Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-119-2019.pdf
PDF · 113.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/119/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Ing. I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX D. nad U., právne zastúpeného: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTKA KANCELÁRIA, s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie nezaťaženie nehnuteľnosti záložným právom takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že nehnuteľnosť pod B7 v podiele 3/40, ktorá sa nachádza v katastrálnom území H., Obec H., okres U., zapísané na LV č. XXX, parcela registra „E“ č. 1342 o výmere 29148 m2, druh pozemku: orná pôda, nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného.
II. Súd určuje, že nehnuteľnosť pod B6 podiel 6/40, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území H., Obec H., okres U., zapísané na LV č. XXX, parcela registra „E“ č. 1335 o výmere 13207, druh pozemku: orná pôda, parcela registra „E“ č. 1412 o výmere 13297 m2, druh pozemku: ostatné plochy, parcela registra „E“ č. 1421 o výmere 30176 m2, druh pozemku orná pôda, nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného.
III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.07.2020 domáhal voči žalovanému rozhodnutia totožným s výrokom tohto rozsudku a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v tomto konaní je žalobca nositeľom hmotnoprávneho nároku titulom určenia neexistencie záložného práva zapísaného na LV č. XXX a XXX pre k. ú. H. v prospech žalovaného bez riadne uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj z dôvodu úhrady istiny, ktorej úhrada bola zabezpečená záložným právom. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pod B7 v podiele 3/40, ktorá sa nachádza v k. ú. H., obec H., okres U., zapísanej na LV č. XXX - parcela registra E č. 1342 o výmere 29148, druh pozemku orná pôda. V časti C LV č. XXX pre k. ú. H. je pod por č. 7 evidovaná záložná zmluva POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598, so sídlom Račianska 42/A, 831, 02 Bratislava k nehnuteľnostiam v časti A - pozemok na parc. č. 1342, pod B7 v podiele 3/40, zapísané v registriV-980/06, č.z. 90/06. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pod B6 v podiele 6/40, ktoré sa nachádzajú v k. ú. H., obec H., okres U., zapísané na LV č. XXX ? parcela registra E č. 1335 o výmere 13207, druh pozemku orná pôda ? parcela registra E č. 1412 o výmere 13297, druh pozemku ostatné plochy ? parcela registra E č. 1421 o výmere 30176, druh pozemku orná pôda
V časti C LV č. XXX pre k. ú. H. je evidovaná záložná zmluva POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598, so sídlom Račianska 42/A, 831, 02 Bratislava k nehnuteľnostiam v časti A - pozemok na parc. č. 1335,
1412, 1421, pod B6 v podiele 3/40, pod B16 v podiele 36/40, zapísané v registri V-980/06, č.z. 90/0. Dlžník žalovaného N. C., naposledy bytom G. zomrel, pričom vlastnícke právo k nehnuteľnosti prešlo na žalobcu titulom kúpnej zmluvy pod V 364/2009, pričom vtedajšia Správa katastra U. vklad vlastníckeho práva povolila. Podaním zo dňa 27. 01. 2017 žalobca požiadal žalovaného o výmaz záložného práva, ktoré bolo na príslušnom liste vlastníctva zapísané na základe záložnej zmluvy č. 8210238 uzavretej s dlžníkom N. C.. Podaním zo dňa 01. 02. 2017 žalovaný doručil žalobcovi vyjadrenie k jeho podaniu zo dňa 27. 01. 2017, v ktorom uviedol, že záložné právo bude uvoľnené až po úhrade celkového dlhu pána N. C. v zmluve o úvere č. 8210238, pričom v závere podania je uvedené, že žalovaný eviduje záväzok v zmluve o úvere 8210238 ku dňu 01. 02. 2017 vo výške 3.309,09 Eur. Podaním zo dňa 13. 02. 2017 žalobca opätovne požiadal žalovaného o odblokovanie záložnej zmluvy č. 8210238 uzavretej s dlžníkom N.čom uviedol, že ku koncu roka 2006 N. C. uhradil v prospech žalovaného sumu vo výške 528,65 Eur. Podaním zo dňa 24. 03. 2017 žalobca opätovne požiadal žalovaného o odblokovanie záložnej zmluvy č. 8210238 uzavretej s dlžníkom N. C., pričom uviedol, že uhradí v prospech žalovaného zostatok istiny titulom zmluvy o úvere č. 8210238, na základe ktorej bol N. C. poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur. Podaním zo dňa 29. 03. 2017 žalovaný doručil žalobcovi vyjadrenie k jeho podaniu zo dňa 24. 03. 2017, v ktorom uviedol, že záložné právo bude uvoľnené až po úhrade časti dlhu pána JE. titulom uzavretej zmluvy o úvere č. 8210238 vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný poskytol N. úver vo výške 663,88 € a požaduje od právneho nástupcu - žalobcu vrátenie sumy vo výške 3.309,09 Eur k 01. 02. 2017. Žalobca dňa 16. 09. 2017 uhradil na účet žalovaného zostatok istiny vo výške 135,23 Eur. Žalobca príslušenstvo istiny neuznáva z dôvodu, že mnohonásobne prevyšuje samotnú istinu a má za to, že príslušenstvo istiny, ktoré žalovaný požaduje pod hrozbou nevymazania záložného práva je neprimerane vysoké. Medzi žalobcom a žalovaným prebehli mimosúdne rokovania, pričom žalobca požiadal žalovaného o vyjadrenie k návrhu na mimosúdne rokovanie. Na návrh žalobcu zo dňa 18.05.2018 žalovaný nereagoval. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, r) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, s) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, u) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. V pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, alebo dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky nepriznal plnenie, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Žalobca sa touto žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažená záložným právom v prospech žalovaného z dôvodu uhradenia celej istiny a z dôvodu neuznania nároku žalovaného na úhradu príslušenstva istiny. Podľa § 566 a § 54 OZ nemožno v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnúť, že sa splátkami splácajú najprv úroky a až potom istina. Ak by takéto dojednanie v zmluve bolo, je neplatné a nemá žiadne právne účinky. Odplatou za požičanie peňazí sú úroky. Podľa § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) odplata za úver (pôžičku) nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Za podstatné prevýšenie treba považovať prevýšenie o viac ako 20 %. „Odplata obvykle požadovaná“ sa posudzuje podľa situácie na trhu v čase uzavretia zmluvy. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis (§ 53 b ods. 1 OZ). Osobitným predpisom je v tomto prípade Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení noviel č. 586/2008 Z. z. a č. 281/2010 Z. z.. V uvedenom nariadení a v jeho následných zmenách nie je určená len maximálna výška úrokov za omeškanie (§ 3), ale aj maximálna výška iných sankcii (§ 3a) súvisiacich s omeškaním. „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu (pozri § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.“ Výpočet maximálnej výšky sankcií je komplikovaný a je to názorný príklad toho, ako písať komplikované zákony pre obyčajných ľudí... Vyššie úroky z omeškania nemožno dohodnúť, nakoľko spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv ustanovených v občianskom zákonníku. Ak by sa dohodli vyššie úroky z omeškania, bolo by toto dojednanie neplatné. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Dôležitým znakom neprijateľnej podmienky tiež je, že nebola dojednaná individuálne, t. j. bola napísaná na vopred pripravenom formulári a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvnej podmienky. V praxi je minimum pôžičiek a úverov poskytovaných individuálne, väčšinou majú nebankové spoločnosti a banky vopred pripravené tlačivá zmlúv, ktoré si často klient ani neprečíta. Slabšie postavenie spotrebiteľa v týchto zmluvných vzťahoch vyvažuje zákon tým, že ustanovuje neplatnosť neprijateľných podmienok v takýchto zmluvách (vopred pripravených). Neprijateľná podmienka teda musí spĺňať všetky tri znaky - spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola dojednaná individuálne, nejedná sa o podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ), čo z právneho hľadiska znamená, že sa na ne hľadí akoby nikdy neexistovali. Všetky peniaze vyplatené na základe neplatného právneho úkonu sú bezdôvodným obohatením a platiaca strana má právo na ich vrátenie. Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná (§53c OZ). Ak je teda požičiavaná suma alebo výška úrokov uvedená menším písmom ako iné zmluvné
podmienky, zmluva je neplatná. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak v konaní pred súdom alebo počas kontroly obchodnej inšpekcie vznikne pochybnosť o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy, použije sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.“ Uvedený zákon v § 1 ods. 3 vymenúva zmluvy, ktoré sa nepovažujú za spotrebiteľský úver (napríklad aj hypotekárny úver). Na tieto výnimky sa použijú len niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. uvedené v § 24 ods. 1. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. možno od spotrebiteľského úveru odstúpiť do 14 dní bez uvedenia dôvodu. V zmysle § 9 ods. 2 písm. w) musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené akým spôsobom sa má odstúpenie vykonať. Spotrebiteľ má teda 14 dní, aby zvážil zmluvné podmienky a mal možnosť zrušiť zmluvu. Iné práva spotrebiteľa podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - V uvedenom zákone je upravené právo na predčasné splatenie úveru (§ 16), ako aj prípady, keď sa v dôsledku porušenia zákona veriteľom úver stáva bezúročným (§ 11), či právo na informácie o zmene úrokovej sadzby (§ 12). Veriteľ je povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu (§ 9 ods. 2 písm. y)), vďaka čomu si môže spotrebiteľ porovnať výhodnosť úveru oproti iným podobným produktom na trhu. Definícia úžery podľa Trestného zákona: „Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok až päť rokov“ V súlade s ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. V súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Občiansky zákonník v paragrafe 151md jasne hovorí, kto môže podať návrh na výmaz záložného práva. Môže to byť aj záložca - vlastník nehnuteľnosti, ak žiadosť doloží buď písomným potvrdením o splatení dlhu, alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom. Žalobca osvedčuje naliehavosť právneho záujmu neistým postavením vlastníka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy z titulu sporného záväzku. Žalobca doplatil zostatok dlhu N. - záložného dlžníka, príslušenstvo istiny neuznáva z dôvodu jeho nezákonnosti a má za to, že záložné právo evidované na LV č. XXX a XXX pre k. ú. H. je nedôvodné.
2. Žalovaná strana sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 08.08.2019, aj napriek výzve súdu, písomne nevyjadrila, v konaní ostala nečinná.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.08.2020. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasila, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jej neprítomnosti.
4. Súd tak v rámci objasnenia skutkového stavu v zmysle princípu kontradiktórnosti sporového konania vychádzal zo súdu predostretých skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa v dôsledku nečinnosti žalovanej v konaní stali nespornými (§ 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., ďalej len CSP). Keďže skutkové tvrdenia žalobcu sa považujú za nesporné, nebolo potrebné na ich preukázanie vykonať dokazovanie (§ 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.).
5. Súd si teda osvojil ako preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom v žalobe (odsek 1. odôvodnenia rozsudku), a týmto naň odkazuje.
6. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal zo skutočnosti, že žalobca uplatnil ochranu svojich vlastníckych práv žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP o určení, či tu právo je alebo nie je, podmienkou procesnej prípustnosti ktorej, je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, len ak vyplýva z osobitného predpisu. Osobitný predpis neupravuje právo žalobcu na podanie žaloby o určenie, či tu záložné právo žalovaného je alebo nie je, naliehavý právny záujem na podanej žalobe je však preukázaný charakterom posudzovaného obsahu práv a povinností strán sporu.
