Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sžfk-18-2020.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sžfk/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: Y.B. T., D. W. XXX, D. W., IČO: 43 319 017, právne zastúpený advokátkou JUDr. Valériou Brečkovou, Daľkovská 470/14, Snina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100171434/2018 zo dňa 18.1.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/21/2018-67 zo dňa 30.10.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) na základe výsledkov daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) vykonanej u žalobcu vydal dňa 27.9.2017 rozhodnutie č. 102049310/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 3.300 eur, pretože na základe dokazovania mal za preukázané, že tovar (náhradné dielce) uvedený v žalobcom predložených faktúrach od spoločnosti AGRODREVO s.r.o. so sídlom Zubné 481 (ďalej aj „AGRODREVO“) nebol uvedenou spoločnosťou žalobcovi dodaný a odpočítanie dane zúčtované v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bolo v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) nezákonné.
2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100171434/2018 z 18.1.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom sa stotožnil s jeho záverom, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť.
II. Konanie na krajskom súde
3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
4. Po prejednavaní veci na nariadenom pojednávaní správny súd rozsudkom č. k. 5S/21/2018-67 vyhláseným dňa 30.10.2019 postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol.
5. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v prerokúvanej veci postupoval podľa § 140 SSP, a keďže na základe rovnakých skutkových okolnostiach vo veci totožných účastníkov konania už krajský súd rozhodoval v konaniach vedených pod sp. zn. 6S/20/2018 a 3S/21/2018, poukazujúc už len na závery vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 6S/20/2018 z 31.4.2019 (konkrétne odseky 40 až 55, 57 a 58 až 70).
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP pre porušenie práva na spravodlivý proces postupom krajského súdu, ďalej pre nesprávne právne posúdenie veci a tiež pre odklon napadnutého rozsudku od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie a vec sa vráti na ďalšie konanie žalovanému.
7. Sťažovateľ namietal, že na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru v priebehu daňového konania predložil doklady, pričom viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s § 24 ods. 1 a ods. 4 daňového poriadku a § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ako napríklad výsluch svedkov. Tieto však správca dane opakovane neakceptoval. Sťažovateľ nesúhlasil so závermi žalovaného, že v priebehu daňovej kontroly nepreukázal reálne dodávky deklarovaného tovaru od spoločnosti AGRODREVO. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/2007, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné v pochybnostiach postupovať voči daňovému subjektu miernejšie, pričom nie sú oprávnené nadradiť záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nad povinnosť dodržiavať a rešpektovať práva daňového subjektu.
8. Sťažovateľ zaujal názor, že správca dane a rovnako tak žalovaný i krajský súd odôvodňujú svoje rozhodnutia len výpoveďou konateľa spoločnosti AGRODREVO T. T., ktorú menovaný učinil dňa 24.10.2014 v rámci iného konania a dňa 03.06.2016 pred správcom dane. Poukázal na to, že tieto ústne výpovede sú v rozpore s jeho čestným vyhlásením o uskutočnení predmetných obchodov, ktoré sťažovateľ v konaní predložil správcovi dane. Podľa názoru sťažovateľa správca dane pochybil, keď odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz znaleckého preskúmania zdravotného stavu T. T. v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, teda v aktuálnom čase v roku 2016, ktorý by bol zameraný na psychologické a psychiatrické aspekty stavu tohto svedka. K tejto námietke sa krajský súd podľa sťažovateľa žiadnym spôsobom nevyjadril. Svedecká výpoveď uvedeného svedka z dôvodu jej nedôveryhodnosti a spornosti nemala byť podľa sťažovateľa braná v procese rozhodovania do úvahy.
9. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní tvrdiac, že toto bremeno niesol v celom rozsahu sťažovateľ. Podľa jeho názoru dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. K námietke neexistencie sídla spoločnosti tvrdil, že s týmto sa mali vysporiadať príslušné úrady a registrový súd pri registrácii spoločnosti, udelení povolenia na podnikanie a vydaní osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla.
10. Sťažovateľ poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2016 z 15.2.2017, v ktorom boli podľa jeho názoru posudzované obdobné otázky iného žalobcu - spoločnosti SUNDERMANN s.r.o. Tá podľa sťažovateľa obchodovala so spoločnosťou AGRODREVO v rozhodnom období a Daňový úrad Bratislava jej (podobne ako sťažovateľovi Daňový úrad Prešov) nechcel uznať právo na odpočet dane z pridanej hodnoty a vyrubil jej tam uvedený rozdiel dane. Podľa názoru súdu však žalovaný a ani správca dane pri ustálení skutkového stavu veci nevykonali potrebné dokazovanie v kontexte s dokladmi a vyjadreniami žalobcu. Podľa sťažovateľa skutková podstata a skutkové okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri formulovaní rozsudku sp. zn. 6S/192/2016 z 15.2.2017, sú takmer identické ako v prípade sťažovateľa. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na zásadu jednotného postupu správcu dane pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch resp. zásadu legitímneho očakávania.
11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, s právnym posúdením veci krajským súdom sa stotožnil a námietky uvedené v kasačnej sťažnosti považoval za neopodstatnené.
IV. Závery kasačného súdu
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 3Sžfk/18/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „senát Najvyššieho správneho súdu“ alebo „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote [§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP] a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
14. Kasačný súd poukazuje na to, že v obdobnej veci sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 18.6.2020 zamietol jeho kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/22/2018-64 z 29.1.2019 vo veci vyrubenia rozdielu dane za zdaňovacie obdobie marec 2013. Skutkové okolnosti v uvedenej veci sú obdobné ako v súdenej veci, ktorá sa týka DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013; právne posúdenie krajského súdu odkazuje na skoršie rozhodnutia v obdobných veciach a sťažnostné body sú prakticky identické, pričom podstata veci spočívala v tom, že sťažovateľ nepreukázal, že fakturovaný tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach vystavených spoločnosťou AGRODREVO a teda odpočítanie dane bolo v rozpore so zákonom o DPH. Z rovnakých skutkových okolností a právneho posúdenia vychádzali aj ďalšie senáty kasačného súdu, ktoré rozhodovali o kasačných sťažnostiach toho istého sťažovateľa proti rozhodnutiam krajského súdu vo veciach vyrubenia dane sťažovateľovi za ostatné mesačné zdaňovacie obdobia 2013, ktoré boli predmetom rovnakej daňovej kontroly. Ide o rozhodnutia vo veciach sp. zn. 5Sžfk/70/2019 z 6.10.2020 a 3Sžfk/77/2019 z 25.1.2021, 1Sžfk/35/2019 z 27.4.2021, 10Sžfk/52/2019 z 26.5.2021 v ktorých konajúce senáty v zmysle § 464 ods. 1 SSSP poukázali na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 18.6.2020.
15. Podľa § 464 ods. 2 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.
16. Rovnako i senát Najvyššieho správneho súdu sa stotožňuje a odkazuje na uvedené rozhodnutia kasačného súdu v obdobných veciach tých istých účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že v súdenej veci kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti, ktorá už bola v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa, senát Najvyššieho správneho súdu už ďalšie dôvody pre enunciát rozhodnutia nebude prezentovať ( § 464 ods. 2 SSP).
17. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.