Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 22 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)aca/387551.0c301b.pdf
PDF · 101.55 KB
No categories available
3Cdo/355/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 355/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. I. M., bývajúcej
v N., proti odporcovi M. M., bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. I. S., advokátkou
so sídlom v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Pezinok
pod sp. zn. 10 C 130/2012, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 2. augusta 2012 sp. zn. 5 Co 346/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok uznesením zo 4. júla 2012 č.k. 10 C 130/2012-32: a/ zakázal
odporcovi vstupovať do rodinného domu súpisného čísla X., postaveného na parcele
č. X., nachádzajúcom sa v katastrálnom území D. a zapísanom na liste vlastníctva č. X.,
b/ navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 30 dní podať návrh na začatie konania o vylúčenie
odporcu z užívania nehnuteľnosti pod následkom zániku predbežného opatrenia,
c/ navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, že z navrhovateľkou
tvrdených skutočností a k návrhu pripojených listín (oznámenie navrhovateľky na OO PZ
Senec z 19. júna 2012, ktorým oznamovala fyzický a verbálny útok odporcu voči
navrhovateľke, oznámenie navrhovateľky na OO PZ Senec z 1. júla 2012, potvrdenie vydané
OO PZ Senec z 1. júla 2012 o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia) bola osvedčená
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Preto s poukazom na § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p.
s použitím § 76 ods. 4 O.s.p. návrhu vyhovel.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu uznesením z 2. augusta 2012
sp. zn. 5 Co 346/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil. Stotožnil sa s jeho názorom, že v danom prípade vzhľadom na charakter podozrenia,
ktorý uviedla navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, je preventívno-
ochranná funkcia predbežného opatrenia plne odôvodnená.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie, ktoré odôvodnil
ustanovením § 241 ods. 1 písm. a/ O.s.p., konkrétne existenciou vady konania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. Uviedol, že k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom došlo tým, že súdy pri
rozhodovaní nezohľadnili vyjadrenie, ktoré podal k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a nevykonali v ňom navrhnuté dôkazy. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd
zrušil uznesenia oboch súdov nižšieho stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p.; tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení (viď
§ 239 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie odporcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu
o predbežnom opatrení je teda v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy,
či v konaní nedošlo k procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd,
či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p.
nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle
§ 239 O.s.p. prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade,
ale iba zistenie, že v konaní k tejto vade skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
ktorej existenciu vidí v tom, že súdy proti rozhodovaní nezohľadnili jeho vyjadrenie k návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené pred
rozhodnutím a nevykonali v ňom navrhnuté dôkazy.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv
účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať
sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote
urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovi bolo niektoré
z týchto práv odňaté, prípustnosť dovolania preto ani z uvedeného ustanovenia nemožno
vyvodiť.
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí
byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných
pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má
navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby
prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie
predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný
podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť
aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to
pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej
úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava
pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca vyjadrenie k návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, na ktoré v dovolaní poukazuje a z ktorého nezohľadnenia vyvodzuje
vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., podal Okresnému súdu Pezinok email-om
3. júla 2012 o 20,28 hod.; podľa potvrdenia podateľne Okresného súdu Pezinok uvedené
podanie bolo prijaté a potvrdenka o prijatí bola odosielateľovi zaslaná 3. júla 2012
o 20,56 hod.
Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd považuje za nesprávne
konštatovanie uvedené odvolacím súdom v dovolaním napadnutom rozhodnutí, že vyjadrenie
odporcu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo súdu doručené až 4. júla 2012,
v čase, kedy bolo už predbežné opatrenie nariadené. Avšak aj za tohto stavu, že súdy pri
rozhodovaní neprihliadli na toto vyjadrenie odporcu, konanie nezaťažili vadou v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., nakoľko ako už bolo vyššie uvedené k nariadeniu predbežného opatrenia
aj v prípadoch podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., keďže ide o konanie z hľadiska procesného
maximálne zrýchlené, stačí osvedčenie (nie dokázanie) skutočností, odôvodňujúcich dočasnú
úpravu pomerov účastníkov, ktoré vyplývajú z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a pripojených listín, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky
okolnosti javí súdu ako nanajvýš pravdepodobná.
Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa
(dôvodnosťou nariadenia predbežného opatrenia pre existenciu podozrenia z násilia voči
navrhovateľke), dovolací súd poznamenáva, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný
dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách
konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania
voči odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo
nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. marca 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková