Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Y.. Š. V., so sídlom kancelárie I. XX, XXX XX F., správca konkurznej podstaty úpadcu: T., U. H., Ž., L. L.H. Y..C..Š. XXX, XXX XX Ž., K.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu T., U. H., Ž. sa žalobou doručenou elektronickým podaním súdu dňa 25.10.2018 v znení upresňujúceho žalobného návrhu zo dňa 08.01.2019 domáha voči žalovanému určenia, že právny úkon - plnenie dlhu zo dňa 26.10.2017 vo výške 681,81 eur, plnenie dlhu zo dňa 26.10.2017 vo výške 1.106,17 eur, plnenie dlhu zo dňa 26.10.2017 vo výške 608,92 eur je voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. právne neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 2.396,90 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19.10.2017 sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 205/2017 dňa 26.10.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu POKROK, výrobné družstvo, Žilina. Uznesením zo dňa 08.11.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 217/2017 dňa 14.11.2017 bol za správcu ustanovený žalobca. Po začatí konkurzného konania, keď dňa 09.08.2017 bol zverejnený oznam v Obchodnom vestníku č. 152/2017, boli úpadcom plnené daňové pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, ktoré neboli pohľadávkou proti podstate, ale tieto pohľadávky sa mali uspokojovať na základe rozvrhu a prihlásiť v zmysle ust. a nasl. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“).

3. Žalobca v podanej žalobe poukázal na vykonané úhrady dlžníkom, a to v sume 681,81 eur dňa 26.10.2017, ktorou bola zaplatená daň za obdobie september 2017, platbu vo výške 1.106,17 eur, ktorou bola zaplatená daň za obdobie august 2017 dňa 26.10.2017, platbu vo výške 608,92 eur, ktorou bola zaplatená daň za obdobie júl 2017 dňa 26.10.2017, teda celkovo sa jednalo o plnenie vo výške 2.396,90 eur. Vo väzbe na obsah citovaných zákonných ustanovení , žalobca uviedol, že právne úkony splnenia dlhu z pohľadávok vyplývajúcich z právnej povinnosti zamestnávateľa (úpadcu) platiť dane, resp. preddavky na daň, boli uskutočnené po začatí konkurzného konania a to v

čase úpadku dlžníka. Konkurzný súd rozhodnutím o začatí konkurzného konania potvrdil, že dlžník má aspoň dvoch veriteľov s pohľadávkami po splatnosti, ktoré dlžník neuhradil. Dňa 11.10.2017 sa konalo pojednávanie, ktorého výsledkom bolo vyhlásenie konkurzného konania na majetok úpadcu z dôvodu neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka.

4. Žalobou napadnutými právnymi úkonmi malo podľa tvrdení žalobcu dôjsť k ukráteniu minimálne jedného veriteľa dlžníka a to Y.-H. F. F..U..F..E.., K.: XXXX.XXX.XXX, ktorého pohľadávka bola zistená v konkurznom konaní v sume X.XXX.XXX,XX eur. Jedná sa o vykonateľnú pohľadávku, na základe ktorej bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 28.06.2017. Pohľadávka tohto veriteľa bola judikovaná dňa 12.03.2014. Ak by zo strany úpadcu nedošlo k plneniu dlhu vo výške 2.396,90 eur žalovanému, táto suma by bola pomerne rozdelená medzi ostatných veriteľov. Žalovaný nemal právo na úplnú úhradu dlhu, ale iba na pomerné uspokojenie. Navyše podiel uvedeného veriteľa na sume zistených pohľadávok je viac ako 99%. Uvedeným konaním dlžníka došlo k ukráteniu iného veriteľa dlžníka.

5. Žalobca ako dôkaz označil výpisy z účtu úpadcu vedené v I., E..L.. a L. L., E..L...

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2018 označil žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaný primárne poukázal na skutočnosť, že žalobca v texte žaloby aj v samotnom žalobnom návrhu poukazuje na zákon o zdravotnom poistení, na ktoré Daňový úrad Žilina nie je vecne príslušný a nemôže byť ani žalovaný. Súčasne uviedol predpoklad, že pokiaľ žalobca označil dátum a výšku platieb, ktorým odporuje, mal na mysli úhradu preddavkov na daň zo závislej činnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 26.10.2017 Daňový úrad Žilina prijal od dlžníka preddavky na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v sume 681,81 eur, 1.106,17 eur a 608,92 eur a to s poukazom na obsah citového ustanovenia zákona o dani z príjmov v znení platnom a účinnom od 01.01.2017, v zmysle ktorého ustanovenia zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podávať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa a) o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „“).

