Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_23Co-171-2018.pdf
PDF · 136.24 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/171/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: PaeDr. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpená AK JUDr. Belovič & JUDr. Szikorová, združenie advokátov so sídlom v Šali, P. Pázmaňa 3, proti žalovanému: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený: JUDr. R. U., R. M. XX, D. Q. M., o zaplatenie 1.720,18 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/127/2012-360 zo dňa 5. decembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie istiny vo výške 1.250,76 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 469,42 eur s príslušenstvom m e n í tak, že žaloba sa v uvedenej časti z a m i e t a .
III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v závislom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.
IV. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 46 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.720,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.250,76 eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 146,50 eur od 05.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 146,50 eur od 01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 176,38 eur od 16.04.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní a výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 40 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, § 5, § 7 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. a § 5 Obchodného zákonníka. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 05.10.1999 uzatvorená dohoda o prenájme poľnohospodárskej pôdy, táto v katastrálnom území obce T. parcela číslo 11230 o výmere 9,8163 hektárov a v katastrálnom území obce Q. parcela číslo 14122/1, 14176/1 o výmere 4,9914 hektárov. V rovnaký deň bola medzi právnou predchodkyňou žalobkyne, jej matkou, a žalovaným uzatvorená dohoda o prenájme poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území obce T. parcela číslo 11230 o výmere 1,52 hektárov a v katastrálnom území obce Q. o výmere 2,5148 hektárov ako parcela číslo 14122/1, 14176/1. Obe zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú a to na 5 rokov - článok 2 bod 1 zmluvy. Na základe osvedčenia o dedičstve spisová značka 5 13 D/235/2006 vstúpila žalobkyňa ako jediná dedička do práv a povinností svojej matky.
3. Konštatoval, že v priebehu konania bol relevantným spôsobom preukázaný právny vzťah žalobkyne k predmetu nájmu, t. j. k prenajímanej pôde, za nájom ktorej za rok 2010, si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie nájomného a dane z nehnuteľností. Základným predpokladom pre priznanie uplatneného nároku na zaplatenie nájomného za prenajímanú pôdu je nevyhnutné jednoznačne preukázať, že žalobkyňa v predmetnom konaní v danom období disponovala hmotnoprávnym vzťahom k predmetu nájmu t. j., že bola vlastníčkou v žalobe špecifikovaných nehnuteľností. List vlastníctva ako verejná listina má rozhodujúci a jednoznačný význam pre preukázanie existencie ako aj vzniku (čas a právny dôvod) vlastníctva nehnuteľností. Predmetný hmotnoprávny vzťah mal súd za preukázaný vychádzajúc z obsahu žalobkyňou predložených listov vlastníctva, a to LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.
4. Vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájmu v oboch dohodách z 05.10.1999, ako aj v samotnej žalobe, súd tak nemohol vyhodnotiť to, či je špecifikácia predmetu nájmu - t. j. prenajímaných pozemkov uvedená v článku 1 oboch dohôd v súlade s príslušnými ustanoveniami katastrálneho zákona, teda či je vzhľadom na potrebu písomnej formy zmluvy jednoznačne a nezameniteľne špecifikovaný predmet zmluvy. Písomné vyhotovenie zmluvy ako obligatórna náležitosť predmetnej zmluvy vyplýva z ust. § 14 ods. 1 z. č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom k poslednému písomnému predĺženiu trvania dohody, t.j. k 12.03.2004, ktoré ako posledné bolo podpísané oboma zmluvnými stranami, v spojitosti s ust. § 5 Obch. zák., nakoľko z vyjadrenia žalovaného bolo preukázané, že predmetnú pôdu využíval na účely a v súvislosti s prevádzkovaním podniku.
