Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-30-2021.pdf
PDF · 167.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: H+H konstrukt s.r.o., so sídlom Nešporova 3, 909 01 Skalica, IČO: 44 340 699, právne zastúpený: JAKUBEK & PARTNERS, s.r.o., Panenská 5, 811 03 Bratislava, IČO: 50 099 175, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ A. B. C., bytom D. XX, XXX XX B., právne zastúpený: Mgr. Mário Arbet, advokát so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, 2/ A. E. D., bytom E. XX, E., 3/ A. F. G., D. XX, E., právne zastúpená: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2021/005876-005 zo dňa 18.03.2021, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2021/005876-005 zo dňa 18.03.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
Ďalším účastníkom v 1/ až v 3/ rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
Mesto Skalica ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím prvého stupňa č. 3123/2007 zo dňa 09.09.2020 podľa § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) podľa ustanovení § 39a ods. 4 a § 66 stavebného zákona povolil stavbu „ Oplotenie medzi parcelami č. 4927 a č. 4932“ (medzi pozemkami parc. č. 4927 a č. 4923/1) na pozemku parc. č. 4927 v kat. úz. E., vinohradnícka lokalita H., pre stavebníka A. B. C., bytom D. XX, XXX XX B. (ďalší účastník v 1/ rade; ďalej v texte aj „stavebník“, príp. označením podľa jeho procesného postavenia v tomto konaní) a pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil záväzné podmienky.
Uvedené rozhodnutie prvého stupňa napadla odvolaním účastníčka stavebného konania A. F. G., D. XX, E. (v tomto konaní ďalší účastník v 3/ rade) a žiadala napadnuté stavebné povolenie zrušiť. Svoj návrh na zrušenie predmetného stavebného povolenia dôvodila nemožnosťou zabezpečenia prístupu z jej susediaceho pozemku k stavbe nachádzajúcej sa na tomto pozemku (vinohradníckemu domu), ktorý je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti H+H konstrukt s.r.o., so sídlom Nešporova 3, Skalica (žalobcu), ktorý sa od ďalšej účastníčky v 3/ rade domáha umožnia prístupu k uvedenej stavbe vinohradníckeho
domu a dal jej na vedomie, že za účelom zabezpečenia práva prístupu k stavbe v jeho vlastníctve podal dňa 20.10.2020 (na Okresný súd Skalica, sp. zn. 1C/15/2020) voči jej osobe a voči susediacemu stavebníkovi (ďalšiemu účastníkovi v 1/ rade) žalobu o zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve pešieho prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky parc. č. 4923/1 v jej vlastníctve a parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka, na ktorej sa má stavať oplotenie podľa napadnutého stavebného povolenia. Zároveň dala do pozornosti, že do stavebného konania by mal byť pribratý ďalší účastník stavebného konania, a to nový vlastník stavby – vinohradníckeho domu, obchodná spoločnosť H+H konstrukt s.r.o., ktorej túto stavbu predala. Okrem uvedených námietok odvolateľka namietala negatívny vplyv povolenej stavby oplotenia na charakter vinohradníckej oblasti a na okolité životné prostredie, pričom konajúci stavebný úrad neskúmal otázku, či a aký negatívny vplyv bude mať povolená stavba oplotenia na existujúcu flóru a jej korene, ako aj na odtekanie dažďovej vody v blízkosti vinohradníckeho domu stojaceho na pozemku ďalšej účastníčky v 3/ rade, keď má byť oplotenie dlhé 60 m s betónovými základmi. S poukazom na vyššie uvedené prebiehajúce konanie vo veci návrhu žalobcu na zriadenie vecného bremena na Okresnom súde Skalica sp. zn. 1C/15/2020 odvolateľka navrhla prerušiť odvolaním napadnuté stavebné konanie do právoplatného skončenia uvedeného súdneho konania vo veci zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka vinohradníckeho domu (žalobcu). K podanému odvolaniu sa vyjadril stavebník, ktorý dal do pozornosti, že predmetný vinohradnícky domček odvolateľka predala obchodnej spoločnosti H+H konstrukt s.r.o. (žalobcovi), v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom I. G., syn odvolateľky A. F. G., a teda v čase kúpy predmetnej stavby mal vedomosť o prístupe k tejto nehnuteľnosti. Oponoval tvrdeniu odvolateľky o zmene skutkového stavu, pretože podľa názoru stavebníka je tento rovnaký, avšak odvolateľka odmieta rešpektovať zákonnú úpravu a stavbu oplotenia mu marí už od roku 2007. V tejto súvislosti stavebník argumentoval, že zmena vlastníckeho práva k parcele, ktorá vôbec nesusedí s jeho pozemkom, je v tomto konaní logicky irelevantnou. Zároveň poukázal na to, že samotná stavba vinohradníckeho domčeka bola zohľadnená v rozhodnutí stavebného úradu o povolení stavby predmetného oplotenia, keďže k miestnemu šetreniu prišlo v deň kolaudačného konania na vinohradnícky domček A. G. (následne prevedený na synovu firmu). Stavebník dal do pozornosti, že kolaudácia nebola povolená, pretože A. G. opakovane nesplnila jej stavebným úradom uloženú povinnosť mesta Skalica, pričom stavebný úrad o stavbe oplotenia mal vedomosť aj v čase vydania stavebného povolenia na predmetný vinohradnícky domček a uvedené argumenty zohľadnil ešte vtom čase. V priebehu odvolacieho konania žalobca predložil dňa 10.02.2021 žalovanému ako konajúcemu odvolaciemu správnemu orgánu žiadosť o zrušenie napadnutého rozhodnutia stavebného úradu č. 3123/2007 zo dňa 09.09.2020 (opraveného listom č. 3123/2007 zo dňa 14.07.2021) a o vstúpenie do konania. Svoju žiadosť dôvodil právnou skutočnosťou, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.09.2020 a návrhu na vklad vlastníckeho práva, nadobudol žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnosti v kat. ú. E., obec: E., okres: Skalica, vedené Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, na LV č. XXXXX, a