7. V zmysle § 35 ods. 6 Zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Vo väzbe na tieto zákonné ustanovenia žalovaný uviedol, že dlžník ako zamestnávateľ a platiteľ dane podal elektronicky správcovi dane - Daňovému úradu Žilina o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 07/2017 dňa 31.08.2017, z ktorého vyplynula platiteľovi dane povinnosť odviesť preddavky na daň vo výške 608,92 eur do 05.09.2017, za obdobie august 2017 podal dňa 28.09.2017, z ktorého vyplynula povinnosť platiteľovi dane odviesť preddavky na daň vo výške 1.106,17 eur do 05.10.2017 a na základe dňa 17.10.2017 za obdobie 09/2017 vyplynula platiteľovi dane povinnosť odviesť preddavky na daň vo výške 681,81 eur do 05.10.2017. S poukazom na účinky vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu žalovaný uviedol, že v čase do vyhlásenia konkurzu, keď mal daňový subjekt právo konať samostatne, dňa 26.10.2017 žalovaný prijal od úpadcu platby na preddavky na daň z príjmov fyzických osôb. Z uvedeného vyplýva, že tieto úhrady neboli uskutočnené počas konkurzu, a preto plnenia poskytnuté žalovaným nemôžu patriť do majetku podliehajúceho konkurzu, nakoľko úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu nepatrili. Vo väzbe na obsah zákonného ustanovenia žalovaný uviedol, že plnenia, ktoré dlžník žalovanému poskytol v čase do vyhlásenia konkurzu boli splatné do vyhlásenia konkurzu dňa 05.09.2017 a 05.10.2017, pričom nešlo o vlastnú daňovú povinnosť úpadcu, ale o odvod zrazených preddavkov na daň z miezd zamestnancov úpadcu. Žalovaný preto navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.01.2019 na námietku zmätočnosti žaloby reagoval upresnením žalobného návrhu a skutkových tvrdení, ktoré sú obsahom žaloby a ďalej uviedol, že procesná obrana žalovaného v časti tvrdenia, že platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb nie je vlastnou povinnosťou dlžníka, je v rozpore s ust. o dani z príjmov, v zmysle ktorého za platenie tejto dane zamestnávateľ zodpovedá. Inak povedané, ak by k úhrade nedošlo dňa 26.10.2017, takúto pohľadávku by si žalovaný nemohol vymáhať od zamestnancov úpadcu, ale prihláškou do konkurzného konania úpadcu. K procesnej obrane žalovaného, že plnenie bolo uskutočnené dňa 26.10.2017, t. j. pred vyhlásením konkurzu a teda nejedná sa o odporovateľný právny

úkon, žalobca uviedol, že ak by k plneniu došlo dňa 27.10.2017, tak by odporovateľnosť právneho úkonu nastala priamo zo zákona. K jednotlivým predpokladom na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu žalobca uviedol, že odporované právne úkony dlžníkom boli uskutočnené počas úpadku dlžníka, po začatí konkurzného konania a súčasne aj po pojednávaní konaného dňa 11.10.2017 v zmysle a nasl. . Výsledkom tohto pojednávania bola skutočnosť, že na dlžníka bol vyhlásený konkurz a teda preukázateľne bol v úpadku, nakoľko na tomto pojednávaní dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Pohľadávka žalovaného nemala skoršie poradie ako pohľadávka prihláseného veriteľa uvedeného v žalobe. Pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi vznikla pred vyhlásením konkurzu a bola po splatnosti, a preto neexistoval zákonný dôvod, aby bola uprednostnená pred inými pohľadávkami dlžníka. Pokiaľ by k plneniu dlžníka nedošlo, peňažná suma 2.396,90 eur by bola zapísaná do konkurznej podstaty a mohla byť rozvrhnutá medzi zistených veriteľov.

