Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-25-2019.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/25/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advocate, s. r. o., Advokátska kancelária, IČO: 36 865 141 so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: H. E., A..: XX.XX.XXXX, W. M. XX, XXX XX M., štátny občan SR, o vymoženie 1.072,16 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 2Er/328/2006-30 zo dňa 17.10.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením v I. výroku vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2 pod EX 742/06R za neprípustnú a súčasne túto exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom zastavil. V II. výroku priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 67,21,- Eur a zaviazal oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora. V III. výroku povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 28.03.2006 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.072,16 Eur (32. 300,- Sk) s prísl., priznanej exekučným titulom - notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, č. N 6727/05, NZ 62436/05, NCRLs 61675/2005 zo dňa 11.12.2005. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený túto notársku zápisnicu priložil. Dňa 09.08.2006 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10, I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou, a kde konštatoval že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru, podľa názoru ústavného súdu, tak exekučný súd môže
preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
3. Súd preskúmal exekučný titul, vyššie uvedenú notársku zápisnicu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je Zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorú povinný ako dlžník uzavrel s oprávneným ako veriteľom. Z tejto zmluvy okrem iného vyplynulo, že povinný v časti označenej ako „Splnomocnenie“ splnomocnil advokáta P.. S. O., AK so sídlom N. O. X, W. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. vykonateľný titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo samotnej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola spísaná u vyššie menovaného notára s tým, že P.. S. O. ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia uvedeného v úverovej zmluve požiadal v mene povinného o spísanie tejto notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír za povinného vyhlásil, že povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk, pričom P.. S. O.Í. za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 39.082,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 32.300,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania 0,25 % denne od 25.10.2005 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny neplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh uznal P.. S. O. za povinného v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky, za povinného vyhlásil, že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania od 25.10.2005 do zaplatenia splatí do 10.01.2006. Zároveň vyhlásil za povinného, že v prípade neuhradenia dlhu do 10.01.2006 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. V tomto konkrétnom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, pričom jednou z podstatných náležitosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Práve tento súhlas robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda na jej základe nemôže byť nariadená exekúcia a ak už nariadená bola, musí byť zastavená aj bez návrhu. Skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice v tomto konaní je vyššie uvedená zmluva o úvere spísaná medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, pričom táto zmluva bola spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca P.. S. O.. Toto splnomocnenie je podstatné pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn 3Cdo 63/2009 sa aj pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti, pričom jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice. Z toho, že meno splnomocnenca P.. S. O. ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom - oprávneným je zrejmé, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade povinného. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k situácii, že právneho zástupcu si nevyberal slobodne povinný, ale určil mu ho vopred oprávnený. Súd tu poukazuje aj na fakt známy z praxe súdov, že menovaný P.. S. O. pôsobil ako právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca teda konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky. Súd teda na podklade vyššie uvedených skutočností konštatuje, že notárska zápisnica neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka - súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, keďže splnomocnenie, ktoré udelil povinný P.. S. O. je neplatným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že samotné uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinný sa v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a ani neskôr nedozvedel či označená osoba splnomocnenie prijala. Za povinného konal advokát, ktorý o povinnej osobe v čase prijatia splnomocnenia mohol vedieť len to, že je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a že si menovaného advokáta nevybrala. Takýto stav naznačuje, že prijatím splnomocnenia sa P.. O. zaviazal konať podľa pokynov a v prospech navrhovateľa, ktorý z predložených listín nevyplýva priamo, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a navrhovateľom sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia, ktoré dal oprávnený P.. O. pre spísanie notárskej zápisnice. Navyše splnomocnený zástupca P.. O. konal nad rámec splnomocnenia, kedy nielenže uznal záväzok za povinného, ale určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinného.
4. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2013 sp. zn. 7 CoE 151/2013, ktorý potvrdil zastavenie exekúcie v obdobnom prípade, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.05.2011, č. k. IV. ÚS 183/11-16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonávať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy takto má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Keďže teda súd vyhodnotil predmetnú notársku zápisnicu ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju týmto rozhodnutím zastavil.
5. Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v uplatnenej výške 3,32 Eur, paušálnu odmenu v uplatnenej výške 23,24 Eur, hotové výdavky v sume 29,45 Eur, 20% DPH, t. j. sumu 11,20 Eur. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 67,21 Eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Keďže si povinný žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal.
6. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 9a ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, 39 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník, § 85j ods. 1 zák č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti I. výroku uznesenia odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil nasledovne. Oprávnený má za to, že v exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“, ďalej v ust. § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“, k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“.
8. Oprávnený namieta tvrdenia okresného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Oprávnený s uvedeným tvrdením okresného súdu nesúhlasí, nakoľko v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené P.. O.. Z ustanovenia § 24 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukazuje na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil P.. O. svojím zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Inými slovami zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené P.. O. je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádza, že udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Dlžník (Povinný) splnomocnil P.. O., aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v Zmluve. Oprávnený má za to, že splnomocnenec P.. O. konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva, t. j. „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu t. j., aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia ...“. Povinný predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Oprávnený má za to, že konanie P.. O. (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (Povinného). Ako bolo uvedené vyššie povinný dlhodobo ignoroval výzvy Oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy (neuhradil ani poskytnutý úver vo výške (istiny) v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči Oprávnenému sa rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky Oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu záväzku nedošlo a tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka Oprávneného zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec P.. O. konal v záujme dlžníka (Povinného). Oprávnený uzavieral Zmluvu v dobrej viere, že Povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy plniť a toho dôvodu mu aj poskytol úver. Konanie Povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie výziev Oprávneného a neplnenie záväzkov považuje Oprávnený za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo zásad záväzkového práva, ktorou je zásada „favor contractus“ - teória zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. Oprávnený má za to, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Z plnomocenstva bolo zrejmé, kto ho udeľuje a akého konania sa týka, bolo určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo bolo riadne podpísané navrhovateľom aj zvoleným zástupcom. Oprávnený má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o absencii niektorej z náležitostí vôle. Nedostatok vôle si nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej zmluvnej strany. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu, v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere Zmluvu uzavrel a Povinnému úver poskytol. Podľa Oprávneného nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle Povinného, ktorý bol pri uzavieraní Zmluvy dobre informovaný o následkoch udeleného plnomocenstva avšak bol ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti Zmlúv. Oprávnený má za to, že tunajší súd v danom prípade ani nebol oprávnený ex offo skúmať platnosť dojednaného plnomocenstva, skúmať či boli splnené náležitosti vôle a iné, pretože Povinný nemá postavenie spotrebiteľa a navyše bol to práve Povinný koho konanie (ignorancia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda. Ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany Oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.
9. Oprávnený si týmto dovoľuje uviesť, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany Oprávneného súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd druhej inštancie podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení napadnuté Uznesenie vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
10. Povinný sa k odvolaniu oprávneného ako ani k doterajšiemu priebehu exekučného konania nijako nevyjadril.
11. Zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovela a postúpila vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.
12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 C.s.p. v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Oprávnený v odvolaní namieta tvrdenia okresného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil P.. O. svojím zastupovaním. Oprávnený má za to, že tunajší súd v danom prípade ani nebol oprávnený ex offo skúmať platnosť dojednaného plnomocenstva, skúmať či boli splnené náležitosti vôle a iné, pretože Povinný nemá postavenie spotrebiteľa a navyše bol to práve Povinný koho konanie (ignorancia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
16. Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 25.07.2005 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX podľa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 20.000,- Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 19.120,- Sk. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 26.08.2005 a úver bol rozvrhnutý na 12 mesačných splátok, každá vo výške 3.260,- Sk. V predmetnej zmluve bolo obsiahnuté aj splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocnil advokáta P.. S. O. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby uznal jeho záväzok z úveru, tak aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Splnomocnenec požiadal o spísanie Notárskej zápisnice N 6727/2005 notára JUDr. Ondreja Ďuriača, ktorý dňa 11.12.2005 spísal v požadovanej forme vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) zák č. 233/1995 Z.z.. Splnomocnenec v nej okrem iného vyhlásil, že uznáva dlh
voči oprávnenej osobe v celkovej výške 39.082,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 32.300,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 25.10.2005 do zaplatenia a povinná osoba celý dlh splatí v lehote do 10.01.2006 k rukám oprávnenej osoby a v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku. Listom zo dňa 12.03.2006 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.03.2006 podal právny zástupca oprávneného návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.04.2006. Súd vydal dňa 09.08.2006 poverenie č. 5703012845*. Dňa 07.09.2016 bol doručený súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 02.09.2016, z ktorého vyplýva, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii.
17. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
18. Krajský súd v Prešove poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 ECdo 139/2013 zo dňa 25.06.2014, v ktorom uvedený súd v obdobnej právnej veci konštatuje, dovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu.
19. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
20. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).