Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-40-2023.pdf
PDF · 150.39 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXXX/XX, G. D. H. štátny občan SR, v rade 2/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXXX/XX, G. D. H., štátna občianka SR, obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Bachynec, so sídlom Podbiel 177, IČO: 36 135 101, proti žalovaným: 1/ A. I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom na E. F. XXXX, G. D. H., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou DPP Martaus & Partners, s.r.o., IČO: 51 174 227, so sídlom Jána Milca 788/5, Žilina v rade/ A. G., J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom na Podstraní č. 1281, Kysucké Nové Mesto, štátna občianka SR, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalobcom v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.5.2023 v spojení s opravou žalobného petitu zo dňa 13.6.2023 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali voči žalovaným v rade 1/ a 2/ určenia, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 4158/155 – zastavaná plocha o výmere 7 m2 pre k.ú. G. D. H..
2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 07.10.2002 žalobcovia nadobudli pozemok parc. CKN č. 4156/67 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 489 m2 k.ú. G. D. H. v celosti. Po osadení stavby a dokončení stavby rodinného domu s.č. 2961, bol pozemok rozdelený na dva pozemky - parc. CKN č. 4156/67 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 374m2 a parc. CKN č. 4156/141 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 115m2, celkom výmera 489m2. Po viacerých sporoch so žalovanými v správnom a súdnom konaní a zásahoch z ich strany do vlastníctva žalobcov ku uvedeným pozemkom, požiadali o vyhotovenie geometrického plánu na zameranie skutočného stavu a podľa listinných dôkazov, ktoré súdu predkložili vrátane GP č. 36442500-150/2022, ktorý bol vyhotovený SYKO s.r.o.. A. Kmeťa 32, IČO 36442500 dňa 30.05.2022. Na základe uvedeného zistili, že žalovaní neoprávnene zasahujú do nášho výlučného vlastníctva vo výmere oddeleného pozemku vyznačeného predmetným geometrickým plánom ako parc. C-KN č. 4158/155 zastavaná plocha vo výmere 7m2 k.ú. G. D. H.. Pozemok vo výmere podľa kúpnej zmluvy bol vymedzený zo strany od žalovaných oporným múrom, ktorý pôvodne vybudovali a neskôr aj pred stavbou garáží, okolo ktorej stavby sa vedú spory v správnom aj súdnom konaní, zváľali, neoprávnene zabrali žalovaní. Z doteraz uvedeného vyplýva, že žalovaní neoprávnene užívajú pozemok parc. C-KN č. 4158/155 zastavaná plocha vo výmere 7m2 k.ú. G. D. H. a začatím stavebných prác stavbou garáže neoprávnene zasiahli do výlučného vlastníctva
žalobcov v uvedenej výmere. Žalobcom svedčí nadobudnutie vlastníctva sporného pozemku titulom kúpy, o čom svedčí podstatná okolnosť vyplývajúca z geometrického plánu.
3. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 31.7.2023 (č.l. 83), v ktorom žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Poprel nárok žalobcov uplatnený žalobou a žalobu považuje za absolútne nedôvodnú. Žalobcovia žalobou žiadnym spôsobom nepreukazujú akýkoľvek svoj nárok na vlastnícke právo k pozemku parcely C-KN č. 4156/155 zastavaná plocha vo výmere 7m2 k.ú. G. D. H.. De facto možno tvrdiť, že Parcela neexistuje, nakoľko je len zameraná a zakreslená geometrickým plánom predloženým žalobcami, č. 36442500-150/2022 (ďalej ako „GP“), ktorý nebol nikdy zapísaný do katastra nehnuteľností, ktorý bol vyhotovený len za účelom oddelenia časti pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaných č. 4156/66, bez toho, aby bol zameraný susediaci pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcov č. 4156/67. Teda žalobcovia si bezdôvodne Geometrickým plánom oddelili časť pozemku vo výlučnom vlastnícke žalovaných – Parcelu a uplatňujú si k nej nárok na vlastnícke právo, čo je absolútne v rozpore s ochranou vlastníckeho práva garantovanou Ústavou Slovenskej republiky. Žalobcovia žalobou tvrdia, že v roku 2002 nadobudli pozemok o výmere 489 m2. Zo žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva, žeby im tieto metre aktuálne pri parcele č. 4156//67 chýbali, žeby bola posunutá hranica tohto pozemku v ich neprospech, ako ani zo žaloby nevyplýva, žeby práve Parcela o výmere 7 m2, patrila k týmto 489 m2. Nárok žalobcov uplatnený žalobou je tak absolútne nezmyselný. Nezhody ohľadne hraníc pozemkov žalovaný v rade 1/ riešil v minulosti žiadosťou adresovanej Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Z oznámenia o vybavení žiadosti Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplýva, že hranice pozemkov s ohľadom na absenciu technického podkladu, na základe ktorého bola v katastrálnej mape zakreslená zmena polohového určenia pozemkov, nevyhodnocuje nesúlad polohového určenia podrobných bodov hraníc pozemkov, nakoľko je zmysle ustanovení § 13 a § 14 katastrálneho zákona nie je kompetentná určovať priebeh vlastníckych hraníc. Táto činnosť patrí do kompetencie súdov a znalcov odbore geodézie a kartografie. Je nesporné, že z uvedeného oznámenia vyplýva skutočná šírka pozemku žalobcov (riadok druhý str.2) 17,17 m. Pri dĺžke pozemku žalobcov 30,77m (viď geometrický plán na zameranie skutočného stavu GP č. 36442500-150/2022 vyhotovený SYKO s.r.o. A. Kmeťa 32, IČO 36442500 zo dňa 30.05.2022 GP) je skutočná plocha pozemku žalobcov 17,17 x 30,77 = 528,32 m2. Teda väčšia o 528,32 – 489 = 39,32 m2. Na základe uvedeného je