Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/119/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XXX, zastúpený F.&G., E. E. E. D., H. XX, proti žalovanej: E. C. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. -90 zo dňa 3.júla 2024

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa ust. a , ktorým by žalovanej uložil povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti: stavby rodinného domu so súp. číslom XXX, postavenej na pozemku parcely reg. C, parcelné číslo 132/2, druh pozemku rodinný dom, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie E., okres Košice – okolie a parcely reg. C, parcelné číslo 132/1 o výmere 1735 m2, druh pozemku záhrada, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie E., J. E., J. D. – J., keďže sporové strany sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku parcely reg. C, parcelné číslo 132/2, druh pozemku rodinný dom, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie E., J. E., J. D. – J. K. žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely reg. C, parcelné číslo 132/1 o výmere 1735 m2, druh pozemku záhrada, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie E., okres Košice – okolie, ktorá slúži ako záhrada k rodinnému domu. Uviedol, že sú síce manželmi, no asi od roku 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich vedie vlastný osobný život a žiadnym spôsobom sa nepodieľajú na spoločnom hospodárení. Žalobca užíva rodinný dom, ktorý tvorí jeho obydlie, pričom žalovaná užíva byt v D. L. I. X, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, no je užívaný výlučne žalovanou. Žalobca dňa 29.9.2023 podal návrh na rozvod manželstva a súd rozsudkom zo dňa 29.2.2024 pod sp. zn. ich manželstvo rozviedol. Nakoľko rozsudok bol napadnutý odvolaním, doposiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté. Od začiatku rozvodového konania sa žalovaná začala správať voči žalobcovi nepriateľsky, až násilnícky a to najmä vo forme psychického a verbálneho násilia, čo zasahuje do jeho života alebo zdravia. Agresivitu stupňuje aj voči jeho partnerke A. M. N., ktorej sa žalovaná opakovane vyhrážala, správala sa voči nej agresívne a vulgárne. V nadväznosti na to bolo uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 22.4.2024 sp. zn. aj nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého má žalovaná zakázané priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k partnerke