to pozemok parcely registra „C“ č. 4923/2 - ostatná plocha o výmere 83 m2 a vinohradnícky dom na ňom stojaci. Žalobca ďalej uviedol, že následne bol zo strany predávajúcej informovaný, že prebieha stavebné konanie o vydanie povolenia na plot na susediacom pozemku parc. č. 4927 v kat. ú. E., ktoré doposiaľ nemalo byť právoplatne skončené a je vedené na stavebnom úrade mesta Skalica pod č. k. 3123/2007. Tento pozemok susedí v blízkosti parcely a stavby, ktorú nadobudol do vlastníctva. Ďalej žalobca listom zo dňa 16.10.2020 príslušnému stavebnému úradu oznámil vstup do konania so žiadosťou o umožnenie nahliadnutia do spisu a doručenie posledných rozhodnutí vydaných vo veci, aby sa k stavebnému konaniu mohol vyjadriť. Žalobca tiež oznámil, že podal žalobu na zriadenie vecného bremena práva prechodu na príslušný súd (Okresný súd Skalica, sp. zn. 1C/15/2020) a žiadal príslušný stavebný úrad o prerušenie konania do právoplatného skončenia súdneho konania. O odvolaní účastníčky stavebného konania A. F. G. rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2021/005876-005 zo dňa 18.03.2021 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie mesta Skalica č. 3123/2007 zo dňa 09.09.2020 o umiestnení a povolení stavby predmetného oplotenia potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žiadosti žalobcu - obchodnej spoločnosti H+H konstrukt s.r.o. o priznanie postavenia účastníka konania žalovaný s poukazom na subsidiárne použitie správneho poriadku v územnom a stavebnom konaní pre účely určenia okruhu účastníkov konania v zmysle ustanovení § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona uviedol, že s poukazom na znenie ustanovení § 34 a § 59 stavebného zákona, žalobca spĺňa podmienky pre priznanie postavenia účastníka stavebného konania a do tohto vstupuje v rámci odvolacieho konania. Žalovaný zároveň konštatoval, že odvolací orgán sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vysporiada aj s námietkami do konania vstupujúceho žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na skutočnosť, že stavebný úrad mesto Skalica neopomenul žalobcu ako účastníka konania, keďže tento sa stal vlastníkom susednej nehnuteľnosti na pozemku parc. č. 4923/2 v kat. úz. E. až po vydaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia mesta Skalica č. 3123/2007 zo dňa 09.09.2020. V rámci dôvodov zamietnutia odvolania žalovaný uviedol, že v zlúčenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním stavebný úrad skúmal predložený návrh stavby v zmysle ustanovení § 37 a 62 stavebného zákona, predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území, ochrany zdravia a života ľudí, posúdil, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žalovaný s poukazom na obsah administratívneho spisu a na predloženú projektovú dokumentáciu vyhodnotil, že po ich preskúmaní v zmysle § 8 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) a § 62 stavebného zákona predmetná stavba „ Oplotenie medzi parcelami č. 4927 a č. 4932“ na pozemku parc. č. 4927 v kat. úz. E., vinohradnícka lokalita H. spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ďalej poukázal na ustanovenie § 12 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), upravujúce podmienky oplotenia pozemku. V súvislosti s navrhovanou stavbou oplotenia konkretizoval, že toto bude vysoké 1,8 m, od výšky 1,1 m bude priehľadné – pletivové, kopírujúce terén a jeho súčasťou bude betónový základový pás, pričom dĺžka oplotenia bude 60 m. Žalovaný dal do pozornosti úpravu regulácie oplotenia v regulačnom bloku VI – vinohradníctvo, upraveného v záväznej časti Územného plánu mesta Skalica (schváleného uznesením č. 141/2008 zo dňa 19.06.2008, záväzná časť vyhlásená VZN č. 1/2008 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu mesta Skalica), konštatujúc, že umiestnenie predmetnej stavby oplotenia je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Skalica. Zároveň žalovaný konštatoval, že navrhovanou stavbou oplotenia nebude zamedzené využívanie susedných nehnuteľností a jestvujúce podmienky na pozemkoch odvolateľov sa nezmenia. K námietkam odvolateľky A. F. G. a obchodnej spoločnosti H+H konstrukt s.r.o., týkajúcim sa zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Okresný súd Skalica žalobu A. G. F. rozsudkom sp. zn.: 2C/253/2008-542 zo dňa 02.10.2018 o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka zamietol ako nedôvodnú a Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn.: 23Co/75/2019-625 zo dňa 23.09.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný dal do pozornosti, že rozsudok Okresného súdu Skalica v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava v súdnom konaní nadobudol dňa 14.11.2019 právoplatnosť. V tejto súvislosti dôvodil, že súdne konanie bolo právoplatne skončené, preto je zrejmé, že pominula predbežná otázka a zákonné dôvody pre prerušenie stavebného konania. V nadväznosti na uvedené dodal, že podanie žaloby spoločnosťou H+H konstrukt s.r.o., so sídlom Nešporova 3, Skalica v zastúpení konateľom spoločnosti I. G., na Okresný súd Skalica o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka zo dňa 20.10.2020, nie je dôvodom na prerušenie odvolacieho konania vo veci povolenia predmetnej stavby, pretože súd druhej inštancie, Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn.: 23Co/75/2019-625 zo dňa 23.09.2019 zamietol tento istý predmet žaloby, ako podala predmetná spoločnosť. Žalovaný argumentoval, že zohľadňujúc zásadu „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci) nepreruší odvolacie konanie, pretože už bolo v predmetnej veci raz rozhodnuté, a to zamietnutím žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka.
