Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-95-2011.pdf
PDF · 145.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/95/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: D. Q., F.. XX.X.XXXX T. A. Č.. XXX, H. Ž.: J. S., zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, IČO: 00166073, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 1.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 18.3.2011 do zaplatenia, zamieta.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2011 v znení podania zo dňa 26.5.2011 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na náhradu škody vo výške 100.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % od 18.3.2011 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že mu škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia o väzbe trvajúcej od 14.3.2009 do 3.8.2009 v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi. V podaní zo dňa 26.5.2011 boli žalovaní označení ako „1/ Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2/: Slovenská republika zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava“. Spolu so žalobou žalobca navrhol pripojiť spis 3T/120/2009, na ktorý skutkovo odkazoval.
3. Žalovaný v zastúpení Ministerstvom vnútra SR (č.l. 37) sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 1.7.2011 tak, že žalobca doručil návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody až 31.5.2011, toho času teda neuplynula 6 - mesačná lehota na predbežné prejednanie nároku na náhradu škodu, nebola tak splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, v dôsledku čoho navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 7.7.2011 (č.l. 44) tak, že žalobca doručil návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody až 30.5.2011, toho času teda neuplynula 6 - mesačná lehota na predbežné prejednanie, nebola tak splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, v dôsledku čoho navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalovaný v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR sa vo veci vyjadril opätovne podaním zo dňa 30.7.2012 (č.l. 56) tak, že žalobca si uplatnil žiadosťou o predbežné prerokovanie doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 30.5.2011 náhradu škody vo výške 100.000,- Eur. Žalobu navrhuje
zamietnuť, právo na náhradu škody spôsobenú štátom nie je absolútne, rozhodujú predpoklady pre priznanie náhrady škody, ktoré neboli splnené, dôkazné bremeno leží na poškodenom. Čo sa týka predpokladu, ktorým je nezákonné rozhodnutie, rozhodnutie o vzatí do väzby súd odôvodnil s prihliadnutím na splnenie formálnych podmienok tým, že má za to, že sú splnené väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 Tr. poriadku. Žalobca bol vzatý do väzby, pretože bolo zistené, že ide o osobu v minulosti viackrát trestne stíhanú, pričom minimálne v štyroch prípadoch šlo o trestný čin ublíženia na zdraví, viackrát bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. V danej veci bolo pri rozhodovaní o väzbe potrebné zohľadniť tiež skutočnosť, že šlo o podozrenie z násilného trestného činu voči bývalej manželke žalobcu, s ktorou tento žil v spoločnom dome a nedalo sa zabrániť ich spoločnému kontaktu. Závažnou okolnosťou, ktorá z predmetnej veci robí priam učebnicový prípad zavinenia si väzby vlastným pričinením obvineného je skutočnosť, že žalobca po tom, ako voči nemu bolo dňa 12.03.2009 vznesené obvinenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, dňa 14.03.2009 v čase okolo 10.00 hod. vošiel do rodinného domu, kde zotrval a odmietol vpustiť svoju bývalú manželku, napriek tomu, že bol dňa 12.03.2009 o 19.00 hod. vykázaný zo spoločného rodinného domu policajtom OO PZ Kysucké Nové Mesto v zmysle ustanovenia § 27 zák. č. 171/93 z.z. o policajnom zbore na dobu 48 hodín. Žalobca riadne svojim podpisom potvrdil dňa 12.03.2009 poučenie vykázanej osoby, kde je v bode C uvedené o.i. „v prípade doručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o tomto návrhu“. Bývalá manželka žalobcu doručila Okresnému súdu Žilina dňa 13.03.2009 o 12.14 hod. návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. (vec vedené pod sp. zn. 18C/39/09), pričom dňa 14.03.2009 bol žalobca upovedomený o tomto návrhu. Žalobca však odmietol policajtovi OO PZ Kysucké Nové Mesto uviesť, kde sa zdržiava a odmietol prevziať písomné upovedomenie o podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, č. k. 