nesporné, že žalobcovia neoprávnene užívajú výmeru 39,32 m2. K dôkazu - Stanovisko žalovaných ku výzve na zabezpečenie stavby zo dňa 15.08.2019. K uvedenému pod bodom 4. Stanoviska kde žalovaný uviedol, že žalobcovia zrealizovali kamenné schodisko cca 20 cm od jeho pozemku bez stavebného povolenia treba vo veci samej uviesť, že to bola len subjektívna domnienka žalovaného bez doloženého dôkazu. Obdobne žalobcovia tvrdia, že pri stavbe ich schodiska odskočili asi 30 cm od hranice smerom do ich pozemku a domáhali sa rešpektovania pôvodne vymeranej a 30 rokov rešpektovanej hranice(str. 2 rozhodnutia Okresného úradu Žilina odboru výstavby a bytovej politiky, Vysokoškolákov 8556 / 33B, 010 Žilina sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2022/017769-005/PAV zo dňa 19 .04.2022). Z uvedeného právoplatného vykonateľného rozhodnutia ďalej vyplýva, že OÚ Žilina – OVBP k námietke odvolateľov (žalobcov), ktorou trvajú na požiadavke rešpektovania pôvodne vymeranej a 30 rokov rešpektovanej hranice uvádza, že totožnú námietku si odvolatelia uplatnili už v rámci prvostupňového konania, pričom stavebný úrad sa s ňou vysporiadal dostatočne obsiahlo a aj s poukázaním na ustanovenie §46c Stavebného zákona a s poukázaním na geometrický plán č. 30604974-154/2020 vypracovaný A. H. H. a dňa 25.01.2021 overeným OÚ Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom ju zamietol (str. 9 ods. 2 rozhodnutia). K veci je potrebné uviesť, že správnemu orgánu žalovaný predložil geometrický plán na zameranie skutočného stavu stavieb na p. č. 4156/66,152 a pozemku p. č. 4156/153 z ktorého je nesporné, že stavba sa nachádza len na jeho pozemku. Taktiež uviedol, že geometrický plán sa stotožňuje so zameraním súradníc – hranice pozemku C., ktoré zameral pracovník firmy Syko, s.r.o. na ich vlastnú žiadosťˇ. Správnosťˇ merania bola potvrdená pracovníkom Syko s.r.o. i samotným účastníkom konania A. C. dňa 04.09.2020 pri vykonanom SˇSD na jeho žiadosťˇ. Tvrdenie C., že sa „ulakomili“ aj na tých 30 cm je v rozpore s vyššie uvedeným. Vo veci samej žalovaný uvádza, že je nesporné a správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti známe, že opak je pravdou, Šnegoňovci sa „ ulakomili “ na jeho pozemok, časť oporného muru vybudovali na jeho pozemku v čítane drenáže a zásypu, „ ulakomili “ sa i na pozemok mesta, časť oporných múrov postavili i na jeho pozemku na ktorom si dokonca zriadili skalku a pod.. Stavebný úrad Kysucké Nové Mesto vo svojom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby sp. zn. MsÚ – 13862/2020/03 – Kn/9 zo dňa 07.12. 2021 okrem iného uviedol: „V zmysle predloženého geometrického plánu je stavba garáže osadená výlučne na pozemku vo vlastníctve stavebníka a vo vzdialenosti 0,43 m až 0,81 m od susedného pozemku KN K. XX XX/ 67. Účastníci konania A. B. C. K. a A. G. C. nepodložili
svoje tvrdenie relevantným dôkazom / geodetické zameranie oprávnenou osobou/ a preto stavebný úrad námietku zamietol (str. 8 K bodu 1: rozhodnutia). Ďalej je potrebné uviesť s poukazom na princíp viazanosti súdu inými rozhodnutiami, že sa jedná o rozhodovaciu činnosť o tej istej právnej otázke za rovnakej, alebo analogickej skutkovej situácie, ktorá bola už právoplatne rozhodnutá Rozhodnutím Okresného úradu Žilina odboru výstavby a bytovej politiky, Vysokoškolákov 8556 / 33B, 010 Žilina sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2022/017769-005/PAV zo dňa 19 .04.2022. K veci samej poukazujeme na nález Ústavného súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. I. ÚS 564/2012-48 v ktorom súd poukázal a okrem iného uviedol: „K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.“.
4. Dňa 9.8.2023 doručila žalovaná v rade 2/ vyjadrenie k žalobe (č.l. 90). V ňom poprela nárok žalobcov a uviedla, že pôvodný pozemok, ktorý žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 07.10.2002 parcela C-KN Č. 4156/67 od predávajúcich H. L. s manželkou Mgr. Jarmila Weinzettelová, rod, H., obaja bytom M. N. XXX XX O. mal na základe GP č. 243 - 241 - 39/88 výmeru 640 m2. Vo veci samej je nesporné, že žalobcovia vyššie uvedenou kúpnou zmluvou nadobudli pozemok o výmere 489 m2. Na základe tohto skutkového stavu žalobcovia si mali nechať vytýčiť hranice pozemku geodetom, aby predišli akejkoľvek nejasnosti, čo sa týka rozmerov a hraníc ich pozemku. Pozemok žalovaných C-KN Č, 4156/66 nadobudli vo výmere 652 m2, ktorý bol vytýčený geometrickým plánom GP č. 243-241 - 39/88 zo dňa 12.10.1988, z ktorého je zrejmé, že nové hranice boli v prírode označené žel. rúrkami. Označenie hranice zo strany žalobcov žel. rúrkou, žalobcovia pri nezákonnom premiestnení el. rozvodnej skrine pravdepodobne odstránili. K stanovisku k výzve na zabezpečenie stavby uviedla, že podával ho manžel a došlo v ňom k nesprávnosti, keď uviedol, že žalobcovia zrealizovali kamenné schodisko cca 20 cm od jeho pozemku. Z predloženého listu vlastníctva žalobcov je nesporné, že žalobcovia majú vo vlastníctve značný majetok a taktiež z geometrických plánov a šetrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplýva, že užívajú pozemok C-KN Č. 4156/67 vo výmere 528,32 m2 väčší o cca 40 m2. Mám zato, že požiadavka žalobcov odporuje poznanej zjavnej pravde. Na základe predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je nesporné, že žalovaní vlastnia pozemok C-KN Č. 4156/66 vo výmere 652 m2. Žalobcovia sa tvrdošijne domáhajú časti ich majetku, čo odporuje dobrým mravom, ústave a racionálnej logike. Žalobu žiadala zamietnuť.