Rozsah žaloby a jej dôvody
Žalobca v zákonom stanovenej lehote napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu mesta Skalica a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Uviedol, že je vlastníkom vinohradníckeho domu na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 4923/2, v katastrálnom území E. - vinohradnícka lokalita H., ako aj pozemku pod týmto domom. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.09.2020 a návrhu na vklad vlastníckeho práva od pani F. G. (ďalšia účastníčka v 3/ rade – poznámka správneho súdu). Vlastník susediacich pozemkov parcely registra „C“ parc. č. 4927, pre katastrálne územie: E., požiadal mesto Skalica o vydanie stavebného povolenia na stavbu oplotenia medzi pozemkami parc. č. 4927 a 4932 (v konaní pod č. k. 2123/2007).
V súvislosti s uplatnením svojich procesných práv a realizovaných procesných úkonov v predmetnom územnom a stavebnom konaní žalobca dal do pozornosti, že listom zo dňa 16.10.2020 žalobca príslušnému stavebnému úradu oznámil vstup do konania a požiadal mesto o sprístupnenie administratívneho spisu. Listom zo dňa 21.10.2020 príslušnému stavebnému úradu, mestu Skalica, zaslal návrh na prerušenie stavebného konania č. 3123/2007 z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu. Následne žalobca listom zo dňa 04.02.2021 písomne urgoval príslušný stavebný úrad, aby mu umožnil nahliadnuť do administratívneho spisu a aby mu boli doručené rozhodnutia, ktoré príslušný stavebný úrad vydal po oznámení žalobcu o vstupe do konania. Rovnako žalobca príslušný druhostupňový orgán upozornil, že príslušný stavebný úrad opomenul účastníka stavebného konania, a to listom zo dňa 04.02.2021.
S poukazom na uvedené žalobca namietal, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca do konania nikdy prizvaný nebol a nebolo mu umožnené nahliadnuť do spisu. Bolo mu doručené až konečné rozhodnutie žalovaného, v ktorom žalovaný rozhodol o odvolaní účastníčky konania F. G.. V napadnutom rozhodnutí síce konštatoval, že žalobca je/bol účastníkom odvolacieho konania a že sa vysporiada vo svojom rozhodnutí aj s námietkami žalobcu, avšak opomenul skutočnosť, že so žalobcom reálne ako s účastníkom konania nikdy nekonal, a teda tento nemohol riadne predniesť svoje námietky.
Namietajúc, že mu nebola daná možnosť nahliadnuť do spisu, trval žalobca na tom, že boli porušené jeho práva ako účastníka konania, a to najmä právo oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Tento postup žalovaného považuje žalobca za nezákonný. Dal do pozornosti, že ako účastník konania upozorňoval na porušenie a obmedzenie svojich práv v prípade oplotenia medzi pozemkami, informoval príslušný úrad o podaných žalobách a návrhoch (návrh na prerušenie konania, návrh na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu). V tejto súvislosti žalobca namietal, že s týmito skutočnosťami sa však žalovaný ako príslušný odvolací orgán vysporiadal s krátkym konštatovaním „bolo zistené, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania ...“ a „navrhovanou stavbou nebude zamedzené využívanie susedných nehnuteľností a jestvujúce podmienky na pozemkov odvolateľov sa nezmenia.“ Uvedené odôvodnenie je podľa názoru žalobcu vágne, arbitrárne, a tým pádom aj nepreskúmateľné.
Konštatovanie žalovaného o tom, že iný účastník konania bol v súdnom konaní neúspešný (F. G., sp. zn. 2C/253/2008, vedená na Okresnom súde Skalica), prejudikuje aj neúspešnosť iného účastníka (žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/15/2020 na Okresnom súde Skalica) v novom súdnom konaní (v prípade neexistencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keďže nejde skutkovo o tú istú vec), žalobca označil za nesprávnu právnu úvahu, pretože skutkovo je situácia úplne odlišná ako v súdnom konaní vedenom druhým účastníkom.
Žalobca zopakoval žalobné námietky, že správny orgán prvého ani druhého stupňa nekonal so žalobcom ako účastníkom konania, nebolo mu umožnené nahliadnuť do spisov, nemohol sa vyjadriť k jednotlivým tvrdeniam, skutočnostiam, správny orgán prvého ani druhého stupňa ho vôbec neinformovali o konaní, a to napriek opakovaným výzvam a urgenciám.
Ďalej žalobca vyjadril nesúhlas s výrokom rozhodnutia žalovaného ako aj s výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, namietajúc, že v oboch napadnutých rozhodnutiach absentuje právne relevantné odôvodnenie, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vecne nesprávne a nezákonné. Administratívne rozhodnutia oboch stupňov podľa názoru žalobcu vychádzajú z nedostatočne, resp. nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v oboch napadnutých rozhodnutiach absentuje riadne a náležité odôvodnenie, čím sa tieto rozhodnutia stali nepreskúmateľnými.
Z procesných pochybení žalobca taktiež namietal, že mu ani jeden zo správnych orgánov nedoručili vyjadrenie ani odvolanie účastníka stavebného konania, ani ďalšie listiny, ktoré boli správnemu orgánu doručované. Pritom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o odvolaní podrobne cituje obsah písomných podaní.
V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že postupom správneho orgánu prvého stupňa, resp. postupom žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, bola porušená rovnosť účastníkov administratívneho konania a žalobcovi bola odňatá možnosť (právo) konať pred správnym orgánom a reagovať na tvrdenia a argumentáciu ostatných účastníkov konania, čím mu bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca dôvodil, že bol zároveň opomenutý účastník konania a správny orgán prvého stupňa mu svoje rozhodnutie a ďalšie podania vôbec nedoručil, dodajúc, že právny predchodca žalobcu však proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal riadny opravný prostriedok a vyčerpal pred podaním žaloby riadny opravný prostriedok – odvolanie podľa ustanovenia § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).
Žalobca taktiež namietal, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nedostatočne, resp. nesprávne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bol prijatý nesprávny právny záver, teda žalovaný vec nesprávne skutkovo vyhodnotil a nesprávne právne posúdil. Žalobca dodal, že správne orgány oboch stupňov postupovali veľmi formalisticky, čím svojim postupom a rozhodnutiami porušili práva a právom chránené záujmy žalobcu ako vlastníka pozemku. Argumentoval, že vlastnícke právo je ústavou garantované právo mať vo vlastníctve veci a majetok (majetok a iné majetkové práva) a nerušene takéto veci a majetok užívať a je výrazom vlastníckej (právnej) suverenity vlastníka. V tejto súvislosti žalobca zastal názor, že napadnuté rozhodnutia oboch stupňov vo veci stavebného povolenia vytvárajú riziko začatia a vedenia ďalších sporov, keďže ku dňu podania tejto správnej žaloby nemá žalobca umožnený prístup k svojim nehnuteľnostiam, dodajúc, že v odvolaní zo dňa 20.10.2020 pani G. upozornila stavebný úrad na prebiehajúce súdne konania vedené voči nej a stavebníkovi, začaté na návrh žalobcu. Žalobca dôvodil, že je v situácii, kedy je síce formálne vlastníkom nehnuteľnosti, ale fakticky nemôže realizovať žiadne z oprávnení tvoriacich obsah vlastníckeho práva (právo vec držať, disponovať s ňou, užívať ju a brať z nej pôžitky). Výstavba oplotenia, ktorá by po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na mieste prebehla, by vytvorila nezvratnú situáciu a v podstate vylučuje restitutio in integrum (navrátenie pozemku do pôvodného stavu), a to napriek tomu, že v prospech žalobcu svedčí vlastnícke právo k priľahlému pozemku a s tým spojené právo prechodu cez susedné pozemky.
V nadväznosti na uvedené namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so vznesenými námietkami a nevysporiadal sa riadne so všetkými odvolacími dôvodmi a tvrdeniami pani G. obsiahnutými v jej odvolaní, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca mal za to, že námietky žalobcu obsiahnuté v tejto správnej žalobe, odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný aj správny orgán prvého stupňa konali v rozpore so zákonom a nad rámec oprávnení orgánu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutia oboch stupňov porušujú princíp právnej istoty a dostávajú žalobcu do pozície, keď sa po splnení všetkých zákonných povinností žalobcu v konaní nemôže dovolať svojich práv a právom chránených záujmov a postupu správneho orgánu, ktorý by bol v súlade so správnym poriadkom a v súlade so zákonom o vyvlastňovaní. Namietal, že bol ukrátený na
svojich právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím žalovaného a postupom žalovaného a tiež rozhodnutím a postupom správneho orgánu prvého stupňa a preto žiada, aby správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného a zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa a ich súlad s hmotným právom Slovenskej republiky, hmotným právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.
Na podporu svojej argumentácie a opodstatnenosti žalobných bodov, napádajúcich nezákonnosť predmetných administratívnych rozhodnutí a formalistický prístup konajúcich správnych orgánov pri rozhodovaní vo veci predmetného stavebného povolenia, žalobca s poukazom na ústavný princíp legality štátnej moci, vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dal do pozornosti citácie z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 58/2001 zo dňa 31.10.2011, sp. zn. II. ÚS 50/2001, sp. zn. II. ÚS 22/2002, sp. zn. III. ÚS 341/2007, sp. zn. PL. ÚS 32/1995) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sž 27/1999 zo dňa 28.09.1999, sp. zn. 8 Sžp 1/2010, R 75/1998).
V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval podľa zmyslu a účelu zákona, najmä správneho poriadku (nechránil záujmy žalobcu ako právnickej osoby, nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, neposkytol mu ako účastníkovi konania žiadnu pomoc, nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu vybaveniu veci).
Žalobca mal za to, že okrem zásahu do jeho základných práv, zaručených mu Ústavou Slovenskej republiky a do ostatných práv žalobcu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, došlo v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného aj k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu (podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky) a k závažnému porušeniu princípu právnej istoty u žalobcu. Žalobca považuje za preukázané, že zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, by došlo k náprave nezákonného stavu a k náprave porušených práv a záujmov žalobcu a k náprave porušeného princípu právnej istoty.
Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov
Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Zopakoval priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že toto spĺňa podmienky zákonnosti a správnosti, pričom žalovaný správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal s dôvodmi odvolania, zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a reagoval na dôvody odvolania. K námietkam žalobcu, že s ním žalovaný a ani stavebný úrad nekonali ako s účastníkom stavebného konania, nebola mu daná možnosť nahliadnuť do spisu, boli porušené jeho práva ako účastníka konania, a to najmä právo oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, žalovaný uviedol, že k týmto dôvodom žaloby sa vyjadril žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí o odvolaní č. OU-TT-OVBP2-2021/005876-005 zo dňa 18.03.2021, ktoré žalovaný považuje za dostatočné.
S poukazom na ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona a na ustanovenia § 34 a § 59 stavebného zákona, osobitne upravujúce okruh účastníkov konania územného konania a okruh účastníkov stavebného konania, žalovaný uviedol, že žalovaný správny orgán konal so žalobcom v odvolacom konaní ako s účastníkom konania.
Vo vzťahu k obsahu napadnutých stavebných rozhodnutí žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že v týchto absentuje riadne a náležité odôvodnenie. Žalovaný zopakoval, že preskúmal spisový materiál
a predloženú projektovú dokumentáciu v zmysle ustanovenia § 62 stavebného zákona a ustanovenia § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a zistil, že predmetná stavba „Oplotenie medzi parcelami č. 4927 a 4932“ na pozemku parc. č. 4927 v kat. ú. E., vinohradnícka lokalita H., spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že pod pojmom verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi sa rozumejú najmä ciele a zámery územného plánovania, vyjadrené v územnoplánovacej dokumentácii, územnoplánovacích podkladoch a v územnom rozhodnutí, ďalej starostlivosť o životné prostredie, najmä ochranu jeho základných zložiek pôdy, vody, ovzdušia, ako aj základné požiadavky na stavby podľa zákona a všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vrátane požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, upravené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, a v neposlednom rade osobitné záujmy chránené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov v konaniach podľa stavebného zákona (orgány požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí, ochrany zdravia ľudí, ochrany ovzdušia, prírody a krajiny, odpadového hospodárstva a pamiatkovej starostlivosti, a všetky ďalšie podľa druhu a účelu stavby, ktorá je predmetom konania). Opodstatnenosť a zákonnosť vydania stavebného povolenia na predmetné oplotenie žalovaný dôvodil citáciou všeobecne záväznej úpravy povinného oplotenia pozemku zastavaného stavbou podľa ustanovenia § 12 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., v zmysle ktorého pozemok zastavaný stavbou musí byť oplotený, ak
a) stavba môže pôsobiť nepriaznivo na životné prostredie, b) treba zamedziť voľný pohyb osôb alebo zvierat, c) stavbu treba chrániť pred okolitými vplyvmi, d) stavbu treba chrániť pred vstupom neoprávnenej osoby.
K podmienkam oplotenia pozemku žalovaný citoval odsek 2 § 12 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého oplotenie nesmie
a) svojím rozsahom, tvarom a použitým materiálom narušiť charakter stavby na oplocovanom pozemku a v jeho okolí, b) zasahovať do rozhľadového poľa pripojenia stavby na pozemnú komunikáciu, c) ohrozovať bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a iných osôb.
V súvislosti s navrhovanou stavbou oplotenia žalovaný zopakoval, že toto bude vysoké 1,8 m, od výšky 1,1 m bude priehľadné – pletivové, kopírujúce terén a jeho súčasťou bude betónový základový pás, pričom dĺžka oplotenia bude 60 m. Tak ako aj v napadnutom rozhodnutí dal žalovaný opakovane do pozornosti úpravu regulácie oplotenia v regulačnom bloku VI – vinohradníctvo, upraveného v záväznej časti Územného plánu mesta Skalica (schváleného uznesením č. 141/2008 zo dňa 19.06.2008, záväzná časť vyhlásená VZN č. 1/2008 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu mesta Skalica). V nadväznosti na uvedené dôvodil správnosť skutkových a vecných záverov konajúcich správnych orgánov konštatovaním, že umiestnenie predmetnej stavby oplotenia je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Skalica, doplniac, že navrhovanou stavbou oplotenia nebude zamedzené využívanie susedných nehnuteľností a jestvujúce podmienky na pozemkoch odvolateľov sa nezmenia. Vo vzťahu k procesným námietkam, napádajúcim nevyhovenie žiadosti žalobcu o priznanie postavenia účastníka konania žalovaným, tento s poukazom na subsidiárne použitie správneho poriadku v územnom a stavebnom konaní pre účely určenia okruhu účastníkov konania v zmysle ustanovení § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona uviedol, že v zmysle ustanovení § 34 a § 59 stavebného zákona, žalobca spĺňal podmienky pre priznanie postavenia účastníka stavebného konania a do tohto vstúpil v rámci odvolacieho konania. Žalovaný zároveň konštatoval, že odvolací orgán sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vysporiadal aj s námietkami do konania vstupujúceho žalobcu a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že stavebný úrad mesto Skalica neopomenul žalobcu ako účastníka konania, keďže tento sa stal vlastníkom susednej nehnuteľnosti na pozemku parc. č. 4923/2 v kat. úz. E. až po vydaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia mesta Skalica č. 3123/2007 zo dňa 09.09.2020. V rámci dôvodov zamietnutia odvolania žalovaný uviedol, že v zlúčenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním stavebný úrad skúmal predložený návrh
stavby v zmysle ustanovení § 37 a 62 stavebného zákona, predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území, ochrany zdravia a života ľudí, posúdil, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.
V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom zamýšľaného zriadenia vecného bremena v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka, žalovaný zopakoval dôvody z napadnutého rozhodnutia, dajúc do pozornosti, že Okresný súd Skalica žalobu A. G. F. rozsudkom sp. zn.: 2C/253/2008-542 zo dňa 02.10.2018 o zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka, zamietol ako nedôvodnú a Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn.: 23Co/75/2019-625 zo dňa 23.09.