Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 626/2012
PDF · 132.25 KB
No categories available
IV. ÚS 626/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. T., L., zastúpeného advokátkou JUDr. V. J., Ž., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8
C/95/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra
2012 doručená sťažnosť J. T., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.
V. J., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/95/2011 o náhrade
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza, že 18. marca 2011 podal
okresnému súdu návrh na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Okresný súd
uznesením č. k. 8 C/95/2011-6 z 12. mája 2011 vyzval sťažovateľa, aby odstránil
nedostatky podania tým, že „riadne označí odporcu, pravdivo opíše rozhodujúce
skutočnosti (označí rozhodnutie, ktorým bol vzatý do väzby, uvedie dôvody väzby, či bol
nárok sťažovateľa na náhradu škody predbežne prejednaný Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a s akým výsledkom a pod.)“.
Sťažovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie svojho návrhu na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo 1“) a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo 2“).
Ministerstvo 1 posúdilo jeho žiadosť ako nedôvodnú a výsledok predbežného
prerokovania oznámilo sťažovateľovi listom z 21. novembra 2011. Ministerstvo 2 jeho
žiadosti nevyhovelo a výsledok predbežného prerokovania oznámilo sťažovateľovi listom
z 18. júna 2012.
Okresný súd ďalej 22. júna 2012 navrhol sťažovateľovi možné termíny nariadenia
ústneho pojednávania v júli a auguste 2012. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila
27. júna 2012 k navrhovaným termínom a oznámila okresnému súdu, že ako termín
pojednávania do úvahy prichádza 13. alebo 15. august 2012.
Sťažovateľ výsledky predbežného prerokovania ministerstvom 1 a ministerstvom 2
predložil 13. júla 2012 okresnému súdu.
Právny zástupca sa na okresnom súde od septembra 2012 trikrát informoval o stave
veci. Po nahliadnutí do súdneho spisu 16. septembra zistil, že v spise nebola založená
žiadosť o nariadenie pojednávania zo 14. septembra 2012. Na základe tejto informácie
sťažovateľ napísal 17. októbra 2012 predsedovi súdu list, v ktorom označil existujúci stav
ako prieťahy v konaní a žiadal, aby okresný súd okamžite začal vo veci konať.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní vydal tento nález:
„I. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/95/2011 porušil základné
právo J. T.,... aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé a verejné prerokovanie jej záležitosti
a to v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
II. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/95/2011 sa prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
III. J. T. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur, ktoré je
Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. J. T. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej v
rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. V. J., advokátky so sídlom Ž., vedený vo V., a. s. pob. Ž., číslo
účtu... a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa
smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/95/2011,
ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ sa na prieťahy
v napadnutom konaní sťažoval sťažnosťou predsedovi okresného súdu 17. októbra 2012,
čím využil právny prostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na podanie sťažnosti ústavnému súdu 15. novembra 2012 (doručenej
ústavnému súdu 16. novembra 2012), t. j. v takom časovom horizonte, keď predseda
okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa ešte písomne nereagoval a sťažovateľ mu takú
možnosť ani neposkytol a bez vyčkania na odpoveď prakticky ešte v zákonnej lehote sa
obrátil na ústavný súd – možno v okolnostiach posudzovanej veci uviesť, že podanie
sťažnosti na prieťahy v konaní sa nestihlo nijako prejaviť, resp. že okresný súd sa v čase jej
podania zaoberal doplneným návrhom sťažovateľa iba niekoľko mesiacov.
Ústavný súd uzavrel, že so zreteľom na uvedené skutočnosti a predovšetkým aj na
celkový čas, ktorý uplynul od začatia konania pred okresným súdom (21 mesiacov), resp. na
čas, ktorý uplynul od skutočného doplnenia podania na okresnom súde sťažovateľom
(13. júl 2012) až do podania sťažnosti na prieťahy v konaní (17. október 2012, t. j.
4 mesiace), ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd v závere poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom priebehu
napadnutého konania okresný súd bol nečinný alebo postupoval neefektívne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. decembra 2012