žalobcu, ktoré bolo rovnako napadnuté odvolaním a o ktorom doposiaľ odvolacím súdom rozhodnuté nebolo. Podaný návrh odôvodňoval tým, že žalovaná bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu vstupuje cez pozemok k rodinnému domu, pohybuje sa po pozemku, zanecháva na sebou na terase rodinného domu rôzne predmety a necháva sa úmyselne zachytiť bezpečnostnými kamerami, aby manifestovala svoju prítomnosť aj spoluvlastníctvo k rodinnému domu s tým, že spôsob a intenzita jej konania možno vykazuje až znaky nebezpečného prenasledovania na hranici trestného činu. Jej správanie je patologické a prejavuje sa abnormálnym záujmom o osobu žalobcu, o jeho súkromný život a život, ktorý vedie bez žalovanej. Žalovaná vyhľadáva prítomnosť žalobcu len aby prejavila voči nemu animozitu, parkuje tak, aby blokovala prístupovú cestu k rodinnému domu a robí ďalšie excesy, ktoré vykazujú známky jej zlého duševného stavu napr. bezdôvodne z terasy nakuká do vnútra rodinného domu, skúša, či sú zamknuté dvere a bez skutočnej potreby realizovať akúkoľvek zložku jej spoluvlastníckeho práva sa obťažujúcim spôsobom pohybuje po pozemku, ktorý je ale individuálnym vlastníctvom žalobcu. Žalobca pred časom vymenil zámok na rodinnom dome a nedávno už aj na bráničke k pozemku, ale to nebráni žalovanej, aby vo svojom správaní pokračovala a domáhala sa pod vyhrážkou, že zámky vymení na dome ona, kľúčov od rodinného domu, kde jednak dlhodobo nebýva a o ktorom vie, že sa tam zdržiava aj partnerka žalobcu, ku ktorej má žalovaná súdom zakázané sa priblížiť. Svojím správaním tak porušuje práva žalobcu na súkromie, zdravie a nerušený výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom má kde bývať a uvedené aj bolo zachytené viackrát kamerovým systémom na rodinnom dome napr. zo dňa -21.2.2024 (žalovaná vstupuje neoprávnene na pozemok a pristupuje k dverám rodinného domu, nahliada cez vstupné dvere do jeho vnútra, skúša, či vstupné dvere nie sú odomknuté a pristupuje k záhradnému nábytku, pričom jednu zo stoličiek presúva pred vchodové dvere rodinného domu, čím blokuje vstup do rodinného domu a následne bez iného odchádza), -24.5.2024 (v čase o 10.05 hod. žalovaná premiestňuje predmety po pozemku a neoprávnene disponuje s majetkom žalobcu, -20.6.2024 (v čase o 19.07 hod. žalovaná pristupuje k vchodu rodinného domu z terasy, pričom úmyselne prekrýva bezpečnostnú kameru, aby jej konanie nemohlo byť dokumentované. Dňa 19.6.2024 žalovaná prostredníctvom sms správy kontaktovala právneho zástupcu žalobcu, že ak nebudú žalovanej sprístupnené náhradné kľúče k rodinnému domu a vstupu na pozemok, tak žalovaná nechá na nehnuteľnostiach vymeniť zámky. Požiadavka žalovanej je ale absurdná, keďže je pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ďalej žalovaná v rodinnom dome nebýva, dlhodobo žije v byte a výmenou zámkov na rodinnom dome by zamedzila žalobcovi k miestu jeho skutočného bývania. Žalovaná vie, že v nehnuteľnostiach sa zdržiava niekedy aj partnerka žalobcu, ktorá tam za posledné týždne aj hľadá útočisko pred žalovanou, ktorá má súdom zakázané sa k nej priblížiť, keďže ju fyzicky napadla. Apeloval aj na ňou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa domáhala, aby súd uložil žalobcovi povinnosť nevstupovať do domu, na parkovisko alebo iné miesto, kde býva, nepribližoval sa na vzdialenosť 50 m k osobe navrhovateľky a nekontaktoval sa s ňou úplne, pričom teraz vyhľadáva jeho prítomnosť s tým, že Mestský súd Košice uznesením zo dňa 29.1.2024 pod sp. zn. ako nedôvodný jej návrh zamietol. Uviedol, že agresívne správanie z jej strany voči žalobcovi graduje, prenasleduje ho, vyhráža sa mu, že veľmi zle dopadne on ako aj jeho partnerka, „ste zúfalí“ s tým, že aj partnerka má strach o svoj život a zdravie a preto vyhľadáva útočisko u žalobcu, keďže žalovaná aj ignoruje nariadené neodkladné opatrenie, o čom svedčí video z dňa 20.6.2024 o nedodržaní zákazu priblíženia, pričom žalovaná dňa 17.5.2024 distribuovala po obci Seňa letáky, ktoré obsahujú informácie z osobného života žalobcu a jeho partnerky a tak zasahujú do ich práva na súkromie a porušujú občianske práva vyjadrené v ust. . Navrhované neodkladné opatrenie dosahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami a ako dôkazy predkladal letáky distribuované po obci E. 17.5.2024, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie E., výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie E., výpis z listu vlastníctva č. XXXXX čiastočný pre kat. územie O., uznesenie Mestského súdu Košice sp.zn. -28 zo dňa 22.4.2024 o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (A. M. N. P. E. C.), neprávoplatný rozsudok o rozvode manželstva strán Mestského súdu Košice sp.zn. -111 zo dňa 29.2.2024, SMS komunikáciu žalovanej s B. C. F., kamerový záznam zo dňa 24.5.2024.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust. , účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“), , CSP, , , , až 3 , s odkazom na článok 8 odsek 1, článok 14 Dohovoru č. o ochrane základných ľudských práv a slobôd, článku 1 ods. 1, článku 16 ods. 1, článku 21 ods. 1 SR ako aj a , (ďalej len „“), súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu, keďže žalobca

neosvedčil, že by zo strany žalovanej došlo vo vzťahu k žalobcovi k takémuto závažnému zásahu do jeho života a zdravia, súkromia, ako aj k ohrozeniu telesnej a duševnej integrity a to v takej intenzite, že to vyžaduje potrebu súdom poskytnúť ochranu, keďže k osobnému stretu medzi stranami sporu nedošlo, a video zo dňa 20.6.2024 ani nie je súčasťou spisu s tým, že nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k partnerke žalobcu, s ktorou žije žalobca v spoločnej domácnosti, sa ale týka jej. Nakoľko žalovaná nemá ani kľúče od domu, nemôže ani realizovať svoje vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorého je spoluvlastníčka, a čo sa týka distribúcie letákov žalovanou po obci Seňa dňa 17.5.2024, tieto absolútne nesúvisia s vecou samou, ktorou je uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa užívania nehnuteľnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto súd návrh žalobcu zamietol a o nároku o náhrade trov konania rozhodol v zmysle s odkazom na ust. a keďže žalobca bol v tomto konaní neúspešný a žalovaná sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadrila, žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie s tým, že v zmysle ust. žalovanej ani nedoručoval návrh na vyjadrenie.

