Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/208/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému D. A., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX X. XXX, o zaplatenie 23.562,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -83 z 10. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.208,85 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 20. 03. 2019 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,12 % (tretí výrok).

2. Prvoinštančný súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia postúpením nadobudnutej pohľadávky v sume 14.349,72 Eur s príslušenstvom majúcej právny podklad v zmluve o úvere č. 2347341784 zo dňa 24. 02. 2015 uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.

3. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. až 4, , a a (ďalej len „“), ust. , , , a , a , a a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 24. 02. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „“) a ust. nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

4. Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že v prípade právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretej zmluvy o úvere ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu majúcu spotrebiteľský charakter v zmysle . Súčasne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Po posúdení obsahových náležitostí uzavretej zmluvy dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri koncipovaní zmluvy nedodržal ust. zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce nutnosť uvedenia RPMN a údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur splatný v 108 mesačných splátkach po 260,30 Eur, čo celkovo predstavuje sumu 28.112,40 Eur a to nezodpovedá

v zmluve deklarovanej čiastke 26.287,93 Eur. Po prepočte RPMN následne súd zistil, že táto je uvedená v zmluve v nesprávnej výške 14,82 %, čo je v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Pri vstupných parametroch poskytnutého úveru totiž RPMN reálne predstavuje 16,82 %. Dôsledkom toho je potom bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanému poskytnutého úveru. Súčasne zmluva nezodpovedá ani ust. , pretože zo zmluvy nevyplývajú údaje o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom. V zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky v sume 260,30 Eur bez bližšej špecifikácie toho, čo pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. V dôsledku týchto nedostatkov považoval žalovanému poskytnutý úver v zmysle ust. a za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi Poštovej banky, a. s. len sumu vypočítanú ako rozdiel výšky poskytnutého úveru (t. j. 15.000,- Eur) a sumy uskutočnených úhrad (1.791,15 Eur), čo predstavuje sumu 13.208,85 Eur. Vo zvyšnej časti predstavujúcej žalované úroky a poplatky žalobu zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho dlhu a tak mu súčasne vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške predstavujúcej hodnotu 5,05 % ročne z dlžnej sumy 13.208,85 Eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia, teda odo dňa a vo výške ako boli uplatnené v žalobe.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc ust. v spojení s ust. (ďalej len „“) a určiac celkový úspech žalobcu v spore na úrovni 12,12 % (56,06 % ako úspech žalobcu mínus 43,94 % ako úspech žalovaného) mu v takomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému (s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník).

6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca napádajúc jeho druhý a tretí výrok. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V odvolaní namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec aj nesprávne právne posúdil. Trval na tom, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Konkrétne uviedol, že pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Žalovaný poznal údaje o výške úveru a o celkovej výške nákladov. Zmluva pritom bola uzavretá podľa právnej úpravy platnej do 01. 01. 2016, odkedy došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Toto súd nezohľadnil a aplikoval nezáväzný informatívny výpočet. Súčasne nezohľadnil postavenie žalovaného ako tzv. priemerného spotrebiteľa, pričom celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná jednoduchým matematickým prepočtom. Ohľadne RPMN okresný súd nesprávne aplikoval aktuálnu právnu úpravu, hoci mal aplikovať právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluva obsahovala správny údaj o RPMN. Interný výpočtový systém banky pritom umožňoval v čase uzavretia zmluvy výpočet jednotlivých splátok len v celých hodnotách bez desatinného čísla a preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej než výška ostatných splátok. Odkazujúc napokon na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 ako aj na konkrétne označené rozhodnutia odvolacích súdov argumentoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať popísanie štruktúry splátky z hľadiska toho, aká časť pripadá na istinu, úroky, resp. poplatky.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom (druhom) výroku a v závislom (treťom) výroku o trovách konania podľa potvrdil ako vecne správny.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie je vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (a tiež vo výroku o trovách konania) vecne správne a vychádza z náležite prevedeného dokazovania. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré si osvojuje s výnimkou (nesprávneho)

záveru okresného súdu o tom, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanému poskytnutého úveru bola spôsobená aj absenciou náležitosti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanej ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Inak je ale záver prijatý prvoinštančným súdom správny, t. j. dôvodne považoval žalovanému poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, ak v zmluve nebola správne uvedená výška RPMN a tiež celková čiastka splatná spotrebiteľom, obe vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