5. Vzhľadom na predloženie oboch dohôd vykonané na ich rubopise dodatkom dňa 12.03.2004, kedy bol v účinnosti zákon číslo 504/2003 Z. z. s poukazom na jeho ustanovenie § 14 ods. 1, zmluva pre ďalšiu platnosť a účinnosť jednoznačne vyžaduje vyhotovenie písomnej forme. Ustanovenie § 10 ods. 1 z vyššie uvedeného zákona vyžaduje pre platné a účinné uzatvorenie zmluvy dohodu o výške nájomného alebo spôsob jej určenia. Vychádzajúc zo základných zákonných predpokladov pre platné a účinné uzatvorenie zmluvy stanovené podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, však súd má zato, že i v prípade zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzatvorenej podľa špeciálneho zákona číslo 504/2003 Z. z., je nevyhnutné, aby v písomne vyhotovenej zmluve bol jednoznačne špecifikovaný jej predmet, t. j. pozemky, ktorej sa ňou majú prenajímať. Pozemky uvedené v oboch dohodách z 05.10.1999 sú konkretizované a špecifikované len uvedením katastrálneho územia, uvedením parcely a celkovou výmerou. Absentuje údaj vyžadovaný už v roku 1999 katastrálnym zákonom, a to konkrétne uvedenie listu vlastníctva, v ktorom majú byť zapísané, uvedením príslušnej správy katastra ak katastrálneho úradu, ktorý daný list vlastníctva eviduje. V dôsledku uvedených skutočností súd považuje obe dohody za neplatné podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, v spojitosti s ust. § 14 z. č. 504/2003 Z. z. z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu, avšak vzhľadom na konsenzus účastníkov konania ohľadne užívania nehnuteľností, mohol by súd riešiť návrh žalobkyne ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 OZ, o čom boli strany sporu v priebehu konania poučené. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu, z dôvodu existencie ktorého je žalobný nárok uplatnený, súd pritom skúma z úradnej povinnosti, aj pri absencii spochybnenia jeho platnosti stranou sporu v konaní.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný užíval vyššie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne od 05.10.1999 do 12.04.2011. Tvrdenie žalovaného o tom, že pôdu žalobkyni odovzdal už skôr, a to na jeseň 2010, ktorým časom považoval nájom za ukončený, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe čoho mal súd za to, že užívanie pôdy bolo ukončené až na základe písomného podania žalovaného z 26.04.2011, ktoré tvrdenie žalobkyňa preukázala. Dlžná suma za žalované obdobie, t.j. rok 2010, predstavuje tak celkovo sumu 1.250,76 eur nájomného a sumu 469,42 eur na dani z nehnuteľnosti. Súd mal za to, že obe zložky (nájomné a daň z nehnuteľnosti) možno dôvodne v danom prípade subsumovať pod sumu celkového bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne, nakoľko suma nájomného prakticky predstavuje obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, nakoľko táto v období roku 2010, kedy pôdu vo vlastníctve žalobkyne na základe neplatnej zmluvy užíval žalovaný, predstavuje obohatenie žalovaného, ktorý by inak (za existencie platnej nájomnej zmluvy) musel platiť za užívanie pôdy nájomné v prospech vlastníka pôdy, teda v danom prípade žalobkyne. Vo vzťahu k výške tejto časti nároku súd nemal relevantný dôvod nevychádzať z účastníkmi dohodnutej sumy nájmu (ktorá výška ani spochybnená stranami spor nebola), t.j. 18,8425 ha po 66,38 eur, teda spolu 1.250,76 eur (čl. II ods. 5 dohody - najnižšia suma nájmu vo výške 2000 Sk/1 ha). Súd za dôvodný považoval žalobou uplatnený nárok na zaplatenie dane z nehnuteľnosti za rok 2010 vo výške 469,42 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy dane 293,04 eur za pôdu v k. ú. T. (11,3363 ha x 25,85 eur) a sumy dane 176,38 eur za pôdu v k. ú. Q. (7,5062 ha x 23,49 eur), pričom pre výpočet dane súd mal za rozhodujúce listinné dôkazné prostriedky - platobný výmer č. 000340 Obce Vlčany a platobný výmer č. 002335 Obce Neded. Rovnako mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako vlastníčka pôdy predmetnú daň v sume 469,42 eur za žalovaného zaplatila, o čom svedčia pokladničné doklady Obce Neded a Obce Vlčany. Skutočnosť, že pôdu v roku 2010 žalovaný užíval, súd považuje za dôvod, aby za uvedené obdobie za pôdu aj platil daň z nehnuteľnosti, nakoľko to možno vzhľadom na pomery medzi stranami sporu považovať za spravodlivé, a to vychádzajúc z ich dlhoročnej spolupráce, keďže sa titul žalobou uplatneného nároku zmenil na vydanie bezdôvodného obohatenia len z dôvodu nedostatku zákonnej formy vyhotovenia nájomnej zmluvy, avšak prakticky vzhľadom na nespochybnenie jej platnosti stranami sporu bol medzi nimi vzťah nájomný, a to dlhoročne, v rámci ktorej dohody sa okrem riadneho nájomného dohodli aj o platení dane z nehnuteľnosti žalovaným. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd žalobe v časti celej uplatnenej istiny vyhovel. Tvrdenie žalovaného o tom, že istina by mala byť krátená o sumu 700 eur, ktorú medzičasom žalobkyni žalovaný bez právneho dôvodu vyplatil, neobstojí, nakoľko uvedené tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, ani je ho pravdivosť nevyplynula z listín predložených žalobkyňou, na ktoré sa žalovaný odvolal. Rovnako je irelevantné tvrdenie žalovaného o tom, že v roku 2010 pre záplavy predmetnú pôdu neužíval, nakoľko uvedené mal za preukázané predložením potvrdenia Obce Vlčany o tom, že v roku 2010 boli v katastri obce záplavy, avšak z neho nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že záplavy postihli práve žalovaným užívanú pôdu v k. ú. T. a v akom rozsahu by sa jej záplavy dotkli, nakoľko obsah potvrdenia je všeobecného charakteru. Vôbec z nej nemožno vyvodiť záver o existencii záplav v k. ú. Q.. Procesnú obranu žalovaného produkovanú v konaní súd tak vyhodnotil ako plne nedôvodnú.