4. Proti uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca. Mal za to, že z jeho strany bol návrh podaný dôvodne, s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z odôvodnenia podaného návrhu, na ktoré poukazoval, keďže konanie žalovanej došlo až tak ďaleko, že tá dňa 19.6.2024 prostredníctvom SMS správy kontaktovala právneho zástupcu žalobcu s tým, že ak nebudú žalovanej sprístupnené náhradné kľúče k rodinnému domu a vstup na pozemok, tak žalovaná nechá na nehnuteľnostiach vymeniť zámky, čím sa žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyhráža znemožnením prístupu k nehnuteľnostiam, čo je absurdné z viacerých dôvodov. V prvom rade je pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ďalej žalovaná v rodinnom dome nebýva, dlhodobo žije v byte, výmenou zámkov na rodinnom dome by zamedzila prístup žalobcovi k miestu jeho skutočného bývania. Okrem toho žalovaná vie, že v nehnuteľnostiach sa zdržiava niekedy aj partnerka žalobcu, ktorá tam za posledné týždne aj hľadá útočisko pred žalovanou, ktorá má súdom zakázané sa k nej priblížiť, keďže ju fyzicky napadla, čím žalovaná svojím konaním zasahuje do súkromia žalobcu, obmedzuje jeho osobný život a navodzuje u žalobcu obavu o zdravie a život jeho a jeho blízkych osôb s apelom tak na dôvodnosť naplnenia zákonných predpokladov podľa , , , t.j. že neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala; nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Preto dôvody, ktorými žalobca odôvodňoval podaný návrh potvrdzujú naliehavosť situácie ako aj osvedčenie tvrdených skutočností a bezodkladnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže jeho účelom je eliminovať rušivé a agresívne správne medzi určitými osobami z dôvodu ochrany osôb a ochrany ich práv, do ktorých je konaním žalovanej neoprávnene zasahované a to život, telesnú a duševnú integritu ako aj osobnú slobodu a bezpečnosť žalobcu, čo vyžaduje okamžitú a efektívnu súdnu ochranu. Uviedol, že rovnako uznesenie trpí vadou nesprávnosti a nepreskúmateľnosti, čo je odvolací dôvod podľa ust. a z opatrnosti predkladá kamerové záznamy a video k odvolaniu ako dôkaz kamerové záznamy zo dňa 21.2.2024 a 20.6.2024 ako aj video zo dňa 20.6.2024, keďže žalovaná zhromažďuje informácie týkajúce sa súkromného života žalobcu, ktoré opätovne zneužíva na verejné pranierovanie osobného života žalobcu, o čom sa dozvedel žalobca až dňa 8.7.2024, teda po podaní návrhu na začatie konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže dňa 20.6.2024 žalovaná vyhotovila fotografiu žalobcu pri vystupovaní z auta pred domom A. N. a potom fotografie žalobcov a A. N. v momente vstupu do rodinného domu a tieto fotografie rozposlala následne prostredníctvom emailu zamestnancom Obecného úradu obce Seňa s titulkom („bez hanby“) dňa 8.7.2024, o čom svedčí emailová komunikácia žalovanej zo dňa 8.7.2024. K osvedčeniu dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia ohľadom výkonu vlastníckeho práva žalovanej poukazoval na ust. , keďže nelegitímne užíva nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, aj keď má vlastné bývanie zabezpečené, a žalovanej je nariadený súdny zákaz priblíženia k A. N., čím jednoznačne treba eliminovať rušivé a agresívne správanie žalovanej. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrhu žalobcu vyhovel a priznal mu trovy konania.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a to bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a to potom, čo podané odvolanie doručil na vyjadrenie v zmysle žalovanej ako aj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia spolu s napadnutým uznesením, ku ktorému sa ale žalovaná v lehote 10 dní od doručenia odvolacím súdom nevyjadrila s tým, že netreba ani zabúdať na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle .

6. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , h / , ktoré možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorých dôvodnosť ale odvolací súd vo veci nevzhliadol. Napadnuté uznesenie zodpovedá zákonným predpokladom v zmysle ust. v celom jeho rozsahu, súd prvej inštancie pri preskúmaní dôvodov uvádzaných žalobcom vychádzal z relevantných navrhnutých dôkazov pre rozhodnutie v spore, ktoré subsumuje trvalú úpravu strán sporu a z týchto relevantných dôkazov tak dospel k správnemu vyhodnoteniu skutkového stavu sporu, ktoré predovšetkým vychádza z dôkazov predložených zo strany žalobcov, a preto dospel na základe relevantných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil s odkazom aj na už ustálenú rozhodovaniu prax súdov v tomto smere, a preto aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia apeluje na ust. , keďže sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa preto len obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré doplňuje na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd uvádza, že ani podané odvolanie neobsahuje také dôvody a dôkazy, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť naplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle ust. , , , , ktoré by odvolací súd mohli viesť k zmene napadnutého uznesenia a uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti, t.j. stavby rodinného domu so súp. č. XXX postavenej na parcele registra C parc. č. 132/2, druh pozemku: rodinný dom, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre kat. územie E., okres D. a parcele registra C parc. č. 132/1 o výmere 1735 m2, druh pozemku: záhrada, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre kat. územie E., obec E., J. D., keďže rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu a záhrada k rodinnému domu tvorí výlučné vlastníctvo žalobcu s tým, že manželstvo strán sporu je právoplatne rozvedené a užívanie nehnuteľnosti, ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve môže byť predmetom konania o vyporiadanie ich BSM, t.j. bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne ak sa nevedia dohodnúť na užívaní predmetnej nehnuteľnosti, môže to byť riešené len zákonom stanoveným spôsobom, a to žalobou týkajúcou sa určenia spôsobu užívania spornej nehnuteľnosti, prípadne aj titulom náhrady škody alebo titulom bezdôvodného obohatenia, a to len v prípade, ak súdom bude zistené naplnenie zákonných predpokladov potrebných pre vyhovenie takýchto návrhov.

