Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/240/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci

žalobcov 1/ M. C., bývajúcej v P., 2/ M. F., bývajúceho v P., proti žalovanému MVDr. M.

D., bývajúcemu v L., zastúpenému JUDr. P. R., advokátom so sídlom vo V.,

o neplatnosť zmluvy, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 18. septembra 2008 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného z a m i e t a .

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 1. apríla 2008 č. k. -57

zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ (ďalej len „žalobcov“), ktorou sa domáhali určenia

neplatnosti zmlúv z 11. augusta 2007 o prenájme poľnohospodárskych pozemkov (ďalej len

„zmluvy“) uzavretých so žalovaným ako nájomcom z dôvodu relatívnej neplatnosti podľa

a . Žalobcov zaviazal k povinnosti uhradiť žalovanému

trovy konania, každého vo výške 4 938,-- Sk (163,91 €) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade nebol daný dôvod relatívnej

neplatnosti zmlúv.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov rozsudkom z 18. septembra 2008 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že určil, že zmluvy sú

neplatné. Žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcom trovy konania, každému

vo výške 80,-- Sk (2,66 €) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Odvolací súd dospel k záveru, že

v preskúmavanom prípade ide o absolútne neplatné právne úkony, ktorú absolútnu neplatnosť

musí súd skúmať z úradnej povinnosti bez toho, či takúto neplatnosť účastník konania

namieta alebo nie. Absolútnu neplatnosť zmlúv videl odvolací súd v neurčitosti, spočívajúcej

v chýbajúcej špecifikácii predmetu prenájmu a v neurčitosti dojednanej doby užívania

nehnuteľností žalovaným ako nájomcom.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie podľa

žalovaný. Dovolanie odôvodnil , a Namietal nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke absolútnej neplatnosti zmlúv, odňatie

možnosti konať pred súdom podľa tým, že sa súd nezaoberal

predchádzajúcimi „starými“ zmluvami a existenciu inej vady, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcej v tom, že odvolací súd mal zmluvy hodnotiť ako

dodatky k predchádzajúcim „starým“ zmluvám a nie ako nové zmluvy. Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozsudok krajského súdu považujú

za správny a dovolanie žalovaného za nedôvodné. Podľa ich názoru v konaní pred odvolacím

súdom nedošlo k vadám konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť. Námietka žalovaného, že posudzované zmluvy neboli novými

zmluvami, ale len dodatkami k predchádzajúcim „starým“ zmluvám, je podľa ich názoru

úplne novou skutočnosťou, pričom poukázali na vykonané dokazovanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tiež inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

). Ani vada takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu

právny poriadok priznáva.

V preskúmavanom prípade dovolateľ namietal odňatie možnosti konať pred súdom

tým, že napriek tomu, že existovali medzi žalobcami a žalovaným nájomné vzťahy založené

predchádzajúcimi „starými“ zmluvami, ktoré ešte neskončili (v čase konania na odvolacom

súde, z dôvodu neuplynutia výpovednej doby – pozn. NS SR), odvolací súd nedoplnil

dokazovanie týmito zmluvami. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní, či v konaní

došlo k namietanej vade poukazuje na to, že nevykonanie dôkazu nie je odňatím možnosti

konať pred súdom v zmysle , ale inou vadou, avšak právne relevantnou

(významnou) len vtedy, ak by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom aj na obsah dovolania, ktorého dôvodmi je

viazaný ( ), zaoberal tým, či konanie (ne)bolo postihnuté vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Podľa obsahu dovolania žalovaný namieta predovšetkým to, ako odvolací súd hodnotil

vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti (zmluvu uzavretú 11. augusta 2007 nehodnotil

ako dodatok k prechádzajúcej „starej“ zmluve).