7. Súd žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania uplatneného zo sumy nájomného predstavujúceho jednu zložku sumy celkového bezdôvodného obohatenia, t.j. 1.250,76 eur, s platbou ktorej sumy je žalovaný preukázateľne v omeškaní od 01.09.2010, a to vychádzajúc z údaju o splatnosti nájomného podľa Dohody, ktorej sa strany sporu vzhľadom na neexistenciu pochybnosti o jej neplatnosti držali, s platbou sumy 146,50 eur, čo predstavuje 1/2 celkovej sumy dane z nehnuteľnosti vo T., je žalovaný podľa Dohody v omeškaní od 05.05.2010, s platbou sumy 146,50 eur (druhá polovica dane z nehnuteľnosti za pôdu v Obci Vlčany) je v omeškaní podľa Dohody od 01.12.2010 a v Obci Neded je podľa Dohody v omeškaní od 16.04.2010, pričom výška úroku z omeškania v uvedenom období je 9 % ročne pre občianskoprávne vzťahy, a to do zaplatenia.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100 % .
9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu. Uviedol, že už vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobkyňa prostredníctvom advokáta vo svojom návrhu uviedla celkovú výšku dane z nehnuteľnosti v čiastke 476,- eur. To, že táto daň bola uhradená vo výške 500,- eur bola potvrdená aj listom žalobkyne zo dňa 7. apríla 2011, kde uvádza zostatok na dani 2010 sumu vo výške 14,76 eur (za rok 2012 na uvedenom liste uviedla neuhradenú daň vo výške 514,76 eur). Žalobkyňa zároveň v liste potvrdila zálohu nájomného za rok 2011 vo výške 700,- eur. Pritom, ale v roku 2011 žalovaný vôbec nemohol hospodáriť na pozemkoch nakoľko zistil, že niekým iným už bolo na uvedených plochách zasiate a nebol to on. Uvedenou zálohou a jej zaplatením sa súd nijakým spôsobom nezaoberal ani nezohľadnil vo svojom rozsudku nijakým spôsobom. Vrátiac sa späť k sume nájomného za rok 2010 opätovne uvádza, že obilniny zasiate žalovaným následne vyklíčili a vyrástli do veľkosti v rozpätí 20 až 30 cm. Pozemky, ktoré boli zasiate žalovaným ako aj všetky okolité pozemky, ale následne zasiahla rozsiahla povodeň. O tomto predložil súdu potvrdenie Obce Vlčany, ktoré potvrdzovalo že plochy, ktoré si prenajímal žalovaný boli zasiahnuté v období mesiacov jún 2010 povodňou vysokého stupňa (III. a II. stupňa).
