Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobkyne: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, X., zastúpená: Mgr. Tomáš Kováč, advokát so sídlom Mýtna 42, Bratislava, proti žalovanému: Ing. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, W., zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 2. októbra 2018, č.k. -542, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , a , , , vecne tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností parc. č. 4923 vo výmere 518 m2 orná pôda, parc. č. 4924 vo výmere 62 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 4925 vo výmere 823 m2 vinice, parc. č. 4926 vo výmere 1608 m2 orná pôda, vinohradnícky domček súp. č. XXXX na parc. č. 4924 zapísaných na LV č. XXXXX pre obec a k.ú. X. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Pozemok žalobkyne parc. č. 4923 susedí s pozemkom žalovaného parc. č. 4927 vedenom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. X.. Zo snímku z katastrálnej mapy (č.l. 27), obhliadky na mieste samom mal súd preukázané, že z pozemku žalobkyne parc. č. 4923 je prístup na verejnú cestu - pozemok parc. č. 4888. Žalobkyňa je taktiež vlastníčkou vinohradníckeho domčeka súp. č. XXXX na parc. č. 4924 vo výmere 62 m2 zastavané plochy a nádvoria, okolo ktorého je z troch strán priľahlý pozemok parc. č. 4923 a z jednej strany pozemok parc. č. 4918 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a k.ú. X., ktorý je taktiež vo vlastníctve žalobkyne. Prístup k vinohradníckemu domčeku súp. č. XXXX z cesty má žalobkyňa cez pozemok parc. č. 4923 vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa svoj nárok na zriadenie vecného bremena odôvodnila tým, že pozemok parc. č. 4923 je od hranice so žalovaným a jej stavbou - vinohradníckym domčekom na parc. č. 4924 úzky, nemôže tade prejsť najmä s poľnohospodárskymi strojmi, traktorom a ani vlastným autom do garáže, ktorá je súčasťou vinohradníckeho domčeka. Na viac sa medzi vinohradníckym domčekom a hranicou parc. č. 4923 a 4927 nachádza podzemná pivnica, ktorá je v jej vlastníctve a ktorej statika by mohla byť prejazdom po parc. č. 4923 zaťažená a narušená. Svoj nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez susedný pozemok oprela o ustanovenie bolo do doplnené nové ustanovenie , ktoré zaviedlo nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok, v

zmysle ktorého „ Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok“.

3. Žalobcom v prípade žaloby o zriadenie práva nevyhnutnej cesty k stavbe je vlastník stavby, ktorý zo svojej stavby nemá zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Žalovaným je vlastník pozemku, cez ktorý má byť cesta vedená. Žaloba o zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť určitá. Musí z nej vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené (údaje o stavbe sa musia zhodovať so zápismi v katastri nehnuteľností) a čo žalobca navrhuje. Taktiež je potrebné uviesť, na aký účel má právo cesty slúžiť, čo je dôležité na to, aby mohol súd posúdiť, či by sa právom cesty nezasahovalo do práv vlastníka pozemku nad obvyklú mieru (rozsudok NS ČR ). Tieto údaje, presnú špecifikáciu stavby v prospech ktorej sa má zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty a taktiež aj určenie na aký účel má slúžiť žaloba o zriadenie vecného bremena neobsahovala.

4. Na to, aby súd mohol žalobe o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena vyhovieť je tiež potrebné aby boli okrem všeobecných náležitostí splnené hmotnoprávne podmienky. Týmito hmotnoprávnymi podmienkami sú: vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

5. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. V danom konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa, ktorá je vlastníčkou stavby - vinohradníckeho domčeka s.č. XXXX je zároveň aj vlastníčkou priľahlého pozemku parc. č. 4923, z ktorého je priamy prístup na verejnú komunikáciu. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebola splnená už prvá podmienka, ktorá je potrebná na to, aby súd mohol žalobe vyhovieť. Tvrdenie žalobkyne, že pozemok parc. č. 4923 je od hranice parc. č. 4927 a jej stavbou - vinohradníckym domčekom s.č. XXXX na parc. č. 4924 úzky a nemôže tade prejsť najmä s poľnohospodárskymi strojmi na jej ďalší pozemok parc. č. 4925, 4926 nie je dôvodom na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, pretože nevyhnutnú cestu podľa ust. možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku.

6. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa vo svojom vlastníctve okrem parc. č. 4923, ktorá je priľahlou parcelou k vinohradníckemu domčeku je aj vlastníčkou parcely č. 4925, ktorá susedí s parc. č. 4923 a taktiež vlastníčkou parc. č. 4926 na konci ktorej je ďalšia prístupová cesta - parc. č. 4946. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok, pozemok vo vlastníctve žalovaného, na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobkyňu pohodlnejší, resp. výhodnejší, nie je významná (rozsudok NS ČR zo dňa 17.02.2006 sp,. zn. ). V prípade, že zriadenie nového prístupu vlastníkom stavby by bolo finančne nákladné, je potrebné poznamenať, že ide už len o súkromný majetkový záujem žalobkyne, ktorý nemožno uspokojiť na úkor iného vlastníka zriadením nevyhnutnej cesty. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že prípadné náklady na zriadenie iného prístupu k jej stavbe - vinohradníckemu domčeku (prípadne zriadenie inej garáže, do ktorej by mala lepší prístup) budú objektívne tak vysoké a budú výrazne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty, že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že takéto prípadné náklady na zriadenie iného prístupu k stavbe by boli neprimerane vysoké, pritom zaťažovalo žalobkyňu. Dôvodom pre zriadenie vecného bremena nemôže byť ani to, že prístup žalobkyne k svojej stavbe cez pozemok žalovaného je pre ňu najjednoduchší a najefektívnejší.

