Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/192/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a JUDr. Petra Dumana v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená X.X.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, XXX XX C., proti povinnému: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, XXX XX C., zastúpený Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 92701 Šaľa, IČO: 46255010, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. -30 zo dňa 7. októbra 2025 vydaného v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 28. novembra 2025, č.k. -78 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému ukladá povinnosť:

- dočasne nevstupovať do domu na adrese A. E. XXXX/X F. C., ktorý sa nachádza na parcele "C", parcelné číslo 3448/1, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 724 m2, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX k.ú. C., a to do právoplatného skončenia vo veci samej o žalobe navrhovateľky proti povinnému o obmedzenie užívacieho práva povinného alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k nehnuteľnosti,

- dočasne sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky proti povinnému o ochranu osobnosti

II. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o obmedzenie užívacieho práva povinného alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I. tohto uznesenia.

III. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

IV. Navrhovateľke náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči povinnému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému vstupovať do domu na adrese A. XXXX/X, XXX XX C., a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných

úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom III uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti alebo žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva povinného k domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd aj bez návrhu toto neodkladné opatrenie zruší. Výrokom IV. navrhovateľke náhradu trov konania voči povinnému nepriznal.

1.2. Doplňujúcim uznesením č.k. -78 zo dňa 28. novembra 2025 súd prvej inštancie doplnil výrok nariadeného neodkladného opatrenia o výrok, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.3. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 6.10.2025 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému zakáže vstupovať do ich rodinného domu a priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a navrhovateľke uloží povinnosť podať žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

1.4. Navrhovateľka na odôvodnenie návrhu uviedla, že povinný je jej bývalý manžel, s ktorým žijú v rodinnom dome na adrese A. XXXX/X, C.. Okresný súd Galanta ich manželstvo rozviedol rozsudkom zo dňa 23.1.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.2.2025, ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí aj uvedený rodinný dom, doposiaľ nebolo vyporiadané. Počas manželstva povinný navrhovateľke neprejavoval lásku, vyjadroval sa, že bude jeho slúžka a on bude mať milenky, sociálne ju izoloval, bez jeho súhlasu nikam nesmela ísť. Doma jej rozkazoval a kontroloval ju. Všetky jej príjmy mu musela odovzdávať, dával jej len vreckové, kvôli nedostatku peňazí si nemohla kúpiť ani lieky. Opakovane ju podozrieval z nevery a kvôli jeho osočovaniu prišla o prácu na pozícii zodpovedajúcej jej vzdelaniu. Pravidelne jej vulgárne nadával a vyjadroval sa, že urobí všetko, aby sa jej „zbavil“. Dvíhal na ňu nôž s tým, že ju raz zabije. Sústavne ju fackal, ťahal za vlasy, búchal do hlavy, kopal do zadku, škrtil, pľuval na ňu a niekoľkokrát ju udrel aj päsťou. Pred tromi rokmi sa ju pokúsil znásilniť, utrpela zranenia, ale zakázal jej ísť k lekárovi. V roku 2024, keď spala na gauči, jej zdvihol nohy a povedal, že jedným trhnutím jej zlomí väz a bude mŕtva a dodal, že na internete pozerá rôzne videá s takýmito hmatmi. Dňa 24.8.2024 ju opäť napadol, vyčítal jej, že neoprala a nenavarila. Sotil ju a dopadla na pravý bok na schod, po pretrvávajúcich bolestiach dňa 30.8.2024 navštívila lekára. V auguste 2024 povinný podal návrh na rozvod a uviedol, že rozvodom chce zabrániť tomu, aby po jeho smrti mala navrhovateľka nárok na vdovský dôchodok. Dňa 25.9.2024 ju opätovne napadol, udrel ju päsťou do tváre, začala jej tiecť krv. Privolala políciu, povinný dostal pokutu 10,- eur. Dňa 9.4.2025 ju povinný začal bezdôvodne škrtiť a povedal jej, že sa jej chce zbaviť. Lekár, ktorého navštívila na druhý deň, konštatoval modriny na krku. Dňa 16.8.2025 opäť privolala policajnú hliadku, pretože ju bezdôvodne fackal po tvári, mala obavu o svoje zdravie a život. Policajti povinného napomenuli. Dňa 28.9.2025 ju povinný napadol tak, že je zlomil kľúčnu kosť. Navrhovateľka si privolala políciu a rýchlu zdravotnú pomoc, na základe ich pokynu musela ísť na vyšetrenie do nemocnice do Galanty, doba liečenia zranenia bola stanovená na viac ako 60 dní. Na základe zistených skutočností policajti vykázali povinného zo spoločného obydlia. Ako ohrozená osoba bola kontaktovaná poradňou pre obete s intervenčným centrom Slniečko, n. o., kde jej bola poskytnutá bezplatná právna pomoc. Povinný sa k nej dlhodobo správa agresívne, fyzicky aj psychicky jej ubližuje, kvôli jeho správaniu sa zhoršuje jej zdravotný stav. Spolunažívanie s ním v jednej domácnosti je pre ňu život ohrozujúce. Nakoľko povinný nesúhlasí s mimosúdnym vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je nevyhnutné podať žalobu na súd, do ukončenia ktorého konania nie je možné, aby s povinným žila v jednej domácnosti, cíti sa ohrozená na živote a zdraví. Navrhuje, aby jej súd v prípade, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, zároveň uložil povinnosť podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo správania povinného má strach, jeho agresivita sa neustále zhoršuje a prestáva byť predvídateľný, jeho útoky sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, vyhráža sa jej smrťou.

1.5. Navrhovateľka na osvedčenie svojich tvrdení predložila súdu výpis z listu vlastníctva, rozsudok o rozvode, sobášny list, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, lekárske správy, fotografie, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, úradný záznam ORPZ v Šali, zápisnicu o trestnom oznámení, upovedomenie o začatí trestného stíhania a rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

1.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , CSP, , , CSP, CSP, až 3 , , , , , Obč. zák. a Obč. zák.

1.7. Na základe predložených listín mal súd prvej inštancie za osvedčené nasledovné.

1.8. Z rozsudku o rozvode mal súd prvej inštancie osvedčené, že navrhovateľka a povinný sú bývalí manželia. Rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2025, bolo ich manželstvo rozvedené, týmto dňom zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Podľa výpisu z listu vlastníctva rodinný dom bývalých manželov patrí do ich doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka a povinný žijú v spoločnej domácnosti v uvedenom dome, o čom svedčí adresa ich trvalého pobytu a potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 28.9.2025. Povinný je podozrivý z násilia voči navrhovateľke, ktorú skutočnosť mal súd prvej inštancie osvedčenú najmä z predloženého potvrdenia polície o vykázaní povinného zo spoločného obydlia zo dňa 28.9.2025.

1.9. Dôvodné podozrenie z násilia navrhovateľka osvedčila najmä potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali zo dňa 28.9.2025 o vykázaní povinného zo spoločného obydlia na adrese A. XXXX/X, C., ďalej fotografiami, na ktorých sú zachytené viditeľné modriny na tele navrhovateľky a lekárskymi správami zo dňa 30.8.2024 a 10.4.2025 a 28.9.2025, ktoré osvedčujú zranenia navrhovateľky.

1.10. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému správaniu povinného došlo viackrát, ktorá skutočnosť zakladá obavu z opakovania takéhoto správania v budúcnosti, konanie povinného závisí iba od jeho individuálnej vôle. Keďže bolo osvedčené riziko hrozby použitia násilia voči navrhovateľke aj v budúcnosti, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov.

1.11. Súd prvej inštancie ako dôvodný posúdil aj návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti povinnému nepribližovať sa k nej, a to z rovnakých dôvodov. Nariadil toto neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku povinného na navrhovateľku. Navrhovanú vzdialenosť 50 metrov však nepovažoval za potrebnú na potreby praktického života a povinnému zakázal priblížiť sa k navrhovateľke na primeranú vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Právo na život a zdravie majú absolútnu povahu, preto je v záujme ochrany života a zdravia navrhovateľky obmedziť práva povinného nariadením neodkladného opatrenia. Potreba ochrany života a zdravia prevažuje nad potrebou ochrany vlastníckeho/užívacieho práva k nehnuteľnosti.

