Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/1/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave na návrh navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., so sídlom Bratislava, Hlboká cesta 7, proti odporcovi: E. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -56 zo dňa 28.7.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie odporcu proti zamietajúcemu výroku II. napadnutého uznesenia o d m i e t a .

II. Vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v prevažnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie: Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou konania pred orgánmi verejnej moci v rámci priestupkového konania, trestného konania alebo súdneho konania. Žalovanému ukladá povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo inými prostriedkami; prostredníctvom iných osôb okrem prípadov týkajúcich sa mal. B. B., nar. X.X.XXXX. II. Vy zvyšnej časti návrh zamieta. III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako bol osvedčený dôkazmi založenými v spise a ustálil, že žalobkyňa a žalovaný resp. navrhovateľka a odporca, sú bývalí manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava dňa 19.3.2021, č.k. -102, pričom s konaním o rozvod manželstva bolo spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov voči (v čase rozvodu) mal. deťom E. (nar. XXXX) a B. (nar. XXXX). Keďže rodičia sa dohodli na úprave rodičovských práv a povinností, súd schválil dohodu, podľa ktorej deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky.

3. Uznesením zo dňa 18.2.2021, pod č.k. -18 Okresný súd Trnava uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XX, F. G. D. H. C. až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom.

4. Z priloženej fotodokumentácie súd zistil, že ide o fotografie pravého predlaktia so značným hematómom. Podľa lekárskej správy z 13.2.2021 išlo o pomliaždenie iných bližšie neurčených častí predlaktia žalobkyne.

5. Rozsudkom zo dňa 1.3.2023, č.k. -137 súd zveril mal. B. do osobnej starostlivosti otca, určil, že obaja rodičia sú povinní a oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach. Matke určil vyživovaciu povinnosť. Styk matky s mal. B. súd neupravil. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že zmena zverenia bola vykonaná z iniciatívy matky, ktorá podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti voči spoločným deťom. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 1.3.2023 uviedla, že od posledného pojednávania žalovaný prišiel k žalobkyni dva krát, zmlátil ju, bola privolaná aj polícia. Žalovaný žalobkyňu prenasleduje, má zachytené na kamere, ako ju vyhľadáva, v noci chodí popod jej okná. Žalobkyňa si musela nájsť vlastné bývanie, pretože žalovaný jej svojím správaním znemožňoval bývať vo svojej nehnuteľnosti. Styk s deťmi nežiadala upraviť, pretože deti ju samé vymazali zo života.

6. Z chatovej komunikácie súd zistil, že subjekt pod menom „I.“ kontaktuje žalobkyňu, pričom okrem iného uvádza, „nedam nikdy pokoj“, „aj ked ma zavru“, „stale ta beriem ako moju zenu“.

7. Z predložených videozáznamov súd zistil len všeobecne (keďže nemal k dispozícii presný popis jednotlivých záznamov), že na záznamoch sa nachádza osoba mužského pohlavia, preskakujúca plot, 2 osoby- jedna mužského a jedna ženského pohlavia protichodne pretláčajúce bránku a ďalšie záznamy osoby mužského pohlavia nachádzajúce sa na dvore tej istej nasnímanej nehnuteľnosti.

8. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 6.7.2023, č. -6 súd zistil, že uznesenie povereného príslušníka PZ zo dňa 6.6.2023, ktorým vzniesol obvinenie E. B. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa , , , bolo uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. zrušené ako predčasne vydané.

9. Z upovedomenia Ministerstva vnútra SR, Okresného riaditeľstva PZ v Šali zo dňa 19.7.2023 súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie osobe J. F. za prečin poškodzovania cudzej veci podľa . Z obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Galanta na Okresný súd Galanta dňa 20.7.2023, č. -7 a trestného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 21.7.2023, sp. zn. súd zistil, že obvinený J. F. je odsúdený za spáchanie trestného činu poškodzovanie cudzej veci na tom skutkovom základe, že dňa 19.7.2023 v čase o 11.20 hod v C. na parkovisku F. G. B. pred herňou GO4GAMES nožom na osobnom motorovom vozidle Pegeot 308 K. I. XXXXX prepichol pneumatiku na prednej náprave a poškriabal predné a zadné dvere na strane vodiča, karosériu za zadnými dverami, pričom tak urobil na príkaz osoby, ktorú osobne nepozná a vie o nej len, že sa volá asi E. „B.“ alebo „B.“, a ktorá mu prisľúbila odmenu vo výške 200 eur, čim spôsobil vlastníčke vozidla A. B. škodu vo výške 380 eur.

10. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , , , , , , , , , , a v účinnom znení – ďalej aj len ).

11. V danom prípade prvoinštančný súd mal nielen za osvedčené, ale aj dostatočne preukázané, že žalobkyňa má dôvodný strach zo žalovaného, ktorý už v minulosti ich vzájomné konflikty riešil fyzickým násilím. Už samotná skutočnosť, že žalovaný opakovane bezdôvodne kontaktuje žalobkyňu, sleduje ju či už doma alebo v práci, v spojení v negatívnymi vzťahmi a násilným konaním v minulosti, musí žalobkyňu dostatočne psychicky ťažiť, keďže nevie predpokladať ako sa k nej žalovaný opätovne zachová. Je neudržateľné, aby osobe, do ktorej fyzickej integrity bolo opakovane zasiahnuté, a ktorá je vystavená psychickému teroru, nebola poskytnutá ochrana len preto, že v súčasnosti k fyzickému stretu nedochádza alebo inak povedané, je neprípustné, aby žalobkyňa musela strpieť ďalší „zdokumentovaný“ fyzický útok zo strany žalovaného len preto, aby dosiahla vydanie neodkladného opatrenia v časti zákazu približovania sa.

12. V záujme ochrany života a zdravia žalobkyne súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m, okrem výnimiek určitých konaní pred orgánmi verejnej moci. Zároveň v záujme ochrany

psychickej a fyzickej integrity žalobkyne v zmysle návrhu žalobkyne zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo inými prostriedkami. Ďalej zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu prostredníctvom iných osôb s výnimkami prípadov koncipovaných tak, ako ich vymedzila žalobkyňa, a ktoré sú uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd považoval za potrebné uviesť, že predmetná výnimka kontaktovania zo strany žalovaného je možná len prostredníctvom tretích osôb a výlučne len vo veciach týkajúcich sa mal. B., keďže rodičia vykonávajú vo vzťahu k maloletému rodičovské práva a povinnosti. Takýmito tretími osobami teda budú predovšetkým orgány verejnej moci v rámci konaní týkajúcich sa maloletého. Súd tak rozhodol po vykonaní testu proporcionality, podľa ktorého jednoznačne prevažuje právo na život a ochranu zdravia (tak fyzického ako aj psychického) žalobkyne pred právom na slobodu pohybu žalovaného, ktoré je zásahom súdu obmedzené len vo vzťahu k žalobkyni.

13. Súd prvej inštancie považoval za nadbytočné upravovať zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni počas úkonov pred orgánmi verejnej moci na „rozsah nevyhnutný pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch“, nakoľko o postupe v konaní a o prítomnosti osôb pri jednotlivých úkonoch rozhoduje daný orgán verejnej moci, ktorý sám vyhodnotí, či a v akom rozsahu je prítomnosť žalovaného nevyhnutná, preto návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

14. Vo vzťahu k trvaniu neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že predmetný zákaz súd uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia ( ). Navyše strany sporu si môžu pre prípad, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, podať návrh na jeho zrušenie ( ). Súd bol zároveň toho názoru, že takto nariadené neodkladné opatrenie v sebe absorbuje aj konanie o návrhu vo veci samej, preto súd žalobkyni ani neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej.

15. Žalobkyňa podala na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo v plnej miere vyhovené. Zamietajúci výrok sa týka nároku žalobkyne, rozhodovanie o ktorom súd vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, považoval za nadbytočné. Preto zamietnutie v tejto časti nie je možné hodnotiť ako čiastočný neúspech žalobkyne. S ohľadom na uvedené o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím a tak, ako uviedol vo výroku III. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa .

16. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho advokáta z dôvodov podľa ust. (že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) tohto ustanovenia (že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd neodkladné opatrenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu, pričom si uplatnil nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%.

17. Ku kamerovým záznamom, ktoré mal prvoinštančný súd k dispozícii odvolateľ uviedol, že situácii zaznamenanej na kamere predchádzal telefonický rozhovor medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý počul aj syn strán E. B.. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď navrhovateľky v rámci konania o úprave styku na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , kde žalobkyňa na pojednávaní 12.10.2022 okrem iného uviedla, že ponechanie maloletých v osobnej starostlivosti otca považuje aktuálne za najlepšie aj vzhľadom na správanie maloletých aj agresiu voči matke a jej príbuzným. Z toho odvolateľ vyvodil, že žalobkyňa neuvádzala, že žalovaný je agresívny a že by mu povedala, že si neželá, aby ju kontaktoval, ale naopak. Navrhovateľka uvádza len to, že deti sú agresívne a preto odvolateľ nerozumie skutočnosti, prečo nepodala oznámenie aj na svoje deti. Odvolateľ má za to, že navrhovateľka svoje tvrdenia účelovo mení tak, ako jej to príde vhodné. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že návrhy na zverenie synov do starostlivosti odporcu boli podané na súde celkom štyri, avšak keďže došlo k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi, návrh bol zo strany odporcu stiahnutý, nakoľko obnovili svoje spolužitie. Odvolateľ tiež poukázal na výpoveď navrhovateľky zo 4.6.2023 pred OR PZ Trnava OO Zavar, v ktorej je uvedené, že ak sa chce odporca s ňou rozprávať, nech za ňou príde neskôr,

ale nie je pravda, že by mu bola povedala niečo ako „... že veľký silný chlap, kľudne nech preskočí bránu, ona mu otvárať nepôjde“. Z uvedenej výpovede odvolateľ vyvodil, že sama navrhovateľka uviedla odporcovi, aby za ňou dňa 6.5.2023 prišiel a následne poprie svoje tvrdenia, odovzdá kamerové záznamy spolu s ďalšími prílohami na súd a povie, že odporca ju prenasleduje. Odvolateľ má za to, že ide o čisto tendenčné chovanie. Odvolateľ poukázal aj na správu, kde navrhovateľka staršiemu synovi uviedla, že keď donesie granule, kľúče mu nechá v bráne. Podľa odvolateľa navrhovateľka nemá a ani nemala žiaden strach z odporcu, ani zo svojich synov, lebo určite by nenechala kľúče od nehnuteľnosti v bráne. Pokračoval, že navrhovateľka uvádza len zmenené a vykonštruované skutočnosti, keď na jednej strane tvrdí, že nechcela, aby odporca chodil do jej nehnuteľnosti v C. a na druhej strane, ako vyplýva z jej poukázanej výpovede, uviedla odporcovi, aby za ňou prišiel neskôr, alebo svojim synom napíše, kde necháva kľúče, aby sa dostali spolu s odporcom do jej nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľka v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že na sociálnej sieti bol vytvorený profil s názvom „A. L.“, nevysvetlila, ako prišla na to, že tento profil vytvoril odporca. Pokiaľ súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka predložila screenshoty z komunikácie medzi stranami, nie je z nich možné zistiť, kedy predmetná konverzácia vznikla a ani čo jej predchádzalo a čo po nej nasledovalo. Odvolateľ zdôraznil, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa zhoršil jej psychický stav, nepredložila žiadnu lekársku správu. Naopak zo sociálnych sietí vyplýva, že v bežnom živote nemá žiaden problém, normálne funguje, cestuje, užíva si voľno, čo odvolateľ preukazoval predloženými screenshotmi v prílohách odvolania. Zo zvukovej nahrávky zo dňa 16.9.2022 vyplýva, že žalobkyňa spolu s jej sestrou vyhadzujú synov strán z nehnuteľnosti v C., avšak v rámci konania pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. navrhovateľka uvádza, že deti sú agresívne voči nej a jej rodine. Navrhovateľka teda tvrdenia ohýba a upravuje si ich ako jej to vyhovuje. Na jednej strane svoje deti vyhadzuje a na strane druhej ich spolu s odporcom volá do svojej nehnuteľnosti v C.. S poukazom na pripojené screenshoty je podľa odvolateľa zrejmé, že práve navrhovateľka kontaktuje odporcu a dokonca ho sleduje utajeným spôsobom a zaznamenáva si fotografie o mieste a čase, kde sa nachádza a s kým trávi čas. Navrhovateľka neuviedla ako mala odporcovi oznámiť, že si neželá, aby ju kontaktoval, nepredložila o tom ani screenshoty. Z ďalšieho pripojeného screenshotu vyplýva, že navrhovateľka nechávala v bránke kľúče, aby sa odporca a synovia dostali do nehnuteľnosti v C. v čase, keď tam spolu všetci spoločne bývali. Z ďalších dvoch pripojených screenshotov odvolateľ vyvodil, že navrhovateľka bola v pravidelnom kontakte so starším synom E., ktorý bežne chodil do jej nehnuteľnosti v C.. Aj z ďalších screenshotov podľa odvolateľa je zrejmé, že do nehnuteľnosti v C. mali prístup obaja synovia a aj odporca, ktorí do dnešného dňa majú v nehnuteľnosti svoje osobné veci. Odvolateľ zdôraznil, že na jednej strane navrhovateľka tvrdí, že si neželá, aby ju odporca kontaktoval (čo však ničím nepreukázala) a zároveň odporcu sama dobrovoľne kontaktuje a na strane druhej, keď sa jej to hodí, ide bývať k odporcovi alebo odporca spolu so synmi idú bývať do nehnuteľnosti v C.. Tvrdenie o prenasledovaní a o strachu o život navrhovateľky neboli dosiaľ preukázané a ani sa nezakladajú na pravde. K odvolaniu odporca tiež pripojil screenshoty konverzácie medzi stranami, z ktorých vyvodil, že tvrdenia navrhovateľky o tom, že ju má odporca kontaktovať a prenasledovať, sú nepravdivé. Sama navrhovateľka vyhľadáva prítomnosť odporcu a zároveň ho osobne kontaktuje, pričom občasne býva v jeho nehnuteľnosti a nie je splnená podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov a tým pádom neprišlo k splneniu podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, keď odvolateľ predkladá dôkazy, z ktorých je zrejmé, že tvrdenia a dôkazy navrhovateľky sú nepravdivé.

18. V ďalšej časti odvolania, vo vzťahu k poškodzovaniu majetku navrhovateľky, odvolateľ vo vzťahu k trestnému rozkazu voči osobe J. F. uviedol, že ide o exces, keď je v rámci skutkovej vety uvedené meno odporcu, pričom nie je možné uviesť v skutkovej vete z trestného rozkazu objednávateľa trestného činu, keď voči nemu neexistuje žiaden dôkaz. Odporca v tejto veci nikdy nevystupoval v pozícii obvineného, obvinenie vo veci mu vznesené nebolo. Neexistuje žiaden svedok, alebo dôkaz, ktorý by odporcu spájal so vznikom škody na majetku navrhovateľky.

19. V zhrnutí odvolateľ zdôraznil, že navrhovateľka sama zo svojej iniciatívy kontaktuje odporcu a to aj niekoľko dní pred jej výpoveďou na OR PZ, OO Zavar, v rámci ktorej následne uvádza, že sa jej zhoršil psychický stav, nemôže jesť, ani spávať a podobne. Z predložených screenshotov z internetových profilov navrhovateľky nevyplýva žiadna obava o jej život, práve naopak, život si užíva bez akýchkoľvek obmedzení. Sama navrhovateľka v jednom týždni žije v domácnosti odporcu alebo odporca žije v domácnosti navrhovateľky a následne, keď sa situácia zmení, tvrdí, že si neželá, aby ju odporca kontaktoval, pričom uvádza, že má strach o svoj život. Odporca má k dispozícii viac scrennshotov,

ktoré preukazujú skutočnosť, že to bola práve navrhovateľka, ktorá kontaktovala odporcu, ako aj ich spoločných synov.

20. K odvolaniu odporca pripojil zápisnicu o pojednávaní pred Okresným súdom Trnava vo veci zo dňa 1.3.2023 i zo dňa 16.1.2022, početné screenshoty o komunikácii medzi stranami a ich deťmi, obsahujúce tiež rôzne fotografie, sťažnosť zo dňa 13.6.2023 podanú odporcom voči uzneseniu OR PZ v Trnave OO PZ Zavar zo dňa 6.6.2023 o vznesení obvinenia a doplnenie tejto sťažnosti zo dňa 6.7.2023.

21. Navrhovateľka odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu odporcu predložila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť s tým, že zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených v jej návrhu a považuje za nelogické, že sa odporca domáha zrušenia neodkladného opatrenia, ktoré ho v zásade nijako neobmedzuje a jediné čo by mu zrušenie opatrenia prinieslo, je možnosť sa priblížiť k navrhovateľke, i keď má z jeho správania odôvodnené obavy.

22. Na hrane s logickým uvažovaním vníma popieranie kamerového záznamu, na ktorom je zreteľne odporca. Odporcu nikdy k sebe nepozývala, dôvod ich komunikácie bol len v tom, že chcela vidieť deti. Akýkoľvek kontakt s deťmi bol možný len pri plnení požiadaviek odporcu, ktorý kontakt podmieňoval aj sexuálnym stykom. Pokiaľ odporca tvrdí, že k nej prišiel na pozvanie, potom je záhadou, prečo preskakoval plot a pretláčal sa s ňou o dvere. Samotný kamerový záznam svedčí o agresii odporcu a dôvodnosti obavy navrhovateľky. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľka vyhľadáva jeho prítomnosť vzhľadom na to, že má nového partnera a chce žiť spokojný život bez strachu pred prenasledovaním. Komunikácia doložená odporcom do konania je v značnej miere komunikácia s jej synom. Naopak odporca zisťoval informácie o navrhovateľke cez jej priateľov, neustále im vyvolával v akúkoľvek aj nočnú hodinu a vypisoval im správy. Dokonca aj po vydaní neodkladného opatrenia ich kontaktuje a snaží sa zisťovať informácie o navrhovateľke, opakovane kontaktuje aj jej súčasného priateľa. Navrhovateľka pripojila scrennshoty takejto komunikácie. Navrhovateľka pokračovala, že v súčasnosti nežije v nehnuteľnosti odporcu, ani pri jeho rodičoch, dom predala a presťahovala sa na novú adresu, kde má obavu, aby ju zase neobjavil. Keďže aj napriek vydanému neodkladnému opatreniu sa o ňu neustále zaujíma, kontaktuje jej priateľov, snaží sa od nich získať správy a fotografie s cieľom dostať sa k nej. V konaní pred Okresným súdom Trnava sp. zn. uvádzala, že odporca je agresívny a vzbudzuje u nej obavu. Do rozvodového konania pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. doložila fotografie jej zranení a dokonca aj zvukové nahrávky surových bitiek. Odporca neustále písal správy v znení „Nedám Ti pokoj nikdy“, „aj keď ma zavrú“ a podobne. Podala niekoľko trestných oznámení a má reálnu obavu o svoj život. Má množstvo zmeškaných hovorov z neznámych čísiel. Správanie sa neustále stupňovalo a pokoj prinieslo až vydanie neodkladného opatrenia, kedy už navrhovateľku odporca nekontaktoval a nevyhľadával jej prítomnosť, ale o to viac začal atakovať svojimi správami a telefonátmi jej známych a jej priateľa. Zo správania žalovaného je dané odôvodnené podozrenie z násilia a jej telesnej a duševnej integrity, bojí sa v noci spať a má obavu o svoj život. Jej stav vykazuje stopy psychického a fyzického násilia. Žalovaný odporca si zistil, kde pracuje, začal ju čakať pred prácou ako aj sedieť v prevádzke herne, kde je zamestnaná. Kontaktuje jej kolegyne a vedúceho zamestnanca. Za zásadnú považuje doloženú konverzáciu (screenshot), kde odporca uvádza „Potrebuje niečo do papierov“, „Ja to orežem a nikto nebude vedieť...“. Podľa navrhovateľky vyvstáva otázka prečo má odporca záujem približovať sa k jej osobe. Úpravu styku s deťmi pre ich nezáujem nemajú, takže nie je nutná žiadna blízka prítomnosť a komunikácia. Z odvolania dedukuje snahu o zrušenie neodkladného opatrenia preto, aby sa odporca mohol k nej priblížiť a pokračovať v jeho doterajšom konaní. Neodkladné opatrenie nijako nad mieru primeranú pomerom nezasahuje do práv odporcu. Navrhovateľka zdôraznila, že jediné, čo chce dosiahnuť, je žiť svoj život bez toho, aby sa pri každej príležitosti musela okolo seba obzerať a mať strach o život a zdravie. Obáva sa, že absencia neodkladnej úpravy pomerov môže priniesť nenapraviteľné následky na jej zdraví alebo živote. Má za to, že je preukázané dôvodné násilie na jej osobe zo strany odporcu napriek tomu, že nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca ju vyhľadával a tvrdí, že je stále jeho manželka a snažil sa o psychický teror a ak mal možnosť, aj ju fyzicky napadol. Všetky predložené dôkazné prostriedky nasvedčujú reálnosť obavy o jej telesnú a duševnú integritu.

23. Odporca vo svojej replike uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní. Pokračoval, že pokiaľ navrhovateľka vo vzťahu ku kamerovému záznamu uvádza, že odporcu k sebe nikdy nepozývala,

je to v rozpore s jej vyjadrením na OO PZ Zavar dňa 4.6.2023, na ktoré poukázal. Pred vzťahom navrhovateľky a jej nového partnera boli strany v pravidelnom kontakte, dokonca sa osobne stretávali, čo preukazujú screenshoty z komunikácie, ktoré odporca predložil a na ktoré opätovne poukázal. Opakovane dal do pozornosti tiež screenshoty, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka kontaktovala a sledovala odporcu. Z pripojených screenshotov odvolateľ vyvodil, že je z nich zrejmé, že je to práve navrhovateľka, ktorá kontaktovala odporcu, dokonca ho sleduje utajeným spôsobom a zaznamenáva si fotografiou na mieste a čase, kde sa nachádza a s kým trávi čas. Pokiaľ navrhovateľka namieta, že odporca kontaktuje jej súčasného priateľa, tento je aj kamarátom odporcu, s ktorým sa pozná od detstva. Je preto normálne požadovať vysvetlenie od svojho kamaráta, prečo si odporcu zrazu zablokoval a nie je s ním v kontakte. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že odporca sústavne aj po vydaní neodkladného opatrenia kontaktuje jej súčasného partnera, nie je zrejmé, prečo k tomu nepredložila ani jeden dôkaz. Vo vzťahu ku konverzácii medzi navrhovateľkou a účtom s názvom „ B. E.“, táto osoba je obdobne priateľkou oboch strán a keďže si ho zablokovala, bolo normálne požadovať informácie prečo to tak je. Nie je zrejmé, prečo navrhovateľka doposiaľ nepredložila screenshoty zo správ, z ktorých by vyplývalo, že si ona alebo jej súčasný partner neželajú, aby ich odporca akokoľvek kontaktoval. Je teda možné predpokladať, že navrhovateľke a jej novému partnerovi neprekážalo, pokiaľ ich odporca do vydania neodkladného opatrenia kontaktoval. Navrhovateľka tvrdenia, že ju odporca neustále atakuje, vyhľadáva, vstupuje do jej obydlia, kontaktuje, nepodporila žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Vyvstáva tiež otázka, ako môže odporca vstupovať do nehnuteľnosti navrhovateľky, keď nevie, kde má novú adresu. Zo scrennshotu predloženého navrhovateľkou je zrejmé, že odporca chcel orezať meno a priezvisko kontaktu, čo navrhovateľka interpretovala tak, že odporca úmyselne vystrihuje časti z konverzácie. Odporca pritom predložil kompletné screenshoty celej obrazovky bez akejkoľvek úpravy a orezávania, na rozdiel od navrhovateľky. Odporca sa k navrhovateľke približovať nechce. Nemá záujem sa s ňou stretávať, nakoľko žije svoj osobný život s novou partnerkou a so svojimi synmi. Jediným dôvodom prečo podal odvolanie je ten, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a on sa musí voči nim brániť. Obáva sa skutočnosti, že v prípade, ak nepríde k zrušeniu neodkladného opatrenia, môže si navrhovateľka vymyslieť absolútne čokoľvek, že ju odporca znovu kontaktoval, že ju prenasleduje a podobne, pričom to nebude pravdivé a odporca sa tak dopustí marenia výkonu úradného rozhodnutia. Na záver poukázal na to, že v trestnom konaní vedenom na OS Galanta pod sp. zn. obžalovaný J. F. vypovedal, že to bola práve navrhovateľka, ktorá ho najala na to, aby je poškodil osobné motorové vozidlo a následne tvrdil, že si ho mal na poškodenie vozidla objednať. Odporca, ktorý v tomto konaní vystupuje ako svedok, preto nemá k dispozícii zápisnicu z hlavného pojednávania a preto navrhuje, aby súd pripojil a oboznámil kompletný spis z tohto konania. V závere uviedol, že je to práve navrhovateľka, ktorá svojím konaním neustále atakuje odporcu a znepríjemňuje mu aj jeho novej partnerke život.

24. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zastúpenia následne doručila do spisu vyjadrenie zo dňa 3.1.2024, v ktorom uviedla, že zotrváva na všetkých vyjadreniach prezentovaných v doterajšom konaní a prikladá informáciu o tom, že odporcovi bolo vznesené obvinenie za prečin nebezpečného prenasledovania podľa , a , s tým, že v zmysle policajt vydá uznesenie o vznesení obvinenia po tom, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistení skutočnosti po začatí trestného stíhania, dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, z čoho vyvodila, že je daný skutkový stav pre to, aby neodkladné opatrenie zostalo v platnosti. K podaniu je pripojené oznámenie OR PZ v Trnave, OO PZ Zavar vo veci ČVS: ORP-917/ZA-TT-2023 zo dňa 28.12.2023 adresované navrhovateľke, ktorým bola upovedomená, že odporcovi bolo vznesené obvinenie za prečin nebezpečné prenasledovanie podľa , a , s poukazom na a na .

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v odvolaním účinne napadnutom rozsahu ( ).

26. Odvolateľ podľa podaného odvolania napadol predmetné uznesenie výslovne vo všetkých jeho výrokoch, teda i v zamietajúcom výroku II. Keďže ale subjektom oprávneným podať odvolanie je výlučne strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) a zamietnutie časti návrhu výrokom II. preskúmavaného uznesenia bolo v prospech odporcu, tento nebol potom osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania v tomto rozsahu, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné, aby odvolací súd odvolanie odporcu proti zamietajúcemu výroku II. ako podané neoprávnenou osobou, s použitím odmietol (výrok I.).

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným účinným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými odporcom, bolo posúdiť, či súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, keď návrhu navrhovateľky na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku preskúmavaného uznesenia.

28. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

29. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. a .

30. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

31. Tieto citované ustanovenia umožňujú súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. V obmedzeniach podľa písmen g) a h) je postačujúce, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Kumulácia neodkladných opatrení podľa a nie je vylúčená. Žiada sa dodať, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle . Nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa .

32. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

33. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia , postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

34. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

35. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

36. Tretia hlava, tretej časti v a nasl. predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu, ktorá nahradila predchádzajúcu právnu úpravu o predbežných opatreniach, upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zákon pritom predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. už výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zväčša ide o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, keď nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov medzi

stranami. Navrhovateľ sa preto nemusí vždy domáhať následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej, ako už bolo konštatované i vyššie. Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, obmedzí sa iba na poučenie strany, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a aké právne následky sú s tým spojené.

37. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

38. Z a vyplýva, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyhovieť, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Len vtedy, ak budú tieto podmienky splnené popri sebe, môže byť učinené zadosť aj požiadavke primeranosti súdneho zásahu do vzťahov medzi stranami konania.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dôkazné bremeno preukázať, resp. osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú navrhovateľku. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nie však nepochybne preukázať) možnosť ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity aktuálnym zakázaným správaním odporcu.

40. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvoinštančný, že v danom prípade bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže bolo osvedčené, že kontaktovaním navrhovateľky odporcom a jeho približovaním sa k navrhovateľke, môže byť telesná a duševná integrita navrhovateľky ohrozená. Táto hrozba bola pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčená listinnými dôkazmi, ktoré predložila navrhovateľka tak, ako ich vymenoval a ako na ne poukázal prvoinštančný súd v preskúmavanom uznesení, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.

41. Keďže predmetom tohto konania je úprava pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom, je bez významu poukaz odporcu na to, že spoloční synovia strán sú agresívni voči navrhovateľke, rovnako aj to, že navrhovateľka nepodala oznámenie aj na svoje deti. Rovnako bez významu je aj to, že podľa odvolateľa predčasom v neoznačenom období strany opakovane obnovili spolužitie. Na osvedčenom správaní odporcu voči navrhovateľke ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky nič nemení skutočnosť, pokiaľ mu dňa 6.5.2023 mala oznámiť, nech za ňou príde neskôr, alebo ak nechala kľúče v bránke, aby sa k nej dostali synovia s odporcom. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. a nie je podmienkou, aby telesná, či duševná integrita navrhovateľky už bola správaním odporcu poškodená a preto nebolo povinnosťou navrhovateľky preukazovať danosť existencie jej diagnóz súvisiacich so stresom, prípadne zhoršenie jej psychického stavu, ako to žiada odporca. Bez relevancie pre daný prípad je i odporcom tvrdené správanie navrhovateľky, že raz svoje deti zo svojho bydliska situačne vyhodila a raz ich spolu s odporcom do nehnuteľnosti volala. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka odporcu kontaktovala v súvislosti s jeho zaznamenaním v podniku s inou ženou rovnako nijako nevyvracia osvedčenú skutočnosť, že integrita navrhovateľky môže byť ohrozená osvedčeným konaním odporcu. Z ničoho nemožno vyvodiť povinnosť navrhovateľky oznamovať odporcovi, aby ju nekontaktoval a preto ani nemala dôkaznú povinnosť takúto skutočnosť preukázať. Odvolateľom poukazovaná skutočnosť, že obaja synovia mali prístup k nehnuteľnosti navrhovateľky v C. je vo vzťahu k predmetu konania bezvýznamná. Zo screenshotov a internetových profilov navrhovateľky predložených odporcom nemožno vyvodiť odvolateľom tvrdené, že navrhovateľka nemá žiadnu obavu o život a že život si užíva bez akýchkoľvek obmedzení. Skutočnosť, že navrhovateľka v minulosti kontaktovala odporcu a spoločných synov, sama osebe nepopriera naplnenie podmienok pre nariadenie daného neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je toho názoru,

že odporca listinnými dôkazmi predloženými v odvolacom konaní nevyvrátil skutkové okolnosti prípadu osvedčené dôkazmi navrhovateľky a nepreukázal nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.

42. Odvolací súd považoval pre potreby skráteného a zrýchleného konania o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na okolnosti daného prípadu za absolútne nepotrebné a nadbytočné vykonať odporcom v poslednom podaní v rámci odvolacieho konania navrhnutý dôkaz obsahom kompletného spisu z konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. v rámci ktorého žalobkyňa vystupuje ako poškodená a obžalovaný je J. F., keďže je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Odvolací súd preto rozhodol, že tento dôkaz nevykoná ( ).

43. Keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), odvolací súd iba podporne poukazuje na to, že splnenie podmienok pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia v zmysle a a teda ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľky správaním odporcu je osvedčené aj tým, že po vydaní predmetného prvoinštančného rozhodnutia dňa 28.12.2023, bolo OO PZ Zavar vznesené obvinenie odporcovi vo vzťahu k poškodenej navrhovateľke za prečin nebezpečného prenasledovania podľa , a , , z čoho vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní mal za dostatočne odôvodnený záver, že predmetný trestný čin bol spáchaný odporcom.

44. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie odporcu, s poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia prvoinštančným súdom, keďže boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie v uvedenom rozsahu (výrok I. preskúmavaného uznesenia), bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I., aj vo vzhľadom na spôsob rozhodnutia správnom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. potvrdil (výrok II.).

46. V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Odvolací súd preto navrhovateľke priznal voči odporcovi nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania (výrok III.). O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).