Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24S-55-2019.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Subarea
24S/55/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 1DS, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: JUDr. Jaroslav Kabáč, súdny exekútor, so sídlom Exekútorského úradu: Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. DK 17/2018 zo dňa 07.02.2019 takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Minister spravodlivosti SR ako navrhovateľ podal dňa 29.10.2018 návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, so sídlom Exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo (ďalej len „ďalší účastník konania“). Vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie a Disciplinárny senát č. 1DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.k. DK 17/2018-27 zo dňa 07.02.2019 rozhodol tak, že „disciplinárne obvinený JUDr. Jaroslav Kabáč, súdny exekútor, sa neuznáva vinným za skutok pri výkone exekúcie na jeho úrade pod sp. zn. EX 413/2011, vedenej v prospech oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. proti povinnému S. S., keď podľa navrhovateľa vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov napriek tomu, že povinnému nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, a teda porušil ust. § 67 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013. Skutok sa nestal tak, ako je mu kladený za vinu. Disciplinárne obvinený sa nedopustil závažného disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a neporušil ust. § 67 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, a preto sa mu disciplinárne opatrenie neukladá.“ Zároveň žalovaný rozhodol, že „náhradu výdavkov disciplinárneho konania znáša Slovenská komora exekútorov“ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
2. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu 26.03.2019 sa Minister spravodlivosti SR (ďalej len „žalobca“) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č.k. DK 17/2018 zo dňa 07.02.2019. Žalobca v jednotlivých žalobných bodoch namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, a preto navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.04.2019 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k návrhu na začatie disciplinárneho konania, s rozhodnutím žalovaného sa stotožňuje a nesúhlasí so žalobnými námietkami žalobcu. Poukázal na to, že z jeho vyjadrenia, ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa v skutočnosti disciplinárneho previnenia mal dopustiť hlavne tým, že nesprávne a v rozpore s exekučným poriadkom vykázal doručenie a nie tým, že vydal exekučný príkaz po piatich rokoch a pritom upovedomenie o začatí
exekúcie považoval za doručené ešte v r. 2011. Poukázal na to, že namietal premlčanie disciplinárneho konania, pričom žalobca sa obranou ďalšieho účastníka v žalobe nezaoberal. Ďalší účastník preto namietal premlčanie uvedeného disciplinárneho konania a namietal aj skutočnosť, že tento skutok bol kvalifikovaný ako závažné previnenie podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako vecne správne potvrdil.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe z 23.04.2019 uviedol, že trvá na vyjadrení, ktoré bolo uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré žalovaný považuje za skutkovo a vecne správne a zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania.
5. Správny súd predtým, ako pristúpil k vecnému prieskumu správnej žaloby, skúmal splnenie procesných podmienok konania a dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na jej podanie. Preto správu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol ako správnu žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou.
6. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 98 ods.1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
12. Podľa § 178 ods. 1, 2, 3 SSP (1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. (2) Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. (3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
13. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
14. Správna žaloba žalobcu v prejednávanej veci je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 ods. 1 SSP). Vo vzťahu k tejto správnej žalobe sa na základe § 194 ods. 2 SSP aplikujú subsidiárne aj ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby. Právna úprava správnej žaloby vo veciach
správneho trestania neobsahuje osobitné vymedzenie pojmu žalobca, preto sa subsidiárne použije právna úprava všeobecnej správnej žaloby.
15. Z koncepcie správneho súdnictva, ktorá je zrejmá z § 2 ods. 2 SSP a vo vzťahu k správnym žalobám osobitne aj z ust. § 177 ods. 2 SSP je zrejmé, že úlohou správneho súdu je poskytovať ochranu subjektívnym právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základom tejto koncepcie je čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
16. Na uvedený záver nadväzuje aj vymedzenie subjektu žalobcu v § 178 ods. 1 SSP. Žalobcom môže byť len fyzická alebo právnická osoba, u ktorej musia byť kumulatívne splnené dve podmienky:
- postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,
- tvrdené ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
17. Z uvedeného vyplýva, že nie každý účastník administratívneho konania je oprávnený na podanie správnej žaloby. Oprávneným na podanie správnej žaloby je len taký účastník administratívneho konania, ktorý tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Tomu zodpovedá aj ust. § 61 písm. a/ SSP, v ktorom je vymedzené, že žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
18. Výnimkou, kedy správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv a záujmov, je správna žaloba prokurátora a iného subjektu výslovne oprávneného zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). Iným subjektom je napr. zainteresovaná verejnosť, alebo subjekty v zmysle § 41 ods. 11 zák. č. 299/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Osobitnej povahe uvedených žalobcov zodpovedá definícia žaloby v § 161 písm. b/ a c/ SSP. Správna žaloba prokurátora smeruje k uplatňovaniu ochrany zákonnosti a správna žaloba zainteresovanej verejnosti smeruje k ochrane verejného záujmu v oblasti životného prostredia.
19. Žalobca v prejednávanej veci nie je prokurátorom, nie je ani zainteresovanou verejnosťou a oprávnenie na podanie správnej žaloby mu nevyplýva ani z iného osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania ako navrhovateľ disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi (ďalšiemu účastníkovi konania) a týmto svojím návrhom realizoval svoje verejno- mocenské oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania (v postavení navrhovateľa), absentuje u neho splnenie druhej podmienky stanovenej v § 178 ods. 1 SSP, ktorej splnenie sa kumulatívne vyžaduje pre aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, a to že rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní, neovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a ani nespôsobilo zmenu jeho vlastného právneho postavenia. Uvedeným záverom správneho súdu zodpovedá aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz.ÚS 1/2012 zo dňa 27.06.2012, ako aj Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 242/2011 zo dňa 09.06.2011, I.ÚS 166/2011 zo dňa 09.06.2011, II.ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012 a IV.ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vo vzťahu ku ktorým Ústavný súd SR rozhodoval.
20. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že nestačí, aby bol žalobca účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom orgánu verejnej správy na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak podľa ústavného súdu nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené, a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v administratívnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.
Ďalej podľa ústavného súdu čl. 46 ods. 2 Ústavy SR veta in fine sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Práve z dôvodov uvedených v označených uzneseniach ústavného súdu sa správny súd odklonil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej závery ústavného súdu neboli zohľadnené.
21. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby. Napriek tomu, že bol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorého súdneho prieskumu sa žalobca správnou žalobou domáhal, nebol v tomto konaní postupom žalovaného a ani jeho výslovným rozhodnutím ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Oprávnenie žalobcu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi (ďalšiemu účastníkovi) je verejno-mocenským oprávnením, ktoré nemožno zaradiť do sféry subjektívnych práv požívajúcich právnu ochranu v správnom súdnictve. Oprávnenie ministra spravodlivosti na iniciovanie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi nenesie znaky subjektívneho práva patriaceho fyzickej alebo právnickej osobe, zasiahnutím do ktorého subjektívneho práva by nastala nepriaznivá zmena v právnom postavení fyzickej alebo právnickej osoby. Uvedené iniciačné oprávnenie žalobcu bolo zachované, o čom svedčí prejednanie jeho návrhu na začatie disciplinárneho konania proti ďalšiemu účastníkovi žalovaným. Avšak výsledok takéhoto uplatnenia verejnej moci žalobcu v podobe napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno preskúmať správnym súdom, pretože by sa tým poskytla právna ochrana oprávneniu žalobcu, ktorá mu v súlade s objektívnym právom nepatrí (§ 2, § 177 ods. 1, 2, § 178 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdnictva totiž nie je ochrana „subjektívnych práv“ orgánov verejnej moci pred inými orgánmi verejnej moci.
22. Správny súd zdôrazňuje, že na podanie správnej žaloby je oprávnený len taký účastník disciplinárneho konania, ktorý sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, na ktorých bol ukrátený. To znamená, že správnu žalobu nemôže podať akýkoľvek účastník administratívneho konania (disciplinárneho konania), najmä nie ten, ktorý nedisponuje takými subjektívnymi právami, ktoré by mohli byť porušené alebo ohrozené. Prosté postavenie žalobcu ako účastníka disciplinárneho konania preto nestačí. Žalobcovi nesvedčí aktívna žalobná legitimácia ani podľa § 177 ods. 2 SSP, pretože tak nestanovuje zákon. Citované ustanovenie nie je možné vykladať neprimerane extenzívne, pretože ide o princíp, ktorého normatívne vymedzenie striktne požaduje výslovné oprávnenie zákonom. Právo disciplinárnej iniciatívy tak, ako ho vymedzuje Exekučný poriadok (v ust. § 223), obsahovo nezodpovedá súčasnému výslovnému založeniu oprávnenia žalobcu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie.
23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu stanovenú v § 170 písm. a/ SSP, v zmysle ktorej žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil a ani nemal preukázané splnenie podmienok na aplikáciu ust. § 171 SSP.
24. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a contrario). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí by podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia (§141 SSP).