1.12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, a to na obmedzený čas, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

1.13. Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala žalobu vo veci samej v zmysle , nakoľko nie je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, nakoľko obmedzenie povinného neodkladným opatrením nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v rámci zákonných lehôt vychádza len zo skutočností osvedčených stranami sporu, teda nie z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobené dokazovaniu a zisteniu relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, či vo vzťahu k navrhovateľke sú telesná a duševná integrita konaním povinného tak ohrozené, že je to potrebné konštatovať súdnym rozhodnutím v rámci konania o veci samej, keď až rozhodnutím vo veci samej je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Z uvedených dôvodov uložil navrhovateľke povinnosť podať na súd proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti alebo žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva povinného k domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

1.14. Povinnosť podať žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov neuložil, nakoľko konaním vo veci samej, ako je uvedené vyššie, je konanie o ochranu osobnosti alebo o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva povinného k domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľka sa domáha ochrany jej telesnej a duševnej integrity, nie

majetkovej ochrany resp. ochrany vlastníckeho práva. Uvedené však nebráni navrhovateľke podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj bez toho, aby jej súd takúto povinnosť uložil.

1.15. O náhrade trov konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . Úspešnou stranou konania o neodkladnom opatrení je v celom rozsahu navrhovateľka, ktorej svedčí voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak vzhľadom na to, že navrhovateľka si žiadne trovy neuplatnila a vznik trov konania na jej strane nevyplýva ani zo súdneho spisu, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania voči povinnému nepriznal.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietal nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. .

2.2. Povinný považoval skutočnosti uvádzané navrhovateľkou za nepravdivé s tým, že žiadna z uvedených situácií sa neudiala ňou opísaným spôsobom. Navrhovateľka výrazne prekrúca realitu v snahe očierniť povinného a vykresliť ho ako násilníka. Povinný sa konfliktom vyhýbal, naopak tvrdil, že je to navrhovateľka, ktorá ho po rozvode manželstva provokuje, správa sa k nemu vulgárne a násilne, za účelom vyprovokovania k fyzickému napadnutiu. Všetky jej pokusy sa mu podarilo riešiť slovným odbitím alebo ju nepustil do možnosti mu ublížiť. Niekoľkokrát bol nútený ju odtlačiť, resp. odsotiť od seba, keďže neraz sa stalo, že mu dala facku, obliala ho vodou alebo čajom. Septembri 2025 ju pri jednom takomto fyzickom útoku od seba odsotil, pričom navrhovateľka teatrálne spadla na zem. Či si pritom mohla zlomiť alebo inak zraniť kľúčnu kosť posúdiť nevedel, ale nič v jej správaní tomu nenasvedčovalo. Správanie navrhovateľky voči nemu sa zmenilo po rozvode manželstva, s ktorým ona nesúhlasila, a videl v ňom snahu získať ich spoločný rodinný dom len pre seba a vylúčiť ho z užívania. Tvrdil, že bol svedkom rozhovoru keď niekomu hovorila citujem „to je len priestupok? Budeme teda musieť vymyslieť niečo iné?“. Mal za to, že navrhovateľka svoj postup s niekým koordinuje, vyhráža sa mu, že ho dostane do basy. Potvrdzuje to aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádza výmysly a skutočnosti opisuje výrazne skresľujúco a zveličene. Navrhovateľka od rozvodu manželstva viackrát volala policajnú hliadku kvôli evidentne vymysleným obvineniam, čo vyhodnotili aj samotní policajti a vec nejako neriešili. K odvolaniu povinný bez bližšieho odôvodnenia v texte odvolania priložil čestné vyhlásenie B. B. – syna účastníkov.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zotrvala na tvrdeniach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poprela, že by bola pôvodcom hádok, tvrdiac, že povinný je ten, ktorý je bol vzťahu nadradený, ona mala len plniť príkazy a starať sa o domácnosť. Zdôraznila, že zranenie spôsobené povinným v septembri 2025 jej spôsobilo značnú bolesť a obmedzenie v každodennom živote s odkázaním na pomoc príbuzným. Potvrdila, že policajnú hliadku privolala až po rozvode, keď si naplno uvedomila povahu správania povinného a mieru správania jeho agresivity. Počas trvania manželstva sa snažila konflikty riešiť v rámci rodiny, pretože trpela pocitom hanby a bezradnosti, pričom neverila, že jej môže niekto pomôcť. Preto nevedela ani riadne popísať vzniknuté konflikty privolanej policajnej hliadke. Poprela tvrdenia uvádzané jej synom v čestnom prehlásení, spochybnila jeho nestrannosť tvrdiac, že syn je na otcovej strane pretože ho otec financuje. Na podporu svojich tvrdení o vzťahoch s povinným k vyjadreniu doložila čestné prehlásenia G. F. a H. I. (sestry povinného) a H. J. B. (syna účastníkov).