25Cdo 3038/2006 zo dňa 21.09.2009, podľa právnej vety ktorého pri posúdení, či si obvinený väzbu zavinil sám sú významné skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vzatie obvineného do väzby, prípadne pre jej trvanie, či predĺženie. Vzhľadom na to, že zákon č. 82/1998 Zb. v ustanovení § 12 ods. 1 nevyžaduje určitú formu zavinenia osoby, postačuje k naplneniu tohto predpokladu aj nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby v zmysle citovaného ustanovenia znamená, že jeho zavinené konanie aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu a jeho vzatie do väzby. Nie je preto z hľadiska vyššie citovaného ustanovenia významné, či konanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a či naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale to, či jeho správanie bolo dôvodom k obave zakladajúcej dôvod, pre ktorý bol vzatý do väzby. Zmyslom inštitútu preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) je zabrániť tomu, aby obvinený naďalej pokračoval v skutku, pre ktorý bolo voči nemu vznesené obvinenie z trestného činu. Ku konaniu, ktorým si poškodený zavinil väzbu môže dochádzať v dobe spáchania trestného činu alebo v dobe bezprostredne nasledujúcej. V predmetnej veci je zrejmé, že žalobca si spôsobil väzbu svojim vlastným konaním tým, ktoré predchádzalo trestnému stíhaniu (trestná minulosť žalobcu) ako aj tým, ktoré nasledovalo po začatí trestného stíhania voči jeho osobe (nerešpektovanie vychádzania zo spoločného obydlia). Účelom ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) zák č. 514/2003 je v súlade so všeobecne uznávanými princípmi spravodlivosti a rovnováhy medzi ochranou práva na osobnú slobodu a verejným záujmom na potieraní kriminality, odoprieť náhradu škody za väzbu tomu, kto si jej uvalenie svojim zavineným jednaním sám spôsobil. Zavinenie obvineného znamená, že jeho zavinené konanie bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu na jeho vzatie do väzby. Zavinenie spočíva v úmysle (priamom, či nepriamom) alebo v nedbanlivosti (vedomej, či nevedomej). Vzhľadom na to, že zák. č. 514/2003 v ust. § 8 ods. 6 písm. a) nevyžaduje určitú formu zavinenia, stačí aj nevedomá nedbanlivosť. Pri nevedomej nedbanlivosti ide o to, že dotyčný nevedel, že môže svojim konaním spôsobiť určitý následok hoci to vzhľadom na okolnosti predvídať mohol a mal a to samozrejme za predpokladu schopnosti dotyčného rozoznať následok svojho konania a svoje konanie ovládnuť alebo od neho upustiť. Z tohto hľadiska nie je možné v predmetnej veci o nedostatku zavinenia na strane žalobcu pochybovať. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby znamená, že jeho zavinené správanie (aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti) bolo dôvodom podania a vyhovenia návrhu na jeho vzatie do väzby. Zavinenie obvineného na vzatie do väzby nie je možné stotožňovať so zavinením na začatí trestného stíhania lebo skutočnosti, ktoré sú predpokladom začatie trestného stíhania sú odlišné od skutočností, ktoré boli dôvodom vzatia obvineného do väzby. Z tohto pohľadu nie je významné to, či konanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a či naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale to či jeho správanie vyvolalo obavu zakladajúcu dôvod, pre ktorý bol vzatý do väzby. Oslobodením spod obžaloby ako výsledok trestného konania je základnou podmienkou z hľadiska § 8 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 pre vznik práva na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či ten, kto bol spod obžaloby oslobodený si väzbu zavinil sám. V predmetnej veci bolo voči žalobcovi dňa 12.03.2009 vznesené obvinenie. Žalobca bol v tento deň vykázaný zo spoločne obývaného rodinného domu za účelom zabezpečenia adekvátnej ochrany poškodenej, čiže je nutné konštatovať, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní išlo o dôsledný postup v zmysle príslušných ustanovení zákona, pričom bolo ich snahou nezasiahnuť do osobnej sféry žalobcu výraznejším spôsobom, ako bolo nevyhnutné v tom čase pre ochranu poškodenej. Ak by žalobca rešpektoval uložený zákaz vstupu do spoločného domu neprivodil by si väzobné stíhanie. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní po tom, ako ho telefonicky informovali o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia dňa 14.03.2009, nemohlo po následnom čine žalobcu, ktorý neoprávnene v čase platného vykázania vstúpil do domu, dôjsť z dôvodu ochrany života a zdravia poškodenej k inému postupu ako iniciovať väzobné stíhanie. Odôvodnenosť tohto postupu potvrdzovala aj bohatá trestná minulosť, v ktorej nechýbali odsúdenia za násilné trestné činy, tiež agresivita žalobcu nie len avizovaná bývalou manželkou, ale prejavujúca sa aj voči orgánom činným v trestnom konaní pri jednotlivých úkonoch vykonávaných pri začatí trestného stíhania. Zvýšenú agresivitu žalobcu potvrdil aj znalecký posudok č. 118/2009 zo dňa 04.05.2009. Žalobca ignoroval snahu orgánov činných v trestnom konaní dôsledne vyšetriť podozrenie zo spáchania trestnej činnosti odmietol sa dňa 12.03.2009 podrobiť dychovej skúške, čo vyplýva z úradného záznamu OO PZ Kysucké Nové Mesto, kde sa o.i. uvádza, že následne bol umiestnený do vyhradenej miestnosti „kde vykonal veľkú potrebu na zem“ z čoho je možné usudzovať, že jeho rozpoznávacie a seba kontrolné mechanizmy boli výrazne znížené a možno sa domnievať, že k tomu došlo v dôsledku použitia alkoholických nápojov, prípadne iných látok, ktoré na neho pôsobili takým spôsobom. Nebolo teda možné po tom, ako nerešpektoval uložené opatrenie na ochranu poškodenej zvoliť iný postup, ako väzbu. Žiaden súd, či orgán činný v trestnom konaní by si pri zvážení vyššie opísaných okolností nedovolil riadne nezabezpečiť ochranu poškodenej do doby, kým nebudú riadne prešetrené všetky skutkové okolnosti prípadu. Pri starostlivom zvážení všetkých okolností existovali dôvody väzby, ktoré si zavinil sám žalobca, teda je v tomto prípade vylúčené priznanie nároku na odškodnenie. Na tom nič nemení skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu neskončilo jeho právoplatným odsúdením. Vo vzťahu k výsledku trestného stíhania toto skončilo postúpením veci na prejednanie Obvodnému úradu v Žiline, nakoľko súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré by iný orgán mohol posúdiť ako priestupok. To, že vo veci rozhodol Obvodný úrad Žilina v duchu zásady in dubio pro reo tak, že konanie voči žalobcovi zastavil nemá žiadny vplyv na okolnosti, pre ktoré bol žalobca vzatý do väzby a posúdenie, či bola predmetná väzba dôvodná. Čo sa týka predpokladov, ktorým sú vznik škody a príčinná súvislosť, zo skutočností uvedených v žalobe vyplýva, že žalobca je presvedčený o krivom obvinený zo strany svojej manželky, mohol by na svoju manželku podať trestné oznámenie a v trestnom konaní si uplatniť náhradu škody voči nej. Žalovaný bol vzatý do väzby v rámci a medziach zákona a ani v prípade zastavenia trestného stíhania nie je možné tvrdiť, že išlo o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu. Priznanie peňažnej kompenzácie je subsidiárnym spôsobom náhrady, ktorý nastupuje až v prípade, ak sa morálne zadosťučinenie ako primárna forma zadosťučinenia ukazuje ako nedostatočné. Pokiaľ ide o výšku náhrady, úvaha súdu sa musí opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Žalovaný poukazuje na zjavnú účelovosť a vyfabulovanosť tvrdení žalobcu, napr. že sudkyňa je birmovnou krstnou matkou jeho manželky. Žalovaný bol 9x právoplatne odsúdený, čím spôsobil úpadok svojho statusu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa pre väzbu nemohol zamestnať, bol dlhodobo nezamestnaný, a to už v čase rozvodu v r. 1994. Osobitne žalovaný namieta uplatnenie úroku z omeškania, ktorý pri peňažnom zadosťučinení neprichádza do úvahy, nakoľko tento nárok nie je nárokom zo záväzkového právneho vzťahu.
6. Podaním zo dňa 14.8.2013 žalovaný v zastúpení Ministerstvom vnútra SR (č.l. 79) navrhol vzhľadom na predmet konania uložiť žalobcovi preddavok na trovy konania vo výške 5% z uplatnenej sumy 5.000,- Eur a namietol nedostatok svojho postavenia ako orgánu, prostredníctvom ktorého koná Slovenská Republika v tomto konaní.
7. Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 sudca protokolárne poznamenal, že žalovaného na platenie preddavku na náhradu trov konania nezaviazal pre výsledky lustrácie osobných pomerov žalobcu.
8. Súd vec prejednal na pojednávaniach konaných dňa 4.9.2013, 22.10.2014 a 12.11.2014, pričom osobitne na pojednávaní konanom dňa 4.9.2014 súd protokolárne ustálil ďalšie konanie so Slovenskou Republikou výhradne v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Následne súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.11.2014, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 18.03.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaný.
9. Krajský súd v Žiline po predložení veci vo veci rozhodol uznesením sp.zn. 10Co/199/2018 zo dňa 28.2.2019, ktorým rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.000 eur s úrokom z omeškania 8 % od 18.3.2011 do zaplatenia, zrušil a vec mu v rozsahu tohto zrušenia vrátil. Zároveň odvolanie žalobcu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti odmietol, nakoľko neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že odvolanie žalovaného smerovalo voči vyhovujúcemu výroku rozsudku a bolo opodstatnené. V princípe sa stotožnil s tvrdením žalovaného o nevyhnutnosti preukázania následkov vzniknutých v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe, resp. s väzbou. Opodstatnene žalovaný namietal priznanie nároku na úrok z omeškania zo žalobcovi priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Co 15/97 zo dňa 24.6.1998, uverejnený Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 3, pod por. č. 45/2000). V zmysle intencií odvolacieho súdu sa tak prvostupňový súd musí prioritne v ďalšom konaní vysporiadať s obranou žalovaného, že si žalobca väzbu zavinil sám. Ak dospeje k záveru, že si žalobca väzbu sám nezavinil, dôsledne vyhodnotí okolnosti relevantné pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
10. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 2.10.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalovaného. Žalobca na pojednávaní trval na tom, že väzbu si nespôsobil sám, ale išlo o účelové konanie jeho bývalej manželky. V rámci popisu okolnosti uvedeného dňa tvrdil, že vyšiel z domu po uhlie na kúrenie a bývala manželka ho úmyselne vymkla. Následne sa domáhal vstupu do domu, no ona zavolala políciu. Privolaní policajti ho rovno vzali a bývalú manželku vôbec neriešili, i keď bola podľa žalobcu opitá. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného zotrvala na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach žalovaného, osobitne poukázala na rozsiahle vyjadrenie k žalobe, pričom žiadala žalobu vo zvyšku zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/120/2009 a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
11. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
12. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
13. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
14. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
15. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“
16. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a f) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
17. Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.
18. Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.
19. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
20. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
21. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
22. Podľa ust. § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona: 1) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
23. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
24. V konaní je nesporné, že otázka pasívnej legitimácie bola správne ustálená, keď súd konštatoval, že pasívne legitimovaným je štát, t.j. Slovenská republika a orgán oprávnený konať za štát je Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby bolo vydané súdom.
25. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalobca bol v súvislosti s jeho trestným stíhaním vo väzbe od 14.3.2009 do 3.8.2009, t.j. v trvaní 173 dní. Tiež nebolo sporné, že trestné konanie/stíhanie žalobcu ako obvineného bolo ukončené postúpením veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. V nadväznosti na vyššie uvedené úvahy sa mal okresný súd zaoberať a vysporiadať s obranou žalovaného, v rámci ktorej tento namietal, že žalobca si väzbu zavinil sám, a teda mu právo na náhradu škody v zmysle § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. nevzniklo.
26. Zákon č. 514/2003 Z.z. v ust. § 8 ods. 5 (písm. c/) ako jednu z hypotéz právnej normy v ňom zakotvenej, resp. ako jednu z podmienok vzniku práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe toho, kto bol vzatý do väzby, predpokladá aj postúpenie veci inému orgánu. Pritom nijako nešpecifikuje túto podmienku napríklad čo do štádia trestného konania, v ktorom dôjde/musí dôjsť k postúpeniu veci inému orgánu alebo čo do ustálenia skutkového stavu trestnej veci (či sa skutkový stav v priebehu trestného konania v dôsledku vykonaného dokazovania zmenil alebo zostal pôvodný) a podobne.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.z. 3T/120/2009 a pripojeného spisu vyšetrovacieho konania ČVS:ORP-432- KM-CA-2009 súd najmä zistil, že dňa 22.7.2009 bola podaná obžaloba (č.l. 111 - 116 pripojeného spisu) Okresného prokurátora Žilina voči tunajšiemu žalobcovi pre 1/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona vykonaného tak, že dňa 12.3.2009 asi o 18.30. hod. v mieste svojho bydliska v obci Lodno pod vplyvom alkoholu kopal do uzamknutých dverí, ktoré pred ním v obave o svoje zdravie zamkla jeho bývalá manželka Oľga Tvrdá, pri čom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, čím Oľge Tvrdej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie; a pre 2/ prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1, písm. g) Trestného zákona vykonaného tak, že dňa 14.3.2009 v presne nezistenom čase vošiel do rodinného domu č. 220 v Lodne, v ktorom zotrval, zvnútra zamkol vchodové dvere, ktoré v čase asi o 18.30 hod. odmietol otvoriť, a do domu vpustiť svoju bývalú manželku Oľgu Tvrdú, na ktorú kričal, aby odtiaľ vypadla, že tam nemá čo hľadať, napriek tomu, že povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto bol dňa 12.3.2009 o 19.00 hod. vykázaný na dobu 48 hodín, t.j. do 14.3.2009 o 19.00 hod., zo spoločného obydlia, pričom Oľga Tvrdá doručila dňa 13.3.2009 o 12.13. hod. návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, aby nevstupoval do domu, v ktorom býva, pritom dňa 14.3.2009 o 14.45. hod. bol telefonicky upovedomený povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto o podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia, pričom policajtovi odmietol uviesť, kde sa zdržiava a odmietol prevziať písomné upovedomenie o podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
28. Na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 0Tp/136/09-8 zo dňa 17.03.2009 (č.l. 25 - 28 pripojeného spisu) bol žalobca vzatý do väzby, žalobca strávil vo väzbe obdobie od 14.03.2009 do 03.08.2009. Rozhodnutie o vzatí do väzby súd odôvodnil skutočnosťou, že s prihliadnutím na splnenie formálnych podmienok na vzatie obvineného do väzby, ktorými sú vznesenie obvinenia a jeho oznámenie, dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na väzbu okresným prokurátorom, má za to, že sú splnené väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1, písm. c) Trestného poriadku, nakoľko z dovtedy vykonaného dokazovania je možné vyvodiť, že obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania predmetných trestných činov. Už v minulosti bol 9 krát trestaný súdom, pričom viackrát bol odsúdený za násilnú trestnú činnosť, naposledy Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 3T/405/1999 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.05.2005 a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.05.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.05.2005 (osobitne odpis z registra trestov č.l. 98 - 99 spisu vyšetrovacieho konania - pozn. tunajšieho súdu). Aj keď obvinený trestnú činnosť popieral, jeho obrana sa javila ako účelová a v spojení s osobnou výpoveďou poškodenej Oľgy Tvrdej existuje dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu by obvinený pokračoval v trestnej činnosti. Podľa znaleckého posudku z obdobu zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 118/2009 zo dňa 04.05.2009, (č.l. 74 - 85 pripojeného spisu) „osobnosť obvineného je štrukturovaná abnormne, disharmonicky, psychopatologicky významne sú zvýraznené rysy egocentrického, emočného chladu a plochosti efektívnej výbušnosti, agresivity, nedostatočnej interiorizácie spoločenských noriem, dissocialitou... v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti u obvineného zisťujeme okrem poruchy osobnosti aj prítomnosť prechodnej duševnej poruchy, ktorými boli simplexné opilosti, ktorý si obvinený privodil sám a dobrovoľne, majúc vedomosti a skúsenosti vplyvom alkoholu na svoje konanie, ktoré
sa mení takým spôsobom, že uvoľňujú a odbrzďujú jeho zábrany a býva agresívny“. Na základe sťažnosti žalobcu, Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 3Tpo/18/2009 zo dňa 1.4.2009 rozhodol tak, že sťažnosť zamietol, nakoľko dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.poriadku je daný, pretože hrozba pokračovania v trestnej činnosti je daná nielen konaním obvineného, ale i osobou obvineného, ktorý sa pod vplyvom alkoholu správa voči poškodenej agresívne. 29. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo riadne dané poučenie vykázanej osoby pri uplatňovaní oprávnenia vykázať zo spoločného obydlia zo dňa 12.3.2009 (č.l. 88 pripojeného spisu) a bolo vystavené upovedomenie o podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 14.3.2009 (č.l. 93 spisu vyšetrovacieho konania), v dôsledku ktorého sa lehota vykázania predlžuje do rozhodnutia súdu o tomto návrhu, s tým, že toto upovedomenie si žalobca odmietol prevziať. Podľa úradného záznamu zo dňa 12.3.2009 (č.l. 86 spisu vyšetrovacieho konania) a zápisnice o výsluchu svedka - policajta zo dňa 14.3.2009 (č.l. 61 pripojeného spisu) sa tunajší žalobca dňa 12.3.2009 odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol a vo vyhradenej miestnosti OO PZ KNM vykonal veľkú potrebu na zem. Podľa zápisu o dychovej skúške zo dňa 14.3.2009 (č.l. 95 spisu vyšetrovacieho konania) hladina alkoholu tunajšieho žalobcu bola 0.
