Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-303-2019.pdf
PDF · 133.86 KB
Case nature
Subarea
11Co/303/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Martina Kolesára v spore navrhovateľov 1/ W. S., C., všetci zast. JUDr. Katarínou Čorbovou, advokátkou, so sídlom Košice, Žižkova 39, proti odporcovi JZ. zast. JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Stará cesta 3139/6, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu 13C/9/2019-30 z 10.5.2019, v znení opravného uznesenia 13C/9/2019-89 z 1.8.2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
M e n í napadnuté uznesenie v právnom vzťahu medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
P o t v r d z u j e napadnuté uznesenie v právnom vzťahu medzi navrhovateľmi 3/ až 7/ na strane jednej a odporcom.
M e n í napadnuté uznesenie vo výroku IV. tak, že navrhovateľom 3/ až 7/ ukladá povinnosť podať voči odporcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o určenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, nachádzajúce sa v okrese O. C. evidovanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor eventuálne zriadenie vecného bremena v ich prospech spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý vyššie označený pozemok.
Z r u š u j e uznesenie vo výroku IV. o uložení povinnosti podať žalobu v právnom vzťahu medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom.
Odporcovi vo vzťahu k navrhovateľom 1/ a 2/ priznáva náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Navrhovateľom 3/ až 7/ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť a/ zdržať sa oplotenia pozemku - parcela registra "C", parcelné č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX nachádzajúceho sa v okrese O. C. A., v obci B., v k. ú. B., zapísanom na LV č. XXX, evidovanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, b/ zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu cez označený pozemok a c/ znášať nerušený prechod, peši alebo dopravným prostriedkom navrhovateľmi 1/ až 7/ cez označený pozemok, všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej v prípade podania žaloby vo veci samej s tým, že ak žaloba vo veci samej podaná nebude, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Navrhovateľom uložil povinnosť podať voči odporcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v
práve cesty. Posledným výrokom súd rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
2. V plnom rozsahu tak vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý navrhovatelia skutkovo odôvodnili tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovymi spoluvlastníkmi (o veľkosti 1/1 k celku) nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B., obec B., zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku parc. registra "C" parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba so súpisným č. XXX, je evidovaný na LV č. XXX); garáž so súp. č. XXX nachádzajúca sa na pozemku parc. registra "C" parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba so súp. č. XXX je evidovaný na LV č. XXX); hospodárska budova bez súp. č. nachádzajúca sa na pozemku parc. registra "C" parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, je evidovaný na LV č. XXX), navrhovatelia 3/ a 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi (každý o veľkosti podielu X/X k celku) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B., obec B. zapísanej na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku parc. registra "C" parc. č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, navrhovatelia 5/ a 6/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (o veľkosti X/X k celku) nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B., obec B., zapís. na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku parc. registra "C" parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; rekreačná chata so súpis. č. XXX nachádzajúca sa na pozemku parc. registra "C" parc. č. XXX/ X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX a navrhovateľ 7/ je výlučným vlastníkom (o veľkosti podielu X/X k celku) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B., obec B., zapís. na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. registra "E" parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. L. je výlučným vlastníkom (o veľkosti podielu X/X k celku) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B., obec B., zapís. na LV č. XXX ako pozemok parc. registra "C" parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX (ďalej len " parc. XXX/X " ). M.. č. XXX/X nadobudol žalovaný do výlučného vlastníctva titulom L. o vyhlásení o vydržaní N XXX/XXXX zo X.XX.XXXX. M. č. XXX/X dlhoročne (viac ako XX rokov) slúži ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov 1/ až X/. L. dňa X.X.XXXX výzvou doručenou navrhovateľovi 1/ ho vyzval, aby peši príp. dopravnými prostriedkami neprechádzal po parcele č. XXX/ X, nakoľko tým dochádza k poškodzovaniu tejto nehnuteľnosti, zároveň uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ majú aj inú možnosť prístupu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ich vlastníctve, a že od XX.X.XXXX bude znemožnený prístup cez parcelu č. XXX/X, ktorú odporca oplotí. D. prejavil odporca jednoznačný úmysel vybudovať oplotenie parcely č. XXX/X, čo povedie k zamedzeniu prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov. M. zamýšľané konanie odporcu v navrhovateľoch vzbudzuje dôvodnú obavu, že sa v dôsledku tohto konania nebudú môcť dostať k svojim nehnuteľnostiam.
X. K iným možnostiam prístupu k ich nehnuteľnostiam navrhovatelia uviedli, že tvrdenie odporcu o možnosti iného prístupu je pravdivé len vo vzťahu k navrhovateľom 1/ a X/, ktorí si zabezpečili prístup k svojim nehnuteľnostiam kúpou pozemkov - parciel registra "C" parc. č. XXX/X a č. XXX/X v k. ú. B., až v roku XXXX a dovtedy na prístup využívali výlučne parc. č. XXX/X, rovnako ako ju v súčasnosti využívajú navrhovatelia 3/ až X/, ktorí inú reálnu možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam nemajú a parc. č. XXX/X využívajú na prístup dlhodobo (navrhovatelia 3/, 4/ od roku 1980, 5/, 6/ od roku 1987 a 7/ od roku 1965). Navrhovatelia poukázali na stanovisko Obecného úradu Mlynky z 8.4.2019, z ktorého vyplýva, že iný reálny prístup k ich nehnuteľnostiam neexistuje, pretože parc. registra "E" parc. č. XXXXX, LV č. XXX, ktorá sa nachádza nad predmetnou parcelou a je vo vlastníctve L. B., je v podstate strmý svah, ktorý nemôže slúžiť ako prístupová komunikácia, naviac že cesta predchádzajúca parc. č. XXX/X sa aj v minulosti používala ako prístupová komunikácia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov 1/ až 7/. Napokon navrhovatelia vyjadrili názor, že pre nadobudnutie parcely č. XXX/X vydržaním v prospech odporcu nemohli byt' splnené zákonné podmienky, a to najmä podmienka jeho dobromyseľnosti.
4. Súd vec právne posúdil veci podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 336 ods. 1, 2, 3 CSP. Konštatoval, že z navrhovateľmi predložených listinných dôkazov mal preukázané ich tvrdenia o existencii vlastníckych vzťahov ako aj o tom, že odporca nesúhlasí, aby navrhovatelia 1/ a 2/ používali parc. č. 710/3, ktorej je výlučným vlastníkom, na prechod peši prípadne dopravnými prostriedkami, a že od 15.5.2019 im znemožní prístup cez parc. č. XXX/X, keďže si ju oplotí. Z listu L. B. z X.X.XXXX súd zistil, že parc. registra "E" č. XXXXX, zapísaná na LV č. XXX vo vlastníctve obce, nachádzajúca sa nad parc. registra "C" č.
XXX/X, je strmým svahom a nemôže slúžiť ako prístupová komunikácia. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a je potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej o zriadení vecného bremena. Navrhovatelia podľa súdu potrebu nariadenia neodkladného opatrenia riadne osvedčili, pretože listinnými dôkazmi preukázali, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým vedie prístupová cesta parcelou, ktorá je vo vlastníctve odporcu, ktorý nesúhlasí s prechodom cez jeho parcelu a parcelu chce oplotiť. Súd preto vyhovel návrhu a nariadil požadované neodkladné opatrenie. Zároveň rozhodol, že vzhľadom na to, že týmto neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi navrhovateľmi a odporcom, nakoľko jeho nariadením nie je vyriešená otázka, či odporca je povinný strpieť zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez jeho pozemok, súd uložil navrhovateľom podať žalobu vo veci samej s tým, že pokiaľ tak neurobia, súd aj bez návrhu nariadené neodkladné opatrenie zruší.
5. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľom, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním odporca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výrokoch ukladajúcich odporcovi povinnosť tak, že ho zamietne a vo výroku ukladajúcom povinnosť navrhovateľom podať žalobu vo veci samej, zrušil napadnuté uznesenie. Uplatnil si náhradu trov celého konania. Poukázal na to, že návrh má nedostatky v pasívnej legitimácii, lebo smeruje len proti odporcovi W. S., pričom navrhovatelia vedeli, že nie je výlučným vlastníkom parc. C-KN XXX/X, lebo táto je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, teda nielen odporcu, ale aj jeho manželky B. S.. Nedostatky v aktívnej legitimácii návrhu videl v tom, že aj keď súd skonštatoval, že navrhovatelia 1/ a 2/ si zabezpečili prístup k svojim nehnuteľnostiam kúpou parc. registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X k.ú. B. v roku 2017, nariadil odporcovi aj vo vzťahu k týmto navrhovateľom znášať ich nerušený prechod peši alebo dopravnými prostriedkami. Aj z tohto dôvodu je uznesenie zmätočné a nepreskúmateľné. Súd nezohľadnil fakt, že odporca nemohol stavať plot z dôvodu, že jeho ohláseniu drobnej stavby nebolo vyhovené, nakoľko mu stavebný úrad oznámil, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu. Vytkol, že petit uznesenia je neurčitý, nejasný a teda nevykonateľný, lebo v ňom nie je vyšpecifikované, akého konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX/X sa má odporca zdržať, nie je z neho zrejmé, že prechod bude len v nevyhnutnej miere a že nebude trvať nad mieru prípustnú pomerom. Vo výroku II. nie je špecifikované, vo vzťahu ku komu je odporca povinný zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX/X. Súd sa nevysporiadal s otázkou, či parc. č. XXX/X (ktorá nikdy nebola vedená ako účelová komunikácia, či prístupová cesta alebo poľná cesta) je po stavebno-technickej stránke stavaná na to, aby po nej prechádzali dopravné prostriedky, najmä nákladné motorové vozidlá, ktoré po nej prechádzajú denne a zároveň či títo vodiči týchto vozidiel sú skutočne aj navrhovatelia, či to nie sú iné osoby odlišné od navrhovateľov. Poprel, že predmetná parcela bola z historického hľadiska prístupovou cestou k stavbám - ako taká z historického hľadiska mohla slúžiť nanajvýš parc. „C“ KN XXX/X. Poukázal na priloženú fotodokumentáciu a potvrdenie obce z 22.5.2019, ktoré podľa jeho názoru preukazujú, že navrhovatelia majú prístup k svojim nehnuteľnostiam po rekonštruovanom moste, a teda parc. č. XXX/X nie je jedinou prístupovou možnosťou, ako sa dostať k pozemkom a stavbám navrhovateľov, okrem toho na historickej fotografii vidieť prístupovú cestu, ktorú môžu navrhovatelia plnohodnotne využívať za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Zdôraznil, že tým, že po parc. XXX/X chodia ťažké stroje, sú odporca s manželkou ako vlastníci nad mieru primeranú pomerom obťažovaní a je vážne ohrozený výkon ich práv, ich pozemok sa zosúva, je ohrozená statika ich rodinného domu. Navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili, že neexistujú žiadne iné prístupové cesty k ich pozemkom a stavbám, toto len deklarovali. Vyjadril názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je predčasný, lebo jeho navrhovatelia nevyužili možnosť mimosúdnej dohody, resp. nepredložili návrh na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena práva prechodu. Navrhovatelia neosvedčili ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, lebo zo
skutočností uvedených v návrhu ani z priložených listinných dôkazov nemohol mať súd osvedčené, že by sa odporca skutočne správal spôsobom, ktorý odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili svoje tvrdenie, že odporca má záujem vystavať oplotenie (neosvedčili že výstavbu už začal aspoň formou prípravných prác), v dôsledku čoho má dôjsť k znemožneniu prístupu navrhovateľov k ich pozemkom. Navrhovatelia síce poukázali na list odporcu zo 6.3.2019, v ktorom je uvedené, že od „15.5.2019 bude znemožnený prístup cez parcelu C- KN XXX/3, keďže túto parcelu si ohradí oplotením“, avšak žiaden dôkaz (napr. stavba základov pre plot, resp. vykopávanie jám na osádzanie rúr) o tom, že tento úmysel hodlá odporca aj skutočne zrealizovať, súdu navrhovateľmi predložený nebol. Obava, že sa postaví plot a znemožní sa tým prechod, musí byť podložená nielen úmyslom, ale aj konaním odporcu. Ďalej argumentoval, že je rozdiel trpieť prechod peši a strpieť prechod dopravnými vozidlami, dokonca nákladnými vozidlami naloženými drevom a to v tesnej blízkosti obydlia odporcu. Tým, že by sa neodkladným opatrením umožnil prechod aj takýmito ťažkými strojmi, by sa legalizovalo poškodzovanie majetku odporcu, ktorého ako vlastníka v zmysle ústavy možno obmedziť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Nie je verejným záujmom, aby po jeho parcele prechádzali navrhovatelia, ktorí v danom prípade neosvedčili ani bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by im mohla bez dočasnej provizórnej ochrany formou neodkladného opatrenia vzniknúť.
7. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovatelia uviedli, že v návrhu ako jediného odporcu označili W. S. z toho dôvodu, že z LV č. XXX, k.ú. B. vyplýva, že je výlučným vlastníkom parcely C-KN XXX/ X. K vytýkanému nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov 1/ a 2/ navrhovatelia odmietli názor odporcu a zopakovali, že parc. č. XXX/X viac ako 25 rokov slúži ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov. Ako prístupová cesta slúžila už v čase vydávania stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí k týmto nehnuteľnostiam. Navrhovatelia 1/ a 2/ aj v súčasnosti naďalej využívajú parc. č. XXX/X ako prístupovú cestu pre automobily k zadnej časti dvora, resp. na prístup dopravnými prostriedkami k hospodárskej budove stojacej na ich pozemku. Uvedené jednoznačne zakladá nevyhnutnú potrebu zabezpečenia nerušného prechodu aj vo vzťahu k navrhovateľom 1/ a 2/. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie je preto nedôvodná. Upriamili pozornosť na to, že odporca im žiadnym spôsobom neoznámil odmietavé oznámenie stavebného úradu, a preto u navrhovateľov ďalej pretrvávala odôvodnená obava o znemožnenie prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Tvrdenia odporcu o predčasnosti a nedôvodnosti návrhu sú preto vykonštruované. K námietke odporcu, že petit je neurčitý, nejasný a nevykonateľný uviedli, že aj túto považujú za vykonštruovanú - odporca sa má v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia zdržať akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu cez parcelu C-KN XXX/3. Bolo by absurdné do petitu definovať všetky možné spôsoby, ako sa dá zabrániť prechodu alebo prejazdu cez parcelu. K námietke, že nie je špecifikované, vo vzťahu ku komu je odporca povinný zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXX/X, navrhovatelia uviedli, že majú za to, že v danom prípade nie je potrebné ustáliť okruh osôb, vo vzťahu ku ktorým je odporca povinný zdržať sa konania podľa výroku II. napadnutého uznesenia, pretože tento výrok predovšetkým ukladá povinnosť odporcovi ako vlastníkovi pozemku. K ďalším odvolacím námietkam - k otázke stavebnotechnickej stránky pozemku, vhodnosti prechádzania nákladných áut, k tomu, že parc. č. XXX/X nikdy nebola vedená ako účelová, prístupová alebo poľná cesta - navrhovatelia uviedli, že posudzovanie týchto otázok nebolo nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní preukázali reálnu hrozbu zo strany odporcu, že im bude zamedzený prístup k nehnuteľnostiam, samotný odporca nepoprel, že parc. č. XXX/X sa používa ako prístupová cesta (čo vyplýva aj z fotodokumentácie) a aj keď formálne nie je takto označená, to neznamená, že sa na takýto účel dlhoročne nevyužíva. Otázka vzniku škody nastolená odvolateľom nie je predmetom konania o nariadení neodkladného opatrenia, navyše odporca vznik žiadnej škody doposiaľ relevantne nepreukázal. Ťažké stroje po parc. č. XXX/X nepremávajú denne, ale skôr príležitostne, kedy si navrhovatelia zaobstarávajú drevo na vykurovanie počas zimy, teda len niekoľkokrát do roka. Opakovane uviedli, že nemajú zabezpečený reálne využiteľný a vhodný prístup ku svojim nehnuteľnostiam, s výnimkou navrhovateľov 1/ a 2/, ktorí si prístup zabezpečili v roku 2017 odkúpením 2 parciel, napriek tomu využívajú spornú parcelu na zabezpečenie prejazdu k hospodárskej budove, ako je to vyššie uvedené. Tvrdenia odporcu o iných prístupoch k rodinným domom je nepravdivé. Pokiaľ sa odporca bráni tým, že je obmedzovaný na svojom vlastníckom práve, absolútne neberie ohľad na to, že toto obmedzenie spôsobil sám tým, že chcel svojím konaním obmedziť vlastnícke právo navrhovateľov, ktorých vlastnícke právo k nehnuteľnostiam by v prípade vybudovania oplotenia parc. č. XXX/3 jednoznačne obmedzené bolo. Sám odporca preukázateľne vyjadril zámer oplotiť parcelu č. XXX/3 a nie dohodnúť sa na zriadení vecného bremena. Navrhovatelia námietku odporcu
