Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-5-2019.pdf
PDF · 147.22 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., so sídlom: Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A.. J. XXXX/XX, XXX XX H., občan SR, zastúpená JUDr. Ladislav Riedl, AK Prešov, ul. Slovenská č.46, o zaplatenie 39 714,84 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na 100%-tnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal , aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 39.714,84 € a úroky vyčíslené do 18.12.2018 vo výške 11.552,70 €, úroky z omeškania vyčíslené do 18.12.2018 vo výške 6.617,09 €, 5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 51.267,54 € od 19.12.2018 do zaplatenia. Uviedol, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.10.2011, č. XXXXXXXXXX, poskytol žalobca žalovanej a Z. A., ktorá zomrela dňa 18.05.2014 ako dlžníčkam Úver na bývanie, vo výške 42.300 € s dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby na obdobie prvých 3 rokov vo výške 4,89 % p. a.. (V priebehu trvania zmluvného vzťahu sa výška zmluvne dohodnutých úrokov zmenila iba 2-krát, a to s účinnosťou od 03.10.2014 na 6,69 % p. a. a s účinnosťou od 03.10.2017 na 3,00 % p. a.). Žalovaná sa v Zmluve o úvere zaviazala žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom na bývanie, v 186-tich splátkach po 291,42 €, splatných vždy do 27. dňa v mesiaci, alikvótnu splátku úveru za mesiac november vo výške 175,86 € sa zaviazala žalobcovi zaplatiť do konca mesiaca november 2011. Konečná splatnosť úveru bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 27.05.2027. Úroky z omeškania boli v zmysle uzavretej Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok účinných od 09.11.2011 dohodnuté vo výške, ktorá bude zverejnená bankou v Sadzobníku úrokových sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa dlžníčka dostane do omeškania so splácaním svojho dlhu. Účastníci Zmluvy o úvere sa dohodli, že všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy o úvere, sú platné ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01.12.2006 a Úverovými podmienkami účinnými od 01.07.2007. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, zapísaných na liste vlastníctva číslo 3160 katastrálneho územia Poprad, v zmysle uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 03.10.2011. Žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy o úvere splácala riadne do mesiaca september 2012, kedy zaplatila splátku v sume nižšej ako zmluvne dohodnutej a to iba v sume 0,43 €, ktorú doplatila splátkou dňa 01.10.2012 v sume 291,16 €. Následne sa žalovaná začala dostávať do omeškania. Poslednú úhradu realizovala dňa 12.09.2014 vo výške 3.424,69 €. Jednotlivé úhrady žalovanej boli žalobcom, v súlade so Zmluvou o úvere a
zákonom, započítané na najstaršie nezaplatené splátky a príslušenstvo. Platobná disciplína žalovanej je zrejmá z výpisov z úverového účtu. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok poskytnutého úveru žalovanou, žalobca výzvou zo dňa 06.08.2015 vyzval žalovanú, aby v lehote do 15 dní od doručenia výzvy zaplatila žalobcovi celú výšku omeškaných splátok, ktoré ku dňu 06.08.2015 dosiahli výšku 3.883,57 €. Súčasne upozornil žalovanú, že ak nedôjde k uhradeniu omeškaných splátok úveru v stanovenom termíne, žalobca môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpiť k dražbe založených nehnuteľností. Za žalovanú prevzal predmetnú listovú zásielku dňa 10.08.2015 otec žalovanej. Aj keby otec listovú zásielku žalovanej neodovzdal, tak by sa s poukazom na bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu, považovala predmetná zásielka za doručenú dňa 09.08.2015, t.j. tretím dňom od jej odovzdania žalobcom k poštovej preprave. Pretože žalovaná na predmetnú výzvu žalobcu vôbec nereagovala a omeškaný záväzok nezaplatila, žalobca v súlade so Zmluvou o úvere, vyhlásil ku dňu 19.01.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa 20.01.2016, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil žalovanej. Súčasne ju vyzval, aby celú splatnú pohľadávku vo výške 43.603,89 € zaplatila v lehote do 15 dní. Žalovaná prevzala predmetnú listovú zásielku dňa 25.01.2016. Žalobca v predmetnej veci začal výkon záložného práva predajom nehnuteľností dobrovoľnou dražbou, ale v tejto nie je možné v súčasnej dobe pokračovať, pretože uznesením OS Poprad, sp. zn. 9C/122/2016 zo dňa 10.05.2016, bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo zakázané do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, realizovať dražbu založených nehnuteľností. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j. k 18.12.2018, dosiahla výška splatného dlhu žalovanej celkom sumu 57.884,63 € a pozostávala z istiny vo výške 39.714,84 €, z úrokov vo výške 11.552,70 €, vyčíslených ku dňu 18.12.2018, úrokov z omeškania vo výške 6.617,09 €, vyčíslených ku dňu 18.12.2018. Žalobca uviedol, že má voči žalovanej ešte právo na zaplatenie úrokov vo výške 3,00 % p.a. z istiny 39.714,84 € od 19.12.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 51.267,54 € (istina 39.714,84 € + úroky 11.552,70 €), od 19.12.2018 do zaplatenia.
2.Žalovaná, zastúpená právnym zástupcom vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala žalobu zamietnuť a priznať nárok na 100% náhradu trov konania. Uviedla, že je nesporné, že žalobkyňa ako dlžníčka na strane jednej so žalovaným ako veriteľom na strane druhej 03. 10. 2011 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0494579146 (ďalej Zmluva o úvere) na 42.300,- €. Prílohou zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP), Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej „OP) a Cenník. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila tak, že z podaného žalobného návrhu a priložených listinných dôkazov je zrejmé, že už 01/2013 si žalovaná svoje povinnosti riadne neplanila
- úver nesplácala, až 12.9.2014 uhradila sumu 3.424,69€, pričom žalobca túto úhradu započítal na staršie , nezaplatené splátky a príslušenstvo, ďalšie dohodnuté mesačné splátky neuhrádzala. Žalobca listom z 20. 01. 2016 žalovanej oznámil, že ku dňu 19. 01. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru , čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala v celom rozsahu splatnou. Poukázala na ustanovenia §§ 100 ods. 1, 100 ods. 2 prvú vetu a 101 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že je nepochybné, že pre nesplnenie splátok stal sa zročným celý dlh, avšak nesplnená splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu mala splatnosť 27.1.2014, v dôsledku čoho trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka uplynula 28.1.2017. Žalobca mal možnosť úver zosplatniť skôr a nie vyčkávať, kedy a či vôbec bude žalovaná svoj dlh plniť. Aj ak by sa aj brala do úvahy splátka uhradená 12.9.2014, nesplnená splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu mala splatnosť 27. 8. 2014, v dôsledku čoho trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka uplynula 29.1.2017. Nie je možné počítať premlčaciu dobu od jednostranného úkonu žalobcu - od zosplatnenia. Návrh na začatie konania bol podaný 17.1.2019. Stalo sa tak po uplynutí premlčacej lehoty.
3. Žalovaná tiež uviedla, že Zmluva o úvere obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Z čl. I, „Základné podmienky“ vyplýva, že žalovaná bola povinná pravidelne, mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy platiť žalobcovi 3,49 € za správu úveru. Poukázala na ust. § 37, ods. 21, zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení posledných právnych predpisov, podľa ktorého: „ Banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.“ Poukázala aj na ust. § 53, ods. 4, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
posledných noviel, podľa ktorého „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Citovala aj ods. 5, v zmysle ktorého:„ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
4. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku označila aj podmienku v „Záverečných ustanoveniach“ , bod 2,: „Dlžník vyhlasuje , že s oboznámil sú súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky , Sadzobník a podmienky určené zverejnením za ktorých sa bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať .“ „Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách“. Prehlásenie o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil s VOP / ktoré majú vyše 42 strán/ , so sadzobníkom poplatkov neprimerane prenáša dôkazné bremeno na žalovanú v otázke skutočného oboznámenia sa s prílohami zmluvy. Z rozhodnutia SOI, sp. zn.: SK/0212/99/2014 z 11. 03. 2014, citovala: „Za neprijateľný a spotrebiteľa poškodzujúci možno považovať mechanizmus zverejňovania zmeny zmluvných podmienok v priestoroch Banky alebo na internete, a to najmä z dôvodu existencie nezanedbateľného nebezpečenstva, že spotrebiteľ sa o zmene ani len nedozvie. V zmluve síce má zabezpečenú garanciu možnosti vyslovenia nesúhlasu s ich obsahom, ale túto možnosť vzhľadom na spôsob zverejnenia v spojení s konštrukciou fikcie doručenia (aj má byť informovaný aj vo výpise) nemusí využiť. Taktiež nie je jasný dôsledok vyslovenia nesúhlasu s ich zmenou. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno vidieť aj v skutočnosti, že dodávateľ počíta s akoukoľvek zmenou zmluvných podmienok - z dôvodu zmeny na trhu poskytovanie spotrebiteľských úverov, inej podstatnej zmeny... . Uvedené je však neprijateľné aj z hľadiska Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá zmenu zmluvných podmienok pripúšťa iba v súvislosti s existenciou vážneho a objektívneho dôvodu a pri garancii práva spotrebiteľa na okamžité a bezplatné zrušenie zmluvy. Zmluvná podmienka je neprimeraná, nevyvážená, poškodzujúca spotrebiteľa, ide o dojednanie zakladajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Vyššie citovaným konaním účastníka konania /odporcu v 1. rade / došlo k porušeniu zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.“ Podľa Záverečných ustanovení , bod 4 právne vzťahy výslovne neupravené sa budú spravovať prioritne Obchodným zákonníkom. Ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka pre úpravu práv a povinností účastníkov zmluvy je neprijateľnou podmienkou spôsobilou založiť v spojení s inými ustanoveniami zmluvy zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže niet žiadneho ekonomického dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť obsah zmluvných podmienok ovplyvniť, nútil k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil výlučne pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Favorizovanie Obchodného zákonníka pred právnymi predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa /napr. zákon o spotrebiteľských úveroch - lex specialis, zákon o ochrane spotrebiteľa/ neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa. Prejavuje sa to v značnej časti zmluvných podmienok a v nich zakomponovaných inštitútov, ktorých režim sa odchyľuje od ochrany spotrebiteľa poskytnutej mu zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov /napr. ak by sa uvedená úverová zmluva mala spravovať len ustanoveniami Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka, dlžník sa zbavuje podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka možnosti odstúpiť od zmluvy z dôvodov jej uzavretia v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok ako to ustanovuje § 49 Občianskeho zákonníka/. Predpisy na ochranu spotrebiteľa - aj generálna ochrana poskytovaná spotrebiteľským zmluvám Občianskym zákonníkom, nakoľko Obchodný zákonník prioritne upravuje vzťahy medzi podnikateľmi /§ 1 ods.1 z Obchodného zákonníka/, nesmú byť z tohto vzťahu vylúčené. Svojou povahou a podstatou ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom. Ustanovenie o voľbe obchodného zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
5. Žalovaná ďalej namietala, že VOP nie sú opatrené jej podpisom, sú rozsiahle. OP sú písané drobným písmom. Podstatné skutočnosti, ako „Splácanie“, „Úročenie“, „Vyhlásenie dlžníka“ a pod . by mali byť súčasťou samotnej zmluvy o úvere. OP tiež nie sú opatrené podpisom žalovanej.
6.Žalobca zastúpený právnym zástupcom sa písomne vyjadril k stanovisku žalovaného. Uviedol, že námietka premlčania vznesená žalovanou v jej písomnom podaní nie je dôvodná. Začiatok premlčacej
doby nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, nie je možné stanoviť na dátum 28.08.2014, ako sa mylne domnieva žalovaná. Pri prednostnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na žalobcom uplatnený nárok, premlčacia doba začala plynúť najskôr odo dňa 10.02.2016, za aplikácie ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Absolútna aplikácia § 565 Občianskeho zákonníka je totiž de lege vylúčená na základe osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k čomu nemohol byť aplikovaný ani § 103 Občianskeho zákonníka. Ku dňu 27.01.2014 neboli splnené ani zmluvné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky v zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, bodu 8.1. Úverových podmienok. Taktiež neboli splnené ani zákonné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru musia byť kumulatívne splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade je dané zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.01.2016, je zrejmé, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.01.2016, pričom vyzval žalovanú, aby v lehote 15 od prevzatia predmetnej listiny uhradila celú splatnú sumu pohľadávky, ktorá ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu 43.603,89 €. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti prevzala žalovaná dňa 25.01.2016. T.j. od 26.01.2016 žalovanej začala plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky. Márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na úhradu splatnej pohľadávky žalobcu, t.j. dňom 09.02.2016, si žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní, ako to predpokladá § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné subsumovať pod dátum 10.02.2016 aj začiatok plynutia premlčacej doby zosplatnenej pohľadávky. Splatnosť celej pohľadávky totiž nastala, keď žalobca o jej zaplatenie požiadal, nie keď tak urobiť mohol (poukázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo/426/2005, rozsudok Krajského súdu v Prešove 11Co/99/2013 ). Zákon určuje, že premlčacia doba každej splátky začína plynúť odo dňa jej splatnosti. Ustanovenie § 103 O. z. predpokladá práve možnosť aj takej dohody zmluvných strán, podľa ktorej, ak dlžník nesplní niektorú zo splátok, stane sa zročným celý dlh (dohoda o strate výhody splátok). V takom prípade premlčacia doba (vo vzťahu k celému dlhu) začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (pri strate výhody splátok začína beh premlčacej doby ohľadne nesplnenej časti dlhu odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky). Na rozdiel od uvedeného, v prípade dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie niektorej splátky (dohoda podľa § 565 O. z.), k splatnosti celej pohľadávky dochádza až na základe doručenia žiadosti na zaplatenie celej pohľadávky. Je na veriteľovi, či a prípadne kedy, svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celej pohľadávky (zostatku úveru s príslušenstvom) využije, pričom splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ nepožiada dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania so zaplatením splátky, príp. splátok (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 426/2005), Pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky požiadať, ale či a kedy tak urobil (inak by mal voči dlžníkovi naďalej nárok len na dohodnuté splátky). Žalobca tiež citoval, že „V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Zákon pritom otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši. Je preto nevyhnutné aplikovať § 563 OZ a túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak“ (Števček Marek a kolektív: Občiansky zákonník: komentár, zväzok II., C. H. Beck, 2015, ISBN 978-80-7400-597-8, str. 1987) Keďže predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 19.01.2016 a lehota na dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovanými uplynula dňom 09.02.2016, pred týmto dátumom si žalobca logicky nemohol uplatňovať celú zosplatnenú pohľadávky na súde, a teda ani nemohla začať plynúť 3-ročná premlčacia doba v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na niektoré ďalšie súdne rozhodnutia a konštatoval, že vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je možné žalobou uplatnený nárok, považovať za premlčaný.
7. Žalobca reagoval aj na namietané neprijateľné zmluvné podmienky: a) Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru je zrejmé, že mesačný poplatok za správu úveru vo výške 3,49 € bol v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 03.10.2011 uvedený jasne a zrozumiteľne, v základných ustanoveniach zmluvy. Poplatok za správu úveru je v zmysle občianskeho práva cenou plnenia, s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ho preto nemožno posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvné ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru sa jednoznačne týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, čo aj v zmysle aktuálnej (a mimoriadne prísnej)
právnej úpravy spotrebiteľského práva, a preto ho nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedený poplatok bol žalovanej účtovaný iba do mesiaca máj 2013, ako to vyplýva z § 122s ods. 4 Zákona o bankách, čo je zrejmé aj z predložených výpisov z úverového účtu. Ako vyplýva z ustanovenia § 122s ods. 4 Zákona o bankách, žalobca, ako bankový subjekt, bol oprávnený žalovanej (resp. obdobným klientom) účtovať poplatok za správu úveru až do 09.06.2013 a následne od jeho účtovania upustiť. Podľa § 122s ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013. Žalovaná vo svojom podaní citovala aktuálne znenie § 37 ods. 21 Zákona o bankách a nie to, ktoré bolo účinné v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Vzhľadom na ústavný princíp zákazu retroaktivity je teda právna argumentácia žalovanej neprípustná. K uvedenému poplatku žalobca podotýka, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu existenciu takéhoto poplatku predpokladal aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/311/2015 zo dňa 23.03.2017 a Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014, ktoré sa podrobne zaoberali otázkou poplatkov pri spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca sa s argumentáciami v uvedenými v týchto rozhodnutiach plne stotožňuje a na závery z nich vyplývajúce odkazuje aj pre potreby tohto konania. b) K vyhláseniu o oboznámení sa so súčasťami úverovej zmluvy žalobca uviedol, že zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, a tiež z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že Všeobecné obchodné podmienky a Úverové podmienky banky tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a žalovaná svojim podpisom deklarovala, že sa s nimi oboznámila. Pristúpenie k Všeobecným obchodným podmienkam a oboznámenie sa s nimi žalovaná deklarovala podpisom Zmluvy o splátkovom úvere, poukázal na čl. III. bode 3. c) Ohľadom zmluvných ustanovení o prednostnej aplikácii Obchodného zákonníka žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Aplikácia obchodného práva v tomto prípade, s poukazom na dátum uzavretia Zmluvy o úvere, s odkazom na § 261 Obchodného zákonníka, neplní účel pôsobiť voči spotrebiteľovi nepriaznivo, ale predstavuje uplatňovanie kogentnej povahy tohto ustanovenia. Až novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 01.04.2015 (čiže po uzavretí úverovej zmluvy), sa ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozšírilo o klauzulu upravujúcu prednostné použitie Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách.
8. K absencii podpisu žalovanej na VOP a OP uviedol žalobca, že podpisovanie všeobecných či úverových podmienok klientmi banky nie je bežnou obchodnou praktikou a uvedené nevyžaduje ani zákon. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikát Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016, v ktorom je v bode 1. výroku rozsudku uvedené: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na trvalom nosiči. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia (bod 38) je uvedené: pojem „písomne“ sa vzťahuje na prostriedok, na ktorom je vyhotovená zmluva, pričom podpis takéhoto nosiča sa nevyžaduje.
9. V replike k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaná zotrvala na predchádzajúcom vyjadrení. Poukázala na § 103 vety druhú Občianskeho zákonníka s tým, že pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia ako to prezentuje žalobca, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak je to zreteľne uvedené v zákone. Žalovaná je toho názoru, že by malo ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúce v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy právo sa mohlo vykonať prvýkrát. Žalovaná bola v omeškaní už 27.1.2014. V zmluve bola splatnosť mesačnej splátky dohodnutá na 27.deň v mesiaci a preto trojročná premlčacia doba by sa mala počítať od 27.1.2014 a uplynula 28. 1. 2017. Žalovaná nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby. Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej Občianskeho zákonníka uviedol od kedy plynie premlčacia doba pri zosplatnení úveru, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom tohto ustanovenia je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Poukázala napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/95/2018 zo dňa 13.9.2018, Krajského súdu v Trnave 26Co/276/2017 zo dňa 23.10.2018, Krajského súdu v Prešove 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018, Krajského súdu v Trenčíne
27Co/315/2017 zo dňa 27.2.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018 alebo Krajského súdu v Trnave 26Co/176/2017 zo dňa 26.3.2018. K aplikácii Obchodného zákonníka na spotrebiteľské zmluvy uviedla, že ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka pre úpravu práv a povinností účastníkov zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktoré neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa. Pretože tento režim sa odchyľuje od ochrany spotrebiteľa poskytnutej mu zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov /napr. ak by sa uvedená úverová zmluva mala spravovať len ustanoveniami Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka, dlžník sa zbavuje podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka možnosti odstúpiť od zmluvy z dôvodov jej uzavretia v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok ako to ustanovuje § 49 Občianskeho zákonníka/. Obchodný zákonník prioritne upravuje vzťahy medzi podnikateľmi. Svojou povahou a podstatou ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom. Ustanovenie o voľbe obchodného zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán / ust. § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Obč. zák. /. Poukázala aj na skutočnosť, že žalobca má nárok na zmluvné úroky len do zosplatnenia. Nasledujúceho dňa po zosplatnení má nárok len na úroky omeškania. Keď žalobca poukazuje na vec vedenú pred ESD C-42/15 z 9.11.2019 uviedla, že výklad smernice v rozsudku sa týka spotrebiteľských úverov. Na danú vec sa nevzťahuje. No keďže podľa rozsudku citovaného žalobcom, všetky náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov, je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.
10. Žalobca opätovne reagoval na vyššie uvedené vyjadrenie písomne tak, že sa vyjadril k jednotlivým bodom vyjadrenia žalovanej, zotrval aj na predchádzajúcom vyjadrení vo veci. Až požiadavkou žalobcu na žalovanú o zaplatenie celého dlhu, teda najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. jeho doručenia žalovanej, vznikol žalobcovi nárok na úhradu splátok splatných 27.01.2016 do 27.05.2027. Z uvedeného dôvodu teda platí tzv. aktio nata, a preto je nevyhnutné určiť začiatok plynutia premlčacej doby pre splátky splatné po 20.01.2016 najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 19.01.2016. V súvislosti so zmluvným ustanovením o režime Obchodného zákonníka, poukázal na znenie ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. K otázke uplatnených zmluvných úrokov po zosplatnení úveru žalobca uvádza, že ako veriteľ si právny nárok na zaplatenie úrokov uplatňuje do úplného splatenia istiny pohľadávky, a to v súlade s § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj v zmysle bodu 7.4.2. VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere a žalovaná svojim podpisom na zmluve o splátkovom úvere deklarovala, že sa s nimi oboznámila. Žalobca uviedol, že konečná splatnosť úveru dohodnutá v zmluve je v zmluve určená na deň 27.05.2027 a od účtovania zmluvných úrokov žalobca upustil od 18.12.2018, čo je zrejmé aj z podanej žaloby.
11.Na súdnom pojednávaní obe sporové strany zotrvali na svojich písomných stanoviskách. Právny zástupca žalovanej reagoval aj na vyjadrenie žalobcu, s ktorým bol oboznámený až na pojednávaní. Uviedol, že je nepochybné to, že vzájomná prepojenosť §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, §103 a §565 Občianskeho zákonníka je zrejmá. Nič z tohto čo je obsiahnuté v týchto 3 ustanoveniach Občianskeho zákonníka nedáva žalobcovi za pravdu v tom, že by §103, čo sa týka premlčania a začiatku plynutia pri využití inštitútu, ktorý si vybral sám žalobca, nemohlo byť aplikovateľné na spotrebiteľský vzťah. Existujú už aj rozhodnutia práve voči žalobcovi, ktoré hovoria úplne niečo iné, to znamená obdobné prípady ako je tento boli posúdené tak, že žaloby boli zamietnuté práve z dôvodu úspešne a účinne vznesenej námietky premlčania. Je zrejmé, že splatnosť bola dohodnutá na 27. deň v mesiaci podľa zmluvy o splátkovom úvere, pričom keď vyhlasoval mimoriadnu splatnosť ku dňu 19.1.2016 to znamená, že ešte muselo ísť zrejme o nezaplatenie splátky splatnej 27.12.2015 a predchádzajúcich a toto je dátum, ktorý najneskorší, to znamená, že úver bol predčasne splatený práve pre nezaplatenie splátky ešte splatnej 27.08.2014, je len na konaní žalobcu, že táto lehota sa nestihla. Za to nemôže žalovaná niesť žiadnu zodpovednosť. Nie je tiež pravda, že premlčacia doba začína plynúť až po uplynutí poskytnutej lehoty od kedy sa spotrebiteľ dozvie o tom, že úver je predčasne zosplatnený a táto lehota uplynie. Je tomu tak preto, lebo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je jednostranný právny úkon zo strany veriteľa. Ak vytvorí listinu 20.01.2016 a uvedie, že ku dňu 19.01.2016 bol úver zosplatnený to znamená, že v jeho bankovom systéme tento úver svieti od 19.01.2016 ako úver zosplatnený a splatný v celom rozsahu. To znamená, že žiadne ďalšie lehoty navyše, keď je zásielka na pošte, ďalšie poskytnutie lehoty 15
dní.., Čiže žalobcom poskytnutá lehota 15 dní je svojvoľná, mohlo to byť mesiac, mohlo to byť pol roka, nakoľko ide o dosť vysokú sumu na to, aby to mohol veriteľ s kľudným srdcom spraviť a potom by sa samozrejme dožadoval toho, že odložil splatnosť a začatie plynutia premlčacej lehoty o pol roka, čo absolútne nepripadá do úvahy. Tu nejde o dvojstranný právny úkon to znamená veriteľ tým, že poskytne lehotu 15 dní a počká si asi 15 dní na to, aby bola zásielka prevzatá stratí de facto možno že len mesiac z 3 ročnej lehoty, to znamená nijako mu to neublíži v tom, aby tu 3 ročnú lehotu stihol. Poukázal aj na to, že síce vo vyjadrení, s ktorým bol oboznámený na pojednávaní je uvedené, že trvá žalobca na úroku od splatnosti úveru až do jeho úplného zaplatenia, ale zo žaloby videl, ale tento úrok sa žiada len do 18.12.2018 to znamená, že ďalšie 3 roky po tom, čo nastala splatnosť úveru, ale aj to samozrejme nepripadá do úvahy, k tomu zaujali stanovisko aj vyššie súdy a a vie to aj žalobca, aj Krajský súd v Bratislave cez svoje civilnoprávne kolégium dospel k záveru, že nebude priznávať žiadne úroky z úveru po zosplatnení alebo po akomkoľvek predčasnom ukončení úveru. Z daných dôvodov je zrejmé, že sa 3 ročná lehota nestihla to znamená, nie je možné priznať takéto právo žalobcovi pokiaľ je vznesená námietka premlčania.
