Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/180/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Y.. U.. H.. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XA/X, XXXX X., E. E., štátny občan E. E., zast. Advokátskou kanceláriou Lebovič, s.r.o., IČO: 50289934, so sídlom Mlynské nivy 73/a, Bratislava proti žalovanej: News and Media Holding, a.s., IČO: 47256281, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zast. 1. advokátskou kanceláriou Schwarz advokáti, s.r.o., IČO: 36858285, so sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, adresa na doručovanie: Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava a 2. advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s.r.o., IČO: 36861154, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava a 3. advokátskou kanceláriou MP Legal, s.r.o., IČO: 50103156, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2016 domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur a náhrady trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom ochrany osobnosti. Žalobu odôvodnil tým, že je občanom E. E. a v období od 28.5.2008 do 28.2.2014 bol predsedom predstavenstva a majiteľom s hlavným vplyvom v spoločnosti FK DAC 1904, a.s., IČO: 36233846, so sídlom Športová 4744, Dunajská Streda, ktorá v tom čase ako aj v súčasnosti prevádzkuje futbalový klub FK DAC 1904 Dunajská Streda. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca ako vydavateľ printového titulu denníka „Plus JEDEN DEŇ“ v októbri 2013 prostredníctvom svojej redaktorky oslovil žalobcu so žiadosťou o poskytnutie rozhovoru o dianí v klube, čomu žalobca v dobrej viere vyhovel. Redaktorka žalovaného preposlala v maily pretransformované odpovede žalobcu do písaného textu dňa 22.10.2013. Žalobca následne zistil, že na titulnej strane uvedeného denníka zo dňa 22.10.2013, č. 246, ročník 8, ako aj na strane 7 tohto vydania bola uvedená upútavka na vydanie prílohy k denníku, a to „Športauto“, ktorá mala byť vydaná vo štvrtok dňa 24.10.2013. Na obálke uvedenej prílohy je fotografia, resp. zobrazená podobizeň žalobcu a hlavný titulok „M. U. PODVODNÍK Z C.“. Žalobca ešte v ten deň 22.10.2013 mailom upozornil žalovaného na to, že uvedený titulok zasahuje do jeho osobnostných práv. Nasledujúci deň 23.10.2013 na titulnej strane denníka Plus JEDEN DEŇ, č. 247, ročník 8, ako aj na strane 29 tohto vydania bola uvedená upútavka na vydanie prílohy k denníku Plus JEDEN DEŇ, a to „Športauto“, ktorá mala byť vydaná dňa 24.10.2013, a to v pozmenenej podobe. Na obálke je opäť fotografia, resp. zobrazená podobizeň žalobcu a hlavný titulok „M. U. FANTÓN Z C.“. Dňa 24.10.2013 žalovaný vydal spolu s denníkom Plus JEDEN DEŃ č. 248, ročník 8 prílohu pod názvom „Športauto“, kde na titulnej strane bola zobrazená fotografia žalobcu a hlavný titulok „M. U. FANTÓN Z C.“. Článok sa nachádza na stranách 4 až 7 uvedenej prílohy a titulok je opakovane uvedený aj na strane 23. Označenie žalobcu ako podvodníka (bez ohľadu, či je titulok ukončený otáznikom)

považuje žalobca za hrubý zásah do jeho cti a dobrej povesti. Toto závažné obvinenie nebolo v čase jeho použitia podložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami, ani dôkazmi. Je nepochybné, že pojem podvod je verejnosťou vnímaný a spájaný s páchaním trestnej činnosti. Voči žalobcovi však nebolo nikdy vedené žiadne trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ani pre iný trestný čin. Označenie žalobcu ako podvodníka je nepravdivé a hrubo osočujúce, žalobca nebol v súvislosti s akýmkoľvek trestným činom orgánmi činnými v trestnom konaní žiadnym spôsobom ani preverovaný. Ak mal predmetný titulok predstavovať hodnotiaci úsudok v podobe kritického pohľadu žalovaného na žalobcove aktivity počas jeho pôsobenia v klube, tak išlo o kritiku neprípustnú a neoprávnenú, keďže sa pri osobe žalobcu použil výraz „podvodník“, pričom tento výraz je evidentne v značnom nepomere s cieľom kritiky. Toho si žalovaný musel byť vedomý, čo nakoniec vyplýva aj z jeho správania po tom, čo ho žalobca mailom vyzval upozorňoval na to, že uvedeným spôsobom zasahuje do jeho osobnostných práv, na čo žalovaný reagoval tak, že výraz „podvodník“ nahradil výrazom „fantóm“, čím sa evidentne snažil zjemniť svoj neoprávnený zásah do žalobcových práv z predchádzajúceho dňa. Pojem fantóm je však podľa názoru žalobcu rovnako neprípustný a neoprávnený, keďže tento výraz má vykresľovať jeho osobu ako niekoho tajomného, záhadného, resp. niekoho, kto v skutočnosti ani neexistuje. Uvedené však opäť nie je pravdou, keďže žalobca bol jednak predsedom predstavenstva spol. FK DAC, pričom pred pôsobením v slovenskom futbale vykonával aktivity v rámci futbalu aj v Rakúsku, konkrétne v klube Admira Wacker. Žalobca bol známy v príslušných športových kluboch, bol riadne zapísaný ako štatutár spoločnosti s uvedením adresy jeho bydliska a aktívne sa zúčastňoval činnosti klubu, nemožno ho teda považovať za osobu neznámu alebo záhadnú. Označenie žalobcu ako podvodníka, spojené s jeho menom a podobizňou je bez pochýb objektívne spôsobilé spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho osobnosti tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť postavenia a uplatnenia v spoločnosti, a to predovšetkým v okruhu ľudí vykonávajúcich obdobnú podnikateľskú činnosť, ako aj u jeho zamestnancov a obchodných partnerov. Vyššie uvedené titulky v denníku vydávanom žalovaným v rozhodnom čase sťažili pre žalobcu ako predsedu predstavenstva spol. FK DAC už tak zložitú situáciu v klube. Rokovania o vstupe, resp. investovaní nových obchodných partnerov, ako aj ďalšom investovaní do klubu zo strany ďalších majiteľov FK DAC a vtedajších obchodných partnerov klubu, výrazne negatívne ovplyvnil žalovaný, keďže vo svojich tituloch označil žalobcu ako podvodníka. Žalobcovi sa tým znížila vážnosť jeho postavenia voči uvedeným subjektom, ale aj voči ďalším subjektom pôsobiacim najmä v slovenskom futbale (funkcionári futbalových klubov, funkcionári Slovenského futbalového zväzu, hráči a pod.). Okrem toho možno povedať, že futbal je vo svete, ale aj na území SR považovaný za spoločenský fenomén sledovaný širokou verejnosťou a akékoľvek správy o osobách v ňom pôsobiacich sú verejnosťou značne sledované, a o to viac, ak sa v správach použijú expresívne výrazy. Zverejnenie uvedeného označenia spôsobilo v danom období aj tlak určitej časti verejnosti (časti fanúšikov klubu) na odchod žalobcu z pôsobenia v slovenskom futbale. Žalobca bol tak nútený v záujme zachovania existencie klubu predať ním vlastnené akcie FK DAC inému subjektu a ukončiť svoje pôsobenie v spol. FK DAC, pričom k 10.3.2014 bol z tohto dôvodu odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva. Ďalej žalobca uviedol, že sa nedomáha morálnej satisfakcie z dôvodu, že ani v danom čase a ani v súčasnosti po uplynutí dlhšieho času od zásahu do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného by zverejnenie ospravedlnenia nemalo svoj účinok a funkčnosť. Navyše, zásah do jeho osobnostných práv v podobe označenia jeho osoby na titulnej strane druhého najčítanejšieho celoslovenského denníka ako podvodníka bol natoľko vážny, že samotné ospravedlnenie sa javí ako nepostačujúce. Žalovaný napriek upozorneniu nielenže neoprávnený zásah ihneď nenapravil, ale v ňom naopak ďalej pokračoval. Vyššie uvedené skutočnosti sú podľa jeho názoru dôvodom na konštatovanie, že v zmysle sú splnené všetky podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nie je vylúčené, aby sa ako poškodený domáhal priamo náhrady nemajetkovej ujmy bez toho, aby vedľa toho musel požadovať aj morálne zadosťučinenie. Za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobca pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností a okolností zásahu do jeho osobnostných práv považuje sumu 50.000,- eur. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe žalobca doplnil, že keďže chýba vecná a časová previazanosť medzi dvomi spornými titulkami a samotným článkom, nemožno preto na tieto titulky hľadieť ako na integrálnu súčasť článku, ale z hľadiska predmetu tohto sporu je potrebné ich posudzovať oddelene od samotného článku ako samostatné zásahy do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žalobca spochybnil relevantnosť žalovanou predloženej mediálnej rešerše týkajúcej sa žalobcu, nakoľko tu uvedené články nemožno podľa jeho názoru považovať za zdroj objektívneho uceleného obrazu o osobe žalobcu. Žalovaná podľa neho potvrdila, že vychádzala z informácií, ktoré údajne v danom čase na verejnosti „kolovali“, neuviedol však žiadne konkrétne objektívne podklady, z ktorých vychádzal a je zrejmé, že išlo skôr o dohady a neoverené informácie, ako seriózne informácie o skutočnom stave vecí.

