníkov Sikorsky, keď povedal : „Lockheed kupuje výrobce helikoptér Sikorsky. Dopad to bude mít i na české Aero“,,,“V tuto chvíli je predčasné odhadovat, co pro nás znamená akvizice Sikorskyho společností Lockheed Martin. Určite je to velmi dobrá informace pro vojenské programy Sikorsky, v našem případě to je Black Hawk UH-60“.
8. Žalovaný 1/ na základe toho, že v napadnutom článku (komentári) sa kritika autora týka rozhodnutia Ministerstva obrany SR zakúpiť vrtuľníky Black Hawk UH-60 do výzbroje Ozbrojených síl SR a nie je kritikou žalobcov, nemôže byť takáto kritika neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalobcov 1/ až 3/ v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Predmetný článok neobsahuje žiadne skutkové tvrdenie a ani iný výrok o tom, že by žalovaný 1/ až 3/ trestnou činnosťou ovplyvnili zakúpenie vrtuľníkov MO SR do výzbroje OZ SR alebo, že by sa dopustili korupcie vo vzťahu k vláde SR, príp. jej členom. Napokon žalovaný 1/ namietal, že žalobcovia nie sú v článku identifikovaný, keď žalovaný 2/ zakladá svoju aktívnu legitimáciu na nepreukázanom tvrdení, že je na vrchole štruktúry podnikateľských subjektov tvoriacich skupinu Penta a žalovaný 3/ na nepreukázanom tvrdení, že prostredníctvom neho skupina Penta uskutočňuje svoju hlavnú investičnú činnosť (vrátane tejto v leteckom priemysle), a preto je vnímaný verejnosťou ako materská spoločnosť. To spochybňuje aj fakt, že jediným akcionárom žalovaného 1/ nie je žalovaný 3/, ale spoločnosť TULAROSA a.s., IČO 27374548, ktorej jediným akcionárom je spoločnosť OAKFIELD a.s. IČO 27374548, obe so sídlom Na Florenci 2116/15, Praha 1, ČR. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný 1/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
9. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný 1/ predložili listinné dôkazy, a to : články „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu“, „Nákup UH-60 Black Hawk pre vzdušné sily OSSR (www.armadninoviny.cz <http://www.armadninoviny.cz>), „Slovensko na armádu nemá peniaze : Fico chce dobrú životnú úroveň, nie najmodernejšie tanky“ (www.topky.sk <http:// www.topky.sk>), „GLOBSEC: Viac peňazí na armádu nedáme, povedal Fico“ (www.pravda.sk <http://www.pravda.sk>), „Bude súťaž? Vojenské vrtuľníky ponúka Slovensku aj talianska firma AugustaWestland“ (www.aktualne.sk <http://www.aktualne.sk>), „AugustaWestland nabízí Slovensku vrtulníky AW139M“ (www.armadninoviny.cz <http://www.armadninoviny.cz>), „Americký Black Hawk má súpera, vrtuľníky ponúkli Glváčovi aj Taliani“ (www.denník.sk <http://www.denník.sk>), „Slovenské tápanie vo vrtuľníkovej hmle“ (www.onwar.eu <http://www.onwar.eu>), „Slovensko bude obstarávať štyri radary stredného dosahu“ (www.pravda.sk <http://www.pravda.sk>), „Lockheed kupuje výrobce Sikorsky. Dopad to bude mít i na české Aero“ (www.prumyslove.cz <http://www.prumyslove.cz>), výpis z obchodného registra spoločností TULAROSA a.s. a OAKFIELD a.s..
10. Žalovaný 2/ sa k doručenej žalobe s prílohami písomne nevyjadril.
11. Žalobcovia prostredníctvom advokáta v duplike z 06.09.2016, k námietkam žalovaného v replike ešte uviedli, že tvrdenie žalovaného 1/, že v dotknutom článku nešlo o kritiku žalobcov ale kritiku ministerstva obrany SR pri nakladaní s verejnými financiami považujú za zavádzajúce, nakoľko do dobrej povesti žalobcov došlo ničím nepodložených obvinení (i) výslovne formulovaným tvrdením autora, že Ministerstvo obrany sa chystá uskutočniť nevýhodný a zbytočný obchod len kvôli tomu, aby neoprávnene „dalo zarobiť“ žalobcom (a „Američanom“) a (ii) kontextom článku s článkom M. Kuglu, na ktorý pôvodne odkazoval a v zmysle ktorého, sa žalobcovia mohli dopustiť závažného protispoločenského (pravdepodobne korupčného) konania, spočívajúceho v získaní neoprávnenej výhody tým, že člen Vlády SR im mal inak úplne nevýhodnú zákazku zariadiť, aby „mohli zarábať“, čo sa mu v konečnom dôsledku aj podarilo, keďže tým mal žalobcov „potešiť“. K námietke žalovaného 1/. o neexistencii skutkového tvrdenia, resp. hodnotiaceho úsudku o korupčnom správaní žalobcov v dotknutom článku, advokát žalobcov poukázal na konštantnú judikatúru, v súlade s ktorou je potrebné článok posudzovať v celom kontexte (napr. nález ÚS SR ČR I.ÚS 453/03 z 11.11.2005), z ktorého musí byť každému čitateľovi jasné, že takýto „absurdný obchod“, ktorým mal minister obrany SR „potešiť Pentu“ (žalobcov), za čo „by mal byť minister Glváč okamžite odvolaný“, je v dôsledku nejakého nekalého (pravdepodobne korupčného správania) žalobcov, ktorý mali na tomto obchode profitovať. Preto, aj keď autor uvedený korupčný zámer výslovne v článku neformuluje, je tento z jeho obsahu evidentný a potvrdzuje ho aj záver článku, z ktorého nie je podľa autora zrejmý dôvod nákupu vrtuľníkov, ani z čoho sa ich nákup zaplatí, avšak je zrejmé, že tieto peniaze je treba zohnať, pretože niekto (žalobcovia) potrebujú predávať a neoprávnene zarábať a potom celkové „vyznenie informácie“ podanej v tomto článku je, že žalobcovia mali podplatiť alebo inak pôsobiť na vládu SR (jej člena), aby im zabezpečil zákazku s možnosťou zárobku, inak pre Slovensko nevýhodnej a zbytočnej. Zdôraznil, že žalobcovia napádané výroky v článku považujú za nepravdivé skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť musia preukazovať žalovaní a aj keby nešlo o skutkové tvrdenia, článkom bolo zasiahnuté do dobrej povesti žalobcov minimálne neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, na ktoré nemal autor článku žiaden skutkový základ. K námietke žalovaného 1/ ohľadom aktívnej legitimácie žalobcov 2/ a 3/, advokát žalobcov poukázal na informačný zdroj z ich internetovej stránky www.pentainvestments.sk <http://www.pentainvestments.sk>, a už vyjadrené závery Krajského súdu v Bratislave v rozsudku z 11.02.2016, sp. zn. 9Co/285/2014, ktorý v konaní kde boli žalovaní 1/ a 2/ stranou sporu, súd jednoznačne uviedol, že žalobca 2/ je materskou spoločnosťou na vrchole štruktúry podnikateľských subjektov pariacich do skupiny Penta.