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozsudok Okresného súdu Skalica v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2019. V tejto súvislosti dôvodil, že súdne konanie bolo právoplatne skončené, preto je zrejmé, že pominula predbežná otázka a zákonné dôvody pre prerušenie stavebného konania. V nadväznosti na uvedené dodal, že podanie žaloby spoločnosťou H+H konstrukt s.r.o., so sídlom Nešporova 3, Skalica v zastúpení konateľom spoločnosti I. G., na Okresný súd Skalica o zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka zo dňa 20.10.2020, nebolo dôvodom na prerušenie odvolacieho konania vo veci povolenia predmetnej stavby, pretože súd druhej inštancie, Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn.: 23Co/75/2019-625 zo dňa 23.09.2019 zamietol tento istý predmet žaloby, ako podala predmetná spoločnosť. Žalovaný argumentoval, že zohľadňujúc zásadu „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci) neprerušil odvolacie konanie, pretože už bolo v predmetnej veci raz rozhodnuté, a to zamietnutím žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 4927 vo vlastníctve stavebníka. Ďalší účastník v 1/ rade A. B. C. vo vyjadrení k obsahu žaloby a v jeho doplnení navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyjadril nesúhlas s jej podaním, majúc za to, že napadnuté rozhodnutie je právne a vecne správne, pričom žalobca nikdy nepreukázal opak. Žalobu označil za vágnu, arbitrárnu a nepreskúmateľnú, pretože neobsahuje základné náležitosti, navyše je podaná zjavne neoprávnenou osobou, čo zakladá dôvod na odmietnutie žaloby. Ďalší účastník dal do pozornosti, že hoci ako zákonné dôvody podania žaloby uvádza takmer všetky podľa § 191 ods. 1 SSP (s výnimkou dvoch), tieto v žalobe nijako nekonkretizuje. Ku genéze napadnutého stavebného konania ďalší účastník v 1/ rade uviedol, že návrh na samotné stavebné konanie podal ešte v roku 2007, žiadal o vydanie stavebného povolenia na oplotenie, ktoré sa v danej lokalite a medzi jednotlivými parcelami (vinohradmi) bežne nachádza. Oplotenie malo len chrániť jeho majetok, ktorý bol aj v nasledujúcich rokoch opakovane ničený, ako streľba do dvier, zničenie strechy, poškodenie dverí, poničenie viniča, chemické spálenie stromov, vyvýšenie terénu tak, aby dažďová voda neprirodzene stekala na pozemok v jeho vlastníctve, sú len niektoré nedovolené zásahy do vlastníckeho práva ďalšieho účastníka v 1/ rade (stavebníka). V nadväznosti na uvedené dal do pozornosti, že samotné stavebné konanie č. j. 3123/2007 bolo prakticky hneď prerušené až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci predbežnej otázky, najprv v súvislosti s podaním žaloby A. F. G. o určenie vlastníckeho práva, neskôr z dôvodu podania ďalšej žaloby o zriadenie vecného bremena vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/253/2008. V súvislosti s neoprávneným domáhaním sa účastníctva žalobcom v predmetnom stavebnom konaní ďalší účastník v 1/ rade poukázal na skutočnosť, že z pohľadu do katastrálnej mapy je zjavné, že sa vôbec nejedná o susednú parcelu k parcele č. 4927, k. ú. E.. Oplotenie má byť postavené medzi parcelami č. 4927, k.ú. E. a č. 4923/1, k.ú. E., teda žalobcu sa, ako vlastníka nesusediaceho pozemku, stavba oplotenia nijako nedotkne, a preto mu zákon postavenie účastníka stavebného konania nepriznáva. Ďalší účastník mal za to, že žalobca nie je účastníkom konania ani podľa ustanovenia § 34 stavebného zákona, ktorý priznáva účastníctvo osobe, ktorej práva k pozemkom a stavbám môžu byť „priamo dotknuté“, teda ide o bezprostredný zásah do vlastníckeho práva. Zároveň sa nemôže jednať ani o hrozbu, keďže zákon nezvolil termín „hrozba“, alebo „ohrozenie“, ako to robí v iných prípadoch. Logicky, a v zmysle ústavno-konformného výkladu, tak musí ísť o priamy zásah. Ďalší účastník konania v tejto súvislosti namietal, že žalobca žiadny takýto zásah do svojho práva neuvádza, pričom nesúvislo poukazuje len na konanie o vecnom bremene. Zákon však vecné bremeno umožňuje zriadiť výlučne na priľahlom pozemku, ktorým je k parc. č. 4923/2, k.ú. E. pozemok parc. č. 4923/1, k.ú. E.. Na podporu svojej argumentácie dal ďalší účastník v 1/ rade do pozornosti, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, ktorý pre vstup na parc. č. 4923/2, k.ú. E. ako dostatočný (aj pre ťažkú techniku) označil priľahlý pozemok – parc. č. 4923/1, k.ú. E., dodajúc, že žalobca na vstup k svojej parcele priľahlý pozemok – parc. č. 4923/1, k.ú. E. (patriaci matke jeho jediného spoločníka,
A. F. G.) bežne využíva. Mal za to, že práva žalobcu nie sú žiadnym spôsobom ohrozené, pretože sa na svoj pozemok dostane cez priľahlý pozemok, teda jeho prístup nemôže stavba plota na inej (tretej) parcele nijako zaťažiť. Ani vo vzťahu k namietanému nezákonnému a správnemu postupu stavebného úradu žalobca neuviedol, v čom mala nezákonnosť a nesprávnosť postupu správneho orgánu spočívať. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby ďalší účastník v 1/ rade podaním zo dňa 20.10.2021 dal do pozornosti, že rozhodnutím Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor zo dňa 19.08.2021 bolo vyhovené protestu prokurátora, následkom čoho bolo zrušené rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, č. V - 2318/2020 zo dňa 14.10.2020, na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod číslom V-2318/2020 zo dňa 14.10.2020 - 2827/20 (predmetom zmluvy bola kúpa parcely registra „C“ parc. č. 4923/2, k. ú. a obec E. žalobcom, ktorá bola zapísaná na LV č. XX XXX k. ú. a obec E.. Z vyššie uvedeného podľa názoru ďalšieho účastníka v 1/ rade vyplýva, že žalobca v čase podania žaloby nebol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, teda mu nesvedčila aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby v tejto veci. Na základe uvedeného namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, žalobca v čase podania žaloby (dňa 06.05.2021) nebol a nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré sa v konaní jedná. Ďalšia účastníčka v 3/ rade, A. F. G., vo vyjadrení k žalobe vyjadrila súhlas s tvrdením uvedeným v správnej žalobe, že stavebné konanie bolo vedené nezákonným spôsobom a stavebné povolenie takisto trpí vadou nezákonnosti. Rovnako ako žalobca mala za to, že napadnuté rozhodnutie vo veci povolenia stavby predmetného oplotenia obmedzuje užívanie vlastníckeho práva susedných nehnuteľností. Žalobca v replike na vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov konania zotrval na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. Doplnil poukaz na vyjadrenie žalovaného, že prvostupňový orgán viedol na základe žiadosti stavebníka A. B. C. stavebné konanie na vydanie povolenia „Oplotenie medzi parcelami č. 4927 a 4932“, pričom následne príslušný úrad rozhodol o vydaní stavebného povolenia oplotenia medzi parcelami č. 4927 a 4923/1 (pomocou inštitútu opravy chyby v písaní a počítaní). Z uvedeného dôvodu žalobca označil rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného za nezrozumiteľné, zmätočné a nezákonné. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného ohľadom prekážky ne bis in idem v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním vo veci zriadenia vecného bremena, pretože súdne konanie nemajúce rovnaké strany konania nevytvára prekážku rozhodnutej veci, navyše za stavu, keď ani skutkový stav nie je totožný s iným súdnym konaním. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v 1/ rade žalobca uviedol, že toto berie na vedomie, opätovne poukazujúc na skutočnosť, že to práve tento účastník zneužíva svoje práva a neberie ohľad na vlastnícke práva ostatných vlastníkov v danej lokalite. Vo svojom vyjadrení vytýkal obsiahle podanie žalobcu, avšak vo svojom vyjadrení sa sám dopúšťa uvedeného konania, kedy opakovane uvádza tie isté argumenty, ktoré však žalobca popiera. Žalobca trvá na tom, že svoje vlastníctvo na úkor ostatných vlastníkov zneužíva práve tento účastník. K vyjadreniu ďalšej účastníčky v 3/ rade žalobca uviedol, že toto vyjadrenie plne korešponduje so súčasným stavom, kedy ďalší účastník v 1/ rade zneužíva svoje práva a poškodzuje cudzie veci. Žalovaný dupliou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval. Ďalší účastník v 1/ rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojom návrhu na zamietnutie žaloby, namietajúc nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na jej podanie, pretože nebol účastníkom predmetného stavebného konania, keďže v čase podania žaloby nebol vlastníkom nehnuteľnosti, od ktorého vlastníctva odvodzoval svoje postavenie účastníka v predmetnom administratívnom konaní. K replike žalobcu sa písomne vyjadrila ďalšia účastníčka v 3/ rade, zotrvávajúc na svojom skoršom vyjadrení. Vyjadrila súhlas s argumentáciou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nezrozumiteľné, pretože žiadosť o vydanie stavebného povolenia sa nezhoduje s výrokom samotného rozhodnutia. Uviedla, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, evidovanej na parc. registra C KN č. 4923/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2 a v časti Stavby rozostavaný vinohradnícky dom bez súpisného čísla na parc. č. 4923/2, všetko evidované v k. ú. E. na LV č. XXXXX. Zastala názor, že aj v čase konania pred žalovaným bol žalobca účastníkom stavebného konania, pretože v právnom štáte platí prezumpcia správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, a teda aj rozhodnutia Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor (o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcu k vyššie uvádzaným nehnuteľnostiam). Ďalší účastník v 2/ rade svoje právo vyjadriť sa k žalobe a k vyjadreniam ostatných účastníkov konania nevyužil.
Relevantná právna úprava
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 56 správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. Podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 a § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) vec prejednal v neprítomnosti ďalších účastníkov v 2/ rade (§ 114 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny zástupca žalobcu zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Vyjadril nesúhlas so spochybňovaním jeho účastníctva v preskúmavanom administratívnom konaní zo strany stavebníka, pretože aj v súčasnosti môže preukázať, že je vlastníkom susednej nehnuteľnosti, na ktorej sa má realizovať stavba oplotenia. Namietal, že mu bolo znemožnené v prvostupňovom správnom konaní podať opravný prostriedok a vyjadriť sa k veci a k vyjadreniam ďalších účastníkov konania, a tak mu bolo znemožnené hájiť jeho práva. Krátkou cestou súdu predložil dve fotografie znázorňujúce stav pred postavením oplotenia a stav po realizácii stavby oplotenia, dodajúc, že nemá prístup k svojej stavbe z dôvodu realizácie oplotenia susedného pozemku. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na vyjadrení žalovaného k veci a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalší účastník konania v 1/ rade, A. B. C., na pojednávaní poukázal na vyjadrenia jeho právneho zástupcu, zasielané súdu k tejto veci, s ktorými sa stotožňuje. Ďalej uviedol, že spory s pani A. G. začali odvtedy, ako nadobudla vlastnícke právo k susedskému pozemku. Nestotožnila sa so zmenami vlastníctva k pozemku podľa rozhodnutí vydaných v konaní o pozemkových úpravách, na základe čoho uplatňovala svoje námietky súdnou cestou a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v pozemkových úpravách pani A. G. nevyhovel. Ďalší účastník konania v 1/ rade zotrval na tvrdení, že k susednému pozemku má žalobca prístup cez pozemok pani A. G., ktorá vlastní susedný pozemok, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
Právna zástupkyňa ďalšej účastníčky v 3/ rade na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k veci zaslaného súdu. Vyjadrila súhlas s názorom žalobcu, že bol opomenutý v konaní pred správnym orgánom prvého aj druhého stupňa a nemohol uplatňovať svoje práva a taktiež sa oprávnene domáha práva prechodu cez pozemok stavebníka k svojej nehnuteľnosti, stojacej na susednom pozemku. Navrhla petitu žaloby vyhovieť. S prihliadnutím na obsah žalobných námietok a vyjadrení ďalších účastníkov v 1/ a 3/ rade ohľadom procesného postavenia žalobcu ako účastníka v preskúmavanom administratívnom konaní, ako aj na právny význam účastníctva žalobcu v administratívnom konaní na jeho aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného v tejto veci, správny súd sa primárne zaoberal otázkou účastníctva žalobcu v administratívnom konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci odvolania proti predmetnému stavebnému povoleniu. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa otázkou účasti žalobcu v stavebnom konaní, vrátane odvolacieho konania vedeného žalovaným, zaoberal. V odôvodnení poukázal na podania žalobcu jednak adresované prvostupňovému správnemu orgánu (podania žalobcu zo dňa 16.10.2020, doručené stavebnému úradu dňa 20.10.2020, ktorým oznamuje vstup do predmetného stavebného konania) a jednak na podanie adresované v priebehu odvolacieho konania žalovanému (dňa 10.02.2021), ktorým žalobca žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 3123/2007 zo dňa 09.09.2021 a o vstup do konania. S otázkou účasti žalobcu v stavebnom konaní vedenom stavebným úradom sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia druhého stupňa vysporiadal konštatovaním, že stavebný úrad mesto Skalica neopomenul žalobcu ako účastníka konania, pretože tento sa stal vlastníkom susednej nehnuteľnosti na pozemku parc. č. 4923/2 v kat. úz. E. až po vydaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia mesta Skalica č. 3123/2007 zo dňa 09.09.2020. K uvedenému konštatovaniu žalovaný dospel bez toho, aby vyhodnotil také skutkové a procesné okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť procesného postupu stavebného úradu voči žalobcovi po tom, čo mu bolo dňa 20.10.2020 žalobcom oznámené, že z titulu kúpy nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. ú. E., zapísaných na LV č. XXXXX, a to pozemok parcely registra „C“ č. 4923/2 - ostatná plocha a vinohradnícky dom na ňom stojaci, od ktorých vlastníctva odvodzovala svoju účasť v predmetnom stavebnom konaní predávajúca predmetných nehnuteľností, ďalšia účastníčka v 3/ rade A. F. G.. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný vyhodnotil postup stavebného úradu po vydaní rozhodnutia prvého stupňa až po predloženie administratívneho spisu na základe podaného odvolania postupom podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku odvolaciemu orgánu, a to v kontexte oznámenia žalobcu o jeho vstupe do konania, ako aj v kontexte jeho žiadosti o nahliadnutie do administratívneho spisu a doručenie mu rozhodnutia vo veci. Tieto uplatňované procesné úkony a žiadosti žalobcu ako aj nečinnosť stavebného úradu, ktorý žiadnym spôsobom na podania žalobcu nereagoval, žalovaný nijako v nadväznosti na zásady a postupy podľa správneho poriadku nevyhodnotil (§ 56 správneho poriadku). Rovnako tak žalovaný pre účely ustálenia účasti, resp. neúčasti žalobcu v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa v štádiu po vydaní stavebného povolenia neskúmal časové súvislosti právnej skutočnosti scudzenia predmetných nehnuteľností ďalšou účastníčkou v 3/ rade prevodom jej vlastníckeho práva na žalobcu, s vplyvom tejto právnej skutočnosti na moment vstupu žalobcu do procesných práv tejto účastníčky stavebného konania a s tým spojeným právom na doručenie prvostupňového rozhodnutia žalobcovi. V tomto ohľade je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, predovšetkým vo vzťahu k otázke, či došlo k opomenutiu žalobcu v postavení účastníka konania po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ktoré v čase oznámenia žalobcu o vstupe do konania nebolo právoplatné a konanie sa nachádzalo v odvolacom konaní v štádiu realizácie úkonov pred správnym orgánom prvého stupňa (§ 56 a § 57 správneho poriadku). Naproti tomu, žalovaný v rozhodnutí o odvolaní ako aj nasledovným postupom, kedy toto rozhodnutie doručil do vlastných rúk aj žalobcovi ako účastníkovi konania, deklaroval, že žalobcovi priznáva postavenie účastníka predmetného administratívneho konania a hoci formálne žalobca odvolanie proti rozhodnutiu vo veci stavebného povolenia nepodal, keďže mu toto zo strany stavebného úradu nebolo doručované, vecnými námietkami žalobcu (uplatnenými v žiadosti zo dňa 10.02.2021 o vstup do konania) sa v rámci napadnutého rozhodnutia o odvolaní ďalšej účastníčky v 3/ rade zaoberal. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že formou rozhodnutia správny orgán rozhoduje len v prípade, ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe odmieta priznať postavenie účastníka konania. V prípade vstupu ďalšieho účastníka do už začatého správneho konania správny orgán rozhodnutie nevydáva, ale fakticky s týmto účastníkom koná, t. j. oboznámi ho s doterajším priebehom konania a vykoná nevyhnuté procesné úkony. V prejednávanom prípade síce žalovaný doručením rozhodnutia druhého stupňa žalobcovi a vysporiadaním sa s jeho námietkami v odôvodnení rozhodnutia fakticky postavenie účastníka konania žalobcovi priznal, avšak potrebnú súčinnosť spojenú s oboznámením žalobcu s doterajším priebehom konania (napr. aj zabezpečením realizácie jeho práva nahliadnuť do administratívneho spisu podľa § 23 správneho poriadku) a realizáciou jeho procesných práv v odvolacom konaní v zmysle ustanovení § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku v spojení s § 56 a § 60a správneho poriadku žalobcovi odoprel. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o odvolaní zo dňa 03.12.2020, spolu s výzvou na prípadné vyjadrenie sa k jeho predmetu stavebný úrad zaslal okrem žalobcovi všetkým účastníkom stavebného konania. Toto pochybenie žalovaný v priebehu odvolacieho konania neodstránil, keď už
žalovaný (v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 2, § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona) žalobcu za účastníka stavebného konania, ktoré spolu s odvolacím konaním tvorí jeden celok, považoval. Týmto postupom boli žalobcovi odňaté jeho procesné práva podľa § 33 a § 56 správneho poriadku, zabezpečujúce každému účastníkovi konania možnosť účinne brániť svoje práva a právom chránené záujmy v správnom konaní. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách vyššie uvedených nedostatkov správneho konania v odvolacom konaní v štádiách pred stavebným úradom a pred žalovaným, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia druhého stupňa odstrániť a o veci znova rozhodnúť. Z dôvodu potreby opätovnej realizácie procesných úkonov odvolacieho konania za účelom zabezpečenia plnohodnotnej účasti žalobcu na tomto konaní (§ 3 ods. 2, § 33 a § 56 správneho poriadku), bolo predčasné posudzovať vecnú stánku napadnutého rozhodnutia, a preto sa správny súd meritórnymi dôvodmi rozhodnutia žalovaného nezaoberal. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. d) a g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom konania v 1/ až 3/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).