Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu Y. T., D. W. XXX, právne zastúpeného JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, so sídlom Daľkovská 470/14, Snina, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18. januára 2018 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Daňový úrad L. (ďalej len „správca dane“) začal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 až august 2013 dňa 08.08.2016 na základe oznámenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.07.2016. V zdaňovacom období jún 2013 si žalobca uplatnil odpočítanie dane okrem iného aj z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť H., s.r.o., so sídlom Z. XXX, a z pokladničných dokladov vyhotovených ERP, ktorej bol pridelený DPK č. XXXXXXXXXXXXXX. Išlo o faktúry č. 201306010 zo dňa 03.06.2013, č. 201306024 zo dňa 10.06.2013, č. 201306038 zo dňa 12.06.2013, č. 201306068 zo dňa 21.06.2013 a č. 201306102 zo dňa 28.06.2013 za dodanie náhradných dielov s celkovou sumou DPH zo základu 3.300 eur.

2. Správca dane v rámci daňovej kontroly pri overovaní nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty na základe deklarovaných faktúr vychádzal okrem iného zo Zápisnice z ústneho pojednávania č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2014, v ktorej bol vypočutý T. T., konateľ spoločnosti H., s.r.o., ako svedok v rámci daňovej kontroly u tohto daňového subjektu na inej dani (daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013), z ktorej vyplýva, že T. T. bol konateľom spoločnosti aj v období, v ktorom boli vystavené faktúry deklarované žalobcom na dodanie náhradných dielov. Na ústnom pojednávaní tento svedok uviedol, že za nijakú spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevykonával, účtovné doklady nevystavoval, ani nebolo treba, keďže nič nerobil a ani nikoho zastupovaním spoločnosti nepoveril.

3. Na ústnom pojednávaní dňa 09.03.2016 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) správca dane vyzval žalobcu, aby uviedol, akým spôsobom prebiehali obchodné transakcie so spoločnosťou H., s.r.o., kde preberal drevnú hmotu, kde sa uskutočnila ich nakládka, kto a ako zabezpečoval prepravu atď. v roku 2013. Zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k svedeckej výpovedi T. T. zo dňa 24.10.2014. Žalobca

na ústnom pojednávaní dňa 24.03.2016 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) predložil správcovi dane rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru uzavretú so spoločnosťou H., s.r.o.. Na ústnom pojednávaní dňa 21.04.2016 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) predložil žalobca čestné prehlásenie konateľa spoločnosti H., s.r.o., T. T. zo dňa 06.04.2016, v ktorom tento uvádza, že pre Y. T. zabezpečoval dodávku tovaru prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje. Na žiadosť správcu dane, aby sa vyjadril, či má ešte nejaké iné dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru od spoločnosti H., s.r.o., žalobca uviedol, že žiadne iné doklady už nepredkladá.

4. Správca dane dňa 03.06.2016 vypočul konateľa spoločnosti H., s.r.o., T. T. ako svedka. Žalobca sa tohto vypočutia svedka nezúčastnil napriek tomu, že bol upovedomený o termíne vypočutia správcom dane. O výpovedi svedka bola vyhotovená Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že T. T. nadobudol podiel spoločnosti H., s.r.o., tak, že jeden známy, ktorý sa volal W. (priezvisko nevie), ktorý už pravdepodobne zomrel, mu ponúkol možnosť zárobku, ak v V. u notára podpíše nejaké papiere a tak sa stal konateľom spoločnosti. Za tento úkon dostal 200 eur. Ďalej uviedol, že ako konateľ nikdy nikoho zastupovaním spoločnosti nepoveril, za nijakú obchodnú spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal, účtovné doklady nevystavoval, s Y. T. nikdy neobchodoval ani ho nepozná a nikdy sa s ním nestretol. S Y. T. žiadnu rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru neuzavrel, podpis na uzavretej rámcovej zmluve nie je jeho (on sa podpisuje celým menom), túto zmluvu vidí prvýkrát, predložené faktúry nevystavil a podpis na faktúrach nie je jeho. Tovar spoločnosť a ani on nedodal, nevykonáva žiadnu činnosť a podľa neho ide o vyslovený podvod. Doklady, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu, preukazujúce úhrady faktúr, ktoré boli vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou registrovanou na spoločnosť H., s.r.o., nevystavil a peniaze od nikoho neprevzal. O žiadnej pokladni nevie, a keby mal toľko peňazí, tak si kúpi garsónku, aby mal kde bývať. K čestnému prehláseniu predloženého žalobcom T. T. uviedol, že toto čestné prehlásenie podpísal, pretože ho oslovil jeden kamarát, ktorý mu povedal, že za overenie jeho podpisu u notára dostane 100 eur. Tak bol s kamarátom u notára, ktorý mu dal 2 papiere, ktoré mal overiť (on nečítal, čo je na papieroch napísané). Jeden papier notár overil a ten druhý nie, lebo na ňom bolo prázdne miesto, asi tam chceli tí podvodníci niečo dopísať. Kamarát mu dal 10 eur na poplatok u notára. Potom, keď mu odovzdal overený papier, mu dal ešte 100 eur. Pozná ho iba z videnia, ani nevie, aké má priezvisko. Nezaujímalo ho to, pre koho ten papier podpisuje, bol rád, že dostal nejaké peniaze.