12. Na pojednávaní súdu advokát žalobcov 1/ až 3/, zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, uvádzaných dôvodoch a právnej argumentácii a ešte raz zdôraznil, že autor v článku uverejnenom dňa 03.05.2015 na internetovej stránke denníka Hospodárske noviny, v časti Komentáre, svojimi nepravdivými, neúplnými a pravdu skresľujúcimi tvrdeniami, bez akéhokoľvek dôkazu, vytrhnutými z kontextu, sa snažil navodiť dojem, že vláda SR, resp. Ministerstvo obrany SR, resp. minister Glváč sa snažili potešiť žalobcov alebo konať v ich záujme pri nákupe vojenskej techniky, konkrétne vrtuľníkov od americkej vlády, pričom pred vydaním článku nekontaktoval žalobcov 1/ až 3/ a v čitateľoch sa snažil vzbudiť dojem ich korupčného správania. Uvedeným spôsobom žalovaní 1/ a 2/ zasiahli do dobrej povesti žalobcov, o čom svedčia aj následné komentáre k uvedenému článku na internete, nakoľko ide o citlivú oblasť obchodovania s vojenskou technikou. K vyjadreniu žalovaného 2/, že išlo komentár, advokát žalobcov uviedol, že vyjadrenie akejkoľvek informácie má zodpovedať pravde vrátane komentárov, ktoré rovnako nemôžu obsahovať také informácie, ktoré v celkovom kontexte nezodpovedajú pravde. Z nasledovných výrokov uvedených v článku: I. Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu /.../ II. Po štvrté: na tomto pochybnom obchode nebude profitovať len americký výrobca ale aj finančná skupina Penta. Dodávateľom kokpitov pre Black Hawky je totiž česká Aero Vodochody, ktorú vlastní Penta Investments, V roku 2010 podpísala Aero s americkým výrobcom kontrakt v objeme štyroch miliárd českých korún. Aero sa zrejme bude podieľať aj na servise nových vrtuľníkov. /.../ III. Záver. Nakupujeme vrtuľníky, hoci nevieme na čo (pre bojové nasadenie a obranu Slovenska sú nepoužiteľné). A nevieme za čo (v rozpočte sa s tým vôbec neráta). Vieme len to, že musíme zohnať stovky miliónov dolárov, lebo niekto (Black Hawk, Penta) potrebuje vyrábať a predávať... A zarábať., ako nepravdivé advokát žalobcov 1/ až 3/ napokon označil len ich výroky (časť) uvedené v bode III. (z dôvodov už popísaných v odsekoch 2. a 3 rozsudku), ktorými žalovaní zasiahli do práva žalobcov, a to konkrétne : „...A nevieme za čo (v rozpočte sa tým vôbec neráta)...“ , k nepravdivosti tohto výroku advokát žalobcov ešte uviedol, že o prostriedkoch na nákup vrtuľníkov informuje Dlhodobý plán rozvoja MO SR s výhľadom do roku 2015 z roku 2005, Koncepcia rozvoja vzdušných síl SR z roku 2014 a Biela kniha o obrane SR z roku 2013; „...Vieme len to, že musíme zohnať stovky miliónov dolárov, lebo niekto (Black Hawk, Penta) potrebuje vyrábať a predávať... A zarábať.“. Ostatné výroky (pod bodmi I., II., a čiastočne III.), označil advokát žalobcov za pravdivé, avšak zároveň zdôraznil, že podstatný je celkový kontext článku a z toho vyplýva, že aj tieto tvrdenia sú nepravdivé. K námietke aktívnej legitimácie žalobcov ešte doplnil, že aj v článku autor použil výraz „Penta“, nedefinoval žalobcov plným obchodným názvom, aj keď je zrejmé, že tým myslel žalobcov 2/ a 3/.
13. Advokát žalovaného 1/ na pojednávaní len zopakoval a zdôraznil, že v danom článku sa tvrdenie o tom, že by Ministerstvo obrany SR, dalo zarobiť žalobcom 1/ až 3/ vôbec nenachádza, takýto kontext z neho vôbec nevyplýva, a ide len o sugestívnu špekuláciu a interpretáciu žalobcov v predmetnom konaní. V článku sa neuvádza žiadna zmienka, skutočnosť alebo tvrdenie o korupcii s trestnoprávnym dosahom na konkrétne osoby a úlohou článku bolo len uviesť informácie o použití verejných prostriedkov a v takomto musia žalobcovia, ako súkromné právnické osoby, požívať nižšiu ochranu. Poukázal na to, že v danom čase bolo pravdepodobné, že žalobcovia, resp. žalobca 1/ zarobí na prípadných vládnych kontraktoch, nakoľko je bežné, že si výrobca vyberie ako subdodávateľa výrobcu z daného regiónu a nie napr. americkú spoločnosť, ako argumentujú žalobcovia. Zároveň z vyjadrení čelných predstaviteľov vlády SR v danom období (apríl/máj 2015) vyplývalo, že vláda SR vôbec neuvažuje o investíciách a nákupoch vojenskej techniky. V článku bol obsiahnutý úplne iný kontext a netýkal sa priamo žalobcov. V článku nie je žiadna zmienka o pôsobení žalobcov v rámci citlivých zbrojárskych kontraktov, pričom ich obchodný partneri, dokážu vyhodnotiť aj následné komentáre čitateľov a preto považoval vyjadrenie v tomto smere za bezpredmetné. Daný článok podľa advokáta žalovaného 1/ nevybočuje z bežného charakteru komentárov na danú tému.