V dôsledku toho žalovaná ani nemohla do článku uviesť také pravdivé informácie, ktoré by čitateľom umožňovali vytvoriť si na osobu žalobcu objektívny názor. Na argumentáciu žalovanej, že vychádzala z informácie o tom, že klub sa dostal do vážnych finančných problémov kvôli údajnému nehospodárnemu a až podvodnému nakladaniu s financiami klubu zo strany žalobcu, žalobca uviedol, že žalovaná vychádzala iba z jednostranných vyjadrení (napr. vyjadrenie primátora mesta Dunajská Streda L.. B.) a bez toho, aby dala žalobcovi možnosť sa k nim pred vydaním článku vyjadriť a prípadne poskytnúť žalovanej podklady, ktorými by takéto tvrdenia vyvrátil. Mesto Dunajská Streda vykonalo prostredníctvom svojho hlavného kontrolóra v spoločnosti FK DAC 1904, a.s. následnú finančnú kontrolu, predmetom ktorej bola kontrola nakladania a vyúčtovania finančných prostriedkov poskytnutých z rozpočtu mesta uvedenej spoločnosti za rok 2011, pričom kontrolou neboli zistené žiadne nedostatky. Žalobca tiež potvrdil, že v príslušných športových kruhoch bol dostatočne známy, pričom zo samotnej rešerše je zrejmé, že o žalobcovi médiá pravidelne informovali a napr. už v článku zo dňa 28.5.2008 sú v časti „Kto je M. U.“ uvedené všetky informácie, o ktorých žalovaný tvrdí, že ani v r. 2013 neboli ešte verejne známe. Neexistoval teda žiadny legitímny dôvod na označenie žalobcu ako „fantóma“. V záverečnom vyjadrení žalobca, okrem zhrnutia svojich návrhov a vyjadrenia sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, zopakoval všetky svoje doterajšie skutkové tvrdenia a uviedol, že v prípade všetkých v konaní spomínaných káuz nešlo podľa jeho názoru o pravdivé skutkové tvrdenia a ich zverejnením boli prekročené hranice prípustnosti kritiky a nemôže teda požívať právnu ochranu. Bez ohľadu na obsah článku je tento prípad špecifický z dôvodu, že namietané označenia nie je možné považovať za titulok (nadpis) článku. Tieto označenia žalobcu boli totiž zverejnené formou určitej upútavky (avíza) v predstihu, pred samotným zverejnením článku. Chýba časová a vecná previazanosť medzi spornými avízami (obsahujúcimi aj plné meno a priezvisko a fotku žalobcu) a samotným článkom, nemožno preto na tieto titulky hľadieť ako na integrálnu súčasť článku, ale z hľadiska predmetu tohto sporu je potrebné ich posudzovať oddelene od článku ako samostatné zásahy do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

2. Žalovaná nároky žalobcu neuznala dôvodiac tým, že žalovaný zverejnením uvedených článkov realizoval právo na slobodu prejavu plne v súlade s SR, a teda, ak by zverejnením článkov došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu (k čomu podľa názoru žalovanej nedošlo), tak takýto zásah by nebol považovaný za neoprávnený, keďže podľa konštantnej súdnej praxe ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak zásah bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti. Žalovaná má za to, že všetky žalobcom napádané skutkové tvrdenia sú pravdivé a všetky hodnotiace úsudky uvedené v článkoch majú vecný základ v skutočných dejoch. V čase zverejnenia článkov bol žalobca majiteľom futbalového klubu DAC Dunajská Streda a ako verejne známa a činná osoba v oblasti futbalu priťahoval záujem verejnosti a médií, t. j. predstavoval osobu verejného záujmu. Takéto osoby musia v zmysle ustálenej súdnej judikatúry zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežní občania. Osoby verejne činné majú nižší stupeň ochrany osobnosti, ako iní občania, ktorí nedisponujú takým ľahkým prístupom k médiám, majú omnoho ľahšiu možnosť vyvrátiť to, čo ony sami považujú za výmysly. V záujme podpory verejnej diskusie sú médiá práve tým fórom, kde má dochádzať k oponovaniu kontroverzných a zavádzajúcich názorov, pričom tým možno prípadnú ujmu napraviť, alebo minimalizovať omnoho efektívnejším spôsobom, ako cestou súdneho konania. Podľa názoru žalovanej musel žalobca ako osoba verejného záujmu strpieť zverejnenie informácií v článkoch, a to najmä vtedy, ak téma prezentovaná v článkoch predstavovala legitímnu tému verejného záujmu, čomu v danom prípade je z viacerých dôvodov. Články totiž reagovali na množiace sa problémy futbalového klubu DAC Dunajská Streda, ktorému mesto Dunajská Streda vypovedalo zmluvu o spolupráci, viacerým hráčom klubu mali podľa medializovaných informácií meškať výplaty a navyše sa „prevalil“ aj korupčný škandál, že viacerí hráči klubu ovplyvňovali výsledky zápasov, za čo boli predmetní hráči aj odsúdení. Záujem médií o dané kauzy pritom potvrdzuje aj žalovanou predložený mediálny rešerš o osobe žalobcu. Redaktori žalovanej sa vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodli, že so žalobcom ako majiteľom klubu spravia rozhovor, ktorý žalovaná uverejnila dňa 24.10.2013. Žalovaná pred zverejnením článku zverejnil aj upútavky naň. V súvislosti s výrokmi, ktoré tvorili spomínané upútavky poukázal na to, že ide o titulky, ktoré sú charakteristické svojou špecifickou úlohou upútať čitateľa, aby si tieto články prečítal. Navyše v zmysle konštantnej judikatúry platí, že samotný titulok je potrebné posudzovať vo väzbe s celkovým obsahom článku. Žalobcom napádaný výraz „fantóm“ nemôže byť ani len spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, nakoľko nejde v žiadnom prípade o hanlivé či iné nevhodné označenie žalobcu. Z obsahu článku je zrejmé, že žalobca bol ako osobnosť verejne známy, avšak verejnosť nedisponovala bližšími informáciami o minulosti, vzdelaní, pôvode žalobcu a pod. V súvislosti s označením „podvodník“

žalovaná poukázala na to, že ide o označenie polemického charakteru, ktoré má čitateľa prilákať, aby si článok prečítal a na žalobcu si spravil vlastný názor. Článok pritom žalobcu nikde neoznačil za podvodníka, nikde ani nehovorí, že sa žalobca akéhokoľvek podvodu dopustil. Článok výraz „podvodník“ spomína iba v rámci rozhovoru so žalobcom, ktorý akékoľvek podozrenia z podvodu, či zapojenia do korupčnej aféry poprel. K legitímnosti otázok ohľadne skloňovania výrazu podvodník s osobou žalobcu žalovaná poukázala navyše aj na to, že v čase pred zverejnením článkov bola v médiách uverejnená informácia o tom, že na žalobcu a na vtedajšieho viceprezidenta DAC V. R. podal pre podozrenie z podvodu trestné oznámenie dodávateľ, ktorý osadil na štadióne DAC umelé osvetlenie (viď článok s názvom „V D. Strede to vrie: Na prezidenta vraj podali trestné oznámenie“, zverejnený dňa 15.4.2010 na stránke www.cas.sk <http://www.cas.sk>; presný link uvedený vo vyjadrení žalovanej na č. l. 62, pozn. súdu).

3. Na nariadenom pojednávaní zástupca žalobcu doplnil, že namietajú výroky uvedené v upútavkách samotného článku „podvodník z Iránu“ a „fantóm z Iránu“, ktoré mali spôsobiť taký zásah do osobnostných práv žalobcu, že nárokom, už z ohľadu uplynutia času, nebude postačovať ospravedlnenie, preto je nárokom žalobcu náhrada nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur. Žalobca sa nikdy nedopustil a ani to nikdy nebolo preukazované, že by mal niečo spoločné s falšovaním podpisov na zmluvách na SFZ, či podvodným konaním v súvislosti s umelým osvetlením štadióna alebo s korupciou hráčov. Ako reakciu na výpoveď svedka Š. uviedol, že tvrdenia neznámych osôb, ktorí sa tomuto svedkovi v mene rakúskeho futbalového klubu ADMIRA WACKER údajne negatívne vyjadrili o žalobcovi, že po ňom zostali dlhy, nie sú pravdivé a tieto žalobca popiera. Žalobca v uvedenom klube pôsobil v roku 2005 iba krátku dobu (max. 6 mesiacov), pričom nikdy nebol štatutárnym orgánom, ani členom žiadneho orgánu uvedeného klubu, nemal žiadne oprávnenie v mene klubu konať a podpisovať. Svedok navštívil klub v roku 2013, keď v ňom už pôsobili úplne iné osoby, ktoré nemohli mať potrebné informácie, aby sa takto mohli vyjadriť. Taktiež žalobca poprel, že by žalobca mal nejaké prepojenie s osobou p. Ž., ktorý sa mal údajne objaviť vo VIP sektore štadióna Dunajská Streda. V danom čase vzhľadom na stavebno- technickú zastaranosť futbalového štadióna VIP sektor nebol špeciálne stavebne oddelený od ostatných častí (napr. formou turniketov a pod.), jeho kapacita bola viac ako 100 miest a okrem hostí vedenia domáceho futbalového klubu, v ktorom pôsobil aj žalobca, sa v ňom mohli pohybovať aj iné osoby, napr. funkcionári a hostia súpera, funkcionári futbalových zväzov, novinári. Samotná údajná prítomnosť uvedenej osoby na tomto mieste preto nemôže preukazovať žiadne spojenie so žalobcom.

