Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXX/XX, J., zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -19 zo dňa 2. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku ako aj v závislých výrokom III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenia v nasledovnom znení: Súd žalovanému zakazuje vstup do bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. 1 na 6. poschodí na adrese C. XXX/X, D. E., vedeného Okresným úradom Dunajská Streda na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. E., a to až do právoplatného skončenia konania na vypratanie nehnuteľnosti.; II. výrokom vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.; III. výrokom uložil žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému žalobu na vypratanie bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. 1 na 6. poschodí na adrese C. XXX/X, D. E., vedeného Okresným úradom Dunajská Streda, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E. do 30 dní od doručenia uznesenia.; IV. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Vecne argumentoval, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že spolu so sestrou K. L. G., nar. XX.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, ktorý zdedili rovným dielom po svojej zosnulej matke. Predmetný byt využíva aj otec jej sestry a bývalý druh jej nebohej matky, (žalovaný), ktorý k nemu nemá vlastnícke oprávnenie, ani trvalý pobyt. Napriek tomu sa však v byte často zdržiava, prebýva tam a vodí si tam pravidelne cudzie osoby. V súvislosti s jeho konaním sa v uvedenom byte prestala zdržiavať sestra žalobkyne, ktorá v súčasnosti býva u starých rodičov. Žalovaný je pravidelne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, je agresívny a svojim správaním výrazným spôsobom znepríjemňuje a obmedzuje práva žalobkyne na riadne užívanie nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalovaného trvá už dlhšie obdobie a dlhodobo sa stupňuje, kedy sa dokonca vyhráža žalobkyni, že ju vyhodí z bytu, že celý byt je jeho, tento zapáli, pritom jej robí schválnosti, vulgárne nadáva a vyhráža sa smrťou, čo v žalobkyni vzbudzuje dôvodnú obavu o život a zdravie. Žalobkyňa uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu sama. Domnieva sa, že žalovaný je užívateľom drog, keďže sa

často správa mimoriadne agresívne, nevyspytateľne a má záchvaty hnevu. Situácia sa vyhrotila v noci z 30.7.2023 na 31.7.2023, kedy k riešeniu situácie musela byť privolaná policajná hliadka, ktorá žalobkyňu ako oznamovateľku priestupku, odkázala na riešenie situácie prostredníctvom . Žalobkyňa predložila potvrdenie o oznámení priestupku podaného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Dunajská Streda dňa 31.7.2023.