14. Žalovaný 2/ ako autor sporného článku, vo výpovedi uviedol, že nevie o tom, že by v článku kritizoval žalobcov, resp. uvádzal o žalobcoch tvrdenia, ktoré sa v spore uvádzajú, nakoľko v kritika v predmetnom článku sa týkala Ministerstva obrany SR, vlády SR a špeciálne, v tom čase ministra obrany Glváča. Zmienka o žalobcoch bola v článku okrajová a určite nie v duchu obvinení z protiprávneho konania. Objasňoval, že v tom čase ani MO SR ani vláda SR nikde neinformovali, že dôjde k nákupu vrtuľníkov alebo, že majú v budúcnosti zámer nakupovať vrtuľníky a preto predmetom jeho kritiky bola informácia o ich nákupe, navyše bez verejnej súťaže. Žiadal aby súd prihliadol na to, že článok bol zaradený v sekcii Komentáre - názory, a nie v sekcii spravodajstvo, preto bol v ňom daný priestor na vyjadrenie jeho názorov a kritiky. Tvrdenie uvedené v článku, že žalobca 1/ je subdodávateľom kokpitov uvedených vrtuľníkov, bolo známym faktom. K vyjadreniu žalobcov, že z článku vyplýva tvrdenie o zbytočnosti nákupov vrtuľníkov žalovaný 2/ uviedol, že vychádzal z faktu, že vrtuľníky boli zakúpené pre účely obrany SR, avšak bez bojovej výbavy. Čo sa týka komentárov pod predmetným článkom žalovaný 2/ žiadal, aby súd na tieto prihliadal len pokiaľ je jeho autor známy, nakoľko sa stáva, že sa nejedná o skutočné ohlasy čitateľov, ale anonymné príspevky. Napokon žalovaný 2/ podotkol, že ho prekvapuje vedenie sporu, keďže takýto spor bol na OS Bratislava V vedený voči žalovanému 1/ a politológovi Martinovi Kuglovi, práve v súvislosti s jeho článkom, ktorý bol omnoho kritickejší, priamo sa v ňom spomínala korupcia, resp. podozrenia z korupcie, pričom žalobcovia tento spor prehrali.
15. Súd vec prejednal na pojednávaní a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi ako súd uvedené v odsekoch 6. a 9. tohto rozsudku, výsluchom žalovaného 2/ (odsek 14. rozsudku), vypočul advokátov sporových strán, na základe čoho mal za nesporne preukázaný žalobcom tvrdený skutkový stav veci, a to, že dňa 03.05.2015 bol na internetovej stránke denníka Hospodárske noviny, v rubrike „Komentáre“ (<http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn-152/dag-danis-ako-sudruh-glvac- potesil-americanov-a-pentu-750120>), ktorý patrí do portfólia žalovaného 1/, uverejnený článok autora Daga Daniša (žalovaný 2/), pod názvom „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu“. Okrem iného článok obsahoval výroky uvedené v odseku tohto rozsudku 12. pod bodmi I., II., III. : „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu /.../ Po štvrté: na tomto pochybnom obchode nebude profitovať len americký výrobca ale aj finančná skupina Penta. Dodávateľom kokpitov pre Black Hawky je totiž česká Aero Vodochody, ktorú vlastní Penta Investments, V roku 2010 podpísala Aero s americkým výrobcom kontrakt v objeme štyroch miliárd českých korún. Aero sa zrejme bude podieľať aj na servise nových vrtuľníkov. /.../ Záver. Nakupujeme vrtuľníky, hoci nevieme na čo (pre bojové nasadenie a obranu Slovenska sú nepoužiteľné). A nevieme za čo (v rozpočte sa s tým vôbec neráta). Vieme len to, že musíme zohnať stovky miliónov dolárov, lebo niekto (Black Hawk, Penta) potrebuje vyrábať a predávať... A zarábať.“ Rovnako nespornými boli skutočnosti uvádzané stranami s odkazom na viaceré predložené články dotýkajúce sa nákupov vojenskej techniky pre Ozbrojené sily SR predstaviteľmi vládnej moci, všeobecne a aj konkrétne vrtuľníkov, ako aj publikované názory odborníkov v tejto oblasti.
16. Súd preto skúmal sporné otázky, z hľadiska právneho posúdenia žalovaného nároku, a to (i) neoprávnenosť zásahu, na základe posúdenia (ii) povahy výroku (či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok / kritiku) a od toho odvodenú spornú otázku, (iii) či ide o pravdivé alebo nepravdivé skutkové tvrdenia, resp. spornú otázku, či hodnotiaci úsudok bol založený na dostatočných skutkových základoch, (iv) skúmanie intenzity zásahu zo zreteľom na požiadavku proporcionality pri strete práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti a (v) objektívnu spôsobilosť zásahu privodiť ujmu, tzn. schopnosť pôsobiť difamačne, s prihliadnutím aj na celkový kontext informácií (výrokov uvedených v článku / komentári). Až po zodpovedaní uvedených sporných otázok bolo úlohou súdu posúdiť dôvodnosť nároku - ochrany dobrého mena právnickej osoby, vrátane primeranosti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, s ohľadom na okolnosti a intenzitu zásahu do chránených práv.
17. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
18. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
19. Podľa Čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (3) Cenzúra sa zakazuje. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
20. Obdobne ako zákon chráni osobnostné práva fyzických osôb (§ 11 a nasl. OZ), pri právnických osobách je predmetom úpravy ochrana názvu právnickej osoby a ochrana jej dobrej povesti (§ 19b OZ). Táto ochrana spočíva v možnosti právnickej osoby, do práv ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté, domáhať sa aby sa subjekt zásahu zdržal takéhoto konania, odstránil závadný stav a zároveň v práve žiadať primerané zadosťučinenie (náhradu nemajetkovej ujmy), formou ospravedlnenia, ale aj vyplatením peňažnej sumy. Uplatňuje sa pri nej princíp objektívnej zodpovednosti, za neoprávnený zásah spôsobilý vyvolať nemajetkovú (morálnu) ujmu napadnutej osoby. Predpokladom je preto existencia zásahu, jeho neoprávnenosť a kauzálny nexus.
21. Platí, že dobrá povesť právnickej osoby sa prezumuje do doby, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom dôkazné bremeno, že právnická osoba stratila dobrú povesť ešte pred neoprávneným zásahom, znáša pôvodca zásahu.
22. Neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, je každé konanie objektívne spôsobilé poškodiť jej dobrú povesť. Takým je každé nepravdivé skutkové tvrdenie alebo neprimeraný hodnotiaci úsudok, tzn. názor/kritika, ktorá nemá akýkoľvek skutkový základ. V oboch prípadoch musia mať difamačný charakter (ohováranie, klebety poškodzujúce dobrú povesť). Uvedené rozlíšenie je dôležité z toho hľadiska, že existenciu (pravdivosť) skutkových tvrdení/faktov je možné (a v konaní aj potrebné) preukázať, naopak pravdivosť hodnotiacich úsudkov (kritiky) dokazovať nie je možné, nakoľko tieto skutočnosť neopisujú, ale ju len voľne interpretujú. Nepravdivé skutkové tvrdenia je možné zakázať, príp. aj trestne stíhať. Naproti tomu vyslovovanie názorov/hodnotiacich úsudkov, aj keď sú kritické, kontroverzné, obsahujú nadsádzku, sú nelogické, vyslovované zaujatým kritikom, požíva ústavnú ochranu (sloboda prejavu), pokiaľ však nepresahujú rámec oprávnenej kritiky, tzn. sú neoprávnenými úsudkami autora bez akéhokoľvek vecného základu, pre ktoré nemožno nájsť žiadne odôvodnenie. Pri posúdení, či je kritika neoprávnená, je potrebné zohľadňovať celý prejav autora a nie iba z kontextu vytrhnutú jeho časť, vetu alebo výrok (napr. nález českého ÚS, sp. zn. I. ÚS 453/03 z 11.11.2005 / N 209/39 SbNU 215). Ne/primeranosť kritiky je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku kritizovanej skutočnosti, tzn. či je cieľom kritiky všeobecne vnímaná skutočnosť, verejný záujem alebo ide iba o samoúčelné urážky a pod..