4. Zástupca žalovanej žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť s navrhujeme súdu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a to najmä z dôvodu, že v žalobe absentujú dva podstatné aspekty - technický a vecný. Ako technický aspekt namietal nesprávne podanú žalobu, nakoľko podľa ústavnej judikatúry nemožno napadať titulky bez nadväznosti na samotný článok a ako sa vyjadril zástupca žalobcu predmetom nároku žalobcu sú práve titulky a to v dvoch upútavkách ako aj titulok samotného článku. Žalobca však nenapadá žiadny z výrokov uvedených v článku. Podľa názoru žalovanej, a hovorí to už aj súdna prax, súdy nemôžu posudzovať tzv. spravodajskú techniku a v danom prípade by mal súd prejednávať práve to, nakoľko sa jedná o dve upútavky, ktoré sú v novinárskom žargóne pomenované ako „avízo“. Spravodajská technika formou avíza na článok je dlhodobá novinárska prax a v zmysle judikatúry Európskeho sudu pre ľudské práva nemôže podliehať hodnoteniu súdom. Z vecného hľadiska žaloba tiež nie je podaná správne, nakoľko je potrebné súdom ustáliť, či sa jedná o hodnotiaci úsudok alebo skutkové tvrdenie. V danom prípade, však žalobca namieta titulky (bez nadväznosti na samotný článok, pričom jeden z titulkov je čisto polemického charakteru „podvodník z Iránu?“ a druhý výrok „Fantóm z C.“ nie je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu aj z toho dôvodu, že slovo fantóm neznamená nič difamujúce a označuje len osobu neznámu. Ak si čitateľ prečítal aj samotný článok, zistil by prečo autor článku zvolil takýto titulok. O žalobcovi totiž na Slovensku v danom čase nikto nevedel, preto sa aj autor článku (resp. dvaja redaktori žalovanej) po tom, čo požiadali žalobcu o rozhovor, vybrali do Viedne. Žalobca im rozhovor poskytol a je obsiahnutý v samotnom článku. Vzhľadom na judikatúru slovenských súdov aj ESĽP žalovaná dôvodila, že výška uplatnenej nemajetkovej ujmy je neprimeraná a poukázala aj na to, že žalobca si svoj nárok uplatňuje len pár dni pred uplynutím premlčacej doby. Podľa skúseností žalovanej, ktorá tieto spory rieši „nejaký ten piatok“, je možné rozlišovať dva druhy žalobcov. Prvý je, že skutočne majú pocit, že bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv a majú potrebu to ihneď riešiť. Táto skutočnosť oslabuje dôvodnosť nároku žalobcu a spochybňuje dôvod podania tejto žaloby, ktorým sú podľa názoru žalovanej len zištné účely. Ďalej žalovaná argumentovala, že žalobca bol v čase vydania článku osobou absolútne verejného záujmu a ako taký bol povinný strpieť zvýšenie záujmu verejnosti o jeho osobu vrátene kritiky. Článok sa venuje legitímnej téme verejného záujmu,

a to problémom a škandálom futbalového klubu DAC Dunajská Streda. Žalobca nepreukázal jediný negatívny dôsledok predmetného článku tak, ako vyžaduje súdna prax pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Všetky tvrdenia žalobcu zostali v rovine účelových prípadne nepreukázaných. Ak žalobca tvrdil, že predmetný článok bol preložený v Rakúsku, Iráne a inde, toto tiež žiadnym spôsobom nepreukázal. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že predal futbalový klub pod tlakom mesta Dunajská Streda a údajnej neznámej „sivej eminencie“, avšak v žalobe tvrdí, že k predmetnému predaju malo dôjsť v dôsledku predmetného článku. Podľa názoru žalovanej žalobca v relevantnom čase nepožíval dobrú povesť, čo preukázala jednotlivými dôkazmi.

5. Súd v spore vykonal okrem dokazovania listinami predloženými sporovými stranami, aj dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov L.. K. B., V. R. a L. Š..

6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v rokoch 2004 až 2005 pôsobil vo viedenskom futbalovom klube Admira Wacker, avšak nemal žiadne rozhodovacie ani podpisovacie právomoci. Následne ho šéf klubu požiadal, či by nevedel zohnať sponzora. Nakontaktoval sa a sprostredkoval pôsobenie sponzora z Dubaja v tomto klube. Následne stratili vzájomný kontakt, ale neskôr žalobca počul, že ešte nasledujúce dva roky sponzor v tomto klube pôsobil. On sám ukončil spoluprácu s týmto klubom asi po šiestich mesiacoch. Futbal je jeho hobby, síce trochu drahé hobby, ale snaží sa pomáhať keď môže. Na Slovensku začínal s klubom FC Senec, licenciu, ktorého neskôr, v r. 2008 prevzal aj v klube DAC Dunajská Streda. Skontaktoval s vtedajším primátorom Dunajskej Stredy prostredníctvom priateľa pána R., ktorého spoznal vo Francúzsku v roku 1998. Licencia stala cca milión eur, on ponúkol 2,8 milióna eur s tým ,že mesto malo uhradiť 300 000 plus režijné náklady. Nakoľko mesto malo dobrých fanúšikov a ponuka sa mu zdala výhodná, uzavreli zmluvu s trvaním na 50 rokov. Až po vstupe žalobcu sa Dunajská Streda dostala z druhej ligy tak, že presunom klubu FC Senec do Dunajskej Stredy pričinením žalobcu sa klub DAC Dunajská Streda dostal sa do najvyššej súťaže. Spočiatku bola spolupráca s mestom dobrá. Klub sa dostal na 3. a 4. miesto najvyššej súťaže. Zohnali dobrých hráčov, aj medzinárodných trénerov. Následne „šedá eminencia“ mesta zistila, že klub prináša peniaze, preto začala vyvíjať nátlak na primátora B., ktorý následné odstúpil od zmluvy s klubom bez uvedenia dôvodu. Štadión bol následne aj odpojený od elektriny, plynu a vody. Neskôr si klub uplatnil na súde uloženie povinnosti mestu, aby platilo, nakoľko odpojené boli aj mládežníčke kluby v meste. Asi po dvoch rokoch spor skončil v prospech klubu. Následne sa začali v médiách objavovať informácie o osobe žalobcu, napr. že je podvodník z C., hoci od svojich 13. rokov žije v E.. Ďalšie negatívne informácie sa týkali hráčov z R., ktorí mali mať uzavreté falošné zmluvy. Slovenský futbalový zväz situáciu prešetroval a nezistil žiadne pochybenia v klube. Napriek tomu, že všetky súdne spory klub vyhral takáto informácia sa v žiadnom slovenskom médiu neobjavila. Z mŕtveho klubu sa stal medzinárodne známy klub, ktorý poznali aj štáty ako Y., O., C., E. a ďalšie. Vďaka tomu zohnali dobrých sponzorov napr. z R. Y., lenže následne už vzťahy s mestom boli problematické. V klube pôsobil ako majiteľ a prezident. Medzi ním a ďalšími ľuďmi pôsobiacimi v klube boli do vydania článku veľmi dobré vzťahy. Takisto mal výborné vzťahy so SFZ a aj keď už začala konať „šedá eminencia“ snažil sa stále pracovať pre klub. Stala sa situácia, že pri stretnutí klubu so Slovanom Bratislava sa začala hrať maďarská hymna a na štadióne sa objavila aj maďarská vlajka, čudoval sa tomu a keď sa na to spýtal, bolo o ňom následne rozširované, že je proti Maďarom. Činnosti v klube sa napriek všetkému stále chcel venovať, ale prichádzali vyhrážky na sociálnych sieťach a bol na neho vyvíjaný nátlak aj zo strany mesta. Následne došlo k predaju akcií s D. X.. Na štadióne sa objavovali opití fanúšikovia, ktorí pokrikovali, že má isť domov a stala sa aj situácia, že v čase, keď bol prítomný na štadióne spolu s rodinou priniesli fanúšikovia jeho papierovú hlavu s nápisom „skončil si“. Ďalšie nové negatívne články sa na sociálnych sieťach objavujú stále. K otázke korupcie hráčov uviedol, že v čase, keď bol v Dubaji, mu telefonoval tréner E., že niektorí hráči nemajú adekvátny výkon. Čo si po návrte na Slovensko pri zápasoch všimol aj on. Táto korupčná kauza sa mala týkať štyroch hráčov klubu a manažéra klubu požiadal, aby ich suspendoval. Dôrazne sa dištancoval od akejkoľvek korupčnej kauzy, z ničoho takého nebol nikdy obvinený ani v Rakúsku, v Dubaji či na Slovensku. Dlhé roky mal žalobca dobré vzťahy aj so SFZ a slovenskými predstaviteľmi futbalu na Slovensku. K okolnostiam vydania článku sa vyjadril tak, že ho kontaktoval funkcionár klubu, či by neposkytol žalovanej rozhovor. Súhlasil a za tým účelom pricestoval z Viedne do Bratislavy. S redaktorom sa stretol v hoteli Carlton a bol prítomný aj tlmočník, ktorý však nevedel dobre po nemecky, čo mu prišlo zvláštne. Vyslovil domnienku, že to bola pasca „šedej eminencie“ mesta Dunajská Streda. Ešte predtým než článok vyšiel ho informoval pán R., že je zverejnená nejaká upútavka na ten článok s titulom „Podvodník z C.?“. Žalobca teda požiadal redakciu o okamžité zastavanie distribúcie časopisu a aj o autorizáciu obsahu článku. Napriek tomu článok vyšiel v takejto podobe a bez jeho autorizácie. Článok ma doposiaľ následky v jeho osobnom i

profesionálnom živote. Stratil kontakt so sponzormi či priateľmi, najmä s tými, ktorý boli skeptickí a uverili, že na informáciách uvedených v článku môže byť aj sčasti pravda. Článok sa objavil aj na facebooku a sociálnych sieťach, bol preložený aj v C.. Žiadne takéto podozrenia sa však nikdy nepotvrdili a domnieva sa, že išlo o štvavú kampaň proti jeho osobe a nie len informovanie o jeho osobe v negatívnom svetle.

7. Svedok L.. K. B. vypovedal, že je primátorom mesta Dunajská Streda od roku 2009 nepretržite až doposiaľ a nie je čitateľom týždenníka Plus 7 dní. Žalobcu pozná z obdobia kedy pôsobil ako zástupca najväčšieho akcionára klubu DAC Dunajská Streda. Mesto Dunajská Streda bolo menším akcionárom tohto klubu. Žalobca zastupoval väčšinového vlastníka, ktorý do spoločnosti FK DAC 1904 Dunajská Streda, a.s. vstúpil ešte v roku 2008, kedy ešte nebol primátorom, ktorým sa stal v apríli 2009. Predtým pôsobil ako advokát a ich advokátska kancelária pripravovala všetky podklady pre vstup pre tohto väčšinového akcionára do spomínanej akciovej spoločnosti. V tom čase klub Dunajská Streda postúpil do najvyššej futbalovej súťaže z druhej ligy a obyvatelia mesta boli tomu veľmi radi. Spočiatku bola spolupráca mesta s klubom a aj výsledky klubu v poriadku, po dvoch rokoch sa však výsledky klubu začali zhoršovať a klubu hrozilo vypadnutie z ligy. Obyvatelia mesta sa začali pýtať a hľadali dôvody, pre ktoré tomu tak je. Riešili to, a to nielen s občanmi, ale aj na valných zhromaždeniach a.s., pričom FC Senec ako väčšinový akcionár žiadal uvoľňovať zo strany mesta väčšie finančné príspevky z dôvodu, že nie je na výplaty. Zmluva z roku 2008 totiž zaväzovala mesto prispievať na chod klubu sumou 10 000 000 Sk ročne. Klub požadoval, aby neuvoľňovali len jednu dvanástinu z tejto sumy mesačne ale viac. On ako primátor mesta sa dostával pod tlak zo strany občanov, ktorý sa neustále vypytovali čo je dôvodom problémov klubu. Z tohto dôvodu sa preto zhoršili aj vzťahy mesta a väčšinového akcionára, ktorého zastupoval žalobca. Požadoval od žalobcu, aby väčšinový akcionár riadne plnil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo spomínanej zmluvy. Problémy vyvrcholili tým, že klub vypadol zo súťaže. Situáciu riešili na každom zasadaní mestského zastupiteľstva, pričom poslanci požadovali zmeniť novou zmluvou právne vzťahy s väčšinovým akcionárom. Tento však k akejkoľvek zmene odmietal pristúpiť a predkladali mestu také podmienky, ktoré neboli prijateľné. Napokon poslanci odsúhlasili, že zmluvu sa vypovedať nebude, nakoľko bola uzavretá na dobu určitú a pristúpi sa na také riešenie, že do klubu bude mesto prispievať iba takou sumou akou prispieva aj väčšinový akcionár. Dospelo to samozrejme do štádia, že klub už nemal ani na výplaty hráčov resp. prevádzku štadióna, ktorého vlastníkom bolo mesto. Bola odstavená voda a elektrická energia. Táto situácia trvala vlastne až dovtedy kým tohto väčšinového akcionára nenahradil nový. Bolo vyvolaných aj viacero súdnych sporov, jeden sa týkal prevádzkovania štadióna dodávkami energií, išlo o neodkladné opatrenie. A druhý spor sa týkal určenia neplatnosti zrušenia zmluvy z roku 2008. Tieto súdne spory pokračovali aj v období zmeny väčšinového akcionára a po príchode nového akcionára došlo k zmene právnych vzťahov a tým aj k späťvzatiam žalôb. Zo strany väčšinového akcionára boli podané aj nejaké trestné oznámenia na jeho osobu. Tým, že mesto nemalo zástupcu v manažmente a.s., o nejakých kauzách klubu, vrátane korupčnej, sa dozvedali len z médií. Tieto kauzy mali vplyv nielen na povesť klubu a žalobcu, ale aj na samotné mesto a preto mesto hľadalo nejakú únikovú cestu z tohto právneho vzťahu. Samozrejme, že išlo negatívny vplyv. K nedostatočnej transparentnosti ohľadne financií v klube spomínanej v napadnutom článku svedok uviedol, že po tom, čo nastali problémy s chodom klubu mesto zistilo, že napriek tomu, že si ako menšinový akcionár plní všetky svoje zmluvné povinnosti, klubu chýbajú finančné prostriedky a že si svoje zmluvné povinnosti neplní väčšinový akcionár. Mesto nemalo veľký dosah nato, aby prílev finančných prostriedkov zo strany väčšinového akcionára kontrolovali, ale stávalo sa, že zistili, že peniaze zo strany väčšinového akcionára neprichádzali len prevodom cez účty, ale aj vložením finančných prostriedkov do pokladne klubu. Takto teda vznikali podozrenia, či takýto väčší obnos peňazí niekto priniesol do pokladne v kufríku a či vôbec, či nešlo len o fiktívne vklady. Mesto síce malo svojho zástupcu v dozornej rade, táto však nezasadala tak ako mala. Sumu vo výške 2,7 mil. eur, ktorú svedok spomína v článku považoval za fiktívnu z dôvodu, že papierovo väčšinový akcionár preukazoval plnenie si svojich zmluvných povinnosti, avšak požadoval stále väčšie príspevky mesta ako menšinového akcionára, ale ak mesto malo splnené všetky svoje zmluvné povinnosti a klub mal stále finančné problémy, nutne takéto podozrenia vznikali. O tom, že hráči nedostávali výplaty, resp. existovali falošné zmluvy uzavreté s hráčmi svedok a aj mesto vedelo predovšetkým z médií, ale podozrenia o nevyplatených výplatách existovali aj preto, že hráči hrali zle a asi neboli motivovaní. Išlo o všeobecne známe skutočnosti v meste. Svedok spomenul aj skutočnosť, že ho ako štatutára mesta oslovili dodávatelia umelého osvetlenia štadióna, že nedostali zaplatené za svoju dodávku. Mesto formou dotácie odsúhlasilo túto dodávku a na účet klubu aj v nejaký konkrétny deň túto dotáciu uhradilo, čo preukázal aj dodávateľovi. Ten však trval na tom, že zaplatené nemá a podal trestné oznámenie. K povesti žalobcu svedok uviedol, že v súčasnosti už v meste známy nie je, nakoľko tam nežije, avšak v čase jeho pôsobenia v klube dobrú povesť nemal, nakoľko občania

si ho spájali s neúspechom a problémami v klube. To, že klub vypadne z najvyššej futbalovej súťaže nebolo porušením zmluvy. Keďže však jestvovali pochybnosti, či väčšinový akcionár nekoná v rozpore so zmluvnými povinnosťami, mesto hľadalo dôvod zrušenia zmluvy.