9. Žalovaný v doplňujúcom podaní zo dňa 16.04.2019 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojej procesnej obrane. Poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy je dlžník platiteľom dane, ktorý je povinný zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a je povinný daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. Žalovaný má za to, že zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti netvorili majetok dlžníka, pretože išlo o finančné prostriedky zrazené z hrubých miezd daňovníkov - zamestnancov žalobcu. Žalovaný odmieta, že plnením dlžníka došlo k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, nakoľko odporované právne úkony dlžníka sa týkali pohľadávok splatných ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný má za to, že na predmetné právne úkony nie je možné aplikovať ust. alebo ust. .

10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prednesmi procesných strán a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, najmä výpismi z účtu úpadcu zo dňa 27.10.2017 a zo dňa 26.10.2017, výpismi zo Štátnej pokladnice - Finančného riaditeľstva SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zoznamom platieb z informačného systému Finančnej správy - spoločnosť POKROK, výrobné družstvo, prehľadmi o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 07/2017 zo dňa 31.08.2017, za zdaňovacie obdobie 08/2017 zo dňa 28.09.2017 a za zdaňovacie obdobie 09/2017 zo dňa 17.10.2017.

11. Žalobca sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a na jej doplnenie neuviedol ďalšie skutočnosti.

12. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a to najmä z dôvodu, že pri zaplatení preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti úpadca konal z pozície platiteľa dane, nie daňovníka s jeho vlastnou daňovou povinnosťou, pričom povinnosť odviesť preddavky správcovi dane nastala pred vyhlásením konkurzu, ktorého účinky nastali až dňa 27.10.2017. Teda nešlo o pohľadávky splatné vyhlásením konkurzu, preto tieto pohľadávky nepatria do majetku podliehajúceho konkurzu, ale išlo o finančné prostriedky zrazené z hrubých miezd zamestnancov.

13. Z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu sa voči žalovanému domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu - plnenia dlhu, ku ktorému došlo žalovaným na zmluvnom základe, a to po začatí konkurzného konania v prospech žalovaného v celkovej sume 1.570,- eur a súčasne sa žalobca domáha zaplatenia peňažnej sumy 1.570,- eur ako peňažnej náhrady za odporovaný právny úkon do všeobecnej podstaty úpadcu.

14. Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania súd na daný skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

15. Podľa , , o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len /: Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti. Bežné právne úkony fyzickej osoby na účely tohto zákona sú tiež tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť. Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje

a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe, c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom, d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov, e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou, f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu, g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

16. Podľa : Začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke 5) alebo v pobočke zahraničnej banky, 6) štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere 7) alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, 8) d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje, e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

17. Podľa , , , : Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť. Pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi. Ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Dar alebo dedičstvo môže úpadca počas konkurzu odmietnuť len so súhlasom správcu; inak je odmietnutie daru alebo dedičstva voči jeho veriteľom neúčinné. Ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje. Likvidátor počas konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť len v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na odmenu, ktorú určí súd na návrh likvidátora; odmena likvidátora je pohľadávkou proti podstate.

18. Podľa , , : Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

19. Podľa , , , : Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

20. Podľa , : Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

21. Podľa , : Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný.

22. Podľa , : Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

23. Skutočnosťou nespornou medzi sporovými stranami je začatia konkurzného konania uznesením Okresného súdu Žilina pod sp. zn. zo dňa 03.08.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 152/2017 zo dňa 09.08.2017 s účinkami začatia konkurzného konania 10.08.2017. Rovnako medzi stranami je nesporné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 27.10.2017 a vykonanie peňažných úhrad úpadcom po začatí konkurzného konania 26.10.2017 v celkovej sume 2.396,90 eur.

24. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je naplnenie podmienok odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov, keď žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že platby vykonané dlžníkom sa viazali k plneniu daňovej povinnosti dlžníka, ktorá vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu a preto dlžníkom zaplatené sumy nepatria do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobcom odporované právne úkony plnenia dlhu podľa procesnej obrany žalovaného nespĺňajú podmienky

odporovateľnosti právneho úkonu podľa najmä z dôvodu, že dlžník odporovanými právnymi úkonmi neplnil vlastnú daňovú povinnosť, ale vykonal odvod preddavkov na daň z miezd zamestnancov úpadcu, pričom išlo o pohľadávky všetky splatné do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.

25. Z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáha vyslovenia právnej neúčinnosti plnenia dlhu v súvislosti s plnením daňových povinností podľa , ku ktorému došlo úpadcom dňa 26.10.2017 ako zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) a zaplatenia peňažnej náhrady žalovaným do konkurznej podstaty úpadcu vo výške dlžníkom vykonanej odporovanej úhrady .

26. Vo vzťahu k uplatneniu práva odporovať dotknutým právnym úkonom ako zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa súd primárne posudzoval zachovanie prekluzívnej lehoty 1 roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Uznesenie, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 26.10.2017, pričom za deň zverejnenia sa podľa ust. považuje deň 27.10.2017. Lehota 1 roka podľa začala plynúť dňom 28.10.2017 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 27.10.2018. Žaloba bola podaná na súde dňa 25.10.2018, t. j. v rámci lehoty podľa .

27. Súd ďalej konštatuje zachovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu plnenia dlhu proti žalovanému ako osobe, v prospech ktorej bol právny úkon úpadcu uskutočnený. Tým bola naplnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného podľa ust. .

28. Pri skonštatovaní dodržania zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, pozitívnym vyhodnotením aktívnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a žalovaného ako osoby, v prospech ktorej bolo odporovaným právnym úkonom plnené, súd posudzoval splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa , a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov súd konštatuje, že v konaní o uplatnení odporovacieho práva je bez ohľadu na to, ktorá osobitná skutková podstata odporovateľnosti je žalobcom uplatnená, potrebné primárne skúmať naplnenie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa , vo vzťahu ku ktorým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. K základným podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu podľa patrí preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa .

29. Žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt je povinný v konaní o uplatnenie odporovacieho práva preukázať, že právny úkon dlžníka k okamihu jeho účinnosti ukrátil ktorúkoľvek, teda čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, keď právny úkon dlžníka bol uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť súčasne predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo čiastočne. Súčasne musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol úkon dlžníka uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola v konkurze riadne prihlásená a zistená. Aj v prípade, ak by právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko takýmto úkonom nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Stav majetku dlžníka je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa (obdobne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , sp. zn. , , ).

30. Uskutočnenie právneho úkonu dlžníkom v čase úpadku dlžníka nezakladá prezumpciu ukracujúceho právneho úkonu, a preto žalobca v každom konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je povinný tvrdiť a preukazovať podmienku ukrátenia v zmysle ust. . Medzi stranami je nesporná

existencia právneho úkonu dlžníka - úhrady pohľadávok žalovaného po začatí konkurzného konania, a to pohľadávok, ktoré vznikli a stali sa splatnými pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.

31. Súd vykonal dokazovanie prednesmi procesných strán a listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu, najmä výpismi z účtu dlžníka zo dňa 26.10.2017 s konštatovaním, že žalobca si primárne nesplnil povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti, a to preukázania ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa ust. .

32. Pokiaľ žalobca v konaní dovodzoval, že úplnou úhradou pohľadávok žalovaného v celkovej sume 2.396,90 eur došlo k ukráteniu iného veriteľa dlžníka, ktorého pohľadávka bola splatná a judikovaná už dňa 12.03.2014, a ktorého podiel pohľadávky na zistených pohľadávkach voči dlžníkovi je viac ako 99%, súd konštatuje, že takéto skutkové tvrdenia žalobcu neboli dostatočné vo vzťahu k preukázaniu podmienky ukrátenia podľa , kedy sa ukrátenie ani v prípade uskutočnenia právneho úkonu v čase úpadku po začatí konkurzného konania zo zákona nepredpokladá. Tvrdenia žalobcu nesmerovali k preukázaniu skutočnosti, že v dôsledku plnenia dlhu úpadcom v prospech žalovaného došlo k takému zmenšeniu majetku, že pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu, a ktoré boli v konkurze prihlásené, nemohli byť z majetku úpadcu uspokojené. Otázku ukrátenia podľa nemožno posudzovať len vo väzbe na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, ale vždy na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Žalobca v podanej žalobe označil jedného z veriteľov dlžníka, avšak neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia k majetkovým pomerom dlžníka a k otázke kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, v dôsledku ktorého nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Zo skutkových tvrdení žalobcu ani z predložených dôkazných prostriedkov nevyplývajú skutočnosti týkajúce sa hodnoty majetku úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu - plnenia dlhu a následne po jeho uskutočnení z hľadiska konkrétneho dopadu týchto úkonov na majetkové pomery úpadcu a možnosť uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu. Je zásadne povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu sa majetok úpadcu zmenšil takým spôsobom, že zostávajúci majetok nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si súčasne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní.

33. Ak žalobca poukázal na existujúci úpadok dlžníka v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, t. j. po začatí konkurzného konania, súd dáva do pozornosti obsah zákonného ust. , ktoré ustanovenie rozlišuje dve formy úpadku, a to vo forme platobnej neschopnosti tzv. insolvencie a v podobe predlženia. Zatiaľ čo platobná neschopnosť predstavuje neschopnosť plniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi 30 dní po lehote ich splatnosti, predlženie zohľadňuje celý majetok dlžníka a všetky jeho záväzky, a to bez ohľadu na to, či sú splatné alebo nesplatné, ktorých hodnota záväzkov presahuje hodnotu majetku dlžníka.

34. Je nesporné, že v dôsledku začatia konkurzného konania v zmysle ust. je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony, pričom porušenie tejto povinnosti zákonná úprava nesankcionuje neplatnosťou právneho úkonu, avšak za súčasného splnenia zákonom stanovených podmienok možno v konkurznom konaní takýmto právnym úkonom odporovať. Ktoré právne úkony sa považujú za bežné, vyplýva z ust. , ktoré ustanovenie jednak pozitívnym vymedzením v zmysle ust. , a ďalej negatívnym vymedzením podľa určuje, ktoré právne úkony možno považovať za bežné právne úkony dlžníka.

35. Teda aj v situácii, že nesporne dlžník vykonal úhrady pohľadávok žalovaného v čase po začatí konkurzného konania, kedy povinnosťou dlžníka bolo obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony, predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je tvrdené a preukázané naplnenie všetkých kumulatívne stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle všeobecnej podstaty odporovateľnosti podľa ako aj osobitných skutkových podstát, v konkrétnej veci podľa . Žalobca tvrdením o existencii pohľadávky iného veriteľa a jej výšky bez ďalšieho nepreukázal ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní. Bez naplnenia tejto podmienky právo odporovať právnemu úkonu nevzniká. Ide o podmienku, ktorá pristupuje k ostatným podmienkam skutkových podstát odporovateľných právnych

úkonov, a ktorá musí byť splnená v každom jednotlivom prípade. Žalobca vo vzťahu k majetkovým pomerom dlžníka v čase uskutočnených odporovaných právnych úkonov neuviedol žiadne tvrdenia.

36. Pre vyslovenie záveru, že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov v zmysle ust. , neboli tvrdené a preukazované skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver, že v dôsledku napadnutých právnych úkonov pre nedostatok majetku úpadcu na uspokojenie iných veriteľov, došlo k ukráteniu ktoréhokoľvek z veriteľov úpadcu v konkurznom konaní. Žalobca je pritom nositeľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti k otázke, či sa majetok úpadcu, ktorý zostal po vykonaní odporovaných právnych úkonov, zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov. Kvalifikovaný ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka je možné vyhodnotiť len za preukázania stavu majetku úpadcu k okamihu účinkov napadnutých právnych úkonov. Tvrdenie o uskutočnení odporovaných právnych úkonov v čase úpadku dlžníka sa viaže k forme úpadku podľa ust. , , teda vypovedá výlučne o záväzkoch dlžníka vo vzťahu k finančným plneniam, nie však o majetkových pomeroch úpadcu, pričom masa celého majetku úpadcu je relevantná pri posúdení ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu. Pokiaľ si žalobca v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnil, nebolo možné žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu plnenia dlhu, vyhovieť. Vzhľadom na uvedený záver súdu nebolo dôvodné posudzovať ďalšie námietky žalovaného uplatnené v rámci jeho procesnej obrany.

37. Vo väzbe na vyhodnotenie dôvodnosti žaloby v časti uplatneného odporovacieho práva súd konštatuje aj nedôvodnosť súvisiaceho uplatneného nároku žalobcom na zaplatenie peňažnej náhrady z odporovateľných právnych úkonov, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

38. Podľa : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, je stranou v konaní úspešnou v celom rozsahu žalovaný, ktorému súd podľa priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa , rozhodne súd o konkrétnej výške náhrady trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).