23. V demokratickej spoločnosti je sloboda prejavu základom všetkých práv a je považovaná za jedno z najdôležitejších základných práv a slobôd. Je súčasťou ústavnej úpravy politických práv podľa Čl. 26 Ústavy SR a v Čl. 17 Listiny základných práv aj slobôd, ako aj medzinárodnej úpravy podľa Čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Pre demokraciu je životne dôležité šírenie informácií, myšlienok, názorov, pochvalných aj kritických, pre vznik diskusie o veciach verejného záujmu. Slobodná tlač, resp. iné médiá, ako „strážny pes demokracie“, zohrávajú v tomto smere dôležitú úlohu a tým, že o záležitostiach verejného záujmu informujú nielen pozitívne, ale aj kriticky a upozorňovaním na negatívne javy, prispievajú a podnecujú k náprave, či už zo strany štátnych orgánov alebo burcovaním verejnosti nespokojnej s týmto stavom, čo vedie až k odstráneniu negatív. Ustanovenie čl. 10 Dohovoru (podobne ako čl. 26 Ústavy SR) chráni právo novinárov na šírenie informácií o veciach verejného záujmu za predpokladu, že konajú v dobrej viere a poskytujú spoľahlivé informácie v súlade s novinárskou etikou, keďže ako každá sloboda, aj sloboda prejavu v sebe zahŕňa aj zodpovednosť. Dôležitou úlohou médií v demokratickej spoločnosti je šíriť informácie a myšlienky práve o veciach verejného záujmu. To je v záujme tak jednotlivcov, ako aj v záujme otvorenej demokratickej spoločnosti.
24. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je sloboda prejavu nevyhnutná pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti. Ide o základný pilier demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotiace úsudky, pričom aj pri kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (porov. II. ÚS 326/09 <http://merit.slv.cz/II.US326/09>, bod 39 alebo II. ÚS 439/2016 <http://merit.slv.cz/ II.US439/2016>, bod 9.6). Sloboda prejavu sa totiž uplatňuje nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré sú určitou formou provokácie a znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti (nález sp. zn. III. ÚS 385/2012 <http://merit.slv.cz/%20III.US%20385/2012> z 21. januára 2014).
25. K otázkam týkajúcich sa verejného záujmu vyslovil jednoznačný názor aj Európsky súd pre ľudské práva, že „právo prijímať, rozširovať myšlienky a informácie sa vzťahuje na všetky záležitosti verejného záujmu“. Rovnako Ústavný súd SR zdôrazňuje, že „kľúčovým poslaním tlače je predovšetkým vyhľadávať a rozširovať informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom je nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať (dostať). K otázkam verejného záujmu v prvom rade patria veci súvisiace s činnosťou štátnych orgánov, ako aj osôb, ktoré ich reprezentujú, teda osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto otázky môžu a majú byť verejne posudzované (IV: ÚS 302/2010). Verejný činiteľ vystupujúci na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu jeho činnosti zo strany verejnosti. K tomu Ústavný súd SR rozpracoval doktrínu o právnom postavení verejne činných osôb (2001), spočívajúcu v hľadaní primeranej rovnováhy medzi právom na informácie a právom na súkromie toho/tých, o ktorom sa informácie získavajú, pričom sa znižuje úroveň ochrany ich osobnostných práv.
26. Typickým pre slobodu prejavu, je určitý vzťah napätia k niektorým iným základným a rovnako dôležitým právam, ako je právo na ochranu osobnosti, súkromia, dôstojnosti, cti (Čl. 19 ústavy SR). Základom ochrany ľudských práv a slobôd je vždy snaha o maximalizáciu hodnôt slobody, rovnosti a dôstojnosti jednotlivcov, ktoré predstavujú určité spojené nádoby, kde nie je možná ich absolutizácia, ale len rozumné vyvažovanie (nález sp. zn. III. ÚS 351/2012 <http://merit.slv.cz/III.US351/2012> z 15. januára 2014 alebo nález sp. zn. III. ÚS 350/2014 <http://merit.slv.cz/III.US350/2014> z 24. januára 2017). Všetky základné práva a slobody sa chránia v takej miere a v takom rozsahu, pokým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (nález sp. zn. PL. ÚS 7/96 <http://merit.slv.cz/PL.US7/96> z 27. februára 1997). Je preto prirodzené, že judikatúra súdov sa venuje práve vyvažovaniu slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti. Pri riešení kolízie uvedených základných práv sa zohľadňujú viaceré skutočnosti, a to: 1) povaha výroku (či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok / kritiku), 2) obsah výroku (či je politický alebo komerčný), 3) forma výroku (expresívnosť, vulgárnosť, a pod.), 4) postavenie kritizovanej osoby (verejne činná, príp. politicky aktívna, alebo známa „celebrita a pod.) 5) či sa výrok dotýka súkromnej alebo verejnej sféry dotknutej osoby, 6) chovanie dotknutej osoby (či výrok/kritiku nevyprovokovala, ako sa k nej následne postavila a pod.), 7) kto výrok vyslovil (novinár, politik, bežný občan, odborník a pod.), 8) kedy bol výrok vyslovený (za akých okolností, akými informáciami autor výroku mohol disponovať, z čoho vychádzal a pod.). Uvedené nie je taxatívnym výpočtom, avšak Ústavný súd v svojich rozhodnutiach vymedzil postup pri hľadaní spravodlivej rovnováhy pri kolízii základných práv, a to prostredníctvom zodpovedania otázok kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí a následným podrobením odpovedí na tieto otázky testu proporcionality, jeho pomocou určiť, ktoré zo základných práv je potrebné uprednostniť v tom ktorom prípade. Test proporcionality spočíva v troch krokoch, a to (a) teste vhodnosti, tzn. či zásah smeruje k cieľu dostatočne dôležitému, aby ospravedlnil zásah; (b) teste nevyhnutnosti, tzn. či nebolo možné požiť šetrnejší zásah a (c) teste proporcionality v užšom význame, tzn. praktickú súladnosť / zachovanie maxima z oboch práv.
27. Súd pri zodpovedaní otázok podstatných pre právne posúdenie sporného nároku, vychádzal z uvedených právnych názorov, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcov je nedôvodný.