o nedostatočnom preukázaní potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu považujú za nedôvodnú. Tvrdenie odporcu o tom, že súd nemohol mať za preukázané, že odporca sa skutočne správal spôsobom, ktorý odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, je špekulatívne a účelové. Samotný odporca písomne prejavil vôľu spolu s uvedením konkrétneho termínu, že má záujem vystavať oplotenie, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za „strašenie“ zo strany odporcu. Je neprípustné, že by navrhovatelia pri takomto preukázateľne hroziacom nebezpečenstve zamedzenia prístupu k vlastným nehnuteľnostiam ešte čakali na začatie akýchsi prípravných prác odporcom. Navyše stavba plota je spravidla zrealizovateľná v priebehu jedného dňa. Argumentácia odporcu o nepreukázaní reálneho úmyslu zrealizovať stavbu plota vyznieva absurdne, ak sa do úvahy zoberie aj skutočnosť, že odporca pripojil k odvolaniu aj doklad, že stavbu plota bol ohlásiť na stavebnom úrade, čo jasne preukazuje, že svoj úmysel parcelu č. XXX/3 oplotiť, myslel vážne. Na záver vyjadrili názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne a navrhli, aby ho odvolací súd potvrdil.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie podané odporcom, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že uznesenie je čiastočne vecne správne, v ktorej časti ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vo vzťahu žalobcov 1/ a 2/ zmenil a zamietol a zmenil aj vo výroku, ktorým bola žalobcom uložená povinnosť podať žalobu.
9. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1, 2 CSP).
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. V zmysle § 328 ods. 1 CSP súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu, ich musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom NO je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
16. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere), čo znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci a pod.
17. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 149/2010).
18. V prejednávanej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ neodkladného opatrenia majú možnosť aj iného prístupu k svojej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva zo samotného návrhu na nariadenie NO, v ktorom uviedli, že v roku 2017 si zabezpečili prístup k svojim nehnuteľnostiam kúpou pozemkov parciel reg. „C“, parc. č. XXX/7 a č. XXX/6. Z uvedeného dôvodu u nich nie je splnená podmienka vyžadovaná zákonom v ust. § 325 ods. 1 CSP, a to potreba bezodkladne upraviť pomery, pretože k svojej nehnuteľnosti v súčasnosti prístup (podľa vlastného vyjadrenia) majú zabezpečený, ich práva nie sú ohrozené a nehrozí im nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z dôvodu nesplnenia jednej zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v právnom vzťahu medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zamietol návrh na nariadenie neodkladného navrhovateľov 1/ a 2/ proti odporcovi. Vychádzajúc z ust. § 336 ods. 1 a contrario, z dôvodu zamietnutia návrhu navrhovateľov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ podať žalobu vo veci samej o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty práva proti odporcovi.
19. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia v právnom vzťahu medzi navrhovateľmi v 3/ až 7/ rade proti odporcovi, podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie vecne správne. Samotný návrh smeruje správne len proti odporcovi, pretože podľa výpisu z LV č. XXX len odporca je zapísaný ako vlastník parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria v podiele 1/1. Námietky odporcu smerujúce k údajnej neurčitosti a nejasnosti výrokov ukladajúcich odporcovi zdržať sa konania (viď bod 1.) a tým k ich nevykonateľnosti, nie sú dôvodné. Tak, ako uviedli navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu, vo výroku nie je možné konkretizovať a vyšpecifikovať všetky spôsoby, ktorých sa má odporca zdržať, aby nimi nebránil prechodu a prejazdu cez parcelu - tieto spôsoby sú zahrnuté pod pojem „akéhokoľvek takého konania, ktorým by znemožnil výkon práva prechodu a prejazdu“. Pokiaľ ide o osvedčenie
potreby nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd má za to, že už samotné vyjadrenie odporcu (písomné), že má v úmysle postaviť plot a od 15.5.2019 tak znemožniť prístup cez parcelu (viď č.l. 13) dostatočne osvedčuje ohrozenie práv navrhovateľov 3/ až 7/ aj napriek tvrdeniu odporcu, že nemohol stavať plot z dôvodu, že jeho ohláseniu drobnej stavby nebolo vyhovené, nakoľko mu stavebný úrad oznámil, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu. O tejto skutočnosti odporcovia nemali vedomosť, preto je zrejmé, že úmysel odporcu postaviť plot, prejavený naviac písomne, dôvodne považovali za úmysel ohroziť ich prístup k svojim nehnuteľnostiam. Navyše o úmysle odporcu stavať plot svedčí aj list Obce Mlynky ako stavebného