Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/1486/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EGRA - elektromontáže s.r.o., IČO: 46 609 504, so sídlom Špačinská cesta 98, 917 01 Trnava, zast.: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., IČO: 47 251 506, Karpatská 11, 058 01 Poprad, proti povinnému: H ENERGY s. r. o., IČO: 52 587 029, so sídlom A. XXX/XX, XXX XX B., zast.: Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, so sídlom Radvanská 5267/21, 811 01 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 152.118,50,-Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka, Exekútorský úrad Myjava so sídlom Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, pod sp. zn. 215 EX 264/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 450,21,-Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

III. Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.06.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 152.118,50,-Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.2023 (ďalej v texte ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 23.06.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka, Exekútorský úrad Myjava so sídlom Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 215E X 264/23.

3. Súdny exekútor dňa 15.08.2023 predložil súdu podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 12.07.2023, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 12.07.2023, v ktorom povinný uviedol, že vydaným platobným rozkazom súd zaviazal povinného na zaplatenie sumy 152.118,50,- Eur spoločnosti EGRA – elektromontáže s.r.o. so sídlom Špačinská cesta 98, 917 01 Trnava, IČO: 46 609 504 (ďalej len ako „oprávnený“), právne zastúpenej JUDr. Milanom Žoldošom, advokát, s.r.o. so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506 (ďalej len ako „právny zástupca oprávneného“). Nižšie bližším spôsobom povinný argumentuje a preukazuje, že súd doručoval platobný rozkaz výlučne povinnému a nie jeho právnemu zástupcovi, v dôsledku čoho nenastali účinky doručenia platobného rozkazu vrátane účinkov v súvislosti s nepodaním odporu v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“), a teda ani právoplatnosť či vykonateľnosť platobného rozkazu. Podľa zákona o upomínacom konaní: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije okrem .“ Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“): „Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.“ Povinný udelil dňa 08.02.2023 písomné plnomocenstvo Advokátskej kancelárii Kolíková & Partners, s.r.o. so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441 na zastupovanie v danej veci tak pri mimosúdnych rokovaniach ako aj v súdnych konaniach. Plnomocenstvo povinného, z ktorého vyplýva existencia zastúpenia povinného advokátskou kanceláriou aj na súdne konanie v danej veci, mal právny zástupca oprávneného k dispozícii odo dňa 09.02.2023. Túto skutočnosť potvrdil právny zástupcu oprávneného právnemu zástupcovi povinného ešte dňa 09.02.2023 slovami „potvrdzujem prijatie informácie o prevzatí zastúpenia“. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu splnomocneného právneho zástupcu na súdne konanie a súčasne, že v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu právny zástupca oprávneného vedel o tom, že povinný je pre účely súdneho konania v danej veci právne zastúpený. Aj napriek objektívnej vedomosti právneho zástupcu oprávneného o právnom zastúpení povinného na súdne konanie, právny zástupca oprávneného pri vymedzení strán sporu explicitne neoznačil právneho zástupcu povinného ako splnomocnenca v zmysle v hlavičke svojho návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu však právny zástupca oprávneného spolu 3x v bode 17) uvádza skutočnosť, že povinný má právneho zástupcu. Konkrétne sa v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza: „Právny zástupca žalovaného listom zo dňa 9.2.2023 informoval právneho zástupcu žalobcu o prevzatí právneho zastúpenia, pričom z listu vyplýva, že najneskôr dňa 8.2.2023 sa uskutočnila porada žalovaného so svojím právnym zástupcom...“. Okrem toho, že právny zástupca oprávneného v návrhu na vydanie platobného rozkazu viackrát deklaruje existenciu splnomocnenia povinného, súčasne priložil list právneho zástupcu povinného zo dňa 09.02.2023, v ktorom sa v závere spomína plnomocenstvo ako príloha listu, ktoré mal právny zástupca oprávneného k dispozícii, avšak z neznámych dôvodov ho k návrhu na vydanie platobného rozkazu nepriložil. Postup oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu je prinajmenšom prekvapivý, ak vôbec požíva právnu ochranu ( ), pretože od doručenia listu právneho zástupcu povinného zo dňa 09.02.2023, prílohou ktorého bolo plnomocenstvo, preukázateľne právny zástupca oprávneného vedel o existencii zastúpenia aj na účely súdneho konania v danej veci a súčasne obaja právni zástupcovi vzájomne vo februári 2023 spolu komunikovali. Uvedené opomenutie (v podobe nepriloženia plnomocenstva na súdne konanie, ktorým právny zástupca oprávneného disponoval v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu) nemožno schvaľovať ani vo svetle advokátskej etiky. Odhliadnuc od postupu a prístupu oprávneného a jeho právneho zástupcu v otázke priloženia plnomocenstva udeleného povinným, povinný považuje za relevantné najmä to, že aplikujúc a , z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh (menovite List právneho zástupcu povinného zo dňa 09.02.2023) vyplývala existencia zastúpenia povinného, resp. prinajmenšom opodstatnená pochybnosť súdu o existencii právneho zastúpenia povinného. Povinný má za to, že postup právneho zástupcu oprávneného vykazoval znaky zrejmej nesprávnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu, v súvislosti s čím mal súd postupovať v zmysle zákona o upomínacom konaní a vyzvať oprávneného na odstránenie danej zrejmej nesprávnosti, ktorá vyplývala z výslovného konštatovania právneho zástupcu oprávneného o existencii právneho zastúpenia povinného a zo súčasného nepredloženia daného plnomocenstva, na ktoré odkazovala právnym zástupcom oprávneného predložená listina zo dňa 09.02.2023. Súd mal v súlade s uvedeným ustanovením prihliadnuť na právne zastúpenie povinného a platobný rozkaz doručiť právnemu zástupcovi povinného. Vzhľadom na charakter upomínacieho konania a jeho odlišnosti v porovnaní s konaním podľa , najmä, že pred vydaním platobného rozkazu nie je zisťovaný úplný skutkový stav, je nutné apelovať na úplné splnenie procesných podmienok návrhu. Skúmanie splnenia procesných podmienok je o to dôležitejšie pri tomto druhu konania, ako pri riadnom konaní v zmysle , v ktorom sa zisťuje úplný skutkový stav pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR (). Inými slovami povedané, požiadavky na procesné aspekty postupu v upomínacom konaní je potrebné skúmať o to dôslednejšie, o čo je tento postup „ochudobnený“ v oblasti zisťovania skutkového stavu veci. V tomto ohľade je potrebné prísnejšie vyhodnocovať aj otázku účinkov doručovania platobného rozkazu, ktorá už sama osebe, resp.

v „riadnom procese“ zohráva zásadnú rolu: „ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je súd povinný doručovať písomnosť tomuto zástupcovi. Nesprávny postup pri doručovaní má za následok jeho neúčinnosť, a to aj v prípade, že súd doručí rozhodnutie účastníkovi konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Vedením exekučného konania voči povinnému dochádza k porušovaniu ústavných práv povinného, najmä práva vlastniť majetok a práva podnikať, ktoré sú vedením exekučného konania značne obmedzené, až znemožnené. V tomto prípade síce oprávnený predložil platobný rozkaz s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, táto doložka však nespôsobuje ani nezakladá samotnú právoplatnosť a vykonateľnosť, ale tieto vlastnosti platobného rozkazu nastávajú priamo zo zákona v dôsledku splnenia stanovených procesných predpokladov. Keďže námietky povinného v tomto návrhu smerujú voči vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze a súčasne v zmysle právnych predpisov neexistuje konanie o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom je neprípustné, aby bola vedená exekúcia na podklade súdneho rozhodnutia, ktoré po materiálnej alebo formálnej stránke vykonateľné nie je, je v právomoci exekučného súdu posúdiť účinky doručenia vo vzťahu k (ne)nadobudnutiu oprávneným tvrdenej a povinným spochybňovanej právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva potreba samostatného posudzovania vykonateľnosti exekučného titulu, pričom ani exekútor a ani exekučný súd nie sú viazaní bez ďalšieho doložkou vykonateľnosti (). Povinnosť exekučného súdu skúmať ex offo vykonateľnosť súdneho rozhodnutia po materiálnej a formálnej stránke, pretože iba vykonateľné rozhodnutie umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie, je opakovane potvrdzovaná v judikatúre najvyšších súdnych autorít (, , NS SR ). Pre úplnosť povinný uvádza, že povinný súčasne s týmto podaním požiadal Okresný súd Banská Bystrica o vykonanie riadneho doručovania platobného rozkazu ním ustanovenému právnemu zástupcovi. Kým nebude rozhodnuté o predmetných podaniach, nie je možné viesť exekučné konanie voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorý považuje za nevykonateľný. Z uvedeného dôvodu exekučný súd žiada, aby exekúciu zastavil. Na základe uvedených skutočností má povinný za to, že platobný rozkaz nebol riadne doručený, čo spôsobuje, že exekučný titul nie je formálne vykonateľný. Táto skutočnosť zakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, čo je zrejmé z odbornej literatúry. 4. Spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 08.08.2023, v ktorom oprávnený uviedol, že povinný ako inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu označil skutočnosť, že platobný rozkaz nebol doručovaný právnemu zástupcovi povinného, „v dôsledku čoho nenastali účinky doručenia platobného rozkazu vrátane účinkov v súvislosti s nepodaním odporu v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“), a teda ani právoplatnosť či vykonateľnosť platobného rozkazu.“. Povinný argumentuje v rámci návrhu, že „udelil dňa 08.02.2023 písomné plnomocenstvo Advokátskej kancelárii Kolíková & Partners, s.r.o. so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441 na zastupovanie v danej veci tak pri mimosúdnych rokovaniach ako aj v súdnych konaniach“. Povinný argumentuje nesprávnym postupom právneho zástupcu oprávneného, ktorý v návrhu na vydanie platobného rozkazu neidentifikoval právneho zástupcu povinného, čo podľa povinného vyvoláva nesprávnosť návrhu na vydanie platobného rozkazu. Oprávnený zastáva názor, že argumentáciu povinného je potrebné v plnom rozsahu zamietnuť, keďže je zjavne účelová s cieľom sanovať nečinnosť povinného, ktorému bol riadne doručený platobný rozkaz a ktorý svojou nečinnosťou vyvolal márne uplynutie lehoty na podanie prípadného odporu. Povinný sa dodatočne snaží účelovo nájsť akýkoľvek prostriedok, ktorým by mohol obštruovať výkon exekúcie. Právny zástupca oprávneného nemá žiadnu právnu povinnosť označiť v rámci žaloby aj právneho zástupcu protistrany. Ustanovenie sa aplikuje v prípade, ak právny zástupca strany konania predložil súdu príslušné plnomocenstvo. Nie je povinnosťou právneho zástupcu žalobcu predkladať súdu plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi protistranou, naopak, táto povinnosť zaťažuje protistranu, prípadne jej právneho zástupcu. Aj keby právny zástupca žalobcu predložil súdu plnomocenstvo udelené povinným jeho právnemu zástupcovi, súd by na takýto úkon nemal prihliadnuť, lebo preukazovanie zastúpenia zaťažuje splnomocniteľa a jeho splnomocnenca. Okrem toho, právny zástupca oprávneného ani nemohol mať vedomosť, či žalovaný (povinný) na účely súdneho konania neudelil odlišné plnomocenstvo inému právnemu zástupcovi. Prijatie argumentácie povinného by vyvolalo neprijateľný následok, kedy by sa ľubovoľný žalovaný mohol domáhať dodatočného zrušenia účinkov márneho uplynutia lehoty na podania odporu tým, že predsa udelil plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi. Je úplne zrejmé, že povinný nekontroloval obsah svojej elektronickej schránky a teraz sa snaží preniesť následky svojej nedbanlivosti na oprávneného a jeho právneho zástupcu. Je nevyhnutný záver, že povinný mal kontrolovať obsah svojej elektronickej schránky (navyše,