28. V danom prípade sú predmetom skúmania žalobcami napadnuté výroky žalovaného 2/, ktorý je novinárom, a ktoré uviedol dňa 03.05.2015 v článku uverejnenom na internetovej stránke http:// komentare.hnonline.sk, na stránke Hospodárskych novín, ktorý je celoštátnym denníkom poskytujúcim denné spravodajstvo, s dôrazom na ekonomické témy, ktorého vydavateľom je žalovaný 1/. Autor článku je hlavným komentátorom denníka HN. Žalobcovia považujú za neoprávnené, výroky uvedené v tomto článku, ktoré vymedzili v žalobe (odsek 1. bod ad (i) a odsek 12. bod I., II. A III. rozsudku). Ide o nadpis článku a jeho časť označenú ako „Po štvrté“ a štyri výroky (vety) časti označenej ako „Záver“.
29. V dotknutom článku pod nadpisom „Ako súdruh Glváč potešil Američanov. A Pentu“, sa autor zaoberá okolnosťami nákupu amerických vrtuľníkov Black Hawk UH-60 za 261 miliónov dolárov, ktorý uzatvorili vlády SR a USA. Žalobcovia napadli názov článku ako neoprávnený zásah do ich dobrej povesti, pričom za nepodstatné označili to, či ide o nepravdivé skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok bez skutkového základu, pretože je ho nutné vnímať v kontexte druhého a tretieho žalobcami napadnutého výroku, resp. v kontexte celého článku. To znamená, v kontexte s časťou článku označenou ako „Po štvrté:“, a štyrmi výrokmi časti označenej ako „Záver“ /napadnuté výroky súd u uviedol v inej časti tohto rozsudku v odseku 1. bod ad (i) a odseku 12. bod II. a III.)/. Sám žalobca pritom konštatuje, že za oprávnený (primeraný) bude možné napadnutý výrok - názov článku považovať, len ak sa preukáže pravdivosť ostatných dvoch výrokov, resp. pravdivosť kontextu celého článku. Preto aj keď žalobcovia názov nepovažujú sám o sebe za exces, tzn. vybočujúci z ostatného obsahu článku, neoprávnenosť vyjadrenia autora v názve článku, považujú za zásah do ich dobrej povesti, práve pre nepravdivosť skutkových tvrdení, ktoré sa uvádzajú ďalej v článku a pre jeho celkové vyznenie (odseky 3., 5., 11. a 12. rozsudku). Z toho je zrejmé, že aj žalobcovia informáciu v názve článku nepovažujú za skutkové tvrdenie, keď jeho neoprávnenosť odvodzujú od obsahu článku, resp. pravdivosti v ňom uvedených skutkových výrokov. S tým sa súd stotožňuje, nakoľko sa zjavne jedná o expresívny hodnotový úsudok autora, ktorého pravdivosť sa nedokazuje a je vyjadrený tak, aby zaujal čitateľa a naznačil tému komentára. Vzhľadom na nižšie uvedené dôvody, tento hodnotiaci úsudok vyjadrený už v samotnom názve má vecný základ v tých výrokoch autora, ktoré v článku opisujú fakty o nákupe vrtuľníkov Black Hawk UH-60 prostredníctvom MO SR a ministra obrany, ktoré sú predmetom ďalších kritických názorov autora. Jeho vyznenie, a to ani v celkovom kontexte článku nemá difamačný charakter, vzhľadom k čomu ho nemožno hodnotiť ako neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcov.
30. Už v úvode článku jeho autor - novinár, komentátor denníka HN (žalovaný 2) komentuje a zo svojho pohľadu hodnotí spôsob, akým Ministerstvo obrany SR a najmä minister obrany Martin Glváč „sa postaral“ o tento obchod a vyjadruje názor, že minister Glváč „urobil to (obchod) spôsobom, za ktorý by mal byť okamžite odvolaný“. Expresívne a zjavne ironicky uvádza, že ide o „obchod roka“, hodnotí, že informácie zo strany ministra a američanov o transparentnosti a mimoriadnej výhodnosti nákupu, pretože ho vlády uzatvorili za najnižšie možné ceny, sú iba „rozprávky“, nakoľko „realita je presne opačná“, čo zdôrazňuje názorom že „obchod nie je transparentný, ani výhodný pre slovenskú armádu a výhodný je akurát tak pre amerického výrobcu.“ Uvedené vyjadrenia autor následne rozoberá v piatich častiach („Po prvé:,,, až Po piate:“), kde postupne uvádza prečo a ako dospel k takému názoru (hodnotovému úsudku/kritike).
31. V časti „Po prvé:,,,, autor usudzuje, že dôvodom nákupu je najmä záujem američanov predávať uvedené vrtuľníky a nie záujem Slovenska. Ako skutkový základ pre takúto úvahu uvádza to, že ani v programovom vyhlásení a ani v rozpočte sa s takýmto (evidentne finančne náročným) nákupom nepočítalo, ďalej to, že sa už „investovali milióny eur do modernizácie starých ruských vrtuľníkov Mi-17...“ a napokon skutočnosť, že minister Glváč tento rok (2015) navštívil USA. Všetky uvedené tvrdenia možno považovať za nesporné a preukázané. Následne autor z týchto skutkových okolností usudzuje, že sa minister „tam dozvedel, že americká strana nám ponúka pomoc pri akvizícách, napríklad vrtuľníkov. Glváč poslušne prikývol. A po ňom poslušne prikývla aj Ficova vláda.“. Uvedené vyjadrenie sú podľa súdu kritické úvahy autora (hodnotiace úsudky), založené na predchádzajúcich pravdivých skutkových zisteniach (bez ohľadu na ich presnosť v podrobnostiach), ktoré žalobcovia sporovali buď len v detailoch, resp. niektorých faktoch (ohľadom utajenia týchto obchodov; toho, že žalobcovia nie sú účastníkmi medzinárodných dohôd a toho, že žalobcovia napriek rámcovej zmluve s výrobcom vrtuľníkov, nie sú jeho výhradnými subdodávateľmi, ale len jedným z možných). Tieto námietky však neovplyvnili pravdivosť tých výrokov autora, ktoré ako skutkové tvrdenia uviedol v článku. Je zrejmé, že autor, novinár z podstaty veci nemal a ani nemohol mať komplexné a presné informácie ohľadom obchodovania štátu s vojenskou technikou (keďže ako aj žalobcovia dôvodili, ide o citlivé a utajované skutočnosti, či už z hľadiska obchodného tajomstva na kontrakte zúčastnených súkromných podnikateľských subjektov, alebo bezpečnostných záujmov oboch dotknutých štátov). To však neznamená, že z tých informácií, ktoré boli dostupné a autor ich získal a ktoré v článku uviedol ako skutkové tvrdenia, nemohol vychádzať pri komentovaní a kritických úvahách, navyše keď vychádzal aj z informácií od osôb zaoberajúcich sa danou oblasťou. Potom na týchto vecných zisteniach založená kritika nákupu vrtuľníkov zo strany štátu (ministra obrany) nie je neoprávnenou.