30. Z trestného spisu mal súd ďalej za preukázané, že Okresný súd Žilina vydal trestný rozkaz sp.zn. 3T/120/2009 zo dňa 3.8.2009 (č.l. 123), proti ktorému podal obvinený - tunajší žalobca odpor. Následne súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 9.2.2010 uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/120/2009 zo dňa 9.2.2010, právoplatného zhodne toho dňa 9.2.2010 (č.l. 184 - 190 pripojeného spisu) bola trestná vec tunajšieho žalobcu postúpená na prejednanie ako priestupku Obvodnému úradu v Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia v bode 1/ mal súd preukázané, že obžalovaný (osobitne - pozn. tunajšieho súdu) dňa 12.3.2009 asi o 18.30. hod. v mieste svojho bydliska v obci Lodno pod vplyvom alkoholu kopal do uzamknutých dverí, ktoré pred ním v obave o svoje zdravie zamkla jeho bývalá manželka Oľga Tvrdá, pri čom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, čím Oľge Tvrdej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ale konanie obžalovaného nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. V bode 2/ mal súd preukázané, že obžalovaný dňa 14.3.2009 v presne nezistenom čase vošiel do rodinného domu č. 220 v Lodne, v ktorom zotrval, zvnútra zamkol vchodové dvere, ktoré v čase asi o 18.30 hod. odmietol otvoriť, a do domu vpustiť svoju bývalú manželku Oľgu Tvrdú, na ktorú kričal, aby odtiaľ vypadla, že tam nemá čo hľadať, napriek tomu, že povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto bol dňa 12.3.2009 o 19.00 hod. vykázaný na dobu 48 hodín, t.j. do 14.3.2009 o 19.00 hod., zo spoločného obydlia, pričom Oľga Tvrdá doručila dňa 13.3.2009 o 12.13. hod. návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, aby nevstupoval do domu, v ktorom býva, pritom dňa 14.3.2009 o 14.45. hod. bol telefonicky upovedomený povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto o podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale konanie obžalovaného nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1, písm. g) Tr. zák.
31. Z výsledkov súčinnosti s Okresným úradom Žilina z 29.10.2014 (č.l. 150 - 160 spisu) súd zistil, že vo veci priestupku na základe oznámenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T120/2009 Obvodný úrad Žilina rozhodnutím zo dňa 14.6.2010 právoplatným zhodne toho dňa 14.6.2010 konanie zastavil, nakoľko spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.
32. Z návrhu žalobcu na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 25.5.2011 (č.l. 40) vyplýva, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody po podaní žaloby, pričom v žiadosti si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 100.000,- Eur. Z odpovede Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.11.2011 (č.l, 51-52) vyplýva, že žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko nebol zistený nesprávny úradný postup vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka Policajného zboru.
33. Následne súd posudzoval osobný výsluch žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 22.10.2014 vypovedal tak, že do väzby ho zobrali preto, aby prepísal dom na manželku, bola to dohoda medzi jeho manželkou a sudkyňou. Jeho osobné pomery boli v r. 2009 také, že zamestnaný nebol. Prácu stratil asi v r. 1990 a neskôr bol v Nemecku asi 2 roky. Aj na pojednávaní dňa 2.10.2019 žalobca opätovne zotrval, že celú situáciu zavinila jeho bývalá manželka, ktorá mala snahu sa ho zbaviť a vplývaním na trestnú sudkyňu zabezpečila, že bol vzatý do väzby. Žalobca tvrdil, že manželka ho vymkla, keď šiel po drevo, a preto sa dobíjal do domu. Z obžaloby ako aj uznesenia o vzatí do väzby mal súd za preukázaný opak, t.j. že žalobca dňa 12.3.2009 asi o 18.30. hod. v mieste svojho bydliska v obci Lodno pod vplyvom alkoholu
kopal do uzamknutých dverí, ktoré pred ním v obave o svoje zdravie zamkla jeho bývalá manželka Oľga Tvrdá, pri čom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, čím Oľge Tvrdej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie; a pre 2/ prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1, písm. g) Trestného zákona vykonaného tak, že dňa 14.3.2009 v presne nezistenom čase vošiel do rodinného domu č. 220 v Lodne, v ktorom zotrval, zvnútra zamkol vchodové dvere, ktoré v čase asi o 18.30 hod. odmietol otvoriť, a do domu vpustiť svoju bývalú manželku Oľgu Tvrdú, na ktorú kričal, aby odtiaľ vypadla, že tam nemá čo hľadať, napriek tomu, že povereným príslušníkom OO PZ Kysucké Nové Mesto bol dňa 12.3.2009 o 19.00 hod. vykázaný na dobu 48 hodín, t.j. do 14.3.2009 o 19.00 hod.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca napriek vykázaniu zo spoločného obydlia sa doň vrátil pred uplynutím 48-hodinovej lehoty a opätovne došlo k hádkam a útokom na bývalú manželku. Dôvody väzby tak boli dané a rovnako je súd na základe uvedeného toho názoru, že žalobca si väzbu svojím konaním zapríčinil sám.