5. Dňa 4.9.2023 doručili žalobcovia vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných (č.l. 96), v ktorom zdôraznili, že nadobudli pozemok o výmere 489 m2 a nie o výmere 640 m2 ako zavádza žalovaná v rade 2/. Žalovaná uvádza, že „sme si mali nechať vytýčiť hranice pozemku geodetom, aby sme predišli nejasnostiam. Veď práve to bolo urobené. Svedčí o tom vyššie GP č. 189/02, v ktorom na 1. strane dole v tabuľke je uvedené, že bol vyhotovený „na zameranie skutočného stavu“. Poznamenávane, že v tabuľke je uvedené aj to, že „hranice boli v prírode označené plotom a kovovými rúrkami“. Ide o dôkazy, ktoré preukazujú, že hranice boli objektívne vytýčené a my sme s nimi boli oboznámení. Žalovaná vo vyjadrení tvrdí aj to, že v liste jej manžela, žalovaného v 1/ rade primátorovi Mesta Kysucké Nové Mesto, v ktorom uviedol, že „žalobcovia zrealizovali kamenné schodisko cca 20 cm od jeho pozemku“, je vlastne potvrdením objektívnej pravdy v našom postupe. Hraničné body medzi jednotlivými pozemkami (celkovo išlo o 7 parciel) boli vymerané podľa GP 243 -241 - 39/88 a vyznačené červenou čiarou na obrubníku pri cestnej komunikácii. Takouto značkou bol vyznačený aj hraničný bod medzi našimi parcelami (4156/66 – majitelia Kubalovci a 4156/67 – majitelia Šnegoňovci) a táto čiara tam bola až do roku 2019, kedy ju žalovaný v 1/ rade „zvečnil“ tým, že vyrezal brúskou drážku do obrubníka, a takto ju vlastne nezmazateľne potvrdil. Dovtedy nebola nikdy hranica zo strany žalovaných spochybnená. My sme boli s ňou stotožnení a sme ju tiež rešpektovali. Žalovaná v rade 2/ okrem iného uvádza aj , že „... z geometrických plánov a šetrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vyplýva, že užívajú pozemok C-KN č. 4156/67 vo výmere 528,32 m2 väčší o cca 40 m 2 “, ktoré tvrdenie je úplne vymyslené. Nič také nie je v tomto liste uvedené, list prikladáme v prílohe. Naopak, v tomto liste /1. str., posledný odsek/ je uvedené, že „...geometrickým plánom č. 189/2002 bolo definované nové geometrické a polohové určenie pozemku – parcely č. 4156/67“. V
tomto odseku sa uvádza aj to, že „tento GP, vyhotovený na zameranie skutočného stavu, bol technickým podkladom ku kúpnej zmluve, na základe ktorej A. B. C. s manželkou. Kupovali od H. L. pozemok, označený parc. Č. 4156/67 o skutočnej výmere 489 m 2 a nie o výmere 640m2 , ako bol pôvodne zameraný geometrickým plánom č. 243-241-39/88“. V ďalšom je ešte uvedené, že „šírka nášho pozemku určená týmto GP (myslí sa GP 189/02 a šírka pri cestnej komunikácii, pozn. žalobcov) je 16,89 m, skutočné zameraná šírka je 17,17 m, čo je v zmysle technických predpisov v rámci dovolených odchýlok“. Žalobcovia bežným pásmom namerali dňa 1.9.2023 od plota pani D. (susedka na východnej strane) po drážku v obrubníku vybrúsenú A. G., čo bol pôvodný hraničný bod medzi parcelou Kubalovcov a našou parcelou. Namerali sme dĺžku 17,16 cm, čo opäť potvrdzuje pôvodnú hraničnú čiaru. Ďalej žalovaná v rade 2) na jednej strane uvádza, že „hranice boli vyznačené železnými rúrkami“ ale na strane druhej, v ďalšom odseku už dopĺňa, že „označenie hranice zo strany žalobcov železnou rúrkou, žalobcovia pri nezákonnom premiestnení el. rozvodnej skrine pravdepodobne odstránili“. Ako dôkaz, že ide klamstvo z jej strany prikladáme v prílohe aj fotografie zo stavby nášho rodinného domu v r. 2010 - 2012, na ktorých železná rúrka stojí aj dávno po premiestnení rozvádzača. Podobne aj fotografie zo stavby oporných múrov v rokoch 2012 –2014 dokazujú, že rúrka bola na svojom mieste. Domnievame sa, že hraničnú rúrku odstránil žalovaný v 1/ rade, keď zbúral svoj oporný múr pred domom, podľa všetkého bez búracieho povolenia, keď chcel začať stavať garáž. Ku tvrdeniu žalovanej v 2/ rade o „nezákonnom premiestnení el. rozvodnej skrine“ poznamenávame, že podľa stavebného zákona č. 50/1976 účinného od 01.06.2007, v § 56 sú vymenované stavby, resp. diela, na ktoré nie je potrebné stavebné povolenie. Okrem iného týka sa to aj „stavebných úprav elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa“. A trasa sa nemenila, len sa rozvádzač posunul asi o 4 m smerom ku spoločnej hranici, asi 30 cm od parcely žalovaných. Elektrický rozvádzač premiestnili pracovníci SSE, a.s., Žilina a nie žalobcami. Ak žalovaná v 2/ rade uviedla, že „z uvedeného GP (č. 36442500 – 150/2022) je nesporné, že rozdeľuje náš pozemok vo výmere 652m2 na dva pozemky. Z pozemku 652m2 oddeľuje 7m2 do vlastníctva žalobcov ....