Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/91/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: B.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: RS legal s. r. o., so sídlom M. Waltariho č. 7, 921 01 Piešťany, IČO: 36 864 358, proti žalovanému 1/ G.. C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. XXX/ XX, XXX XX U. N. a žalovanému 2/ G.. B.. W. R., trvale bytom A. E. XXX/XX, XXX XX U. N., obaja žalovaní právne zastúpený: Advokátska kancelária C.. G. R. - C.. E. R., so sídlom D. XXXX, XXX XX F., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -229 zo dňa 10. apríla 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietol, výrokom II. žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 2/ MUDr. C. R. sa žalobou zo dňa 02.04.2013 domáha cestou Okresného súdu Trenčín proti žalobcovi B.. C. C. vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdny spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vedený na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Počas manželstva uzavretého medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 06.10.2001, ktoré zaniklo rozvodom podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -51 zo dňa 24.01.2013, žalovaný 1/ nadobudol obchodný podiel v spoločnosti E., s.r.o., ktorý počas manželstva previedol zmluvou o prevode obchodného podielu na žalovaného 2/. Na základe tejto zmluvy bola dňa 16.04.2012 vykonaná zmena v Obchodnom registri uverejnená v Obchodnom vestníku 73/2012 a od tohto dátumu je žalovaný 2/ vedený ako jediný spoločník spoločnosti E., s.r.o. Predmetná zmluva je relatívne neplatný právny úkon, pretože obchodný podiel žalovaného 1/ patrí do BSM účastníkov, keďže tento obchodný podiel nadobudol žalovaný 1/ za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM. Deň zápisu spoločnosti do Obchodného registra je 09.07.2005, pričom dňa 09.09.2006 došlo k zmene názvu spoločnosti z pôvodného MUDr. J. R., s.r.o. na E., s.r.o., a preto bol spoločným majetkovým právom oboch manželov a on k tomuto prevodu nedal súhlas a dovoláva sa tejto relatívnej neplatnosti v zmysle , ako osoba aktívne legitimovaná, ktorá túto neplatnosť nespôsobila.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.11.2014 zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti prevodu obchodného podielu spoločnosti E. s.r.o zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, na ktoré odvolací súd Krajský súd v Trenčíne, rozhodnutie súdu prvej inštancie uznesením č. k. -93 zo dňa 29.04.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal, vykonal dokazovanie v rozsahu, ako bolo stranami navrhnuté (súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu), následne sa zaoberal vecou podľa pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí a po vykonanom dokazovaní vo veci opätovne rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol.

5. Medzi stranami bolo sporné či obchodný podiel v spoločnosti E., s.r.o. bol nadobudnutý žalovaným 1/ pri založení spoločnosti zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM alebo z výlučných prostriedkov jedného z manželov, žalovaného 1/. Žalobca opakovane v rámci vyjadrení tvrdil, že poskytol žalovanému 1/ na zabezpečenie uvedeného obchodného podielu prostriedky vo výške 200.000,- Sk, ktoré na tento účel boli vybrané zo spoločnosti Y., spol. s r.o.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že súdu nie je dostatočne zrejmé a v tvrdení žalobcu podľa názoru súdu chýba tvrdenie, že by malo ísť o prostriedky, ktoré boli „vnesené“ do BSM, t. zn., že by išlo o prostriedky, ktoré jeden z manželov počas BSM nadobudol a tieto sa stali súčasťou BSM, teda spoločné pre oboch manželov. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že dňa 09.02.2005 bol uskutočnený výber z bankového účtu spoločnosti Y. spol. s r.o. vedeného v F. banke, a.s. vo výške 200.000,- Sk a v rovnaký deň, t. zn. 09.02.2005 bola suma 200.000,- Sk ako dotácia pokladne vložená do pokladne spoločnosti Y. s.r.o.. Následne však žalobca tvrdil poskytnutie prostriedkov 200.000,- Sk svojej manželke, z čoho je v prvom rade sporné, či tieto prostriedky poskytol vôbec žalobca ako fyzická osoba, nakoľko z vykonaného dokazovania súd považoval jednoznačne za preukázané, že suma 200.000,- Sk predstavuje prostriedky spoločnosti Y. s.r.o. t. zn. prostriedky iného subjektu ako žalobcu ako fyzickej osoby. Spoločnosť Y. s.r.o. je samostatným subjektom práva, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že jej konateľom či spoločníkom bol žalobca. Táto spoločnosť vstupuje titulom svojej existencie a realizácie svojich práv a povinností do právnych vzťahov a to cez konateľa spoločnosti t. j. žalobcu. Ak preto žalobca tvrdil, že vybral 200.000,- Sk z účtu spoločnosti (čo tvrdil opakovane), mohol tak urobiť iba ako jej konateľ, t. zn. ako realizátor vôle spoločnosti a ak následne zrejme z pokladne spoločnosti by bol aj poskytol 200.000,- Sk žalovanému 1/, mohol tak urobiť iba opäť ako realizátor vôle spoločnosti. Čo znamená, že ak by žalovaný 1/ založil spoločnosť z prostriedkov poskytnutých mu takýmto spôsobom, nebol by ju založil z prostriedkov z BSM, ale z prostriedkov poskytnutých (zrejme titulom pôžičky prípadne daru, čo je otázne) z prostriedkov získaných od iného subjektu. Tvrdenia žalobcu, ktoré boli v spore aj preukázané (výber z bankového účtu spoločnosti Y., s.r.o. vo výške 200.000,- Sk, vklad do pokladne spoločnosti Y. s.r.o. vo výške 200.000,- Sk), vôbec nepreukazujú ním tvrdenú skutočnosť, že majetok BSM bol použitý na nadobudnutie predmetného obchodného podielu. Žalobca netvrdil, že v prípade sumy 200.000,- Sk išlo o sumu, ktorú by on ako spoločník spoločnosti, resp. ako konateľ spoločnosti dňa 09.02.2005 mal vyplatenú od spoločnosti na základe nejakého konkrétneho právneho dôvodu a ktorá by sa následne stala súčasťou BSM a teda teoreticky by potom pripadalo do úvahy jej použitie žalovaným 1/ na zaobstaranie obchodného podielu v jeho spoločnosti. Sám žalobca aj pri svojom vlastnom výsluchu výslovne uviedol, že v roku 2005 podnikal, darilo sa mu a mal nejaké peniaze, tak ich žalovanému 1/ poskytol t. j. žalobca hovorí o poskytnutí peňazí, čo v rámci BSM možné nie je, pretože peniaze v BSM poskytnúť jeden manžel druhému nemôže, nakoľko ide o spoločné peniaze. Poskytnúť je možné iba niečo mimo BSM čo rovnako smeruje k správnosti záverov súdu, vyššie uvedených. Vzhľadom ako k tvrdeniam žalobcu, tak k vykonanému dokazovaniu, súd pôvod finančných prostriedkov použitých na zabezpečenie obchodného podielu, tak ako to tvrdil žalobca, nemal za preukázaný. Žalobca do spisu predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že z účtu spoločnosti Y., spol. s r.o. bola vybratá dňa 09.02.2005 suma 200.000,- Sk, táto bola vložená do pokladne spoločnosti, za účelom dotácie pokladne o čom bol zároveň vystavený príjmový pokladničný doklad č. 142. Následne výber z pokladne tak ako tvrdí žalobca, cez výdavkový pokladničný doklad, za nejakým konkrétnym účelom už predložený do spisu nebol. Žalobca musí tvrdiť rozhodné skutočnosti na rozhodnutie o ním podanej žalobe, žalobcu prioritne zaťažuje bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. V uvedenom prípade žalovaný 1/ rozporoval žalobcom

tvrdenú skutočnosť, že prostriedky vynaložené na zabezpečenie obchodného podielu boli prostriedky z BSM, preto žalobcu zaťažovala povinnosť pre zabezpečenie úspechu v spore preukázať, ako sa prostriedky, ktoré boli použité na zabezpečenie podielu v spoločnosti E., s.r.o. dostali do BSM. Žalobca však svoje bremeno v tejto časti, a to ako v časti bremena tvrdenia, tak ani v časti bremena dôkazu dostatočne v spore neuniesol. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalobca tak ako tvrdil „poskytol“ prostriedky žalovanému 1/, ktoré by mali byť súčasťou BSM.

6. Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí č. k. -93 uviedol, že súd prvej inštancie pri dokazovaní sa zameria aj na skutočnosť, či bol obchodný podiel v spoločnosti nadobudnutý zo spoločných prostriedkov manželov. Súd prvej inštancie však ani z ďalšieho vykonaného dokazovania uvedenú žalobcom tvrdenú skutočnosť preukázanú nemal. Súd sa ďalej zaoberal ďalšími tvrdenia žalobcu aj žalovaného 1/, ohľadom nadobudnutia prostriedkov na zabezpečenie prostriedkov na splatenie obchodného podielu a k týmto práve za účelom zistenia pôvodu finančných prostriedkov na založenie spoločnosti E., s.r.o. vykonal aj ďalšie dokazovanie. Súd prvej inštancie teda nemal preukázané, že prostriedky, ktoré boli použité na založenie spoločnosti žalovaným 1/ boli prostriedky, ktoré by v rozhodnom období vniesol do BSM žalobca. Žalovaný 1/ sa bránil tým, že prostriedky na založenie spoločnosti nadobudol mimo BSM. Konkrétne tvrdil, že išlo o prostriedky získané od jeho matky, ktorá ich poskytla výlučne žalovanému 1/ v hotovosti na založenie jeho spoločnosti na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Matka žalovaného 1/ ako svedok po zákonnom poučení výslovne uviedla, že peniaze žalovanému 1/ poskytla, potvrdila, že peniaze mala čiastočne doma v trezore, že peniaze vyberala z účtov v banke v malých čiastkach. Žalobca spochybnil výpoveď svedkyne z dôvodu, že nebolo preukázané, že svedkyňa mala otvorené účty vo všetkých bankách, ktoré uviedla. K tejto časti súd uvádza, že D. R., a.s. potvrdila, že v rozhodnom období mala svedkyňa u nej otvorený účet a, že počas roku 2004 bolo z neho po malých čiastkach, tak ako to uviedla svedkyňa vyberané, čím došlo k výberu hotovosti vo výške 116.167,- Sk. Ďalšia banka, H. R., a.s. súdu iba oznámila, že v súčasnosti nevedie účet na meno svedkyne, pričom výpisy sú archivované desať rokov a následne sú skartované. Uvedená banka sa nevyjadrila preto ani pozitívne ani negatívne k otázke, či mala svedkyňa v rozhodnom období, pričom ide o obdobie, ktoré predchádza obdobiu 10 rokov, u nej účet a aký bol jeho zostatok. Jediná banka, ktorá súdu uviedla, že v rozhodnom období nemala svedkyňa u nej účet bola F. banka, a.s. pričom uvedené nerobí výpoveď svedka ako celok za nespôsobilú preukázať skutočnosť tvrdenú žalovaným 1/. Uvedené nerobí ani príbuzenský pomer medzi svedkami, ktorý by potom automaticky vylučoval svedecké výpovede medzi príbuznými a blízkymi osobami, čo by v prípade rodinných väzieb medzi stranami bolo vylúčené, takúto osobu označiť ako svedka. Žalobca preto podľa názoru súdu prvej inštancie relevantne nespochybnil výpoveď svedka, ktorý v rámci svojej výpovede potvrdil poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému 1/ na začatie podnikania. Vzhľadom k tomu, že išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne žalovanému 1/ na výkon výlučne jeho podnikania, súd prvej inštancie mal za to, že tieto prostriedky do BSM nepatria a preto ak z nich aj žalovaný 1/ nadobudol majetok, obchodný podiel, nadobudol ho do svojho výlučného vlastníctva a preto s ním mohol aj bez vyjadrenia žalobcu ako manžela (bez poskytnutiu súhlasu) disponovať. Vyhodnotením výsluchov svedkov, žalovaných súd preto považuje za preukázané, že finančné prostriedky na zabezpečenie obchodného podielu nepochádzali z BSM, preto ani samotný obchodný podiel (jeho hodnota) do BSM nepatrí, preto na jeho platný prevod nebol potrebný súhlas žalobcu, preto vzhľadom k uvedenému súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalovaný 1/ predložil do spisu výpis z účtu (č. l. 173) pričom strany sa zhodli na tom, že malo ísť o akýsi „investičný účet“. Nezhodli sa následne na tom, z akých zdrojov na tento účet sa peňažné prostriedky dostali. Žalovaný 1/, ako už bolo vyššie uvedené tvrdil, že boli investované peňažné prostriedky darované od matky žalovaného 1/, ktoré darovanie potvrdila aj matka žalovaného 1/. Žalobca tvrdil, že išlo o prostriedky, ktoré žalovaný 1/ nadobudol v dedičskom konaní, ktoré prebehlo po jeho bývalom manželovi. Z týchto prostriedkov následne podľa tvrdenia žalovaného 1/ bol nadobudnutý obchodný podiel v predmetnej spoločnosti. Súd však má za to, že keby sa aj potvrdila verzia tvrdená žalobcom (t. j. keby sa žalobcovi podarilo vyvrátiť tvrdenie žalovaného 1/ o poskytnutí prostriedkov matkou) aj tak by bolo potrebné žalobu zamietnuť. Ak majú byť prostriedky na účte nadobudnuté dedením opäť ide o výnimku toho, čo manželia vnášajú do BSM. Majetok získaný dedením nepatrí do BSM, preto ak žalovaný 1/ z týchto prostriedkov nadobudol obchodný podiel, nadobudol ho opäť do výlučného vlastníctva a následne na jeho prevod nebol potrebný súhlas druhého manžela.