34. V nadväznosti na uvedené sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý tvrdil, že výsledok trestného stíhania, hoci bolo zastavené a vec bola postúpená obvodnému úradu terajšiemu, nie je merítkom pre určenie dôvodnosti väzby. Vo vzťahu k výške uplatnenej nemajetkovej ujme žalobca podľa názoru žalovaného neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, keď nepreukázal jednak vznik škody a jednak tú dôvodnosť požadovanej nemajetkovej úhrady, nemajetkovej ujmy, keď vlastne peňažná kompenzácia nastupuje až subsidiárne. Zároveň zdôraznil, že v tomto prípade bol navyše žalobca pred samotnou väzbou 9x súdne trestaný, to znamená, že jeho argumentácia o nejakom znížení dôstojnosti, cti alebo nejakého spoločenského uplatnenia je pochybná.
35. Nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. V posudzovanej veci ide o nárok žalobcu podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, t.j. nárok na nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku rozhodnutia o väzbe. Podľa názoru Ústavného súdu SR vyjadreného v uznesení zo dňa 3.10.2012 sp.zn. I. ÚS 444/2012: „Čo je potrebné považovať za zavinenie väzby samotnou osobou, ktorá žiada o náhradu škody, zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie neustanovuje, preto je interpretácia a aplikácia tohto zákonného ustanovenia zverená všeobecným súdom, ktoré o nárokoch na náhradu škody spôsobenej väzbou rozhodujú. Pri tomto rozhodovaní vychádzajú vždy z konkrétnych okolností každého prípadu zistených z riadne vykonaného dokazovania, vychádzajúc z ktorého im prislúcha urobiť právny záver o zavinení, resp. nezavinení väzby osobou žiadajúcou náhradu škody. Pri tomto rozhodovaní sa samozrejme musia vyvarovať svojvôle a svoje skutkové a právne závery riadne odôvodniť.“ Preto súd uvedené považuje za základnú zásadu posudzovania nároku na náhradu škody vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca si väzbu zavinil sám.
36. Významným v danej veci potom zostalo posúdiť skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre vzatie obvineného - sťažovateľa do väzby. Postúpenie veci inému orgánu je pritom základnou podmienkou z hľadiska vyššie označeného § 8 ods. 5 písm. c), ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či ten, voči komu konanie o priestupku zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané, si väzbu zavinil sám. To, že neskôr došlo k postúpeniu veci inému orgánu, ktorý konanie zastavil, pretože spáchanie skutku nebolo preukázané, nenič nemení na tom, že vo veci bolo potrebné posúdiť vzhľadom na okolnosti daného prípadu, či to nebolo práve zavinené konanie žalobcu príčinou jeho vzatia do väzby.
37. V zmysle usmernení odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný, sa súd zaoberal tým, či si žalobca väzbu zapríčinil sa. Z vykonaného dokazovania ako aj z výpovede žalobcu na pojednávania mal súd za to, že žalobca tvrdil, že celú situáciu spôsobila jeho bývalá manželka, ktorá sa ho chcela zbaviť, čo sa jej podarilo vzatím do väzby, i keď bol nevinný. Ako bolo vyššie konštatované, zavinenie žalobcu na tom, či si väzbu zapríčinil sám sa posudzuje osobitne, a to bez ohľadu na výsledok trestného konania. Výsledok trestného konania, v posudzovanom prípade, postúpenie veci inému orgánu (na riešenie o priestupku) je len jednou z podmienok na priznanie náhrady škody. Druhou podmienkou je zavinenie žalobcu. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobca bol dňa 12.3.2009 vykázaný zo spoločného obydlia, ktoré zdieľal so svojou bývalou manželkou. O tejto skutočnosti bol žalobca poučený, rovnako aj o podaní návrhu n a nariadenie predbežného opatrenia.