7. Žalobkyňa počas konania uviedla, že ďalším dôvodom pre ktorý požaduje zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného je skutočnosť, že pred vinohradníckym domčekom sa nachádza žumpa, ktorá je v jej vlastníctve a kde z dôvodu údržby, výmeny potrubia, bolo nutné vykopať jamu na pozemku parc. č. 4927 vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že do žumpy steká odpad z vinohradníckej búdy, nakoľko vinohradnícky domček nie je napojený na verejnú kanalizáciu. Do spisu doložila listinný dôkaz preukazujúci usadenie žumpy - geodetickú dokumentáciu zamerania splaškovej kanalizácie do žumpy vyhotovenej spol. GEOSPOL s.r.o., Skalica, z ktorej mal súd preukázané, že predmetná žumpa sa z väčšej časti nachádza na parc. č. 4923 a taktiež

aj na parc. č. 4927 vo vlastníctve žalovaného. Kanalizácia, ktorá vedie do tejto žumpy je napojená do vinohradníckeho domčeka súp. č. XXXX na parc. č. 4924 vo vlastníctve žalobkyne.

8. V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou vinohradníckeho domčeka súp. č. XXXX na parc. č. 4924 zapísaného na LV č. XXXXX pre obec a k.ú. X.. V zmysle vyššie uvedeného ust. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila a v zmysle ust. príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že žumpa je súčasťou vinohradníckeho domčeka súp. č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne. Žumpa ako samostatný predmet vlastníctva nepochybne nebola, nakoľko nebola samostatným predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2004, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným na LV č. XXXXX. Súčasť veci nie je spôsobilým predmetom samostatných dojednaní, je vždy vo vlastníctve vlastníka hlavnej veci a zdieľa preto rovnaký právny osud tejto hlavnej veci. Zákonným predpokladom súčasti veci je jej neoddeliteľnosť bez súčasného znehodnotenia veci hlavnej; je pritom nerozhodujúce či sa pri oddelení znehodnotí súčasť. Znehodnotenie veci nemožno chápať len v úzkom slova zmysle, teda ako zničenie, či aspoň podstatné poškodenie veci hlavnej pri oddelení súčasti. Znehodnotenie môže znamenať i to, že vec bude na nižšej úrovni plniť svoju funkciu (znehodnotenie funkčné) a napokon možno uvažovať o znehodnotení z hľadiska vzhľadu veci (tzv. znehodnotenie estetické) (rozsudok NS ČSR zo dňa 31.01.1990). Keďže žumpa zdieľa, ako bolo uvedené vyššie, právny osud hlavnej veci, ktorou je vinohradnícky domček súp. č. XXXX na parc. č. 4924 - zastavané plochy a nádvoria, pričom tento pozemok bezprostredne susedí s parc. č. 4923 vo vlastníctve žalobkyne a tento pozemok susedí s verejnou komunikáciou, žalobkyňa tak prístupom k stavbe - vinohradníckemu domčeku nepochybne disponuje, a to práve prostredníctvom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. Na danom závere nič nemení skutočnosť, že predmetná žumpa celou svojou rozlohou nie je umiestnená na pozemku parc. č. 4923, ale z časti aj na pozemku žalovaného parc. č. 4927. Je nepochybné, že žalobkyňa nepotrebuje k predmetnej žumpe (ako súčasti vinohradníckeho domčeka) prechádzať pravidelne, ale len sporadicky, z dôvodu jej údržby a vyprázdňovania. K tomuto účelu však nie je potrebné zriaďovať spôsobom podľa ust. v prospech žalobkyne právo vecného bremena prechodom cez pozemok žalovaného, keďže k tomuto účelu má žalobkyňa zákonné právo podľa ust. . V cit. ustanovení je upravené tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníka susediaceho pozemku (v prejednávanom spore parc. č. 4927) vyplýva obmedzenie, ktoré spočíva v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacej stavby. Žalobe tak nebolo možné vyhovieť ani z uvedeného dôvodu.

9. V prejednávanom spore je tak nepochybné, že neboli splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena v zmysle o ods. 3 a súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Právne centrum s.r.o., Bratislava) podaním zo dňa 05.10.2015 upravila znenie petitu návrhu na začatie konania zo dňa 13.03.2008 a žiadala, aby súd úpravu petitu pripustil. Žiadala vydať nasl. rozsudok: Súd určuje, že každý vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, okres Skalica, obec X., k.ú. X., pozemkoch parc. reg. „C“ parc. č. 4923/1 - orná pôda o výmere 435 m2 a parc. č. 4923/2 - ostatné plochy o výmere 83 m2 má právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom, a právo uloženia inžinierskych sietí - vodovodnej, plynovej, elektrickej a kanalizačnej prípojky a ich pokládky, revízie, údržby a servisných prác, zodpovedajúce vecnému bremenu na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. 4927 - orná pôda o výmere 1006 m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, okres Skalica, obec X., k.ú. X. (in rem) v rozsahu podľa geom. plánu vypracovaného znalcom určeným súdom bez náhrady, pričom odporca ako výlučný vlastník so spoluvl. podielom o veľkosti 1/1 parc. reg. „C“ parc. č. 4927 - orná pôda o výmere 1006 m2 vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor , okres Skalica, obec X., k.ú. X., je povinný strpieť toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