10. Povodňová aktivita III. stupňa bola vyhlásená obcou Vlčany od 1.06.2010. Uvedený stav povodňovej aktivity potvrdila aj Obvodná povodňová komisia v Šali dňa 15.06.2010 a to tým, že na obce Vlčany, Neded, Žiharec, a v Tešedíkove znížil stupeň povodňovej aktivity III. na II. v rozmedzí od 08.06.2010 či v niektorých obciach až od 15.06.2010. Čiže v katastrálnych územiach, kde hospodáril odporca bol od 1.6.2010 vyhlásený III. a následne nižší stupeň povodňovej aktivity. Tieto potvrdenia boli súdu riadne doručené, ale ten ich ignoroval. Súd sa teda podľa nášho názoru riadne nevysporiadal s ust. § 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení platnom v mesiaci 6/2010 „Ak ide o mimoriadne okolnosti, najmä následky prírodných pomerov ktoré nájomca nespôsobil, a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo ich následky mohol odvrátiť alebo prekonať, a v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné“.
11. Súd dňa 05.12.2017 na základe viet advokáta žalobkyne aj bez predloženia písomného návrhu postupoval v zmysle § 139 CSP v spojení s § 140 ods. 1, 2 alebo 3 CSP. Nijakým spôsobom mu však takáto zmena návrhu do dnešného dňa nebola doručená. Nebol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia ani a žalobkyňa taktiež nikdy nepožiadala obce, v ktorých ležali jej pozemky ani len o odpustenie či zníženie dane z nehnuteľností z titulu záplav či z titulu, že je staršia ako 62 rokov.
12. Taktiež má za to, že podľa § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník "Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil alebo ods. 2 Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo". Nájomná zmluva či jej dodatok/ky sú absolútne neplatné, s prihliadnutím na nesplnenie všetkých náležitostí, ktoré mali byť uvedené písomne v nájomnej zmluve. Poukázal tiež na rozhodnutie "NS SR 4Cdo 240/2009, ktorý potvrdil rozhodnutie odvolacieho krajského súdu z 18. septembra 2008 sp. zn. 13 Co 25/2008 a to, že absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Nájomná zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov je neplatná, aj v tom prípade, ak výška nájomného nie je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Taktiež nárok uplatniteľný v zmysle § 107 ods. 3. OZ uplynul, v 3 ročnej premlčacej dobe, od kedy mohol byť uplatnený a to podľa všeobecných ustanovení uvedených v § 101 OZ.
13. Všetky nároky na úhradu bezdôvodných obohatení, nároky na náhradu škody či vrátenia si vecí z neplatne uzatvorenej zmluvy uplynuli najneskôr do 3. rokov od kedy sa mohli uplatniť. T. j. najneskôr v roku 2014. Takúto námietku premlčania vznáša za všetky uplatniteľné nároky, ktoré neboli riadne žalované a uplatnené žalobou v lehote 3. rokov od kedy sa mohli uplatniť. Pri zmene návrhu je nutné prihliadnuť k tomu, že túto zmenu návrhu mohol žalobca uplatniť pred uplynutím premlčacej 3 ročnej lehoty, tak, aby mu bolo možné súdom právo priznať. Zároveň opätovne poukazuje na to, že nemal v roku 2010 žiadny výnos z nájomnej zmluvy či jej dodatku "Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali". Z titulu nájmu pôdy vznikli žalovanému náklady na orbu, siate, hnojenie a keďže nemal žiadny výnos z úrody (okrem dotácie z pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale táto nepokryla ani náklady na orbu, sejbu, hnojenie, vápnenie a iné) nie je žalobkyni povinný vydať nič a to z dôvodu vyššej moci „povodní". Aj z uvedených dôvodov žiadam odvolací súd, aby zrušil rozsudok a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie splnomocnenca žalovaného o tom, že už v odpore proti platobnému rozkazu uvádzal, že žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu aj v liste žalobkyni zo dňa 07.04.2011 potvrdila skutočnosť zaplatenia dane z nehnuteľností žalovaným v sume 500,- eur za rok 2010. Tento omyl splnomocnenca žalovaného právny zástupca žalobkyne vysvetlil na pojednávaní dňa 10.01.2013 (viď zápisnica v spise), ako aj vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.01.2013, ku ktorému doložil aj nespochybniteľné listinné dôkazy (vid' podanie PZN s prílohami v spise). Naproti tomu, žalovaný za 6 rokov trvania sporu nepredložil jediný relevantný dôkaz o svojom tvrdení vo vzťahu k úhrade dane z nehnuteľností v sume 500,- eur za rok 2010. Pokiaľ by aj tvrdenie žalobcu z tohto odvolania malo byť pravdivé, poukazuje na skutočnosť, že keďže žalovaný tento nárok doposiaľ neuplatnil právne relevantným spôsobom, pokiaľ ho uplatňuje teraz, temer 8 rokov od plnenia, ktoré by podľa odvolania žalovaného malo byť kvalifikované ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne, potom s poukazom na ust. § 107 ods. 1 OZ, je tento (údajný) nárok žalovaného premlčaný a žalobkyňa vznáša týmto podaním námietku premlčania.
