Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-828-2018.pdf
PDF · 108.11 KB
Case nature
Subarea
18Ek/828/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ivana G., nar. X.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. XXX/X, XXX XX N. nad Y., zastúpeného: JUDr. Marián Bacák, so sídlom: Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, proti povinnému: AGRIFOP, a.s. Stakčín, so sídlom: Duchnovičova 573/18, 067 61 Stakčín, IČO: 31 713 238, zastúpenému: JUDr. Vladimír Kotus, advokát, so sídlom: Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO 42 104 360, o vymoženie 52.802,44 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Erik Fekete, sídlo exekútorského úradu: Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO 37 881 141, pod číslom 252 Ex/220/2018, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/828/2018 zo dňa 22. februára 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/828/2018 zo dňa 22. februára 2019 mení tak, že:
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavuje.
II. Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 72,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/828/2018 zo dňa 22. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.05.2018 domáhala od povinného vymoženia istiny 52.802,44 eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - Rozsudku Okresného súdu Humenné vydaného dňa 04.10.2017 pod spisovou značkou 11Cb/32/2013 a Rozsudku Krajského súdu v Prešove vydaného dňa 15.03.2018 pod spisovou značkou 7Cob/7/2018. Oprávnená sa zároveň domáhala náhrady trov exekúcie vo výške celkom 16,50 eur. Dňa 01.06.2018 súd v tejto veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Erikovi Fekete.
3. Súdny exekútor predložil súdu dňa 20.07.2018 na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namietal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Na základe výzvy oprávneného plnil prostredníctvom tretej osoby - spoločnosti AGRO DLHÉ, s.r.o., so sídlom: Dlhé nad Cirochou 467, 067 82 Dlhé na Cirochou, IČO 36 461 580, a to v štyroch splátkach vo výške spolu 25.000,00 eur, s tým, že povinný zároveň zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora. Povinný tiež uviedol, že exekučný titul napadol mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním.
4. Vo vzťahu k obrane povinného proti exekúcii súd dôvodil, že povinný tvrdením, že plnil prostredníctvom tretej osoby - AGRO DLHÉ, s.r.o. na základe vyššie spomenutej výzvy oprávnenej na splnenie si povinností z konkrétne určených exekučných titulov, sám určil, na ktorý záväzok mal v úmysle započítať svoje plnenie. V prípade, ak by tak neurobil (neurčil, na ktorý záväzok sa má plnenie započítať), plnenie by sa započítavalo na záväzok, ktorého splnenie nie je vôbec zabezpečené. Ak by boli všetky záväzky dlžníka zabezpečené rovnako (napr. neboli by zabezpečené vôbec), ďalšie kritérium započítania by bol čas splatnosti záväzku. Z uvedeného vyplýva, že čiastočné plnenie povinného prostredníctvom tretej osoby - AGRO DLHÉ, s.r.o. nemožno započítať na peňažný záväzok, ktorý si oprávnená uplatňuje v tomto exekučnom konaní, nakoľko to sa vedie na podklade iných exekučných titulov ako bolo uvedené vo výzve oprávnenej na dobrovoľné splnenie si povinnosti. K tvrdeniu povinného o podaní mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) súd uviedol, že podanie dovolania nemá na priebeh exekúcie vplyv, keďže nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia je vedná na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, právne účinky ktorých sú zachované. Skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnená si v tomto konaní uplatnila voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Nakoľko z vyjadrenia oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie je zrejmé, že predmetné vyjadrenie vypracovala sama oprávnená a nie jej právny zástupca, súd oprávnenej náhradu trov právneho zastúpenia spojených s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
5. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. V sťažnosti namietal, že mu bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Odbo/55/2018 zo dňa 26.09.2018, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/32/2013 - 523 zo dňa 04.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/7/2018-627 zo dňa 15.03.2018. Voči uvedenému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Na základe uvedeného konajúci súdny exekútor Mgr. Erik Fekete v súlade s § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, vydal dňa 04.10.2018 upovedomenie o odklade exekúcie. O uvedenej skutočnosti informoval povinný konajúci súd podaním k spisovej značke, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.10.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k naplneniu zákonných podmienok na odklad exekúcie, zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyšším súdnym úradníkom povinný považuje za predčasné a v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Povinný ďalej namietal, že v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v návrhu na odklad exekúcie informoval súdneho exekútora, ako aj príslušný exekučný súd, že na základe výzvy zaslanej oprávnenou na dobrovoľné splnenie zo dňa 9.4.2018, doručenej povinnému dňa 10.4.2018, povinný prostredníctvom spoločnosti AGRO DLHÉ, s.r.o., IČO: 36 461 580, so sídlom 467, Dlhé nad Cirochou 067 82 (ďalej len „AGRO DLHÉ, s.r.o.“) plnil v zmysle výzvy oprávnenej a na účet určený oprávnenou, pričom platbu identifikoval s variabilným symbolom: 31713238 (čo je IČO povinného - spoločnosti AGRIFOP, a.s. Stakčín) a to nasledovanými platbami. Dňa 12.4.2018 uhradil 5.000 €, dňa 18.4.2018 uhradil 5.000 €, dňa 17.5.2018 uhradil 10.000 € a dňa 6.6.2018 uhradil 5.000 €. Ku všetkým platbám uviedol variabilný symbol 31713238. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že po vzniku exekučného titulu, ale ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, došlo k zániku časti oprávnenou vymáhanej pohľadávky v rozsahu vyššie uvedených úhrad (§ 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), v dôsledku čoho žiadal zastaviť exekúciu, v prípade ak nebude vyhovené jeho žiadosti v celom rozsahu, tak aspoň v preukázane splnenom rozsahu t.j. v tom čase v sume 25.000 eur. Povinný ďalej uviedol, že po tomto dátume došlo z jeho strany v prospech účtu oprávnenej ešte k úhrade sumy 3.000 eur dňa 19.07.2018, čo oprávnaná taktiež zamlčala. Z obsahu doložených listín je nepochybné, že uvedené platby boli spojené s plnením záväzku, ktorý sa vymáha v tomto exekučnom konaní, nakoľko v čase plnenia týchto splátok neexistovali voči povinnému iné splatné pohľadávky, ktoré by bola oprávnená oprávnená vymáhať. Uvedené dosvedčuje aj skutočnosť, že v iných exekučných konaniach (medzi totožnými účastníkmi sporu), ktoré boli začaté neskôr a to v konaní vedených Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 57Ek/943/2018 dňa 12.07.2018 a 44Ek/1124/2018 dňa 03.08.2018, bolo Okresným súdom banská Bystrica konštatované, že ,,Povinný tvrdením, že plnil prostredníctvom tretej osoby - AGRO DLHÉ, s.r.o. na základe vyššie spomenutej výzvy oprávnenej na splnenie si povinností z konkrétne určených exekučných titulov, sám určil, na ktorý záväzok mal v úmysle
započítať svoje plnenie“ a aj z uvedeného dôvodu nebolo jeho sťažnostiam vyhovené a tieto platby neboli zarátané na iné záväzky povinného v prospech oprávnenej (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 44Ek/1124/2018 zo dňa 11.10.2018, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 57Ek/943/2018 zo dňa 31.08.2018). Napriek uvedenému, vyšší súdny úradník po tom, čo správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že skutočnosť, že povinný plnil prostredníctvom tretej osoby nie je dôvodom na odmietnutie plnenia, návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v preukázane uhradenej časti v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku a Obchodného zákonníka zamietol. Povinný zároveň vyslovil názor, že vzhľadom na podobnosť prebiehajúcich exekučných konaní, vyšší súdny úradník prevzal predlohu z predchádzajúcich rozhodnutí bez toho aby sa podrobnejšie zaoberal meritom veci, v dôsledku čoho vážne porušil základné práva na súdnu ochranu povinného. Z uvedeného dôvodu je exekúcia minimálne v časti 28.000 Eur nezákonná.
6. Oprávnená navrhla, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol a priznal jej voči povinnému nárok na náhradu trov konania vo výške 526,13 eur. Poukázala na skutočnosť, že v priebehu exekučného konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Povinný v sťažnosti zopakoval len tie isté argumenty, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie (podanie dovolania proti exekučnému titulu a úhrada pohľadávky prostredníctvom tretej osoby) a teda neuviedol žiadne nové skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne nové či iné dôvody, v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 18Ek/828/2018 pokladá za skutkovo a právne nenáročné. Povinný v predmetnom exekučnom konaní používa viacero obštrukčných úkonov, aby predĺžil, či zvrátil priebeh exekučného konania. Povinný nepreberá listové zásielky od exekútora ani zo súdu a ponecháva si vždy uplynúť 15 dňovú lehotu pre naplnenie fikcie doručenia. Podával opakovane obsahovo totožné návrhy na zastavenie exekúcie vo viacerých obdobných exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica medzi rovnakými účastníkmi konania (č. k. 57Ek/943/2018 a č. k. 44Ek/1124/2018), pričom nebol úspešný a povinný už splnil obdobný peňažný záväzok z titulu náhrady škody oprávnenej v týchto obdobných exekučných konaniach vedených na OS BB a to č. k. 57Ek/943/2018 vo výške 87.618,65 eur a č. k. 44Ek/1124/2018 vo výške 136.916,76 eur, čím preukázal aj dostatok finančných prostriedkov. Prijatie názoru povinného, že podaním dovolania resp. odkladom vykonateľnosti exekučného titulu možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Zo strany povinného ide iba o prieťahy v exekučnom konaní s cieľom zmariť exekučné konanie a poškodiť oprávnenú. Povinný sa ďalej snažil čiastočné plnenie realizované prostredníctvom tretej osoby - AGRO DLHÉ, s.r.o. započítať vo viacerých obdobných exekučných konaniach vedených na OS BB medzi rovnakými účastníkmi konania (č. k. 57Ek/943/2018 a č. k. 44Ek/1124/2018) čo mu Okresný súd Banská Bystrica už právoplatne zamietol. Zdôraznil, že v predmetnej veci zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím a oprávnená mala právo pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Doplnila, že suma 3.000 eur, ktorú povinný zaplatil 19. 07. 2018 teda po vykonateľnosti (17. 07. 2018) iného exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27. 01. 2017, sp. zn. 21Cb/62/2013-432 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 01. 02. 2018, sp. zn. 21Cb/62/2013-588 a v spojitosti s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 05. 2018, sp. zn. 4Co/29/2018-733 z účtu Agrifop, a. s. Stakčín, Duchnovičova 573/18, 067 61 Stakčín, IČO: 31 713 238 na účet oprávnenej bola započítaná v už skončenom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 44Ek/1124/2018, kde oprávnená vymáhala (ako to vyplýva z návrhu na vykonanie exekúcie) splnenie peňažného nároku z exekučného titulu proti povinnému iba vo výške 98 585,72 eur spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 12. 02. 2014 do zaplatenia po započítaní sumy 3.000 eur, ktorú povinný zaplatil 19. 07. 2018 teda po vykonateľnosti (17. 07. 2018) iného exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27. 01. 2017, sp. zn. 21Cb/62/2013-432 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 01. 02. 2018, sp. zn. 21Cb/62/2013-588 a v spojitosti s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 05. 2018, sp. zn. 4Co/29/2018-733. Preto nemožno vyhovieť ani návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu čiastočného plnenia pohľadávky.
7. Následne podaním zo dňa 01. 06. 2019 povinný upovedomil súd, že dňa 27. 05. 2019 mu bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/55/2018 zo dňa 25.04.2019, ktorým súd zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/32/2013-523 zo dňa 04.10.2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/7/2018-637 zo dňa 15.03.2018, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol, aby bola exekúcia zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Spolu s podaním súdu predložil aj konštatované rozhodnutie.
8. Súd v záujme zachovania práva účastníka konania zareagovať na novú procesnú situáciu zaslal podanie povinného spolu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/55/2018 zo dňa 25.04.2019 oprávnenému na vyjadrenie.
9. Oprávnený vo svojom vyjadrení k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/55/2018 zo dňa 25.04.2019 uviedol, že v dovolacom konaní sp. zn. 5Obdo/55/2018 v obdobnej veci došlo k arbitrárnemu a prekvapivému rozhodnutiu a oprávnená namietala, že zrušovacím uznesením NS SR z 25. 04. 2019 sp. zn. 5Obdo/55/2018 v poradí už druhým v tejto veci bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže najvyšší súd týmto svojím druhým uznesením porušil princíp legality a princíp právnej istoty. Oprávnená namietala nezlučiteľnosť aplikácie zákonných predpisov s ústavou a dohovorom zo strany najvyššieho súdu, ku ktorej došlo jeho uznesením z 25. 04. 2019 sp. zn. 5Obdo/55/2018. Je tomu tak preto, že v podstatných okolnostiach a konkrétnych právnych záveroch, o ktorých rozhodoval najvyšší súd v poradí druhým uznesením zvrátil právne závery uvedené v prvom uznesení NS SR z 27. 04. 2017 sp. zn. 5 Obdo/48/2016 vydaným v tejto už právoplatne skončenej veci, a to spôsobom porušujúcim uvedené práva žalobcov. Uznesenie NS SR z 27. 04. 2017 sp. zn. 5 Obdo/48/2016 nebolo zrušené a je stále v platnosti. V prejednávanej veci je zrejmé, že najvyšší súd sa v dvoch uzneseniach v rámci dvoch dovolacích konaní o tej istej veci vyjadril odlišne pričom je zvláštne, že o druhom uznesení najvyššieho súdu rozhodoval najvyšší súd v takmer rovnakom zložení senátu, ako o prvom uznesení najvyššieho súdu, iba predsedníčka senátu už nebola sudkyňa JUDr. Lenka Praženková ale sudkyňa JUDr. Andrea Moravčíková. Odlišnosť právnych názorov spomínaných senátov najvyššieho súdu dokonca v tom istom súdnom konaní je podľa oprávnenej evidentná, keďže podľa právnych záverov druhého uznesenia najvyššieho súdu je potrebné ustáliť dôvodnosť uplatneného nároku a pri zistení dôvodnosti aj výšky uplatnenej náhrady škody a podľa prvého uznesenia NS SR z 27. 04. 2017 sp. zn. 5 Obdo/48/2016 je potrebné aplikovať zmenený právny názor KS v PO zo dňa 24. 02. 2016, sp. zn. 4Cob/73/2015 a to, že nie je možné zabezpečiť nápravu vo vzťahu k akcionárom, ktorým boli porušené zákonné práva, vrátane práva na podiel na zisku, novým rozhodnutím vo veci rozdelenia zisku akciovou spoločnosťou a právna úprava neumožňuje súdom nariadiť, akým spôsobom či v akom rozsahu má valné zhromaždenie akciovej spoločnosti rozdeliť zisk, prípadne určiť podiel akcionárov na zisku, ale môže založiť právo dotknutých akcionárov na náhradu škody tým spôsobenej. Súd v tomto rozhodnutí ďalej poukázal, že nové valné zhromaždenie akciovej spoločnosti nemôže znovu rozhodovať o rozdelení zisku a prípadne rozhodovať o výplate dividend akcionárom, tak prichádza do úvahy len riešenie otázky náhrady škody. Ako dôkaz oprávnená predložila súdu kópiu uznesenia NS SR z 27. 04. 2017 sp. zn. 5 Obdo/48/2016. O druhom uznesení najvyššieho súdu mal podľa oprávnenej rozhodovať veľký senát podľa § 48 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“), keďže senát najvyššieho súdu pri rozhodovaní o svojom druhom uznesení dospel k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru vyjadreného už v prvom uznesení. Z toho dôvodu sa napadnuté uznesenie najvyššieho súdu svojím obsahom dotýka práva oprávnenej na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v intenzite, ktorá odôvodňuje záver o porušení tohto práva oprávnenej. Ústavný súd v minulosti už uviedol, že nepredloženie veci súdnemu orgánu oprávnenému riešiť otázku, odpoveď na ktorú sa v judikatúre súdov rozchádza alebo ktorá súvisí s výkladom a aplikáciou špeciálnej právnej normy, v prípadoch, keď je príslušný súd povinný tak na základe zákona (resp. právneho predpisu) urobiť, môže znamenať odňatie veci zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (porov. IV. ÚS 270/2012, IV. ÚS 299/2012 alebo mutatis mutandis IV. ÚS 206/08). Uznesenie NS SR z 25. 04. 2019 sp. zn. 5Obdo/55/2018 tak oprávnená považuje za nezákonné s tým, že nemôže byť ani záväzné vo svojich právnych záveroch. Preto navrhla, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná.
15. Na úvod súd konštatuje, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.05.2018 domáhal od povinného vymoženia istiny 52.802,44 eur s príslušenstvom na podklade rozsudku Okresného súdu Humenné vydaného dňa 04.10.2017 č.k. 11Cb/32/2013 - 523 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove vydaného dňa 15.03.2018 č.k. 7Cob/7/2018 - 637. V priebehu konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/828/2018 zo dňa 22. februára 2019 došlo k zmene skutkového stavu, keď v konaní bolo súdu predložené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/55/2018 zo dňa 25.04.2019, ktorým tento súd zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/32/2013-523 zo dňa 04.10.2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/7/2018-637 zo dňa 15.03.2018.
16. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.
17. Základným procesným predpokladom vedenia exekúcie je existencia exekučného titulu. Exekučný titul tak musí existovať nie len v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie zo strany súdu, ale musí tvoriť spôsobilý podklad výkonu exekúcie až do jej skončenia. Zrušenie exekučného titulu je tak vždy dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, a to v ktoromkoľvek jej štádiu. V posudzovanom prípade došlo počas konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/828/2018 zo dňa 22. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, k zrušeniu exekučného titulu. Na túto skutočnosť bol sťažnostný súd povinný prihliadnuť (§ 245 CSP v spojení s 48 ods. 2 Exekučného poriadku) a odkazujúc na svoj vyššie uvedený výklad nemal v konaní inú možnosť, než napadnuté rozhodnutie zmeniť a exekúciu voči povinnému podľa § 61k ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku zastaviť (I. výrok rozhodnutia). Súd pri rozhodovaní o sťažnosti povinného vychádzal zo skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu exekučného spisu, boli účastníkom konania známe a ich obsah ani pravdivosť neboli rozporované. Z uvedených dôvodov súd vo veci prijal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Sťažnostný súd ďalej pripomína, že akejkoľvek argumentácii oprávneného vo vzťahu k rozhodnutiu dovolacieho súdu nemohol pripísať žiadnu relevanciu, nakoľko exekučný súd je obsahom predložených súdnych rozhodnutí viazaný a nemôže preskúmavať ich správnosť bez toho, aby mohol sám vykonávať dokazovanie ohľadom otázok, ktoré sú predmetom sporu účastníkov v nachádzacom konaní.
18. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
19. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Civilný proces regulovaný normami civilného procesného práva sa vnútorne stratifikuje na konanie základné (nachádzacie) a konanie vykonávacie (exekučné). V ustanovení § 255 CSP sa ako kritérium priznania náhrady trov konania v civilnom procese (teda aj s dopadom na exekučné konanie) premieta zásada úspechu vo veci alebo aj zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje priznať povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak podal súdu návrh na ich priznanie a súčasne súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Exekučný poriadok v ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku výslovne ustanovuje, že povinnému je možné priznať nárok na náhradu trov konania len v prípade, ak ide o dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať. Pokiaľ podal oprávnený návrh na nariadenie exekúcie na podklade materiálne aj formálne vykonateľného exekučného titulu, ktorého následné zrušenie viedlo k zastaveniu exekúcie, nie je možné mu pripísať zavinenie na zastavení exekúcie a uložiť mu vo vzťahu k povinnému povinnosť náhrady jeho nákladov. Súd preto podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a contrario povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (II. výrok rozhodnutia).
24. Podľa §198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
25. Podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
26. Podľa §197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
28. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
29. Spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi v takomto prípade patrí náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s
vedením exekúcie nevznikli. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady bez možnosti túto skutočnosť ovplyvniť. Poverenému súdnemu exekútorovi tak patrí náhrada výdavkov vo výške 72,- eur, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur navýšenej o 20 % DPH (12,- eur), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejneným Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Súd odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie zaviazal na úhradu trov povereného súdneho exekútora vo výške 72,- eur vrátane DPH oprávneného, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať (III. výrok rozhodnutia).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II., výrok III.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II., výrok III.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).