Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-36-2019.pdf
PDF · 127.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobcu R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 proti žalovanému D. A., V.. XX. XX. XXXX, B. P. XXX XX X. XXX, o zaplatenie 23.562,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.208,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.208,85 Eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 12,12 %.
odôvodnenie:
1) Žalobou zo dňa 19. 03. 2019 doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 03. 2019 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 14.349,72 Eur, úrokov z istiny vo výške 9.212,94 Eur, zmluvného úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy 14.349,72 Eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.349,72 Eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia, a to titulom nesplnenia záväzku v zmysle Zmluvy o úvere č. 2347341784 zo dňa 24. 02. 2015, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a. s. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) so žalovaným. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i náhrady trov konania.
2) Svoj v žalobe uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 24. 02. 2015 právny predchodca žalobcu v právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 15.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania s plnením úveru, právny predchodca žalobcu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 11. 04. 2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaný vykonal dňa 04. 03. 2019. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonal. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalovaný ku dňu 19. 03. 2019 povinný zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: istinu vo výške 14.349,72 Eur, úroky z istiny do 19. 03. 2019 vo výške 9.212,94 Eur, zmluvný úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 14.349,72 Eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia.
3) Následne uznesením č. k. 17Csp/36/2019-66 zo dňa 23. 04. 2019 tunajší súd podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako iba „CSP“) vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, doručenej súdu dňa 22. 03. 2019, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
4) Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, ktoré boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili, ani nežiadali nariadené pojednávanie odročiť. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu.
5) Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom spisu, a to so žalobou podanou dňa 22. 03. 2019, Obchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s. pre lepšiu splátku účinnými od 10. 06. 2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s. účinnými od 01. 01. 2015, Sadzobníkom poplatkov Poštovej banky, a.s. pre fyzické osoby účinným od 01. 01. 2015, aktuálnym stavom úveru ku dňu 28. 09. 2018, výpisom z úverového účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie od 03. 10. 2018 do 19. 03. 2019, Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 14. 03. 2016, podacím hárkom č. EPH006521154, Zmluvou o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 02. 2015, Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11. 04. 2016 vrátane doručenky, plnomocenstvom žalobcom udeleným R.. R. P. zo dňa 13. 12. 2018, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 06. 08. 2018, vyjadrením žalobcu zo dňa 08. 04. 2019 a plnomocenstvom žalobcom udeleným R.. E. T. zo dňa 01. 04. 2019, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6) Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a. s. a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24. 02. 2015 Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezhotovostný úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 108 mesačnými splátkami vo výške 260,30 Eur, s dátumom 1. splátky 26. 03. 2015 a dátumom ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dňa 25. 02. 2024. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 13,90 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 14,82 %, priemerná RPMN 10,28 % a celková čiastka úveru vo výške 26.287,93 Eur.
7) Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 28. 09. 2018 súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur, z ktorého žalovaný jednotlivými splátkami uhradil celkovú čiastku vo výške 1.791,15 Eur.
8) Listom označeným ako Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 14. 03. 2016 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 02. 2015 a Obchodných podmienok a ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradil svoje záväzky voči banke. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného, že ku dňu 14. 03. 2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.812,10 Eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 1.725,35 Eur, poplatkov vo výške 56,15 Eur a poistného vo výške 30,60 Eur. V prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok a žiadať o úhradu celej úverovej pohľadávky. Podľa poštového podacieho hárku bola výzva odoslaná žalovanému dňa 15. 03. 2016.
9) Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11. 04. 2016 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že nakoľko svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere 2347341784 zo dňa 24. 02. 2015 a obchodných podmienok, stala sa jeho úverová pohľadávka k 11. 04. 2016 predčasne splatnou v celom rozsahu. Dlžná suma vo výške 16.218,81 Eur pozostáva z dlžnej istiny 14.639,72 Eur, úroku 1.488,84 Eur, poplatkov za upomienky 59,65 Eur a poistného 30,60 Eur. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Podľa pripojenej doručenky bola výzva doručená žalovanému dňa 21. 04. 2016.
10) Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej iba ako „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11) Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12) Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
13) Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14) Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497). 15) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej iba ako „Zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
16) Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17) Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18) Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19) Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20) Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015> a y) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=24.02.2015> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
21) Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22) Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130?ucinnost=24.02.2015>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23) Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
25) Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 24. 02. 2015 Zmluvu o úvere lepšia splátka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 15.000,- Eur. Hoci predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý právny predchodca žalobcu a žalovaný založili Zmluvou o úvere dňa 24. 02. 2015 je nesporný. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Uzatvorená zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Keďže z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.) a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., z tohto dôvodu súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu 24. 02. 2015).
26) Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 24. 02. 2015 dospel súd k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako ich vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch.
27) Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nedodržal ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, teda ustanovenie upravujúce ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa majú uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Na základe predmetnej úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 108 mesačných splátkach po 260,30 Eur, teda celkovo za poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 28.112,40 Eur (108 mesiacov krát 260,30 Eur). Už z tohto je zrejmé, že v zmluve sú uvedené nesprávne údaje týkajúce sa úveru, pretože celková čiastka úveru je uvedená sumou 26.287,93. Na základe uvedeného súd následne prepočítal RPMN uvedenú v Zmluve o úvere a zistil, že táto je uvedená v nesprávnej výške 14,82 %, teda je uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže správna výška RPMN u úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 24. 02. 2015 pri výške úveru 15.000,- Eur a počte splátok 108 vo výške 260,30 Eur činí 16,82 %. Záverom možno preto konštatovať, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 14,82 % je uvedená nesprávne v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa, keďže pri výške vstupných údajov na výpočet RPMN (t.j. pri danej výške úveru, počte a výške splátok) ročná percentuálna miera nákladov pri predmetnom úvere po preverení súdom (po zadaní vstupných údajov do kalkulačky pre výpočet RPMN prístupnej na internete) reálne predstavuje 16,82 %. Znamená to, že údaj o výške RPMN v zmluve nezodpovedá skutočnosti, je zavádzajúci a klamlivý. Za tohto stavu je podľa názoru súdu splnená podmienka, že RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže žalobca uviedol nižšiu RPMN, než aká v skutočnosti mala byť uvedená. Žalobca teda v zmluve zrejme neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako mu to prikazuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z. z.. V súlade s citovaným zákonným ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv uzatváraných so spotrebiteľmi, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je zákonom sankcionovaná tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo je zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy.
28) Zároveň súd uvádza, že žalobca navyše nedodržal ani ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z., keď v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej splátky 260,30 Eur. Zo Zmluvy o úvere preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku. Zákonná obsahová náležitosť zmluvy spočívajúca v uvedení údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemôže byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej mesačnej splátky. Z takého údaja spotrebiteľ nie je schopný vyvodiť, aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a z akých konkrétnych zložiek sa skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. je preto tento spotrebiteľský úver aj na základe absencie tohto údaja bezúročný a bez poplatkov. K uvedenému záveru dospel napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 7Co/220/2014, keď uviedol, že pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.
29) Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, pričom nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená Zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala, pričom takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.
30) Súd zdôrazňuje, že podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti, ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 jednoznačne ustanovuje, ktoré obligatórne náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
31) Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia a. s. / L. R., C-42/15, k tomuto súd uvádza, že zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku
(rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15). Pre úplnosť sa uvádza, že pri prípadnom konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou, je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.15.2017, sp. zn. 23Co/815/2015). Ak teda aj došlo k novelizácii zákona č. 129/2010 Z. z., keďže podľa aktuálneho znenia ustanovenia § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa písm. k) obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej pred 1. májom 2018 nie je možné dospieť k takému rozhodnutiu, ktoré je čo do účinkov rovnocenné so zmenou zákona zo strany zákonodarcu, ktorú zákonodarca prijal od 1. mája 2018. K vyššie uvedenému záveru možno dospieť aj podľa rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/97/2017 zo dňa 16.05.2018 a sp. zn. 10Co/113/2017 zo dňa 24.04.2018 (vydaných po predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017).
32) V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/262/2016 - 49 zo dňa 31. 10. 2017, v ktorom odvolací súd uviedol, že „v danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“
33) Podporne súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 05. 2017, sp. zn. 6Co/338/2016 v obdobnej veci, ktorý v bode 38. uviedol, že „vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. a výklad tohto ustanovenia ustálený súdnou praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15-Home Credit Slovakia, a. s. uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, t.j. § 9 ods. 2 písm. k), resp. l) zák. č. 129/2010 Z. z..“
34) Nakoľko je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a čiastkové plnenia sa započítavajú na istinu peňažného dlhu, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi Poštovej banky, a.s. len sumu vypočítanú ako rozdiel výšky poskytnutého úveru (t.j. 15.000,- Eur) a sumy uskutočnených úhrad (1.791,15 Eur) a preto súd vo výroku tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi iba sumu 13.208,85 Eur (15.000, Eur - 1.791,15 Eur). Vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky a poplatky súd žalobu zamietol. Súd konštatuje, že žalovaný v danom súdnom spore nijako nepoprel existenciu dlhu (nevyjadril sa k žalobe a priloženým dôkazom), teda netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu.
35) Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
36) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37) Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38) Keďže sa žalovaný dostal so zaplatením peňažného dlho do omeškania, v toho dôsledku mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, preto súd uložil žalovanému i povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.208,85 Eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia, teda odo dňa a vo výške uplatnenými v žalobe.
39) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.
41) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 23.562,66 Eur (14.349,72 Eur + 9.212,94 Eur) s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 13.208,85 Eur s príslušenstvom. V konaní mal žalobca úspech v 56,06 %, jeho neúspech predstavuje 43,94 %.Celkový úspech vo veci, ktorý predstavuje 12,12 % (56,06 % - 43,94 %) mal teda žalobca a v takomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.