úradu, ktorý odporcovi listom z 12.4.2019 oznámil, že ním ohlásená drobná stavba „preložka oplotenia pozemku“ podlieha stavebnému povoleniu a kým toto nebude právoplatné, nie je možné začať s uskutočňovaním stavby. Pokiaľ by navrhovatelia o úmysle odporcu stavať plot vedeli, boli by nečinní a začali sa domáhať uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa stavby oplotenia v čase, kedy by už plot existoval, nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia by nebolo dôvodné, pretože by sa ním neodstránil stav nepriaznivý pre navrhovateľov, lebo plot by už bol postavený. Súd by nemohol v skrátenom konaní, akým rozhodovanie o neodkladnom opatrení bezosporu je, nútene obmedziť odporcu vo výkone jeho vlastníckeho práva trvalým spôsobom - nariadením odstránenia stavby plotu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu písomné vyjadrenie odporcu, že chce postaviť plot, dostatočne osvedčuje potrebu nariadiť NO. Účelom návrhu na nariadenie NO je zachovanie existujúceho stavu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne práva prechodu a prejazdu cez pozemok odporcu na pozemok navrhovateľov. Navrhovatelia 3/ až 7/ tvrdia, že prístup na ich pozemok je možný iba po spornej parcele vo vlastníctve odporcu, ktorý toto popiera, argumentujúc, že existuje aj iný prístup. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie samotnej obce Mlynky, z ktorého vyplýva, že „napriek tomu, že Obec Mlynky vlastní nad parcelou registra „C“ parcelné číslo XXX/X parcelu registra „E“ parcelné číslo XXXXX, LV č. XXX, ktorá je však strmý svah a nemôže slúžiť ako prístupová komunikácia, má za to, že z historického hľadiska sa cesta prechádzajúca parcelou XXX/ X používala ako prístupová rodinných domov, ktorých vlastníkmi sú pán B. O., pán B. N. a W. N., rod. V.-I., pán M. N. a manželka B. N. rod. C. a pán W. S.“.
20. Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa toho, že nie je špecifikované vo vzťahu ku komu je odporca povinný zdržať sa konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu odvolací súd poukazuje na judikát R 14/1988, v zmysle ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu) môžu prípadne využívať aj iné osoby ako osoba, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, teda najmä osoby, ktoré k oprávnenému prichádzajú na návštevu. Pravda, u týchto osôb nejde o právo prechodu titulom vecného bremena, ale toto ich právo treba odvodiť od práva oprávneného, v prospech ktorého vecné bremeno bolo zriadené. Pritom z obsahu práva prechodu je obyčajne zrejmé, že vlastník zaťaženého pozemku je povinný strpieť prechádzanie cez tento pozemok nielen vlastníkovi susediaceho pozemku, ale i osobám, ktoré ho navštevujú. Podporne odvolací súd odkazuje napr. aj na rozhodnutie NS ČR 22Cdo 973/2005, podľa ktorého ak prislúcha osobe oprávnenej z vecného bremena, právo, ktoré mu zabezpečuje prístup k tejto nehnuteľnosti, pričom môže ísť tak o chôdzu, o prejazd po zaťaženom pozemku, potom od tejto oprávnenej osoby odvodzujú právo užívať zaťažený pozemok k chôdzi a jazde tie osoby, ktoré tak robia v súvislosti s hospodárskym účelom, ku ktorému slúžila panujúca nehnuteľnosť v čase zriadenia vecného bremena (bývanie vlastníka, prenájom bytov, podnikania, ale aj návštevy v obvyklom rozsahu), ak sa účastníci zmluvy o jeho zriadení nedohodli inak. Výnimku by tvorili len tie prípady, keď napr. v zmluve o zriadení vecného bremena bolo užívanie zaťaženého pozemku výslovne obmedzené len na tam vymenované osoby. Vždy je však potrebné prihliadať na to, že vecné bremená nesmú byť z princípu rozširované.
21. Ústavný súd SR už v náleze sp. zn. II. ÚS 866/2014-42 z 20.8.2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v ich podaniach, príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. V náleze sp. zn. III. ÚS 175/2017 zo 4. júla 2017 Ústavný súd SR uviedol, že citované závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k zániku inštitútu predbežného opatrenia a Civilný sporový poriadok účinný od 1.6.2016 zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tak prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal námietkami odporcu týkajúcimi sa údajnej škody vznikajúcej na jeho majetku v dôsledku prejazdu motorových vozidiel na spornej parcele, pretože táto otázka nie je predmetom tohto konania
o nariadení neodkladného opatrenia a môže byť riešená len v inom konaní vo veci samej na základe žaloby odporcu.
22. Nariadením neodkladného opatrenia tak ako je uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu došlo k obmedzeniu odporcu len v takej miere, aby splnilo svoj účel a zároveň nedošlo k neprimeranému obmedzeniu odporcu nad mieru potrebnú a primeranú veci. Navyše nariadené neodkladné opatrenie má dočasnú povahu a je obmedzené do právoplatného skončenia veci samej.
23. V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali, aby sa odporca zdržal oplotenia pozemku, zdržal sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu cez pozemok a znášal nerušený prechod, peši alebo dopravným prostriedkom navrhovateľmi 1/ až 7/ cez pozemok (tento je konkretizovaný v bode 1). Súd prvej inštancie im vyhovel s tým, že trvanie nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o zriadenie vecného bremena, pričom im uložil podať takúto žalobu.
24. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena prechádzať cez pozemok nemusí viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov.
25. Zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu pre závažný zásah do právnej pozície vlastníka veci prichádza do úvahy výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch a to 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, 2/ v sporoch týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a 3/ pri zriadení práva cesty vlastníkovi stavby, kedy podľa ust. § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
26. Na to, aby žaloba o zriadenie práva prechodu (cesty) vo forme vecného bremena bola úspešná, musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať základné hmotnoprávne podmienky, a to, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a po druhé, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, a to napr. aj na základe zmluvy. Súdom zriadené právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku ponúkol vlastníkovi stavby, napr. že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca má prístup k stavbe na základe obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy, alebo môže na prístup využiť iné pozemky, ktoré má vo svojom vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, môže byť pre žalobcu pohodlnejší lebo výhodnejší alebo by sa zaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodnutie súdu význam.
27. Vyriešenie otázky, či sú splnené podmienky v zmysle cit. ust. § 151o ods. 3 OZ môže byť predmetom len konania vo veci samej, v ktorom navrhovatelia neodkladného opatrenia musia nesporne preukázať
a uniesť svoje dôkazné bremeno, že je namieste zriadiť (konštituovať) vecné bremeno v ich prospech spočívajúce v práve cesty cez sporný pozemok.
28. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že cez sporný pozemok majú právo prechodu a prejazdu (je jedno z akého právneho titulu), resp. že toto už v minulosti vzniklo ich právnym predchodcom a došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho práve prechodu a prejazdu, žalobou vo veci samej sa môžu domáhať, že im patrí, resp. že majú právo prechodu a prejazdu cez sporný pozemok. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutými pre vydržanie vlastníckeho práva. Pri splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo zo zákona. Oprávnený subjekt nadobúda právo vydržaním okamihom splnenia podmienok vydržania. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Z ustanovenia § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medziiným) existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúci vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Odvolací súd poznamenáva, že záver o vydržaní práva vecného bremena, obsahom ktorého by bolo právo prechodu a prejazdu navrhovateľov cez spornú parcelu nie je postačujúcim samo zistenie, že navrhovatelia (prípadne aj so súhlasom dotknutého vlastníka ) parcelu využívali na prechod (prejazd) k ich rodinnému domu. Cez cudzí pozemok môže totiž ten, kto nie je jeho vlastníkom, oprávnene prechádzať aj na základe iných právnych titulov. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Takým držiteľom je len ten, kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 7/2008 zo 14.1.2010).
29. Opis rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje jednoznačný záver o potrebe konštituovať vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, preto odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o povinnosti navrhovateľov podať žalobu vo veci samej tak, že im uložil podať žalobu vo veci samej o určenie práva prechodu a prejazdu cez sporný pozemok alebo o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty.
30. Podľa § 333 CSP nariadené neodkladné opatrenie trvá do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v spore vo veci samej a uplynutím tohto času účinky neodkladného opatrenia zaniknú. Podľa ust. § 336 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná.
31. V právnom vzťahu medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom, bol úspešný odporca, preto mu prislúcha náhrada trov celého konania (§ 255, , § 262 ods. 1, § 396 ods. 2 CSP).
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom 3/ až 7/ priznal plnú náhradu trov.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.