8. Odvolací súd apeluje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len v prípade bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ) s tým, že v danom prípade ale z predložených dôkazov tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie predpoklad bezodkladnosti teda naliehavosti, ako aj nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, prípadne aby to vyžadovala ochrana života a zdravia, súkromia a nedotknuteľnosti obydlia a výkon vlastníckeho práva v rozsahu potrebnom pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmá, aj keď treba potvrdiť, že správanie sa žalovanej či už voči žalobcovi, prípadne jeho partnerke nie je adekvátne, ale nenapĺňa až potrebu naplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. , , , prípadne písm. e/ , keďže strany sporu nevedú spoločnú domácnosť, každý z nich má vlastné bývanie, žalobkyňa ani nemá kľúče od rodinného domu s tým, že netreba ani zabúdať už na existujúce nariadené neodkladné opatrenie vydané Mestským súdom v Košiciach pod č.k. -28 zo dňa 22.4.2024, kde súd žalovanej zakázal, aby sa úmyselne priblížila k A. M. N. na vzdialenosť menšiu ako 20 m okrem daných obmedzení a poučil A. M. N. o možnosti proti žalovanej podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej jej výkonom tohto neodkladného opatrenia, ktorého vydanie ale pramenilo z iných konkrétnych skutočností.

9. Skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca, a to výzvu právneho zástupcu žalobcu zo strany žalovanej o zabezpečenie náhradných kľúčov od domu, keďže dá vymeniť zámky je skutočnosť, ktorá ešte nenastala a preto ani odvolací súd tento dôkaz nemôže brať za relevantný dôkaz s odkazom na ust. , keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva

13. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak : a/ sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, b/ tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c/ táto úprava je potrebná, d/ sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahy veci), e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Neodkladné oparenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery strán sporu, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR ).

15. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR ). Preto zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu strán sporu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS SR, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení (od 1.7.2016 neodkladných opatrení) uviedol, že „v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť náležite odôvodnené“ (Nález ÚS SR ). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčin jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (Nález Ústavného súdu ČR ).

16. Aj keď (s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru) pre potrebu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre

rozhodnutie vo veci samej, ale je potrebné skúmať osvedčenie nároku, ktoré znamená preukázanie najvýznamnejších skutočností - okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s dôrazom na naliehavosť riešenia vzťahov medzi stranami sporu sa miera osvedčenia vždy riadi konkrétnou situáciou a najmä naliehavosťou (bezodkladnosťou) jej riešenia, čo správne učinil aj v tomto konaní súd.

17. Pre potrebu rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné predovšetkým skúmať, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. otázky, ktoré nie sú totožné so skutočnosťami skúmanými pri konečnom rozhodnutí vo veci samej (aj keď čiastočne sú aj tieto okolnosti základom pre posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia) a to dôslednejšie v prípade, ak rozhodnutie konzumuje vec samú, čo je naplnené aj v danej veci s tým, že pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný so zreteľom na dobu trvania a určený rozsah, vždy vychádzajú z odôvodnenia konkrétnych relevantných skutočností a nie len všeobecne.

18. Kumulatívne splnenie uvedených podmienok musí súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať a svoje závery o ich (ne)naplnení, ako aj úvahy, na základe ktorých k týmto záverom dospel, musí uviesť jasne, určito v odôvodnení svojho rozhodnutia s apelom na konkrétne skutočnosti viažuce sa na dôvody podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v zmysle je súd vždy viazaný predmetom konania a z podaného návrhu vyplýva, že žalobca navrhoval v bodoch 9, 24, aby súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. v spojení s ust. a .

19. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, keďže ani odvolací súd nezistil naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , , a , tak nie je daná ani dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok a preto odvolací súd v zmysle s odkazom na ust. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , , , keďže nezistil dôvodnosť naplnenia zákonných predpokladov v zmysle ust. a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej, keďže nepodala vyjadrenie k odvolaniu žalobcu ani trovy odvolacieho konania nevznikli, čím odpadá súdu prvej inštancie rozhodovať procesným postupom v zmysle .

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).