4. Ďalšie písomné podania vo veci neboli doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s / ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (s.

2 ), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné zmeniť pre absenciu vymedzenia doby trvania neodkladného opatrenia, pri inak správnom závere súdu prvej inštancie o dôvodnosti potreby neodkladnej úpravy pomerov.

6. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie voči výroku dopĺňacieho uznesenia zo dňa 28.novembra 2025 č.k. -78, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietnutý nebolo podané. Navrhovateľka sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu priblíženia povinnému na vzdialenosť 50m, pričom súd prvej inštancie uložil povinnému zákaz priblíženia na 10m. V zamietnutej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mala oprávnenie podať odvolanie navrhovateľka. Odvolanie voči tomuto výroku nepodala, preto v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie, z ktorého dôvodu nebolo predmetom odvolacieho prieskumu.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.

8. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „žalobkyňa“ a „žalovaný“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie zákazu priblíženia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. „povinný“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobkyňu“ a „žalovaného“.

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa / opatrením možno strane uložiť najmä, aby e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

19. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

20. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

22. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení /súd uložil povinnému, aby nevstupoval do nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval k navrhovateľke.

23. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa / postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť či správanie povinného možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. ).

24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke, ktoré navrhovateľka osvedčila najmä potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali zo dňa 28.9.2025 o vykázaní povinného zo spoločného obydlia na adrese A. XXXX/X, C., ďalej fotografiami, na ktorých sú zachytené viditeľné modriny na tele navrhovateľky a lekárskymi správami zo dňa 30.8.2024 a 10.4.2025 a 28.9.2025, ktoré osvedčujú jej zranenia. K vykázaniu z domu je príslušník policajného orgánu oprávnený, keď vzhľadom na zistené skutočnosti, najmä predchádzajúce útoky, možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (§ 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistené okolnosti prípadu tak, že

nevyvolali žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Z navrhovateľkou predložených dôkazov, bolo dostatočne osvedčené, že návrh bol podaný dôvodne, keďže tu bola dôvodná obava z opakovania násilného správania povinného voči navrhovateľke.

25. pritom nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré by sa vyžadovali pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže účelom neodkladného opatrenia podľa / je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Dočasným obmedzením povinného vo vstupe do spoločnej nehnuteľnosti (bytu) strán sporu sa poskytne navrhovateľke ochrana pred ďalším prípadným násilím zo strany povinného, pričom sa jej umožní pokojné bývanie v predmetnej nehnuteľnosti.

