Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-95-2025.pdf
PDF · 113.37 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/95/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zast. splnomocniteľkou: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., IČO: 51 864 983, Jelenec 353, proti povinnému: A. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 13.6.2025 č. k. 11C/47/2025-23, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Povinnému voči navrhovateľke n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne ( správne „navrhovateľky“ ďalej len „navrhovateľky“ ) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému ( správne „povinnému z neodkladného opatrenia“, ďalej len „povinnému“ ) dočasne nevstupovať do domu s.č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa na C. F. G. D., postavenom na parcele č. 10501/137, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX ( ďalej aj „ rodinný dom“ ), a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorú žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu by jej uložil podať súd prvej inštancie v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. e) a f), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2 a § 331ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej aj „C.s.p.“ ), § 136 ods.1 a 2, § 137 ods.1 a § 139 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj „O.z.“ ).
3. Vecne dôvodil tým, že navrhovateľka ničím neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo strany povinného t.j., že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma. Od augusta 2024 uplynulo viac ako deväť mesiacov, mesiac po auguste 2024 s dcérou v rodinnom dome opäť bývali až doposiaľ, pričom navrhovateľka ničím neosvedčila, že by jej od augusta 2024 zo strany povinného hrozilo nebezpečenstvo, keďže všetky dôkazy, ktoré predložila, sa týkajú výlučne skutku zo dňa 26.8.2024. Tvrdenia navrhovateľky o násilí po auguste 2024 tak neboli ničím objektivizované a zostali len v rovine subjektívnych tvrdení. Hoci navrhovateľka v návrhu uvádza, že neodkladné opatrenie navrhuje nariadiť z dôvodu psychického, ako aj fyzického týrania zo strany povinného, tvrdené týranie ničím neosvedčila. Za osvedčené bolo možné mať len tú skutočnosť, že podala na povinného trestné oznámenie, aj to za skutok spred trištvrte roka, čo však pre nariadenie neodkladného opatrenie nepostačuje. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie nemôže byť prostriedkom na riešenie bežných vzťahových konfliktov bývalých manželov, vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov v súvislosti s rozpadom rodiny ( viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.
25Co/7/2021-63 zo dňa 23.2.2021, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/65/2025- 172 zo dňa 9.6.2025 ).
4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie prostredníctvom splnomocnenkyne navrhovateľka, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. ( súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ), § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. ( konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ) a § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ( rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci ). Odôvodneniu uznesenia súdu prvej inštancie vytkla, že je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, nepreskúmateľné, formalistické a z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti aj nespravodlivé, pričom súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jej podstatnou argumentáciou, čo je nezlučiteľné s obsahom práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Je založené na nesprávnych skutkových zisteniach a ich nesprávnom právnom posúdení. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre záver o nesplnení zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia. Namietla argument súdu prvej inštancie, že jej návrhu chýba potrebná naliehavosť, pretože k tvrdenému fyzickému útoku povinného na ňu malo dôjsť dňa 26.8.2024, avšak sa zákazu vstupu do nehnuteľnosti domáha návrhom podaným až po viac ako trištvrte roku a vzhľadom na uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých stavia svoj návrh, tu nepochybne nejde o bezprostredne hroziacu ujmu žalobkyni uvedenou situáciou, a preto tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. Z ňou v návrhu popísaných skutočností jednoznačne a bezo sporu vyplýva, že vo vzťahu k nej povinný komunikoval a stále, teda aj po fyzickom útoku zo dňa 26.8.2024 komunikuje spravidla vulgárne a agresívne, hoci sa spolu s maloletou dcérou snažili a snažia mu vyhýbať, v prítomnosti maloletej dcéry ju hrubo osočuje, uráža, vyhráža sa jej. Správanie povinného je nepredvídateľné a ona spolu s dcérou sú neustále vystavované veľkej miere stresu v ich prirodzenom prostredí, čo nepriaznivo pôsobí na ich telesný a psychický stav. Dňa 20.6.2025 podala na Okresnej prokuratúre Trnava trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa§ 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Aj z podaného trestného oznámenia vyplýva ohrozenie jej a maloletej dcéry telesnej a duševnej integrity konaním povinného. Nerozumie ani ďalšej argumentácii súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že sa s dcérou po mesiaci od odsťahovania vrátili späť do rodinného domu je v rozpore s jej tvrdenými obavami zo spolužitia s povinným a teda neexistujú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Maloletá dcéra psychicky zle znášala „ vytrhnutie " zo známeho, prirodzeného prostredia, v ktorom vyrastala, kde navyše mala psa a mačku, na ktorých je nadmerne citovo fixovaná, spôsobovalo to u nej obrovskú emočnú záťaž, preto sa aj napriek nesmiernym obavám rozhodla vrátiť do rodinného domu. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že ničím neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo strany povinného, a teda že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma. Od augusta 2024 uplynulo viac ako deväť mesiacov, mesiac po auguste 2024 sa s dcérou v rodinnom dome opäť bývali až doposiaľ, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie ničím neosvedčila, že by jej od augusta 2024 zo strany povinného hrozilo nebezpečenstvo, keďže všetky dôkazy, ktoré predložila, sa týkajú výlučne skutku zo dňa 26.08.2024. Vo svojom návrhu uviedla, že povinný si pre dosiahnutie vlastných cieľov zvolil najmä jej a dcérine psychické týranie. Správa sa k nim pohŕdavo, na ňu vyvíja nátlak, vyhráža sa jej, jeho opakované a úmyselné správanie je zamerané na jej a dcérino zraňovanie , ponižuje ju pred dcérou, manipuluje s nimi a už v neúnosnej miere ovplyvňuje ich obvyklý spôsob života. Svojim dlhodobým krutým, bezohľadným a bolestivým konaním obmedzuje jej a dcérinu bezpečnosť, spôsobuje im osobné príkorie, opakované obavy o fyzické aj psychické zdravie jej a ich dcéry, o psychický vývin dcéry a v neposladenom rade o ich život. Spolu s dcérou sú neustále (čo zanemená aj od augusta 2024) vystavované veľkej miere stresu v ich prirodzenom prostredí, čo nepriaznivo pôsobí na ich telesný a psychický stav. Nevie predvídať, kedy sa agresívne správanie povinného, ktorého sa voči nej za prítomnosti maloletej dcéry dopúšťa, vyústia i do závažnejšieho fyzického násilia, preto ich spolužitie v dotknutom rodinnom dome je neprijateľné a priamo ohrozujúce i zdravý vývin maloletej dcéry, preto považuje naďalej za objektívne nevyhnutné upraviť bezprostredne vzťahy nariadením neodkladného opatrenia. Povinný svojím konaním a to neustálym atakovaním, nepravidelným vracaním sa do domu, v ktorom nebýva, verbálnym napádaním, ponižovaním a zhadzovaním, fyzickým atakom v rodinnom dome dňa 26.8.2024, najnovšie aj vylomením zámku na izbe, ktorú s maloletou dcérou užívajú, či vyzlečením sa donaha pred maloletou dcérou ohrozuje jej a dcérinu duševnú a telesnú integritu
