Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ek/190/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX A., práv. zast.: Mgr. Romana Mravíková, advokátka, so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 505, proti povinnému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX A., o vymoženie príslušenstva, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Paula Miššíková, so sídlom exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, IČO: 45 361 959, pod sp. zn. 400EX 206/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.05.2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.05.2024 z a m i e t a.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.05.2024 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.02.2024 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva (úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 19 344,23 EUR od 22.05.2021 do zaplatenia, trovy konania v sume 274,70 EUR) na poklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.05.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.09.2023 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp .zn. zo dňa 02.11.2023 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 14.11.2023. Súd poveril dňa 19.03.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Paula Miššíková, so sídlom exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, IČO: 45 361 959, ktorá exekúciu vedie pod sp. zn. 400EX 206/24.

2. Povinný podal v predmetnej veci v zákonnom stanovenej lehote návrh na zastavenie exekúcie (návrh podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), ktorý odôvodnil tým, že má za to, že je naplnený dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového ani prípojného vozidla, nevlastní nehnuteľný majetok a nepodarilo sa u neho zistiť vlastníctvo iných nehnuteľností. Jeho majetkové pomery boli preverené exekútorským úradom. Taktiež ho súdny exekútor nesprávne poučil o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie. Mám za to, že jeho majetok nepostačuje na úhradu vymáhanej pohľadávky a ani na úhradu trov exekúcie, a preto navrhol, aby súd exekúciu zastavil.

3. Uznesením so. zn. zo dňa 17.05.2024 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného je ním tvrdená nemajetnosť. Súd skonštatoval, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu,

ktorý je uvedený v starom Exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017, konkrétne ide o ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa nového Exekučného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2017 je možné exekúciu zastaviť len z dôvodov podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd dospel k záveru, že dôvod, ktorý povinný uvádza vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno subsumovať pod dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového ani prípojného vozidla, nevlastní nehnuteľný majetok a nepodarilo sa u neho zistiť vlastníctvo iných nehnuteľností, súd v tejto súvislosti uviedol, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinnej súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. V tejto súvislosti exekučný súd tiež skonštatoval, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Záverom súd uviedol, že súdny exekútor dňa 20.03.2024 vykonal lustráciu povinného v katastri nehnuteľností a zistil, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX a spoluvlastníkom nehnuteľností (podiel 1/2) evidovanej na LV č. XXXX. Súdny exekútor taktiež zistil, že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla OPEL Meriva (dvakrát blokované, EVČ: E., AF viacúčelová, osobné vozidlo, červená metalíza, 1.reg.: 11.04.2006, reg. SK: 13.08.2018).

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej poukázal na ust. § 61k ods. 1 písm. d) a e) Exekučného poriadku s tým, že má za to, že je naplnený dôvod zastavenia exekúcie uvedený v ust. 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko ako povinný v exekučnom konaní nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového ani prípojného vozidla, nevlastní nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a nepodarilo sa zistiť vlastníctvo iných hnuteľných vecí u povinného. Jeho majetkové pomery boli preverené na dotknutom exekútorskom úrade, kde prebieha exekúcia na vymoženie peňažného plnenia, ku ktorému nadväzuje táto peňažná pohľadávka – úrok z omeškania. Zo strany žalobkyne mu bola spôsobená značná škoda na majetku, čo sa prešetruje orgánmi činnými v trestnom konaní, kde doposiaľ nedošlo k jeho právoplatnému skončeniu. Bol nesprávne poučený o možnostiach podať návrh na zastavenie exekúcie zo strany súdnej exekútorky v poučení č. 2, kde opomenula uviesť písmeno d a e) § 61k Exekučného poriadku v platnom znení. Ku skutočnosti, že bol nesprávne poučený sa súd žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril preto svoje rozhodnutie nesprávne právne odôvodnil, nakoľko sa nevyjadril ku všetkým skutočnostiam obsiahnutým v návrhu na zastavenie exekúcie a jeho dôvodom.

5. Predmetnú sťažnosť súd oprávnenému na vyjadrenie z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov) nezasielal, nakoľko povinný v sťažnosti uvádzal rovnaké skutočnosti ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril v rámci podania – vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ktorého obsah stanovisko je súdu známy.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona uvádza:

14. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ( v spojení s ). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinný v sťažnosti nevytýka vady konania a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, v sťažnosti opätovne uvádza argumenty pojaté v návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosti ohľadom vlastnej nemajetnosti.

15. V tomto smere súd v plnom rozsahu poukazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, a teda na skutočnosť, že skúmanie majetkových pomerov povinného a vydanie prípadného upovedomenia o zastavení exekúcie je v plnej kompetencii súdneho exekútora podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Tomuto zákon umožňuje pri fyzickej osoby z dôvodu nemajetnosti – nezistenia majetku exekvovateľného v exekučnom konaní (t.j. relatívna nemajetnosť) ani absolútna (či objektívna) možnosť zastaviť exekúciu a to za predpokladu, ak po dobu piatich rokov (od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného.

16. Pokiaľ ide o námietky povinného týkajúce sa nesprávneho poučenia o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora, namietané jednak v návrhu na zatavenie exekúcie

(ku ktorej skutočnosti sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nevyjadril) ako aj v sťažnostnom konaní súd udáva nasledovné.

17. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005). 18. Obrana povinného proti exekúcii spočívajúca v údajnom nesprávnom poučení o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora je právne irelevantná a to najmä z dôvodu, že povinný neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach, pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie. V súlade s pokynmi súdneho exekútora podal povinný návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (návrh podaný v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), s ktorým návrhom sa súd riadne vysporiadal. Napriek uvedenému súd udáva, že súdny exekútorom dané poučenie v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 20.03.2024 obsahuje všetky zákonom vymedzené náležitosti. „Povinný môže podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh podaný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Návrh na zastavenie exekúcie je potrebné adresovať exekútorovi, musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie možno podať iba z niektorého z týchto dôvodov: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2 Exekučného poriadku), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný môže v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené obmedzenia sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Návrhy na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemajú odkladný účinok.“ Povinný bol teda zo strany súdneho exekútor náležite poučený o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, v akej lehote a akým spôsobom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a s týmto návrhom sa súd adekvátne vysporiadal. Pokiaľ ide o ust. § 61k ods. 1 psím. e) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.4.2023 „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, alebo v časti, ak je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania ; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov“ súd udáva, že uvedené ustanovenie Exekučného poriadku sa týka nepeňažnej povinnosti, a teda sa nevzťahuje na predmetné exekučné konanie. Preto nebol ani daný dôvod, aby bol o uvedenom ustanovení povinný zo strany súdneho exekútora poučený.

19. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný netvrdil a ani nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto bolo potrebné sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.05.2024 ako nedôvodnú zamietnuť.

20. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (tomuto sťažnosť na vyjadrenie zaslaná nebola), súd v slade s princípom uvedeným v článku 17 zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).