Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu Z. S., W. H. XXX, F.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou so sídlom v Snine, Daľkovská 470/14, proti žalovanému P. V. N. V., X. XX, G. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. januára 2018 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 27. septembra 2017 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.09.2017, ktorým podľa o správe daní (ďalej len daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 4.900,- eur tak, že podľa daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov podal dňa 24.10.2017 žalobca odvolanie s tým, že v rozhodnutí odvolacie námietky konkretizoval.

3. Ďalej žalovaný uviedol, že Daňový úrad Prešov (správca dane) vykonal u daňového subjektu Z. S., W. H. XXX, kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 až júl 2013, pri ktorej overením účtovných dokladov predložených daňovým subjektom zistil, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za marec 2013 priznal daň z pridanej hodnoty v sume 320,79 eura, t. j. o 4 900,00 eur menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Rozdiel dane vznikol tým, že daňový subjekt v zdaňovacom období marec 2013 si uplatnil odpočítanie dane okrem iného aj z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť M. so sídlom L. XXX, O. XXXXXXXXXX, IČ O. XKXXXXXXXXXX, a pokladničných dokladov vyhotovených ERP, ktorej bol pridelený O. XXXXXXXXXXXXXXXX. Išlo o tieto faktúry: č. XXXXXXXXX zo dňa 5.3.2013 za dodanie drapáka, základ dane 1 650,00 eur, daň v sume 330,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 15.3.2013 za dodanie pneumatík, základ dane 3 000,00 eur, daň v sume 600,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.3.2013 za dodanie pneumatík, základ dane 3 000,00 eur, daň v sume 600,00 eur,

č. XXXXXXXXX zo dňa 19.3.2013 za dodanie pneumatík, základ dane 3 000,00 eur, daň v sume 600,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 20.3.2013 za dodanie radlíc, základ dane 3 000,00 eur, daň v sume 600,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 22.3.2013 za dodanie kolopasov, pneumatík, hydraulickej ruky, základ dane 3 925,00 eur, daň v sume 785,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2013 za dodanie kolopasov, reťazí, alternátora, základ dane 3 925,00 eur, daň v sume 785,00 eur a č.XXXXXXXXX zo dňa 26.3.2013 za dodanie pneumatík, základ dane 3 000,00 eur, daň v sume 600,00 eur.

4. Správca dane o tejto skutočnosti informoval kontrolovaný daňový subjekt z dôvodu jeho práceneschopnosti listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.2.2017 (oboznámenie kontrolovaného daňového subjektu so zistenými skutočnosťami v súlade s v znení neskorších predpisov).

5. V uvedenom liste informoval daňový subjekt aj o tom, že v konaní prihliadal aj na zápisnice z ústneho pojednávania, ktoré boli vyhotovené v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu na inej dani (daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013), resp. v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu (G. K. 1, N.).

6. Zo zápisnice z ústneho pojednávania č,. XXXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2014 vyplýva, že S. S., Z. XXXX/XX, H. bol vypočutý ako svedok. Menovaný bol konateľom spoločnosti M. s.r.o., L. XXX od 15.8.2012, takže bol konateľom spoločnosti aj v období, v ktorom boli vystavené vyššie uvedené faktúry za dodanie pneumatík, reťazi a kolopasov.

X. Milan S. na ústnom pojednávaní uviedol, že za nijakú spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal, účtovné doklady nevystavoval, ani nebolo treba, keďže nič nerobil a ani nikoho zastupovaním spoločnosti nepoveril.

8. V ďalšej zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2016 vyzval správca dane kontrolovaný daňový subjekt, aby uviedol, akým spôsobom prebiehali obchodné transakcie so spoločnosťou M. s.r.o., L., kde preberal drevnú hmotu, kde sa uskutočnila ich nakládka, kto a ako zabezpečoval prepravu, atď. v roku 2013.

9. Správca dane taktiež vyzval daňový subjekt, aby sa vyjadril k svedeckej výpovedi S. S. zo dňa 24.10.2014, v ktorej uviedol, že žiadnu činnosť nevykonával a ani nikoho zastupovaním spoločnosti M. s.r.o. nepoveril.

10. Keďže sa daňový subjekt v tom momente nevedel vyjadriť ku všetkým uvedeným skutočnostiam, uviedol, že svoje vyjadrenie, potrebné doklady a iné dôkazy predloží v termíne do 18.3.2016.

11. Ďalšou zápisnicou, na ktorú správa dane poukázal, bola zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.3.2016. v rámci ústneho pojednávania daňový subjekt predložil správcovi dane rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru uzavretú so spoločnosťou M. s.r.o., L.. Daňový subjekt sa okrem toho zaviazal, že v termíne do 15.4.2016 predloží správcovi dane dôkazy preukazujúce obchodné transakcie so spoločnosťou M. s.r.o., L..

12. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.4.2016 bola spísaná o tom, že daňový subjekt správcovi dane predložil čestné prehlásenie konateľa spoločnosti M. s.r.o., L. S. S., Z. XXXXXXX, H. zo dňa 6.4.2016. V čestnom prehlásení menovaný uvádza, že pre Z. S. zabezpečoval dodávku tovaru, prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje.

13. Na uvedenom ústnom pojednávaní správca dane požiadal daňový subjekt, aby sa vyjadril, či má ešte nejaké iné dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru od spoločnosti M. s.r.o., L.. O. subjekt uviedol, že žiadne iné doklady už nepredkladá.

14. Správca dane dňa 3.6.2016 vypočul konateľa spoločnosti M. s.r.o., L. S. S., ako svedka. Kontrolovaný daňový subjekt sa vypočutia svedka nezúčastnil (napriek upovedomeniu správcu dane). Z výpovede

svedka správca dane vyhotovil zápisnicu č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 3.6.2016, do ktorej svedok uviedol, že nadobudol podiel v spoločnosti M. s.r.o., L. XXX tak, že jeden známy, ktorý sa volal H. (priezvisko nevie), ktorý už pravdepodobne zomrel, mu ponúkol možnosť, zárobku, ak v Humennom u notára podpíše nejaké papiere, a tak sa stal konateľom spoločnosti (za tento úkon dostal 200,00 eur).

15. Ďalej uviedol, že ako konateľ spoločnosti nikdy nikoho zastupovaním spoločnosti nepoveril, za nijakú obchodnú spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal, účtovné doklady nevystavoval (ani nebolo treba, keďže nič nerobil), s Z. S. nikdy neobchodoval, ani ho nepozná a nikdy sa s nim nestretol.

16. Taktiež uviedol, že s Z. S. žiadnu rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru neuzavrel, podpis na predloženej rámcovej zmluve nie je jeho (on sa podpisuje celým menom), túto zmluvu vidí prvý krát, predložené faktúry nevystavil a podpis na faktúrach nie je jeho, tovar spoločnosť a ani on nedodal, nevykonáva žiadnu činnosť a podľa neho ide o vyslovený podvod.

17. Doklady, ktoré mu boli dané k nahliadnutiu, preukazujúce úhrady predmetných faktúr, ktoré boli vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou s O.: XXXXXXXXXXXXXXXX, a ktoré je registrované na spoločnosť M. s.r.o., L. XXX, nevystavil a peniaze od nikoho neprevzal, o žiadnej pokladni nevie, a keby mal toľko peňazí, tak si kúpi garsónku, aby mal kde bývať.

18. K čestnému prehláseniu, ktoré bolo predložené kontrolovaným daňovým subjektom, S. S. uviedol, že toto čestné prehlásenie podpísal, pretože ho oslovil jeden kamarát, ktorý mu povedal, že za overenie jeho podpisu u notára dostane 100,00,- Eur. Tak bol s kamarátom u notára, ktorý mu dal dva papiere, ktoré mal overiť (on nečítal, čo je na papieroch napísané). Jeden papier notár overil a ten druhý nie, lebo na ňom bolo prázdne miesto, asi tam chceli tí podvodníci niečo dopísať. Kamarát mu dal 10,00 eur na poplatok u notára, potom, keď mu odovzdal overený papier, tak mu dal ešte 100,00 eur. Pozná ho iba z videnia, ani nevie, aké má priezvisko, jeho nezaujímalo, pre koho ten papier podpisuje, bol rád, že dostal nejaké peniaze.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane dospel k záveru, že spoločnosť M. s.r.o., L. XXX predmetné faktúry nevystavila, tovar deklarovaný na faktúrach nedodala a hotovosť za úhradu faktúr neprevzala.

20. Správca dane preto odpočítanie dane zaúčtované na základe predmetných faktúr v zdaňovacom období marec 2013 nepovažuje za riadne odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona číslo 222/2004 z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého právo odpočítať daň, z tovarov vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, respektíve voči nemu uplatnená daň platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

21. Vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 20.2.2017 k vyššie uvedenému oboznámeniu kontrolovaného daňového subjektu so zistenými skutočnosťami č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.2.2017 bolo správcovi dane doručené dňa 22.2.2017

22. Vo svojom vyjadrení, okrem toho, že v celom rozsahu nesúhlasí so závermi správcu dane, navrhuje, aby bol konateľ spoločnosti K., s.r.o., N. vypočutý ako svedok, ktorý vie preukázať nákup drevnej hmoty od Z. S..

23. Taktiež navrhuje opätovné vypočutie S. S. a ich vzájomnú konfrontáciu pred správcom dane za účelom definitívneho odstránenia rozporov v jeho výpovedi a prehlásení. Trvá aj na vykonaní miestneho zisťovania ohľadom použitia zakúpených náhradných dielov od dodávateľa M. s.r.o. v jeho strojoch nachádzajúcich sa v obciach W., J. N. a I. Z. a na výsluchu svedkov, ktorí tieto opravy realizovali.

24. Správca dane prerokoval vyššie uvedené požiadavky s daňovým subjektom dňa 12.4.2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX). Požiadavky daňového subjektu neakceptoval s odôvodnením, že vykonanie navrhovaných dokazovaní by neviedlo k tomu, aby bol preukázali nákup drevnej hmoty a náhradných dielov od dodávateľa M. s.r.o.

XX. Na tomto ústnom pojednávaní daňový subjekt predložil zamestnancom správcu dane fotokópiu čestného prehlásenia S. S. zo dňa 29.3.2017 a príjmový pokladničný doklad č. XXXXXXX zo dňa

29.3.2017, v ktorom menovaný opätovne čestne prehlasuje, že ako konateľ spoločnosti M. s.r.o., L., XXX s Z. S. obchodoval a zabezpečoval mu dodávky náhradných dielov a drevenej hmoty. Predaný tovar fakturoval a peniaze prevzal. Na základe toho daňový subjekt požiadal o opätovné vypočutie S. S..

26. Správca dane zaslal dňa 20.4.2017 na adresu trvalého bydliska S. S., Z. XX, H. predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXXXXXXX. Výsluch svedka sa mal uskutočniť' dňa 23.5.2017 v čase o 09:00 hod. na Daňovom úrade Prešov, pobočka Humenné.

27. Uvedená zásielka sa správcovi dane vrátila dňa 26.4.2017 s poznámkou adresát neznámy. Svedok sa dňa 23.5.2017 k vypočutiu nedostavil.

28. Správca dane zaslal Colnému úradu Prešov žiadosť o predvedenie S. S. č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.5.2017 na deň 26.6.2017. V tento deň k predvedeniu svedka nedošlo, pretože hliadka SCU Košice - centrála ho na trvalej adrese nenašla a nebolo možné ani zistiť, kde sa v danom čase nachádza.

29. Správca dane pri ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil zápisnicu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.6.2017, splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu oznámil, že ďalšie predvedenie svedka už nevykoná, pretože na adrese svojho trvalého bydliska sa nenachádza a jeho miesto pobytu nie je možné zistiť.

30. O výsledku vykonanej daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.7.2017. Protokol o daňovej kontrole bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.7.2017 doručený daňovému subjektu dňa 19.7.2017.

31. Daňový subjekt k zisteniam uvedeným v protokole v lehote určenej správcom dane podal písomné vyjadrenie zo dňa 1.8.2017. Pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.7.2017 boli prerokované so splnomocneným zástupcom daňového subjektu dňa 21.9.2017. Z uvedeného ústneho pojednávania správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.

32. Následne správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 4.900,00,- eur rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.9.2017, proti ktorému sa daňový subjekt odvolal.

33. Žalovaný ďalej citoval , , , o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZoDPH), , , , , , daňového poriadku a uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov. Zistil, že správca dane v rámci vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2013 preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane vo výške 4,900,00,- Eur, ktoré je predmetom odvolacích námietok.

34. Správca dane za účelom správneho určenia daňovej povinnosti platiteľa postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, najmä so zásadou objektívnej pravdy, t.j. viedol dokazovanie v zmysle Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane bolo vychádzať z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.

35. Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že sa správca dane nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 01.08.2017 k protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.07.2017. Správca dane sa s týmito námietkami dostatočným spôsobom vysporiadal v rámci ústneho pojednávania, z ktorého vyhotovil zápisnicu č. XXXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 21.09.2017. To, že správca dane neakceptoval návrhy a pripomienky daňového subjektu, neznamená, že sa s nimi nezaoberal a nevysporiadal. Keďže sa vyššie uvedené námietky daňového subjektu objavujú aj medzi námietkami uvedenými v jeho odvolaní, odvolací orgán sa k nim vyjadruje v ďalších častiach tohto rozhodnutia.

36. K námietke daňového subjektu, že nákup tovaru od spoločnosti M. s.r.o., L. doložil účtovníctvom a svojimi dosiahnutými príjmami, odvolací orgán uvádza, že v prípade, ak dodanie tovaru podľa faktúr nie je hodnoverne a presvedčivo preukázané a uskutočnenie predaja nie je potvrdené dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, potom len formálna existencia faktúr, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie je predpokladom na uznanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu.

37. Povinnosťou daňového subjektu je, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícií. Daňový subjekt si túto povinnosť v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nesplnil.

38. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sám o sebe ešte dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené. Takýmto dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. Správca dane v konaní preukázal, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov deklarovaných kontrolovaným daňovým subjektom na vstupe nedošlo.

39. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti odpočítania dane bolo vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nebolo však povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal a použil ho na ďalší predaj, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ daňového subjektu, pričom kontrolnými zisteniami uvedenými v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.07.2017 bolo preukázané, že tovar nebol dodaný spoločnosťou M. s.r.o., L. XXX.

40. V daňovom konaní (pri výkone daňovej kontroly) nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, naopak jeho povinnosťou je posúdiť všetky dôkazy predložené daňovým subjektom, ako i dôkazy získané vlastným dokazovaním, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Pri výkone daňovej kontroly správca dane kládol dôraz na preukaznosť prijatých zdaniteľných obchodov, z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane. Samotné predloženie faktúr nie je dôkazom, že sa zdaniteľný obchod aj uskutočnil tak, ako je deklarovaný faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.

41. Takýmto dôkazom nemohla byť ani rámcová zmluva o dodávkach a odberoch tovaru uzavretá medzi Z. S. a M. s.r.o., L. XXX zo dňa 05.012013. Konateľ spoločnosti v postavení svedka na ústnom pojednávaní konanom dňa 03.06.201, z ktorého správca vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX, uviedol, že spoločnosť M. s.r.o., L. XXX neuzavrela s Z. S. rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru zo dňa 05.01.2013, ktorej predmetom je dodávka a odber tovaru - drevnej hmoty a strojárenských výrobkov. Ďalej uviedol, že podpis na zmluve nie je jeho, že túto zmluvu vidí prvýkrát, on ju nepodpisoval, podpis nie je jeho, pretože ona sa podpisuje celým menom.

42. Na základe uvedených skutočností odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane úplne a presne zistil skutkový stav veci, zaobstaral si dostatok podkladov a dôkazov pre objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, všetky dôkazy zhodnotil v súlade s ustanovením , preto nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že postupom správcu dane došlo k porušeniu ustanovení až ods. 3

43. Odvolávajúci sa vytýka správcovi dane, že správca dane napriek viacerým návrhom nevypočul ako svedkov osoby, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na jeho strojoch a zariadeniach. Odvolací orgán k tejto námietke zaujíma stanovisko, že správca dane logicky (nie ľubovoľne alebo arbitrárne) zamietol tieto návrhy, pretože je zrejmé, že uvedené osoby mohli potvrdiť iba to, že opravy strojov (výmeny náhradných dielov) daňového subjektu naozaj vykonali, avšak nie to, že použité náhradné diely boli Z. S. dodané spoločnosťou M. s.r.o., L. XXX. Ak by takýmito dôkazmi disponovali, disponoval by nimi aj Z. S.. Takéto predvolávanie svedkov zo strany správcu dane by sa javilo ako zbytočné a neúčelné.

44. Daňový subjekt taktiež vytýka správcovi dane aj neprihliadnutie na čestné prehlásenie konateľa spoločnosti M. s.r.o., S. S. zo dňa 06.04.2016, v ktorom jednoznačne uvádza, že pre neho zabezpečoval dodávku tovaru, prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje. Odvolací orgán k tomu uvádza, že správca dane riadil svedeckou výpoveďou vyššie menovaného konateľa spoločnosti M. s.r.o. S. S., ktorý do zápisnice z ústneho pojednávania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.06.2016 jednoznačne potvrdil, že bol iba účelovo dosadeným konateľom vyššie uvedenej spoločnosti, ktorá v roku 2013žiadnu obchodnú činnosť pod jeho vedením nevykonávala, a on žiadne faktúry pre nikoho nevystavoval (ani nevie, ako sa to robí).

45. Taktiež prehlásil, že s Z. S. nikdy neobchodoval, ani ho nepozná, nikdy sa s ním nestretol a žiadnu rámcovú zmluvu s ním neuzavrel. Čo sa týka jeho čestného prehlásenia v prospech Z. S. zo dňa 06.04.2016 (že k obchodovaniu s ním došlo), prehlásil, že on nečítal, čo na papieroch podpisoval, ani ho nezaujímalo, pre koho ten papier podpisuje, bol rád, že dostal nejaké peniaze. Vyplýva z toho, že čestné prehlásenie podpisoval účelovo.

46. Odvolací orgán preto nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že ide o kontroverznú svedeckú výpoveď S. S., na ktorú by správca dane nemal prihliadať. Naopak, správca dane logicky kládol dôraz na svedectvo menovaného ako na dôkaz z prvej ruky, a nie na účelovo podpísané čestné prehlásenie, zvlášť, ak daňový subjekt nevyužil dvoje zákonom dané právo byť prítomný pri svedeckej výpovedi a klásť otázky svedkovi.

47. Správca dane prihliadal aj na svedeckú výpoveď S. S. z roku 2014 uskutočnenú pri daňovej kontrole iného daňového subjektu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2014), pri ktorej takisto potvrdil , že spoločnosť M. s.r.o., L. v roku 2013 žiadnu činnosť nevyvíjala a s nikým neobchodovala. Preto rozhodne nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že svedok S. S. poprel dodávku tovaru v roku 2013 nielen v prípade kontrolovaného daňového subjektu, ale aj u iných subjektov, teda vo všeobecnosti.

48. Nie je preto pravdou tvrdenie daňového subjektu, že správca dane svoje rozhodnutie oprel len o skutkové zistenia z kontroverznej výpovede konateľa M. s.r.o. S. S. zo dňa 03.06.2016.

49. Čo sa týka odvolávajúceho sa, že v procese daňovej kontroly navrhol preskúmanie zdravotného stavu svedka S. S. v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, t.j. v aktuálnom čase v roku 2016, zamerané na psychologické a psychiatrické aspekty tohto človeka, čo správca dane neakceptoval, odvolací orgán k tomu uvádza, že správca dane by vykonaním návrhu (požiadavky) daňovníka prekročil svoje právomoci dané daňovým zákonom, a keďže bol povinný postupovať v medziach použiteľných v rámci daňového konania, správne tento návrh neakceptoval. Odvolávajúci sa zdôvodňuje nepredloženie iných dokladov ako faktúry (dodacie listy, stazky a pod.) tým, že tie sa zničili pri požiari budovy, v ktorej sa tieto doklady nachádzali. Je potrebné preto poznamenať, že ide o nepravdivé zdôvodnenie. K požiaru totiž došlo dňa 16.07.2016, teda až po vyjadrení sa daňovníka dňa 21.04.2016, že už žiadne dôkazy (doklady) nepredloží (keďže ich nemá).

50. Odvolací orgán považuje aj ďalšiu námietku daňového subjektu, že podľa ustanovenia nemožno od neho vyžadovať absolútne dôkazné bremeno, za bezpredmetnú, pretože nielenže nevyčerpal svoje možnosti na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného odpočítania dane absolútne, ale pri tomto preukazovaní nedodržal ani svoje základné povinnosti. Medzi základné povinnosti daňového subjektu patrí aj povinnosť viesť svoju evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácií mal dostatočné podklady na riadne preukázanie existencie práva na odpočítanie dane, pričom správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka.

51. Daňový subjekt spochybňuje celé dokazovanie správcu dane, ktoré bolo vykonávané „od stola“, čo je podľa neho neprípustné. V plnej miere nesúhlasí s argumentáciou správcu dane, ktoré sa nezakladá na platných pravidlách formálnej logiky.

52. K tomu odvolací orgán uvádza, že ak správca dane vykonával dokazovanie od stola, bol k tomu prinútený aj práceneschopnosťou daňového subjektu počas daňovej kontroly. Ako už odvolací orgán konštatoval na inom miesto tohto rozhodnutia, správca dane úplne a presne zistil skutkový stav veci,

zaobstaral si dostatok podkladov a dôkazov pre objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, preto odvolací orgán nepripúšťa, že jeho argumentácia sa nezakladá na platných pravidlách formálnej logiky (daňový subjekt ani nekonkretizoval, v čom spočíva táto chýbajúca logika). Naopak, všetky znaky chýbajúcej formálnej logiky preukazuje požiadavka daňového subjektu , že správca dane mal nevyhnutne zisťovať v mieste podnikania daňového subjektu, či sa naozaj fyzicky nachádzal nakúpený tovar v bývalom mieste podnikania.

53. Výkon miestneho zisťovania v roku 2016 v mieste podnikania daňového subjektu, ktoré už daňovému subjektu nepatrí, v rámci ktorého by sa zisťovala fyzická existencia tovaru (náhradných dielov, pneumatík, reťazí atď.), ktorý mal byť kúpený a následne použitý na opravy a údržbu strojov v roku 2013, by totiž logický skutočne nebol. K rozsudkom Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazuje odvolávajúci sa, odvolací orgán uvádza, že nie sú aplikovateľné na daný prípad z dôvodu, že situácie, na ktoré tieto rozsudky poukazujú, predpokladajú, že dodanie tovaru (služby) bolo reálne uskutočnené, čo v danom prípade nebolo. Preto uvádzanie týchto rozsudkov v tomto konaní je neopodstatnené.

54. Podobne neopodstatnené je zo strany daňového subjektu aj uvádzanie nálezcu Ústavného súdu SR, sp.zn. , pretože v danom štádiu konania je neuplatniteľný a do úvahy prichádza až v prípade, ak rozhodnutie odvolacieho orgánu bude predmetom súdneho konania.

55. Čo sa týka uvedenia ďalšieho rozsudku, a to rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 15.02.2017, ktorý bol vydaný na základe súdneho konania v právnej veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR, odvolací orgán poznamenáva, že v danom prípade sa tento rozsudok nemôže použiť ako judikát, pretože nejde o rozsudok Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR.

56. Daňový subjekt tento rozsudok porovnáva s daným prípadom, keďže dodávateľom tovaru bola spoločnosť M. s.r.o., L. XXX a konateľom „pravdepodobne“ S. S. (súd uvádza skratku mena konateľa W.K.).

57. Daňový subjekt vo svojom odvolaní sám uvádza, že poukazovanie správcom dane na rozsudok súdu nemôže brať do úvahy, pretože, ak aj existuje taký rozsudok, ako uvádza správca dane, tak rozsudok bol prijatý za určitých skutkových okolností pri realizácií správ daní, ktoré mohli byť odlišné od predmetnej správy dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie 2013.

58. Odvolací orgán s poukazom na skutočnosť, že uvedená úvaha platí aj v tomto prípade (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. zo dňa 15.02.2017), na daný rozsudok neprihliadol.

59. Odvolací orgán záverom uvádza, že zákonná úprava preukazovania oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vyplývajúca z ustanovení až 51 určila prísne podmienky, ktoré musia byť pri uplatnení odpočítania dane platiteľom dane splnené. Právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď mu vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pritom vzniká dňom dodania tovaru. Zároveň musí byť splnené, že tento tovar platiteľ použije na účely svojho podnikania a je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom za dodanie tovaru v tuzemsku.

60. Odvolací orgán sa stotožnil so zisteniami a záverom správcu dane a konštatuje, že správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy preukazujú, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, čo je v rozpore s a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a má za následok, že daňovému subjektu bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 4.900,000,- Eur.

61. Z uvedených dôvodov žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II.

62. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe citoval odôvodnenie rozhodnutia

žalovaného a uviedol, že z jeho argumentáciou nie je možné súhlasiť. Rozhodnutie žalovaný v podstate opiera iba o skutočnosť, že pokladá svedeckú výpoveď S. S. a jej obsah za objektívne pravdivú, nespochybniteľnú a nevyvrátenú, s čím žalobca v žiadnom prípade nesúhlasí. Takisto žalobca nesúhlasí s vyššie uvedeným odôvodnením žalovaného, a to najmä v časti odmietnutia vykonania výsluchu osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na jeho strojoch a zariadeniach a s odôvodnením v časti neprihliadnutia na úradne overené čestné prehlásenie S. S.. Žalobca má totiž za to, že správca dane a žalovaný svojimi rozhodnutiami postupovali v príkrom rozpore s princípom zákonnosti správy daní a viacerými zásadami správy daní, a to najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zásadou úzkej súčinnosti správcu dane a daňového subjektu a zásadou jednotného rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené spochybnenie argumentácie správcu dane a na upresnenie žalobcom uvedených námietok v odvolaní považuje žalobca za nevyhnutné opätovne poukázať na priebeh realizácie správy predmetnej dane a v nej subsumovaného daňového konania a vyrubovacieho konania. Za účelom vyvrátenia všetkých pochybností, ktoré možno objektívne predpokladať pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, splnenia si svojich dôkazných povinností vyplývajúcich žalobcovi z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorý vymedzuje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a s cieľom preukázať oprávnenosť odpočítania dane žalobca nákup tovaru od spoločnosti M. s.r.o. doložil dokladmi ktoré citoval v žalobe.

XX. Žalobca opakovane uvádza, že si je vedomý skutočnosti, že daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Takisto si uvedomuje skutočnosť, že splnenie zákonných podmienok, na základe ktorých si daňový subjekt odpočítava daň, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, t. j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, čo znamená, že musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch (v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte). Je samozrejmé, že samotná existencia faktúry je len jednou zo základných podmienok, na základe ktorej si daňový subjekt odpočítava daň z tovaru alebo zo služby, čo znamená, že jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Faktúra je dôkazom až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného dodania tovaru dodávateľom.

65. Z tohto dôvodu žalobca na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru v priebehu konania predložil vyššie spomenuté doklady, ktorými sa snažil preukázať reálnosť dodania predmetného tovaru, ktorý bol predmetom faktúr. Okrem toho žalobca viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 a ods. 4 daňového poriadku a s ustanovením § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ako napríklad výsluch svedkov - osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na strojoch a zariadeniach, prostredníctvom ktorých žalobca realizoval svoju podnikateľskú činnosť a pána S. S., konateľa spoločnosti M. s.r.o., z dôvodu spornosti obsahu jeho výpovedí a čestných prehlásení týkajúcich sa zabezpečenia dodávky tovaru, v tomto prípade náhradných dielov. Tieto však správca dane opakovane neakceptoval a žalovaný potvrdil postup správcu dane ako správny s odôvodnením, že by vykonanie navrhovaných dokazovaní neviedlo k tomu, aby bol preukázaný nákup drevnej hmoty a náhradných dielov od spoločnosti M. s.r.o.

66. Žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý sa snaží preukázať reálnosť uskutočnenia dodania tovaru dodávateľom - spoločnosťou M. s.r.o. sa javí takýto postup správcu dane ako vysoko arbitrárny, nepochopiteľný, oplývajúci ľubovôľou pri výkone právomocí orgánu verejnej správy a v rozpore nielen s ustanoveniami § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 daňového poriadku, ale aj s princípom zákonnosti vyjadrenom v ustanovení § 3 ods. 1 daňového poriadku, zásadou úzkej súčinnosti správcu dane, daňových subjektov a iných osôb ustanovenou v 3 ods. 2 daňového poriadku a zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 3 daňového poriadku.

67. Možno objektívne skonštatovať, že správca dane nemôže dopredu vedieť, že navrhovaný výsluch svedkov neozrejmí nim tvrdené pochybnosti, resp. nemôže si vytvoriť objektívne správny úsudok o skutočnostiach, ktoré nepodliehali riadnemu a zákonnému dokazovaniu, pričom v tomto bode je nutné poukázať na druhú vetu ustanovenia § 24 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorej správca dane nemusí dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Uvedené skutočnosti, ktoré sa žalobca snažil preukázať a riadne procesne dokázať podaním návrhu na vypočutie

svedka, nemožno bez žiadnych pochybností subsumovať pod uvedené znenie druhej vety ustanovenia § 24 ods. 3 daňového poriadku.

68. Správca dane a zároveň aj žalovaný odmietnutím vykonania tohto dôkazu len potvrdili, ako postupovali v rámci celej správy predmetnej dane, a to jednostranne, arbitrárne a zneužívajúc úradnú moc účelovým a nelogickým odôvodnením ich rozhodnutí. Žalobca trvá na tom, že správca dane a ani žalovaný nemohli považovať za zrejmé, že výsluch osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na strojoch a zariadeniach, prostredníctvom ktorých žalobca realizoval svoju podnikateľskú činnosť, nedokáže, resp. nepotvrdí nákup náhradných dielov od spoločnosti M. s.r.o., nemohli si dopredu urobiť úsudok o nezrealizovanej svedeckej výpovedi a o skutočnostiach, ktoré ostali nevypovedané. Preto bolo podľa názoru žalobcu nielen nutné a účelné, ale aj nevyhnutné umožniť žalobcovi preukázať nákup náhradných dielov od spoločnosti M. s.r.o. zrealizovaním svedeckej výpovede osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na strojoch a zariadeniach, aby následne mohol správca dane a žalovaný postupovať objektívne správne pri vyhodnocovaní dôkazov.

69. Žalobca zároveň s dôrazom uvádza, že nemožno opomenúť ani čestné prehlásenie konateľa spoločnosti S. S. zo dňa 06.04.2016, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že pre žalobcu zabezpečoval dodávky tovaru, prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje. Uvedené potvrdil aj v čestnom prehlásení zo dňa 29.03.2017, ktoré je úradne overené.

70. Žalobca takisto uvádza, že inými dokladmi (dodacie listy, stazky a pod.) žiaľ nedisponuje, nakoľko, ako v priebehu konania uviedol, dňa 16.07.2016 došlo k požiaru budovy, kde sa predmetné doklady nachádzali, o čom informoval príslušné orgány, vrátane daňového úradu. Žalovaný argumentoval tým spôsobom, že žalobca v odvolaní argumentoval neodôvodnene, a to z toho dôvodu, že k požiaru došlo dňa 16.07.2016, a teda až po vyjadrení sa daňovníka dňa 21.04.2016, že už žiadne dôkazy nepredkladá. K tomuto žalobca uvádza, že daňová kontrola za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie na dani z pridanej hodnoty začala 08.08.2016, a teda až po nahlásenom požiari. Žalovaný argumentuje svedeckou výpoveďou, ktorá nebola zrealizovaná počas príslušnej daňovej kontroly a týkala sa inej dane, a teda žalobca pri nej predkladal iné dôkazy, ako pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty. Z tohto dôvodu je argumentácia žalovaného účelová a v konečnom dôsledku bezpredmetná. Na dôvažok však treba pripomenúť, že aj z dôvodu požiaru bolo preto priam nevyhnutné zistiť ďalšie skutočnosti preukazujúce nákup tovarov uvedených v sporných faktúrach od spoločnosti M. s.r.o. a ich ďalší predaj.

71. Žalobca by ďalej chcel poukázať na to, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutie opreli len o skutkové zistenia z kontroverznej výpovede konateľa M. s.r.o. S. S. zo dňa 03.06.2016. V kontexte sporného rozhodnutia teda nemožno zákonne vyrubiť rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2013 na dani z pridanej hodnoty, pretože objektívna existencia zákonnosti rozhodnutia je založená na sporných dôkazoch, pričom hlavný dôkaz, ktorým je výsluch svedka S. S., nemožno bez ďalších pochybností označiť ako dôveryhodný. Je tomu tak z toho dôvodu, že dňa 29.03.2017 S. S. opätovne potvrdil to, čo uviedol vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 06.04.2016, a teda že ako konateľ spoločnosti M. s.r.o. obchodoval so žalobcom a zabezpečoval mu dodávky náhradných dielov a drevnej hmoty, pričom predaný tovar riadne vyfakturoval a peniaze prevzal, no neopomenul uviesť ani to, že uvedené čestné prehlásenie podpisuje bez akéhokoľvek nátlaku, nie v tiesni, ale slobodne a vážne. Uvedené S. S. potvrdil vo svojom čestnom prehlásení, ktoré vyhotovil na vlastné náklady a je riadne úradne overené. Toto čestné prehlásenie žalobca predložil správcovi dane v procese predmetnej daňovej kontroly. V kontexte uvedeného preto neobstojí argumentácia žalovaného, že sa jedná o účelovo podpísané čestné prehlásenie, keďže podľa názoru žalobcu nemožno prihliadať na to, že sa pravdepodobne z dôvodu ochrany vlastnej osoby S. S. rozhodol vypovedať tak, že popieral akékoľvek obchodné aktivity. Na dôvažok stačí upriamiť pozornosť na to, že kontroverzná výpoveď bola realizovaná dňa 03.06.2016, pričom predtým S. S. uviedol v čestnom prehlásení zo dňa 06.04.2016, že so žalobcom obchodoval, čo potvrdil aj v úradne overenom čestnom prehlásení po kontroverznej výpovedi zo dňa 29.03.2017. Žalobca je preto toho názoru, že tento dôkaz, a teda výpoveď S. S., je natoľko spochybnená jeho čestnými prehláseniami, že ho nemožno pri hodnotení dokazovania nielenže použiť ako hlavný dôkaz, ale otáznym sa javí jeho použiteľnosť v podobe podporného dôkazu. Správca dane a žalovaný nemôžu svojvoľne vyvracať úradne overené dokumenty jednoduchou konštatáciou, že ide o účelové konanie, pretože to by museli najprv dokazovaním riadne preukázať.

72. Žalobca pritom navrhoval po predložení originálu čestného prehlásenia S. S. zo dňa 29.03.2017 a príjmového pokladničného dokladu č. 1050/17 zo dňa 29.03.2017 opätovné vypočutie S. S., ktoré by bolo prvým vypočutím tejto osoby v predmetnej daňovej kontrole (výpoveď, o ktorú sa opiera správca dane a žalovaný, bola realizovaná počas inej daňovej kontroly na inej dani) za účelom konfrontácie a konečného odstránenia rozporov. Správca dane však s preukazným konštatovaním, že sa ho snažil predvolať a následne aj predviesť, nezabezpečil jeho prítomnosť za účelom výpovede, a aj napriek tomu správca dane a žalovaný pokladajú jeho výpoveď zo dňa 03.06.2016 (v rámci inej daňovej kontroly realizovanej za účelom kontroly inej dane) za rozhodujúcu a na úradne overené dokumenty, ktorých platnosť nebola spochybnená, neprihliadajú. Žalobca je preto toho názoru, že správca dane realizoval hodnotenie dokazovania značne v neprospech žalobcu a v žiadnom prípade neprihliadal na dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech. Uvedeným konaním porušil nielen svoje zákonné, ale aj ústavné povinnosti a v ďalšom texte uvedenú judikatúru.

73. Žalobca opätovne uvádza, že skutočnosť, že spoločnosť M. s.r.o. pravdepodobne porušovala svoje zákonné povinnosti voči štátu nemôže byť žalobcovi na ujmu. Žalobca tovar riadne odoberal a ďalej s ním obchodoval, riadne viedol účtovníctvo a plnil si všetky zákonom stanovené povinnosti. V danom prípade nebola podľa žalobcu spochybnená materiálna existencia tovaru. Podľa jeho názoru správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď mu ho v celom rozsahu určili ako daňovému subjektu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobca opätovne podotýka, že jemu ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov a dodržiavanie zákonných povinností (účtovných povinností, daňových povinností a pod.) svojich dodávateľov. Z uvedených dôvodov mal preto za to, že žiadnu zo zákonom uložených povinností neporušil.

74. V kontexte hore uvedeného preto žalobca viackrát navrhoval preskúmanie zdravotného stavu S. S. v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, t. j. v aktuálnom čase v roku 2016, zameraný na psychologické a psychiatrické aspekty tohto svedka v podobe znaleckého posudku, t. j. či je táto osoba schopná rozoznávať ekonomické, daňové, účtovné a obchodné podnikateľské pojmy, resp. či je spôsobilá na právne úkony. Dôvodom tohto návrhu bola tá skutočnosť, že v roku 2013, kedy žalobca so spoločnosťou M. s.r.o. realizoval obchody, ktoré boli fakturované v sporných faktúrach, svedok S. S. bol pri plnom vedomí a pri plnej právnej spôsobilosti a z jeho správania v tom čase žalobca nezistil žiadne výkyvy správania pri obchodovaní a aj preto s ním žalobca uskutočnil predmetné obchody. Vzhľadom na obsah jeho výpovede pred správcom dane (zhruba 2-3 roky po vzájomne spolupráci) sa preto žalobca domnieva, že u tohto človeka došlo k radikálnej zmene zdravotného stavu, resp. uňho prevážili iné pohnútky, či už finančného alebo osobného charakteru. Inak si žalobca nevie vysvetliť, prečo vedomý si právnych následkov svojich tvrdení a svedeckých výpovedí a prehlásení tvrdí a podpíše sa ku skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane raz v žalobcov prospech, t. j. potvrdí, že obchodoval a prijímal od neho peňažné prostriedky prostredníctvom ERP a vzápätí pri ďalšej výpovedi všetko poprie a pred správcom dane prehlasuje, že žalobcu vôbec nepozná a následne opäť čestne prehlási, že s ním obchodoval. Ak je žalovaný toho názoru, že vykonaním preskúmania zdravotného stavu S. S. by správca dane prekročil právomoci dané mu zákonom, nemal potom svojvoľne neprihliadať na jeho čestné prehlásenia.

75. V tomto kontexte je preto žalobca toho názoru, že správca dane a žalovaný nemali na skutočnosti získané spornou výpoveďou S. S. zo dňa 03.06.2016 buď prihliadať vôbec, alebo mali ďalším dokazovaním ustáliť objektívne správnu dôkaznú podstatu. Vypočítavým konaním S. S. a chránením vlastnej osoby je možné neoprávnene privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach a majetku, a to aj napriek tomu, že žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti ustanovené nielen príslušnými zákonmi, ale aj SR.