15. Nie je zrejmé z podania žalovaného a argumentácie jeho splnomocnenca, z čoho vychádza pri svojom tvrdení o zaplatení zálohy na nájomné za rok 2011, keď žalovaný v tom čase ešte nemal zaplatené ani nájomné za rok 2010 a navyše, samotný žalovaný na pojednávaní vo svojej výpovedi povedal, že už v októbri 2010 oznámil žalobkyni, že v ďalšom roku (2011) už nechce jej pôdu užívať. Potom načo by jej dával zálohu na nájomné na rok 2011? Okrem toho, podľa nájomnej zmluvy, bola záloha i nájomné splatné vždy do 31. augusta príslušného roku, takže žalovaný nemohol mať dôvod platiť zálohu ani nájomné za rok 2011, keď v tomto roku pôdu žalobkyne už neužíval. Navyše poukazuje na skutočnosť, že predmetom žaloby a tohto sporu, je zaplatenie nájomného a dane z nehnuteľností výlučne za rok 2010, teda nie za rok 2011, čo je zrejmé nielen zo žaloby, ale aj z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenia (str. 8 bod 29).
16. Pokiaľ sa týka argumentácie žalovaného o zasiahnutí ním prenajatých pozemkov v roku 2010 „povodňou“, k tomuto (opakovane, v tomto konaní už po x-tý raz) žalobkyňa uvádza, že popiera skutočnosť, že by žalovaný preukázal relevantným spôsobom, že práve ňou prenajaté pozemky, boli v roku 2010 postihnuté zamokrením. Žalovaný o tomto nepredložil žiadny dôkaz a túto jeho obranu takto vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Nie je podstatné, že zamokrením boli postihnuté len niektoré časti chotára v obci T., nie však v chotári obce Q., v ktorom sa nachádza značná časť žalovaným prenajatých pozemkov. Námietka žalovaného vo vzťahu k možnosti žalobkyne požiadať o odpustenie či zníženie dane z nehnuteľnosti z titulu „záplav", v zmysle zákona neobstojí, v danom prípade aj keby bolo preukázané, že všetky jej pozemky boli postihnuté zamokrením, nie ona mala právo požiadať o zníženie dane, keďže nie ona na pozemkoch hospodárila a nie jej vznikla z titulu zamokrenia škoda na úrode, ale o toto mohol požiadať žalovaný ako ten, kto na pozemkoch vykonáva poľnohospodársku činnosť a kto je z tohto dôvodu povinný platiť aj daň z nehnuteľností.
17. Z textu odvolania nie je jasné, o akej zmene žalobného návrhu splnomocnenec žalovaného v odvolaní hovorí, keď z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa prostredníctvo svojho PZN predložila písomne či ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 05.12.2017 nejakú zmenu návrhu. Písomne žiadna zmena návrhu predložená nebola a ústne predložená, s poukazom na ust. § 123, v spojení s ust. § 125 CSP, ani byť nemohla. Skutočnosť, že súd prvej inštancie v konečnom dôsledku žalobou uplatnený nárok žalobkyne o zaplatenie sumy 1.720,18 eur s prísl. nepriznal z titulu splnenia zmluvnej povinnosti zo zmluvy o nájme, ktorú z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu nepovažoval za platne uzavretú (str. 7 bod 23 Rozsudku OS GA), ale tento nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 v spojení s ust. § 457 OZ, je vecou právneho posúdenia uplatneného nároku súdom a nie zmenou žaloby.
18. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho splnomocnenca poukazuje na premlčanie nároku žalobkyne s poukazom na ust. § 107 ods. 3 v spojení s ust. § 101 OZ, nárok žalobkyne premlčaný nie je ani vtedy, ak je priznaný z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nájom i daň z nehnuteľností za rok 2010 boli splatné do 31.08.2010, žaloba bola podaná 27.03.2012, teda ani 2-ročná zákonná premlčacia lehota na uplatnenie vydania bezdôvodného obohatenia premlčaná nebola.
19. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a zákonné, preto navrhuje, aby odvolací súd toto rozhodnutie v súlade s ust. § 384 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobkyňa si súčasne s týmto vyjadrením uplatňuje v prípade kladného rozhodnutia odvolacieho súdu aj právo na priznanie trov odvolacieho konania.
20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.720,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.250,76 eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 146,50 eur od 05.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 146,50 eur od 01.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 176,38 eur od 16.04.2010 do zaplatenia titulom nájomného. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a priznal uplatnený nárok žalobkyne titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
22. Vzhľadom k rozsahu odvolania zo strany žalovaného je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel.
23. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobkyni už uhradil daň za rok 2010, čo žalobkyňa potvrdila v liste zo dňa 07.04.2011, zároveň potvrdila v liste zálohu nájomného za rok 2011 vo výške 700 eur, ďalej, že pozemky, na ktorých hospodáril zasiahla povodeň. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď mu nebolo doručené uznesenie o zmene návrhu, vzniesol tiež námietku premlčania.
24. Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu a pod. Ide o inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Súd však nie je ani v prípade predbežného právneho posúdenia veci striktne týmto viazaný. Opak by viedol k absurdným dôsledkom. Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným právnym posúdením veci. Ak sa však chce od neho zásadným spôsobom odkloniť, čo má bezprostredný vplyv aj na konečné súdne rozhodnutie, je v záujme právnej istoty nevyhnutné, aby sa v odôvodnení rozhodnutia s týmto odklonom náležite vysporiadal.
25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému nedoručoval uznesenie o zmene návrhu, tu treba uviesť, že zo strany žalobcu k zmene návrhu nedošlo. Súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia vyslovil svoj právny názor na vec a nárok žalobkyne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko išlo o predbežné právne posúdenie zo strany súdu, a zároveň nešlo o zmenu žaloby zo strany žalobkyne, nebolo potrebné vydávať uznesenie o zmene žaloby, ktorá by sa mala doručovať protistrane, navyše iba za predpokladu, pokiaľ by sa nezúčastnila pojednávania, na ktorom nastala zmena žaloby. K procesnému pochybeniu zo strany súdu, preto nedošlo.
26. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
27. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strana konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
28. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
29. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa dvoch dohôd o prenájme poľnohospodárskej pôdy, obe dohody uzatvorené dňa 05.10.1999, žalobkyňa, právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný sa dohodli na nájme poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území obce T. na parc. č. 11230 o celkovej výmere 9,8163 ha a v katastrálnom území obce Q. v celkovej výške 4,9914 ha na parc. č. 14122/1, 14176/1 a podľa druhej poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území obce T. na parcele č. 11230 o celkovej výmere 1,52 ha a v katastrálnom území obce Q. o celkovej výmere 2,5148 ha na parc. č. 14122/1, 1416/1. Na rubopise dohody sa účastníci dohodli dňa 12.03.2004 na predĺžení platnosti a účinnosti zmluvy o ďalších 5 rokov, respektíve na dobu neurčitú a na 2. vyhotovení dohody sa dohodli dňa 12.03.2004 na predĺžení platnosti a účinnosti zmluvy o ďalších 5 rokov, respektíve na dobu neurčitú.
30. Nesporným v danej veci je, že žalovaný od uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv obhospodaroval poľnohospodársku pôdu patriacu žalobkyni resp. jej právnej predchodkyni v rozsahu uvedenom v zmluvách aj v roku 2010. Žalovaný pritom počas konania, ale aj v odvolaní poukazoval na tú skutočnosť, že v r. 2010 výnos nemal z dôvodu záplav. Súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia označil vyššie uvedené predmetné dohody za neplatné a uviedol, že nárok žalobcu môže byť posudzovaný ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Uvedené žalovaný ani nenamietal. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Ak zo zmluvy nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, napr. preto, že špecifikácia nehnuteľností podľa katastrálneho územia, listu vlastníctva, parcelných čísiel, kultúr a výmery, nie je v nej uvedená (ako ani v prílohe, na ktorú by zmluva odkazovala), chýba špecifikácia predmetu nájmu nehnuteľností, čo spôsobuje neurčitosť a tým aj absolútnu neplatnosť zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 240/2009).
31. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí, akoby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením, ako ani konvalidovaná dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti, napr. pre nedostatok formy, ako i neurčitosť (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 208/2010). Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na plnenie z nájomnej zmluvy jej nebolo možné priznať, aj keď dôvodom neplatnosti vyššie uvedených zmlúv je i neurčitosť dojednania doby nájmu.