11. Podaním zo dňa 20.10.2015 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu upresnila petit návrhu zo dňa 13.03.2008. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svojim podaním zo dňa 10.04.2018 zaslala súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Mgr. Tomáš Kováč) upresnenie petitu žaloby

zo dňa 13.03.2008 a žiadala, aby súd vydal nasledovný rozsudok: „Súd zriaďuje bez povinnosti poskytnutia náhrady vecné bremeno (právo in rem) spočívajúce v povinnosti každodobého vlastníka (ako povinného z vecného bremena) pozemku parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 4927 - orná pôda o celkovej výmere 1006 m2, nachádzajúceho sa mimo zastavaného územia mesta X., zapísaného v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Skalica, obec X. a katastrálne územie X. (ďalej len ako „zaťažený pozemok“), v rozsahu vyznačenom podľa geometrického plánu vypracovaného súdom ustanoveným znalcom, strpieť právo každodobého vlastníka (ako oprávneného z vecného bremena) pozemkov parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 4923/1 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 435 m2 a parc. č. 4923/2 - ostatné plochy o celkovej výmere 83 m2, nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia mesta X., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, pre okres Skalica, obec X. a katastrálne územie X., prechodu cez zaťažený pozemok a prejazdu cez zaťažený pozemok motorovým vozidlom, dvojosovým motorovým vozidlom, na pozemky parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 4923/1 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 435 m2 a parc. č. 4923/2 - ostatné plochy o celkovej výmere 83 m2, nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia mesta X., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXXX, pre okres Skalica, obec X. a kat. územie X.. Súd zriaďuje bez povinnosti poskytnutia náhrady vecné bremeno (právo in rem) spočívajúce v povinnosti každodobého vlastníka (ako povinného z vecného bremena) pozemku parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 4927 - orná pôda o celkovej výmere 1006 m2, nachádzajúceho sa mimo zastavaného územia mesta X., zapísaného v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Skalica, obec X. a katastrálne územie X. (ďalej len ako „zaťažený pozemok“), v rozsahu vyznačenom podľa geometrického plánu vypracovaného súdom ustanoveným znalcom, strpieť právo každodobého vlastníka (ako oprávneného z vecného bremena) pozemkov parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 4923/1 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 435 m2 a parc. č. 4923/2 - ostatné plochy o celkovej výmere 83 m2, nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia mesta X., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, pre okres Skalica, obec X. a katastrálne územie X., uloženia a vedenia inžinierskych sietí - vodovodnej, plynovej, elektrickej a kanalizačnej prípojky a ich pokládky, revízie, údržby a servisných prác na zaťaženom pozemku, vrátane práva vstupu na zaťažený pozemok za týmto účelom“.

12. Súd na pojednávaní konanom dňa 05.06.2018 nepripustil zmenu žaloby v zmysle vyššie uvedených návrhov, nakoľko mal za to, že výsledky doterajšieho konania, ktoré bolo začaté pred viac ako desiatimi rokmi, by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keď žalobkyňa požadovala rozšírenie žalobného návrhu (petitu). Žalobkyňa požadovala viac, ako žiadala v pôvodnom návrhu a navyše zriadenie vecného bremena žiadala zriadiť v rozsahu vyznačenom podľa geometrického plánu vypracovaného súdom ustanoveným znalcom, teda žiadala vyhotoviť nový geometrický plán čo by bolo v tak pokročilom štádiu konania nehospodárne a mohlo by konanie zbytočne predĺžiť. Súd nedoručoval uznesenie o nepripustení zmeny žaloby stranám sporu, pretože žalovaný a jeho právny zástupca a taktiež zástupca žalobkyne, splnomocnený na zastupovanie žalobkyne v celom rozsahu, boli prítomní na pojednávaní, na ktorom súd o návrhu na zmenu žaloby rozhodol.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to z dôvodov podľa ust. , , , , , a . Súd prvej inštancie skutkový stav veci nesprávne vyhodnotil a nesprávne je aj jeho právne posúdenie veci. Žalobkyňa svoj nárok na zriadenie vecného bremena odôvodňuje tým, že pozemok parc. č. 4923 je od hranice so žalovaným a jej stavbou - vinohradníckym domčekom na parc. č. 4924 úzky, nemôže tade prejsť najmä s poľnohospodárskymi strojmi, traktorom, a ani vlastným autom do garáže, ktorá je súčasťou vinohradníckeho domčeka. Naviac sa medzi vinohradníckym domčekom a hranicou parc. č. 4923 a 4927 nachádza podzemná pivnica, ktorá je v jej vlastníctve a ktorej statika by mohla byť prejazdom po parc. č. 4923 zaťažená a narušená. Právo žalobkyne na zriadenie vecného bremena

spočívajúceho v práve cesty cez susedný pozemok tzv. právo nevyhnutnej cesty vyplýva z ustanovenia v platnom znení (ďalej len ako „O. z.“): „Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.“

15. Právo cesty v prospech vlastníka môže súd zriadiť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 151o ods. 3 O. z. aj vtedy, keď je táto stavba obkolesená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (napr.: R 60/2006).

16. Žalobkyňa nehnuteľnosti špecifikované v žalobe nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2004, v čase keď prebiehali pozemkové úpravy. V zmysle o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, noví vlastníci neboli účastníkmi konania. V čase keď už bola žalobkyňa vlastníčkou uvedených nehnuteľností, prišlo k zameraniu pozemkov, k vytýčeniu hraníc, avšak došlo k posunu hranice jej pozemku v prospech žalovaného, v dôsledku čoho žalobkyňa nemá možnosť vjazdu do garáže, ktorý sa nachádza z boku vinohradníckeho domčeku. Do tejto garáže sa dostane s vozidlami len tak, že sa s vozidlom vytočí na pozemku parc. č. 4927 vo vlastníctve žalovaného. Z verejnej komunikácie sa môže dostať na pozemok parc. č. 4923 len po pozemku, ktorý je pred vinohradníckym domčekom, avšak pod povrchom parc. č. 4923 je vybudovaná pivnica, cez ktorú nemôže prechádzať, pretože narušuje jej statiku. Za vinohradníckym domčekom na parc. č. 4923 je ovocný sad a vinica do ktorého sa musí dostať traktorom, avšak má tam zasadené ovocné stromy, preto prechádza čiastočne cez pozemok žalovaného parc. č. 4927.