76. Žalovaný na jednej strane požaduje preukázanie materiálneho aspektu vykonávaných obchodov so spoločnosťou M. s.r.o. a na druhej strane konštatuje jeho nepreukázateľnosť vzhľadom na časový aspekt vzniku kontrolovaných faktúr a v súčasnosti neexistencie tovaru, ktorý bol predmetom týchto faktúr. Vyvstáva teda otázka, ako inak má existenciu tovaru od spoločnosti M. s.r.o. preukázať samotný žalobca, ktorý navrhoval vykonanie viacerých dôkazov v podobe výsluchu svedkov (zamestnancov žalobcu v rozhodnom období, osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na strojoch a zariadeniach) alebo konfrontácie s S. S., ak nie takýmto spôsobom. Naopak, vzhľadom na nedostatočnú činnosť

správcu dane, tento sa v kontexte blížiaceho konca jednoročnej lehoty ustanovenej na realizáciu daňovej kontroly, nezákonne uspokojil so spornou výpoveďou S. S. zo dňa 03.06.2016, vykonanou v rámci inej daňovej kontroly realizovanej za účelom kontroly inej dane.

77. Žalobca ako daňový subjekt opätovne uvádza, že síce bol informovaný o pochybnostiach správcu dane o reálnych dodávkach tovaru od spoločnosti M. s.r.o., no nie je mu známe a správca dane a žalovaný to ani neuvádza, akými inými dôkazmi mohol a mal ešte disponovať, aby vyvrátil ich pochybnosti. Žalobca predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia vzhľadom na kontrolovanú daň za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktorými musel a reálne aj mohol disponovať, a tým si splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku. Postupom správcu dane bol však nútený preukazovať skutočnosti, na ktoré ako daňový subjekt nemôže mať dopad a nemôže disponovať prostriedkami na ich preukázanie (účtovné, obchodné a daňové doklady spoločnosti M. s.r.o.). Žalobca opakovane uvádza, že požadované skutočnosti sa snažil odstrániť návrhmi na ďalšie dokazovanie, ktoré boli nezákonne zamietnuté s nelogickým odôvodnením.

78. V plnej miere teda žalobca nesúhlasí s argumentáciou správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach a trvá na tom, že sa nezakladajú na platných pravidlách formálnej logiky a predmetné vyjadrenia správcu dane a žalovaného v rozhodnutiach si vnútorne odporujú pri opise priebehu dokazovania správcom dane a naplneniu materiálneho aspektu ním tvrdeného priebehu dokazovania. Na to, aby bolo možné čo najúplnejšie zistiť skutkový stav, a teda zistiť, či bol predmetný tovar dodaný deklarovaným dodávateľom daňového subjektu, bolo nevyhnutné vykonať, okrem iného, aj ďalšie dokazovanie viackrát uvádzané v predchádzajúcom texte tejto správnej žaloby.

79. V časti III. C žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-80/11, C-18/13).

80. V časti III. D poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS/241/2007, v zmysle ... „ktorého sú orgány verejnej moci povinné v pochybnostiach postupovať voči daňového subjektu miernejšie, pričom nie sú oprávnené nahradiť záujem štátu na realizáciu príjmovej stránky štátneho rozpočtu nad povinnosť dodržiavať a rešpektovať práva daňového subjektu.“

81. V časti III. E poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.02.2017 a zdôraznil zásadu jednotného postupu správcu dane pri rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch.

82. Ďalej žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . S touto námietkou vznesenou už v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyporiadal.

83. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovaného na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

84. V žalobe žiadal o nariadenie pojednávania.

III.

85. Žalovaný vo vyjadrení prakticky zotrval na skutkovej a právnej argumentácií uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žiadal o nariadenie pojednávania.

IV.

86. Právna zástupkyňa žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila. Vyjadrenie jej bolo doručené dňa 27.02.2019.

V.

87. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

88. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

89. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

90. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

91. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul právnu zástupkyňu žalobcu, v zmysle §114 S.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z neúčasti ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

92. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane, ktorý podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 4.900,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013, pričom rozdiel vznikol tým, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúr (v rozhodnutí presne špecifikovaných) od dodávateľa M., so sídlom L. XXX lebo daňovou kontrolou nebolo preukázané, že táto spoločnosť predmetné faktúry vystavila, že tovar deklarovaný na faktúrach dodala a hotovosť za úhradu faktúr prevzala.

93. V rovnakej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov konania, rovnakých skutkových aj právnych zistení, vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, rozhodol senát Krajského súdu v Prešove v konaní dňa 31.04.2019 tak, že žalobu zamietol.

94. V obidvoch prípadoch ( aj ) išlo o spochybnenie faktúr od dodávateľa M. s.r.o., keď správca dane vychádzal aj z poznatkov zistených v rámci daňovej kontroly u žalobcu za inú daň (daň z príjmu fyzických osôb za rok 2013), respektíve u iného daňového subjektu.

95. S poukazom na ustanovenie § 140 S.s.p., podľa ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody, preto správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku sp.zn. , na odseky 40 až 55 a 57, 58, 61 až 70.

96. Ako nedôvodnú a nad rozsah zákona (daňového poriadku) vyhodnotil aj požiadavku žalobcu na preskúmanie zdravotného stavu M. S., či bol schopný rozoznať ekonomické, daňové, účtovné a obchodné podnikateľské pojmy, respektíve či je spôsobilý na právne úkony, lebo daňové orgány na to nie sú oprávnené.

97. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 S.s.p.).

98. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167, § 168 a § 175 ods. 1 S.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol ani naplnený dôvod uvedený v § 168 S.s.p., podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spoľahlivo požadovať.

99. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).