Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/339/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov P. M., narodeného X.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., 2./ C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.7.2018 č.k. -133

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že u r č u j e, že z á l o ž n é p r á v o zriadené na nehnuteľnostiach : 1/ rodinný dom súp. č. 570, nachádzajúci sa na parc. registra ,,C" č. 79, zapísaný na LV č. XXX k. ú. F., obec F., D. Z., 2./ parcela registra ,,C" č. 79 zastavané plochy a nádvoria o výmere 308 m2, zapísané na LV č. XXX k. ú. F., obec F., okres Z. a 3./ parcela reg. ,,C" č. 80 záhrady o výmere 232 m2, zapísaná na LV č. XXX, k.ú. F., obec F., okres Z., na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. zo dňa 19.03.2007, uzavretej medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade v zastúpení Mgr. Tomášom Kušnírom na základe plnomocenstva obsiahnutého v Zmluve o úvere č. 9040872 z 29.06.2006, n e e x i s t u j e.

Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví určil, že žalovaný nemá záložné právo vyplývajúce zo zmluvy o zriadení záložného práva č. , zo dňa 19.03.2007 na nehnuteľnosti a to1./ rodinný dom, súp. číslo 570, nachádzajúci sa na parc. č. 79, zapísaný na LV č. XXX, na parc. registra ,,C“ nachádzajúcej sa v k. ú. F., obec F., okres Z.; 2./ zastavané plochy a nádvoria vo výmere 308 m2 pod parc. č. 79, zapísané na LV č. XXX, na parcele registra ,,C“ nachádzajúcej sa v k. ú. F., obec F., okres Z. a 3./ záhrady vo výmere 232 m2, pod parc. č.80, zapísaná na LV č. XXX, na parc. reg. ,,C“ nachádzajúcej sa v k. ú. F., obec F., okres Z. uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom v zastúpení Mgr. Tomášom Kušnírom na základe plnomocenstva obsiahnutého v Zmluve o úvere č. 9040872 z 29.06.2006. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a v 2. rade trovy konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 29.6.2006 medzi žalobcom v 1.rade ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom bola uzavretá zmluva o úvere č. 9040872, podľa ktorej boli žalobcovi v 1.rade poskytnuté finančné prostriedky vo výške 531,10 € (16.000,-Sk). Súčasťou úverovej zmluvy bol aj text splnomocnenia, že žalobca v 1.rade splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra, aby tento za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril v mene dlžníka záložnú zmluvu podľa . Na základe uvedeného splnomocnenia bola dňa 19.3.2007 vyhotovená zmluva č. 096/2007-BÁN o zriadení záložného práva v prospech

žalovaného ako veriteľa, k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sú na LV č. XXX kat.územia F.D., okres Z. vedené ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a v 2. rade. Vklad záložnej zmluvy bol povolený Správou katastra Z. dňa 29.5.2007, a žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v máji 2017, doručiac žalobcom „oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ podľa . Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa , , ,, , , so záverom o absolútnej neplatnosti plnomocenstva obsiahnutého v úverovej zmluve, ako aj neplatnosti zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam pre absenciu písomnosti a vôle žalobcov takúto zmluvu uzavrieť. Prihliadal tiež na to, že išlo podľa povahy veci o spor majúci základ v spotrebiteľskej zmluve a s ňou priamo súvisiaci. Okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa v 2.rade nepodpisovala žiadnu zmluvu ani plnomocenstvo, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnostiach, ktorých je bezpodielovou spoluvlastníčkou, a konštatoval, že záložná zmluva nie je podpísaná ani žalobcom v 1.rade. Za žalobcu v 1. rade zmluvu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, vychádzajúc z vopred predtlačeného textu plnomocenstva umiestneného v úverovej zmluve, avšak podpis žalobcu v 1.rade na úverovej zmluve sa vzťahoval k podpisu úverovej zmluvy, nie plnomocenstva. Súčasne Mgr. Tomáš Kušnír opakovane vystupoval ako právny zástupca žalovaného, preto v zmysle bolo vylúčené zastupovanie žalobcu v 1.rade advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, lebo ich záujmy boli vo vzájomnom rozpore, pretože Mgr. Kušnír hájil záujmy žalovaného ako veriteľa. Plnomocenstvo, z ktorého žalovaný vyvodzoval oprávnenie na zriadenie záložného práva, neobsahovalo ani žiadnu špecifikáciu nehnuteľnosti, ktorých sa malo týkať, čo spôsobovalo jeho neplatnosť tiež z dôvodu neurčitosti právneho úkonu. Konštatujúc, že záložné právo k sporným nehnuteľnostiam pre neplatnosť právnych úkonov nevzniklo, okresný súd sa nezaoberal ďalšou obranou žalobcov spočívajúcou v námietke premlčania záložného práva. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami žalovaného o miestnej nepríslušnosti okresného súdu a procesnej prípustnosti žaloby v zmysle , uvádzajúc, že predmetný spor sa týka záložného práva k nehnuteľnostiam, v ktorom bola daná výlučná miestna príslušnosť konajúceho Okresného súdu v Trebišove, v obvode ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú. Naliehavý právny záujem na požadovanom rozhodnutí súdu podľa , a teda procesnú prípustnosť žaloby odôvodnil tým, že len rozhodnutie súdu o určení neexistencie záložného práva je spôsobilé zmeniť stav evidovaný v katastri nehnuteľností, a odstrániť tak právnu neistotu o obsahu práva a povinností strán sporu pri výkone záložného práva. O náhrade trov konania rozhodol prihliadajúc na plný procesný úspech žalobcov v spore.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody vymedzené v , a , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

4. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený, z čoho vyvodzoval porušenie práva na spravodlivý súdny proces tvrdiac, že mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch. Zastával názor, že žalobcami uplatnený nárok o určenie, či tu právo je alebo nie je, predstavuje procesne neprípustnú žalobu, pretože v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem na žalobe, a tento nevyplýva ani z osobitného predpisu ako to vyžaduje . Žalovaný tvrdil, že právo žalobcov nie je neisté alebo ohrozené, pretože existencia záložného práva bola už deklarovaná povolením vkladu do katastra nehnuteľností, teda žalobcovia vedeli o vecnej ťarche i o možnosti záložného veriteľa pristúpiť k jeho výkonu. Z uvedeného dôvodu nimi podaná žaloba už neplní preventívny charakter vyžadovaný u určovacích žalôb, pretože taký tu existuje len v prípade, ak k porušeniu práva nedošlo. Žalovaný ďalej v odvolaní uvádzal, že , dôkazné bremeno o nedostatku vážnosti prejavu vôle zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu. Žalobca vôľu uzavrieť zmluvu potvrdil svojim podpisom, a pokiaľ je pre neho subjektívne nevýhodná, nezakladá to neplatnosť právneho úkonu. Zdôraznil, že záložné právo zaniká len z dôvodov vymedzených v , keď ani jeden zo zákonných predpokladov jeho zániku v danom prípade nebol splnený.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje nielen úvodnú rozsiahlu popisnú časť týkajúcu sa skutkových tvrdení strán sporu, ale tiež také právne

posúdenie skutkových tvrdení, z ktorého je zrejmé, akým spôsobom sa okresný súd vysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného, a aké boli dôvody pre vyhovenie žalobe. Odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , publikovaného v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, podľa ktorého, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, zdôrazňovali existenciu naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí súdu o určení neexistencie záložného práva, keďže žalovaný je zapísaný ako záložný veriteľ v katastri nehnuteľnosti a bez negatívneho určenia nebude možné tento stav zmeniť, teda zosúladiť skutočný stav so stavom právnym, podľa ktorého žalovaný nemá oprávnenia zo záložného práva. Bez rozhodnutia súdu bude naďalej sporné, či žalovaný má právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z úverovej zmluvy prostredníctvom zálohu, a vlastník ostane obmedzený pri nakladaní s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve. Žalobcovia uviedli, že argumentácia žalovaného o podmienkach zániku záložného práva vyplývajúca zo zákonnej úpravy je namieste len za situácie, že záložné právo platne vzniklo. V spornom prípade však nedošlo k vzniku záložného práva, teda toto nemôže ani zaniknúť zo zákonných dôvodov, a akákoľvek obrana žalovaného je v tomto smere účelová.

6. Žalovaný v odvolacej replike odkázal na obsah svojho odvolania, neuviedol už žiadne iné skutočnosti. Žalobcovia ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní nepodali.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.7.2018 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s , .

9. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa , a . Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Žiadny z tvrdených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok preskúmateľný.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Neboli tak naplnené ani odvolacie dôvody podľa a .

12. Súd prvej inštancie reagoval na každú z podstatných námietok žalovaného majúcich povahu procesnej obrany v konaní, ktorá mala význam pre predmet sporu. S odôvodnením rozhodnutia i právnym posúdením veci sa stotožňuje aj odvolací súd a na zdôraznenie správnosti k odvolacej argumentácii žalovaného dodáva.

13. Žalobcovia uplatnili ochranu svojich vlastníckych práv žalobou podľa o určení, či tu právo je alebo nie je, podmienkou procesnej prípustnosti ktorej, je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, len ak vyplýva z osobitného predpisu. Osobitný predpis neupravuje právo žalobcov na podanie žaloby o určenie, či tu záložné právo žalovaného je alebo nie je, naliehavý právny záujem na podanej žalobe je však preukázaný charakterom posudzovaného obsahu práv a povinností strán sporu.

14. V zmysle ustálenej judikatúry súdov, právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho sa žalobca domáha, a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené.

15. Určovacia žaloba v zmysle je preto opodstatnená jednak vtedy, ak ňou možno odstrániť stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj v prípadoch, ak určovací návrh účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, a kde jeho pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti.

16. Ak je záložné právo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, ako je tomu v danom prípade, a záložný veriteľ(žalovaný) nesúhlasí s výmazom záložného práva, ktoré neexistuje, nepochybne je tým zasiahnuté do vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti (žalobcov). V prejednávanej veci žalovaný začal vykonávať kroky na realizáciu záložného práva, napriek spornosti existencie tohto práva z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. Rozhodnutie súdu o určení, či tu záložné právo je alebo nie je, predstavuje preto spôsobilý právny prostriedok ochrany práv žalobcov ako vlastníkov. Na základe rozhodnutia súdu o určení, že záložné právo k veci neexistuje, možno dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a definitívne ustáliť, že žalovaný nie je oprávnený na uspokojovanie svojich pohľadávok voči žalobcom z tohto záložného práva a žalobcovia nie sú obmedzovaní záložným právom pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

17. Obsahu vykonaného dokazovania zodpovedajú závery okresného súdu o neplatnosti záložnej zmluvy pre absenciu podpisov vlastníkov nehnuteľnosti na záložnej zmluve, a neplatnosti zastúpenia žalobcu v 1. rade Mgr. Kušnírom pre rozpor so zákonom, nedostatok vážnosti vôli a určitosti právneho úkonu. Niet sporu, že záložnú zmluvu nepodpísal žiaden zo žalobcov a vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam neprejavil ani vôľu, aby akákoľvek iná osoba bola oprávnená s týmito nehnuteľnosťami nakladať a zriadiť k nim záložné právo. Záložná zmluva č. zo dňa 19.03.2007, na podklade ktorej sa žalovaný domáhal uspokojenia záväzku žalobcu v 1. rade zo zmluvy o úvere č. 9040872 zo dňa 29.6.2006 bola uzatvorená medzi žalovaným a Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom žalobcu v 1. rade. Tak ako to uvádza súd prvej inštancie, splnomocnenie bolo obsiahnuté priamo vo vopred predformulovanom texte úverovej zmluvy, ktorý text neumožňoval dlžníkovi výber akéhokoľvek iného zástupcu, ani priestor pre potvrdenie, či vylúčenie splnomocnenia. Podpisom úverovej zmluvy, ktorá odrážala záujem dlžníka o získanie finančných prostriedkov, tak dlžník „nútene“

potvrdzoval aj iné nesúvisiace zmluvné ustanovenia. Slobodná vôľa dlžníka bola vylúčená z povahy veci, keď splnomocnenie predstavovalo do textu úverovej zmluvy včlenené slovné vyjadrenia bez možnosti poznania obsahu tohto záväzku, osoba zástupcu bola „vnútená“ dlžníkovi priamo v zmluve tým, že zástupca bol uvedený v predtlači úverovej zmluvy. Takto „vnútený“ zástupca Mgr. Kušnír, pritom opakovane zastupoval veriteľa - žalovaného vo veciach vymáhania pohľadávok voči dlžníkom z úverových zmlúv. Záujmy zástupcu boli tak priamo v rozpore so záujmami zastúpeného ako dlžníka. Takáto dohoda o zastúpení bola absolútne neplatná v zmysle Obč.zák. v spojení s Obč.zák., ako aj v zmysle pre absenciu slobodnej, vážnej vôle i určitosti i zrozumiteľnosti právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona voči každému, a súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Takýto záver o neplatnosti právnych úkonov plynúcich z konania žalovaného a Mgr. Tomáša Kušníra, ktorí sa v snahe získania nehnuteľností, či spísania notárskych zápisníc o uznaní dlhu, opakovane a dlhodobo snažili vnútiť zastupovanie dlžníkom z úverových zmlúv, prijal v obdobných právnych veciach aj Ústavný súd SR (napr. sp.zn. , sp.zn. ), ako aj Najvyšší súd SR (porovnaj sp.zn. ). Žalovaný pritom v odvolaní neuviedol žiadne také námietky, ktoré by spochybňovali správnosť záverov súdu prvej inštancie o neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých došlo k vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného, a s ktorými námietkami by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Právna argumentácia žalovaného o tom, že nebol preukázaný žiadny zákonný dôvod zániku záložného práva nie je namieste, nakoľko k vzniku platnej záložnej zmluvy vôbec nedošlo.

18. Zohľadňujúc vyššie uvedené, žalobcovia preukázali tak naliehavý právny záujem na určovacej žalobe ako aj neexistenciu záložného práva na nehnuteľnosti, preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak ich žalobe vyhovel. Formulácia žalobného petitu o tom, že „žalovaný nemá záložné právo“ však precízne neodrážala požiadavky vyplývajúce z . Žalobcovia v žalobe, rovnako ako aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uvádzali, že predmetom konania je rozhodnutie o neexistencii záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa , súd vo výroku rozhodnutia určuje existenciu právneho vzťahu alebo práva v čase vyhlásenia rozhodnutia, čo by malo odrážať aj znenie výroku rozsudku z obsahovej aj štylistickej stránky. Znenie výroku napadnutého rozsudku „žalovaný nemá záložné právo“ , tejto požiadavke nezodpovedá. Súd nie je viazaný doslovným znením petitu žaloby a v záujme presnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia môže a má sa od neho odchýliť, ak použitím iných slovných spojení, vyjadrí zhodný obsah práv či povinností, ktorých sa žalobcovia domáhajú (porovnaj NS SR sp.zn. ).

19. Keďže niet pochýb, že predmetom konania je určenie neexistencie záložného práva, odvolací súd zmenil znenie výroku napadnutého rozhodnutia zodpovedajúco právnej úprave a tomu, čoho sa žalobcovia domáhali tak, že určil neexistenciu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat.úz. F., okres Z. ako to vyplýva z výroku tohoto rozsudku.

20. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol v súlade s v spojení s ust. . Žalobcovia boli v konaní plne procesnou úspešnou stranou sporu, preto im vznikol nárok na náhradu trov v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému, o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zhode s , .

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).