Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/62/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcov v 1. rade L.. L. X. Y., Z. XXX/X, XXX XX V. O. N., IČO: XXX XXX XX, v 2. rade C. M., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/X, XXX XX V. O. N., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Bacákom - advokátom, Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, proti žalovanému AGRIFOP, a.s. Stakčín, Duchnovičová 573/18, 067 61 Stakčín, IČO: 317 132 38, právne zastúpenému: JUDr. Jánom Holotom - advokátom, Komenského 2791, 069 01 Snina, v konaní o zaplatenie 106.930,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 5.344,42 eur spolu s 8,25%-ným úrokom z omeškania ročne od 12.02.214 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 101.585,72 eur spolu s 8,25%-ným ročným úrokom z omeškania od 12.02.2014 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcom v 1. a v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 6.415,50 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podali dňa 29.12.2013 na Okresný súd Humenné žalobu o zaplatenie sumy 106.930,14 eur s príslušenstvom a to z titulu náhrady škody voči žalovanému podľa ustanovení § 757 a § 373 Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. (ďalej len z dôvodu neplatne prijatého uznesenia valného zhromaždenia (ďalej len VZ) o rozdelení zisku. Poukázali na právny názor v českom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn.21Cdo/3059/2011 v obdobnej veci, v komentári k slovenskému obchodnému zákonníku a k akciovým spoločnostiam (vydavateľstvo Beck) a v rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Prešove (čl.257) zo dňa 24.02.2016 sp.zn. 4Cob/73/2015-431 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 11Cb/32/2013 (v obdobnej veci medzi tými istými stranami, ale za iné obdobie). V nich bol vyslovený právny názor, že v prípade neplatného uznesenia o rozdelení zisku (o ktorom už právoplatne rozhodol súd) sa môžu dotknutí akcionári domáhať sa voči spoločnosti nároku na náhradu škody, respektíve primerané zadosťučinenie. Súd nemôže rozhodovať o rozdelení zisku, to môže len VZ spoločnosti.

Žalobu odôvodnili tým, že Okresný súd Poprad svojim rozsudkom z 05.06.2012, sp.zn. 16Cb/1/2009 (právoplatný a vykonateľný dňa 04.11.2013) v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.08.2012 a v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.10.2013, sp.zn. 1Cob/67/2012 právoplatne rozhodol, že uznesenie prijaté na riadnom valnom zhromaždení akciovej spoločnosti - žalovaného konanom dňa 22.06.2005 a to pod bodom 5, ktorým bolo schválené rozdelenie zisku za rok 2004 je neplatné. V rozsudku súd konštatoval, že došlo k porušeniu práv akcionárov - žalobcov, pretože bol schválený zisk na rozdelenie s tým, že podiel na ňom bol vyplatený iba členom orgánov spoločnosti a nie aj akcionárom. Toto uznesenie o rozdelení zisku č. 5 za rok 2004 je teda pre rozpor s ustanovením § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka neplatné. Žalobcovia poukázali na to, že týmto uznesením prijatým v rozpore so zákonom a to predovšetkým s § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka utrpeli žalobcovia ako minoritní akcionári majetkovú škodu. Uznesením bol určený na rozdelenie zisk v sume 231.560,78 eur. Žalobca v 1. rade si uplatnil voči žalovanému náhradu škody vo výške 5.344,42 eur a to podľa pomeru menovitej hodnoty jeho akcií v menovitej hodnote všetkých akcionárov. Žalobkyňa v 2. rade si uplatnila nárok na náhradu škody voči žalovanému vo výške 70.811,29 eur a to tiež podľa pomeru menovitej hodnoty jej akcií v menovitej hodnote všetkých akcionárov. Celkový výška náhrady škody žiadanej žalobkyňou v 2. rade pozostáva okrem uvedenej sumy vo výške 70.811,29 eur aj zo sumy vo výške 30.774,43 eur. Táto škoda vznikla ďalšiemu minoritnému akcionárovi žalovaného C.. Y. E., taktiež podľa pomeru menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov a túto svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil tento minoritný akcionár na žalobkyňu v 2. rade, ako na postupníka podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia poukázali na to, že aktívna, pasívna procesná a vecná legitimácia účastníkov v tomto konaní už bola daná právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 15.10.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad z 03.08.2012 o neplatnosti uznesenia prijatom na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti žalovaného pod bodom 5, ktorým bolo schválené rozdelenie zisku za rok 2004. Žalobcovia si uplatnili žalovaný nárok na náhradu škody podľa § 757 Obchodného zákonníka (porušenie mimozmluvnej a to zákonnej povinnosti) v nadväznosti na § 373 a nasl. a poukázali na to, že sú splnené predpoklady na priznanie náhrady škody podľa Obchodného zákonníka a to jednak porušenie povinnosti, resp. práva, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti, resp. práva a vznikom škody. K námietke premlčania vznesenej právnym zástupcom žalovaného uviedli, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný, pretože podľa § 398 právo na náhradu škody plynie odo dňa keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; a končí sa najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa keď došlo k porušeniu povinnosti. Žalobcovia uviedli, že sa dozvedeli o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Poprad v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, t.j. dňa 04.11.2013, ktorými bolo uznesenie o rozdelení zisku určené za neplatné. Žalobu podali 29.12.2013 a teda štvorročná lehota podľa Obchodného zákonníka bola dodržaná. Rovnako je dodržaná aj desaťročná lehota odkedy došlo k porušeniu práva, resp. povinnosti, pretože k tomu došlo na riadnom valnom zhromaždení konanom dňa 22.06.2005, kde bolo prijaté uvedené neplatné uznesenie o rozdelení zisku za rok 2004, teda aj desaťročná lehota je dodržaná.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že § 373 rieši len porušenie zmluvnej povinnosti a žalobcovia neuviedli akú konkrétnu povinnosť a z akého záväzkového vzťahu mala byť žalovaným porušená a keďže žalobcovia nedoložili obchodný záväzkový vzťah pri ktorom malo dôjsť k porušeniu povinnosti nie je splnený jeden z predpokladov na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka. Nie sú podľa neho splnené podmienky na náhradu škody podľa zákona. Podľa žalovaného môžu žalobcovia žiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia a nemôžu sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na judikáty Českej republiky, tak v českom obchodnom zákonníku bolo výslovne uvedené, že pri neplatnom uznesení valného zhromaždenia sa môžu dotknutí akcionári voči spoločnosti uplatniť nárok na náhradu škody alebo na primerané zadosťučinenie, nejde teda o obdobný prípad, ako v tomto konaní. V slovenskom obchodnom zákonníka, však také ustanovenie nie je. Súhlasil s právnym názorom, že súd nemôže rozhodovať o rozdelení zisku a na to je oprávnené len VZ. Zároveň vzniesol námietku premlčania podľa § 391 ods.1 OBZ, bez bližšieho odôvodnenia. Žalovaný uviedol, že podľa uvedeného neplatného uznesenia č. 5/2005 o rozdelení zisku, valné zhromaždenie žalovaného už vyplatilo členom predstavenstva na tantiémach sumu 2,5 milióna slovenských korún, dňa 26.07.2005.

3. Účastníci zotrvali na týchto svojich tvrdeniach aj počas súdneho konania a na pojednávaniach.

4. Súd vo veci už raz rozhodol medzitýmným rozsudkom z 15.04.2014, ktorý však bol Krajským súdom v Prešove uznesením z 04.03.2015 zrušený z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa vtedy platného O.s.p. na jeho vydanie.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa so žalobou, s vyjadreniami strán, ich právnych zástupcov, s rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 16Cb/1/2009 z 05.06.2012 v spojení s opravným uznesením číslo konania 16Cb/1/2009 z 03.08.2012 a v spojení s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.10.2013, so stavovými výpismi z účtu majiteľov cenných papierov L.. L. X. Y., C. M.Š., C.. Y. E., oznámením o postúpení pohľadávky z 05.12.2013 a zmluvou o postúpení pohľadávky, so zápisnicou zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.06.2005, s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (čl.257) zo dňa 24.02.2016 sp.zn. 4Cob/73/2015-431 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 11Cb/32/2013 v obdobnej veci, výsluchom svedka C.. Y. E. - postupníka, súvahou žalovaného za rok 2014 a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Súd rozhodol zo skutkového a právneho stavu, ktorý vyšiel najavo do skončenia dokazovania. Vzhľadom na novú právnu úpravu zákon č.160/2015 Z.z. súd uznesením vyzval strany a ich pr. zástupcov (čl.281) v lehote 15 dní na vyjadrenie k dokazovaniu a strany žiadne návrhy na dokazovanie nemali. Na poslednom pojednávaní strany a ich pr. zástupcovia po poučení súdom nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd zistil tento skutkový stav.

7. Z rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 5. júna 2012, sp.zn. 16Cb/1/2009 (právoplatný a vykonateľný 4.11.2013) v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.08.2012 a v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 1Cob/67/2012 zo dňa 15.10.2013 vyplýva, že v konaní podľa § 131 a § 183 bolo vyhlásené za neplatné uznesenie prijaté na riadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa konalo dňa 22.06.2005 a to uznesenie pod bodom 5 v časti, ktorým bolo schválené rozdelenie zisku za rok 2004. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že žalobu podali minoritní akcionári žalovaného podľa § 131 a § 183 žalobcovia a to v 1. rade L.. L. X. - Y., v 2. rade C. M.Č., v 3. rade C.. Y. E. voči žalovanému AGRIFOP, a.s. Stakčín. Na strane 9 v rozsudku Krajského súdu v Prešove je uvedené, že toto uznesenie riadneho valného zhromaždenia je neplatné pre rozpor s ustanovením § 56a ods. 1 a § 176b ods. 1 a § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka. Hlavným dôvodom neplatnosti je (pozri aj rozsudok odvolacieho súdu), že toto uznesenie ktorým sa schválilo rozdelenie zisku, opomenulo rozdeliť časť zisku aj v prospech akcionárov na dividendy a preto ide o rozpor s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona a to predovšetkým § 178 ods. 1 OBZ. Okrem toho týmto spôsobom boli zneužité práva väčšinových akcionárov na úkor minoritných akcionárov - žalobcov podľa §56a OBZ. Pre rozpor s týmito ustanoveniami Obchodného zákonníka je zrejmé, že toto porušenie zákona mohlo obmedziť práva spoločníka - akcionára a to konkrétne právo na vyplatenie podielu na zisku podľa § 178 ods. 1 a práva minoritných akcionárov podľa § 56a ods. 1, § 176b ods. 1 OBZ.

8. Zo zápisnice zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia žalovaného vyplýva, že dňa 22.06.2005 sa konalo riadne valné zhromaždenie, ktoré pod bodom 5 programu malo aj riešenie ročnej účtovnej závierky za rok 2004 a rozdelenia zisku za rok 2004, konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2004 a v bode 5 bolo okrem iného prijaté aj uznesenie, ktorým bolo schválené rozdelenie zisku za rok 2004. Toto uznesenie súd vyhlásil za neplatné pre rozpor so zákonom.

9. Zo stavového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu v 1. rade vyplýva, že mal 5307 akcií s pomerom 2,308% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobkyne v 2. rade vyplýva, že je vlastníčkou 70289 kusov akcií, čo predstavuje pomer 30,58% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov C.. Y. E. vyplýva, že tento je vlastníkom 30540 kusov akcií s pomerom 13,29% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.

10. Z vyššie uvedených rozsudkov Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove, ako aj zo zápisnice o priebehu riadneho valného zhromaždenia vyplýva, že uznesením pod bodom 5, bol na rozdelenie určený zisk v celkovej sume 231.560,78 eur (6.976.000,40 eur).

Z rozsudkov a zo zápisnice o priebehu valného zhromaždenia vyplynulo, že v bode 5 bol určený na rozdelenie zisk za rok 2004 a z rokov minulých v sume 6.976.000,- Sk, ktorý sa mal rozdeliť týmto spôsobom:

- prídel do rezervného fondu 476.000,- Sk,

- prídel do sociálneho fondu 500.000,- Sk,

- tantiémy členom predstavenstva 2.500.000,- Sk,

- prídel do fondu odmien 3.500.000,- Sk. Uvedené uznesenie v tejto časti o rozdelení zisku bolo súdom vyhlásené za neplatné pre rozpor so zákonom, tak ako je to vyššie uvedené.

11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 05.12.2013 (čl.105) vyplýva, že postupca C.. Y. E. postúpil svoju pohľadávku z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Poprad zo dňa 05.06.2012 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.10.2013 voči žalovanému a všetkými právami s ňou spojenými, zmluvou o bezodplatnom postúpení pohľadávky z 05.12.2013 na postupníčku, žalobkyňu v 2. rade. Uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky prevzal žalovaný 24.03.2014. Zo zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 05.12.2013 (čl.357) vyplýva, že postupca C.. Y. E. postúpil na postupníčku - žalobkyňu v 2.rade aj pohľadávku na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto konania. Rovnako to vyplýva aj z výpovede svedka - postupníka C.. Y. E. v tomto konaní. Tým je daná aktívna legitimácia žalobkyne v 2.rade v tomto konaní na celú žalovanú sumu.

12. Zo súvahy žalovaného za rok 2004 (čl.410) vyplýva, že rezervný fond v čase rozhodovania o rozdelení zisku bol naplnený vo výške 27.898,00-eur, teda viac ako v zákonom stanovenej minimálnej výške 10% zo základného imania.

13. Predmetom tohto konania je nárok žalobcov ako minoritných akcionárov na náhradu škody voči žalovanej spoločnosti spôsobenej neplatným uznesením VZ o rozdelení zisku. Predmetom konania nie je nárok na dividendy, a predmetom rozhodovania nie je ani spôsob rozdelenia zisku, o ktorom môže rozhodnúť len VZ spoločnosti. Preto súd skúmal, či boli splnené ustanovenia § 757 a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka na náhradu škody, teda tzv. predpoklady na náhradu škody vyžadované zákonom. Zodpovednosť na náhradu škody v je objektívnou zodpovednosťou, zavinenie sa nevyžaduje.

14. Na uvedený prípad je potrebné aplikovať predovšetkým tieto ustanovenia. Podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. (OBZ), právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesenia prijatého valným zhromaždením je záväzné pre každého. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 374 ods. 1 OBZ, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Podľa § 378 OBZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 379 OBZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa § 386 ods. 2 OBZ, náhradu škody nemôže súd znížiť. Podľa § 387 ods. 1 OBZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 398 OBZ, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 178 ods. 1 OBZ, akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5.

Podľa § 56a ods.1 OBZ, zneužitie práva spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje. Podľa ods.2, akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

15. V konaní bola žalovaným opätovne vznesená námietka premlčania a z dôvodu hospodárnosti súd musel riešiť aj túto námietku. Súd sa stotožnil s názorom žalobcov a odvolacieho súdu v tomto konaní, a v konaní 11Cb/32/2013, že k premlčaniu nedošlo, pretože predmetom konania je nárok na náhradu škody a preto je na neho potrebné použiť aj čo sa týka premlčania vyššie uvedené ustanovenia § 398 a § 397 Obchodného zákonníka. Predpokladom na náhradu škody v tomto prípade je neplatné uznesenie VZ, o čom môže rozhodnúť len súd. Bez právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia VZ, žaloba o náhradu škody nie je možná, pretože by chýbal prvý predpoklad náhrady škody - protiprávna skutočnosť. V tomto prípade súd má za to, že žalobcovia sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až právoplatnosťou rozsudkov Okresného súdu Poprad v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ku ktorému došlo dňa 04.11.2013, ktorým bola vyslovená neplatnosť napadnutého uznesenia o rozdelení zisku. Z toho vyplýva, že od tohto dátumu je potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá je štvorročná podľa Obchodného zákonníka. Žaloba bola podaná na súd 22.12.2013, teda v rámci tejto štvorročnej premlčacej lehoty. Zároveň súd konštatuje, že nebola prekročená ani desaťročná premlčacia lehota podľa § 398 Obchodného zákonníka, že premlčacia doba sa končí najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Súd poukazuje, že v tomto prípade došlo k porušeniu povinnosti uznesením prijatým na valnom zhromaždení ktoré sa konalo dňa 22.06.2005 a keďže žaloba bola podaná 29.12.2013 k uplynutiu desaťročnej premlčacej doby určenej pri náhrade škody taktiež nedošlo. Z tohto dôvodu súdu námietke premlčania zo strany žalovaného nevyhovel.

16. Podľa Obchodného zákonníka nárok na náhradu škody je možný nielen z porušenia záväzkovej povinnosti, ale aj z porušenia zákonných povinností v súlade s § 757 a § 373 Obchodného zákonníka. zakladá princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie, pričom musia byť splnené tri základné predpoklady vzniku zodpovednosti a to: porušenie povinnosti, resp. práva - tzv. protiprávna skutočnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, resp. práva (kauzálny nexus). Zavinenie sa na rozdiel od Občianskeho zákonníka nevyžaduje. Protiprávnosť musí spočívať v porušení konkrétnej právnej povinnosti vyplývajúcej buď zo záväzkového vzťahu alebo priamo zo zákona. Protiprávnosť môže byť spôsobená buď konaním alebo nekonaním. Žalobca v konaní o náhradu škody musí preukázať porušenie konkrétnej povinnosti, v tomto prípade vyplývajúcej zo zákona. V tomto konkrétnom spore súd konštatuje, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka.

17. Konkrétne protiprávne konanie, resp. nekonanie, resp. porušenie povinnosti alebo práva vyplýva z vyššie uvedených rozsudkov súdov (rozsudok záväzný pre každého § 131/5 v ktorých bolo jednoznačne rozhodnuté o neplatnosti uznesenia prijatého pod bodom 5 o rozdelení zisku, došlo k porušeniu konkrétnej právnej normy a to predovšetkým vyššie uvedeného § 178 ods. 1, ale aj § 56a ods.1 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu bolo vyslovené, že uznesenie valného zhromaždenia č. 5 je neplatné pre rozpor so zákonom. Aj napriek tomu, že v právnej teórii a praxi sa vedú spory o to, či uznesenie valného zhromaždenia má povahu právneho úkonu alebo nie, súd poukazuje na to, že aj takéto uznesenie bez ohľadu na jeho právne posúdenie, je právnou skutočnosťou - protiprávnou, ktorá v prípade ak je v rozpore s konkrétnym ustanovením Obchodného zákonníka má za následok splnenie jedného z predpokladov na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka. Uvedené uznesenie teda porušilo § 178 ods. 1 a § 56a Obchodného zákonníka, tak ako to bolo právoplatne rozhodnuté súdom, rozsudkom záväzným pre tento súd aj pre strany (§131/5 tohto konania. Aj napriek tomu, že toto uznesenie bolo prijaté valným zhromaždením, ktoré nemá právnu subjektivitu, treba podotknúť, že podľa § 184 Obchodného zákonníka je valné zhromaždenie jedným z orgánov akciovej spoločnosti a preto je tu daná pasívna legitimácia akciovej spoločnosti za konanie tohto svojho orgánu. Valné zhromaždenie nie je možné žalovať.

18. Opačný výklad by znamenal nemožnosť uplatniť si nárok na náhradu škody zo strany akcionárov voči spoločnosti v prípade, že bolo prijaté uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so zákonom, ktoré bolo

dokonca súdom vyhlásené za neplatné. Súd poukazuje na vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka, že rozsudok súdu o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je záväzný pre každého. Táto otázka bola teda právoplatne rozhodnutá a tento súd je týmto rozsudkom súdu o určenie neplatnosti tohto uznesenia viazaný. V tomto prípade sa jednalo o uznesenie prijaté pod bodom 5 a to rozdelenie zisku za rok 2004, ktorý bol určený na rozdelenie v celkovej sume 231.560,78 eur bez toho aby bola určená čo i len čas tohto zisku na vyplatenie akcionárom. V takomto prípade došlo k porušeniu práva akcionárov - žalobcov, na podiel na zisku podľa § 178 ods. 1 a bola zneužitá väčšina hlasov v spoločnosti žalovaného na úkor minoritných akcionárov - žalobcov podľa § 56a ods.1 OBZ.

19. Súdu je známe z jeho činnosti a to z vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Humenné v obdobnej veci o náhradu škody medzi tými istými stranami sp.zn. 11Cb/32/2013, ale aj v obdobných ďalších konaniach medzi nimi sp.zn. 12Cb/16/2012 a sp.zn. 12Cb/33/2013, že väčšinoví akcionári žalovaného, ktorí sú aj členmi predstavenstva a dozornej rady žalovaného, takto protiprávne postupovali opakovane počas viacerých rokov, teda viac krát rozhodli o takomto rozdelení zisku, bez povinnosti vyplatiť akcionárom dividendy a viackrát súdy rozhodli o neplatnosti uznesení takýchto VZ o rozdelení zisku. Väčšinoví akcionári takto spôsobili vedome a opakovane, že zisk sa nerozdelil akcionárom a to ani minoritným akcionárom - žalobcom v rozpore s § 56a a § 178 OBZ. Ide z ich strany o dlhodobé a cielené konanie porušujúce zákon. Preto neobstojí obrana žalovaného, že minoritní akcionári môžu požiadať o zvolanie mimoriadneho VZ a dožadovať sa na ňom rozhodnutia o rozdelení zisku. Nastala by situácia, že väčšinoví akcionári znova zneužijú svoje práva, znova schvália protiprávne uznesenie o rozdelení zisku na škodu minoritných akcionárov a títo znova musia žalovať o neplatnosť uznesení a takto stále dookola. To je v rozpore s dobrými mravmi, respektíve so zásadami poctivého obchodného styku. Preto súd ustálil, že minoritný akcionári môžu v takomto prípade podať žalobu o náhradu škody podľa § 757 a § 373 a nasl. OBZ, čo je predmetom tohto konania a ak sú splnené zákonné predpoklady majú nárok na náhradu škody voči spoločnosti. Okrem toho treba podotknúť, že žalobcovia - minoritní akcionári nemajú inú možnosť ako sa domôcť svojho práva, pretože neexistuje uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku (bolo zrušené súdom ako neplatné), ktoré im podľa Obchodného zákonníka zakladá nárok na jeho vyplatenie. A súd o rozdelení zisku nemôže rozhodovať, lebo na to má právomoc len VZ. Tým je vyvrátená aj ďalšia námietka žalovaného, že náš na rozdiel od českého výslovne neumožňuje minoritným akcionárom v prípade neplatného uznesenia VZ dožadovať sa náhrady škody alebo primeraného zadosťučinenia. Súd tu nerozhodoval podľa českého obchodného zákonníka a českého judikátu, ale podľa slovenskej právnej úpravy a to konkrétne ustanoveniach o náhrade škody podľa § 757 a § 373 a nasl. OBZ.

20. Súd konštatuje, že bol splnený aj druhý predpoklad náhrady škody a to vzniknutá škoda podľa Obchodného zákonníka. Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, alebo môže mať podobu ušlého zisku, ktorými sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností, resp. práva a vznikom škody je vtedy, ak škoda vznikla práve v dôsledku porušenia povinnosti, resp. práva, teda škoda bola následkom tejto protiprávnosti ako príčiny. Žalobca ako poškodený musí teda v konaní preukázať, že škoda by nevznikla, ak by nedošlo na strane žalovaného ako škodcu k porušeniu práva, resp. povinnosti. Ak by škodca preukázal v konaní okolnosti vylučujúce zodpovednosť, v takom prípade by nebol povinný nahradiť škodu poškodenému. Uvedená právna úprava sa použije aj v prípade, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti stanovenej priamo v právnej norme, t.j. Obchodnom zákonníku bez toho, aby bola porušená nejaká záväzkovo-právna povinnosť zo zmluvy alebo z iného právneho úkonu. Z vyššie uvedených rozsudkov o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia prijatého pod bodom 5 tohto valného zhromaždenia je zrejmé, že žalobcovia sú minoritnými akcionármi žalovaného. V čase prijatia neplatného uznesenia o rozdelení zisku, vlastnili akcie, tak ako je to vyššie uvedené a ako vyplýva aj z výpisu z účtu majiteľov cenných papierov. Toto už skúmal a judikoval súd v rámci konania o neplatnosť uznesenia z dôvodu aktívnej legitimácie žalobcov ako akcionárov. Aj napriek tomu, že valné zhromaždenie uznesením rozhodlo o rozdelení zisku, tento zisk im v rozpore so zákonom § 178 ods. 1 nebol rozdelený. Z tohto dôvodu vznikla na strane minoritných akcionárov - žalobcov škoda vo forme ušlého zisku, pretože sa nezväčšil ich majetok o sumu podielu ma zisku, na ktorú majú priamo zo zákona nárok podľa § 178 Obchodného zákonníka. Ako je zrejmé zo spisu, žalovaná spoločnosť na základe tohto neplatného uznesenia vyplatila zisku určený na rozdelenie a to aj okrem iného aj

členom predstavenstva ako tantiémy. Títo členovia sú pritom aj väčšinovými akcionármi, respektíve ovládajú právnické osoby, ktoré sú väčšinovými akcionármi žalovaného. Tak si vlastne reálne sami vyplatili zisk, nie vo forme dividend, ale formálne ako odmeny, na úkor minoritných akcionárov, ktorým nebolo vyplatené nič. Protiprávnym uznesením o rozdelení zisku bol na rozdelenie určený zisk v celkovej sume 231.560,78 eur (6.976.000,40 eur). Keďže súd nemôže rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe rozdelenia zisku, z tejto sumy určenej na rozdelenie vo výške 231.560,78 eur treba vychádzať pri určení vzniknutej škody žalobcom zo strany žalovaného. Žalobcovia majú pritom nárok priamo zo zákona podľa § 178 a § 179 Obchodného zákonníka, ako aj podľa stanov akciovej spoločnosti V., § 12 nárok na podiel na zisku podľa menovitej hodnoty ich akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov (to už bolo taktiež judikované v rozsudku o neplatnosť uznesenia). Tým, že žalovaná spoločnosť nerozdelila zisk vo výške 231.560,78 eur určenej valným zhromaždením na rozdelenie akcionárom, došlo na ich strane k škode. Zo súvahy žalovaného za rok 2004 vyplýva, že rezervný fond v čase rozhodovania o rozdelení zisku bol naplnený vo výške 27.898,00-eur, teda viac ako v zákonom stanovenej minimálnej výške 10% zo základného imania.

21. Tretí predpoklad podľa Obchodného zákonníka, príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je taktiež splnený, pretože práve v dôsledku prijatia protiprávneho uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku, ktoré bolo súdom určené za neplatné, došlo k vzniku škody vo forme ušlého zisku na strane žalobcov, pretože im nebol vyplatený podiel na zisku určeného na rozdelenie, na ktorý majú nárok priamo zo zákona. Ak by VZ rozhodlo na VZ o rozdelení zisku v súlade s právom a stanovami, žalobcovia a ostatní akcionári by už mali dávno vyplatený svoj podiel na zisku a nedošlo by u nich ku škode vo forme ušlého zisku.

22. V konaní nebola preukázaná zo strany žalovaného okolnosti vylučujúca jeho zodpovednosť (§ 373 . Zodpovednosť podľa je objektívna, zavinenie sa nevyžaduje a preto žalovaná spoločnosť zodpovedá za škodu vzniknutú následkom neplatne prijatého protiprávneho uznesenia o rozdelení zisku (porušenie zákonnej povinnosti § 178) jeho orgánom - valným zhromaždením. Žalovaný tu nenavrhoval žiadne dôkazy a nemal žiadne tvrdenia.

23. Súd teda konštatuje, že na strane žalobcov boli preukázané a splnené zákonom vyžadované predpoklady na náhradu škody a to tým, že na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 22.06.2005 bolo prijaté uznesenie pod bodom č. 5 o rozdelení zisku za rok 2004 a to tým spôsobom, že zisk nebol určený na výplatu akcionárom a bola zneužité väčšina, čím došlo k porušeniu zákona a preto súdy svojimi právoplatnými rozsudkami vyhlásili uvedené uznesenie v súlade s Obchodným zákonníkom za neplatné. V dôsledku tohto neplatného uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku došlo k porušeniu konkrétnej právnej normy a to § 178 ods. 1 a § 56a Obchodného zákonníka (protiprávna skutočnosť) a tým spôsobom došlo ku škode vo forme ušlého zisku na strane žalobcov, ako minoritných akcionárov vychádzajúc zo zisku určeného na rozdelenie v sume 231.560,78 eur podľa pomeru menovitej hodnoty akcii (výška škody). Z tohto dôvodu je nárok žalobcov na náhradu škody voči žalovanému opodstatnený.

24. Žalobcom súd priznal aj v súlade s § 369 zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo žalovanej sumy od 12.02.2014 a vo zvyšku ho zamietol (žalobcovia požadovali úrok až 13% ročne od 22.08.2005 vychádzajúc kedy mal byť splatný podiel na zisku) a to z dôvodu, že v konaní nebolo žalobcami preukázané, aby pred týmto dátumom vyzývali žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy na náhradu škody (predmet konania). Preto súd bral za preukázané, že až doručením žaloby na náhradu škody žalovanému dňa 11.02.2014, bol tento vyzvaný na jej zaplatenie a teda druhým dňom 12.02.2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.

25. Súd teda v tomto spore vyslovil právny názor, že neplatné uznesenie valného zhromaždenia prijaté v rozpore so zákonom o čom rozhodol súd (§ 131 a § 183 , ktoré zasiahlo do práva akcionára na podiel na zisku (§ 178 a ktorým boli pri hlasovaní zneužité práva väčšiny (§56a , zakladá právo dotknutého akcionára na náhradu škody voči akciovej spoločnosti vychádzajúc z výšky zisku určeného na rozdelenie, za splnenia ostatných predpokladov na náhradu škody podľa (§ 757, § 373 a nasl. .

26. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v súlade s § 255 ods.1 a § 256 ods.1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením. Keďže boli žalobcovia oslobodení od platenia súdneho poplatku, súd v súlade s § 2 ods.2 zákona o súdnych poplatkoch č.71/1992 Zb. (ZSP) zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku na účet okresného súdu. Položka 1a sadzobníka ZSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.