17. Ďalšie dôvody zriadenia vecného bremena žalobkyňa špecifikovala v priebehu súdneho konania:

• na jej pozemky - vinice, ovocný sad - sa nedostane veľkým traktorom, ktorý používajú pri rozvoze hnoja. Týmto traktorom prichádzajú z verejnej komunikácie, ktorá je pred vinohradníckym domčekom, z ľavej strany vinohradníckeho domčeka a to z časti po pozemku žalovaného, pretože jej pozemok je popri vinohradníckom domčeku úzky.

• tiež potrebuje vojsť s malotraktorom do garáže, ktorá je z ľavej časti vinohradníckeho domčeka, avšak do tejto sa nevytočí na jej parcele, čiastočne musí vojsť na pozemok žalovaného.

• jej murovaná žumpa, ktorá sa nachádza pred vinohradníckym domčekom z časti zasahuje do parc. č. 4927, potreba údržby žumpy, výmeny potrubia, na tento účel bolo nutné vykopať jamu na pozemku parc. č. 4927 vo vlastníctve žalovaného. Do žumpy steká odpad z vinohradníckej búdy, nakoľko vinohradnícky domček nie je napojený na verejnú kanalizáciu. Do spisu žalobkyňa doložila listinný dôkaz preukazujúci usadenie žumpy a geodetickú dokumentáciu zamerania splaškovej kanalizácie do žumpy vyhotovenej spoločnosťou GEOSPOL s.r.o., Senica, z ktorej je preukázané, že predmetná žumpa sa z väčšej časti nachádza na parc. č. 4923 a taktiež aj na parc. č. 4927 vo vlastníctve žalovaného. V bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že prípadné náklady na zriadenie iného prístupu k jej stavbe - vinohradníckemu domčeku (prípadne zriadenie inej garáže, do ktorej by mala lepší prístup) budú objektívne tak vysoké a budú výrazne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty, že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Pritom súd prvej inštancie žalobkyňu nevyzval na preukázanie skutočnosti, že takéto prípadné náklady na zriadenie iného prístupu k stavbe by boli neprimerane vysoké a ohľadom takýchto skutočností nevykonal dokazovanie. Neobstojí teda záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa neuzniesla dôkazné bremeno.

18. Okresný súd Skalica ako súd prvej inštancie sa v odôvodení napadnutého rozsudku nesprávne vysporiadal aj s ďalšou podmienkou zriadenia tzv. práva nevyhnutnej cesty rozhodnutím súdu: prístup žalobkyne ako vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak. Táto podmienka bola splnená s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný ako vlastník pozemkov odmietol pozemky alebo len ich časť žalobkyni odpredať a odmietol zriadiť vecné bremeno v prospech žalobkyne na základe zmluvy. Zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe, predstavuje určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorému nie je prístup a vlastníkom priľahlého pozemku v zmysle ustanovenia .

19. Z toho vyplýva, že súd nemôže zamietnuť žalobu vlastníka stavby o takom vyporiadaní iba preto, že navrhovaný rozsah vecného bremena sa mu zdá ako neprimeraný. Súd je v takom prípade povinný za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť takého rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup ku stavbe v nevyhnutnom rozsahu.

20. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vôbec nepreskúmal a neporovnal ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku (žalovaný) s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka stavby (žalobkyňa).Okresný súd Skalica svojím konaním a rozhodnutím porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces. K tomu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.07.2010, sp. zn. .

21. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 05.06.2018 nepripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobkyne (písomné podanie zo dňa 10.04.2018), z dôvodu, že „výsledky doterajšieho konania, ktoré bolo začaté pred desiatimi rokmi, by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keď žalobkyňa požadovala rozšírenie žalobného návrhu (petitu).“Podľa súdu prvej inštancie vyhotovenie geometrického plánu vypracovaného súdom ustanoveným znalcom by bolo nehospodárne a mohlo by konanie zbytočne predĺžiť (?!?).V prípade tohto súdneho konania o určenie existencie práva cesty, v ktorom je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na takom určení, a kde je priebeh cesty, po ktorej má byť právo vykonávané, medzi stranami sporu sporný, bolo nevyhnutné, aby na zodpovedanie týchto odborných otázok súd nariadil znalecké dokazovanie a aby bol vyhotovený znalecký posudok, ktorého súčasťou bude aj geometrický plán na zameranie rozsahu vecného bremena a trasy pre prechod peši a prejazd motorovými vozidlami.

22. Závery a napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Skalica ako súdu prvej inštancie sú vecne nesprávne a v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého rozsudku nemal k dispozícii ani geometrický plán, ani odborné stanovisko ani znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru Geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, ktorý by potvrdzoval záver súdu o tom, že žalobkyňa má umožnený prístup k stavbe so súpisným číslom XXXX vinohradnícky domček na pozemku parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 4924 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 62 m2 a na parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 4923/1 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 435 m2 a parc. č. 4923/2 - ostatné plochy o celkovej výmere 83 m2, nachádzajúce sa mimo zastavaného územia mesta X., zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č.XXXXX, pre okres Skalica, obec X. a katastrálne územie X. - prechod peši a prejazd motorovými vozidlami cez iné pozemky vo vlastníctve žalobkyne. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie túto právne významnú skutočnosť dostatočne neposúdil a nevysporiadal sa so všetkými návrhmi a námietkami žalobkyne.