“, tak znova ide nepravdivé tvrdenie. GP č. 36442500-150/20 presne definoval hranicu medzi parcelami, ktorá bola vytýčená drážkou na obrubníku a plotovou tyčkou pevného plota žalovaných na opačnej strane nášho pozemku. To znamená, že neoddeľuje 7m2 z ich parcely, ale dáva do súladu súradnice v katastrálnej mape so skutočnosťou a s „historickou“ pôvodne vymeranou hranicou. Žalovaní neprídu o žiadnu časť ich pozemku, ale práve opačne, žalobcovia by prišli o 7m2 z ním vlastnícky prislúchajúceho pozemku. V GP č. 36442500-150/20 je uvedené (tabuľka na 1. strane), že hranica bola vytýčená drevenými kolíkmi a obrubníkom – príloha č. 6. Aby sme si boli úplne istí, dňa 03.09.2023 sme premerali pásmom aj šírku ich pozemku, parcela C-KN č. 4156/66 a to od drážky v obrubníku medzi našimi parcelami smerom k plotu susedovcov na opačnej strane ich pozemku. Namerali sme 21 m. Pohybovali sme sa len po verejnej komunikácii bez vstupu na ich pozemok. Aj tento nameraný údaj korešponduje s údajom uvedeným v liste Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
6. Žalobcovia sa osobitne vyjadrili k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ v podaní zo dňa 10.10.2023 (č.l. 112), v ktorom k tvrdeniu, že !GP 36442500-150/2022 (príloha č. 1) nebol nikdy zapísaný do katastra nehnuteľností...“ uviedli, že sa zakladá na pravde. Preto, lebo bol vytvorený ako technický podklad ku žalobe na Okresný súd o určenie hranice pozemku medzi našimi parcelami KN 4156/66 (Kubalovci) a KN 4156/67 (Šnegoňovci), keď žalovaní spochybnili hranicu medzi týmito parcelami tým, že umiestnili časť stavby garáže s drenážnym zásypom na náš pozemok. Ku overovaniu geometrických plánov uviedli, že vo všeobecnosti úradné overenia geometrických plánov na OÚ potvrdzujú len to, že GP spĺňajú náležitosti, ktoré musia mať, ale nehovoria nič o tom, že sú platné a použiteľné na právne účely. Bez overenia GP a jeho zápisu do katastra nehnuteľností je to len relatívne drahý dokument. Podľa nás Mesto Kysucké Nové Mesto pri vydaní dodatočného stavebného povolenia, na ktoré sa žalovaný v rade 1 odvoláva vo svojom vyjadrení, urobilo chybu, pretože si zodpovední pracovníci neoverili, že tento GP, predložený A. G. a jeho manželkou, nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti konštatujeme, že jediný právoplatný geometrický plán je GP č. 189/02 (príloha č. 3) zo dňa 30.08.2002, ktorý okrem overenia na OÚ, je aj riadne zapísaný v katastri nehnuteľností, ktorý potvrdzuje pôvodnú „historickú hranicu“, ktorá je predmetom sporu. Popreli tiež spôsob výpočtu rozlohy pozemku žalobcov žalovanými, ktorí tvrdili, že tí užívajú pozemok väčší o 39,32 m2. Šírka pozemku pri hornej hranici našej parcely KN 4156/67 v tomto GP nie je ale vôbec odmeraná. Žalovanému to zjavne vôbec neprekážalo a pomiešal údaje z rôznych zdrojov ako sa mu to hodilo. Naša parcela KN 4156/67 nie je geometrický obdĺžnik, ktorého obsah sa vypočíta ako súčin dvoch strán, ale je v tvare lichobežníka! Je to vidieť z platného a katastrom overeného GP č. 189/02 (príloha č. 3). V ňom sú údaje nasledujúce: šírka pri ceste je 16,90 m, šírka na opačnom konci parcely je 16,00 m, dĺžka je 30,20 m. Vzorec pre obsah lichobežníka je: ((z 1 + z 2 ) x v)/2, kde v našom prípade „z 1“ a „z 2“ sú šírky parcely (16,90 m a 16,00 m) a „v“ je dĺžka
30,20 m. Dosadením do uvedeného vzorca dostaneme výsledok 496,79 m 2 . To je síce o necelých 8 m 2 viac, ale to by platilo, ak by horná a dolná šírka parcely boli rovnobežné, a to nie sú. Z GP č. 189/02 vidno, že sa mierne rozchádzajú. Týmto len poukazujeme na to, že určiť výmeru pozemku môže len geodet. My sme na základe tohto GP parcelu s uvedenou 489 m 2 výmerou kúpili v r. 2002. Na str. 2, predposledný odsek odspodu žalovaný v rade 1 uvádza, že „stanovisko, kde žalovaný uviedol, že žalobcovia zrealizovali kamenné schodisko cca 20 cm od jeho pozemku .... je len subjektívna domnienka žalovaného bez doloženia dôkazu“. Toto tvrdenie nie je pravdivé, v čase realizácie nášho schodiska mali žalovaní v rade 1 a 2 postavený na hranici oporný múr, od ktorého sme my odskočili asi 30 cm, aby sme nevyvolali konflikt so žalovanými. To sa udialo v r. 2012 – 2014 pri stave oporných múrov a tento stav trval až do r. 2020, kedy žalovaní po zbúraní ich oporného múru spochybnili hranicu. V ďalšom zopakovali vyjadrenia uvedené v predošlom podaní.