3. Okresný súd návrhu, aby žalovanému bol (dočasne) zakázaný vstup do predmetného bytu vyhovel. Žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania, kedy podľa vlastných slov jej vzťah voči žalovanému dospel do takej miery, že sa bojí o svoj život, keďže pri užívaní bytu sa jej žalovaný často vyhráža, niekedy aj smrťou, vulgárne jej nadáva, pričom jeho správanie je agresívne a často nevyspytateľné. Táto skutočnosť potvrdzuje, že žalobkyňa správanie žalovaného už viac nezniesla a bola nútená podať oznámenie o spáchaní priestupku žalovaným. V konaní bolo dostatočne osvedčené, že predmetný byt, ktorý žalobkyňa obýva je v jej podielovom spoluvlastníctve, pričom druhou spoluvlastníčkou je jej sestra, dcéra žalovaného. Žalobkyňa však osvedčila, že jej sestra býva už u starých rodičov, kam sa presťahovala z dôvodu správania sa žalovaného. Okresný súd má za to, že v tomto konaní nemusí brať ohľad na to, aby bola zo strany žalovaného riadne zabezpečená starostlivosť o maloleté dieťa (sestra žalobkyne), keďže je v konaní osvedčené, že jej starostlivosť majú zabezpečovať starí rodičia. V konaní bolo dostatočne osvedčené, že strany konania obývajú spoločný byt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej sestry, a že žalovaný sa voči žalobkyni správa násilne. Okresný súd poukázal na to, že si je vedomý, že rozhodnutím zasahuje podstatným spôsobom do práva žalovaného na slobodu pobytu, avšak vzhľadom na osvedčené skutočnosti, je toho názoru, že v tomto prípade prevyšuje záujem žalobkyne na zachovanie jej telesnej a duševnej integrity, a taktiež za nerušené užívanie bytu (svojho majetku). Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď žalobkyňa neodkladnú potrebu úpravy vzťahov medzi stranami konania neosvedčila. Okresný súd považoval za vhodné vyriešiť situáciu užívania bytu stranami konania v konaní vo veci samej, ktorej predmetnom má byť vypratanie bytu. V prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva štandardné dokazovanie, ale stačí, ak sa tvrdené skutočnosti v návrhu len osvedčia. V predmetnom konaní bolo doposiaľ osvedčené, že žalovaný sa správa násilne voči žalobkyni, toto však nebolo preukázané, ako nebolo preukázané ani to, či žalovaný užíva predmetný na základe určitého právneho titulu, alebo bez právneho titulu, pričom v predmetnom byte môže mať aj svoj vlastný majetok a viacero osobných vecí, keď tam prebýva. Taktiež skutočnosť, že žalovaný je otcom a zákonným zástupcom jedného spoluvlastníka, ho v určitých prípadoch oprávňuje užívať a spravovať majetok tohto spoluvlastníka, avšak vo vzťahu k tomu, či je nutné žalovaného vylúčiť z užívania predmetného bytu natrvalo bude potrebné vykonať podrobnejšie dokazovanie v konaní vo veci samej. Preto okresný súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu voči žalovanému na vypratanie bytu v primeranej lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa tak, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vyhovel a v časti návrh zamietol, je možné skonštatovať, že v časti podaného návrhu bola úspešná žalobkyňa a v časti žalovaný. Má za to, že pomer úspechu v konaní je rovnaký, keď časti návrhu nemožno vyčísliť.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný výlučne voči I. výroku, ktorým navrhol zmenu zamietnutím návrhu vo vyhovujúcej časti s poukazom na , . Argumentoval tým, že podanie na priestupkové konanie na OO PZ, nemôže byť listinou odôvodňujúcou náhlu potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Závery okresného súdu o tom, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a že osvedčila, že jej maloletá sestra (dcéra žalovaného) býva u starých rodičov, kam sa presťahovala z dôvodu správania sa žalovaného, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Jedinou pravdivou skutočnosťou je, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 30.7.2023 ku konfliktnej situácii so zavolaním polície, ktorú vyvolala žalobkyňa. Žalovaný sa v tento deň vracal po skončení pracovnej smeny okolo 21.30 hod. domov, do bytu sa však nevedel dostať. Krátko na to mu otvorila žalobkyňa dvere bytu, kde ho čakali ďalšie štyri osoby (príbuzní žalobkyne), ktorí na neho začali vykrikoval, že nemá čo hľadať v byte, nech byt okamžite opustí, keďže nie je jeho vlastníkom. Mávali pred ním papierom od advokáta, keďže mu papier nedali, nevie čo v liste bolo. Následne prišla policajná hliadka, ktorej oznamovali, že tam žalovaný nemá čo hľadať, keďže nie je vlastník. Žalovaný zavolal svojej matke, ktorá sa s otcom žalovaného tam taktiež za účelom riešenia situácie dostavila. Polícia na mieste samom nezistila