Ku skutkovým záverom, na ktorých odvolací súd založil svoje hodnotiace závery,

dospel odvolací súd na základe vyhodnotenia dôkazov. Spôsobilým dovolacím dôvodom

v zmysle , ale nie je nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom

(R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania,

v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú ( ) a tak ani neprislúcha dovolaciemu

súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Ťažisko dokazovania je

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne

korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213

).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonávania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

V predmetnej veci odvolací súd doplnil dokazovanie najmä obsahom zmluvy

z 11. augusta 2007 o prenájme poľnohospodárskych pozemkov. Ak odvolací súd rozsudkom

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, potom ako sám doplnil dokazovanie, nekonal procesne

neprípustne, a nezaťažil konanie vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci v zmysle

Dovolateľ ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa dovolací

súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právnym predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Predmetom konania bolo žalobcami uplatnené určenie neplatnosti zmlúv. Najvyšší súd

Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania žalovaného smerujúceho proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

tak, že žalobám vyhovel.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba

považovať za vecne správny.

Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke

absolútnej neplatnosti zmlúv.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy musí súd rozlišovať medzi dôvodmi

neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. rozpor s dobrými mravmi, omyl)

a ostatnými, ku ktorým súd musí prihliadať z úradnej povinnosti aj bez námietky účastníka

konania (napr. absolútna neplatnosť právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti).

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona

a na takýto právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť

zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím

dôvodu neplatnosti, čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje.

Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto

právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. V preskúmavaných zmluvách chýba

špecifikácia predmetu prenájmu, nehnuteľností, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým ich

absolútnu neplatnosť. Zo zmlúv nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide,

nakoľko špecifikácia nehnuteľností (podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva,

parcelných čísiel, kultúr a výmery) nie je v nich uvedená a príloha, na ktorú zmluvy odkazujú,

nie je ich súčasťou a jej existencia nebola súdu preukázaná. Tým nie je možné ani posúdiť, či

ide o prenájom pozemkov, ktorý sa má riadiť právnym režimom

o nájme poľnohospodárskych pozemkov (o ktorý by podľa označenia zmlúv malo ísť – pozn.

NS SR), ktorého § 1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie pozemkom na účely tohto zákona. Keďže

v preskúmavanom prípade ide o právne úkony, pri ktorých nemožno zistiť čoho sa prejavená

vôľa týchto úkonov týka, pretože nie je určito (konkrétne) vyjadrená (uvedená), ide

o absolútne neplatné právne úkony.

Nakoniec dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie absolútnej neplatnosti

zmlúv z dôvodu neurčitosti dojednanej doby prenájmu. Podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je táto námietka dovolateľa dôvodnou. V preskúmavanej veci bola doba

prenájmu dojednaná na neurčitý čas, najmenej však na päť rokov (čl. IV zmlúv). Pokiaľ doba

prenájmu bola takto dojednaná, bola dojednaná určite a zrozumiteľne. Na tom nič nemení

ustanovenie čl. I zmluvy, podľa ktorého predmetom zmluvy je prenájom nehnuteľností

na dočasné užívanie. Právny názor krajského súdu o neurčitosti dojednanej doby prenájmu

nehnuteľností, vychádzajúci z „rozdielneho“ dojednania doby prenájmu, a to dočasného

užívania v článku I zmluvy a dojednania doby prenájmu na neurčitý čas, najmenej na päť

rokov v článku IV zmluvy nie je správny.

Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky ( ).

Podľa názoru dovolacieho súdu, nájom je vždy dohodnutý na dočasné užívanie veci, či už

na dobu určitú alebo neurčitú. Prejav vôle by bol neurčitým vtedy, ak by sa v zmluve

uvádzalo, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne

do určitého dátumu. Na základe uvedeného preto Najvyšší súd Slovenskej republiky túto

námietku považuje za dôvodnú, avšak nemajúcu vplyv na zrušenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia krajského súdu, nakoľko predmetné zmluvy sú absolútne neplatné už z iného,

vyššie uvedeného dôvodu.

Dovolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že dovolaním vytýkané vady

konania a nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom neboli dôvodné (s výnimkou

právneho posúdenia neurčitosti dojednanej doby prenájmu, avšak bez vplyvu na zrušenie

rozhodnutia – pozn. NS SR) a keďže neboli zistené ani iné vady konania, pre ktoré by bolo

potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

podľa ako nedôvodné zamietol.

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešným žalobcom náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s ,

), pretože im trovy v tomto konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová