Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1/ L.. L. X. Y., Z. XXX/X, XXX XX V. O. N., IČO: XX XXX XXX, 2/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX V. O. N., právne zastúpená JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom so sídlom Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, proti žalovanému: AGRIFOP, a.s., Stakčín, Duchnovičova 573/18, 067 61 Stakčín, IČO: 31 713 238, právne zastúpený JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského 2791, 069 01 Snina, o zaplatenie 106.930,14 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Cb/62/2013-432 zo dňa 27.01.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcich výrokoch a vo výrokoch o trovách konania a súdnom poplatku.

Priznáva žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému a to každému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 5.344,42 eura spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 12.02.214 (správne 2014) až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 101.585,72 eura spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 12.02.2014 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 6.415,50 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 131 ods. 5, § 757, § 373, § 374 ods. 1, § 378, § 379, § 386 ods. 2, § 387 ods. 1, § 398, § 397, § 178 ods. 1, § 56a ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodného zákonníka) a uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcov ako minoritných akcionárov na náhradu škody voči žalovanému, ktorá bola spôsobená neplatným uznesením valného zhromaždenia o rozdelení zisku. Predmetom konania nie je nárok na dividendy a nie je ani spôsob rozdelenia zisku, o ktorom môže rozhodnúť len valné zhromaždenie spoločnosti. Súd prvej inštancie preto skúmal, či boli splnené ust. § 757 a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka na náhradu škody, teda predpoklady na náhradu škody vyžadované zákonom. Zodpovednosť na náhradu škody v Obchodnom zákonníku je objektívnou zodpovednosťou a zavinenie sa nevyžaduje. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Cb/1/2009 z 05.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 04.11.2013 v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.08.2012 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Cob/67/2012 zo dňa 15.10.2013 vyplýva, že v konaní podľa § 131 a § 183 Obchodného zákonníka bolo vyhlásené za neplatné uznesenie prijaté na riadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa konalo dňa 22.06.2005, a to uznesenie pod bodom 5 v časti, ktorým bolo schválené rozdelenie zisku na rok 2004. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že žalobu podali minoritní akcionári žalovaného podľa § 131 a § 183 Obchodného zákonníka žalobcovia 1/ a 2/ a IO. ako žalobca 3/. V rozsudku Krajského súdu v Prešove na strane 9 je uvedené, že toto uznesenie riadneho valného zhromaždenia je neplatné pre rozpor s ust. § 56a ods. 1 a § 176b ods. 1 a § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka. Hlavným dôvodom neplatnosti je to, že uznesenie, ktorým sa schválilo rozdelenie zisku opomenulo rozdeliť časť zisku aj v prospech akcionárov na dividendy, a preto ide o rozpor s uvedenými ustanoveniami zákona, a to najmä § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okrem toho, týmto spôsobom boli zneužité práva väčšinových akcionárov na úkor minoritných akcionárov

- žalobcov podľa § 56a Obchodného zákonníka. Pre rozpor s týmito ustanoveniami Obchodného zákonníka je zrejmé, že toto porušenie zákona mohlo obmedziť práva spoločníka - akcionára, a to konkrétne právo na vyplatenie podielu na zisku podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka a práva minoritných akcionárov podľa § 56a ods. 1, § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo zápisnice zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia žalovaného vyplýva, že dňa 22.06.2005 sa konalo riadne valné zhromaždenie, ktoré pod bodom 5 programu malo aj riešenie ročnej účtovnej závierky za rok 2004 a rozdelenie zisku za rok 2004, konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2004 a v bode 5 bolo okrem iného prijaté aj uznesenie, ktorým bolo schválené rozdelenie zisku za rok 2004. Predmetné uznesenie súd vyhlásil za neplatné pre rozpor so zákonom. Zo stavového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu 1/ vyplýva, že mal 5.307 akcií s pomerom 2,308 % k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobkyne 2/ vyplýva, že je vlastníčkou 70289 kusov akcií, čo predstavuje pomer 30,58 % k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov C.. Y. E. vyplýva, že je vlastníkom 30540 kusov akcií s pomerom 13,29 % k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z rozhodnutí Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove, ako aj zo zápisnice o priebehu riadneho valného zhromaždenia vyplýva, že uznesením pod bodom 5 bol na rozdelenie určený zisk v celkovej sume 231.560,78 eura. Zo zápisnice o priebehu valného zhromaždenia vyplynulo, že v bode 5 bol určený na rozdelenie zisk za rok 2004 a z rokov minulých v sume 6.976,400,- Sk, ktorý sa mal rozdeliť týmto spôsobom - na prídel do rezervného fondu 476.000,- Sk, na prídel do sociálneho fondu 500.000,- Sk, tantiémy členom predstavenstva vo výške 2.500,000,- Sk, na prídel do fondu odmien 3.500,000,- Sk. Uvedené uznesenie v tejto časti o rozdelení zisku bolo súdom vyhlásené za neplatné pre rozpor so zákonom. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 05.12.2013 (č.l. 105 spisu) vyplýva, že postupca C.. Y. E. postúpil svoju pohľadávku z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Poprad zo dňa 05.06.2012 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.10.2013 voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými zmluvou o bezodplatnom postúpení pohľadávky z 05.12.2013 na postupníčku - žalobkyňu 2/. Uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky prevzal žalovaný 24.03.2014. Zo zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 05.12.2013 (č.l. 357 spisu) vyplýva, že postupca C.. Y. E. postúpil na postupníčku - žalobkyňu 2/ aj pohľadávku na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto konania. Rovnako to vyplýva aj z výpovede svedka - postupníka C.. Y. E. v tomto konaní. Tým je daná aktívna legitimácia žalobkyne 2/ v tomto konaní na žalovanú sumu. Zo súvahy žalovaného za rok 2004 (č.l. 410 spisu) vyplýva, že rezervný fond v čase rozhodovania o rozdelení zisku bol naplnený vo výške 27.898,00 - eur, teda viac ako v zákonom stanovenej minimálnej výške 10 % zo základného imania.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožnil s názorom žalobcov a odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/32/2013 v tom, že k premlčaniu nedošlo, pretože predmetom konania je nárok na náhradu škody, a preto je potrebné aplikovať ohľadne premlčania ust. § 398 a § 397 Obchodného zákonníka. Predpokladom na náhradu škody je neplatné uznesenie valného zhromaždenia o čom môže rozhodnúť len súd. Bez právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, žaloba o náhradu škody nie je možná, pretože by chýbal prvý predpoklad náhrady škody - protiprávna skutočnosť. V tomto prípade bol súd toho názoru, že žalobcovia sa dozvedeli, resp. sa mohli dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až právoplatnosťou rozsudkov Okresného súdu Poprad v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove ku ktorému došlo dňa 04.11.2013, ktorým bola vyslovená neplatnosť napadnutého uznesenia o rozdelení zisku. Z toho vyplýva, že od tohto dátumu je potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá je štvorročná podľa Obchodného zákonníka. Žaloba bola podaná na súde dňa 22.12.2013 (správne 29.12.2013), a teda v rámci plynutia štvorročnej premlčacej lehoty. Súd zároveň konštatoval, že nebola

prekročená ani desaťročná premlčacia lehota podľa § 398 Obchodného zákonníka, ktorá sa končí najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti uznesením prijatým na valnom zhromaždení konanom 22.06.2005 a keďže žaloba bola podaná 29.12.2013, k uplynutiu 10 - ročnej premlčacej doby určenej pri náhrade škody nedošlo. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vznesenej námietke premlčania nevyhovel.

Podľa Obchodného zákonníka, nárok na náhradu škody je možný nielen z porušenia záväzkovej povinnosti, ale aj z porušenia zákonných povinností v zmysle ust. § 757 a § 373 Obchodného zákonníka. zakladá princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie, pričom musia byť splnené 3 základné predpoklady vzniku zodpovednosti, a to porušenie povinnosti, resp. práva - tzv. protiprávna skutočnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, resp. práva (kauzálny nexus). Zavinenie sa na rozdiel od Občianskeho zákonníka nevyžaduje. Protiprávnosť musí spočívať v porušení konkrétnej právnej povinnosti vyplývajúcej buď zo záväzkového vzťahu, alebo priamo zo zákona. Protiprávnosť môže byť spôsobená buď konaním, alebo nekonaním. Žalobca v konaní o náhradu škody musí preukázať porušenie konkrétnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Súd konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka. Konkrétne protiprávne konanie, resp. nekonanie, resp. porušenie povinnosti alebo práva vyplýva z vyššie uvedených rozsudkov súdu, ktorý je záväzný pre každého v zmysle ust. § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, v ktorých bolo jednoznačne rozhodnuté o neplatnosti uznesenia prijatého pod bodom 5 o rozdelení zisku, čím došlo k porušeniu konkrétnej právnej normy, a to predovšetkým § 178 ods. 1 a § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu bolo vyslovené, že uznesenie valného zhromaždenia v časti pod bodom 5 je neplatné pre rozpor so zákonom. Aj napriek tomu, že v právnej teórii a praxi sa vedú spory o to, či uznesenie valného zhromaždenia má povahu právneho úkonu alebo nie, súd prvej inštancie poukázal na to, že aj takéto uznesenie bez ohľadu na jeho právne posúdenie je právnou skutočnosťou - protiprávnou, ktorá v prípade, ak je v rozpore s konkrétnym ustanovením Obchodného zákonníka má za následok splnenie jedného z predpokladov na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka. Uvedeným uznesením bolo porušené ust. § 178 ods. 1 a § 56a Obchodného zákonníka, o ktorej neplatnosti bolo právoplatne rozhodnuté súdom, ktorý rozsudok je záväzný pre súd, ale aj pre strany tohto konania (§ 131 ods. 5 Obchodného zákonníka). Aj napriek tomu, že uznesenie bolo prijaté valným zhromaždením, ktoré nemá právnu subjektivitu, súd prvej inštancie podotkol, že podľa § 184 Obchodného zákonníka je valné zhromaždenie jedným z orgánov akciovej spoločnosti, a preto je daná pasívna legitimácia žalovaného za konanie tohto orgánu, lebo valné zhromaždenie nie je možné žalovať. Opačný výklad by znamenal nemožnosť uplatniť si nárok na náhradu škody zo strany akcionárov spoločnosti v prípade, že bolo prijaté uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so zákonom, ktoré bolo súdom vyhlásené za neplatné. Rozpor so zákonom v predmetnom uznesení prijatým valným zhromaždením pod bodom 5 sa týkal rozdelenia zisku za rok 2004, ktorý bol určený na rozdelenie v celkovej sume 231.560,78 eura bez toho, aby bola určená čo i len časť tohto zisku na vyplatenie akcionárom. V tomto prípade došlo k porušeniu práva akcionárov - žalobcov na podiel na zisku podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka a bola zneužitá väčšina hlasov spoločnosti žalovaného na úkor minoritných akcionárov - žalobcov v zmysle § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie, neobstojí obrana žalovaného, že minoritní akcionári môžu požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia a dožadovať sa na ňom rozhodnutia o rozdelení zisku. Nastala by situácia, že väčšinoví akcionári znova zneužijú svoje práva, schvália protiprávne uznesenie o rozdelení zisku na škodu minoritných akcionárov, a tým znova musia žalovať o neplatnosť uznesenia. To je v rozpore s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie preto ustálil, že minoritní akcionári môžu v takomto prípade podať žalobu o náhradu škody podľa § 757 a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ak sú splnené zákonné podmienky nároku na náhradu škody voči spoločnosti. Žalobcovia ako minoritní akcionári nemajú inú možnosť ako sa domôcť svojho práva, pretože neexistuje uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku, ktorý im podľa Obchodného zákonníka zakladá nárok na jeho vyplatenie. Súd o rozdelení zisku nemôže rozhodovať, lebo na to má právomoc len valné zhromaždenie. Tým je vyvrátená aj ďalšia námietka žalovaného, že na rozdiel od Obchodného zákonníka v Českej republike výslovne neumožňuje minoritným akcionárom v prípade neplatného uznesenia valného zhromaždenia dožadovať sa náhrady škody, alebo primeraného finančného zadosťučinenia. Súd rozhodoval podľa platnej právnej úpravy, a to ust. § 757 a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej súd konštatoval, že bol splnený aj druhý predpoklad nároku na náhradu škody, a to vzniknutá škoda podľa Obchodného zákonníka. Uviedol, že škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu

škody skutočne spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, alebo môže mať podobu ušlého zisku, ktorými sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti, resp. práva a vznikom škody je vtedy, ak škoda vznikla práve v dôsledku porušenia povinnosti, resp. práva, teda škoda bola následkom tejto protiprávnosti ako príčiny. Žalobca ako poškodený musí teda v konaní preukázať, že škoda by nevznikla, ak by nedošlo na strane žalovaného ako škodcu k porušeniu práva, resp. povinnosti. Ak by škodca preukázal v konaní okolnosti vylučujúce zodpovednosť, v takom prípade by nebol povinný nahradiť škodu poškodenému. Žalobcovia v čase prijatia neplatného uznesenia o rozdelení zisku vlastnili akcie a i napriek tomu, valné zhromaždenie uznesením rozhodlo o rozdelení zisku v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu vznikla na strane minoritných akcionárov - žalobcov škoda vo forme ušlého zisku, pretože sa nezväčšil ich majetok o sumu podielu na zisku, na ktorý majú priamo zo zákona nárok podľa § 178 Obchodného zákonníka. Žalovaný na základe neplatného uznesenia vyplatil zisk určený na rozdelenie, a to okrem iného aj členom predstavenstva ako tantiémy. Títo členovia sú pritom aj väčšinovými akcionármi, resp. ovládajú právnické osoby, ktoré sú väčšinovými akcionármi žalovaného. Tak si vlastne reálne sami vyplatili zisk nie vo forme dividend, ale formálne ako odmeny na úkor minoritných akcionárov, ktorým nebola vyplatená žiadna suma. Protiprávnym uznesením o rozdelení zisku bol na rozdelenie určený zisk v celkovej sume 231.560,78 eura. Keďže súd nemôže rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe rozdelenia zisku, z tejto sumy určenej na rozdelenie vo výške 231.560,78 eura vychádzal pri určení vzniknutej škody žalobcom zo strany žalovaného. Žalobcovia majú priamo nárok zo zákona podľa § 178 a § 179 Obchodného zákonníka, ako aj podľa stanov akciovej spoločnosti V., § 12 nárok na podiel na zisku podľa menovitej hodnoty ich akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Tým, že žalovaný nerozdelil zisk vo výške 231.560,78 eura určenej valným zhromaždením na rozdelenie akcionárom, došlo na ich strane ku škode. Zo súvahy žalovaného za rok 2004 vyplýva, že rezervný fond v čase rozhodovania o rozdelení zisku bol naplnený vo výške 27.897,00- eur, a teda viac ako v zákonom stanovenej minimálnej výške 10 % zo základného imania. Tretí predpoklad podľa Obchodného zákonníka - príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) súd považoval za splnený, pretože práve v dôsledku prijatia protiprávneho uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku, ktoré bolo súdom určené za neplatné, došlo k vzniku škody vo forme ušlého zisku na strane žalobcov, pretože im nebol vyplatený podiel na zisku určený na rozdelenie, na ktorý majú nárok priamo zo zákona. Ak by valné zhromaždenie rozhodlo na valnom zhromaždení o rozdelení zisku v súlade s právom a stanovami, žalobcovia a ostatní akcionári by už mali vyplatený podiel na zisku a nedošlo by ku škode vo forme ušlého zisku. Neboli preukázané zo strany žalovaného okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť podľa Obchodného zákonníka je objektívna, zavinenie sa nevyžaduje a žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú následkom neplatne prijatého protiprávneho uznesenia o rozdelení zisku prijatého jeho orgánom - valným zhromaždením. K týmto okolnostiam žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ani nepredložil žiadne potvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalobcov boli preukázané a splnené zákonom vyžadované predpoklady na náhradu škody, a preto nárok žalobcov na náhradu škody považoval za opodstatnený. Žalobcom priznal v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo žalovanej sumy od 12.02.2014 a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol, lebo žalobcovia sa domáhali úroku z omeškania vo výške 13 % ročne od 22.08.2015 vychádzajúc z toho, kedy mal byť splatný podiel na zisku. Z tohto dôvodu v konaní nebolo žalobcami preukázané, aby pred týmto dňom vyzývali žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy na náhradu škody. Súd zohľadnil, že až doručením žaloby na náhradu škody žalovanému dňa 11.02.2014, bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie uplatneného nároku a nasledujúcim dňom 12.02.2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd prvej inštancie v konaní teda vyslovil právny názor, že neplatné uznesenie valného zhromaždenia prijaté v rozpore so zákonom, o ktorom rozhodol súd (§ 131 a § 183 Obchodného zákonníka), ktoré zasiahlo do práva akcionára na podiel na zisku (§ 178 Obchodného zákonníka) a ktorým boli pri hlasovaní zneužité práva väčšiny (§ 56a Obchodného zákonníka), zakladá právo dotknutého akcionára na náhradu škody voči žalovanému vychádzajúc z výšky zisku určeného na rozdelenie v sume 231.560,78 eura podľa pomeru menovitej hodnoty akcií (výška škody) za splnenia ostatných predpokladov na náhradu škody podľa § 757, § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Keďže žalobcovia boli od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 2 ods. 2

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodení, súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle položky 1a Sadzobníka o súdnych poplatkoch.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - vyhovujúcim výrokom odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal vydanie napadnutého rozsudku v rozpore so zisteným skutkovým, ako aj právnym stavom v dôsledku čoho súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právne ustanovenia, ako aj nesprávne rozhodol. Namietal vyhovujúci výrok, pričom uviedol, že o neplatnosti uznesenia č. 5 riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného dňa 22.06.2005 bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/1/2009-486 zo dňa 05.06.2012 tak, že „súd určil, že uznesenie prijaté na riadnom valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného zo dňa 22.06.2005, a to pod bodom 5, ktorým bolo schválené rozdelenie zisku za rok 2004 je neplatné.“ Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Cob/67/2012 zo dňa 15.10.2013. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zrušení uznesenia valného zhromaždenia platí, že takéto rozhodnutie má účinky ex tunc, teda od samého počiatku a z právneho hľadiska sa má za to, že ako keby žiadne rozhodnutie prijaté nikdy nebolo. Neexistuje teda žiadne rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného, ktorým by valné zhromaždenie určilo nejakú sumu na rozdelenie zisku medzi akcionárov. Poukázal na tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúce sa vzniku škody na strane žalobcov ako minoritných akcionárov z dôvodu, že i napriek tomu, že valné zhromaždenie uznesením rozhodlo o rozdelení zisku, tento zisk im nebol rozdelený, považoval v priamom rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o účinkoch zrušovacieho rozsudku ex tunc. Keďže platí, že žiadne rozhodnutie o rozdelení zisku valné zhromaždenie neprijalo, rozsudok Okresného súdu Poprad o vyslovení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia č. 5/2005 má účinky ex tunc, nemôže byť platná ani vyššie uvedená úvaha súdu o tom, že by valné zhromaždenie uznesením rozhodlo o rozdelení zisku a akcionárom by mala vzniknúť škoda práve vo výške nerozdelenej sumy. Súd prvej inštancie v bode 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sám konštatoval, že neexistuje uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku, ktoré žalobcom podľa Obchodného zákonníka zakladá nárok na jeho vyplatenie. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie priznal žalobcom náhradu škody vo výške pomernej časti podľa pomeru množstva nimi vlastných akcií z celkovej sumy, teda z hrubej sumy určenej na rozdelenie. V zmysle ust. § 179 ods. 3 Obchodného zákonníka však medzi akcionármi môže byť rozdelený len čistý zisk, teda znížený o prídely do príslušných fondov. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou, ktorá by mala byť podstatná pre určenie výšky prípadne vzniknutej škody vôbec nevysporiadal. V zmysle platnej judikatúry platí, že o výške zisku na rozdelenie rozhoduje výlučne valné zhromaždenie a súd nemôže nahradiť rozhodnutie valného zhromaždenia v tejto otázke. Vystáva teda otázka, prečo súd práve týmto spôsobom určil škodu, prečo neprihliadol na ust. § 179 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu nemožno v danom prípade určiť, že celá výška zdrojov určených na rozdelenie, ktorá bola uvedená v materiáloch na rokovaní valného zhromaždenia, keď prijaté uznesenie bolo zrušené s účinkami ex tunc je aj sumou, ktorá určuje výšku škody ako ušlého zisku. Pre takého tvrdenie nie je žiadny právny dôvod. Ďalej nesúhlasil s posúdením vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku. Uviedol, že otázku premlčania upravuje na objektívnom princípe čo znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. V zmysle ust. § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť. Zákon pre začatie plynutia premlčacej doby vyžaduje vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej nahradiť škodu. V zmysle dostupnej judikatúry napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo 10/2010 zo dňa 31.05.2011 vyplýva, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty nie je určujúce, aby bol známy presný rozsah a výška škody, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre možnosť uplatnenia si škody na súde a ďalej, že premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode, teda neustanovuje, aby škoda bola preukázaná. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, žalobcovia mali vedomosť o škode, dokonca aj o jej presnej výške a o tom, kto je povinný na jej úhradu. Žalobcovia obdržali zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 22.06.2005 a následne dňa 22.09.2005 v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote podali aj návrh na súd o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Je teda zrejmé, že najneskôr dňa 22.09.2005 mali vedomosť o škode a o tom, kto je povinný na jej úhradu. Z tohto dôvodu žalobcom nič nebránilo v tom, aby po podaní žaloby o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia podali aj žalobu na náhradu škody. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie nespĺňa zákonom stanovené predpoklady v zmysle ust. § 363 a nasl. Civilného sporového poriadku, je neúplné, nezrozumiteľné a nedôvodné. Navyše právny zástupca žalovaného nekonkretizuje odvolacie dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie s uvedením konkrétneho ustanovenia vyplývajúceho z ust. § 365 Civilného sporového poriadku. Podľa názoru žalobcu 1/, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a starostlivo prihliadal na všetko, vrátane toho, čo vo svojich návrhoch uplatnili a uviedli strany sporu. Uviedol, že predmetom konania je uplatnený nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku podľa § 757 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že nové mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného nemôže znovu rozhodnúť o rozdelení zisku na základe tej istej ročnej uzávierky, keď už zisk bol raz reálne rozdelený a neexistuje. Išlo by o fiktívne rozdeľovanie zisku. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecného súdu týkajúce sa obdobnej veci. Podľa jeho názoru, pri určení výšky náhrady škody - ušlého zisku sa musí vychádzať zo sumy 231.560,78 eura, lebo právna úprava neumožňuje súdu nariadiť akým spôsobom, či v akom rozsahu má valné zhromaždenie akciovej spoločnosti rozdeliť zisk, prípadne určiť podiel akcionárov na zisku. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že bez rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia, žaloba o náhradu škody nie je možná, lebo by chýbal základný predpoklad vzniku škody - protiprávna skutočnosť. Vznesenú námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú, lebo o vzniku škody sa žalobcovia dozvedeli až právoplatnosťou rozhodnutia o vyslovení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného, t.j. dňom 04.11.2013 a žaloba bola podaná dňa 22.12.2013, teda v rámci plynutia štvorročnej premlčacej lehoty. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Právny zástupca žalobkyne 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného taktiež poukázal na to, že podľa jeho názoru odvolanie nespĺňa náležitosti, je nezrozumiteľné, neúplné a nedôvodné v zmysle ust. § 363 a nasl. Civilného sporového poriadku, lebo právny zástupca žalovaného vôbec v odôvodnení odvolania nekonkretizuje odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 Civilného sporového poriadku. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol na základe vykonaných dôkazov, a preto dospel k správnym skutkovým zisteniam. Svoj právny názor primeraným spôsobom určite a presne odôvodnil, čo je v súlade s ústavou chráneným princípom právnej istoty a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež poukázal na rozhodnutia všeobecného súdu v obdobnej veci s tým, že z uvedených rozhodnutí vyplýva, že nie je možné zabezpečiť nápravu vo vzťahu k akcionárom, ktorým boli porušené zákonné práva, vrátane práva na podiel na zisku, novým rozhodnutím vo veci rozdelenia zisku akciovou spoločnosťou a právna úprava neumožňuje súdom nariadiť, akým spôsobom, či v akom rozsahu má valné zhromaždenie akciovej spoločnosti rozdeliť zisk, prípadne určiť podiel akcionárov na zisku, ale môže založiť právo dotknutých akcionárov na náhradu škody tým spôsobenej. Zdôraznil, že žalovaný dokonca pri schvaľovaní zisku opakovane a bezohľadne porušuje zákon minimálne 12 rokov, schvaľuje neplatné uznesenia o rozdelení zisku a nerešpektuje ani právoplatné rozhodnutia súdov a pokračuje v tom aj v súčasnosti. Minoritní akcionári sa domáhajú náhrady škody v zdĺhavých, niekoľkoročných konaniach, preto tvrdenia právneho zástupcu žalovaného týkajúce sa opakovaného schvaľovania zisku sú prejavom popierajúcim právne normy, judikatúru, dobré mravy a objektívne skutočnosti. Minoritným akcionárom neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky a viac ako 12 rokov dochádza k zneužívaniu práva väčšiny akcionárov a presadzovaniu iba ich vôle a finančných záujmov pri rozdelení zisku, najmä na tantiémy, odmeny, napĺňanie fondov, či krytie strát, a to aj proti vôli a záujmom minoritných akcionárov a dochádza k poškodzovaniu minoritných akcionárov. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania taktiež uviedol, že žalobkyňa 2/ sa dozvedela alebo mohla dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Cob/67/2012 zo dňa 15.10.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Cb/1/2009 zo dňa 03.08.2012, ktorým bola vyslovená neplatnosť uznesenia o rozdelení zisku, t.j dňom 04.11.2013. Vznesenú námietku premlčania preto nepovažoval za dôvodnú. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.

4. Právny zástupca žalovaného v odvolacej replike k vyjadreniam žalobcov uviedol, že vo svojich podaniach zhodne uvádzajú rovnaké skutočnosti. Zotrval na svojich vyjadreniach, ako aj skutočnostiach uvedených v odvolaní. Navyše uviedol, že žalobcovia opakovane zdôrazňujú, že predmetom uplatneného nároku je náhrada škody z titulu ušlého zisku podľa § 757 Obchodného zákonníka a nie nárok na rozdelenie a vyplatenie zisku. Uvedená skutočnosť však bola predmetom žalobného návrhu a z tejto skutočnosti aj vychádzalo rozhodnutie súdu.

Žalobcovia 1/ a 2/ v spoločnom stanovisku v rámci odvolacej dupliky uviedli, že zo strany právneho zástupcu žalovaného ide o nezrozumiteľné a nedôvodné podanie majúce iba účel vykonávať úmyselné, zbytočné prieťahy v tomto konaní. O dôvodnosti a vecnej správnosti uplatneného nároku na náhradu škody - ušlého zisku a správnu interpretáciu a aplikáciu právnych noriem svedčí aj najnovšie uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané v apríli 2017 sp. zn. 5Obdo/48/2016, ktorým bol zrušený prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/73/2015-433 zo dňa 24.02.2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 11Cd/32/2013-365 zo dňa 20.05.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne 2/ o náhradu škody a vec bola vrátená na Okresný súd Humenné za účelom nového prejednania. Ide o analogické konanie medzi rovnakými stranami sporu a predmetom konania je len rozdielne obdobie uplatneného nároku na náhradu škody.

Právny zástupca žalobkyne 2/ v samostatnom vyjadrení k stanovisku žalovaného v rámci odvolacej dupliky predložil samostatné podanie s totožným obsahom ako bolo uvedené v spoločnom stanovisku žalobcov 1/ a 2/.

V záujme zachovania práva na spravodlivý proces boli vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ v zmysle ust. § 374 ods. 3 Civilného sporového poriadku doručené právnemu zástupcovi žalovaného.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 17.05.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením uplatneného nároku žalobcov súdom prvej inštancie, ako aj následne uplatnenými odvolacími námietkami žalovaným odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Predmetom odvolacieho konania je vyhovujúci výrok a súvisiace výroky o trovách konania a súdnom poplatku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

7. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu spisu, rozsahu vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj medzi stranami sporu je nesporné, že uplatneným nárokom je nárok na náhradu škody z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 05.06.2012 sp. zn. 16Cb/1/2009 v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.08.2012 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Cob/67/2012 zo dňa 15.10.2013, bolo vyhlásené za neplatné uznesenie prijaté na riadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa konalo dňa 22.06.2005, a to uznesenie pod bodom 5 v časti, ktorým bolo schválené rozdelenie zisku na rok 2004. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňom 04.11.2013. Dôvodom neplatnosti uznesenia prijatého valným

zhromaždením žalovaného bolo opomenutie rozdeliť časť zisku aj v prospech akcionárov na dividendy, a preto sa jednalo o rozpor so zákonom, najmä ust. § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka. Predmetným uznesením v bode 5 bol rozdelený zisk za rok 2004 z rokov minulých v sume 231.560,78 eura (6.976.000,- Sk), ktorý bol rozdelený týmto spôsobom: prídel do rezervného fondu 476.000,- Sk, prídel do sociálneho fondu 500.000,- Sk, tantiémy členom predstavenstva 2.500,000 Sk a prídel do fondu odmien 3.500,000,- Sk. Súd prvej inštancie správne s poukazom na ust. § 757 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ust. § 373 a § 374 Obchodného zákonníka následne skúmal existenciu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu zodpovednosti žalovaného. Náležite sa vysporiadal so všetkými zákonnými predpokladmi jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti vzhľadom na zistené skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z rozsahu vykonaného dokazovania. Vo vzťahu k záväznosti rozhodnutia o neplatnosti prijatého uznesenia orgánom žalovaného, odvolací súd taktiež poukazuje na ust. § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesenia prijatého valným zhromaždením je záväzné pre každého. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví súd. To znamená, že účinky neplatnosti nastávajú ex tunc, t.j. od prijatia uznesenia. Vyhlásením uznesenia valného zhromaždenia za neplatné, zanikajú práva a povinnosti, ktoré z neho síce vznikli spätne ex tunc, hľadí sa na ne ako keby nikdy neboli existovali. Uvedené účinky ex tunc vyhláseného uznesenia za neplatné však zakladajú nárok žalobcov na náhradu škody, lebo v zmysle ust. § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanoveným týmto zákonom následne platia ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka týkajúce sa zodpovednosti za škodu. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že v danom prípade na rozdelenie zisku spoločnosti žalovaného za rok 2004, valné zhromaždenie žalovaného neprijalo žiadne rozhodnutie.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj namietanú výšku priznanej náhrady škody zodpovedajúcej výške pomernej časti podľa pomeru množstva akcií žalobcov z celkovej sumy, t.j. z hrubej sumy určenej na rozdelenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že právoplatným rozhodnutím súdu bolo vyhlásené za neplatné uznesenie prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 22.06.2015 v bode 5 v celom rozsahu. Z predmetného uznesenia (v spise na č.l. 122- 123, 414) vyplýva, že na rozdelenie zisku za rok 2004 a z rokov minulých bola určená suma 6.976,000,- Sk. Podľa preukázaných počtu akcií žalobcov - žalobcu 1/ v počte 5307 ks s pomerom 2,308 % k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov a žalobkyňa 2/ v počte celkom 100829 ks akcií s pomerom celkom 43,87 % k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov, ktorých počet akcií, ako aj stanovený pomer vyplýva z obsahu predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise (č.l. 21, 22 spisu), ako aj vo vzťahu k postúpenej pohľadávke C., zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.12.2013 žalobkyni 2/ (v spise na č.l. 105, 344 a 357), uplatnená námietka týkajúca sa výšky náhrady škody preto nebola opodstatnená.

9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd ďalej odvolaciu námietku týkajúcu sa posúdenia vznesenej námietky premlčania. Súd prvej inštancie sa správne s uplatnenou námietkou vysporiadal v zmysle ust. § 387 ods. 1 v spojení s § 398 a § 397 Obchodného zákonníka s tým, že uviedol, že žaloba bola uplatnená včas, t.j. dňa 29.12.2013 z dôvodu, lebo právoplatne bolo rozhodnuté o neplatnosti prijatého uznesenia valným zhromaždením žalovaného dňom 04.11.2013. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom žalovaného ohľadne okamihu začiatku plynutia premlčacej lehoty. Je nesporné, že o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného mohol rozhodnúť len súd, a teda až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti prijatého uznesenia začala plynúť zákonná 4- ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že žalobcovia doručením zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.06.2005 sa dozvedeli o škode, o tom kto je povinný na jej náhradu nie je správne. Súd prvej inštancie správne uviedol, že neplatné uznesenie valného zhromaždenia prijaté v rozpore so zákonom, o čom bolo právoplatne rozhodnuté súdom zasiahlo do práva akcionára na podiel na zisku, ktorým bolo pri hlasovaní zneužité právo väčšiny, zakladá právo dotknutého akcionára na náhradu škody voči akciovej spoločnosti vychádzajúcej z výšky zisku určeného na rozdelenie za splnenia ostatných predpokladov nároku na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka (bod 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávneho posúdenia námietky premlčania nároku preto nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcich výrokov v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cb/62/2013-588 zo dňa 01.02.2018 a súvisiacich výrokoch o trovách konania a súdnom poplatku ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

Opravným uznesením č.k. 21Cb/62/2013-588 zo dňa 01.02.2018, súd prvej inštancie opravil chybu v písaní vo výrokovej časti napadnutého rozsudku týkajúcu sa ... 214 ..., na správne ... 2014 ... .

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 262 ods. 12 tak, že v súlade so zásadou úspechu žalobcov v odvolacom konaní priznal žalobcovi 1/, ako aj žalobkyni 2/ každému z nich nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.