žiadne skutočnosti tvrdené žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo ďalšie skutočnosti nasvedčujúce, či už ohrozenie zdravia, či života žalobkyne, v opačnom prípade by policajt bol povinný postupom podľa § 27a zákona o Policajnom zbore vykázať žalovaného zo spoločného obydlia a zakázať mu vstup doň, o čom by vydal písomné potvrdenie. Polícia nezistila ani len priestupok v správaní žalovaného voči občianskemu spolunažívaniu. Nakoľko žalobkyňa oznámila privolanej hliadke, že je vlastníčkou bytu so svojou maloletou sestrou a žalovaný nemá vlastnícky vzťah k bytu a preto tam ani nemá čo hľadať, bolo jej taktiež oznámené, že vzniknutú situáciu môže riešiť cestou civilného súdu. Z dokladu predloženého žalobkyňou vyplýva, že v nasledujúci deň podala na OO PZ v Dunajskej Strede vo veci priestupku voči žalovanému a jeho matke oznámenie z dôvodu, že by ju mali osočovať a vyhadzovať z bytu, mali ju psychicky týrať. Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a účelové s cieľom žalovaného vykázať z bytu. Žalovaný žil s matkou žalobkyne v spoločnom vzťahu niekoľko rokov a neskôr aj v byte č. XX, ktorý kúpila družka žalovaného, ktorý na svoje náklady zrekonštruoval žalovaný. Z tohto vzťahu sa narodila spoločná dcéra K. L. G., nar. XX.X.XXXX. Matka žalobkyne krátko po narodení maloletej dcéry vážne ochorela a po štvorročnej ťažkej chorobe zomrela. Žalovaný sa riadne staral (aj stará) aj po smrti svojej družky o svoju dcéru aj o žalobkyňu. Medzi žalobkyňou a žalovaným neboli žiadne nezhody, v súčasnosti má žalobkyňa 26 rokov a niekoľko rokov udržiava styk so svojím priateľom, ktorý nepracuje, podľa názoru žalovaného sa priživuje na žalobkyni. Žalovaný je proti tomuto vzťahu, pričom názor žalovaného v tejto otázke žalobkyňu obťažuje. Iné konfliktné situácie žalovaný neeviduje. Žalovaný je presvedčený, že žalobkyňa chce žiť samostatným životom aj so svojim priateľom a nevyhovuje jej dozor a prítomnosť žalovaného v byte, v ktorom vychovával svoju maloletú dcéru (v súčasnosti 13 ročnú) a spolu so žalobkyňou viedli spoločnú domácnosť. Žalovaný aj po smrti družky uhrádzal všetky náklady spojené s bytom vrátane elektriky, TV, internetu a zabezpečoval stravu pre rodinu. Žalobkyňa okrem príležitostných brigád nepracovala v riadnom pracovnom pomere a v súčasnosti pracuje ako upratovačka na Daňovom úrade v D. E. v rozsahu 2 hodín denne. Tvrdenie žalobkyne, že hradí všetky náklady na byt sa nezakladajú na pravde aj z dôvodu, že nikdy nezarobila toľko peňazí. Absolútne nepravdivé sú tvrdenia o užívaní drog a vyhadzovaní žalobkyne z domu. S maloletou dcérou bývali až doteraz spoločne v byte, ktorý je vo vlastníctve po 1/2-ici žalobkyne a maloletej dcéry žalovaného. So starostlivosťou o maloletú dcéru žalovanému pomáhajú aj jeho rodičia. V čase, keď má žalovaný dlhé smeny v týždni bola u starých rodičov (rodičov žalovaného), aby ju mohli včas odviesť do školy. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia má žalovaný znemožnený vstup do bytu, ktorého nie je vlastníkom, odsťahoval sa aj so svojou maloletou dcérou k svojim rodičom a maloletú dcéru prihlásil na trvalý pobyt vo J., M. H. I. N. XX (kde bývajú v súčasnosti spoločne v rodičovskom dome žalovaného spolu s jeho rodičmi). Žalovaný po týchto konfliktoch nemá už záujem zotrvať v tomto byte so svojou dcérou. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k bytu je však pripravený v budúcnosti riešiť v prospech záujmov svojej maloletej dcéry, prípadne aj v osobitnom občianskom súdnom konaní. Žalovaný zostal naďalej bývať v predmetnom byte výlučne za účelom pokračovania v poskytovaní riadnej starostlivosti svojej rodine vrátane žalobkyne po smrti ich matky. Približne pred pol rokom bol krátko po nasadnutí do motorového vozidla pri jeho vedení zastavený a kontrolovaný hliadkou policajného zboru, pričom sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v krvi a bol vyzvaný aj na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie omamných a psychotropných látok v tele. Na otázku žalovaného, prečo ho chcú podrobiť aj takémuto vyšetreniu, mu policajti odpovedali, že mali telefonické hlásenie od ženy, že je pod vplyvom drog. Žalovaný sa podrobil vyšetreniu na zistenie omamných a psychotropných látok v tele s negatívnym výsledkom, aj s negatívnym výsledkom na alkohol. Je otázne, odkiaľ o tom mala vedomosti žalobkyňa, ibaže políciu zavolala ona s ohlásením, že je pod vplyvom drog. Tomu svedčí aj obsah návrhu s uvedením, že mal údajne vykazovať známky požitia omamných a psychotropných látok.

6. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila tak, že odvolanie navrhuje zamietnuť. O kontrolách vykonaných hliadkou Policajného zboru SR zameraných na zistenie požitia alkoholických nápojov, príp. iných návykových alebo psychotropných látok sa dozvedela od známych, ktorým sa žalovaný v tejto súvislosti sťažoval. Agresívne správanie žalovaného pod vplyvom alkoholu alebo iných látok, nielen voči žalobkyni môžu potvrdiť viacerí svedkovia, ktorých osobné údaje do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla z dôvodu opatrnosti. Ohľadom protiprávnych úkonov žalovaného, koná odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede (vyšetrovateľka: O.). Po smrti matky žalovaný do bytu pravidelne vodil neznáme osoby, s ktorými sa „zabával“. Zábava bola spravidla spojená s konzumovaním alkoholických nápojov, možno aj iných návykových látok bez ohľadu na to, že so sestrou mali v noci spať. Sestra v nasledujúci deň počas vyučovania v škole mala problémy sa sústrediť, žalobkyňa mala problémy v práci na pobočke daňového úradu. Maloletú sestru pravidelne odvážala na aute do školy, taktiež pre ňu po skončení vyučovania aj

chodila. Z toho dôvodu bolo pre žalobkyňu náročné nájsť si také zamestnanie, popri ktorom by stíhala starostlivosť o sestru. Nie je na tom nič zvláštne, ak žena vo veku žalobkyne má priateľa a stretáva sa s ním, ale k uvedeným stretnutiam ani nemohlo dôjsť v dotknutom byte, a to práve z dôvodu, že to svojim správaním znemožňoval žalovaný a jeho známi. V súčasnosti pracuje brigádne na Daňovom úrade D. E. na základe dohody o pracovnej činnosti s príjmom mesačne 200,- eur v čistom s tým, že jej finančne pomáhajú rodičia jej nebohej matky. Žalovaný na úhradu nákladov neprispieva. Žalovaný nielenže žalobkyni znemožňuje užívanie nehnuteľnosti, ale ohrozuje mravnú výchovu a zdravý duševný vývin jej maloletej sestry (Pripojila Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 7.12.2022).