32. Súd prvej inštancie následne posudzoval nárok žalobcu aj z hľadiska ustanovení § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že výnos z obrábania poľnohospodárskej pôdy v r. 2010 nemal z dôvodu záplav, stálo na jeho strane nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazu a to v tom, že dané konkrétne pozemky boli postihnuté záplavami. Z obsahu spisového materiálu (z listinných dôkazov) však uvedené tvrdenie žalovaného preukázané nie je a na pojednávaní konanom dňa 05.12.2017 prostredníctvom svojho zástupcu sám uviedol, že konkrétnu existenciu záplav vo vzťahu ku konkrétnym parcelám preukázať nemôže, lebo neboli identifikované v zmluve a stotožňuje sa názorom o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy.
33. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že bolo na žalovanom preukázať jeho tvrdenie o tom, že poľnohospodárska pôda obhospodarovaná žalovaným bola zasiahnutá povodňami a na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyni. Uvedené však ostalo iba v rovine nepreukázaných tvrdení žalovaného. Nakoľko, ale žalovaný nenamietal a nesporoval výšku obvyklého nájmu za užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré si uplatňovala žalobkyňa, odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.250,76 eur s príslušenstvom vecne správne. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že z obsahu listu z apríla 2011 vyplýva, že žalobkyňa potvrdila zálohu vo výške 700 eur za užívanie pôdy v r. 2011, táto skutočnosť z predmetného listinného dôkazu nevyplýva.
34. Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva ako novum právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli urobené včas. Strana sporu počas konania vykonáva procesné úkony ako aj úkony hmotnoprávne, medzi ktoré patrí vznesenie námietky premlčania (§ 100 ods. 1 OZ a § 388 ods. 1 ObZ). Hmotnoprávna námietka je taký právny úkon (prejav vôle), ktorý mení dôvodný nárok protistrany na nedôvodný. Vo väčšine prípadov vznáša hmotnoprávne námietky žalovaný a tieto predstavujú prostriedky procesnej obrany. Uplatnenie hmotnoprávnej námietky podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Nakoľko žalovaný nevzniesol námietku premlčania pred súdom prvej inštancie, ale až v odvolacom konaní, z uvedeného dôvodu na uplatnenie námietky premlčania v odvolacom konaní (hoci táto ani nebola dôvodná), odvolací súd nemohol prihliadnuť.
35. Nesprávny však bol názor súdu prvej inštancie ohľadom priznania nároku aj na daň z nehnuteľnosti vo výške 469,42 eur i s príslušenstvom. Nemožno sa stotožniť s názorom, že platenie dane z nehnuteľnosti je možné zahrnúť do výšky obvyklého nájmu, hoci žalovaný za roky predchádzajúce roku 2010 tak činil. Titulom vydania bezdôvodného obohatenia je možné priznať nárok vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájmu v danom čase a mieste. Pokiaľ spornou nebola výška obvyklého nájmu, daň z nehnuteľnosti, ktorú si žalobkyňa uplatňovala spolu s obvyklým nájomným neobstojí, nakoľko vyššie uvedené dohody sú neplatné ako konštatoval súd prvej inštancie a nie je možné z nich vychádzať. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na žalobkyni preukázať.
36. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej a priznanej časti nároku o zaplatenie 1.250,76 eur s príslušenstvom s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a vo zvyšnej vyhovujúcej časti o zaplatenie istiny 469,42 eur s spolu s s príslušenstvom z tejto sumy v zmysle ust. § 388 CSP v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.
37. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
38. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol v časti zmenený, bolo potrebné zmeniť aj výrok o náhrade trov konania. O náhrade trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 46 %, vzhľadom na to, že žalobkyňa aj žalovaný boli v prvoinštančnom konaní čiastočne úspešní a zároveň čiastočne neúspešní, keď žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 1.250,76 eur s príslušenstvom, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu čiastočne zamietol, čím pomerom úspechu a neúspechu (73 % úspech žalobcu a 27 % neúspech žalobcu) bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 46 %.
39. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že, žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 46 % vzhľadom na to, že žalobkyňa aj žalovaný boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní a zároveň čiastočne neúspešní, keď žalobkyňa bola úspešná v časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (73 %) a žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu čiastočne zamietol (27 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).