8. Svedok V. R. uviedol, že je priateľom žalobcu, s ktorým sa pozná od roku 1998. Spoznali sa na majstrovstvách sveta vo futbale vo Francúzsku a odvtedy sú v kontakte. Absolvovali spolu niekoľko projektov a nikdy s ním nemal žiaden problém. Podľa jeho vedomostí, médium Plus jeden deň napísalo o žalobcovi informácie, ktoré nikdy neboli potvrdené Po zverejnení predmetného článku to aj v ňom a aj vo všetkých ich spoločných blízkych a známych vyvolalo prekvapenie a všetci sa pýtali ako to mohlo vzniknúť a ako môže niekto považovať žalobcu za podvodníka a označiť niekoho za podvodníka bez dôkazov, čo svedok považuje za nevhodné a určite spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv. Tento článok bol zverejnený aj na internete, ľudia diskutovali a článok vyvolal otázky aj u ich obchodných partnerov v zahraničí. K okolnostiam vstupu žalobcu do klubu sa vyjadril tak, že v roku 2003 pôsobil klub DAC Dunajská Streda v druhej lige futbalovej súťaže a bol na poslednom mieste. V tom čase už poznal žalobcu a požiadal ho o pomoc. Bol ochotný a jeho prispením pomohol klubu DAC zachrániť sa v druhej lige, pričom v čase keď preberal klub mal tento len jedného alebo dvoch kmeňových hráčov. Po sezóne fungujúci a hráčmi plne obsadený klub odovzdal mestu a z klubu odišiel. V roku 2007 ho oslovil pán X., vtedajší majiteľ klubu FC Senec či nemá niekoho, kto by mu pomohol zachrániť tento klub. Opätovne oslovil žalobcu, ktorému sa podarilo zachrániť aj tento klub v najvyššej súťaži. Všimli si to aj v Dunajskej Strede a pýtali sa prečo nezachraňujem aj futbal v tomto meste. Po vstupe žalobcu do klubu Dunajská Streda v roku 2008 sa futbalu v tomto meste začalo dariť. V tom čase boli vzťahy s mestom dobré, avšak následne došlo ku zmene v osobe primátora a tým aj vnútorným bojom medzi politickými stranami pôsobiacimi v maďarskom regióne. Problémy a vzťahy si všimla aj „ šedá eminencia“ mesta, t. j. súčasný majiteľ klubu pán X. a tiež prispel k zhoršeniu vzťahov medzi mestom a klubom. V roku 2009 sa klubu za pôsobenia žalobcu darilo až tak, že padlo rozhodnutie dať na prestavbu štadióna sumu 2,6 mil. eur. V zastupiteľstve v rámci vzťahov dvoch maďarských politických strán došlo k snahe ovplyvniť túto dotáciu. Mesto sa vtedy rozhodlo, že tieto peniaze nepôjdu do klubu a snažilo sa ukončiť platnosť zmluvy predčasne a vymyslelo si dôvod ukončenia a to, že nie je správne, aby zmluva platila 50 rokov. Žalobca však po tom, čo dostal licenciu v tomto klube potreboval finančné prostriedky na vybudovanie zanedbaného klubu. Potreboval umelé osvetlenie štadióna, umelý trávnik, nové šatne atď. Keďže žalobca videl, že klub má napriek jeho peniazom finančné problémy, snažil sa tlačiť na mesto, avšak dohoda nebola možná. Na základe týchto všetkých skutočností sa žalobca rozhodol klub opustiť. Keď žalobca videl, že sa situácia nezlepšuje a ani po výhre v súdom spore o dodávku energií na štadión mesto naďalej neplnilo svoje povinnosti, rozhodol sa komunikovať s pánom X. o možnosti odkúpenia akcií. Spočiatku komplikované dohody sa premenili na dohodu s pánom X. o odpredaj akcií. Po uzavretí tejto dohody žalobca opustil klub. O kauze nevyplatených odmien hráčov mal svedok informácie z médií. Uviedol, že vo futbalovom svete existujú aj rozhodcovské súdy, ktoré rozhodli v prospech klubu a ak aj boli klubu priznané nejaké povinnosti zaplatiť hráčom ich odmeny, klub tieto na 100 % splnil. Dodal, že hráči pri podpise zmluvy videli len sumu, následne však zabudli, že majú aj nejaké povinnosti. V prípade, že hráč je opitý, príde na tréning neskoro, príp. klesá jeho výkonnosť, existujú aj disciplinárne opatrenia hráčov, a to všetko sa odrazí na ich odmenách. Keď sa klub dozvedel o korupčnej kauze hráčov, urobil interné šetrenia, na základe ktorých bolo zistené, že je v tom zapletený aj jeden z hráčov klubu DAC, ktorý spolupracoval s pôvodcami tejto korupčnej kauzy, ktorými boli hráči z Nitry a ihneď sa podávali trestné oznámenia. Následne sa zistilo, že do kauzy je zapletených viac hráčov a aj z iných klubov. Všetkých hráčov z klubu vyhodili. Podľa zistení slovenského futbalového zväzu o tejto kauze klub nemal možnosť vedieť a teda vopred toto nejako ovplyvňovať. O pôsobení žalobcu v rakúskom futbalovom klube ADMIRA WACKER uviedol, že v istom čase mal tento rakúsky klub ťažkosti a preto bol oslovený žalobca s prosbou o pomoc. Žalobca však iba sprostredkoval a odporučil človeka, ktorý tento klub prevzal, pričom sám žalobca nikdy nebol majiteľom tohto klubu ani nemal v ňom žiadne rozhodovacie právomoci. V čase zverejnenia článku, teda v sezóne 2012-2013 klub DAC Dunajská Streda postúpil z druhej do najvyššej ligy a v októbri 2013 bol už v najvyššej lige. Žalobca sa o predmetnom článku dozvedel od svedka, ktorý si ho všimol zo sociálnych sietí a zavolal mu. Žalobca bol prekvapený, nakoľko novinári ho požiadali o poskytnutie rozhovoru a potom o ňom napísali, že je podvodník. Reakciou žalobcu bolo napísanie mailu pani Závodskej, v ktorom žiadal o stiahnutie tohto článku resp. o jeho nezverejnenie. Svedka sa vypytovali aj jeho rodinní príslušníci, ktorí sa so žalobcom poznajú čo to má znamenať a ako si to novinári môžu dovoliť. Taktiež sa ho na to pýtali na zväze a zastavovali ho aj ľudia na ulici v Dunajskej Strede. Žalobca bol na Slovensku známy najmä vo futbalových kruhoch. Svedok ďalej na otázky zástupcu žalovanej odpovedal, že v r. 2007-2014 pôsobil ako spolumajiteľ a konateľ

klubu DAC, rovnako ako žalobca. Ohľadne kauzy falošných zmlúv so štyrmi africkými hráčmi vypovedal, že podľa neho išlo len o bublinu zverejnenú médiami. Po preverení skutočností sa zistilo, že títo štyria hráči zmluvy nielen riadne podpísali, ale ich zmluvy boli uznané a registrované na SFZ a práve z dôvodu, že aj v iných krajinách sa vyskytlo, že africký hráči mali vo zvyku používať niekoľko podpisov, pristúpilo sa na zväze k tomu, že pri registrácií zmlúv sa hráčom odoberali aj odtlačky prstov. Tieto zmluvy sú stále k dispozícií a na základe nich aj dochádzalo k ďalším prestupom hráčov do iných klubov. O údajnej korupcii v klube DAC Dunajská Streda informovali aj iné médiá, čo svedok považuje za normálne, keďže spomínané kauzy sa vyšetrovali aj v zahraničí, resp. v iných kluboch, pričom boli vedomosti, že to ide zo Singapuru, avšak týkalo sa to napr. aj Maďarska a Rakúska. O problémoch v klube však takýmto štýlom žiadne iné médiá neinformovali. Boli to napr. Šport, pričom klub následne vždy reagoval a uvádzal veci na pravú mieru, čo však žiadne médium už nezverejnilo.

9. Z výpovede svedka L. Š., autora článku, súd zistil, že v danom čase verejnosťou rezonovala korupčná aféra, ktorá sa týkala aj zahraničia a preto sa v redakcii rozhodli napísať o nej článok. V rámci ich zisťovaní narazili aj na problémy v klube DAC Dunajská Streda, kedy sa na nich obrátili niekoľkí hráči s problémom, že nemajú vyplatené výplaty. O pomeroch v samotnom klube však nevedeli ani samotný hráči a následne zistili, že majiteľom je C., čo bolo na slovenské pomery veľmi neobvyklé. Informácie o žalobcovi zisťovali aj v Rakúsku, kde žalobca pôsobil. Boli aj priamo v klube ADMIRA WACKER, v ktorom žalobca pôsobil a následne oslovili aj samotného žalobcu, keďže o jeho pôsobení na Slovensku vládlo akési tajomno. Priznal, že i keď tento postup nie je v slovenských médiách obvyklý, požiadali žalobcu o rozhovor, ktorý im ho poskytol. V tomto prípade bol poskytnutý k tejto téme veľký priestor v médiách, tak takúto možnosť využili. So žalobcom sa stretli v Bratislave v hoteli Carlton a prítomná bola aj kolegyňa, ktorá tlmočila rozhovor. Rozhovor prebehol korektne a následne ho žalobca aj autorizoval. V rakúskom klube im konkrétne povedali, že po žalobcovi a druhom C., ktorého meno si nespomenul, zostal v klube dlh niečo vyše 2 mil. eur a žalobcu vnímali veľmi negatívne. Keďže redaktori všetko berú s rezervou, poskytli možnosť žalobcovi vyjadriť sa aj k tejto otázke a jeho odpoveď je súčasťou rozhovoru uverejneného následne. Kontaktovali s touto témou aj zástupcov mesta a z ich strany boli nejaké podozrenia z netransparentnosti a v dôsledku predtým publikovaných článkov v iných médiách o problémoch s dodávkou umelého osvetlenia, sa primátor vyjadroval aj k tejto téme. Z ich strany bolo dokonca podané trestné oznámenie. Mesta sa hlavne pýtali na hospodárenie v klube, keďže klub bol financovaný čiastočne aj z prostriedkov mesta. K otázke formulácie prvej otázky rozhovoru so žalobcom „Viete o tom, že na Slovensku nemáte po medializovaných škandáloch dobrú povesť?“ sa svedok vyjadril tak, že negatívne ohlasy na žalobcu boli skutočne najmä zo strany hráčov, ktorý sa sťažovali, že im neboli vyplatené výplaty aj za pol roka. Negatívne ohlasy voči vedeniu klubu pochádzali aj zo strany fanúšikov, dokonca došlo aj k nejakým verejným protestom. Klub mal podlžnosti, potom išlo aj o podozrenie z korupcie hráčov ako aj o podozrenie, že nie sú uhradené výplaty hráčom. Toto všetko malo vplyv na negatívnu povesť žalobcu. Existovali aj fotografie o prítomnosti pána Ž., ktorý bol odsúdený za manipuláciu zápasov, v miestnosti klubu vyhradenej pre VIP. Keďže v klube pod vedením žalobcu bolo skutočne veľa podozrení, mal dlhy v Rakúsku, boli nevyplatené odmeny hráčom, korupcia, ktorá sa neskôr potvrdila, toto všetko bolo dôvodom pre zvolenú formuláciu otázky v rozhovore so žalobcom „Po prevalení korupčnej kauzy začali mnohí v súvislosti s vami skloňovať slovo podvodník...“ Od hráčov klubu mal svedok aj informácie o tom, že sa žalobcu vyslovene boja, jednal s nimi vyslovene diktátorsky, možno to však vyplývalo z jeho perzskej nátury. O problémoch v klube informovali nielen printové média, ale aj televízie, nakoľko v tom čase sa v klube kumulovalo viacero problémov, celkovo išlo o spomínané štyri závažné kauzy. Keďže ide o problémy, logicky išlo o negatívne informovanie. Titulok, resp. avízo „Podvodník z C.?“ podľa názoru svedka bol v poriadku a tvorila ho šéfredaktorka po konzultácii s ním. Predtým však rozhovor poskytli na autorizáciu žalobcovi formou mailu, žalobca sa vyjadril mailom a na základe toho tento titulok aj upravili práve z dôvodu, aby predišli súdnym sporom a z tohto dôvodu aj poskytli žalobcovi taký priestor, keďže zároveň nebolo obvyklé, aby žalobca poskytoval médiám rozhovory. Spôsob zvolenej formulácie druhého avíza vyplýval zo zistení o osobe žalobcu. V prvom rade išlo o to, že bol cudzinec a najmä z C. a v druhom rade bol slovenskej verejnosti úplne neznámy. Kolovali o ňom titulky, že je záhadný muž z C., neobjavoval sa ani na oficiálnych eventoch SFZ, o jeho osobe mali minimum vedomostí aj majitelia iných klubov. O pôsobení žalobcu v rakúskom klube mali informácie od vtedajšieho vedenia klubu, ako aj od kolegov rakúskych novinárov. Priame prepojenie osoby žalobcu v korupčnej kauze nezistili, zistili len prepojenie na p. Ž., avšak išlo o nepriame indície, ktoré ale pomohli polícii pri vyšetrovaní. P. Ž. je bývalý futbalista, ktorý v danom čase ovplyvňoval hráčov a takto manipuloval s výsledkami zápasov. Vyšetrilo a odhalilo sa, že bol riadený zo zahraničia a dialo sa to aj vo viacerých ďalších krajinách. Na Slovensku bola táto kauza vyšetrená ako medzi prvými. V

súvislosti s touto korupčnou aférou boli vyšetrovaní a odhalení hráči klubu DAC a následne sa zistilo, že sa to týka aj hráčov z iných klubov. V prípade kauzy nevyplatených odmien o tom informovali poväčšine slovenskí hráči a aj štyria odsúdení hráči odôvodňovali svoje korupčné správanie tým, že nedostali výplaty. Tieto problémy mali aj iné kluby, ale najvypuklejšie to bolo v klube DAC.

10. Z listín predložených stranami sporu súd zistil, že dňa 22.10.2013 v denníku Plus JEDEN DEŇ na titulnej strane zverejnila žalovaná tzv. avízo (spravidla nápadné avízo na prednej strane periodika, pozri aj fleš (avízo) - zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Fle%C5%A1) na prílohu denníku s názvom Športauto s fotografiou žalobcu, titulkom „Podvodník z C.?“ a s podtitulkom „Za škandalóznou Dunajskou Stredou stojí tajomný muž“, ktoré bolo zverejnené aj na strane 7 tohto denníka. Mailom zo dňa 22.10.2013 o 18:01 hod. požiadal žalobca redakciu denníka o pozastavenie vydania a distribúcie prílohy, ktorá má byť vydaná 24.10.2013 v takom znení, v akom avizuje, teda aby bola odstránená jeho fotografia z titulnej strany, ako aj súvisiace titulky týkajúce sa jeho osoby. Zároveň žiadal, aby až do doby poskytnutia seriózneho priestoru na jeho vyjadrenie nezverejňovali žiadne informácie týkajúce sa jeho osoby. Dňa 23.10.2013 žalovaná opätovne zverejnila na titulnej strane denníka Plus JEDEN DEŇ avízo s fotografiou žalobcu, tentokrát s titulkom „Fantóm z C.“ a podtitulkom „Kto stojí za Dunajskou Stredou namočenou v korupcii?“, ktoré avízo bolo zverejnené aj na strane 29 tohto vydania. Dňa 24.10.2013 vyšiel denník Plus JEDEN DEŇ s prílohou Športauto, kde na titulnej strane bola zverejnená tá istá fotografia žalobcu s logom klubu FC DAC, menom žalobcu a titulkom „Fantóm z C.“ a podtitulkom „Kto stojí za Dunajskou Stredou namočenou v korupcii?“ V tomto vydaní prílohy bol na stranách 4-5 uverejnený článok pod názvom „Hrobár či záchranca?“ a na stranách 6-7 rozhovor so žalobcom s názvom: „Ak zväz prikáže, zaplatíme!“

11. Z prehľadu správ, tzv. mediálnej rešerše súd zistil, že v období do r. 2016 vyšlo celkovo 18 správ, v ktorých je spomenuté meno žalobcu, pričom najskoršia správa je z mája 2008. Zo záverov záznamu o výsledku následnej finančnej kontroly č. 2013/5 mesta Dunajská Streda, vyhotovenej hlavným kontrolórom C.. K. I. za kontrolované obdobie r. 2011 vyplýva, že vyúčtovanie za r. 2011 doručené Mestskému úradu v Dunajskej Strede dňa 6.2.2013 obsahovalo výdavky, ktoré boli finančnou kontrolou overené a že spol. FK DAC 1904, a.s. finančnej kontrole hodnoverne preukázala použitie finančných prostriedkov vo výške 132.833,- eur poskytnutých z rozpočtu mesta Dunajská Streda v r. 2011. Ďalšie listinné dôkazy predložené žalobcom preukazovali skutočnosti v spore ním tvrdené, napr. doklady o vzdelaní žalobcu, o jeho pôsobení v Rakúsku, hráčske zmluvy hráčov klubu k prípadu údajných falošných zmlúv hráčov, trestné oznámenie podané klubom k prípadu korupcie hráčov, petícia fanúšikov klubu na podporu vedenia klubu v čase pôsobenia žalobcu, listiny preukazujúce vzťahy klubu a mesta Dunajská Streda, články z rôznych médií spochybňujúce, resp. potvrdzujúce niektoré tvrdenia svedkov.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: dňa 22.10.2013 v denníku Plus JEDEN DEŇ na titulnej strane zverejnila žalovaná tzv. avízo (spravidla nápadné avízo na prednej strane periodika, pozri aj fleš (avízo) - zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Fle%C5%A1) na prílohu denníku s názvom Športauto s fotografiou žalobcu, titulkom „Podvodník z C.? a s podtitulkom „“Za škandalóznou Dunajskou Stredou stojí tajomný muž, ktoré bolo zverejnené aj na strane 7 tohto denníka. Mailom zo dňa 22.10.2013 o 18:01 hod. požiadal žalobca redakciu denníka o pozastavenie vydania a distribúcie prílohy, ktorá má byť vydaná 24.10.2013 v takom znení, v akom avizuje, teda aby bola odstránená jeho fotografia z titulnej strany, ako aj súvisiace titulky týkajúce sa jeho osoby. Zároveň žiadal, aby až do doby poskytnutia seriózneho priestoru na jeho vyjadrenie nezverejňovali žiadne informácie týkajúce sa jeho osoby. Dňa 23.10.2013 žalovaná opätovne zverejnila na titulnej strane denníka Plus JEDEN DEŇ avízo s fotografiou žalobcu, tentokrát s titulkom „I. z C.“ a podtitulkom „Kto stojí za Dunajskou Stredou namočenou v korupcii?“, ktoré avízo bolo zverejnené aj na strane 29 tohto vydania. Dňa 24.10.2013 vyšiel denník Plus JEDEN DEŇ s prílohou Športauto, kde na titulnej strane bola zverejnená tá istá fotografia žalobcu s logom klubu FC DAC, menom žalobcu a titulkom „Fantóm z C.“ a podtitulkom „Kto stojí za Dunajskou Stredou namočenou v korupcii?“ V tomto vydaní prílohy bol na stranách 4-5 uverejnený článok pod názvom „Hrobár či záchranca?“ a na stranách 6-7 rozhovor so žalobcom s názvom: „Ak zväz prikáže, zaplatíme!“

13. Podľa (ďalej len „“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa , a písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové alebo obrazové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

15. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17. Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

19. Podľa o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd, publikovaného pod č. (ďalej len „“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

20. Ochrana osobnosti ako všeobecné osobnostné právo je subjektívne právo každej fyzickej osoby bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, náboženstva atď., ktoré tvorí súhrn jednotlivých čiastkových osobnostných práv, predmetom ktorých je osobnosť fyzickej osoby ako celku v jej telesnej a morálnej jednote. Je to súbor čiastkových práv a slobôd, ktorých predmetom sú nehmotné hodnoty (stránky) osobnosti fyzickej osoby. Všeobecné osobnostné právo možno vymedziť aj jeho základnými znakmi a to: všeobecnosť, absolútny charakter, časová neobmedzenosť, nehmotný charakter predmetu, nescudziteľnosť a nepremlčateľnosť. Pre úspešné uplatnenie žalôb stanovených v je potrebné, aby sa jednalo o neoprávnený zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo len ohroziť osobnosť fyzickej osoby, v dôsledku čoho vznikne nemajetková ujma (nie je vylúčené, aby vznikla aj majetková ujma, avšak v takom prípade sa aplikujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa ). Zásah do osobnosti fyzickej osoby je zásah, ktorý poruší alebo len ohrozí osobnosť fyzickej osoby bez ohľadu na zavinenie pôvodcu zásahu, t. j. v prípade zásahu do osobnosti fyzickej osoby platí objektívna zodpovednosť.

21. Podľa SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavy) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 22. Podľa prvej vety každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

23. Podľa čl. XX ods. 4 sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

24. Podľa každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

25. Podľa výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon

a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

26. Žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur spôsobenej mu neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv žalovanou, ktorá v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 22.10.2014 a dňa 23.10.2014 uverejnila dve tzv. avíza k článku, ktorý vyšiel dňa 24.10.2014, ktoré avíza, ako aj žalobcom neautorizovaný rozhovor mal neprípustným spôsobom zasiahnuť do jeho osobnostných práv, konkrétne „do jeho dobrého mena, dobrej povesti, cti, vážnosti, dôstojnosti, občianskej, spoločenskej a politickej bezúhonnosti ako aj jeho morálneho kreditu“. K neoprávnenému zásahu malo dôjsť uverejnením týchto štyroch tvrdení: a) „Podvodník z C.?“ - titulok avíza uverejneného dňa 22.10.2014, b) „Fantóm z C.“ - titulok avíza uverejneného dňa 23.10.2014, c) „Fantóm z C.“ titulok článku uverejneného dňa 24.10.2014. Podľa žalobcu sú všetky uvedené titulky nepravdivé a hrubo osočujúce, označujúc žalobcu za osobu usvedčenú z trestného činu podvodu, hoci žalobca nebol v súvislosti so žiadnym trestným činom orgánmi činnými v trestnom konaní ani preverovaný, resp. za osobu tajomnú, záhadnú, resp. za osobu, ktorá ani neexistuje. Samotný obsah článku, resp. obsah rozhovoru nerozporuje, resp. neuvádza žiaden z výrokov uvedených v tomto článku, resp. rozhovore, ktorý by bol čo len spôsobilý zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Namieta však skutočnosť, že žalovaná, hoc tvrdí, že obsah článku mu zaslala na autorizáciu, tento autorizovaný nebol.

27. Podstatným v tomto spore o ochranu osobnosti medzi žalovanou (ako vydavateľkou denníka Plus JEDEN DEŇ, kde boli v dňoch 22.10.2013 - 24.10.2013 uverejnené namietané titulky avíz, resp, článku) a žalobcom, u ktorého malo dôjsť uverejnením namietaných titulkov k neprípustnému zásahu do jeho osobnostných práv, a to takému, ktorý zakladá v súčasnosti už len nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo zo strany súdu zodpovedanie otázky, či v danom prípade nedošlo k neprimeranému obmedzeniu, či popretiu práva alebo slobody jednej zo sporových strán, a to medzi a garantovanou slobodou prejavu ( a ) a základným právom žalovanej vyhľadávať a rozširovať informácie, resp. možnosťou obmedziť slobodu prejavu zákonom ( a 4 ), a právom na ochranu osobnosti žalobcu, ktoré je taktiež garantované (najmä ). Podstatou rozhodovania vo väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie na strane druhej. Súd v tomto smere zároveň odkazuje na doterajšiu judikatúru (napr. komplexne nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2012, sp. zn. -54) kedy Ústavný súd SR (ďalej len „ÚS SR“) opakovane zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (, , m. m. , ), resp. že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (, ). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí vždy nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (proporcionality). V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej judikatúry ÚS SR vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. , , ).

28. Súd v nadväznosti na uvedené vykonal test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril". KTO „hovoril“: žalovaná ako vydavateľka denníka Plus JEDEN DEŇ je tzv. „nositeľkou“ slobody prejavu a má privilegované postavenie z aspektu ochrany slobody prejavu, ktorá patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. O KOM bol namietaný článok, resp. v posudzovanom prípade namietané výroky a do koho osobnostnej sféry zasahovali: stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky osobnosti adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných" občanov. V posudzovanom prípade namietané výroky, resp. aj samotný článok obsahoval informácie týkajúce sa v čase zverejnenia článku majiteľa futbalového klubu patriaceho do najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Je teda zrejmé, že žalobca je tzv. osobou verejnou (ktoré môžeme rozdeliť na dve skupiny: osoby verejne činné, t. j. politici, sudcovia, prokurátori, štátni úradníci a osoby verejne známe, ktoré vynikajú v určitých aktivitách, prípadne sa významne angažujú v určitých aktivitách alebo záležitostiach verejného záujmu). Verejné osoby vstupom do verejného priestoru musia preukazovať vyššiu mieru záujmu o ich osobu. Žalovaná podľa názoru súdu v danom prípade informovala o otázkach, ktoré súviseli s verejným životom, t. j. informovala o otázkach legitímneho verejného záujmu, a ide teda o výkon slobody prejavu a práva na informácie, kedy nemôže dôjsť k založeniu zodpovednosti za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. Navyše žalovaná verejnosti nielen poskytovala informácie o problémoch futbalového klubu DAC Dunajská Streda, ale sprostredkovala aj informácie o osobe majiteľa tohto klubu, ale aj jeho pohľad na tzv. kauzy, ktoré sa v danom čase týkali nielen tohto klubu, ale aj slovenského, či svetového futbalu („otrokárčina, či úplatkárska aféra“). Ako obe sporové strany potvrdili, informácie o týchto aférach, resp. o samotnom klube a teda aj o osobe žalobcu ako osobe verejného záujmu boli v danom čase poskytované viacerými slovenskými, či zahraničnými médiami, čo potvrdzuje, že ide o informácie legitímneho verejného záujmu. ČO bolo obsahom namietaných výrokov, resp. článku: v súvislosti s posudzovaním tohto kritéria súd opätovne zdôrazňuje, že kľúčovým poslaním tlače je predovšetkým vyhľadávať a rozširovať informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom je zároveň nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať (dostávať). Tieto otázky „môžu a majú byť verejne posudzované". Sporné titulky, resp. zvolenú štylizáciu týchto titulkov (či bol pripojený otáznik), či grafickú realizáciu avíz v spojení s fotografiou žalobcu (na zverejnenie ktorých bol zo strany žalobcu daný súhlas, čo žalobca nerozporuje) je potrebné považovať za integrálnu súčasť samotného článku, pričom ani z tvrdení žalobcu ani z obsahu článku nevyplýva popis takej okolnosti, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť, že žalobca je skutočne podvodníkom, či nereálnou osobou. Spomínané avíza, ako ich charakterizuje aj internetová stránka www.wikipedia.org, predstavovala akési upútavky na pripravovaný článok o dianí v klube prostredníctvom jeho majiteľa, ako aj o osobe samotného majiteľa klubu, ktorý v slovenskom futbale v danom čase predstavoval niečo neobvyklé, či až exotické. Pôvodné avízo „Podvodník z C.?“ žalovaná na podnet žalobcu upravila na avízo „Fantóm z C.“, ktorý bol aj titulkom samotného článku. KDE bol namietaný článok (výrok) uverejnený: ide o kritérium posudzovania namietaného zásahu do slobody prejavu ohľadne miesta zaznenia či uverejnenia problematických výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Sporné titulky i článok boli uverejnené v printovom denníku Plus JEDEN DEŇ, ktorý v danom čase október 2013 patril medzi najpredávanejšie printové denné tituly na Slovensku, konkrétne bol druhým najpredávanejším titulom (po denníku Nový čas) s počtom 45464 predaných kusov (zdroj: https://medialne.etrend.sk/tlac-grafy-a-tabulky.html). KEDY bol namietaný článok uverejnený: toto kritérium má zodpovedať otázku aktuálnosti zverejnených informácií. Ako už súd skonštatoval, článok bol uverejnený v čase, keď žalobca zastával funkciu majiteľa futbalového klubu DAC Dunajská Streda a kedy sa tohto klubu, rovnako ako aj ďalších futbalových klubov, dotýkali viaceré podozrenia, či kauzy. Ako potvrdili obe sporové strany, či svedkovia, išlo o medzinárodne organizovanú korupciu pri manipulovaní s výsledkami zápasov, ktorá bola aj orgánmi činnými v trestnom konaní prešetrená a odhalená, či o podozrenia s fiktívnymi hráčskymi zmluvami. V neposlednom rade aktuálnosť informácií je možné dovodiť aj so samotného avíza „Fantóm z C.“, práve s ohľadom na to, že žalobca bol v danom čase pre väčšinu futbalovej verejnosti osobou neznámou, príp. osobou známou len ako predstaviteľa klubu. Je potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na obsah samotného článku, ktorý verejnosti prináša obraz nielen o osobe žalobcu, jeho pôvode, vzdelaní, či o jeho pôsobení vo futbalovej manažérskej oblasti, ale aj o jeho osobnom pohľade na v tom čase aktuálne „podozrenia z podvodu, otrokárčine i úplatkárskej afére“ prostredníctvom rozhovoru na strane 6-7 prílohy denníka Plus JEDEN DEŇ zo dňa 24.10.2013. AKO boli informácie v namietanom článku, resp. avízach formulované: žalobca namieta