5. K oboznámeniu správcu dane so zistenými skutočnosťami zo dňa 14.02.2017 sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 20.02.2017, v ktorom nesúhlasil so závermi správcu dane, opätovne žiadal vypočutie T. T. a ich vzájomnú konfrontáciu pred správcom dane za účelom definitívneho odstránenia rozporov v jeho výpovedi. Trval na vykonaní miestneho zisťovania ohľadom použitia zakúpených náhradných dielov od H., s.r.o., v jeho strojoch nachádzajúcich sa v obciach D., B. U. a P. Y. a na výsluchu svedkov, ktorý tieto opravy realizovali. Správca dane prerokoval požiadavky žalobcu dňa 12.04.2017 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX). Jeho návrhy neakceptoval s odôvodnením, že vykonanie navrhovaných dokazovaní by neviedlo k tomu, aby bol preukázaný nákup drevnej hmoty a náhradných dielov od dodávateľa H., s.r.o. Na tomto ústnom pojednávaní žalobca predložil opätovne fotokópiu čestného prehlásenia T. T. zo dňa 29.03.2017 a príjmový pokladničný doklad č. XXXX/XX zo dňa 29.03.2017, v ktorom konateľ spoločnosti H., s.r.o. T. T. opätovne čestne prehlasuje, že ako konateľ spoločnosti H., s.r.o., s Y. T. obchodoval a zabezpečoval mu dodávky náhradných dielov a drevnej hmoty, predaný tovar fakturoval a peniaze prevzal.

6. Správca dane sa opätovne pokúsil o predvolanie svedka T. T. za účelom jeho výsluchu ako svedka, vrátane žiadosti Colného úradu L. o jeho predvedenie, čo však bolo neúspešné. Na adrese trvalého bydliska sa T. T. nezdržiaval a nebolo ani možné zistiť, kde sa nachádza.

7. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.07.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 19.07.2017. Žalobca k zisteniam uvedeným v protokole podal písomné vyjadrenie zo dňa 01.08.2017, jeho pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 21.09.2017, o čom bola vyhotovená aj zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX.

8. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane Daňový úrad L. vydal dňa 27.09.2017 rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi podľa v

znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 3.300 eur.

9. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.01.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

10. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol odvolacie námietky žalobcu, popísal zistený skutkový stav pred správcom dane, citoval ustanovenia , a , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , a , , a Daňového poriadku a argumentoval, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov. Zistil, že správca dane v rámci vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2013 preveroval u žalobcu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane vo výške 3.300 eur, ktoré je predmetom odvolacích námietok.

11. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 01.08.2017 k Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 12.07.2017. Správca dane sa s týmito námietkami dostatočným spôsobom vysporiadal v rámci ústneho pojednávania, z ktorého vyhotovil Zápisnicu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2017. To, že správca dane neakceptoval návrhy a pripomienky žalobcu, neznamená, že sa nimi nezaoberal a nevysporiadal.