Napriek tejto skutočnosti sa opätovne vrátil dňa 14.3.2009 do rodinného domu, kde následkom dobíjania sa do domu (čo potvrdil samotný žalobca vo svojej výpovedi) bola privolaná hliadka polície, ktorá ho s ohľadom na predošlé okolnosti zaistila, obmedzila na osobnej slobode a následne bol vzatý na základe rozhodnutia súdu do väzby. K uvedenému konaniu žalobcu preukázateľne došlo pred uplynutím 48-hodinovej lehoty, v ktorej bol z obydlia vykázaný. Dôvody väzby boli preto dané a pretrvávali aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, kde hlavným kritériom bol predpoklad takého správania sa žalobcu v postavení obvineného, že bude vo svojom konaní pokračovať. Práve tieto skutočnosti (nie výsledok samotného trestného konania) tvoria základ pre posudzovanie zavinenia žalobcu na väzbe. K širším okolnostiam je nutné poznamenať, že žalobca sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi a vo vyhradenej miestnosti OO PZ KNM vykonal veľkú potrebu na zem.
38. Pri posudzovaní žalobného nároku súd vychádzal aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 399/2016 zo dňa 31.8.2017, podľa ktorého: „Zavinenie obvineného znamená, že jeho zavinené konanie (vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti) bolo dôvodom na podanie a vyhovenie návrhu na jeho vzatie do väzby. Nejde o to, či zavinenie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, a či naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale o to, či - zjednodušene povedané
- jeho správanie bolo dôvodom k obave, že v danom prípade bude pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný. Predovšetkým je potrebné vychádzať z toho, že väzba je prostriedkom na zaistenie obvineného pre účely trestného konania zo zákonom stanovených dôvodov (§ 71 Trestného poriadku). Väzba z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, má preventívny charakter a má zabrániť tomu, aby obvinený ďalej pokračoval v skutku, pre ktorý mu bolo oznámené (vznesené) obvinenie z trestného činu. Tu preventívny charakter väzby spočíval v obave pokračovania konania navrhovateľa obdobným spôsobom ako predchádzal jeho zadržaniu. Teda v danom prípade je podľa odvolacieho súdu dané zavinenie navrhovateľa na vzatí ho do preventívnej väzby. Samotné následné oslobodenie spod obžaloby ako výsledok trestného konania je základnou podmienkou z hľadiska § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, si väzbu zavinil sám.“ Aj keď žalobca preukázateľne na neverejnom zasadnutí o výsluchu obvineného pri rozhodovaní o vzatí do väzby trval na tom, že je nevinný a ide o intrigy zo strany bývalej manželky, súd vychádzal zo samotných okolností vzatia do väzby a okolností tomuto predchádzajúcim, teda najmä okolnostiam zo dňa 12.3.2009, správaniu žalobcu po tom, čo bol vykázaný zo spoločného obydlia a bezprostredné správanie predchádzajúce vzatiu do väzby dňa 14.3.2009.
39. Vo vzťahu k nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení k 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak, ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. V posudzovanom prípade sa žalobca nedomáhal náhrady škody vyplývajúce z nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní, ale domáhal sa náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku rozhodnutia o väzbe. Priznanie peňažnej kompenzácie je subsidiárnym spôsobom náhrady, ktorý nastupuje až v prípade, ak sa morálne zadosťučinenie ako primárna forma zadosťučinenia ukazuje ako nedostatočné. Pokiaľ ide o výšku náhrady, úvaha súdu sa musí opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.
40. V závere súd považuje za potrebné uviesť, že i keď žalobca v celom spore poukazoval na účelové správanie jeho bývalej manželky a zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu, je nutné poznamenať, že žalobca bol 9x právoplatne odsúdený, čím spôsobil úpadok svojho statusu. Práve žalobcovo opakované agresívne správanie predchádzajúce rozhodnutiu o vzatí do väzbe malo za následok rozhodnutie o väzbe, a tak súd dospel k jednoznačnému záveru o tom, že žalobca si väzbu zapríčinil sám.
41. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov celého konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.