keď elektronická schránka poskytuje službu notifikácie došlej pošty), avšak tak neučinil a nechal svojou nedbanlivosťou márne uplynúť lehotu na podanie odporu. Zo strany súdu a ani oprávneného (žalobcu) a jeho právneho zástupcu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol po právnej stránke perfektným procesným úkonom. Nie sú preto dané žiadne skutočnosti a dôvody, ktoré by bránili vykonateľnosti exekučného titulu. Z rovnakých dôvodov neexistujú ani žiadne skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti daného exekučného titulu. Exekučný titul bol riadne doručený povinnému a preto neexistuje žiadna prekážka jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Oprávnený navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“), v platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. 9. Podľa zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

10. Podľa zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov).

11. Podľa zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia a sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.

12. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o e-Governmente“), doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovanie rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

13. Podľa zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického dorečenia, identifikátor osoby , identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

14. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

15. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa ods. 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.

16. Podľa zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne prístupná ovi v elektronickej schránke adresáta.

17. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

18. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

19. Podľa 32 ods. 6 zákona o e-Governmente, ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije ak, a) medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná, b) orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.

20. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.

21. Podľa § 33 ods. 2 zákona o e-Governmente, návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.

22. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 27.06.2023, čo je preukázané aj doručenkou, a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu do dátovej schránky dňa 12.07.2023. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ostatných dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.

23. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorým súd uložil žalovanému (povinnému v danom exekučnom konaní), povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 152.118,50,-Eur, úrok 3,00 % ročne zo sumy 152.118,50,- Eur od 11.02.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 152.118,50,-Eur od 11.02.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00,-Eur alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň mu bola uložená povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 7.219,76,-Eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu. Exekučný titul predložený oprávneným bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným dňa 19.05.2023.

24. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

25. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že rozsudok, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke. 26. Súd uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. 27. Súd preskúmal návrh povinného v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom priložených listín. Z elektronickej doručenky vyplýva, že platobný rozkaz bol žalovanému (povinnému v danom exekučnom konaní) doručený dňa 03.05.2023. K doručeniu platobného rozkazu došlo márnym uplynutím úložnej lehoty [ o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)]. Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú márnym uplynutím úložnej doby aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Argumentácia povinného, že platobný rozkaz s prílohami mal byť doručovaný právnemu zástupcovi povinného je nesprávna. Súd má za to, že žalobca nemôže v návrhu na začatie konania označovať, kto bude v konkrétnom konaní zastupovať žalovaného, a to ani v prípade ak ešte v rámci predsúdnej komunikácie bolo žalobcovi predložené plnomocenstvo, na základe ktorého by zástupca mohol zastupovať žalovaného aj v eventuálnom súdnom konaní. Súd má za to, že zvolenie zástupcu v zmysle ustanovenia je výhradne voľbou žalovaného a táto voľba sa oznamuje súdu z iniciatívy žalovaného (nie z iniciatívy protistrany) až potom ako sa žalovaný o konkrétnom konaní zákonom predpokladaným spôsobom dozvie. S možnosťou zastúpenia žalovaného na základe splnomocnenia v upomínacom konaní už vo fáze podávania návrhu nepočíta ani formulár návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo je logické, lebo žalovaný ešte o pripravovanom konaní na rozdiel od žalobcu nevie a nemôže urobiť rozhodnutie, kto ho v konkrétnom konaní bude zastupovať. Pri žalovanom možno vo formulári návrhu označiť len zákonného zástupcu (správcu), zatiaľ čo pri žalobcovi možno okrem zákonného zástupcu (správcu) označiť aj právneho zástupcu. Splnomocneného právneho zástupcu nemožno pre potreby upomínacieho konania považovať za zákonného zástupcu či správcu. Platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený. Povinný mal možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor a mohol tak urobiť aj prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Pri doručení platobného rozkazu dňa 03.05.2023 končila povinnému lehota na podanie odporu dňom 18.05.2023, pričom odpor bol podaný až dňa 13.07.2023, teda po zákonnej lehote. Nečinnosť povinného alebo nekontrolovanie elektronickej

schránky nemá na dátum doručenia platobného rozkazu žiadny vplyv. Odmietnutie odporu napadnutým uznesením bolo vecne správne.

28. Súd ďalej uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

29. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 30. Podľa Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 31. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 34. Podľa Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 35. Podľa Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 36. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného si vo svojom podaní zo dňa 08.08.2023 uplatnil náhradu trov konania spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. O trovách konania preto súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za 1 úkon právnej služby (spracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie úkon – 362,66,-Eur + 1x režijný paušál vo výške 12,52 Eur + DPH = 450,21,- Eur). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora (II. výroková veta rozhodnutia).

37. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

39. Nakoľko povinný bol v tomto konaní neúspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ( ). Aj samotné ustanovenie Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, preto súd rozhodol tak, že povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (III. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.