32. V časti „Po druhé:,,, autor tvrdí nesporný fakt, že „Slovensko nekupuje nové bojové vrtuľníky, ktoré by mohlo nasadiť do bojových zón. Alebo na obranu štátu. ,,, Nebudú mať obranné protiraketové systémy, nebudú mať guľomety ani rakety. ,,, Zvládnu len civilné lietanie.“ Z týchto skutočností autor vyslovuje svoj názor, že ich využitie bude „ako bojové využitie vrtuľníkov od firmy Lego.“. Rovnako ako v predchádzajúcej časti, autor článku podrobuje kritike predovšetkým zástupcov štátu pri nákupoch vrtuľníkov, konajúcich v mene Slovenska, pričom vychádza zo skutkového zistenia, ktoré zároveň uvádza ako fakt, že vrtuľníky nemajú bojovú výstroj. Táto okolnosť nebola v konaní sporná. Na základe tejto skutočnosti kritizuje/ironizuje ich bojové využitie, pričom terčom kritiky je ministerstvo obrany a minister Glváč, nie žalobcovia. Kritika nepôsobí difamačne. Preto rovnako nejde o neoprávnenú kritiku.
33. V ďalšej časti „Po tretie: ,,,“ autor opäť uvádza nespornú skutočnosť, že „Glváč odmietol robiť tender, resp. obchodnú súťaž, kde by slovenské ozbrojené sily presne špecifikovali, čo všetko potrebujeme.“ Na základe tohto následne autor usudzuje, že je „vysoko pravdepodobné, že v tendri by sme vedeli vyrokovať „, buď výhodnejšie ceny alebo pridanú hodnotu (bojovú výbavu). Obdobne aj v tejto časti článku autor uvádza nesporný fakt (nebola na nákup vrtuľníkov vyhlásená verejná súťaž), z ktorého vychádza pri svojich kritických úsudkoch, ohľadom pravdepodobnej možnosti vyrokovať výhodnejšie podmienky. Uvedené navodzuje úvahu o možnej nevýhodnosti nákupu stíhačiek a pochybnosti takého obchodu, avšak tieto úvahy sú založené na nespornom skutkovom tvrdení, že neprebehla verejná súťaž a preto ju nemožno hodnotiť za neoprávnenú, práve naopak.
34. Časť predmetného článku označená ako „Po štvrté:“ je časťou, ktorej výroky žalobcovia označili v žalobe za neoprávnený zásah do ich dobrej povesti z dôvodu, že ich obsahom sú buď nepravdivé skutkové tvrdenia, alebo výroky, ktoré sú neoprávnenými hodnotiacimi úsudkami autora, ale bez vecného základu. V tejto časti článku autor uvádza nasledovné : „na tomto pochybnom obchode nebude profitovať len americký výrobca ale aj finančná skupina Penta. Dodávateľom kokpitov pre Black Hawky je totiž česká Aero Vodochody, ktorú vlastní Penta Investments, V roku 2010 podpísala Aero s americkým výrobcom kontrakt v objeme štyroch miliárd českých korún. Aero sa zrejme bude podieľať aj na servise nových vrtuľníkov.“ Na pojednávaní pred súdom sa k jednotlivým týmto tvrdeniam vyjadril advokát žalobcov, ktorý uznal, že ich nemožno považovať za nepravdivé, nakoľko je nesporným faktom, že predmetný obchod (nákup vrtuľníkov Black Hawk UH-60) medzi vládami SR a USA prebehol. Súd k tomu dopĺňa, že úsudok autora, že na obchode profitoval tak americký výrobca, ako aj finančná skupina Penta, bol založený na nespornom fakte, že súčasťou investičnej skupiny Penta (vlastníckymi vzťahmi previazaný) je žalobca 1/, ktorý je regionálnym (českým) subdodávateľom kokpitov týchto vrtuľníkov. Pritom nie je podstatné, či išlo o profit ekonomický, ako to namietali žalobcovia (nie autor článku) alebo iný „profit“, pokiaľ žalobca (jeho člen) je v skutočnosti subdodávateľom kokpitov pre amerického výrobcu kúpených vrtuľníkov a ako podnikateľský subjekt v oblasti letectva, vykonáva svoju činnosť za účelom zisku, tzn. profitu, či už z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska. Nesporným faktom bolo aj tvrdenie autora o rámcovom kontrakte žalobcu 1/ s americkým výrobcom vrtuľníkov (žalobca doplnil, že ide firmu Sikorsky) z roku 2010. Následná úvaha autora, že sa žalobca „zrejme bude podieľať aj na servise nových vrtuľníkov“, je potom názorom autora, vyjadreným v kritickom tóne a založenom na predchádzajúcich, preukázateľne pravdivých skutkových okolnostiach. Či ide aj o úvahu logickú (aj keď v tomto prípade sa vzhľadom na významné postavenie žalobcu 1/ v danom regióne takou javí), nie je pre posúdenie charakteru výrokov/názorov podstatné. Preto námietka žalobcov o nepredložení dôkazu pre takýto záver (že sa bude žalobca 1/ zrejme podieľať aj na servise vrtuľníkov), ktorý aj s ohľadom na použitie slova „zrejme“, nie je skutkovým tvrdením, ale názorom autora, je bezpredmetná. Rovnako to platí aj o výroku autora, ktorým v skutočnosti uskutočnený obchod, za opísaných okolností, hodnotí ako „pochybný“.
