Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/355/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. I. M., bývajúcej

v N., proti odporcovi M. M., bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. I. S., advokátkou

so sídlom v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Pezinok

pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 2. augusta 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok uznesením zo 4. júla 2012 č.k. -32: a/ zakázal

odporcovi vstupovať do rodinného domu súpisného čísla X., postaveného na parcele

č. X., nachádzajúcom sa v katastrálnom území D. a zapísanom na liste vlastníctva č. X.,

b/ navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 30 dní podať návrh na začatie konania o vylúčenie

odporcu z užívania nehnuteľnosti pod následkom zániku predbežného opatrenia,

c/ navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, že z navrhovateľkou

tvrdených skutočností a k návrhu pripojených listín (oznámenie navrhovateľky na OO PZ

Senec z 19. júna 2012, ktorým oznamovala fyzický a verbálny útok odporcu voči

navrhovateľke, oznámenie navrhovateľky na OO PZ Senec z 1. júla 2012, potvrdenie vydané

OO PZ Senec z 1. júla 2012 o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia) bola osvedčená

2

potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Preto s poukazom na

s použitím návrhu vyhovel.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu uznesením z 2. augusta 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle

potvrdil. Stotožnil sa s jeho názorom, že v danom prípade vzhľadom na charakter podozrenia,

ktorý uviedla navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, je preventívno-

ochranná funkcia predbežného opatrenia plne odôvodnená.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie, ktoré odôvodnil

ustanovením , konkrétne existenciou vady konania podľa

písm. f/ Uviedol, že k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom došlo tým, že súdy pri

rozhodovaní nezohľadnili vyjadrenie, ktoré podal k návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia a nevykonali v ňom navrhnuté dôkazy. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd

zrušil uznesenia oboch súdov nižšieho stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2

; tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení (viď

). Dovolanie odporcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení je teda v zmysle neprípustné.

3

So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy,

či v konaní nedošlo k procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd,

či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle

prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade,

ale iba zistenie, že v konaní k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v tom, že súdy proti rozhodovaní nezohľadnili jeho vyjadrenie k návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené pred

rozhodnutím a nevykonali v ňom navrhnuté dôkazy.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovi bolo niektoré

z týchto práv odňaté, prípustnosť dovolania preto ani z uvedeného ustanovenia nemožno

vyvodiť.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí

byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných

pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má

navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby

prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie

predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky

vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný

podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť

aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou

ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to

pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne

oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne

právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou

urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti

účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej

úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava

pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa ods. l písm. g/ preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca vyjadrenie k návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, na ktoré v dovolaní poukazuje a z ktorého nezohľadnenia vyvodzuje

vadu konania v zmysle , podal Okresnému súdu Pezinok email-om

3. júla 2012 o 20,28 hod.; podľa potvrdenia podateľne Okresného súdu Pezinok uvedené

podanie bolo prijaté a potvrdenka o prijatí bola odosielateľovi zaslaná 3. júla 2012

o 20,56 hod.

Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd považuje za nesprávne

konštatovanie uvedené odvolacím súdom v dovolaním napadnutom rozhodnutí, že vyjadrenie

odporcu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo súdu doručené až 4. júla 2012,

v čase, kedy bolo už predbežné opatrenie nariadené. Avšak aj za tohto stavu, že súdy pri

rozhodovaní neprihliadli na toto vyjadrenie odporcu, konanie nezaťažili vadou v zmysle § 237

písm. f/ , nakoľko ako už bolo vyššie uvedené k nariadeniu predbežného opatrenia

aj v prípadoch podľa , keďže ide o konanie z hľadiska procesného

maximálne zrýchlené, stačí osvedčenie (nie dokázanie) skutočností, odôvodňujúcich dočasnú

úpravu pomerov účastníkov, ktoré vyplývajú z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

a pripojených listín, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky

okolnosti javí súdu ako nanajvýš pravdepodobná.

Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa

(dôvodnosťou nariadenia predbežného opatrenia pre existenciu podozrenia z násilia voči

navrhovateľke), dovolací súd poznamenáva, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný

dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách

konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

voči odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. marca 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková