Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Y.. W. V., nar. X.X.XXXX, bytom B. Y. XX, právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti žalovanej: Q. B., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom B. Y. XX, právne zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, v konaní o odstránenie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu, ako aj žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. -291 zo dňa13.12.2018 v spojení s opravným uznesením č.k.5C/244/2013-323 zo dňa 13.12.2018 takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie žalovanej voči opravnému uzneseniu.

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku I.

Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku III. o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaná je p o v i n n á odstrániť betónový múrik, ktorý sa nachádza na parcele C-KN XXX vedenej na LV č. XXXX, pre Obec B. Y., katastrálne územie B. Y. v dĺžke X,XX m, v šírke X,XX m vo výške X,XX m v celkovej ploche X m2 tak, ako je to znázornené v znaleckom posudku znalca H.. U. I., číslo posudku X/XXXX zo dňa 02.07.2015 v prílohe č. 6b do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to takým spôsobom, že prečnievajúcu časť základového pásu bude napílená na menšie diely a potom odstránená šetrným spôsobom tak, ako je uvedené v statickom posudku statika H.. O. E. z mája 2017. Znalecký posudok znalca H.. U. I. číslo X/XXXX zo dňa 2.7.2015 a statický posudok H.. O. E., číslo zákazky XXX/XXXX, z mája 2017 sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a. III. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a“.

Opravným uznesením č.k. -323 zo dňa 13.12.2018 rozhodol takto: Súd opravuje prvý výrok rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 13.12.2018 tak, že ten správne znie:

„I. Žalovaná je p o v i n n á odstrániť betónový múrik, ktorý sa nachádza na parcele C-KN XXX vedenej na LV č. XXXX, pre Obec B. Y., katastrálne územie B. Y. v dĺžke X,XX m, v šírke X,XX m, vo výške X,XX m v celkovej ploche X m2 tak, ako je to znázornené v znaleckom posudku znalca H.. U. I., číslo posudku X/XXXX zo dňa 02.07.2015 v prílohe č. 6b do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to takým spôsobom, že nad 10 cm od zemského povrchu, prečnievajúca časť základového pásu bude napílená na menšie diely a potom odstránená šetrným spôsobom tak, ako je uvedené v statickom posudku statika H.. O. E. z mája 2017. Znalecký posudok znalca H.. U. I. číslo X/XXXX zo dňa 2.7.2015 a statický posudok H.. O. E., číslo zákazky XXX/XXXX, z mája 2017 sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že o žalobe žalobcu, ktorou sa pôvodne domáhal vypratania betónového múrika z parcely KN C XXX zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. B. Y., pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. -170 z 11.01.2016, ktorým žalobe vyhovel. Po zrušení tohto rozsudku odvolacím súdom uznesením č.k. -214 zo dňa 10.05.2016 pokračoval v konaní v znení zmeny žaloby pripustenej 13.11.2018; zmenenou žalobou žalobca sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť betónový múrik, ktorý sa nachádza na parcele KN C XXX vedené na LV č. XXXX pre obec B. Y., kat. územie B. Y. v dĺžke X,XX m, v šírke X,XX m, vo výške X,XX m, v celkovej ploche XmX, ako je uvedené v znaleckom posudku znalca H.. U. I., č. posudku X/XXXX zo dňa 02.07.2015 v prílohe č. 6b v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to takým spôsobom, že prečnievajúca časť základového pásu bude napílená na menšie diely, a potom odstránená šetrným spôsobom tak, ako je uvedené v statickom posudku statika H.. O. E.. Dôvodom žaloby v znení jej zmeny bolo to, že žalovaná oporný múrik, odstránenia ktorého sa domáha, ohlásila Obci B. Y., ktorá k ohláseniu drobnej stavby nemala žiadne námietky. V danom prípade sa teda jedná o stavbu a svoj nárok opiera o ust. . Súd uviedol, že žalovaná tvrdila, že odstránením múrika by došlo k poškodeniu jej rodinného domu, ako aj to, že odstránenie múrika je neúčelné. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania súd prvej inštancie zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely KN C XXX zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX pre. k.ú. B. Y.. Táto parcela mala do právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra v Starej Ľubovni č. X-XX/XXXX zo dňa 29.7.2013 výmeru XXX m2, na základe uvedeného rozhodnutia došlo k oprave výmery tak, že v súčasnosti má táto parcela výmeru XXX m2. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely KN C XXX zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX v k.ú. B. Y., a to na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 14.11.1999 medzi žalovanou a jej otcom. Táto parcela mala do právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra v W. č. X-XX/XXXX zo dňa 29.7.2013 výmeru 144 m2, na základe uvedeného rozhodnutia došlo k oprave výmery tak, že v súčasnosti má táto parcela výmeru XXX m2. Žalovaná postavila niekedy v období máj - jún 2013 pozdĺž svojho domu na parcele KN C XXX v k.ú. B. Y. betónový múrik v šírke cca XX cm, ktorý sa tiahne od domu žalobcu až k hlavnej ceste. K stavbe došlo v čase, keď sa na súde viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. , v ktorom rovnaký žalobca ako v tomto konaní sa voči tej istej žalovanej domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely KN C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2 vytvorenej GP Q. R. č. 272/2011 zo dňa 20.1.2012. Ide o parcelu, na časti ktorej bol postavený betónový múrik. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, pretože došlo k oprave výmery parcely KN C XXX vo vlastníctve žalobcu vyššie uvedeným rozhodnutím Správy katastra v W. I.. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, č.k. zo dňa 18.11.1994 bolo určené, že právny predchodca žalobcu, I. V., je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely č. XXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcely XXX/X, zastavaná plocha o výmere XXmX v kat. území B. Y. tak, ako sú vyznačené v geometrickom pláne bývalého strediska geodézie v Starej Ľubovni č. 993-3404-52-84 zo dňa 20.05.1985. Na základe tohto geometrického plánu došlo k zmene hranice medzi parcelami XXX a XXX v kat. území B. Y., keďže pôvodná hranica bola iná. Podľa znaleckého posudku H.. U. I., betónový múrik, odstránenie ktorého bolo predmetom konania sa sčasti nachádza na pozemku KN C XXX. Zásah predstavuje plochu XmX. Výstavba betónového múrika bola Obcou B. Y. na základe žiadosti žalovanej o povolenie vykonania stavebných prác - spevnenia oporného múra rodinného domu č. XX nachádzajúceho sa na parcele XXX považovaná za drobnú stavbu. To, že betónový múrik je stavbou nebolo medzi stranami po pripustení zmeny žaloby sporné, sporným zostalo to, či jeho odstránením dôjde ku škode na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a či je jeho odstránenie účelné. Podľa statického posudku múrik žiaden vplyv na statiku stavby žalovanej nemá.

Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v rozsahu ako uviedol vyhovujúcim výrokom, t.j. výrokom I. Bola to žalovaná, ktorá v čase prebiehajúceho súdneho konania, ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele, na ktorej je postavený betónový múrik, t.j. konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn.: , realizovala stavbu múrika. K obrane voči žalobe žalovaná len tvrdila, že odstránením nadzemnej časti betónového múrika by došlo k poškodeniu jej rodinného domu, ako aj to, že realizácia takýchto prác je značne finančne náročná. Na podporu týchto tvrdení však neprodukovala žiadne dôkazy, nepreukázala, že odstránením nadzemnej časti betónového múrika by došlo k poškodeniu jej rodinného domu, ani nepreukázala prípadnú výšku nákladov na realizáciu prác súvisiacich s odstránením nadzemnej časti múrika. Na druhej strane žalobca predloženým statickým posudkom preukázal, že porušenie muriva nosnej obvodovej steny rodinného domu žalovanej v dôsledku zamýšľanej úpravy základového pásu nenastane. Súd, vzhľadom na veľkosť a spôsob zásahu do vlastníctva žalobcu a využívania parcely KN C č. XXX zo strany žalobcu vyhovel žalobe s tým, že uložil žalovanej povinnosť odstrániť časť betónového múrika, avšak až od XX cm nad nadzemnú časť tak, aby bola poskytnutá ochrana nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej (rodinného domu), s čím žalobca súhlasil na pojednávaní. Súčasne žalovanej poskytol lehotu 3 mesiacov na zrealizovanie prác, a to vzhľadom na náročnosť ich prevedenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie - , , , , , , . O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a . Uviedol, že okolnosti prípadu odôvodňujú aplikáciu ust. . Strany sporu sú susedia, už medzi ich právnymi predchodcami boli vedené dlhoročné súdne spory ohľadne vlastníckych hraníc. Žalobca pôvodne žiadal vypratať betónový múrik a až po ustálení, že betónový múrik je stavbou, zmenil žalobu na odstránenie nadzemnej časti betónového múrika. Pokiaľ by k zmene žaloby žalobcom nedošlo, bol by v konaní neúspešný, po zmene žaloby bol v konaní čiastočne úspešný, a to v časti odstránenia časti múrika nad 10 cm nadzemnej časti. Mal preto za to, že bolo potrebné zohľadniť osobitosť prípadu, preto žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu.

3. Žalobca podal odvolanie voči výroku o trovách konania, t.j. výroku III. z dôvodu podľa a . Podľa žalobcu súd prvej inštancie v podstate vyhovel žalobe v celom rozsahu, bol to žalobca, u ktorého bola snaha celú predmetnú vec riešiť mimosúdnou cestou a v podstate pristúpil aj na spôsob odstránenia neoprávnene postaveného betónového múrika na jeho pozemku. V záujme žalovanej sa snažil riešiť problém tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k akémukoľvek poškodeniu rodinného domu žalovanej, aj preto dal vypracovať odborný statický posudok a súhlasil s tým, aby sa sporný betónový múrik nemusel úplne rozbiť a zároveň súhlasil, aby bol betónový múrik odstránený nad 10 cm od zemského povrchu. Teda netrval na tom, aby bol múrik rozbitý úplne, napriek tomu, že tento bol postavený neoprávnene na jeho pozemku. Podľa žalobcu mal v konaní úspech v plnom rozsahu, pokiaľ mu súd prvej inštancie náhradu trov nepriznal je jeho rozhodnutie v hlbokom rozpore so zásadou spravodlivosti. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

4. Voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa b) d) f) g) a . Podľa žalovanej v konaní bol súdom prvej inštancie realizovaný nesprávny procesný postup. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle , keďže neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné, neuviedol, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, nerealizoval obligatórny postup uvedením predbežného právneho posúdenia veci, čím znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalšie pochybenie súdu vidí žalovaná v tom, že nebol vykonaný dôkaz listinami, napriek tomu, že statický posudok bol žalovanou spochybnený. Obsah tohto dôkazu neprečítal, čím žalovaná nebola oboznámená s dôkazom protistrany. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s argumentáciou žalovanej spočívajúcou v tom, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Právni predchodcovia žalovanej aj pred rozhodnutím súdu užívali parcelu č. XXX o výmere XXX m2, oprávnene sa domnievali, že sú vlastníkmi aj spornej časti nehnuteľnosti, na ktorej je v súčasnosti postavený betónový múrik. Žalovaná sa taktiež

oprávnene domnievala, že nadobudla vlastnícke práva k parcele č. XXX o výmere XXXmX spolu so spornou časťou, ktorú nerušene užívala, čím najneskôr v novembri 2019 nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Až rozhodnutím Správy katastra v W. I. z 29.07.2013 boli výmery parciel KN-C XXX a XXX opravené v súlade so skutočným stavom. Nie je preto zrejmé, ako žalovaná mohla, resp. mala o týchto skutočnostiach vedieť tak, ako to naznačil súd prvej inštancie. Žalovaná mala taktiež za to, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil nevykonanie ním navrhnutého dôkazu, a to vykonanie kontrolného znaleckého posudku k znaleckému posudku znalca H.. I., ktorý je súčasťou rozsudku. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vydal opravné uznesenie, ním sa svojvoľne odklonil od žalobného návrhu, ktorý bol vyjadrený v zmene žaloby, pričom nielen že zmenil výšku betónového múrika 0,37 oproti 0,47, ale predovšetkým rozhodol o odstránení stavby čiastočnom. Takýto postup podľa žalovanej nemá oporu v . Ani samotná výmera betónového stĺpika vymedzená v rozhodnutí nie je v súlade so znaleckým posudkom znalca H.. U. I., z ktorého je zrejmé, že dĺžka a výška betónového stĺpika nie sú vo všetkých častiach rovnaké, ale vzhľadom na hranicu pozemku a jeho tvar naopak rôzne, dôsledkom čoho je nesúlad výrokových častí rozhodnutia s jeho prílohou. Na rozdiel od súdu prvej inštancie žalovaná považuje odstránenie stavby za celkom výnimočné riešenie. Podľa žalovanej súd v danom prípade mal rozhodnúť iným, v Obč. zákonníka predpokladaným spôsobom, napr. zriadiť vecné bremeno. Statik v statickom posudku žiadnym spôsobom nekonkretizoval ako sa má proces odstránenia prečnievajúcej časti múrika šetrne realizovať, okrem toho nebola namietaná len statika stavby, ale aj iné skutočnosti, ako napr. aj skutočnosť, že v prípade odstránenia múrika by došlo k zamakaniu obvodového múra stavby. Žalovaná poukázala na to, že mala záujem na výmene sporných pozemkov, pričom žalobca s takouto dohodou nesúhlasil, čo svedčí podľa nej o šikanóznom výkone práva žalobcu. Žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že bol v konaní plne úspešný, nie je možné hovoriť o plnom úspechu žalobcu. Žalobca žiadal žalobou po zmene petitu žaloby odstrániť betónový múrik v celosti, teda celú podzemnú aj nadzemnú časť v celkovej ploche 2 m2. Podľa rozhodnutia súdu žalovaná je však povinná odstrániť len časť betónového múrika nad 10 cm od zemského povrchu, teda nie malá časť betónového múrika zostane zachovaná. Podľa žalovanej boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívali v tom, že žalovaná v priebehu celého konania prejavovala snahu o dohodu, mala skutočný záujem sa so žalobcom dohodnúť, čo však žalobca opakovane odmietol. Žalovaná mala za to, že odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu o trovách konania je nedôvodné. Žiadala, aby súd uložil žalobcovi nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, proti ktorému odvolanie žalovanej smeruje, je zákonné a správne. Súd prvej inštancie nesprávne procesne nepostupoval. Žalovaná bola náležite oboznámená so všetkými listinami a návrhmi, ktoré boli predkladané zo strany žalobcu, v rámci procesnej obrany na ne nereagovala, v žiadnom prípade preto nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej tvrdením o vydržaní, uviedol, že k vydržaniu ani nemohlo dôjsť, nakoľko medzi účastníkmi konania prebiehali dlhoročné súdne spory týkajúce sa predmetných nehnuteľností. O týchto tak žalobca ako aj žalovaná veľmi dobre vedeli, lebo obaja bývajú v pôvodných rodičovských domoch. Nepravdivým je aj tvrdenie žalovanej o tom, že spornú časť nehnuteľnosti užívali jej právni predchodcovia. V prírode sa jedná reálne o záhradu pred domom právnych predchodcov žalobcu a túto záhradu užívali jeho právni predchodcovia, neskôr žalobca. Nikdy túto časť pred starým rodinným domom, na ktorom žalovaná vybudovala betónový múrik, žalovaná neužívala a neužívali ju ani jej právni predchodcovia. Bolo nesporne preukázané, že betónový múrik bol postavený žalovanou na pozemku žalobcu bez jeho vedomia a súhlasu, v čase keď sa v obci B. Y. nenachádzal. Žalovaná doslova využila situáciu, čo samo o sebe nasvedčuje o nekalosti jej konania a vedomosti o tom, že betónový múrik postavila na pozemku žalobcu. Bolo v záujme žalovanej riešiť problém, ktorý vznikol, aby nedošlo k akémukoľvek poškodeniu jej rodinného domu, aj preto dal žalobca vypracovať odborný statický posudok a súhlasil s tým, aby sa sporný betónový múrik nemusel úplne rozbiť a zároveň súhlasil s tým, aby bol odstránený nad 10 cm od zemského povrchu, teda netrval na tom, aby bol rozbitý úplne. Žalovanej tým vyšiel v ústrety. Poukázal na to, že žalovaná žiadne návrhy na vykonanie dokazovania k zisteniu jej tvrdení o poškodení rodinného domu a vysokej cene za realizáciu prác nenavrhla, pritom je to sporová strana, ktorá má povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú. Až v odvolaní spochybňuje správnosť a odbornosť vyjadrenia statika. Pred súdom túto skutočnosť vôbec nenamietala a ani nenavrhla vykonať

žiadne dôkazy. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v časti, ktorú napadla žalovaná potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), po zistení včasnosti podaných odvolaní oprávnenými osobami (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bol odvolaniami napadnutý v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , súc viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými v zákonnej odvolacej lehote. Odvolania prejednal bez nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovalo potrebu zopakovania či doplnenia dokazovania ani dôležitý verejný záujem ( a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.08.2019 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolania strán sporu dôvodnými neboli.

7. V odvolaní nebol napadnutý výrok II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

8. Žalovaná v odvolaní namietala vydanie opravného uznesenia, ktorým súd prvej inštancie opravil výrok I. rozsudku.

9. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na opravu chýb, písania, počítania a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie opravné uznesenie nevydal na základe návrhu žalovanej, pričom len úprava realizovaná na návrh strany sporu zakladá oprávnenosť odvolania voči opravnému uzneseniu. Z uvedeného dôvodu odvolanie žalovanej voči opravnému uzneseniu odmietol podľa .

10. Vo zvyšku odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu a žalovanej v kontexte s namietaním toho, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tvrdením o tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že skutkový stav neobstojí, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Podstata odvolacích argumentov strán sporu bola koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení, o nesprávnosti skutkových zistení, porušení procesných práv žalovanej.

12. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní.

Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesenie z 13.08.2018, sp.zn.: ).

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Je evidentné, že sa podrobne zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne ich v jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k správnemu, presvedčivému právnemu záveru. Na týchto správnych záveroch vo vzťahu k veci samej sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( , majúc za to, že bolo potrebné z hľadiska správnosti formulácie zmeniť výrok o trovách konania, a preto k odvolacím dôvodom strán sporu len na zdôraznenie správnosti dodáva:

16. Odvolanie žalovanej je komplexom viacerých tvrdených pochybení súdu vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie poukázala na ust. tvrdiac, že pochybením súdu prvej inštancie bolo, že neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, neuviedol ani predbežné právne posúdenie veci, pričom argumentovala tým, že v zmysle , platí aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Konanie vo veci začalo na základe žaloby súdu podanej 27.11.2013. nadobudol účinnosť 01.07.2016. Je pravdou, že v je uvedené, že ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie , absenciu realizácie ktorého namietala žalovaná v zmysle postupu súdu nadväzuje na ust. a upravuje postup súdu po začatí konania. Pokiaľ konanie, ako bolo uvedené, začalo 27.11.2013, t.j. za účinnosti , je len zrejmé, že ust. nebolo potrebné aplikovať v procese už prebiehajúceho konania. Realite nezodpovedá ani tvrdenie žalovanej o tom, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz listinami. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň 13.11.2018 vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil listinné dôkazy z č.l. 1-283. Statický posudok je na č.l. 259. Predložený bol právnym zástupcom žalobcu už na pojednávaní dňa 06.06.2017, na ktorom bola prítomná právna zástupkyňa žalovanej. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré bolo konané dňa 13.11.2018 nevyplýva, ako tvrdí žalovaná v odvolaní, že bol z jej strany spochybnený. Odvolacia námietka v tomto smere je taktiež bez relevancie. Neobstojí ani odvolacia námietka o nedostatočnom zdôvodnení toho, prečo súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhnuté kontrolné znalecké posúdenie. Na pojednávaní dňa 13.11.2018 súd uznesením návrh na vykonanie kontrolného, resp. iného ďalšieho dokazovania, v zmysle návrhu žalovanej zamietol. Dôvody uviedol aj na pojednávaní, na ktorom vyhlásil uznesenie o zamietnutí tohto návrhu na dokazovanie a zamietnutie návrhu na dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom objasnil aj v rozsudku v bode 45, majúc toto dokazovanie za neefektívne. Je potrebné uviesť, že je výsostným oprávnením súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nie je pochybením súdu pokiaľ niektorý návrh na vykonanie dokazovania nepripustí, pochybením súdu by bolo iba to, pokiaľ by nevykonanie dôkazu nezdôvodnil.

17. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nereagoval na jej tvrdenia o tom, že nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Zo spisu vyplýva, že síce v priebehu konania v záujme procesnej obrany zvolila aj argumentáciu o vydržaní časti nehnuteľnosti, na ktorej postavila sporný múrik. Vyplýva to z jej odvolania voči prvému rozsudku. Túto argumentáciu zopakovala aj vo svojej písomnosti z 21.09.2016, avšak k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazné prostriedky. Za tejto situácie nemohla očakávať, že povinnosťou súdu bude odpovedať na toto jej tvrdenie. Aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument je súd povinný dať odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie, je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (ESĽP v rozhodnutí Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997, Ruiz Torija c. Španielsko z 09.12.1994). Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 a nasl. (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky , sp. zn.: , sp. zn.: ).

18. Čo sa týka odvolacej argumentácie žalovanej v tom zmysle, že vo vzťahu k dôvodom žaloby namietala, že odstránením múrika by došlo k zamakaniu obvodového múru stavby, a teda z jej strany nebola namietaná len statika stavby, je potrebné uviesť, že s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie vysporiadal dôsledne v bode 51 a 53 rozsudku. Zo spisu nevyplýva, tak ako uviedol súd prvej inštancie, že by žalovaná na podporu týchto svojich tvrdení produkovala nejaké dôkazy. Nepreukázala taktiež prípadnú výšku nákladov na realizáciu prác súvisiacich s odstránením nadzemnej časti predmetného múrika. Civilné sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazy, inak úspešnou byť nemôže.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj výrok o trovách konania, ako súvisiaci výrok vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovanej a z dôvodu odvolania žalobcu voči tomuto výroku. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania poukázal na ust. a . Ako vyplýva zo spisu, žalobca nebol v konaní v úplnosti úspešný nakoľko súd prvej inštancie jeho žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie mal správne pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať z ust. . Aj v bode 66 rozsudku uviedol, že po zmene žaloby bol žalobca čiastočne úspešný, pôvodne žiadal vypratať betónový múrik a až po ustálení, že múrik je stavbou, zmenil žalobu. Súčasťou základného práva na ochranu podľa je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (, ). Základným kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je zásada úspechu v spore, ust. je len odchýlkou od tohto kritéria, pričom zákon to aké dôvody sú dôvodmi osobitného zreteľa hodné a kedy, v akej situácii má súd výnimočne náhradu trov konania priznať, resp. nepriznať bližšie nešpecifikuje. Úspech a neúspech strán v spore bol približne rovnaký. Z tejto situácie bola namieste aplikácia , podľa ktorej, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. K odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že v priebehu konania vo svojej podstate ustúpil, keď nenamietal odstránenie múrika nad výšku 10 cm, je potrebné uviesť, že v takomto prípade bolo namieste, keď v rámci komunikácie so žalovanou nedospeli k zmiernemu riešeniu veci, vziať žalobu späť v časti presahujúcej ten rozsah odstránenia múrika, ako o ňom súd prvej inštancie rozhodol. Jeho procesná nečinnosť v tomto smere nemôže byť dôvodom na také rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktoré by žalovanej uložilo zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku o náhrade trov konania použil nesprávny právny predpis, odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a to podľa .

21. V odvolacom konaní žiadna zo strán úspech nemala, preto o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

22. Napadnutý výrok I. rozsudku v spojení s opravným uznesením potvrdil podľa a .

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.