26. K odvolacej námietke povinného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené len na základe nepravdivých a zavádzajúcich jednostranných tvrdení navrhovateľky na osobu povinného a že neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, lekárskych správ, keďže stanovisko povinného je obvykle v zásade protichodné. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

27. V posudzovanom prípade bolo protiprávne správanie povinného na účely nariadenia neodkladného opatrenia v čase vydania napadnutého uznesenia dostatočne osvedčené, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Odvolacia argumentácia povinného bola predovšetkým založená na odlišnej interpretácii vzniknutých konfliktných situácií medzi účastníkmi. Sám uvádzal, že v dôsledku konfliktu navrhovateľku v septembri 2025 odstrčil, pričom spadla na zem a nevedel či si pri tom mohla zlomiť kľúčnu kosť. Ako vyplýva z predloženej lekárskej správy práve tento incident viedol k zlomeniu kľúčnej kosti u navrhovateľky, k vykázaniu povinného zo spoločného obydlia a k začatiu trestného stíhania voči povinnému pre ublíženie na zdraví podľa s poukazom na ustanovenie , ktoré sa vedie na obvodnom oddelení PZ Šaľa pod číslom ČVS: ORP - 210/SA - SA – 2025. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že dňa 28.09.2025 ju povinný pri fyzickom konflikte sotil a zadnou časťou tela dopadla na zem , ucítila, že sa zranila a hroznú bolesť v oblasti pravého ramena. Z lekárskej správy zo dňa 28.09.2025 vyplýva, že zranenie mohlo byť spôsobené tak ako uvádza navrhovateľka. Povinný konflikt s popisovaným priebehom nepoprel. Na základe uvedeného mal aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za dostatočne osvedčené, že dňa 28.9.2025 došlo medzi účastníkmi k incidentu a neprimeranému správaniu zo strany povinného, teda mal dostatočne osvedčenú dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom v základom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva, pričom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval osvedčenie navrhovateľkou tvrdených skutočností.

28. Účelom neodkladnej úpravy pomerov v zmysle je zabrániť násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, či už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia, vrátane obťažovania, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku tak, aby sa chránenej osobe poskytla okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ak potom navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle , súd prvej inštancie správne uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu účastníkov, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

29. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok povinného týkajúcich sa provokácií a násilia navrhovateľky voči povinnému, tieto povinný nechal len v rovine nepodložených tvrdení. Z jeho tvrdení možno

mať za osvedčené časté konfliktné situácie medzi stranami. Rovnako neosvedčil účelové správanie navrhovateľky, ktorá sa ho, podľa tvrdenia povinného, po rozvode, s ktorým nesúhlasila, snažila vyprovokovať „ aby ho dostala do basy“ za účelom získania ich spoločného domu. Tvrdenia o telefonáte navrhovateľky v tomto smere s niekým, povinný žiadnym spôsobom neosvedčil. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priloženého rozsudku o rozvode účastníkov vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa obe strany vzdali práva podať odvolanie, teda ani z uvedeného žiadnym spôsobom nemožno dovodiť účelové konanie navrhovateľky, ktorá podľa tvrdenia povinného nesúhlasila s rozvodom a preto ho po rozvode účelovo obviňuje z násilia.

30. Odvolací súd na navrhovateľkou v odvolacom konaní predložené čestné prehlásenia v zmysle ust. nemohol prihliadnuť, nakoľko neboli splnené podmienky tohto ustanovenia, keď odvolací súd uzavrel, že tieto mohla navrhovateľka predložiť už spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Čo sa týka povinným spolu s odvolaním predloženého čestného prehlásenia B. B., syna účastníkov, odvolací súd uvádza, že tvrdenia v ňom uvedené boli všeobecného charakteru a neboli spôsobilé zvrátiť navrhovateľkou osvedčený skutkový stav.

31. Navrhovateľka v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnému povinnosti nevstupovať do nehnuteľností a nepribližovať sa k navrhovateľke vyhovel. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému správaniu povinného reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle samotného povinného. Keďže bola osvedčená nepredvídateľnosť správania povinného a tiež dané riziko hrozby použitia násilia voči navrhovateľke aj v budúcnosti, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, v dôsledku čoho nemôže obstáť námietka povinného, že súd rozhodol len na základe neosvedčených subjektívnych tvrdení navrhovateľky.

32. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia správne aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil. Nedôvodnými potom boli, s poukazom na vyššie uvedené, odvolacie námietky povinného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

33. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv povinného, bolo namieste zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Hoci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd musel pristúpiť k zmene rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko v danej veci nejde o prípad, kedy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou (žalobami) vo veci samej a možno ním trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu. Skutočnosť, či nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické skutkové okolnosti prípadu. V prejednávanej veci navrhovateľka dôvodne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení ovalo posúdenie fakticky dvoch odlišných návrhov z pohľadu možnej aplikácie ust. .

34. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle je potrebné vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt, ktorý je podľa predpisov správneho práva evidovaný ako adresa trvalého či prechodného pobytu chránenej

osoby, rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1097 s.). V konaní je nesporné, že navrhovateľkou obývaná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (účastníkov konania). Povinnému tak svedčí užívací titul daný jeho vlastníckym právom, a preto opatrenie dočasnej povahy vo forme neodkladného opatrenia, ktoré ho vylučuje z užívania, nemôže slúžiť na trvalé obmedzenie jeho práv k dotknutej nehnuteľnosti. Uvedenému záveru nasvedčujú aj námietky odvolateľa, že nariadeným neodkladným opatrením dochádza podľa neho k neoprávnenému zásahu do jeho práv. Požadované neodkladné opatrenie v zmysle má (s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu) povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou.

35. Preto odvolací súd navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej inštancie žalobu vo veci samej proti povinnému, ktorou vyvolá konanie na súde o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Došlo k tomu preto, že nariadeným neodkladným opatrením neboli trvalo vyriešené vzťahy strán, a preto tento nárok musí byť uplatnený žalobou. Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Obč. zák. bola daná, keďže sa vzťahuje na prípady, ak konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie tak, že pomery v dome druhému manželovi, prípadne jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v dome, nedovoľujú dom (byt) pokojne užívať, bez strachu o život a zdravie svojej osoby, ako aj ostatných členov domácnosti.

36. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle potom do úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu osobnosti podľa a 13 ods. 1 Obč. zák. Obmedzenie povinného neodkladným opatrením nariadeným v zmysle totiž nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď tvrdenia navrhovateľky povinný rozporuje, považuje ich za účelové a súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v rámci zákonných lehôt vychádza len zo skutočností osvedčených stranami sporu, teda nie z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Odvolací súd aj v tomto prípade zastáva názor, že je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobené dokazovaniu a zisteniu relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, či vo vzťahu k navrhovateľke sú telesná a duševná integrita konaním povinného tak ohrozené, že je to potrebné konštatovať súdnym rozhodnutím v rámci konania o veci samej, keď až rozhodnutím vo veci samej je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Z uvedených dôvodov odvolací súd v nadväznosti na neodkladné opatrenie nariadené v zmysle uložil navrhovateľke povinnosť podať na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu.

37. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to tak v prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle (na ktoré nadväzuje žaloba o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam), ako aj v prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle (na ktoré nadväzuje žaloba o ochranu osobnosti).

38. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľke uložil povinnosť podať dve žaloby podľa , neprichádzalo do úvahy poučenie strany podľa slednej žalobe protistrany. Ak žaloby špecifikované vyššie v stanovenej lehote nebudú navrhovateľkou podané, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení v príslušnej časti zruší podľa (t. j. v časti o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle a/alebo v zmysle , a to v závislosti od toho, ktorá z vyššie uvedených žalôb podaná nebude, prípadne ak nebude podaná ani jedna z nich – pozn. odvolacieho súdu). Tým zároveň dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia, kedy navrhovateľka v záujme preukázania opodstatnenosti svojho návrhu (návrhov) bude musieť vynaložiť žalobnú iniciatívu.

Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa tiež môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( ).

39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. II. a III. v súlade s zmenil v znení uvedenom vo výroku I. uznesenia odvolacieho súdu a súčasne výrokmi II. a III. uložil navrhovateľke povinnosť iniciovať konania vo veci samej v zmysle .

40. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

41. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. V dôsledku zmeny uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia ojení s ustanovením a . Procesne úspešnej navrhovateľke by patrili trovy konania, tieto jej však z obsahu spisu jej žiadne nevyplývajú. Od zaplatenia súdnych poplatkov v konaní bola oslobodená.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podľa má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa ods. l z. č. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci K.. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).