12. K námietke žalobcu, že nákup tovaru od spoločnosti H., s.r.o., doložil účtovníctvom a svojimi dosiahnutými príjmami, žalovaný uviedol, že v prípade, ak dodanie tovaru podľa faktúr nie je hodnoverne a presvedčivo preukázané a uskutočnenie predaja nie je potvrdené dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, potom len formálna existencia faktúr ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie je predpokladom na uznanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Povinnosťou žalobcu je, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Žalobca si túto povinnosť v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nesplnil. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sám o sebe ešte dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené. Takýmto dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. Správca dane v konaní preukázal, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom na vstupe nedošlo. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti odpočítanej dane bolo vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nebolo však povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal a použil ho na ďalší predaj, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia žalobcu o tom, že predmetný tovar bol dodaný obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ, pričom kontrolnými zisteniami uvedenými v protokole bolo preukázané, že tovar nebol dodaný spoločnosťou H., s.r.o. Pri výkone daňovej kontroly nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, naopak, jeho povinnosťou je posúdiť všetky dôkazy predložené daňovým subjektom ako i dôkazy zistené vlastným dokazovaním, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Samotné predloženie faktúr nie je dôkazom, že sa zdaniteľný obchod aj uskutočnil tak, ako je deklarovaný faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Takýmto dôkazom nemohla byť ani rámcová zmluva o dodávkach a odberoch tovaru uzavretá medzi Y. T. a H., s.r.o., pretože konateľ spoločnosti v postavení svedka na ústnom pojednávaní dňa 03.06.2016 uviedol, že spoločnosť H., s.r.o., neuzavrela s Y. T. rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru zo dňa 05.01.2013, ktorej predmetom je dodávka a odber tovaru drevnej hmoty a strojárenských výrobkov. Ďalej uviedol, že podpis na zmluve nie je jeho, túto zmluvu vidí prvýkrát, on ju nepodpisoval, podpis nie je jeho, pretože on sa podpisuje celým menom.

13. Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že správca dane úplne a presne zistil skutkový stav veci, zaobstaral si dostatok podkladov a dôkazov pre objasnenie skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, všetky dôkazy zhodnotil v súlade s ustanovením

§ 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že postupom správcu dane došlo k porušeniu citovaného ustanovenia.

14. K námietke žalobcu, že aj napriek viacerým návrhom správca dane nevypočul ako svedkov osoby, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na jeho strojoch a zariadeniach, žalovaný uviedol, že správca dane logicky (nie ľubovoľne alebo arbitrárne) zamietol tieto návrhy, pretože je zrejmé, že uvedené osoby mohli potvrdiť iba to, že opravy strojov (výmeny náhradných dielov) žalobcu naozaj vykonali, avšak nie to, že použité náhradné diely boli žalobcovi dodané spoločnosťou H., s.r.o. Ak by takýmito dôkazmi disponovali, disponoval by nimi aj žalobca. Takéto predvolávanie svedkov zo strany správcu dane by sa javilo ako zbytočné a neúčelné.

15. K námietke žalobcu, že správca dane neprihliadol na čestné prehlásenie konateľa spoločnosti H., s.r.o., T. T. zo dňa 06.04.2016, v ktorom jednoznačne uviedol, že pre neho zabezpečoval dodávku tovaru prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje, žalovaný uviedol, že správca dane sa riadil svedeckou výpoveďou konateľa spoločnosti H., s.r.o., T. T., ktorý do zápisnice z ústneho pojednávania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.06.2016 jednoznačne potvrdil, že bol iba účelovo dosadeným konateľom vyššie uvedenej spoločnosti, ktorá v roku 2013 žiadnu obchodnú činnosť pod jeho vedením nevykonávala a on žiadne faktúry pre nikoho nevystavoval (ani nevie, ako sa to robí). Taktiež prehlásil, že s Y. T. nikdy neobchodoval ani ho nepozná, nikdy sa s ním nestretol a žiadnu rámcovú zmluvu s ním neuzavrel. Čo sa týka jeho čestného prehlásenia v prospech žalobcu zo dňa 06.04.2016 (že k obchodovaniu s ním došlo), prehlásil, že on nečítal, čo na papieroch podpísal ani ho nezaujímalo, pre koho ten papier podpisuje, bol rád, že dostal nejaké peniaze, z čoho vyplýva, že čestné prehlásenie podpísal účelovo. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, je ide o kontroverznú svedeckú výpoveď T. T., na ktorú by správca dane nemal prihliadať. Naopak, správca dane logicky kládol dôraz na svedectvo menovaného ako na dôkaz z prvej ruky a nie na účelovo podpísané čestné prehlásenie, zvlášť ak žalobca nevyužil svoje zákonom dane právo byť prítomný pri svedeckej výpovedi a klásť svedkovi otázky. Správca dane prihliadol aj na svedeckú výpoveď T. T. z roku 2014 uskutočnenú pri daňovej kontrole iného daňového subjektu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 24.10.2014), pri ktorej takisto potvrdil, že spoločnosť H., s.r.o., v roku 2013 žiadnu činnosť nevyvíjala a s nikým neobchodovala. Preto rozhodne nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že svedok T. T. poprel dodávku tovaru v roku 2013 nielen v prípade žalobcu ale aj u iných subjektov, teda vo všeobecnosti.

16. K námietke žalobcu, že v procese daňovej kontroly navrhol preskúmanie zdravotného stavu svedka T. T. v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, t.j. v aktuálnom čase v roku 2016 zamerané na psychologické a psychiatrické aspekty tohto človeka, čo správca dane neakceptoval, žalovaný uviedol, že správca dane by pri vykonaní návrhu žalobcu prekročil svoje právomoci dané daňovým zákonom, keďže bol povinný postupovať v medziach použiteľných v rámci daňového konania, správne tento návrh neakceptoval.

17. K námietke žalobcu, ktorý zdôvodňoval nepredloženie iných dokladov a faktúr (dodacie listy, stazky a pod.) tým, že tie sa zničili pri požiari budovy, v ktorej sa tieto doklady nachádzali, uviedol, že ide o nepravdivé zdôvodnenie. K požiaru totiž došlo dňa 06.07.2016, teda až po vyjadrení žalobcu dňa 21.04.2016, kedy uviedol, že už žiadne dôkazy (doklady) nepredloží (keďže ich nemá).

18. K námietkam žalobcu týkajúcich sa dôkazného bremena na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania dane žalovaný argumentoval, že medzi základné povinnosti daňového subjektu patrí aj povinnosť viesť svoju evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácii mal dostatočné podklady na riadne preukázanie existencie práva na odpočítanie dane, pričom správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka. Žalobca spochybňuje celé dokazovanie správcu dane, ktoré bolo vykonané „od stola“, čo je podľa neho neprípustné a nesúhlasil s argumentáciou správcu dane, ktorá sa nezakladá na platných pravidlách formálnej logiky. K tomu žalovaný dôvodil, že ak správca dane vykonal dokazovanie od stola, bol k tomu prinútený aj práceneschopnosťou žalobcu počas daňovej kontroly. Správca dane úplne a presne zistil skutkový stav veci, zaobstaral si dostatok podkladov a dôkazov pre objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Preto nepripúšťa, že jeho argumentácia sa nezakladá na platných pravidlách formálnej logiky (žalobca ani nekonkretizoval, v čom spočíva táto chýbajúca logika). Naopak, všetky znaky chýbajúcej formálnej logiky preukazuje požiadavka žalobcu, že správca dane mal nevyhnutne

zisťovať v miestne podnikania žalobcu, či sa naozaj fyzicky nachádza nakúpený tovar v bývalom mieste podnikania. Výkon miestneho zisťovania v roku 2016 v mieste podnikania žalobcu, ktoré už mu ani nepatrí, v rámci ktorého by sa zisťovala fyzická existencia tovaru (náhradných dielov, pneumatík, reťazí atď.), ktorý mal byť kúpený a následne použitý na opravy a údržby strojov v roku 2013, by totiž logicky skutočne nebol.

19. K rozsudkom Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že nie sú aplikovateľné na daný prípad z dôvodu, že situácie, na ktoré tieto rozsudky poukazujú, predpokladajú, že dodanie tovaru (služby) bolo reálne uskutočnené, čo v danom prípade nebolo. Preto uvádzanie týchto rozsudkov v tomto konaní je neopodstatnené. Podobne neopodstatnené je zo strany žalobcu aj uvádzanie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I.ÚS/241/2007, pretože v danom štádiu konania je neuplatniteľný a do úvahy prichádza až v prípade, ak rozhodnutie odvolacieho orgánu bude predmetom súdneho konania.

20. Čo sa týka uvedenia ďalších rozsudkov žalobcom a to rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: zo dňa 15.02.2017, ktorý bol vydaný na základe súdneho konania v právnej veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, poznamenal, že v danom prípade sa tento rozsudok nemôže použiť ako judikát, pretože nejde o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca tento rozsudok porovnáva v daným prípadom, keďže dodávateľom tovaru bola spoločnosť H., s.r.o., a konateľom pravdepodobne T. T. (súd uvádza skratku mena konateľa W.K.). Žalobca vo svojom odvolaní sám uvádza, že poukazovanie správcom dane na rozsudok súdu nemôže brať do úvahy, pretože ak aj existuje taký rozsudok, ako uvádza správca dane, tak rozsudok bol prijatý za určitých skutkových okolností pri realizácii správy daní, ktoré mohli byť odlišné od predmetnej správy dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie 2013. S poukázaním na túto skutočnosť, že uvedená úvaha platí aj v tomto prípade rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: , na daný rozsudok neprihliadol.

21. Žalovaný sa v závere odôvodnenia rozhodnutia stotožnil so zisteniami a záverom správcu dane a konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy preukazujú, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, čo je v rozpore s a a má za následok, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 3.300 eur.

III.

22. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe citoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a uviedol, že s jeho argumentáciou nie je možné súhlasiť. Rozhodnutie žalovaný v podstate opiera iba o skutočnosť, že pokladá svedeckú výpoveď T. T. a jej obsah za objektívne pravdivú, nespochybniteľnú a nevyvrátenú, s čím v žiadnom prípade nesúhlasí. Taktiež nesúhlasí s vyššie uvedeným odôvodnením žalovaného najmä v časti odmietnutia vykonania výsluchu osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na jeho strojoch a zariadeniach a s odôvodnením v časti neprihliadnutia na úradne overené čestné prehlásenie T. T.. Je toho názoru, že správca dane a žalovaný svojimi rozhodnutiami postupovali v príkrom rozpore s princípom zákonnosti správy daní a viacerými zásadami správy daní a to najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zásadou úzkej súčinnosti správcu dane a daňového subjektu a zásadou jednotného rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch.

23. Žalobca považuje za nevyhnutné opätovne poukázať na priebeh realizácie správy predmetnej dane a v nej subsumovaného daňového konania a vyrubovacieho konania. Za účelom vyvrátenia všetkých pochybností, ktoré možno objektívne predpokladať pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, splnenia si svojich dôkazných povinností vyplývajúcich mu z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý vymedzuje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a s cieľom preukázať oprávnenosť odpočítania dane, žalobca nákup tovaru od spoločnosti H. s.r.o., doložil dokladmi, ktoré citoval v žalobe.

24. Žalobca opakovane uviedol, že si je vedomý skutočností, že daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Uvedomuje si aj skutočnosť, že splnenie zákonných

podmienok, na základe ktorých si daňový subjekt odpočítava daň, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, t. j. predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, čo znamená, že musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch, (v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte). Je samozrejmé, že samotná existencia faktúry je len jednou zo základných podmienok, na základe ktorej si daňový subjekt odpočítava daň z tovarov alebo zo služby, čo znamená, že jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Faktúra je dôkazom až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného dodania tovaru dodávateľom.

25. Z tohto dôvodu žalobca na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru v priebehu konania predložil vyššie spomenuté doklady, ktorými sa snažil preukázať reálnosť dodania predmetného tovaru, ktorý bol predmetom faktúr. Okrem toho viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 a 4 Daňového poriadku a ustanovením § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, ako napríklad výsluch svedkov - osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na strojoch a zariadeniach, prostredníctvom ktorých žalobca realizoval svoju podnikateľskú činnosť a p. T. T., konateľa spoločnosti H., s.r.o., z dôvodu spornosti obsahu jeho výpovedí a čestných prehlásení týkajúcich sa zabezpečenia dodávky tovaru, v tomto prípade náhradných dielov. Tieto však správca dane opakovane neakceptoval a žalovaný potvrdil postup správcu dane ako správny s odôvodnením, žeby vykonanie navrhovaných dokazovaní neviedlo k tomu, aby bol preukázaný nákup drevnej hmoty a náhradných dielov od spoločnosti H., s.r.o.

26. Žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý sa snaží preukázať reálnosť uskutočnenia dodania tovaru dodávateľom - spoločnosťou H., s.r.o., sa javí takýto postup správcu dane ako vysoko arbitrárny, nepochopiteľný, oplývajúci ľubovôľou pri výkone právomoci orgánu verejnej správy a v rozpore nielen s ustanoveniami §24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku aj s princípom zákonnosti vyjadrenom v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového poriadku, zásadou úzkej súčinnosti správcu dane, daňových subjektov a iných osôb ustanovenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku a zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

27. Namietal, že správca dane nemôže dopredu vedieť, že navrhovaný výsluch svedka neozrejmí ním uvedené pochybnosti, resp. nemôže si vytvoriť objektívne správny úsudok o skutočnostiach, ktoré nepodliehali riadnemu a zákonnému dokazovaniu, pričom v tomto bode poukázal na druhú vetu ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorej správca dane nemusí dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Uvedené skutočnosti, ktoré sa snažil žalobca preukázať a riadne procesne dokázať podaním návrhu na vypočutie svedka nemožno bez žiadnych pochybnosti subsumovať pod uvedené znenie druhej vety ustanovenia § 24 ods. 3 Daňového poriadku.

28. Správca dane a zároveň aj žalovaný odmietnutím vykonania tohto dôkazu len potvrdili, ako postupovali v rámci celej správy predmetnej dane a to jednostranne, arbitrárne a zneužívajúc úradnú moc účelovým a nelogickým odôvodnením ich rozhodnutí. Žalobca trval na tom, že správca dane a ani žalovaný nemohli považovať za zrejmé, že výsluch osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na strojoch a zariadeniach, prostredníctvom ktorých žalobca realizoval svoju podnikateľskú činnosť, nedokáže, resp. nepotvrdí nákup náhradných dielov od spoločnosti H., s.r.o. Nemohli si dopredu urobiť úsudok o nerealizovanej svedeckej výpovedi a o skutočnostiach, ktoré ostali nevypovedané. Preto podľa jeho názoru bolo nielen nutné a účelné, ale aj nevyhnutné umožniť mu preukázať nákup náhradných dielov zrealizovaním svedeckej výpovede osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov.

29. Žalobca poukázal aj na čestné prehlásenie konateľa spoločnosti T. T. zo dňa 06.04.2016, v ktorom jednoznačne uvádza, že pre žalobcu zabezpečoval dodávky tovaru prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje. Uvedené potvrdil aj v čestnom prehlásení zo dňa 29.03.2017, ktoré je úradne overené.

30. Žalobca taktiež dôvodil, že inými dokladmi (dodacie listy, stazky a pod.) žiaľ nedisponuje, pretože ako v priebehu konania uviedol, dňa 16.07.2016 došlo k požiaru budovy, kde sa predmetné doklady nachádzali, o čom informoval príslušné orgány vrátane daňového úradu. Argumentoval, že žalobca v odvolaní argumentoval nedôvodne a to z toho dôvodu, že k požiaru došlo dňa 16.07.2016, a teda až po jeho vyjadrení dňa 21.04.2016, že už žiadne dôkazy nepredkladá. K tomuto uviedol, že daňová kontrola

za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie na dani z pridanej hodnoty začala 08.08.2016, a teda až po následnom požiari. Žalovaný argumentoval svedeckou výpoveďou, ktorá nebola zrealizovaná počas príslušnej daňovej kontroly a týkala sa inej dane, a teda žalobca pri nej nepredkladal iné dôkazy ako pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty. Z tohto dôvodu argumentáciu žalovaného považuje za účelovú a v konečnom dôsledku bezpredmetnú. Zároveň pripomenul, že aj z dôvodu požiaru bolo preto priam nevyhnutné zistiť ďalšie skutočnosti preukazujúce nákup tovaru uvedených sporných faktúrach od spoločnosti H., s.r.o., a ich ďalší predaj.

31. Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutie podopreli len o skutkové zistenia z kontroverznej výpovede konateľa spoločnosti H., s.r.o., T. T. zo dňa 03.06.2016. V kontexte sporného rozhodnutia teda nemožno zákonne vyrubiť rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2013 na dani z pridanej hodnoty, pretože objektívna existencia zákonnosti rozhodnutia je založená na sporných dôkazoch, pričom hlavný dôkaz, ktorým je výsluch svedka T. T. nemožno bez ďalších pochybností označiť ako dôveryhodný. Je tomu tak z toho dôvodu, že dňa 29.03.2017 T. T. opätovne potvrdil to, čo uviedol vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 06.04.2016, a teda že ako konateľ spoločnosti H., s.r.o., obchodoval so žalobcom a zabezpečoval mu dodávky náhradných dielov a drevnej hmoty, pričom predaný tovar riadne vyfakturoval a peniaze prevzal, no neopomenul uviesť ani to, že uvedené čestné prehlásenie podpisuje bez akéhokoľvek nátlaku, nie v tiesni ale slobodne a vážne. Uvedené T. T. potvrdil vo svojom čestnom prehlásení, ktoré vyhotovil na vlastné náklady a je riadne úradne overené. Toto čestné prehlásenie žalobca predložil správcovi dane v procese predmetnej daňovej kontroly. Preto neobstojí argumentácia žalovaného, že ide o účelovo podpísané čestné prehlásenie, keďže podľa jeho názoru nemožno prihliadnuť na to, že sa pravdepodobne z dôvodu ochrany vlastnej osoby T. T. rozhodol vypovedať tak, že popiera akékoľvek obchodné aktivity. Zdôraznil, že kontroverzná výpoveď bola realizovaná dňa 03.06.2016, pričom predtým T. T. uviedol v čestnom prehlásení zo dňa 06.04.2016, že so žalobcom obchodoval, čo potvrdil aj v úradne overenom čestnom prehlásení po kontroverznej výpovedi zo dňa 29.03.2017. Žalobca je toho názoru, že tento dôkaz, a teda výpoveď T. T. je natoľko spochybnená jeho čestnými prehláseniami, že ho nemožno pri hodnotení dokazovania nielen použiť ako hlavný dôkaz, ale otáznym sa javí jeho použiteľnosť v podobe podporného dôkazu. Žalobca ďalej uviedol, že navrhoval po predložení originálu čestného prehlásenia T. T. zo dňa 29.03.2017 a príjmového pokladničného dokladu č. XXXX/XX zo dňa 29.03.2017 opätovné vypočutie T. T., ktoré by bolo prvým vypočutím tejto osoby v predmetnej daňovej kontrole (výpoveď, o ktorú sa opiera správca dane a žalovaný bola realizovaná počas inej daňovej kontroly na inej dani) za účelom konfrontácie konečného odstránenia rozporov. Správca dane však s preukázaným konštatovaním, že sa ho snaží predvolať a následne aj predviesť, nezabezpečil jeho prítomnosť za účelom výpovede a aj napriek tomu správca dane a žalovaný pokladajú jeho výpoveď zo dňa 03.06.2016 v rámci inej daňovej kontroly realizovanej za účelom kontroly inej dane za rozhodujúcu a na úradne overené dokumenty, ktorých platnosť nebola spochybnená, neprihliadajú. Je preto toho názoru, že správca dane realizoval hodnotenie dokazovania v jeho neprospech a v žiadnom prípade neprihliadal na dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech, čím porušil nielen svoje zákonné ale aj ústavné povinnosti a v ďalšom texte uvedenú judikatúru.

32. Žalobca opätovne uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť H., s.r.o., pravdepodobne porušovala svoje zákonné povinnosti voči štátu, nemôže byť na jeho ujmu. Žalobca tovar riadne odoberal a ďalej s ním obchodoval, riadne viedol účtovníctvo a plnil si všetky zákonom stanovené povinnosti. V danom prípade podľa jeho názoru nebola spochybnená materiálna existencia tovaru. Správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď mu v celom rozsahu určili ako daňovému subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno. V prípade, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Jemu ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov a dodržiavanie zákonných povinností svojich dodávateľov. Z uvedených dôvodov bol toho názoru, že žiadnu zo zákonom uložených povinností neporušil.

33. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že viackrát navrhoval preskúmanie zdravotného stavu T. T. v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, t. j. v aktuálnom čase v roku 2016 zameraný na psychologické a psychiatrické aspekty tohto svedka v podobe znaleckého posudku, t. j. či je táto osoba schopná rozoznávať ekonomické, daňové, účtovné a obchodné podnikateľské pojmy, resp. či je spôsobilá na právne úkony. Dôvodom tohto návrhu bola tá skutočnosť, že v roku 2013, kedy so spoločnosťou H., s.r.o., realizoval obchody, ktoré boli fakturované v sporných faktúrach, svedok T. T. bol

pri plnom vedomí a pri plnej právnej spôsobilosti a z jeho správania v tom čase žalobca nezistil žiadne výkyvy správania pri obchodovaní, aj preto s ním uskutočnil predmetné obchody. Vzhľadom na obsah jeho výpovede pred správcom dane sa preto domnieva, že u tohto človeka došlo k radikálnej zmene zdravotného stavu, resp. u neho prevážili iné pohnútky či už finančného alebo osobného charakteru. Inak si nevie vysvetliť, prečo vedomý si právnych následkov svojich tvrdení a svedeckých výpovedí a prehlásení tvrdí a podpíše sa k skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane raz v žalobcov prospech, t. j. potvrdí, že obchodoval a prijímal od neho peňažné prostriedky prostredníctvom ERP a vzápätí pri ďalšej výpovedi všetko poprie a pred správcom dane prehlasuje, že žalobcu nepozná a následne opäť čestne prehlási, že s ním obchodoval. Ak je žalovaný toho názoru, že vykonaním preskúmania zdravotného stavu T. T. by správca dane prekročil právomoci dané mu zákonom, nemal potom svojvoľne neprihliadať na jeho čestné prehlásenia.

34. Podľa názoru žalobcu správca dane a žalovaný nemali na skutočnosti získané spornou výpoveďou T. T. zo dňa 03.06.2016 buď prihliadať vôbec alebo mali ďalším dokazovaním ustáliť objektívne správnu dôkaznú podstatu. Vypočítavým konaním T. T. a chráneniu vlastnej osoby je možné neoprávnene privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach na majetku a to aj napriek tomu, že žalobca neporušil žiadne zo svojich povinností ustanovené nielen príslušnými zákonmi ale aj .

35. Žalobca uviedol, že síce bol informovaný o pochybnostiach správcu dane o reálnych dodávkach tovaru od spoločnosti H., s.r.o., no nie je mu známe a správca dane a žalovaný to ani neuviedli, akými inými dôkazmi mohol a mať ešte disponovať, aby vyvrátil ich pochybnosti. Predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia vzhľadom na kontrolovanú daň za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktorými musel a reálne aj mohol disponovať a tým si splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Postupom správcu dane bol nútený preukazovať skutočnosti, na ktoré ako daňový subjekt nemôže mať dopad a nemôže disponovať prostriedkami na ich preukázanie (účtovné, obchodné a daňové doklady spoločnosti H., s.r.o.). Opakovane uviedol, že požadované skutočnosti sa snažil odstrániť návrhmi na ďalšie dokazovanie, ktoré boli nezákonné zamietnuté s nelogickým odôvodnením. Nesúhlasil s argumentáciou správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach a trval na tom, že sa nezakladajú na platných pravidlách formálnej logiky a predmetné vyjadrenia správcu dane a žalovaného v rozhodnutiach si vnútorne odporujú pri opise priebehu dokazovania správcom dane a naplneniu materiálneho aspektu ním tvrdeného priebehu dokazovania.

36. Žalobca poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-80/11, C-18/13), na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I.ÚS/241/2007, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: zo dňa 15.02.2017 a v závere zdôraznil, že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: . Namietal, že s touto námietkou vznesenou v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyporiadal.

37. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aj priznať náhradu trov konania.

IV.

38. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 29.05.2018, v ktorom považoval dôvody uvedené v žalobe za neopodstatnené a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi, ktoré boli uvedené aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

39. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 11.06.2018, v ktorom v celom rozsahu trval na argumentácii a tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. V. 40. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

44. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

45. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.01.2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu L. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 3.300 eur.

46. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu L. a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

47. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v rovnakej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov konania, rovnakých skutkových aj právnych zistení vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 rozhodol senát Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn.: dňa 31.04.2019 tak, že žalobu zamietol, ako aj vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 rozhodol Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn.: zo dňa 27.09.2019. Rovnako, ako v týchto prípadoch a v predmetnom konaní ide o spochybnenie faktúr od dodávateľa H., s.r.o., keď správca dane vychádzal aj z poznatkov zistených v rámci inej daňovej kontroly u žalobcu za inú daň (daň z príjmu fyzických osôb za rok 2013), resp. u iného daňového subjektu.

48. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd už len poukáže na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

49. Správny súd v súlade s ustanovením v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: zo dňa 31.04.2019 a to na odseky 40. až 55., ods. 57, 58. až 70.

50. Za nedôvodnú a nad rozsah zákona (Daňového poriadku) vyhodnotil správny súd požiadavku žalobcu na preskúmanie zdravotného stavu M. T., či bol schopný rozoznať ekonomické daňové a účtovné, obchodné, podnikateľské pojmy, resp. či je spôsobilý na právne úkony, pretože daňové orgány na to nie sú oprávnené.

51. Správny súd z uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa .

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd postupom podľa , a . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol ani naplnený dôvod uvedený v , podľa ktorého žalovanému priznal správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať.

53. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.