Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8Csp-99-2019.pdf
PDF · 108.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava Pribinova 25, IČO: 35 807 598 v zastúpení: JUDr. Katarína Hegedüšová, Majerníková 3479/3A, Bratislava, IČO: 42 185 190 proti žalovanému: M. T., D.. XX.X.XXXX, N. S. XXX o zaplatenie 228,77 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie odmeny vo výške 280 Eur, pokuty za upomienky vo výške 210 Eur, zmluvného úroku vo výške 1115,51 Eur, zmluvného úroku vo výške 68,80 % zo sumy 228,77 Eur od 18.8.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 228,77 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V ostatnej časti súd žalobu zamieta. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 20.5.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 228,77 odmeny vo výške 280 eur, zmluvnej pokuty v sume 33Eur, pokút za upomienky 210 Eur, zmluvný úrok vo výške 115,51 Eur , úrok z omeškania 51,48 Eur, na zmluvný úrok vo výške 68,80% zo sumy 228,77 Eur od 18.8.2018 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 207201730 zo dňa 20.5.2015 bol žalobcom ako veriteľom poskytnutý úver vo výške 1000 Eur žalovanému ako dlžníkovi pričom odplata za poskytnutý úver činilo 968 Eur a teda žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 1968 Eur do 20.5.2016. Čo sa týka zmluvnej pokuty táto je vo výške 33Eur a vyplýva zo Všeobecných podmienok. Žalobca a žalovaný sa na zmluvnej pokute dohodli v prípade, že spotrebiteľský úver nebude zaplatený v lehote splatnosti.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba konkrétna výška a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny , úroku, poplatky, počet splátok, dátumu prvej splátky. Ďalej žalovaný namietal, že v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN) vo výške 28% pričom vychádzajúc z daných parametrov RPMN je vo výške 267,54%. Žalovaný poukázal nato, že odplata za poskytnutie finančných prostriedkov je určená v neprimeranej výške, že odporuje dobrým mravom a podľa informácií Ministerstva financií o spotrebiteľských úveroch za 2. štvrťrok 2015 RPMN bola vo výške 24,67%. Žalovaný tiež namietal, že Všeobecné obchodné podmienky neboli ním podpísané a nebol s nimi oboznámený. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej si môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. c) ZoSÚ. Podľa žalovaného zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) r) a y) (§11 ods. 1 písm. b ZoSÚ).
Žalobca neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský ver, nezobral do úvahy jeho príjem. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku bolo považované ustanovenie o upomienkach, keď dodávateľ za každú upomienku si mohol účtovať 30 Eur a mohol zasielať neobmedzené množstvo upomienok, pričom v spore si za upomienky žalobca uplatňuje sumu 210 Eur. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania s poukazom na to, že žaloba bola podaná 21.5.2019 o splatnosť celého dlhu nastala dňa 20.5.2016.
4. V priebehu sporu pred pojednávaním dňa 3.10.2019 žalobca v listinnej forme súdu predložil čiastočné späťvzatie žaloby za odmenu vo výške 280 Eur, pokuta za upomienku 210 Eur, zmluvného úroku 1 115,51 Eur, zmluvného úroku vo výške 68,80 % zo sumy 228,77 Eur od 18.8.2018 do zaplatenia. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Csp v tejto časti konanie zastavil.
5. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca si uplatňuje istinu vo výške 228,77 Eur, zmluvnú pokutu 33 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 51,48 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 228,77 Eur od 18.8.2018 do zaplatenia ako aj trovy konania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.5.2019, prehľadom úhrad žalovaného a zistil tento skutkový stav veci.
7. Dňa 20.5.2015 uzatvorili sporové strany Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, kde žalobca vystupoval ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1000 Eur. Zo zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru nastane dňom 20.5.2016. Odplata za úver pri poskytnutí finančných prostriedkov je vo výške 280 Eur čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 28%. V zmluve je tiež uvedené, že RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, o ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. Úrok je vo výške 68,80 %, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 688 Eur. Spotrebiteľ sa teda zaväzuje zaplatiť celkovo čiastku 1968 Eur. Spotrebiteľ vzal a vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 25/88%. Taktiež v zmluve bolo zakotvené, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu 33 Eur a za každú zaslanú upomienku čiastku 30 Eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy.
8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. g) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 9 ods. 2 písm. o) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 2 písm. p) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. y) veta prvá cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b ) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
9. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
10. Dobré mravy možno charakterizovať ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti uznávaných. Ústavný súd Českej republiky vymedzuje dobré mravy ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súlad a nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. Hodnotenie súladu, či nesúladu s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecných súdov. Nebude postačovať akýkoľvek rozpor alebo zásah, ale musí to mať určitú intenzitu, ktorá je z hľadiska verejnej mienky neakceptovateľná. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom v danom mieste podľa objektívnych kritérií nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo vykonáva. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi; musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.
11. V prejednávanej veci nie je sporné, že úver poskytnutý strane žalobcu bol úročený úrokovou sadzbou 68,80 % ročne. Taktiež nie je sporné, že v čase poskytnutia tohto úveru bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 7,18 % pre podobné typy úverov, ktoré poskytovali obchodné banky.
12. Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (1 Cdo 57/2005 NS SR; ZSP č. 35/2010).
13. Podľa rozsudku NS ČR 21 Cdo 1484/2004 nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).
14. Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je len taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich dohodnutia obvyklú. Iba konkrétne zistenia, či a koľkonásobne prevyšuje dohodnutá výška úrokov hornú hranicu obvyklej úrokovej miery pri úveroch poskytovaných bankami, dovoľuje urobiť záver, či výška úrokov presahuje obvyklú úrokovú mieru podstatným spôsobom. Až stav, keď to tak je, odôvodňuje záver, že ide o dojednanie, ktoré je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. (viď 33 Odo 236/2005 NS ČR).
15. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)
16. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
17. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a neplatný úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (vznik, zmenu a zánik práv a povinností), ktoré boli týmto úkonom sledované. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd pri rozhodovaní ex offo prihliadnuť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nevyvoláva právne dôsledky, ktoré konajúci sledoval, avšak vyvoláva zodpovednostné vzťahy a to zodpovednosť za náhradu škody a tiež povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie.
18. V obdobnej veci Krajský súd v Prešove v spore sp. zn. 6Co 59/2014 rozsudkom zo dňa 28.4.2015 konštatoval, že odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom, že úroky 70% ročne sú neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom. Krajský súd v Prešove v uvedenom rozsudku ďalej uviedol, že aj keď vyšlo odplaty výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
19. Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku 6Co 623/2014 zo dňa 21.4.2015, kde ako žalobca vystupuje Profi Credit Slovakia s.r.o. konštatuje, že odvolací súc sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutá výška úrokov z úveru 70% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatná v zmysle ustanovenia §-u 39 Občianskeho zákonníka.
20. Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku 18Co 298/2014 zo dňa 21.10.2015, keď v tomto spore ako žalobca vystupuje Profi Credit Slovakia s.r.o. konštatuje, že v zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70,02% päťnásobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby uplatňované bankami a z toho možno vyvodiť záver o neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi.
21. V čase podpisu zmluvy boli priemerné úrokové sadzby bánk pri poskytovaní spotrebiteľských úverov na 1 až 5 rokov vo výške 7,18 %. Úver poskytovaný žalobcom niekoľkonásobne prevyšuje úroky, ktoré si účtujú komerčné banky. Súd si ako predbežnú otázku vyriešil platnosť zmluvy a dospel k presvedčivému záveru, že zmluva zo dňa 20.5.2015 je absolútne neplatným právnym úkonom.
22. Podľa §-u 451 ods 1 ods 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa §-u 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa §-u 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť , musí sa vydať štátu. Podľa §-u 458 Ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak nie je to dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Z predmetu bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten kto obohatenie získal nekonal dobromyseľne.
23. Bezdôvodné obohatenie je záväzkovým vzťahom medzi tým, kto sa na úkor iného obohatí a tým na úkor koho sa niekto obohatil. V prípade bezdôvodného obohatenia ide o predmet plnenia, ktorý sa má vydať tomu, na úkor koho bolo získané.
24. Žalovanému bol poskytnutý úver 1000 Eur. Doposiaľ zaplatil 171,23 Eur. Rozdiel týchto súm činí bezdôvodné obohatenie žalovaného a preto súd v rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá.
25. Podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. 1 písm. d.) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. RPMN je pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale ja ostané poplatky súvisiace s úverom.
RPMN obsahuje výšku úrokovej sadzby určenú v percentách poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou. Medzi tieto poplatky patria: poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za sprostredkovanie, administratívny poplatok, poplatok za úverový účet, poistenie schopnosti splácať úver. Do RPMN sa nezapočítajú len poplatky, ktoré nie sú povinné.
27. Vzorec pre výpočet RPMN je pomerne zložitý:
Vysvetlenie premenných: K - je poradové číslo spotrebiteľského úveru, {K = 1, 2, …, m}, K´ - je číslo splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru, {K´ =1,2,…,m´}, AK-je výška K-teho spotrebiteľského úveru, A´K´ - je výška K´-tej splátky spotrebiteľského úveru, ? - je suma, m - je poradové číslo posledného spotrebiteľského úveru, m´ - je číslo poslednej splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru, tK - je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K-teho spotrebiteľského úveru, tK´ - je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K´-tou splátkou alebo platbou nákladov spotrebiteľského.úveru, i - je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorú možno vypočítať (buď algebricky alebo numerickou aproximáciou), pretože ostatné prvky rovnice sú známe zo zmluvy alebo iným spôsobom.
Zmluvu medzi sporovými stranami, ktorú pre žalobkyňu pripravil žalovaný neobsahuje predpoklady, ktoré boli pre výpočet RPMN použité. Ide o obligatórnu náležitosť, ktorej absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Význam tejto náležitosti spočíva v tom, aby si spotrebiteľ a aj súd mohli overiť správnosť žalovaným deklarovaného výpočtu. Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí z 25.6.2018 sp. zn. 23 Co 259/2017 uviedol: „ Rovnako bolo povinnosťou veriteľa uviesť v zmluve aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j. zák. č. 129/2010 Z. z. t.j. všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa názvu odvolacieho súdu bolo tomu tak preto, aby v prípade sporu bolo možné prepočítať ( skontrolovať ) ako žalobca k výške RPMN dospel.“ Žalovaný nepreukázal, že by žalobca obdržal samostatnú listinu, ktorá mala obsahovať výpočet RPMN. Takúto listinu ani v priebehu sporu žalovaný nepredložil. Podľa Uznesenia súdneho dvora (ôsmu komora zo dňa 16.11.2010) vo veci C - 76/2010 vo veci Pohotovosť s.r.o. proti Ivete Korčovskej podľa bodu 69, zmluva o úvere musí byť uzavretá písomne a že musí obsahovať údaj o RPMN ako aj uvedenie podmienok za ktorých môže byť táto miera zmenená. Článok 1a tento smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom odseku 4 písm. a) spresňuje, že sa vypočíta v dobe uzatvárania zmluvy. Podľa bodu 70 uvedeného rozhodnutia informácia spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Táto informácia musí byť podľa článku 7 smernice 87/105 oznámená už v štádiu inzercie, aby spotrebiteľovi pomohla porovnať si úvery s inými subjektmi. Tiež to umožňuje posúdiť spotrebiteľovi rozsah záväzku. Podľa bodu 77 rozhodnutia RPMN má byť uvedená jasne a zrozumiteľne v zmysle článku 4 smernice 93/13. Ak tomu tak nie je má súd možnosť vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy posúdiť, či nejde o nekalú povahu v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. Ročná percentuálna miera nákladov obsahuje okrem samotného ročného úroku aj takzvaný úrok z úrokov. Tento pojem predstavuje aj ďalšie poplatky, ktoré musí klient zaplatiť, keď si chce požičať od bankovej alebo nebankovej inštitúcie. RPMN konkrétne obsahuje výšku úrokovej sadzby určenú v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou. Jedná sa zvyčajne o poplatok za poskytnutie úveru, poplatkov za sprostredkovanie, administratívny poplatok.
28. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.