35. Napokon za neoprávnený zásah do dobrej povesti, žalobcovia z dôvodu, že sa jedná o nepravdivé skutkové tvrdenia, označili niektoré výroky (vety) autora, uvedené v časti článku označenej ako „Záver :“, a to konkrétne vety „...A nevieme za čo (v rozpočte sa tým vôbec neráta)..., ...Vieme len to, že musíme zohnať stovky miliónov dolárov, lebo niekto (Black Hawk, Penta) potrebuje vyrábať a predávať... A zarábať.“. K namietanej nepravdivosti uvedených výrokov, založenej na námietke žalobcov, že prostriedky na nákup vrtuľníkov sú zahrnuté v Dlhodobom pláne rozvoja MO SR s výhľadom do roku 2015 z roku 2005, Koncepcii rozvoja vzdušných síl SR z roku 2014 a Bielej knihe o obrane SR z roku 2013, resp. z nich má vyplývať zámer ministerstva zakúpiť špecifikované bojové vrtuľníky, súd nemohol prihliadať, keďže takáto skutočnosť z nich nevyplýva. Táto okolnosť však ani nie je podstatná, keďže skutkové tvrdenie autora obsahuje informáciu o tom, že sa s nákupom vrtuľníkov nepočíta v rozpočte, ktorá skutočnosť nebola sporná. Z hľadiska obsahu tohto výroku, však nejde o skutkové tvrdenie, ale o kritický komentár (záverečné zhrnutie) tej skutočnosti, že nákup vrtuľníkov Black Hawk UH-60, napriek tomu, že ide o významnú rozpočtovú položku, nebol predmetom štátneho rozpočtu na príslušný rok (ani programového vyhlásenia) a v súhrne (čo vyplýva z obsahu slova “záver“), aj na všetky v jednotlivých bodoch vyjadrené skutkové zistenia - o absencii otvorenej medzinárodnej súťaže, o absencii bojaschopnosti predmetných vrtuľníkov, o diametrálne odlišných vyjadreniach predsedu vlády ohľadom investícií v oblasti vojenskej techniky, o časovej súvislosti medzi návštevou ministra obrany v USA a nákupom vrtuľníkov. Na základe týchto faktov vyjadrené kritické názory a hodnotiace úsudky nemožno považovať za neoprávnené. A to nielen vo vzťahu k predstaviteľom verejnej moci (ministrovi Glváčovi), ale aj vo vzťahu k žalobcom. Zmienka o „Pente“ (ale aj o výrobcovi vrtuľníkov vyjadrená len ich značkou/ typom „Black Hawk“) vyjadrovala názor autora o motivácii, vyplývajúci z uvedených zistení. Tento názor autora, vychádzali z nesporných fakov, ktoré boli v článku uvedené a nemožno preto autorovi vyčítať, že je nepodložený a bezzákladný (neoprávnený). Súvislosť s pôsobením „Penty“ v daných vzťahoch nebola účelová, ale vychádzala zo skutočnosti, že jej člen (žalobca 1/) je regionálny dodávateľ leteckých komponentov, navyše s americkým výrobcom predmetných vrtuľníkov ho viaže uzatvorený rámcový kontrakt. O jeho obsahu novinár nemohol mať bližšie informácie, čo však nemôže byť prekážkou aby sa kriticky vyjadril k téme obchodných transakcií, dotýkajúcich sa verejných financií, aj keď sa zároveň týkajú súkromných subjektov. Takýto zásah musia preto strpieť nielen verejne činné osoby, ale aj súkromné osoby, pokiaľ takáto oprávnená kritika nie je len samoúčelná s evidentným cieľom poškodiť povesť týchto osôb. V danom prípade sa uvedené kritické výroky týkali otázok verejného záujmu, boli založené na viacerých pravdivých a verejne známych faktoch, neprekračovali rámec oprávnenej kritiky a preto ich súd nemohol označiť za neoprávnené.
36. Ohľadom posúdenia vyváženosti článku z hľadiska kolízie dvoch práv (slobody prejavu a ochrany dobrej povesti právnickej osoby) súd vychádzal zo zistenia, že autor článku je komentátor ekonomického denníka, ktorého pracovnou náplňou je komentovať ekonomické dianie v krajine. Ako novinár, aj z pohľadu európskej judikatúry požíva zvýšenú ochranu ohľadom slobody prejavu. Článok bol uverejnený na internetovej stránke denníka, a to v časti Komentáre, ktorý slúži práve na vyjadrenie názorov, polemizovanie a verejnú diskusiu na odborné ekonomické témy, vrátane kritických alebo konfrontačných úvah. Nešlo o spravodajskú časť denníka. Účelom komentára a v ňom obsiahnutej kritiky, miestami formulovanej ironicky, je nastolenie legitímnych otázok ohľadom transparentnosti, spôsobu a skutočných dôvodov nákupu vojenskej techniky ministerstvom obrany SR. Komentár je subjektívne vyjadrenie autora na danú tému. Použitá irónia („obchod roka“, „sú to rozprávky“, „Glváč poslušne prikývol“, ironizujúce prirovnanie „ ...ako bojové využite vrtuľníkov od firmy Lego“, ,,,) je v komentári prípustná a slúži uvedenému účelu tým, že napomáha a motivuje k premýšľaniu a podporuje odhaľovanie podstaty veci. Irónia ako prostriedok je vhodná, nakoľko nemá zlomyseľný cieľ, ale naopak provokuje k hľadaniu racionálnych odpovedí na nastolené otázky. Ako neoprávnené by boli iste výroky v sarkastickom až vulgarizujúcom duchu, kedy je prvotným účelom práve bezdôvodné urážanie, alebo zosmiešňovanie objektu kritiky vo forme sarkazmu alebo bezdôvodného vulgarizmu. Použitie takýchto prostriedkov je v komentári neprípustné, nakoľko je nevhodné. Za také, uvedené formulácie v článku rozhodne nemožno považovať. Cieľom kritiky autora článku je činnosť ministerstva obrany SR a ministra Glváča, pri zrealizovaných nákupoch vojenskej techniky (vrtuľníkov Black Hawk UH-60M), tzn. pri nakladaní s verejnými financiami. Článok bol uverejnený v čase prebiehajúcej mediálnej a politickej diskusie o danej téme, ku ktorej sa vyjadrovali a publikovali svoje odborné závery aj ďalšie osoby - politici, politológovia, odborníci v danej oblasti. To znamená, že názory autora v článku a kritické úvahy prispievali k aktivite v diskusii danej témy, týkajúcej sa verejného záujmu a reflektovali aktuálne dianie. Preto nemožno vyčítať autorovi článku, že by jeho zámerom bolo iba účelové škandalizovanie, znižovanie dobrého mena žalobcov alebo snaha inak difamačne zasahovať svojim komentárom do ich práv. Preto skutkové tvrdenia a od nich odvodené kritické názory a hodnotové úsudky autora v celom kontexte článku nebolo možné hodnotiť ako neoprávnené. Hodnotiace úsudky vyjadrujú subjektívny názor autora na danú tému a preto nepodliehajú dokazovaniu.
37. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ boli v tomto konkrétnom prípade výrokmi v článku dotknutí žalobcovia (označ. ako Penta, Penta Investment, Aero Vodochody), bolo to práve z dôvodu, že ich podnikateľská činnosť je spojená s verejnými financiami prostredníctvom ich obchodných aktivít so štátom, pričom transparentné a efektívne využívanie verejných financií je otázkou verejného záujmu. Preto aj nastoľovanie otázok, či obchodné aktivity štátu sú pochybné, či nie sú nástrojom korupcie, či pri nich nezohráva úlohu iný ako verejný záujem, sú plne legitímne a pokiaľ je súkromný subjekt účastníkom kontraktov verejného záujmu, musí strpieť aj nižšiu mieru ochrany dotýkajúcej sa jej dobrej povesti. Takéto úvahy, však z predmetného článku a ani z jeho celkového vyznenia nevyplývajú. Závery o naznačení korupčného dôvodu pre uzavretie obchodu sa v článku nenachádzajú, a to ani vo forme vysloveného hodnotového úsudku a nevyplývajú ani celkového kontextu článku. Vyznenie článku je kritické voči ministrovi obrany Glváčovi a spôsobu, akým ministerstvo obrany SR zrealizovalo nákup predmetných vrtuľníkov. Vyplýva z neho snaha o nastolenie viacerých otázok, ktoré pri transakcii štátu mala verejnosť (aj odborná) za nezodpovedané a ktoré mali zodpovedať predovšetkým predstavitelia vládnej moci, resp. minister obrany SR. Pokiaľ sa tak nestalo, je len vecou subjektívneho názoru každého z čitateľov, či odpoveďou (vysvetlením) bude korupcia alebo iný záujem, príp. odborné dôvody. Autor článku ako novinár tieto otázky verejného záujmu svojimi výrokmi nastoľuje, avšak nejde o neoprávnené, difamačné výroky, ani o skutkové tvrdenia o protizákonnom, korupčnom správaní sa žalobcov v súvislosti s uvádzaným kontraktom. Úvahy žalobcov, že ide o konšpiračné teórie autora, bez vecného základu, sú preto nepodložené. Vyjadrené názory nemajú ani difamačný charakter, a autor v nich nenaznačuje žiadnu nekalú alebo korupčnú aktivitu žalobcov, ako to uvádzajú v žalobe. Článok sa dotýka žalobcov, zjednodušene označených ako „skupina Penta“, práve s ohľadom na skutočne realizované obchodné aktivity žalobcu 1/, v súvislosti s nákupom vojenských vrtuľníkov predstaviteľmi vládnej moci. Celý článok a jeho vyznenie sa kriticky zaoberá predovšetkým spôsobom a súvislosťami pri nákupe vrtuľníkov ministerstvom obrany SR, kritizuje najmä ministra Glváča, a to vzhľadom na nesporne odlišné, oficiálne mediálne vyjadrenia predstaviteľov vlády SR a premiéra R. Fica v tom čase, o šetrení v tejto oblasti, vzhľadom na technickú nedostatočnosť vrtuľníkov (absenciu bojovej výbavy), za nákup vrtuľníkov bez vyhlásenia súťaže, predchádzajúce investície MO SR do iného typu vrtuľníkov (tzn. odlišnú stratégiu a nekoncepčnosť MO SR). Preto podľa názoru súdu tie informácie, ktoré autor článku uvádza o investičnej skupine Penta, sú v článku uvedené práve v kontexte s kritikou činnosti ministra Glváča, a nekritizuje a ani nenapáda zjavne nepodloženými (neoprávnenými) vyjadreniami samotnú investičnú skupinu (a tým aj žalobcov).
38. Ako už bolo uvedené, autor v článku kritizuje obchodné aktivity štátu, hradené z verejných financií, tzn. dotýkajúce sa verejných záujmov, kedy je, ako to vyplýva aj citovanej judikatúry súdov (ústavného, ESĽP), záujem médií, vyhľadávanie a rozširovanie informácií o otázkach verejného záujmu, vrátane kritiky činnosti štátnych orgánov, ako aj osôb, ktoré ich reprezentujú, žiaduca. Ide o kľúčové poslanie tlače, ktoré odráža nespochybniteľné právo verejnosti takéto informácie dostávať. Preto tak ako verejný činiteľ musí strpieť zvýšenú kontrolu svojej činnosti zo strany verejnosti, čím sa znižuje úroveň ochrany jeho osobnostných práv, v záujme tohto sledovaného cieľa musí, strpieť túto kontrolu a zníženie ochrany osobnostných práv, a to aj formou medializácie v negatívnych súvislostiach, súkromná osoba (tzn. aj právnická) obchodujúca so štátom, využívajúca v rámci obchodnej činnosti verejné financie. Na podporu uvedeného súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu, v zmysle ktorej „je sloboda prejavu nevyhnutná pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti a ide o základný pilier demokratickej spoločnosti, ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam, vynášať o nich hodnotiace úsudky a pri kritike samozrejme platí, z princípu demokracie vyplývajúce ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú. Sloboda prejavu sa uplatňuje nielen voči informáciám a myšlienkam ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale voči tým, ktoré sú určitou formou provokácie a znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkou znášanlivosti a otvorenosti.
39. Súd zodpovedaním otázok (odsek 36. a odsek 37. rozsudku) a ich preskúmaním prostredníctvom testu proporcionality dospel k záveru, že pokiaľ sa v texte článku uvádzali skutkové tvrdenia, tieto mali zrejmý základ v reálnych obchodných aktivitách štátu a aj žalobcov, tzn. neboli neoprávnené. Pokiaľ článok obsahoval hodnotiace úsudky autora, tak ako ozrejmil súd, vychádzali z faktov, ktorých pravdivosť nebola v ich podstate spochybnená. Napadnuté výroky a celkové vyznenie článku sa javili z hľadiska sledovaného cieľu (verejný záujem), nevyhnutnosti (prebiehajúca verejná diskusia o nákupoch vojenskej techniky štátom) a primeranosti (z hľadiska zachovania práva na informácie a osobnostných práv žalobcov, investičnej skupiny Penta) za vyvážené a primerané. Preto súd vo vzťahu k dobrej povesti žalobcov, z hľadiska obsahu napadnutých výrokov ako aj celkového vyznenia kontextu článku dospel k záveru, že namietané výroky neboli spôsobilé zasiahnuť do dobrého mena žalobcov. V konaní nebola preukázaná neoprávnenosť skutkových tvrdení autora a ani jeho kritických hodnotových úsudkov, vyjadrených v dotknutom článku. Komentár nehodnotil činnosť žalobcov, ale sa kriticky vyjadroval vo vzťahu k ministrovi obrany SR, k spôsobu nákupu bojových vrtuľníkov Black Hawk UH-60M a poukazoval na použitie verejných financií, v súvislosti s nákupom vojenskej techniky, čo je témou verejného záujmu. Z uvedených dôvodov súd žalobný nárok vyplývajúci s ustanovení § 19b Občianskeho zákonníka, zamietol v celom rozsahu.
40. Námietku nedostatku vecnej legitimácie žalobcov v danom spore súd považoval za nedôvodnú, pričom poukazuje už vyjadrené závery Krajského súdu v Bratislave v rozsudku z 11.02.2016, sp. zn. 9Co/285/2014, v ktorom konaní boli obe strany stranami sporu.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP tak, žalovaným 1/ a 2/, ako plne úspešným v spore, priznal súd v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. O samotnej výške tohto nároku rozhodne súd samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.