7. Žalovaný v rade 1/ sa k vyjadreniu žalobcov vyjadril podaním zo dňa 18.10.2023 (č.l. 125), v ktorom uviedol, že tvrdenie žalobcov, že hraničné body medzi jednotlivými pozemkami boli vyznačené červenou čiarou na obrubníku pri cestnej komunikácii, nemá oporu v predloženom dôkaze GP 243 -241 - 39/88. Vo veci samej máme za to, že jedine geodet je oprávnený na vyznačovanie hraníc medzi pozemkami a iné vyznačenia, označenia, či zárezy vykonané tretími osobami bez príslušného oprávnenia, nemajú žiadnu právnu relevanciu. Ďalej k tvrdeniu žalobcov, že žalovaní na základe novo vytvoreného GP č. 36442500 – 1502022 neprídu o žiadnu časť ich pozemku, ale žalobcovia by prišli o 7m2 z ich vlastnícky prislúchajúceho pozemku nemá oporu v elementárnej logike. Z uvedené GP č. 36442500 – 150/2022 je nesporné, že žalovaným bude odobratých 7 m2 v prospech žalobcov. Žalobcovia potvrdili, že vlastnia pozemok väčší o 8m2, čo je v rozpore z ich tvrdením, že by prišli o 7m2 z ich vlastnícky prislúchajúceho pozemku. Tvrdenia žalobcov sú protirečivé nemajúce opory v predložených dôkazoch a sú v rozpore s racionálnou logikou. Žalovaný v rade 1/ týmto navrhuje, aby ho súd na pojednávaní vytýčenom v tejto veci vypočul a zároveň navrhuje, aby bol vypočutý aj žalobca v rade 1/. Žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.
8. Žalovaná v rade 2/ sa k vyjadreniam vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 30.10.2023 (č.l. 133) a zopakovala viaceré doterajšieho konštatovania. Nad rámec uvedeného poukázala na to, že zbúranie oporného múru je nemá vplyv na vlastnícku hranicu. V tomto smere poukázala na priložené projektovú dokumentáciu garáže, pričom oporný múr žalovaných bol postavený 0,5 m od pozemku žalobcov. Namietala tvrdenie o tom, že určením vlastníckeho práva by de facto prišli žalobcovia o 7 m2 z vlastného pozemku a opačné tvrdenie žalobcov nemá oporu v logike. Poukázala na skutočnosť, že žiadne vlastnícke či iné spory so susedmi nemali žalovaní, a to ani s právnymi predchodcami žalobcov. Práve po kúpe pozemku žalobcov došlo k spôsobeniu škody na majetku žalovaných tým, že žalobcovia zoťali strom, ktorý padol na dom, lešenie a poškodil aj strešnú krytinu domu. Námietky voči tomuto konaniu, boli odignorované a v tomto čase začali problémy.
9. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaných vyjadrili v podaní zo dňa 10.11.2023 (č.l. 144), v ktorom nespochybnili tvrdenie žalovanej 2/, že hranice boli vyznačené železnými rúrkami, no tvrdili, že ich schodisko je odskočené od spoločnej hranice a nijako nezasahuje do ich pozemku. V hraničnej línii vyznačenej kovovou rúrkou je aj ich oporný múr, ktorý neskôr, pred stavbou garáže odstránili. Na červené čiary na obrubníkoch nás upozornil ešte žalovaný 1/, keď sme nadobudli náš pozemok v novej výmere 489 m2 podľa GP 189/02, a nie pôvodnej výmere podľa GP 243-241-39/88. V roku 2019 žalovaný 2/ vyrezal drážku do obrubníka, aby zafixoval miesto, kde bol osadný pôvodný oporný múr. Tvrdenie, že to urobil kvôli odtekaniu vody je účelové. Na našom pozemku voda nestojí, dlažba je osadená v štrkovom lôžku a pod ňou je drenážna rúrka. Voda stojí na pozemku Kubalovcov, pretože údajný mestský chodník zabetónovali a voda sa tam hromadí. K červenej značke na chodníku uviedli, že nevidí dôvod prečo by ju niekto kreslil bezdôvodne. Pri rozmeraní pozemkov, ktoré dostali pôvodní vlastníci v r. 1988 firma, ktorá pozemky vymeriavala, ich tam nakreslila. Tvrdenie, že údajne ich oporný múr bol 0,5 m od hranice je nepravdivé. Prikladáme v prílohe č. 1 situačný výkres, ktorý je súčasťou stavebného povolenia z r. 2019 na stavbu garáže, majitelia žalovaní 1/2/, z ktorého vidno, že naše schodisko je odskočené od spoločnej hranice, čo len korešponduje s predchádzajúcim vyjadrením A. G. v liste, že „ sme pri stavbe odskočili asi 20 cm od hranice“. Pre úplnosť v prílohe č. 2 prikladáme celé stavebné povolenie na garáž, situačný výkres je jeho súčasťou – viď posledná strana SP. Žalovaná 2/ tvrdí, že sme oporné múry postavili „za hranicou ich pozemku“ (myslí nášho pozemku – pozn.). V uvedenej súvislosti vyvstáva otázka na žalovanú 2/ - Keď sme postavili naše oporné múry v r. 2012 – 2014 a zasiahli do ich pozemku, prečo mlčali a nenapadli to na stavebnom úrade ? Žalovaný 1/ od roku 2009, keď „bojoval“ proti stavbe nášho
RD, podal desiatky sťažností a podnetov na rôzne štátne inštitúcie, ktoré mu ich všetky zamietli. Je ťažké uveriť, že by mlčali pri akomkoľvek narušení spoločnej hranice. GP č. 30607974-154-2020 slúžil ako podklad pre dodatočné SP na garáž Kubalovcov, pretože pôvodné SP (viď príloha č. 2) Mesto Kysucké Nové Mesto zrušilo pre množstvo porušení. Podľa žalovanej tento GP je platný, pretože je overený OÚ, katastrálnym odborom, ale náš GP 36442500-150-2022, ktorý je tiež overený OÚ, katastrálnym odborom (zhodou okolností obidva sú overené tou istou pracovníčkou, A. M.) je neplatný. Pre úplnosť prikladáme obidva plány – viď prílohy č. 3 a č. 4.