23. Postup Okresného súdu Skalica ako súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní konanom dňa 05.06.2018 nepripustil zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobkyne a neskôr (na pojednávaní konanom dňa 02.10.2018) rozhodol vo veci samej, bez toho aby mal k dispozícii geometrický plán alebo odborné posúdenie alebo znalecký posudok, je podľa žalobkyne nesprávny a nezákonný.

24. Žalobkyni bola postupom Okresného súdu Skalica ako súdu prvej inštancie odňatá možnosť (právo) konať pred súdom, keďže súd prvej inštancie nepripustením zmeny žaloby neumožnil žalobkyni vykonanie dokazovania za účelom preverenia možnosti prístupu (prechod peši a prejazd motorovými vozidlami) cez sporné pozemky. Týmto postupom Okresný súd Skalica ako súd prvej inštancie zaťažil súdne konanie vadou podľa ustanovenia (odvolací dôvod) a tiež vadou podľa ustanovenia (dovolací dôvod).Zároveň bolo postupom a rozhodnutím Okresného súdu Skalica ako súdu prvej inštancie porušené právo žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu a tiež bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivé súdne konanie, ktoré jej zaručuje článok 6 ods. 1. Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. Na základe skutočností uvedených v žalobe žalobkyne a v ostatných písomných podaniach žalobkyne, resp. právneho zástupcu žalobkyne a v ústnych prednesoch žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaniach a uvedených

v tomto odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica ako súdu prvej inštancie, žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v zmysle ustanovenia a z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia , , , , , a zrušil v obidvoch výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie Okresného súdu Skalica zo dňa 02.10.2018, sp. zn. - 542, a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že Okresný súd Skalica rozhodol v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou NS SR, ÚS SR a ESĽP. Rozsudok Okresného súdu Skalica tak chráni nielen vlastnícke právo a jeho obsah, ale svojim výrokom potvrdil pozíciu tejto ochrany v právnom a demokratickom štáte (tak ako to nakoniec stojí aj v Ústave SR).

26. Žalobkyňa v odvolaní - nevedno prečo - neuviedla, že ani ona sama dôvodnosť svojho podania nikdy netvrdila. Aj priamo z odvolania jasne vyplýva, že žalobkyňa si nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (a teda aj bezdôvodnosť svojho podania) veľmi dobre uvedomuje a vždy uvedomovala. Žalobkyňa totiž podala žalobu, ktorou sa domáhala zriadenia vecného bremena (bez akejkoľvek náhrady), nakoľko má na jej terajšie pozemky (p.č. 4923) a k stavbe "sťažený prístup". Už týmto svojim opisom vylúčila nemožnosť prístupu, ktorá je zákonom stanoveným a nevyhnutným predpokladom vôbec dôvodnosť takejto požiadavky skúmať. Túto sťaženosť si navyše žalobkyňa zavinila svojim konaním (stavebným úradom mesta Skalica označeným za nelegálnu výstavbu) sama.

27. Počas obhliadky na mieste súd zistil, že žalobkyňa má prístup na pozemok v jej vlastníctve dokonca až z dvoch (2) od seba nezávislých verejných komunikácií, z ktorých každá slúži ako prístupová cesta do niekoľkých ďalších vinohradníckych oblastí. Poukázal aj na to, že samotný Stavebný úrad mesta Skalica v stavebnom povolení na stavbu ďalšieho vinohradníckeho domčeka na pozemku vo vlastníctve žalobkyne (v znalosti miestnych pomerov) výslovne uviedol, že žalobkyňa na stavbu musí (a skutočne aj môže) využívať len pozemky vo svojom vlastníctve a nezasahovať do jeho vlastníckych práv. V uvedenom rozhodnutí je uvedené, že žalobkyňa si zriadila ďalšiu žumpu výlučne na svojom pozemku ako aj to, že siete budú vedené vždy výhradne cez jej pozemok, v dôsledku čoho jej odvolanie a jeho obsah pôsobia ešte viac zarážajúco. Domáha sa bezprecedentného zásahu do jeho vlastníckeho práva, ktoré nemá absolútne žiadny zákonný dôvod a navyše naďalej pokračuje v konaní, ktoré neakceptuje jeho vlastnícke právo na tej najvyššej úrovni.

28. Žalobkyňa sa snažila zriadiť vecné bremeno vo svoj prospech na jeho pozemku - parcele č. 4927, k.ú. a obec X., OÚ Skalica - katastrálny odbor, čo nemá žiadny právny podklad, nakoľko nie je absolútne potrebné a navyše ani nie sú splnené zákonné podmienky pre jeho zriadenie (a to dokonca žiadnej z nich, hoci zákon striktne vyžaduje ich kumuláciu).Tým len dochádza z jej strany k zbytočnému a svojvoľnému uplatňovaniu a zároveň bráneniu jeho práva. V tejto súvislosti poukazuje na zákonné znenie a súdnu prax, podľa ktorých je možné zriadiť vecné bremeno tzv. "nutnej cesty" len za kumulácie nasledovných podmienok, a to: (i) vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, (ii) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a (ili) nie sú splnené okolnosti, ktoré zriadenie vecného bremena vylučujú.

29. Už aj z laického pohľadu je zrejmé, že v prípade žalobkyne nie je splnená žiadna z uvedených podmienok, čo nakoniec ani sama žalobkyňa nespochybňuje. Naposledy napríklad vo svojom odvolaní, kde tieto podmienky uvádza, rovnako ako aj potrebu ich kumulatívneho splnenia, hoci správny záver z nich vyvodiť nedokázala (alebo nechcela).

30. Podľa LV č. XXXXX, k.ú. a obec X. je žalobkyňa vlastníčkou, okrem parcely p.č. 4923 aj vlastníčkou nadväzujúcich parciel p.č, 4925 a p.č, 4926.Vstup na tieto parcely je možný z verejnej komunikácii pozemok - p.č, 4946 (LV č. XXXXX - vlastník Mesto Skalica) a súčasne je vlastníčkou parciel susediacich s p.č. XXXX, a to parcely p. č. 4019, p.č. 4018 (LV č. XXXXX) a spoluvlastníčkou (BSM) parciel susediacich s parcelou č. 4925, p.č. 4926, a to parciel p.č. 4920, p.č. 4922 (LV č. XXXX). l na tieto parcely je prístup z verejnej komunikácie p.č. 4946 (LV č. XXXXX).Žalobkyňa ako vlastníčka priľahlého pozemku parcely č. 4923, z ktorej má priamy prístup na verejnú komunikáciu a parcely č. 4925, ktorá susedí s parcelou č. 4923 a parcely 4926, kde je ďalšia prístupová cesta - parcela č. 4946 nemohla

podmienky pre zriadenie vecného bremena vôbec naplniť a preto bola jej žaloba (v zmysle logiky a zásad právneho štátu) vždy odsúdená na zamietnutie. A to už od jej podania, v ktorom ona sama priamo vylúčila dôvodnosť tohto svojho podania. A nakoľko má žalobkyňa na celý pozemok vo svojom vlastníctve zaistený ničím nebránený a ničím neobmedzený prístup, súd ani nemohol v zmysle zákona vecné bremeno zriadiť. Taktiež zo stavebného povolenia vyplýva, že tieto prístupy cez vlastné pozemky žalobkyne neumožňujú bez akéhokoľvek zásahu do jeho práv prejazd aj stavebných mechanizmov.

31. Tieto skutočnosti boli žalobkyni uvedené a nakoľko ich žalobkyňa nerozporovala je zrejmé, že ďalšie predlžovanie súdneho konania musí mať iný dôvod. Tým môže byť neoprávnené využívanie predmetu jeho vlastníckeho práva (napríklad aktuálne na pozemku, kde sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena, nezákonne a bez najmenšej hany zriadila chodník).Potom ako sa žalobkyňa roky (nutne dodať) neúspešne snažila súdne konanie prerušiť začala v súdnom konaní využívať iné obštrukčné dôvody na neustále bezdôvodné predlžovanie konania. Išlo napr. o odročenie z dôvodu, že ani dva mesiace nestačili žalobkyni zastúpenej advokátom na oboznámenie sa s obsahom spisu a zaujatie erudovaného stanoviska (dňa 16.06.2015 bola udelená plná moc pričom pojednávanie sa konalo dňa 08.09.2015), následné odročenie z dôvodu vypovedanie tejto plnej moci a ďalšie odročenie z dôvodu udelenie novej plnej moci aktuálnemu právnemu zástupcovi, ktorý sa musel znova oboznamovať so spisom hoci predtým ako substituent predchádzajúceho zástupcu bol už priamo v tomto súdnom spise. Žalobkyňa opakovane odročovala pojednávania dôvodmi, ktoré NS SR (napr. NS SR č.k. ) opakovane označil za obštrukčné a pokračuje v tom i naďalej. Obštrukcie pokračujú aj v odvolaní žalobkyne, keď súdu vyčíta nevykonanie dôkazu, ktorého vykonanie ponechala žalobkyňa výhradne na úvahe súdu, i napriek tomu, že súd žalobkyňu opakovane na pojednávaní dopytoval, či vykonanie dôkazu teda navrhuje alebo nie. Žalobkyňa vždy odpovedala, že toto ponecháva výhradne na úvahe súdu. Žalobkyňa si nelegálne (v rozpore so stavebným povolením, čo konštatoval aj stavebný úrad mesta Skalica) svojvoľne „posunula“ stavbu „Vinohradnícky dom“ smerom k pozemku v mojom vlastníctve a na pozemku v jeho vlastníctve si svojvoľne zriadila chodník. Stavebný úrad mesta Skalica uviedol, že stavby, pre ktoré žalobkyňa svojvoľne využívala môj pozemok sú nelegálne stavby. Žalobkyňa na jeho pozemku dokonca postavila prístrešok a súd žiadala o zriadenie vecného bremena preto, že jej

- podľa stavebného úradu m, Skalica pravdepodobne nelegálne - postavený prístrešok bráni vo vstupe na jej pozemok z verejnej komunikácie. A to i napriek tomu, že má nezávislý prístup z druhej verejnej komunikácie.

32. Konanie žalobkyne je tak zjavne len snahou nelegálne „okupovať“ pozemky v jeho vlastníctve, čo je v právnom štáte konanie nevyhnuteľne a striktne trestané.

33. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd Trnava Rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 02.10.2018 potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

34. K vyjadreniu žalovaného zaslala písomné stanovisko a doplňujúce stanovisko žalobkyňa. Uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho odvolania zo dňa 30.11.2018 proti rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacích dôvodov a tiež žaloby, zmien žaloby a všetkých svojich doterajších písomných podaní, aj ústnych prednesov žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaniach a tiež všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa priložila k písomným podaniam.

35. Právo cesty v prospech žalobkyne bolo možné zriadiť rozhodnutím súdu, nakoľko vzhľadom na okolnosti veci bolo možné od vlastníka pozemkov (žalovaného) spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.01.2019 k odvolaniu žalobkyne opakovane uvádza skutočnosti, ktoré obsahovali jeho skoršie písomné podania a vyjadrenia na pojednávaniach. Odmieta „argumentáciu“ a tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok na zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu. Neobstojí tiež tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa vo svojom odvolaní nekonkretizovala v čom spočíva porušenie jej práv napadnutým rozhodnutím súdu a že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa navrhla zriadiť vecné bremeno tak, aby právo vlastníka pozemkov (žalovaného) bolo obmedzené čo najmenej. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa preukázala splnenie podmienok zriadenia tzv. práva nevyhnutnej cesty rozhodnutím súdu: prístup žalobkyne ako vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak. Táto podmienka bola splnená s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný ako

vlastník pozemkov odmietol pozemky alebo len ich časť žalobkyni odpredať a odmietol zriadiť vecné bremeno v prospech žalobkyne na základe zmluvy.