8. Súd prvej inštancie z dôvodu dôsledného zistenia skutkového stavu a tým riadenia sa aj pokynom Krajského sud v Trenčíne vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí vykonal dokazovanie v celom stranami navrhnutom rozsahu. Strany kládli dôraz na to, čo bolo stranami tvrdené (predovšetkým žalobcom) v iných sporoch, kde sa skúmali majetkové jeho pomery, za účelom určenia výšky výživného. Žalobca tvrdil že mal dostatok majetku, že mohol poskytovať finančné prostriedky, žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ tvrdili opak, že bol predĺžený, nebol úspešný v podnikaní, dostatok financií nemal. Z celkového správania žalobcu a žalovaného 1/ je zrejmé, že aj keď BSM nezrušili, pristupovali k hospodáreniu s finančnými prostriedkami akoby každý samostatne, čo vyplýva aj vyjadrenia žalobcu a to nielen v tomto spore. K majetkovým pomerom žalobcu súd uvádza, že ide vlastne aj o majetkové pomery žalovaného 1/, samozrejme okrem vecí nepatriacich do BSM, čo príjem, ktorý žalobca mal samozrejme medzi vec nepatriacu do BSM nepatrí.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Žalovaným ktorí mali v spore plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania t. j. v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ust. , a . Uviedol, že výsledky pomerne rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil nesprávne a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k zamietnutiu žaloby. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že súd mal za preukázané, že na založenie spoločnosti žalovaný 1/ získal finančné prostriedky darom od svojej matky G. R. a to celkom vo výške 350.000,00 Sk. Takéto vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania považuje žalobca za arbitrárne, pretože je v priamom rozpore s niekoľkými zásadnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní. Žalobca tvrdil, že finančné prostriedky na založenie obchodnej spoločnosti poskytol žalovanému 1/ (ako svojej manželke) na požiadanie tak, že vybral z podnikateľského účtu sumu 200.000,00 Sk a túto žalovanému 1/ poskytol. Žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že peniaze použité na založenie obchodnej spoločnosti E., s.r.o. nepochádzali zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM, ale že ich výlučne v celom rozsahu získal darom od svojej matky. Žalovaný 1/pôvodne tvrdil, že darované peniaze si uložil na svoj osobný účet a následne ich použil pri založení spoločnosti. Ako dôkaz však predložil výpis z investičného účtu F. banky, a.s., z ktorého vyplýva, že v období od 20.01.2004 do 29.12.2015 uskutočňoval transakcie, nakupoval a predával podiely vo fondoch. Z tohto výpisu tiež vyplýva, že 10. 05. 2004 žalovaný 1/ kúpil podiely v hodnote 100 000,00 Sk a 26. 08. 2004 v hodnote 250 000,00 Sk a 08. 02. 2005 si nechal vyplatiť podiely v hodnote 200 000,00 Sk a 12.04.2005 v hodnote 150 000,00 Sk. Tieto finančné prostriedky boli vyplatené na bežný účet žalovaného 1/. Žalovaný 1/ výpis z účtu nepredložil a nebolo možné zistiť, ako s týmito finančnými prostriedkami prevedenými na bežný účet naložil, teda či ich použil pri založení obchodnej spoločnosti. Žalovaný 1/ sa v celom konaní nezmieňoval a o tom, že na investičnom účte má investovanú značnú sumu peňazí (ku dňu 31.12.2005 podiely v hodnote 826 663,72 Sk) a že z týchto peňazí financoval založenie obchodnej spoločnosti. Za neprijateľnú považuje žalobca argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odseku 19. odôvodnenia, že finančné prostriedky vo výške 200 000,00 Sk, ktoré žalobca ako konateľ spoločnosti Y. s.r.o. vybral z účtu tejto spoločnosti a následne vložil do pokladne tejto spoločnosti, nie sú finančné prostriedky vnesené do BSM, teda nejde o prostriedky, ktoré žalobca počas BSM nadobudol a tieto sa stali súčasťou spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM, ale že suma 200 000,00 Sk predstavuje prostriedky spoločnosti Y. s.r.o., čo znamená, že ak by žalovaný 1/ založil spoločnosť z týchto prostriedkov, neboli by to prostriedky z BSM, ale prostriedky poskytnuté zrejme titulom pôžičky, prípadne daru od spoločnosti Y. s.r.o. Tento záver súdu prvej inštancie je neakceptovateľný, pretože je v rozpore s judikatúrou a so zaužívanou súdnou praxou vzťahujúcou sa na ust. , čo tvorí predmet BSM a čo všetko do BSM patrí. Podľa zaužívanej súdnej praxe do BSM patria aj príjmy z podnikateľskej činnosti a súdna prax akceptuje, že predmetom BSM je nielen zisk z podnikania, ktorý predstavuje rozdiel medzi výnosmi z podnikania a nákladmi, ktoré boli v súvislosti s podnikaním vynaložené, ale aj akékoľvek iné výnosy z podnikania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. dospel k záveru, že neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby akýkoľvek výnos z podnikania manželov bol vylúčený z režimu BSM, keďže

z ustanovení nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť iba zisk predstavujúci rozdiel medzi výnosmi a nákladmi na podnikanie, ale aj výnosy z podnikateľskej činnosti jedného z manželov. Tento záver sa uplatní bez ohľadu na to, či výnosy dosiahnuté podnikateľskou činnosťou podnikateľa, spočívajúce v peňažnom príjme, boli podnikateľovi vyplatené v hotovosti alebo poukázané na účet v bankovom ústave. K obdobnému záveru dospela aj česká rozhodovacia prax, napr. Najvyšší súd ČR sp. zn. . Výber peňazí z firemného účtu a vklad do pokladne firmy je bežnou účtovníckou rutinou. Následné použitie financií, ktoré sú v pokladni firmy sa preukazuje výdajmi v hotovosti, či už na zaplatenie faktúr, drobných nákupov, alebo aj napr. financií, ktoré sú preddavkom na vyplatenie zisku podnikateľa. Priebežne však nie je v malých firmách bežnou praxou, že by sa čiastka vyberaná z pokladne na iné účely ako nákupy v hotovosti robila výdavkovým pokladničným dokladom obzvlášť v prípade, keď konateľ a majiteľ firmy sú jedna a tá istá osoba. Pokiaľ ide o vyhodnotenie výsledkov dokazovania súdom prvej inštancie v odseku 27. odôvodnenia týkajúceho sa majetkových pomerov žalobcu, považuje ho žalobca za tendenčné. Žalobca sa v tomto konaní podrobne vyjadroval k majetkovým pomerom práve z dôvodu, aby preukázal súdu, že pozoruhodná zhodnosť tvrdení žalovaných 1/ a 2/ a svedkyne G. R. ohľadom majetkových pomerov žalobcu (že nemohol mať 200 000,00 Sk) a ohľadom úspor svedkyne G. R. a jej daru v prospech žalovaného 1/, nie je žiadna náhoda, že ich výpovede boli vopred spoločne pripravené a nie sú pravdivé. Súd prvej inštancie v tomto odseku odôvodnenia zjavne nesprávne poukazuje iba na hospodársky výsledok žalobcu zo živnosti a vôbec neberie do úvahy, že v konaní bolo preukázané, že bol odmeňovaný aj ako konateľ spoločnosti Y. s.r.o. Teda, zároveň mal žalobca príjem zo živnosti, aj z obchodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že svedkyňa G. R. nemôže byť považovaná za hodnoverného svedka, pretože u nej ide o veľmi blízky, najbližší možný vzťah k sporovým stranám, pretože je matkou a starou matkou žalovaných 1/ a 2/. Žalovaný 1/ spísal zmluvu o prevode obchodného podielu na syna, žalovaného 2/ dňa 02. 04. 2012, teda týždeň potom, čo žalobca podal návrh na rozvod manželstva. Bola to teda okamžitá, a z pohľadu žalovaného 1/ reakcia na rozvod manželstva, pretože si uvedomil značnú hodnotu čistého obchodného imania spoločnosti E. s.r.o., ktorá by v prípade rozvodu manželstva patrila do vyporiadania nášho BSM. V tom čase už spoločnosť E. s.r.o. bola vlastníkom nového trojizbového bytu na T. ulici v N. nad H., luxusného osobného motorového vozidla H. S XX a bola spoločníkom v obchodnej spoločnosti K. s.r.o., ktorá poskytovala zákonom vyžadovanú pracovnú zdravotnú službu pre firmy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, pretože nie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a zo samotného hodnotenia jednotlivých dôkazov vyplýva, že súd prvej inštancie išiel dokonca nad rámec tvrdení sporovej strany, resp. sa uchýlil k svojvoľnému hodnoteniu vykonaného dôkazu. Z uvedených dôvodov nie je možné považovať rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a žalobca navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok v zmysle môjho odvolacieho návrhu zmenil.

11. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok najmä tým, že v konaní nebolo preukázané, že by obchodný podiel v spoločnosti E. s.r.o. bol žalovaným 1/ nadobudnutý zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, naopak bolo preukázané, že tento obchodný podiel získal žalovaný 1/ zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré nadobudol darom od svojej matky G. R. a ktoré do BSM účastníkov nepatrili. Obchodný podiel v spoločnosti E. s.r.o. patril výlučne žalovanému 1/ a nebol predmetom BSM žalobcu a žalovaného 1/, a preto na jeho prevod na žalovaného 2/ nebol potrebný súhlas žalobcu. Žalovaní 1/ a 2/ považujú aj tento druhý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a zákonný v celom rozsahu a odvolacie námietky žalobcu proti správnosti tohto rozsudku za úplne neopodstatnené a účelové. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil postupom, ktorý mu uložil Krajský súd v Trenčíne v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a rozsiahlym spôsobom a správne, dostatočne a preukázateľne zistil skutkový stav veci potrebný pre jeho rozhodnutie a tento správne právne posúdil a presvedčivo a vyčerpávajúco zdôvodnil. Žalobca v podstate žiada od súdu prvej inštancie, aby uveril jeho tvrdeniam a jeho domnienkam, hoci objektívne dôkazy tvrdenia žalobe vôbec nepotvrdili, práve naopak ich vyvrátili a potvrdili tvrdenia žalovaného 1/. o tom, že by žalobca ako fyzická osoba vôbec mal k dispozícii svojich 200.000,- Sk, nebol predložený žiadny dôkaz, tak ako nebol predložený žiadny dôkaz, že tieto peniaze žalobca dal žalovanému1/. Sám žalobca priamo pred súdom prvej inštancie tvrdil, že sumu 200.000,- Sk vybral z účtu svojej spoločnosti Y. s.r.o. a vložil ich do pokladne. Je tak zrejmé, že takúto sumu žalobca nikdy neposkytol a ani nepredložil o tom žiadny vierohodný dôkaz. Tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní o tom, že ide

len o účtovnú operáciu a že takéto konanie je bežné v malých firma len potvrdzuje účelovosť danej argumentácie žalobcu. Aj keby teoreticky malo byť takéto tvrdenie žalobcu pravdivé, ani v takom prípade by sa nejednalo o prostriedky BSM, ale o dar právnickej osoby žalovanému 1/, ktorý by opätovne do BSM nepatril. Nie je žiadny dôvod na to, aby sa spochybňovalo svedectvo G. R. i svedectvo druhého účastníka žalovaného 2/. Vierohodnosť týchto výpovedí v konaní nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Samotná skutočnosť, že svedkyňa G. R. je matkou žalovaného 1/ nevylučuje túto osobu z podania objektívneho svedectva vo veci. Na druhej strane však žalovaný 1/ považuje za potrebné poukázať na účelovosť podaných tvrdení zo strany žalobcu a na to, že vierohodnosť žalobcu bola spochybnená nielen vnútorne rozpornými tvrdeniami žalobcu priamo pred Okresným súdom Trenčín ako súdom prvej inštancie, ale aj jeho protirečivý i tvrdeniami v jednotlivých ďalších súdnych konaniach, ktorých vystupoval žalobca a ktoré sa dotýkali vzájomného majetku a samotného hospodárenia žalobcu a žalovaného 1/. O poskytnutí peňazí žalovanému 1/ zo strany žalobcu alebo spoločnosti Y. S s.r.o. neexistuje žiadny objektívny dôkaz, pričom sám žalobca sa vyjadril, že vybraté peniaze boli akože "účtovne ponechané v pokladni". Žalovaní 1/, 2/ považujú celé tvrdenie žalobcu za vykonštruované a nepravdivé, nehľadiac na to, že ešte v roku 2013 sám žalobca tvrdil, že neexistujú žiadne spoločné spoločnosti.

12. K vyjadreniu žalovaných podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že poukazovanie žalovaného 1/ na zištnosť žalobcovho motívu, ktorý ho viedol k podaniu tejto žaloby, považuje za absolútne nepatričné. Žalobca od okamihu, keď bolo zrejme, že manželstvo speje k zániku, navrhoval žalovanému 1/, aby po rozvode urobili písomnú dohodu o tom, že si nič vzájomne nedlžia a že nehnuteľnosti, ktoré nadobudli v priebehu manželstva a sú zapísané na listoch vlastníctva na jedného z nich, zostali vo výlučnom vlastníctve toho, kto je na liste vlastníctva napísaný. Žalovaný 1/ návrh neakceptoval. Žalobca nemal inú možnosť, len podať túto žalobu, pretože, ak ma súd korektne vyporiadať BSM, tak potom do BSM musí byť zahrnuté aj čisté obchodné imanie spoločnosti, ktorú žalovaný 1/ založil za trvania spoločného manželstva zo spoločných peňazí. To, že obchodný podiel previedol na žalovaného 2/ okamžite, ako sa dozvedel, že je podaný návrh na rozvod nášho manželstva, žalovaný 1/ nepovažuje ani za účelové, ani za zištné konanie. Podľa ustálenej súdnej praxe dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, spočíva v prípade sporu na tom účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec patrí do BSM. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z BSM vylučujú, spočíva dôkazné bremeno na tomto manželovi. Teda dôkazné bremeno, že obchodný podiel bol nadobudnutý z darovaných peňazí a teda nepatrí do BSM, spočíva na žalovanom 1/. Žalobca má za to, že žalovaný 1/ toto dôkazné bremeno neuniesol. Naopak, jednoznačne bolo preukázané, že v čase, keď žalovaný 1/ zakladal svoju obchodnú spoločnosť E. s.r.o., žalobca ako konateľ spoločnosti vybral z účtu 200 000,00 Sk, ktoré použil v prospech žalovaného 1/ na založenie spoločnosti. Použil som ich ako manžel s úmyslom finančne pomôcť žalovanému 1/ pri založení tejto obchodnej spoločnosti, pretože jej založenie som považoval za dobrý podnikateľský krok. Súd prvej inštancie zjavnú účelovosť konania žalovaného 1/, keď ihneď po podaní návrhu na rozvod manželstva previedol obchodný podiel spoločnosti s vysokou hodnotou na svojho syna, vôbec nevyhodnotil, jednoducho sa touto závažnou skutočnosťou vôbec nezaoberal.

13. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2018 neuvádza žiadnu takú právne relevantnú skutočnosť, ku ktorej by bolo potrebné zaujať osobitné stanovisko. Všetky skutočnosti a námietky žalobcu uvádzané v jeho vyjadrení už boli vyvrátené vo vyjadrení žalovaných 1/ - 2/ k samotnému odvolaniu žalobcu. Žalobca si svoje tvrdenia prispôsobuje tak, ako mu to aktuálne vyhovuje, a to bez ohľadu na realitu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považujú žalovaní 1/ - 2/ aj naďalej odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie za úplne nedôvodné a navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie na základe ako vecne správny potvrdil a zároveň, aby zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovaným 1/ - 2/ náhradu ďalších trov odvolacieho konania (za vypracovanie vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu).

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne dňa 18.09.2019, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované ustanovenia .

17. Podľa - so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

18. Podľa - bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

19. Podľa - na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

20. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaných, uviedol z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie ustanovenia k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

21. Medzi stranami sporu bolo sporné, či obchodný podiel v spoločnosti E. s.r.o. bol nadobudnutý žalovaným 1/ pri založení spoločnosti zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM alebo z výlučných prostriedkov patriacich jednému z manželov. Žalobca, ako žalujúca strana sporu, má procesné povinnosti, medzi ktoré patrí povinnosť tvrdenia a následne povinnosť preukázať svoje tvrdenia, príp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný, ako strana žalovaná, má tiež procesné povinnosti, ktoré predstavujú jeho dôkazné bremeno. Všeobecné bremeno tvrdenia zahŕňa povinnosť uviesť všetky rozhodné skutočnosti významné pre to, aby sa mohlo rozhodnúť v prospech niektorej strany sporu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje dôkazná povinnosť, ktorá predstavuje povinnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení alebo povinnosť označiť takéto dôkazy. Dôkazné bremeno má ten, v koho záujme je preukázanie určitej skutočnosti, pričom neúspech v spore je nepriaznivým dôsledkom, ktorý stíha toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v sporovom konaní nesie dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané. Pokiaľ žalobca predloží súdu dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že po vykonaní týchto dôkazov bude

žalobca úspešný, nastupuje v prípade obrany druhej strany sporu jej procesná povinnosť, a to predložiť alebo označiť dôkazy, preukazujúce jej obranu.

22. Hodnota obchodného podielu patrí do BSM. Zmluva o prevode obchodného podielu nadobudnutého jedným z manželov počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM musí byť v súlade s ustanoveniami , najmä s (tak ako to uvádza aj NS SR v svojom rozhodnutí zo dňa 25.06.2008, sp. zn. ). Obchodný podiel nadobudnutý počas manželstva zo spoločných prostriedkov manželov sa stáva súčasťou BSM a preto pri predaji obchodného podielu, ktorý úkon sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov.

23. Námietku žalobcu o tom, že sú to práve žalovaní a to najmä žalovaný 1/, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že peniaze použité na založenie spoločnosti E. s.r.o. nepochádzali zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú z dôvodov uvedených v ods. 21. tohto rozhodnutia. Bol to žalobca, ktorý nepreukázal svoje tvrdenie, že použité finančné prostriedky, ktoré žalovaný 1/ použil pri založení spoločnosti E. s.r.o. pochádzali z BSM. Žalobca nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, že žalobca ako fyzická osoba poskytol finančné prostriedky žalovanému 2/ vo výške 200.000,- Sk. Dôkazy, ktoré žalobca uvádzal a predložil preukazovali, že žalobca ako konateľ spoločnosti Y. s.r.o. vybral finančné prostriedky z účtu tejto spoločnosti dňa 09.02.2005 a túto sumu vložil do pokladne spoločnosti. Pokiaľ ich žalobca ako konateľ spoločnosti Y. s.r.o. vybral z pokladne, tieto finančné prostriedky stále patrili spoločnosti. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli spoločnosťou poskytnuté žalobcovi ako fyzickej osobe. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.

24. K odvolacej námietke žalobcu podľa o vyhodnotení dokazovania odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,sp. zn. , v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný."

25. Námietka žalobcu týkajúca sa hodnovernosti svedka - matky žalovaného 1/ a starej matky žalovaného 2/ bola odvolacím súdom vyhodnotená tiež ako nedôvodná. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil túto svedeckú výpoveď a žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie jej hodnovernosť nenamietal. Namietal len skutočnosti, o ktorých vypovedala. Ostatné odvolacie námietky týkajúce sa majetkových pomerov žalobcu a jeho príjmov a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia boli taktiež vyhodnotené ako nedôvodné. Hlavným dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie tvrdených skutočností žalobcom. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nemal preukázané, že obchodný podiel spoločnosti E. s.r.o. bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov manželov a teda, že patrí do BSM, boli všetky ostatné námietky nadbytočné.

26. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak že žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa a potvrdil a v podrobnostiach naň odkazuje.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Úspešnému žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).