12. Žalovaná sa pripojila k vyjadreniu právneho zástupcu. Úver si brali s mamkou, ktorá zomrela. Starala sa aj o chorého otca, ktorý teraz tiež zomrel. Ostala sama so synom. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu aj požiadala banku o nejakú zhovievavosť v súvislosti so splácaním úveru. Banka ústretová nebola, boli vo veľmi ťažkej finančnej situácii, keď došlo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Samozrejme nemala peniaze na to, aby zaplatila sumu, ktorú banka odo požadovala a keby prišli o tento byt, zostala by so synom na ulici, s ktorým po otcovej smrti žije sama. 13. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, zo Zmluvy o splátkovom úvere, zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy, zo všeobecných obchodných podmienok, z obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, z produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., z výpisov z účtov, z prehľadu o transakciách na úverovom účte, z výzvy na zaplatenie zo dňa 6.8.2015, z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.1.2016 ku dňu19.1.2016, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalovaná a jej matka, ktorá dňa 18.05.2014 zomrela, uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava dňa 03.10.2011 Úver na bývanie č. 0494579146 vo výške 42.300 € s dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby na obdobie prvých 3 rokov vo výške 4,89 % p. a.. (V priebehu trvania zmluvného vzťahu sa výška zmluvne dohodnutých úrokov zmenila 2-krát, a to s účinnosťou od 03.10.2014 na 6,69 % p. a. a s účinnosťou od 03.10.2017 na 3,00 % p. a.). Žalovaná sa v Zmluve o úvere zaviazala žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom na bývanie, v 186- tich splátkach po 291,42 €, splatných vždy do 27. dňa v mesiaci, alikvótnu splátku úveru za mesiac november vo výške 175,86 € sa zaviazala žalobcovi zaplatiť do konca mesiaca november 2011. Konečná splatnosť úveru bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 27.05.2027. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, zapísaných na liste vlastníctva číslo 3160 katastrálneho územia Poprad, v zmysle uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 03.10.2011. Žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy o úvere splácala riadne do mesiaca september 2012, kedy zaplatila splátku v sume 0,43 €, ktorú doplatila splátkou dňa 01.10.2012 v sume 291,16 €. Následne sa žalovaná začala dostávať do omeškania a poslednú úhradu realizovala dňa 12.09.2014 vo výške 3.424,69 €. Výzvou zo dňa 06.08.2015 vyzval žalovanú, aby v lehote do 15 dní od doručenia výzvy zaplatila žalobcovi celú výšku omeškaných splátok, ktoré ku dňu 06.08.2015 dosiahli výšku 3.883,57 €. Súčasne upozornil žalovanú, že ak nedôjde k uhradeniu omeškaných splátok úveru v stanovenom termíne, žalobca môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpiť k dražbe založených nehnuteľností. Žalovaná prevzala predmetnú listovú zásielku dňa 25.01.2016. Žalobca v predmetnej veci začal výkon záložného práva predajom nehnuteľností dobrovoľnou dražbou, ale v tejto nie je možné v súčasnej dobe pokračovať, pretože uznesením OS Poprad, sp. zn. 9C/122/2016 zo dňa 10.05.2016, bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo zakázané do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, realizovať dražbu založených nehnuteľností. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa v danej veci jedná o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Sporná bola otázka premlčania žalobného návrhu a tiež neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve, ktoré žalovaná napádala a žalobca neuznával.
14.Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523101-110'&ucin-
k-dni='30.12.9999'>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“
17.Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Námietky premlčania sa ani nemožno vopred vzdať. Preto dohody, podľa ktorých by si subjekty týchto vzťahov dohodli dlhšiu alebo kratšiu premlčaciu dobu, než je zákonom ustanovená premlčacia doba, alebo by menili právne účinky premlčania alebo začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený zákonom, alebo ktorou by sa dlžník vopred zaviazal, že neuplatní námietku premlčania, by boli vzhľadom na existujúcu úpravu neplatné (§ 39). Z praktického hľadiska má účinky predĺženia premlčacej doby len uznanie záväzku dlžníkom podľa § 110.
18.Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.
19.Premlčacie doby majú spravidla objektívnu povahu; začínajú od určitej skutočnosti a sú nezávislé od vôle a vedomia dlžníka. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke troch rokov. Občiansky zákonník súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku, ako už súd uviedol. Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba (actioni nonnatae non praescribur). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár,Bratislava: Eurokódex 2011, str. 496-498). Veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu a teda svoje právo aj vykonať.
20.Súd teda poukazuje na ustanovenia § 101 občianskeho zákonníka a napr. aj na judikát R 28/1984, podľa ktorého ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Teda prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o plnenie požiadať. V danom prípade z podaného žalobného návrhu a priložených listinných dôkazov je zrejmé, že už v januári 2013 si žalovaná svoje povinnosti riadne splácať úver neplnila, až 12.9.2014 uhradila sumu 3.424,69 €, pričom žalobca túto úhradu započítal na staršie, nezaplatené splátky a príslušenstvo, ďalšie dohodnuté mesačné splátky neuhrádzala. Žalobca listom z 20. 01. 2016 žalovanej síce oznámil, že ku dňu 19. 01. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa podľa neho mala pohľadávka zo zmluvy
o úvere stať v celom rozsahu splatnou. Je nepochybné, že pre nesplnenie splátok sa stal zročným celý dlh, avšak nesplnená splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu mala splatnosť 27.1.2014, v dôsledku čoho trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynula 28.1.2017. Žalobca teda mal a mohol úver zosplatniť skôr a nie čakať, kedy a či vôbec bude žalovaná svoj dlh plniť. A ak by sa aj brala do úvahy splátka uhradená 12.9.2014, nesplnená splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu mala potom splatnosť 27. 8. 2014, v dôsledku čoho trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynula 28.8.2017. Nie je možné počítať premlčaciu dobu od jednostranného úkonu žalobcu, ktorým je zosplatnenie. Žaloba bola podaná súdu dňa 17.1.2019. Stalo sa tak teda po uplynutí premlčacej lehoty.
21.Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22.Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23.Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24.Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26.Podľa Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných od 1.5.2015 bodu 8.1 sa za prípad porušenia: a) omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace, b) nedoplnenie dostatočného zabezpečenia v určenej lehote, ak došlo k zhoršeniu alebo zániku zabezpečenia, c) nepreukázanie splnenia účelu úveru, d) banka sa hodnoverným spôsobom dozvie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka alebo garanta, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka alebo garanta, alebo bol podaný návrh na začatie súdneho výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania alebo dobrovoľnej dražby na majetok dlžníka alebo garanta, alebo dlžník alebo garant vstúpil do likvidácie, e) ak nie je splácaná iná pohľadávka banky, ktorá bola zabezpečená rovnakým zabezpečením ako pohľadávky banky, f) omeškanie dlžníka so splácaním záväzkov voči iným veriteľom v rozsahu, keď sa dá predpokladať, že došlo k takému zhoršeniu bonity dlžníka, že splácanie pohľadávky banky je ohrozené, g) podstatné alebo opakované porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy alebo garanta zo zabezpečovacej zmluvy, alebo h) ukončenie štúdia na vysokej škole, s výnimkou riadneho ukončenia štúdia, ak sa úver poskytol študentovi vysokej školy. Ak nastane niektorý z uvedených prípadov porušenia, banka môže: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať úverovú zmluvu, c) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou účinnosťou.
27.Z uvedeného ustanovenia Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. je zrejmé, že si strany dojednali oprávnenie banky zosplatniť celý úver
už pre nezaplatenie jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Súd poukazuje na Rozsudok KS Trenčín sp.zn. 5Co/256/2018 zo dňa 20.02.2019, ktorý v prípade právneho posúdenia začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ uzavrel: „V zmysle § 103 veta druhá OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený...“
28.V zmysle uvedeného premlčacia doba začala plynúť už odo dňa zročnosti splátky, splatnej 27.1.2014, najneskôr 27.8.2014. Premlčacia doba tak uplynula 28.1.2017, najneskôr 28.8.2017. Vzhľadom na dátum podania žaloby je nárok žalobcu premlčaný, a preto po vznesení námietky premlčania žalovanou súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
29.Súd síce v rozsudku uvádza stanoviská strán sporu v súvislosti s namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že celý nárok žalobcu zamietol z dôvodu jeho premlčania, nepovažuje za nevyhnutné zaoberať sa v odôvodnení rozsudku tým, či namietané zmluvné podmienky sú neprijateľné, ak áno, že by to znamenalo ich neplatnosť.. Nakoniec aj tieto skutočnosti už rieši rozsiahla judikatúra súdov a pre toto meritórne rozhodnutie to relevantné nie je.
30.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p., teda úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).