7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného a uviedol, že tvrdenie, že žalovaný sa pod vplyvom alkoholu a návykových látok správal násilne, nie je pravdivé, nakoľko žalovaný už niekoľko rokov nepožíva alkoholické nápoje vôbec a tobôž nie iné návykové látky. Nikdy žalobkyňa nepristihla žalovaného pod vplyvom návykovej látky, nikdy u neho nenašla žiadne návykové látky, nikdy nešoféroval pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok. Žalobkyňa podala na žalovaného a jeho matku trestné oznámenie a to na základe jediného incidentu, ktorý sa stal 30.7.2023, ktorý však zapríčinila žalobkyňa, nie žalovaný. Na základe trestného oznámenia žalobkyne, na ktoré sa odvoláva vo svojom podaní, nebolo voči žalovanému doposiaľ začaté trestné stíhanie. Žalovaný sa však z bytu po 30.7.2013 odsťahoval aj so svojou maloletou dcérou a nemá záujem vystavovať v budúcnosti takýmto stresom seba a najmä svoje maloleté dieťa. Od odsťahovania sa žalovaného z bytu aj s maloletou dcérou, neprejavila žalobkyňa žiaden záujem o svoju sestru, nekontaktovala sa s ňou vôbec. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne obavy, ktoré v návrhu uvádzala, neexistovali ani netrvali, keďže žalovaný sa z bytu odsťahoval po uvedenom konflikte. Okrem žalobkyne, aj on aj jeho rodičia vozievali maloletú do školy. Je pravdou, že nakoľko sa žalobkyňa zdržiavala doma, mala len príležitostné brigády, bolo od nej tiež požadované, aby pomohla pri starostlivosti o jej maloletú sestru, preto ju vozievala ráno aj ona do školy. Žalovaný však zabezpečoval kompletnú starostlivosť o rodinu. Žalobkyňa žiadne náklady súvisiace s užívaním bytu neplatila, všetky hradil žalovaný, hoci zmluvy o dodávkach služieb s dodávateľmi služieb podpísala. Po 30.7.2023 odkedy sa s maloletou dcérou z bytu odsťahoval, nie sú hradené úhrady za tieto služby. Dodávateľ oznámil žalovanému, omeškanie platieb za elektrinu od augusta. Po odsťahovaní sa z bytu prestal žalovaný platiť aj mesačné preddavkové platby na správu, naďalej platí TV a internet vo výške 68,- eur. Žalovaný nemá záujem bývať v tomto byte spoločne so žalobkyňou (so svojou dcérou býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kde má vytvorené všetky vhodné podmienky a pri riešení vlastníckeho práva svojej maloletej dcéry bude hájiť jej záujmy zákonnou cestou). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčene dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi alebo ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity. Ani jedno tvrdenie žalobkyne sa nepreukázalo ako pravdivé, ktoré by hodnoverne osvedčilo dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnú ochrana. Od 30.7.2023 sa žalovaný v byte nenachádza. Trestné oznámenie žalobkyne podané na druhý deň po 30.7.2023 na žalovaného aj na jeho matku po konflikte, ktorý vznikol práve z dôvodov na strane žalobkyne a jej príbuzných a útoky smerovali voči žalovanému, pričom matka žalovaného (aj s otcom žalovaného) sa až následne dostavila na riešenie konfliktnej situácie. Potvrdzuje privolanie hliadky ku incidentu 30.7.2023 žalobkyňou, pričom polícia nevzhliadla žiadne protiprávne konanie žalovaného, ktoré by osvedčilo postup polície na jeho vykázanie z bytu, resp. dopustenia sa priestupku žalovaným. Žalovaný nepopiera spory medzi ním a žalobkyňou, nakoľko sa mu nepáčilo, že nepracuje riadne a udržiava styk s človekom, s ktorým chce spoločne žiť, ktorý však nepracuje a podľa žalovaného sa na žalobkyni priživuje. Náhľad žalobkyne na život sa nestotožňuje s názorom žalovaného, a tieto názorové rozdiely by vyvolávali len ďalšie konflikty. Z uvedeného dôvodu nemá žalovaný záujem žiť v spoločnej domácnosti spoločne aj s dcérou svojej družky.

8. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného tak, že v podstate od 15. alebo 16.7.2023 už fakticky bývala žalobkyňa u svojich starých rodičov (rodičov jej matky) fakticky sa presťahovala práve z dôvodu, aby tým predišla konfliktným situáciám pravidelne vyvolávaným zo strany žalovaného a rovnako jeho milenkou (M. L.), ktorá sa zdržiavala v dotknutom byte pravidelne a pred žalobkyňou viackrát vyhlásila, že byt patrí žalovanému a ona v byte aj naďalej bude bývať, ako družka žalovaného. Žalobkyňa ju požiadala, aby byt opustila, ale v reakcii na uvedené žalovaný a M. na ňu začali kričať a vyhrážať sa jej, že ,, ... mám 5 minút na to a aby som pozbierala veci a z bytu vypadol ...“ a že ,, ... by som si zaslúžila a aby som zdochla...“ Nevedela, čo má urobiť, cítila sa bezmocná a bezradná, radšej z bytu odišla. Porozprávala tieto udalosti starým rodičom. Iba vďaka psychickej podpore starých rodičov a v ich osobnej prítomnosti sa vôbec opovážila k tomu, aby sa dňa