36. Žalobkyňa vo svojom odvolaní zo dňa 30.11.2018 proti rozsudku súdu prvej inštancie (na obsah ktorého v celom rozsahu odkazujeme) podrobne skutkovo aj právne vymedzila, v čom spočíva porušenie jej základného práva na spravodlivý súdny proces. V prípade tohto súdneho konania o určenie existencie práva cesty, v ktorom je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na takom určení, a kde je priebeh cesty, po ktorej má byť právo vykonávané, medzi stranami sporu sporný, bolo nevyhnutné, aby na zodpovedanie týchto odborných otázok súd nariadil znalecké dokazovanie a aby bol vyhotovený znalecký posudok, ktorého súčasťou bude aj geometrický plán na zameranie rozsahu vecného bremena a trasy pre prechod peši a prejazd motorovými vozidlami. Súd prvej inštancie nerešpektoval ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej na rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka stavby, pretože náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nutnej cesty súd určí a prizná aj bez návrhu. Administratívne konania, ktoré spomína žalovaný, nemajú žiaden súvis s predmetom tohto súdneho konania. Žalobkyňa v predmetných administratívnych konaniach ako účastník konania len vykonáva a uplatňuje jej subjektívne práva a nároky, ktoré jej priznávajú platné všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky - o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení. Žiada Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, aby na uvedené námietky žalovaného neprihliadal.

37. K stanovisku žalobkyne a k doplňujúcemu stanovisku žalobkyne zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že súd žalobkyni v súlade so zákonom poskytol dostatočnú lehotu na dostatočne fundované vyjadrenie; tak ako ho žalobkyni poskytoval niekoľkokrát v samotnom súdnom konaní. Rovnako ju však tak ako v doterajšom súdnom konaní, nedodržala. Toto konanie žalobkyne, v optike jej každého doterajšieho konania, má zjavne za cieľ len prieťahy v súdnom konaní s cieľom ponechať súd čakať na ňou avizované vyjadrenie (ktoré ale už malo byť obsahom tohto) ďalších pár mesiacov(ak nie priamo rokov) a dosiahnuť tak len ďalšie predlžovanie zásahov do môjho vlastníckeho práva Žalobkyňa mohla náležite a erudovane reagovať už vo svojom vyjadrení zo dňa 02.01.2019, a nemusí venovať tomu môjmu špeciálne samostatné podanie. Nakoniec jej odvolanie už dostatočným spôsobom poukázalo na nedôvodnosť jej žaloby. Záujmom žalobkyne sa tak celkom neskryto stala výhradne snaha predĺžiť súdne konanie a dosiahnuť ďalšiu existenciu stavu, kedy žalobkyňa neoprávnene čerpá výhodu zo zásahov do predmetu môjho vlastníckeho práva. Aj sama žalobkyňa totiž vždy trvala na tom, že ničím nebránený prístup na predmet svojho vlastníctva z verejnej komunikácie má. Na mieste samom sa vykonala obhliadka, pričom po jej ukončení súd žalobkyňu konfrontoval so svojimi zisteniami. Žalobkyňa však zistenie súdu o luxusnom prístupe na predmet jej vlastníctva, a to z dvoch od seba nezávislých verejných komunikácií (navyše bez akýchkoľvek relevantných obmedzení) jednoducho (a v rozpore so skutkovým stavom) nebrala do úvahy a robí tak účelovo dodnes. Ako cieľ žalobkyne sa tak potom javí najmä snaha legalizovať bezdôvodné zabratie predmetu jeho vlastníctva. Uvedené zašlo tak ďaleko, že práve vzhľadom na pretrvávajúce zásahy do jeho vlastníckeho práva je - v snahe im predchádzať - v samotnom stavebnom povolení práve týmto zásahom venované osobitné miesto. Aktuálne žalobkyňa poukazuje aj na rozpor medzi rozhodnutím súdu a ustálenou judikatúrou NS SR (a dokonca aj ÚS SR). Ani jedno takéto rozhodnutie však nevedela uviesť, a to ani v jednom z množstva svojich podaní. Žalobkyňa si tak pravdepodobne len pokúša vytvoriť priestor na ďalšie nezmyselné podanie. NS SR sa však opakovane vyjadril, že poukázanie na jeho ustálenú prax musí byť konkretizované špecifikáciou tejto súdnej praxe, a to minimálne uvedením spisovej značky takýchto rozhodnutí. Napriek množstvu vyjadrení a doplnení svojho odvolania totiž nevysvetlila ani len to, prečo jej osobne sa ňou navrhovaný rozsah vecného bremena zdá primeraný. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd Trnava Rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 02.10.2018 potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

39. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je žaloba o zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 zapísaného v LV XXXX pre obec a k.ú. X. a náhrady trov konania. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

40. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

41. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke a k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

42. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

43. Práva vyplývajúce z vecných bremien vznikajú predovšetkým zo zmlúv. Súd môže zriadiť vecné bremeno len v prípadoch, keď mu zákon umožňuje. Súd môže zriadiť vecné bremeno pri vyporiadaní neoprávnenej stavby ( ), pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci ( ) a pre zabezpečenie tzv. nevyhnutnej cesty ( ). Základnou podmienkou pre zriadenie práva cesty ako vecného bremena podľa citovaného ustanovenia je skutočnosť, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Právo cesty zároveň musí byť zaistené k verejnej ceste (miestnej alebo účelovej komunikácii), ak je viac možností, ako prístup zaistiť, musí byť vybratý ten, ktorý najmenej zaťažuje vlastníka pozemku, cez ktorý má cesta viesť. Všetky uvedené skutočnosti súčasne musí preukázať počas konania žalobca, na ňom je dôkazné bremeno.

44. Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa , ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú nasledovné:

- Navrhovateľ musí byť výslovne vlastníkom stavby, ku ktorej chce zriadiť prístup. Nie je možné sa domáhať na základe vyššie citovaného ustanovenia prístupu iba napríklad k pozemku.

- Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii.

- Prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd nezriadi v prípade, ak má jeho navrhovateľ zabezpečený prístup na základe obligačného práva (napríklad zmluva so susedom na dobu určitú umožňujúca prístup k stavbe kvôli stavebným úpravám po susediacom pozemku alebo konkludentná dohoda so susedom o práve chodiť cez jeho pozemok), alebo ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve, napríklad i rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 17. 02. 2006 sp. zn. .

45. Tak ako uviedol súd prvej inštancie vyššie, relevantným pre zriadenie tohto vecného bremena nie je ani zabezpečenie pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu vlastníka stavby alebo skutočnosť, že by pre realizáciu prístupu nemusel vykonať stavebné úpravy.

46. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

47. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila.

48. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti.

49. Z vykonaného dokazovania, však nevyplýva, že žalobkyňa spĺňa predpoklady, aby mohlo byť v zmysle jej návrhu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemky žalovaného. Nie je splnená podmienka, podľa ktorej vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku. Čo sa rozumie pod pojmom priľahlý pozemok je už vyššie uvedené a súd prvej inštancie presne definoval, ktoré pozemky sú vo vlastníctve žalobkyne a cez ktoré má možnosť dostať do garáže. Žalobkyňa síce poukazuje na judikát NS, kde „Právo cesty v prospech vlastníka môže súd zriadiť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia aj vtedy, keď je táto stavba obkolesená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (napr.: R 60/2006)“.Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobkyňa je vlastníčkou priľahlých pozemkov a má možnosť dostať sa cez svoje pozemky k verejnej komunikácii. Ďalšou podmienkou je, že prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Pokiaľ žalobkyni v prístupe k svojej stavbe bránili skutočnosti, pre ktoré sa nevie dostať ku svojej stavbe, opäť bolo dôkazné bremeno na jej strane. Ak, ale nie je splnená už len jedna z týchto podmienok, je irelevantné sa zaoberať ďalšími skutočnosťami potrebnými pre zriadenie vecného bremena, pretože už uvedené vylučuje možnosť žalobe vyhovieť. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku v tom, že za vinohradníckym domčekom na parc. č. 4923 je ovocný sad a vinica, do ktorého sa musí dostať traktorom, avšak má tam zasadené ovocné stromy, preto prechádza čiastočne cez pozemok žalovaného parc. č. 4927, táto je irelevantná, pretože tak ako už uviedol súd prvej inštancie právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku.

50. Odvolacia námietka žalobkyni v tom, že súd rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii geometrický plán, odborné posúdenie alebo znalecký posudok, prípadne že ju súd mal vyzvať na doplnenie dokazovania ohľadom preukázania skutočnosti, že prípadné náklady na zriadenie iného prístupu k stavbe by boli neprimerane vysoké a v tom, že ohľadom týchto skutočností nevykonal súd sám dokazovanie, nie je správna. Žalobkyňa tiež poukazovala na ust. . Treba prihliadnuť na tú skutočnosť, že prvoradým a hlavným dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol, nebolo nepreukázanie toho, že takéto náklady na zriadenie práva cesty by boli pre žalobkyňu neprimerané. Pokiaľ sa dožadovala zriadenia vecného bremena zriadenia práva cesty, dôkazné bremeno v preukázaní toho, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre ich zriadenie spočívalo na nej a nezvládnutie tohto dôkazného bremena bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedeného dôvodu, je nedôvodná námietka žalobkyne v tom, že súd svojím konaním a rozhodnutím porušil jej právo na súdnu ochranu, keď navyše rozhodnutie NS SR pod sp. zn. sa týka skutkovo inej veci. Preto odvolací súd síce nespochybňuje argumentáciu žalobkyne v tom, že súd je povinný za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup ku stavbe v nevyhnutnom rozsahu, avšak nariadenie znaleckého dokazovania z toho dôvodu ako aj vyhotovenie geometrického plánu môžu obstáť iba v prípade splnenia a preukázania podmienok pre zriadenie vecného bremena, a o taký prípad v danej veci nešlo.

51. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že

na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

52. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. „Pokiaľ ide o nepripustenie zmeny žaloby odvolací súd udáva, že k zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena návrhu nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak sú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie sa použije v sporovom konaní a ak konanie bolo začaté na návrh alebo ak bol v jeho priebehu urobený určitý návrh, tiež v nesporovom konaní.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. ) „Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby.“

53. Nová práva úprava precizuje inštitút zmeny žaloby. Ustanovenie ustanovuje, kedy súd nepripustí zmenu žaloby. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že výsledky doterajšieho konania, ktoré bolo začaté pred viac ako desiatimi rokmi, by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keď žalobkyňa požadovala rozšírenie žalobného návrhu petitu), naviac za stavu, keď dôkazné bremeno spočívalo na žalobkyni. Za danej situácie, spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu žalobkyni na zmenu žaloby nemôže ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.

54. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia.

55. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

56. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

57. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

58. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako i v závislom výroku o trovách konania, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (, ).

59. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd priznal podľa a náhradu trov odvolacieho konania, keď neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

60. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).