10. Žalovaný v rade 1/ sa k vyjadreniu žalobcov vyjadrili dňa 15.12.2023 (č.l. 165) a uviedol, že ku geometrickým plánom žalovaný v rade 1/ po dohode so žalovanou v rade 2/ podali žiadosť o zápis GP 30604974-154/2020 na zameranie skutočného stavu stavieb na p. č. 4156/66,152 a pozemku na p. č. 4156/153 do katastra nehnuteľnosti. Kataster žiadosti vyhovel a zapísal uvedený GP 30604974-154/2020 do katastra nehnuteľností. Na základe predložených dôkazov je teda nesporné, že vyššie uvedené tvrdenia žalobcov sú bezpredmetné. Geometrické a polohové určenie nehnuteľnosti vedie k záveru, že evidenčná hranica v katastri nehnuteľností je totožná s geometrickým a polohovým vymedzením hranice v geometrickom pláne. Žalovaný užíva svoj pozemok ohraničený správne určenou a vyznačenou hranicou. K tvrdenému zásahu do vlastníckych práv žalobcov nedošlo a žaloba v tejto veci je preto nedôvodná.
11. Žalobcovia následne dňa 19.12.2023 doručili súdu podanie, v ktorom žiadali, aby nariadil znalecké dokazovanie na účely zistenia skutočne „historickej hranice“ medzi pozemkami žalobcov v žalovaných. Zdôraznili, že pozemok, ktorý je predmetom sporu od roku 2002 kosili a užívali bez námietok žalovaných.
12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 10.1.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcov, žalovaného v rade 1/ a právneho zástupcu žalovaného v rade 1/. Strany sporu na pojednávaní k veci uviedli rozsiahlu argumentáciu, poukázali na skoršie a aj prebiehajúce správanie konania či konania v rámci správneho súdnictva. Žalovaný v rade 1/ zotrval na tom, že na žalobe nie je daný naliehavý právny záujem, žalobcami určený petit nie je vykonateľný a o otázke, ktorá je predmetom sporu bolo rozhodnuté v správnom konaní, ktorého záverom je súd viazaný.
13. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými na pojednávaní a od oboznámenia s obsahom listín nachádzajúcich sa v súdnom spise so súhlasom strán sporu upustil s ohľadom na to, že boli stranám sporu doručované spolu s vyjadreniami vo veci.
14. Následne súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
15. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
16. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
017. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ: (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
18. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a)
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). 3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
20. Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
21. Podľa § 36a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlasntíckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil, a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.
22. Podľa § 194 ods. 1 a 2 CSP: (1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. (2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
23. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely CKN č. 4158/155 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2 v k.ú. G. D. H.. Súd vyzval žalobcov, ktorí boli v priebehu konania zastúpení osobou znalou práva, t.j. advokátom, aby upravili petit žaloby tak, aby bol vykonateľný. Právny zástupca žalobcov súdu doručil dňa 13.6.2023 úpravu petitu, v ktorom žiadal, aby súd určil že žalobcovia sú vlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Predmetom sporu tak bolo nesporne určenie vlastníckeho práva, na čom žalobcovia zotrvali aj na pojednávaní a na výslovnú otázku súdu, či sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele č. 4158/155, ktorá bola na základe geometrického plánu odčlenená z parcely č. 4156/66 o výmere 652 m2 vo vlastníctve žalovaných, na takto formulovanom petite zotrvali. Uviedli, že žalovaní nebudú na svojom pozemku ukrátení ani v prípade vyhovenia žalobe a poukázali na širšie okolnosti spojené s výmerou pozemkov a výsledkom šetrenia katastrálnej inšpekcie. Na účely posúdenia žaloby súd považuje za podstatný fakt, že strany boli v konaní právne zastúpené. Už v rámci postupu podľa § 167 CSP žalovaní namietali nárok žalobcov formulovaný ako žaloba o určenie vlastníckeho práva a poukázali na skutočnosť, že novovytvorená parcela, ku ktorej žiadajú žalobcovia určiť vlastnícke právo, vznikla oddelením od ich parcely o výmere 652 m2. Samotní žalobcovia v rámci svojich prednesov na pojednávaní a obzvlášť žalobkyňa v rade 2/ vo svojej záverečnej reči zdôraznili, že sporná je vlastnícka hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia výslovne konštatoval, že žalobcovia žiadajú o určenie vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele o výmere 7 m2, avšak nepreukázali na účely posúdenia dôvodnosti nároku právny titul, na základe ktorého žiadajú vlastnícke právo určiť. Súd mal v konaní za vzájomne si odporujúce skutkové tvrdenia žalobcov a nimi navrhovaný petit. Na jednej strane žalobcovia tvrdili, že od roku 2019 vznikli pochybnosti o vlastníckej hranici medzi pozemkami strán sporu. Tvrdili tiež, že žalovaní zasiahli do ich vlastníckeho práva k pozemku výstavbou garáže a drenážneho systému ku garáži. No v konaní sa domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemku – parcele, odčlenenej práve z parcely žalovaných.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. G. D. H., pričom na účely posúdenia nároku uplatneného v tomto konaní je podstatné vlastníctvo parcely KN C č. 4156/67 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2 a parcely KN C č. 4156/141 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, ktoré tvoria pozemky prináležiace k nehnuteľnosti – rodinnému domu súp. č. 2961. Uvedená skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX (č.l. 9 a č.l. 172) ako aj katastrálnej mapy (č.l.178). Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. G. D. H. mal súd za preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovaných na tomto LV, pričom na účely posúdenia nároku uplatneného v tomto konaní je podstatné vlastníctvo parcely KN C č. 4156/66 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2, ktorá tvorí pozemky prináležiace k nehnuteľnosti – rodinnému domu súp. č. 1281. Uvedená skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX (č.l. 92 a č.l. 175) ako aj katastrálnej mapy (č.l.178). Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že pôvodná parcela KN C č. 4156/66 o výmere 652 m2 bola rozčlenená geometrickým plánom č. 154/2020, čo vyplýva z poznámky na aktuálnom LV č. XXXX zo dňa 4.1.2024 (č.l. 175) a z geometrického plánu č. 154/2020 zo dňa 11.1.2021 (č.l. 119), na základe ktorého vznikli parcely KN C č. 4156/66 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103 m2, parcela KN C č. 4156/152
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 75 m2 a parcela KN C č. 4156/153 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 474 m2. Tento geometrický plán bol vyhotovení na účely zamerania skutočného stavu stavieb na parcele č. 4156/66 a bol vypracovaný A. H. H. a do katastra nehnuteľnosti bol zapísaný pod R438/2023. Celková výmera novovzniknutých parciel aktuálne zapísaných na LV č. XXXX, ktoré vznikli rozčlenením podľa GP č. 154/2020 je rovnaká ako pôvodná výmera parcely 4156/66, t.j. 652 m2. 25. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovia žiadali určenie vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele č. 4156/155. V žalobnom návrhu žalobcovia nedostatočne definovali nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáhali určenia vlastníckeho práva, t.j. aj navrhovaný petit rozsudku nie je dostačujúci (neobsahuje jednoznačnú definíciu nehnuteľnosti a skutočnosť, že ide o novovzniknutú parcelu oddelenú geometrickým plán s jeho identifikáciou). Z listín priložených k žalobe a zo skutkových tvrdení vyplýva, že má ísť o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele KN C č. 4156/155 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, ktorá vznikla oddelením pozemku z pôvodnej parcely KN C č. 4156/66 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2 evidovaná na LV č. XXXX v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/, pričom oddelením tohto pozemku by podľa výkazu výmer k tomuto geometrickému plánu vznikli dve parcely, a to parcela KN C č. 4156/66 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 645 m2, ktorej vlastníctvo by ostalo nezmenené, t.j. patrila by naďalej žalovaným 1/ a 2/ a novovytvorená parcela KN C č. 4156/155 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, ktorá by patrila žalobcom v rade 1/ a 2/. Vyhovením žalobnému nároku by tak súd de facto „ubral“ z pozemku vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/ výmeru 7 m2. Žalobcovia pritom neuviedli právny dôvod – titul, na základe ktorého sú podľa ich tvrdení vlastníkmi tejto novovzniknutej parcely, ktorá tvorí súčasť parcely CKN č. 4156/66. Argumentácia žalobcov, že žalovaní by neboli ukrátení na výmere svojich nehnuteľností nemá oporu v skutkových zisteniach ani matematických výpočtoch. Tvrdenie, že reálne majú žalovaní väčší pozemok nevyplýva zo žiadnych listinných dôkazov. Naopak, z tvrdení žalobcov je zrejmé, že sporná je vlastnícka hranica medzi pozemkami strán sporu. Z tejto skutočnosti je preto jednoznačné, že ak žalobcovia majú za to, že žalovaní zasiahli do ich vlastníckeho práva k pozemku tým, že postavili garáž alebo drenáž ku garáži na pozemku žalobcov, domáhajú sa v tomto konaní nesprávneho nároku, t.j. zvolili nesprávny právny nástroj na ich uplatnenie. Je totiž zrejmé, že sporná je hranica pozemku, resp. to, že žalovaní majú podľa tvrdení žalobcov zasahovať do ich vlastníckeho práva. Na tento účel zákon vlastníkovi umožňuje podanie žaloby v zmysle § 126 OZ, resp. § 135c OZ. Žaloba o určenie vlastníckeho práva v takomto prípade nemá opodstatnenie, pretože žalobcovia jednak neuvádzajú právny dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k určeniu vlastníckeho práva k novovytvorenému pozemku v ich prospech, a zároveň tvrdenia aj spornosť vlastníckej hranice v dôsledku nimi tvrdenie zásahu žalovaných do ich pozemku. Vyhovením žalobe by došlo k rozporu nielen so zákonom ale aj dobrými mravmi, nakoľko oporu v zistenom stave nemá ani fakt, že žalobcovia sú reálne vlastníkmi pozemkov o výmere 489 m2 a určením vlastníckeho práva k ďalším 7 m2 (vo vlastníctve žalovaných!) by došlo k zväčšeniu ich vlastníctva bez relevantného právneho titulu. Týmto postupom by zároveň došlo k ubratiu, resp. „vyvlastneniu“, časti pozemku v nespornom vlastníctve žalovaných, čo je právne neprípustné.
26. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Žalobcami zvolený právny nástroj je v tomto konaní v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalobcov (aj žalovaných), pretože sporná je vlastnícka hranica. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Zákon v § 132 OZ výslovne definuje spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, a to zmluvou, dedením, prípadne rozhodnutím súdu napr. v dôsledku vydržania (§ 134 OZ). V prejednávanej veci súd žiaden z týchto právnych dôvodov preukázaný nemal, a tak žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
27. K návrhu žalobcov na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania na určenie „historickej“ hranice pozemkov súd konštatuje, že uvedené súd považuje s ohľadom na žalobcami navrhovaný petit rozhodnutia za nehospodárne. Tak ako súd konštatoval, zo skutkových tvrdení strán vyplýva síce spornosť vlastníckej hranice, no s ohľadom na to, že jej určenie by nemalo vplyv na vyhovenie či nevyhovenie žalobe (nedošlo by k preukázaniu titulu nadobudnutia sporného pozemku), súd tento návrh na vykonanie dokazovania ako nadbytočný, nehospodárny a zbytočne navyšujúci trovy konania ako aj samotnú dĺžku konania, zamietol. Ak by ju súd posudzoval vlastnícku hranicu a dospel k záveru o zásahu žalovaných do pozemku žalobcov, táto skutočnosť by nemohla tvoriť podklad pre vyhovenie žaloby faktickým ubratím z pozemku žalovaných a prikázaním do vlastníctva žalobcov. Opätovne súd zdôrazňuje, že žaloba o určenie vlastníckeho práva v prejednávanej veci nie je vhodne zvoleným právnym nástrojom. Súd je však navrhovaným petitom žalobcov (ktorí sú v tomto smere v pozícii „pána sporu“) viazaný, a tak nemohol žalobu posudzovať v rozpore s nimi navrhovaným petitom, a to o to viac, že žalobcovia sú v konaní zastúpení od počiatku osobou znalou práva – advokátom. V tomto smere súd poukazuje na právny záver Najvyššieho súdu SR uvedený v uznesením sp.zn. 1Cdo/70/2010, v ktorom konštatoval: „V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 OSP). Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú navrhovateľ požaduje. Ak to tak nie je, návrh nespĺňa náležitosti požadované zákonom. Touto výškou peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom v návrhu je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť viac. Výnimočne sa však môže od tejto zásady odchýliť, a to v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 OSP, ktoré dovoľujú súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (ide o veci uvedené v ustanovení § 81 ods.1 O.s.p.), alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi; u odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže aj rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.“ V prejednávanej veci nejde o konanie predstavujúce výnimku viazanosti súdu petitom v zmysle § 216 ods. 2 CSP, preto je súd viazaný žalobným návrhom, čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Súd nesmie ísť nad rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra petitum"), a tak žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
28. Súd považuje za podstatné sa vyjadriť k otázke žalovaným v rade 1/ tvrdenej prejudiciality a viazanosti súdu rozhodnutím iného orgánu verejnej moci v súlade s § 194 CSP. V prvom rade súd konštatuje, že predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele o výmere 7 m2 odčlenenej z parcely vo vlastníctve žalovaných. Žalovaný v rade 1/ tvrdil, že o tejto otázke bolo rozhodnuté v správnom konaní a poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Žilina – odboru výstavby bytovej politiky zo dňa 19. 04. 2022. Z uvedeného rozhodnutia (č.l. 69), z jeho výrokovej časti vyplýva, že týmto rozhodnutím došlo k zmene rozhodnutia mesta Kysucké Nové Mesto č. MsÚ-13862/2020/03- Kn/9 zo dňa 7.12.2022 tak, že vo výroku uvedené ustanovenie § 88a Stavebného zákona sa nahrádza ustanovením § 88a ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého sa dodatočne povoľujú zrealizované stavebné pce na stavbe: „Garáž – novostavba“ na pozemku KN C 4156/152 a 41556/153 v k.ú. G. D. H. pre stavebníkov A. I. G. a A. G.. Vo zvyšnej časti ostalo rozhodnutie nezmenené. Súd konštatuje, že rozhodnutie zo dňa 7.12.2022, ku ktorého zmene rozhodnutím zo dňa 19.4.2022 došlo, strany sporu súdu nepredložili. Z odôvodnenia predloženého rozhodnutia zo dňa 19.4.2022 vyplýva, že v konaní o dodatočnom povolením stavby mesto povolilo stavbu garáže na parcele KN C č. 4156/152 a 4156/153. Súd konštatuje, že v danom prípade nemožno konštatovať prejudicialitu, nakoľko kompetentný stavebný úrad rozhodoval o povolení stavby garáže, nie o určení vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele. Skutočnosť, že skutkové tvrdenia a dôvody v stavebnom konaní, resp. k v konaní o dodatočnom povolení stavby sú totožné, prípadne obdobné ako skutočnosti uvádzané v konaní o určení vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele (spornosť vlastníckej hranice) nezakladajú nový právny stav. Zároveň súd konštatuje, že otázka určenia vlastníckeho práva nesporne patrí do kompetencie civilného súdu, o čom svedčí aj žalovaným citované uznesenie NS SR z 29.06. 2010 sp. značka 1 RkC 2/2009 v záverečnej reči. Otázka určenia vlastníckeho práva nie je otázkou, na ktorej posúdenie má právomoc správny orgán, a preto viazanosť rozhodnutím stavebného úradu v danej veci neprichádza do úvahy, aj keď nepriamo sporné skutkové tvrdenia (t.j. otázka priebehu hranice pozemkov) bola riešená aj v správnom konaní. Táto skutočnosť však nič nemení na závere súdu o nedôvodnosti žaloby podanej žalobcami v rade 1/ a 2/, preto ju súd v celom rozsahu zamietol.
29. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP:
1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou úspechu v konaní. Nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu, úspešnou stranou sporu sú žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorým súd priznal voči neúspešným žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.