najmä štylizáciu titulkov. Podľa názoru súdu nie je možné „vytrhávať“ z kontextu celého článku len dva výroky predstavujúce upútavky k pripravovanému článku (ktorý pôvodný výrok „Podvodník z C.?“ bol žalovanou upravený na základe žiadosti žalovaného), kedy aj podľa doterajšej vcelku už bohatej judikatúry a je tomu tak aj v tomto prípade, je potrebné nielen titulok, ale aj úvodník, či príp. jednotlivé vety textu článku považovať za integrálnu súčasť článku (a to ani v kontexte jeho grafického prevedenia, v spojení s obrazovým materiálom). V tomto prípade z obsahu žalobcom ani nenamietaného článku žiadne relevantné difamujúce skutkové tvrdenia ani hodnotiace úsudky vo vzťahu k žalobcovi - a už vôbec nie skutočnosť, že by bol žalobca osobou usvedčenou s trestného činu podvodu - nevyplynuli, a je pochybné, žeby priemerne zmýšľajúci čitateľ bezbreho, len na základe titulku nadobudol presvedčenie, že žalobca je skutočne podvodník?, či neexistujúcou, priam rozprávkovou osobou. V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na rozhodovaciu prax slovenských, či českých súdov (a v neposlednom rade aj ESĽP) ohľadne prípustnosti polemických výrokov a možnosti používať určitú mieru preháňania a provokácie.

29. Aj z doteraz uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba žalobcu nie je podaná dôvodne. Žalobca sa podľa názoru súdu nesprávne domnieva, že predmetné titulky avíz boli spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv, pričom podľa názoru súdu ide len o jeho subjektívny pocit, či dojem, keďže súd nemal za preukázané konkrétne pôsobenie avíz na verejnosti. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že informácie uverejnené v článku, či avíza na článok spôsobili zníženie jeho cti, vážnosti a dôveryhodnosti v očiach fanúšikov klubu, či obchodných partnerov, dôsledkom čoho bol nútený predať akcie klubu a opustiť ho pre stratu dôvery potenciálnych obchodných partnerov, rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať výsluch svedka R., výsluch žalobcu ako strany sporu a niekoľko dôkazov listinami. Sám žalobca, ako aj svedok R. vo svojich výpovediach však uvádzajú, že odchod žalobcu z klubu bol dôsledkom bližšie nešpecifikovaného regionálneho politického a mocenského boja vyvolaného „šedou eminenciou“ a nie v dôsledku negatívneho ohlasu žalobcu vo verejnosti. Žalobca síce v žalobe pôvodne navrhoval výsluch ďalších svedkov (niekoľko občanov Iránskej islamskej republiky a jedného občana Rakúskej republiky), ktorí mali predstavovať jeho obchodných partnerov, od vykonania týchto dôkazov však upustil. Čo sa týka následnej nepriazne futbalových fanúšikov v dôsledku uverejnených výrokov, ani túto skutočnosť žalobca nijako nepreukázal. Ani z predložených listinných dôkazov (napr. z petície podpísanej fanúšikmi klubu údajne v čase jeho pôsobenia v klube) nevyplýva, že k strate dôvery fanúšikov k osobe žalobcu došlo v dôsledku uverejnených výrokov, či článku. Žiaden z vykonaných dôkazov nesvedčí o znížení dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti. Navrhované a následne súdom aj vykonané dokazovanie sporové strany (a najmä žalobca) zamerali v podstate len na opísanie pôsobenia žalobcu v slovenskom futbalovom klube (príp. v rakúskom) v nadväznosti na kauzy, ktoré v danom čase rezonovali vo futbalovej verejnosti (medzinárodný korupčný škandál, fiktívne zmluvy hráčov, či nevyplatené mzdy alebo odmeny hráčov), prípadne na osobu žalobcu. Súd dospel zároveň k názoru, že mediálny obsah samotného článku je nestranný, objektívny a vyvážený, žalovaná poskytla téme futbalu v Dunajskej Strede v danom čase skutočne nezvykle veľký priestor, vrátane publikovaného rozhovoru so žalobcom (ako priznal aj autor článku vo svojej výpovedi). Námietku žalobcu týkajúcu sa neautorizovania predmetného článku súd neuznal z dôvodu, že týmto konaním žalovanou, resp. autorom článku nedošlo k porušeniu etiky novinára. V zmysle čl. V, bodu 7 a 8 Etického kódexu novinára prijatého Slovenským syndikátom novinárov novinár nie je povinný pristúpiť na požiadavku dodatočnej korekcie, nezverejnenia či neodvysielania informácie získanej v súlade s týmto kódexom zo strany respondenta, ktorý predtým so zverejnením súhlasil. V odôvodnených prípadoch môže ešte pred začiatkom rozhovoru akceptovať dohodu o jeho následnej autorizácii. Ak respondent požaduje autorizáciu, novinár je povinný ho informovať, že v rámci nej je možné len spresnenie priamych citácií respondenta, nie zmena významu odpovedí alebo vyčiarknutie odpovedí, ktoré v pôvodnom rozhovore odzneli. Autorizácia záznamu či textu sa obmedzí výlučne na vyjadrenia, ktoré poskytol samotný respondent. Novinár nepristúpi na dohodu, ktorá by respondentovi umožnila súhlasiť s použitím jeho vyjadrenia až v kontexte celého programu alebo článku.

30. Je však potrebné určitú relevanciu priznať námietke žalovanej, ktorým spochybnila účel uplatneného nároku žalobcu s ohľadom na obdobie, odkedy malo k zásahu do osobnostných práv žalobcu dôjsť, keďže žalobca si v tomto spore uplatňuje len nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bez uplatnenia iného právneho prostriedku ochrany práv na ochranu osobnosti žalobcu. Hoci z obsahu ust. nevyplýva skutočnosť, že by priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo podmienené súčasným priznaním primeraného zadosťučinenia, teda tzv. morálnej satisfakcie, podmienkou priznania peňažnej satisfakcie je však skutočnosť, že morálna satisfakcia sa vzhľadom na okolnosti prípadu javí

ako nepostačujúca. Ďalšou podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy

- znova však v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru najvyšších súdnych autorít považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere). Zavedenie princípu primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnosti k iným formám finančných kompenzácii spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala „spravodlivé zadosťučinenie". Aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva by priznaná finančná náhrada v konaniach o ochranu osobnosti nemala byť neprimeraná iným finančným kompenzáciám - napríklad výške náhrady za utrpenie a bolesť (ktoré boli spôsobené napr. telesnými zraneniami - M. a C. v. Fínsko). Podobne sa vyjadril aj Najvyšší súd SR, keď konštatoval, že priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa a dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach (rozsudok NS SR, Sp. zn. zo dňa 27.04.2006).

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že súd nezistil, žeby zásah v podobe zverejnených avíz, či nadväzujúceho článku bol neoprávnený, resp. žeby bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti žalobcu, resp. žeby došlo k zníženiu dôstojnosti, občianskej cti, vážnosti v spoločnosti, dôveryhodnosti a odborného uznania žalobcu v značnej miere (dokonca takej, ktorá v uplatnenej výške vysoko prevyšuje finančné kompenzácie priznávané napr. za zásahy do práva na život a zdravie), ktorá by odôvodňovala priznanie žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle , žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. (ďalej len „“) a žalovanej ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.