30.7.2023 vrátila do bytu. Prišla s ňou aj jej stará matka a ujo P. A. (brat jej nebohej matky). Aj v uvedený deň došlo zo strany žalovaného k vyhrážkam a keby tam nebolo jej starej matky a jej uja, tak nevie, k čomu všetkému by ešte prišlo. Z dôvodu, aby nedošlo k naplneniu vyhrážok vyslovených žalovaným sa rozhodla zavolať na políciu a žalovaný upustil od agresívneho správania v podstate až po ich príchode. Potom, ako sa žalovaný (po príchode policajnej hliadky) trošku upokojil, jeden z prítomných policajtov ho upozornil, že ak chce aj naďalej zostať v byte, tak musí preukázať vlastnícke alebo užívacie právo k nemu. Žalovaný však uvedené preukázať nevedel a tak ho hliadka polície vyzvala k tomu, aby byt opustil s tým, že ak tak „dobrovoľne“ neučiní, tak môže byť z bytu vykázaný. Druhý člen hliadky žalobkyňu poučil o tom, že má právo podať trestné oznámenie. Protiprávne úkony žalovaného zo dňa 30.7.2023 sú riešené na Okresnom úrade Dunajská Streda v konaní o priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa , o čísle spisovej značky nemá informáciu. Dňa 30.9.2023 bola nútená na žalovaného podať ďalšie trestné oznámenie, a to pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa ods. l, 2 písm. b) v nadväznosti na ods. l písm. c) . Nemá vedomosť v akom štádiu je trestné konanie. Žalovaný ju dlhší čas citovo vydiera, o.i. aj tým, že pokiaľ to nebude tak, ako si to želá on, tak už svoju maloletú sestru neuvidí. So sestrou nevie nadviazať kontakt, ani starí rodičia, a to ani telefonicky a ani prostredníctvom aplikácií (WhatsApp, Viber alebo Messenger). Podstatou obsahu dotknutých správ od sestry je to, že jej otec t.j. žalovaný jej zakázal, aby sa s nimi stretla či komunikovala. Byt bol zakúpený jej nebohou matkou, keď predala jej predchádzajúci jednoizbový byt a kúpu dotknutého trojizbového bytu financovala sčasti z utŕženej kúpnej ceny, sčasti za finančnej pomoci jej rodičov a sčasti z úveru, ktorý jej poskytla N., Q.. Dlžníkom voči banke bola iba ona. Úver poskytnutý zo strany N., Q. bol poistený a po smrti matky poisťovňa zaplatila v prospech banky nesplatený zostatok úveru. Tvrdenia, že by mal žalovaný prispieť k nadobudnutiu bytu alebo mal investovať vlastné finančné prostriedky do jeho rekonštrukcie, sú klamstvom. Klamstvom žalovaného je aj to, že úhrady za služby spojené s užívaním dotknutého bytu mal hradiť on. Uvedené platby bola schopná hradiť žalobkyňa za pravidelnej finančnej pomoci svojich starých rodičov. Po skončení strednej školy v roku 2017, kedy bol vodičský preukaz žalovaného zadržaný práve z dôvodu, že šoféroval pod vplyvom alkoholu, musela žalovaného voziť do zamestnania (v tom čase pracoval ako kuchár v reštaurácii ,,G.“ v Dunajskej Strede). Musela hľadať také zamestnanie, v rámci ktorého môžem pracovať maximálne 2 - 3 hodiny denne, preto v súčasnosti pracuje na pobočke Daňového úradu v D. E. v rozsahu 10 hodín týždenne. Ak by polícia žalovaného dňa 30.7.2023 nevyzvala k tomu, aby byt opustil a ak by okresný súd nevydal neodkladné opatrenie, žalovaný by aj naďalej prebýval v byte, žalobkyňa by nemala možnosť realizovať užívacie právo k bytu, nakoľko bola neustále pod jeho psychickým tlakom a viackrát sa jej vyhrážal, že byt bude skôr či neskôr aj tak jeho. Najväčším problémom je v tejto súvislosti závislosť žalovaného na omamných a psychotropných látkach, resp. na alkohole. Bola by najradšej, keby sa v záujme svoj dcéry priznal k týmto problémom a dobrovoľne sa podrobil liečbe. Pripojila Potvrdenie OO PZ Dunajská Streda zo dňa 30.9.2023 na čl. 115, doklady o hotovostných vkladoch N. Q. a podacie lístky na čl. 116-122.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 – ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý I. výrok, výroky III. a IV. (ako závislé) uznesenia postupom podľa potvrdil.

10. Žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia: Súd ukladá žalovanému, aby nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. 1 na 6. poschodí na adrese C. XXX/X, D. E. vedeného Okresným úradom Dunajská Streda na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E., aby zakázal žalovanému žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu, aby zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný je pravidelne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, je agresívny a svojím správaním výrazným spôsobom jej znepríjemňuje a

obmedzuje práva na riadne užívanie nehnuteľnosti. Uvedené konanie trvá už dlhšie obdobie a dlhodobo sa stupňuje, vyhráža sa, že ju vyhodí z bytu, že celý byt je jeho, byt zapáli, robí jej schválnosti, vulgárne nadáva a vyhráža sa smrťou, čo v žalobkyni vzbudzuje dôvodnú obavu o život a zdravie, bojí sa zdržiavať v byte.

11. Výrok II. neodkladného opatrenia, ktorým bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietnutý (zákaz žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať, zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov), nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom návrhu na nariadenie vyhovel, III. výrokom uložil žalobkyni podať žalobu o vypratanie, IV. výrokom rozhodol o náhrade trov konania.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu žalobkyne v časti zákazu vstupu žalovanému do bytu, avšak nesprávne aplikoval podľa , keď s ohľadom na nižšie uvedené, bol dôvodný postup podľa .

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné mieste, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

17. Neodkladné opatrenie podľa rieši najakútnejšie situácie domáceho násilia, zväčša po vykázaní páchateľa domáceho násilia zo spoločného obydlia, kde neodkladné opatrenie smeruje voči osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia. Pri aplikácii predmetného ustanovenia je preto ustanovená veľmi krátka lehota na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia (24 hodín) a je vylúčená zodpovednosť za škodu v zmysle . Tento inštitút (spravidla) nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle zákona o policajnom zbore, keď policajt je povinný poskytnúť ohrozenej osobe poučenie o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 10 dní od vykázania. Uvedená lehota sa podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predlžuje až do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o takomto návrhu ( zákona o policajnom zbore). Neodkladné opatrenie podľa sa síce hypotézou právnej normy čiastočne prelína s hypotézou právnej normy aplikovanou súdom prvej inštancie (označenou žalobkyňou aj v návrhu písm. e/), keď ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity nepochybne predstavuje aj domáce násilie, avšak čiastočne sa líši v predpokladoch nariadenia tohto neodkladného opatrenia (osvedčenie domáceho násilia vs. osvedčenie zásahu do telesnej a duševnej integrity) a jeho následkoch (možnosť domáhať sa náhrady škody).

18. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských

práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

19. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

22. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

23. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

24. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

25. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

26. Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

27. Podľa , 2 každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

28. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

29. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

30. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

32. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

33. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby (vrátanie ) vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto ( ), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

34. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné

opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

35. Vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s opisom správania sa žalovaného voči žalobkyni, ako aj z predložených listinných dôkazov založených v spise, dôvodne bol považovaný za osvedčený chránený nárok /právo žalobkyne na pokojné bývanie a užívanie bytu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej maloletej sestry (dcéry žalovaného a nebohej matky žalobkyne), bez strachu o svoj život a zdravie/, ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

36. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania a dôkazov nimi predložených, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade protichodné. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou (jej prepisom napr.) a podobne.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, t.j. nemožno vylúčiť, že by bol súd oprávnený vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie aj keď by išlo o jediný preukázaný (osvedčený) útok s použitím násilia.

38. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade protichodné.

39. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne, s poukazom na potvrdenie o oznámení protiprávneho konania žalovaného zo dňa 31.7.2023 na čl. 4, s cieľom poskytnutia dočasnej ochrany pred ďalším ohrozením, pričom sa umožní pokojné bývanie v predmetnom byte žalobkyni. Žalovaný nepoprel konflikty so žalobkyňou už pred dňom 30.7.2023, i keď z iných dôvodov ako uvádzala žalobkyňa (názorových rozdielov na život žalobkyne), ani konfliktnú situáciu dňa 30.7.2023, ku ktorej práve žalobkyňa privolala políciu, ako ani požívanie alkoholu v minulosti. Boli tak splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne žalovaným ako aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že žalovaný v predmetnom byte už nebýva a ani v budúcnosti nemá záujem v ňom bývať, nemá vplyv na správnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má preventívny charakter, aby sa tým predišlo opäť možným konfliktným kontaktom medzi stranami, ktoré by mali negatívny vplyv na právo žalobkyne predmetný byt nerušene užívať ako jednej z podielových spoluvlastníčok.

40. Uvedený zásah do práv žalovaného je legitímny, keďže viac ako právo na obydlie je potrebné chrániť zdravie a život žalobkyne v spojení s právom na pokojné užívanie bytu v jej podielovom spoluvlastníctve, ktoré je zároveň je obydlím. Preukazovanie dôvodnosti žaloby o vypratanie (ktorú žalobkyňa aj dňa 6.9.2023 podala na okresný súd), bude predmetom konania a v ňom vykonaného dokazovania. Pričom žalovaný sám potvrdil absenciu predmetný byt užívať. Zároveň okresný súd správne obmedzil trvania nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci vypratania, čím sa docieli definitívne vyriešenie otázky užívania predmetného bytu žalovaným.

41. K odvolacej argumentácii žalovaného, že okresný súd rozhodol len na základe nepravdivých tvrdení žalobkyne, je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. Dokazovanie relevantných rozhodujúcich skutočností (nie osvedčovanie najvýznamnejších skutočností) sa potom vykonáva v konaní vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť žalobkyňou riadne uplatnený žalobou. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadujúcom v základnom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva.

42. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý výrok I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa potvrdil, pričom dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia videl v aplikácii .

43. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením uložil žalobkyni podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej (výrok III. napadnutého uznesenia), pričom vymedzil strany konania (žalobkyňa a žalovaný), ako i predmet konania vo veci samej (vypratanie nehnuteľnosti) v súlade s ustanovením , keď vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom práva žalobkyne byt pokojne užívať ( ) bola daná.

44. Potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa týkalo aj závislého výroku o povinnosti podať žalobu vo veci samej, ktorý žalovaný nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou, pričom ani odvolací nemal dôvod nesúhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, preto III. výrok postupom podľa ako vecne správny potvrdil. Zároveň postupom podľa potvrdil IV. výrok o náhrade trov konania (ktorý žalovaný taktiež nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou).

45. Podľa v spojení s ustanovením a ustanovením odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej vznikol voči žalovanému, v konaní neúspešnému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie ( ).

46. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalovaného, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania ().

48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).