a vzbudzuje v nich dôvodnú obavu z ohrozenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu ( z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. postačuje, také konanie povinného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20.08.2015 ustálil, že „ v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej." Ďalej z názoru ústavného súdu vyplýva, že „ rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude spravidla stručnejšie, ako rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby, hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu - t. j. aby toto odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia." Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia odvolacieho súdu ( § 236 v spojení s § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p. ), ktorej sa odvolací súd nemôže zbaviť tým, že sa v odôvodnení svojho uznesenia obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby jej zároveň priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie ( § 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p. ) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod ( § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale neboli v konaní zistené ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmeroval do konania vo veci samej, ale išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
12. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ústava“ ) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
13. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
14. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovor“ ) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
15. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. ( 1 ) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí tak nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných náležitostí žaloby ( § 132 C.s.p. ) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( § 326 C.s.p. ), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová náležitosť, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
17. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
20. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
21. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku ( nároku vo veci samej ), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
22. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom ( porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016 ).
23. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia ( porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016 ).
24. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
25. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce ), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie ( porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 355/2012 ). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, a pod. Stanovisko povinného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Je nevyhnutné osvedčiť, že navrhovateľkina osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby /svedka/ a podobne. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľku.
26. Násilie je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu ( porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012 ).
27. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov má navrhovateľ neodkladného opatrenia k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom uvedené závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia majú byť pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ( § 326 ods. 2 C.s.p. ). To bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa § 328 ods. 2 C.s.p. ( v posudzovanej veci do 24 hodín od doručenia návrhu). Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností osvedčených z predložených listín ( § 329 ods. 1 C.s.p.). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. nevykonáva.
28. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu, ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne
vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov znemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1118). Ďalším argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje
29. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila žiadne také skutočnosti, ktoré by napĺňali zákonné predpoklady uvedené v § 325 ods. 2 písm. e) a f) C.s.p. Skutkové jadro návrhu je založené na jedinom incidente zo dňa 26.8.2024, ku ktorému došlo takmer deväť mesiacov pred podaním návrhu, pričom žiadne ďalšie útoky, ktoré by mohli byť považované za prejavy násilia alebo jeho hrozby, po tomto dátume neboli objektívne osvedčené. Navyše, uvedený incident bol políciou kvalifikovaný ako priestupok, nie ako trestný čin, čo výrazne oslabuje dôvodnosť domnienky násilného správania povinného vo vzťahu k navrhovateľke. Nebolo predložené žiadne rozhodnutie o vykázaní, žiadny znalecký posudok ani iný dôkaz, ktorý by preukazoval trvajúce alebo opakované správanie povinného nasvedčujúce ohrozeniu integrity navrhovateľky alebo maloletého dieťaťa.
30. Navrhovateľka v odvolaní opakovane zdôrazňuje psychický nátlak a verbálne útoky, no tieto neboli ani doložené, ani objektivizované, a to hoci má možnosť predložiť dôkazy vo forme správ z poradní, psychologických vyšetrení alebo ďalších listín osvedčujúcich následky správania povinného. Subjektívne obavy navrhovateľky bez ich korelátu v dôkazoch nemožno považovať za splnenie kritéria bezprostrednej hrozby.
31. Práve bezprostrednosť hrozby ujmy je nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade povinný v nehnuteľnosti nebýva trvalo, jeho vstupy do rodinného domu sú príležitostné a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neexistoval žiadny bezprostredný zásah, ktorý by si vyžadoval okamžitý procesný zásah súdu.
32. Neodkladné opatrenie nemôže byť prostriedkom na riešenie dlhodobých či už majetkových alebo vzťahových sporov medzi bývalými partnermi, pokiaľ nie je osvedčené, že konanie jednej strany dosahuje intenzitu ohrozenia integrálneho práva druhej osoby – napr. telesnej alebo duševnej integrity, a to najmä s prihliadnutím na zásadu proporcionality a primeranosti zásahu. V tomto prípade nebola osvedčená žiadna opakovanosť alebo eskalácia konania povinného, ktorá by podmieňovala takýto výnimočný zásah.
33. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal jednotlivými zákonnými podmienkami, vrátane princípov opodstatnenosti, efektívnosti, proporcionality a subsidiarity.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci nebola dôvodná, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
35. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
36. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný povinný, ktorý si trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplývalo, že by mu bývali vznikli nejaké trovy odvolacieho konania, preto odvolací súd rozhodol tak, že povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
41. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).