11. Okresný súd posúdil správne charakter uzavretej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle (a ani žalobca netvrdí iné) a správne uviedol, že v zmluve je uvedená RPMN v nesprávnej výške (a v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa) s tým, že nezodpovedá skutočnosti ani výška zmluvne deklarovanej celkovej čiastky. Okresný súd nesprávne uzavrel, že pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru chýba v zmluve náležitosť určená ust. cit. zákona, v tomto ohľade bola odvolacia námietka žalobcu opodstatnená, nemalo to ale žiaden vplyv na inak správne rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšku (a o priznaní náhrady trov konania)

12. Žalobca v odvolaní opodstatnene poukázal na to, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/2015 uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny, čo reflektovala následne aj vnútroštátna judikatúra (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 02. 2018) a pod vplyvom toho legislatíva, kedy s účinnosťou od 01. 05. 2018 o spotrebiteľských úveroch v ust. vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená výška, počet a frekvencia splátok. Teda to, že zmluva neurčovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nespôsobilo podľa ust. cit. zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

13. Čo však už uvedený následok spôsobilo bolo to, že zmluva skutočne neobsahuje správnu výšku RPMN ani správnu výšku celkovej sumy, ktorú mal žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť (ust. ) a táto podľa odvolacieho súdu nie je vôbec vyvoditeľná z ostatných parametrov úveru obsiahnutých v zmluve, ako to tvrdil žalobca v odvolaní. Podľa neho stačilo sčítať výšku úveru a nákladov s ním spojených a tak dospieť k celkovej čiastke, ktorú mal žalovaný zaplatiť. V zmluve však žiadna výška nákladov uvedená nie je (odvolací súd nič také v zmluve nenašiel) a teda nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ako si mal žalovaný ako „priemerný“ spotrebiteľ toto vypočítať, navyše v situácii, ak „celková čiastka úveru“ uvedená v zmluve na hodnotu 26.287,93 Eur nezodpovedá súčinu počtu splátok a ich výšky. V danom prípade predstavovala výška úveru sumu 15.000,- Eur, úver mal byť splatený v mesačných splátkach v počte 108 s výškou 260,30 Eur (nerátajúc pritom poistenie 15,30 Eur mesačne), čo predstavuje sumu 28.112,40 Eur (teda bez zohľadnenia poistenia). Celková čiastka tak vôbec nekorešponduje s tou výškou, ktorá bola v zmluve deklarovaná. Uvedený parameter mal v správnej hodnote uviesť do zmluvy dodávateľ ako poskytovateľ úveru, ktorý evidentne zmluvu tvoril a ak tak neurobil, tak je dôvodným vyvodenie sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ust. zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo spotrebiteľ nemá správnu (teda v podstate žiadnu) informáciu o rozsahu svojho záväzku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, hoci zákon dodávateľovi povinnosť informovať o tom spotrebiteľa ukladá. S tým potom súvisí okolnosť, že v zmluve je síce uvedená výška RPMN na úrovni 14,82 %, avšak záver o jej nesprávnosti sa žalobcovi v odvolaní nepodarilo vyvrátiť, pretože pokiaľ táto vychádza z parametrov uvedených v zmluve, tak skutočná RPMN je vyššia a predstavuje hodnotu 16,80 %, ktorá presne zodpovedá údajom uvedeným v zmluve - výške úveru, úrokovej sadzbe, počtu mesačných splátok a ich výške. Hoci potom odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky použitý okresným súdom je informatívny a nie je nijak záväzným, žalobca v odvolaní nijak bližšie nevysvetlil, akým spôsobom (výpočtom) bola určená RPMN v zmluve na hodnotu práve 14,82 %, aby tak odvolací súd mohol konfrontovať oba výpočty. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve bola obsiahnutá hodnota RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a preto okresný súd správne aplikoval ust. a uzavrel, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalovanému spočíva aj v tomto nedostatku zmluvy.

14. Správne preto okresný súd priznal žalobcovi ako postupníkovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (istinou) a úhradami žalovaného, čo v danom prípade tvorí sumu 13.208,85 Eur (s príslušnými úrokmi z omeškania) a nepriznal žalobcovi požadované úroky. Odvolací súd nezistiac dôvod na žalobcom požadovanú čiastočnú zmenu, či zrušenie rozhodnutia okresného súdu potvrdil (vrátane

výroku o trovách konania, ktorý žalobca ani nespochybnil konkrétnymi odvolacími dôvodmi) podľa rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril, bol nečinný), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).