7. V zmysle ustálenej judikatúry súdov, právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho sa žalobca domáha, a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c/ CSP je preto opodstatnená jednak vtedy, ak ňou možno odstrániť stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj v prípadoch, ak určovací návrh účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, a kde jeho pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Ak je záložné právo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, ako je tomu v danom prípade, a záložný veriteľ(žalovaný) nesúhlasí s výmazom záložného práva, ktoré neexistuje, nepochybne je tým zasiahnuté do vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu). Rozhodnutie súdu o určení, či tu záložné právo je alebo nie je, predstavuje preto spôsobilý právny prostriedok ochrany práv žalobcu ako vlastníka. Na základe rozhodnutia súdu o určení, že záložné právo k veci neexistuje, možno dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a definitívne ustáliť, že žalovaný nie je oprávnený na uspokojovanie svojich pohľadávok voči žalobcovi z tohto záložného práva a žalobca nie je obmedzovaný záložným právom pri nakladaní s nehnuteľnosťami (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, 2Co/339/2018).
8. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
9. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
10. Podľa § 151md ods. 1 písm. a) a ods., veta prvá Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva.
11. Podľa § 151md ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
12. Podľa ust. § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
13. Zo záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, čl. II. je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úvere č. 8210238 zo dňa 24.06.2003 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 20.000 Sk (663,88 Eur), ďalej poplatku v sume 8.070 Sk, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokús a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v právnom vzťahu
založenom uvedenou zmluvou vystupoval právny predchodca žalobcu - dlžník ako spotrebiteľ, ktorá mu jej uzatvorením uspokojovala svoje osobné potreby a žalovaný vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalovaným pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia dlžníkom ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. V prípade dlžníka N. išlo o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj z ust. § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Túto okolnosť súd v konaní, nakoľko nedisponoval zmluvou o úvere, nemal preukázanú, avšak žalovaný opak tohto postavenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, a na uvedenom spotrebiteľskom vzťahu nič nezmenila ani okolnosť, že pôvodný dlžník zomrel.
14. Pôvodný dlžník N. C. podľa uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 8210238 24.06.2003 obdržal finančné prostriedky vo výške 20.000 Sk, t. j. 663,88 Eur. Dlžník N. C. uhradil v prospech žalovaného sumu 528,65 Eur a žalobca v prospech žalovaného vykonal úhradu do výšky istiny v sume 135,23 Eur dňa 15.09.2017. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Ako súd uviedol v ods. 13 odôvodnenia, žalovaný poskytol dlžníkovi Jánovi Prosákovi úver vo výške 663,88 Eur, ktorý bol povinný vrátiť spolu s poplatkom v sume 8.070 Sk t. j. 267,87 Eur pri úrokoch z omeškania 0,25% denne, čo predstavuje úrok z omeškania ročne 91,25%.
15. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
16. Úroková miera dohodnutá v zmluve medzi žalovaným ako veriteľom a N. ako dlžníkom prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.
17. Žalovanému(veriteľovi) bola uhradená celá suma istiny, čím záväzok voči žalovanému zo Zmluvy o úvere č. 8210238 zo dňa 24.06.2003 v celom rozsahu zanikol splnením a toho času už neexistuje. A keďže neexistuje záväzok, tento zanikol splnením dňa 15.09.2017 (§ 559 Občianskeho zákonníka) zaniklo i záložné právo (§ 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka).
18. Záložný veriteľ do rozhodnutia súdu žiadosť o výmaz záložného práva nepodal pretože považuje dlh doposiaľ za nesplnený, a preto je potrebné určiť, že záložné právo už neexistuje (zaniklo) pretože toto rozhodnutie bude podkladom (aj vzhľadom pre nečinnosť žalovaného voči katastru nehnuteľností ) pre výmaz záložného práva evidovaného v katastri nehnuteľností a tým dôjde k odstráneniu neistoty v právnom postavení žalobcu ako vlastníka zálohu. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % voči žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.